Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_35C-2-2020.pdf
PDF · 99.76 KB
Case nature
Subarea
35C/2/2020
Uznesenie
Okresný súd Trnava, v právnej veci navrhovateľov: 1. F. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D.. Sv. O. 9, C., 2. W. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. 5, C., obaja právne zastúpení: O.. O. V., advokátkou, L. XX, N., proti odporcom: 1. B. Z., D.. Sv. O. 9, C., 2. C. Z., D.. Sv. O. 9, C., o nariadenie neodkladného opatrenia - zdržanie sa uzamykania jediných vstupných dverí na jediné schodisko domu súp. č. X v C. a strpenia užívania dotknutého jediného schodiska tretími osobami, takto
rozhodol:
I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta.
II. Žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, doručený tunajšiemu súdu XX.XX.XXXX, sa navrhovatelia 1 a 2 (ďalej aj „navrhovatelia“) domáhajú, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, na základe ktorého sú odporcovia 1 a 2 (ďalej aj „odporcovia“) povinní a) zdržať sa konania spočívajúceho v zamykaní jediných vstupných sklenených dverí vedúcich k jedinému schodisku stavby rodinného domu s. č. 9, slúžiacemu na vstup do 2. nadzemného podlažia nehnuteľnosti - stavby: rodinného domu s. č. 9, postavený na pozemku parc. č. XXX/X, zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. C., a na pozemku parc. č. XXX/X, k. ú.: C., a to v pracovných dňoch v čase od X,XX hodiny do XX,XX hodiny, a súčasne b) strpieť užívanie jediného schodiska stavby rodinného domu s. č. 9, a to navrhovateľmi 1 a 2 ako aj inými fyzickými osobami, ktoré svoje užívacie právo odvodzujú od navrhovateľov, najmä na základe platných nájomných a podnájomných zmlúv, a to v pracovných dňoch v čase od X,XX hodiny do XX,XX hodiny. 2. Skutkovo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že sú podieloví spoluvlastníci stavby: rodinného domu s. č. 9, postavený na pozemku parc. č. XXX/X, zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. C., každý vo veľkosti X/X k celku. Z LV č. XXXX, k. ú. C., zároveň vyplýva, že bezpodielovými spoluvlastníkmi toho istého rodinného domu súp. č. 9, na pozemku parc. č. XXX/X, o výmere XXX m2, sú manželia: A. Z. a V. Z.. 3. Podľa navrhovateľov rodinný dom s. č. X je jedna stavba s jedným súpisným číslom (X), ktorý sa nachádza na pozemkoch s dvomi parcelnými číslami (XXX/X a XXX/X). V predmetnom rodinnom dome je jedno spoločné schodisko, a to za účelom vstupu do 2. nadzemného podlažia domu. Navrhovatelia uviedli, že v minulosti došlo k rozdeleniu pôvodného pozemku pod domom na dva pozemky pôvodne parc. č. XXX/X a XXX/X (dnes parc. č. XXX/X a XXX/X), stavbe domu ako celku však zostalo jedno súpisné číslo 9. To znamená, že podľa právneho stavu zapísaného v katastri nehnuteľností existuje len jedna stavba so súpisným číslom „X“. 4. V rodinnom dome sa nachádzajú dva nebytové priestory na prízemí so vstupom z verejnej komunikácie, tri byty a nebytový priestor na druhom nadzemnom podlaží a jeden byt na medziposchodí. Vstup do 2. nadzemného podlažia domu je z vnútorného dvora domu po vnútornom schodisku.
Navrhovatelia tvrdia, že v predmetnom dome sa nachádza a nachádzalo vždy len jedno schodisko, ktoré je užívané všetkými vlastníkmi a nájomcami užívajúcimi byty a nebytové priestory v tomto dome, za účelom vstupu do 2. nadzemného podlažia. K schodisku vedú sklenené dvere umiestnené na prízemí s prístupom z dvora. 5. Od 1. 1. 2020 nebytové priestory na 2. nadzemnom podlaží domu užíva stomatológ MUDr. F. O., na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 30. 03. 2020, uzatvorenej s navrhovateľom 1. Navrhovatelia uviedli, že uvedený nebytový priestor bol skolaudovaný na účely prevádzkovania stomatologickej ambulancie v roku XXXX, rozhodnutím pod č. P. XXX/XX a v minulosti priestor užíval aj otec navrhovateľov ako stomatológ. 6. Odporcovia užívajú byt v susedstve ambulancie. Odporcovia, podľa tvrdení navrhovateľov, najmenej od 19.06. 2020 svojvoľne začali zasahovať do pokojného stavu, dlhodobo zaužívaného a akceptovaného spôsobu užívania domu tak, že v priebehu dňa (teda počas ordinačných hodín v stomatologickej ambulancii) opakovane zamykajú jediné vstupné sklenené dvere vedúce na jediné schodisko domu, ktoré vedie k stomatologickej ambulancii, za účelom zabránenia vstupu pacientov do domu a odchodu pacientov z domu. Dôsledkom toho je, že vstup pacientov do stomatologickej ambulancie a ich odchod je možný len tak, že sestra ambulancie im vstupné sklenené dvere do rodinného domu otvára, čo sťažuje chod ambulancie. Takýmto konaním odporcovia bránia v riadnom užívaní stomatologickej ambulancie. Napriek tomu, že navrhovatelia odporcov opakovane ústne a písomne vyzvali na upustenie od protiprávneho konania, odporcovia aj naďalej, a to až do súčasnosti, zamykajú vstupné vchodové dvere vedúce na schodisko v rodinnom dome, a to každý deň, opakovane viackrát denne, čím bránia vstupu pacientov do ambulancie. Tým zasahujú do riadneho užívania nebytových priestorov ich nájomcom. 7. Okrem toho, odporcovia tiež neoprávnene bránia navrhovateľovi 1 a jeho manželke v riadnom užívaní bytu nachádzajúceho sa na 3. nadzemnom podlaží, tým, že opakovaným zamykaním dverí na jediné schodisko domu, počas dňa znemožňujú vstup poštovej doručovateľke do priestorov podbránia domu súp. číslo „X“, a do vstupných priestorov na jediné schodisko v dome, v ktorých sa nachádzajú poštové schránky, v dôsledku čoho neboli opakovane doručené poštové zásielky navrhovateľovi 1 a jeho manželke, na čo ich opakovane upozornila poštová doručovateľka, ktorá tiež viackrát nechala poštové zásielky vonku pred vstupnými dverami s poznámkou „zatvorené“. 8. Navrhovatelia tiež uviedli že odporcovia, ako aj manželia A. Z. a V. Z. (ako rodičia odporcu 1) žiadali navrhovateľov, aby si vybudovali samostatné schodisko vedúce k stomatologickej ambulancii, nakoľko nesúhlasili s tým, aby spoločné schodisko užívali pacienti stomatologickej ambulancie. Podľa názoru navrhovateľov to ale nie je možné, keďže ide o stavbu v pamiatkovej zóne mesta. Okrem toho, podľa navrhovateľov schodisko nie je samostatným predmetom vlastníckeho práva, je súčasťou domu súp. č. 9, pričom zo žiadnych dokladov nevyplýva, že je len súčasťou stavby vo vlastníctve rodičov odporcu 1 (A. Z. a V. Z.). Odporcovia mali navyše podať podnet na príslušné správne orgány ohľadom prešetrenia užívania nebytových priestorov. Navrhovatelia podali XX.XX.XXXX trestné oznámenie pre prečin neoprávneného zásahu do práva k domu. 9. Navrhovatelia majú za to, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne trvalá úprava pomerov, a preto navrhujú, aby im súd nenariadil podanie žaloby. 10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré navrhovatelia k návrhu pripojili: informatívny výpis LV č. XXXX a XXXX pre k. ú C., zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa XX.XX.XXXX, fotodokumentácia domu, výzva JUDr. S. B. zo dňa 26. 5. 2020, vyjadrenie k výzve zo dňa 23. 6. 2020, výzva na upustenie od protiprávneho konania zo dňa 24. 6. 2020, oznámenie JUDr. S. B., advokáta, MUDr. F. O., stomatológovi, zo dňa 14. 8. 2020, odpoveď na Vaše vyjadrenie“, od JUDr. S. B., advokáta, datované dňa 09. 09. 2020, čestné prehlásenie MUDr. F. O. zo dňa 12. 10. 2020 a 26.10.2020, čestné prehlásenie O. O., zo dňa 12. 10. 2020 a 26.10.2020, fotografia riadne nedoručených listových zásielok navrhovateľovi 1 a jeho manželke, trestné oznámenie zo dňa 01.10.2020. 11. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) neodkladným opatrením možno strane uložiť (najmä), aby nenakladala s určitými vecami alebo právami; niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa § 329 ods.1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
12. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami navrhovateľov a listinnými dôkazmi a dospel k záveru, že návrh je potrebné zamietnuť ako nedôvodný. Z vyššie citovaných ustanovení CSP vyplýva, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená.
13. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V prípade neodkladného opatrenia sa nevyžaduje a ani nie je možné v záujme urýchlenej ochrany ohrozeného práva zisťovať úplný skutkový stav. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby zo strany navrhovateľa bol aspoň osvedčený nárok, ktorému má byť poskytnutá dočasná ochrana a osvedčenie existencie takých skutočností, ktoré odôvodňujú nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na právach a právom chránených záujmoch navrhovateľa. Navrhovateľ musí tvrdiť a osvedčiť, že kvôli konaniu odporcu je potrebná dočasná úprava pomerov účastníkov. Podľa Najvyššieho súdu SR (uznesenie NS SR, sp. zn. 6MCdo/5/2012) platí, že „za pojem osvedčovanie nie je možné považovať dokazovanie v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. Osvedčovanie - na rozdiel od dokazovania - znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné.“ V konaní o nariadení neodkladného opatrenia je výlučne vecou strany, ktorá navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia, predkladať príslušné tvrdenia a tieto podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti a opodstatnenosti jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V štádiu, kedy súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je totiž časový priestor na vykonávanie rozsiahleho dokazovania (§ 328 ods. 2 CSP). 14. Súd musí mať pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia na zreteli, že neodkladné opatrenie je opatrením výnimočnej povahy, a preto by malo povinnú stranu sporu obmedzovať v prípade jeho nariadenia len v nevyhnutnej miere. Iný postup by mohol znamenať prekročenie ústavnosti postupu súdu v konaní o neodkladnom opatrení. Zásah súdu prostredníctvom neodkladného opatrenia do právnych vzťahov strán sporu musí byť primeraný.
15. Navrhovatelia ako dôvod nariadenia neodkladného opatrenia označili potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami tak, aby sa odporcovia zdržali zamykania vchodových dverí a tým nesťažovali prístup klientov ambulancie do priestorov ambulancie. Dôvod bezodkladnej úpravy pomerov je v rozhodovacej praxi (napr. uznesenie NS SR, sp. zn. 3 Obdo/1/2017) interpretovaný ako „situácia, kedy danej strane hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, prípadne sa zhorší jej právna pozícia do tej miery, že sa jej neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Potreba naliehavej a nevyhnutnej úpravy pomerov spočíva v tom, že nenariadením neodkladného opatrenia zo strany súdu by vznikol priestor pre konanie, ktoré by vytvorilo nezvratný stav, prípadne by viedlo k neodstrániteľným následkom“. S ohľadom na tvrdenia navrhovateľov súd má za to, že navrhovatelia neuviedli žiadne okolnosti, na základe ktorých by pri obmedzovaní užívania priestorov zo strany odporcov vznikol nezvratný stav, bez možnosti nápravy. Zo skutkových tvrdení vyplýva, že navrhovatelia, a osobitne nájomca nebytového priestoru, vnímajú konanie odporcov ako schválnosť. Konanie odporcov síce sťažuje prevádzku ambulancie, keďže každému klientovi ambulancie je sestra nútená otvárať vstupné dvere na schodisko, avšak samotná prevádzka ambulancie ako taká nie je obmedzená. Nájomca naďalej poskytuje zdravotnú starostlivosť. Navrhovatelia ani neuvideli žiadne okolnosti, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že takéto konanie odporcov spôsobuje navrhovateľom a nájomcovi škodu v podobe toho, že prevádzka ambulancie je znemožnená. Navrhovatelia a ani nájomca priestoru netvrdia, že by im odporcovia bránili v prístupe do priestorov, alebo by mali prístup znemožnený. Rovnako ani samotní navrhovatelia nie sú obmedzení v prístupe do vnútorných priestorov domu a na schodisko (takýto skutkový stav je tak navyše v priamom rozpore s tým, čoho sa v návrhu domáhajú).
Takýto záver vyplýva aj z vyjadrenia právneho zástupca vlastníkov domu, ktorý uviedol, že nemajú žiadne výhrady k tomu, aby navrhovatelia naďalej užívali schodisko a vstupovali do nimi užívanej časti domu na nadzemných podlažiach. Odporcovia a rodičia odporcu 1 majú výhrady k tomu, že priestor sa používa na prevádzku ambulancie, s čím je spojený zvýšený pohyb klientov ambulancie vo vnútorných priestoroch domu. Z uvedeného dôvodu súd neidentifikoval také okolnosti, ktoré by naliehavo odôvodňovali potrebu bezprostrednej úpravy pomerov, keďže konanie odporcov nespôsobuje nezvratný stav a súd dospel k záveru, že nie sú spôsobované ani neodstrániteľné následky. 16. To, či je daná potreba bezodkladne upraviť pomery, súd skúmal aj z hľadiska toho, či právne účinky neodkladného opatrenia by neobmedzili povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality). Princíp proporcionality vyžaduje, aby strana - ktorej má byť neodkladným opatrením uložená povinnosť alebo obmedzenie - ním nebola obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci. Platí totiž, že súd pri úvahe o nariadení neodkladného opatrenia musí zohľadniť aj tú skutočnosť, že v konaní o neodkladnom opatrení je povinný poskytnúť súdnu ochranu · nielen strane, ktorá sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha, · ale zároveň aj tej strane, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje. Strana, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje preto môže byť obmedzená iba do takej miery, aby neodkladné opatrenie nemalo za následok reálne znemožnenie ochrany jej oprávnených záujmov. 17. Je vecou navrhovateľov, aby v návrhu uviedli všetko, čo môže byť významné pre posúdenie dôvodnosti a naliehavosti potreby dočasnej úpravy pomerov. Opis skutkových okolností sa však v danom prípade zo strany navrhovateľov javí ako neúplný a nedostatočný, ktorý nedovoľuje vyhodnotiť navrhované neodkladné opatrenie ako prípustné a dôvodné. V posudzovanej veci dochádza ku kolízii práva navrhovateľov využívať nebytový priestor na komerčné účely, s právom odporcov na užívane bytovej jednotky pre pokojné rodinné bývanie. Ide o kolíziu vlastníckych práv dvoch vlastníkov, ktoré sú rovnocenné. Hoci v danom prípade ku kolízii dochádza medzi nájomcami, obe skupiny nájomcov si svoje užívacie práva odvodzujú od práv vlastníkov. V prípade kolízie dvoch rovnocenných práv, súdy spravidla aplikujú test proporcionality na posúdenie toho, ktorému z dvoch kolidujúcich práv poskytnú ochranu. V danom prípade súd poskytol ochranu odporcom a uprednostnil ich právo na nerušené bývanie v rodinnom dome, pred právom na komerčné užívanie priestorov v rodinnom dome, a to z nasledovných dôvodov. 18. Súd považuje za osvedčené to, že navrhovatelia prenechali priestor ambulancie do užívania nájomcovi a zároveň poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti. Navrhovatelia tvrdia, že povolenie na užívanie priestoru ako nebytového priestoru bolo vydané v roku 1995 a odvtedy sa priestor využíval na prevádzkovanie stomatologickej ambulancie. Pre súd je v tomto konaní o nariadení neodkladného opatrenia podstatné to, či nájomca nebytového priestoru v rodinnom dome, ktorý si svoje užívacie právo odvodzuje od vlastníckeho práva navrhovateľov, je oprávnený užívať prenajatý priestor na účely prevádzkovania ambulancie. Súd už skôr uviedol, že povinnosťou navrhovateľa je aspoň osvedčiť svoje tvrdenia. Súd nemá za osvedčené to, že priestor ambulancie je nebytovým priestorom a je určený na užívanie ambulancie, keďže navrhovatelia nepredložili žiadne dostatočné dôkazy, na základe ktorých by bolo možné považovať za osvedčené tvrdenia navrhovateľov o spôsobe užívania daných priestorov. Z predložených listov vlastníctva vyplýva, že stavba s. č. X je z hľadiska druhu a popisu stavby zapísaná ako rodinný dom (chránená nehnuteľnosť - pamiatková zóna). Samotní navrhovatelia zastávajú názor, ako to tvrdia v návrhu, že dom s. č. X je podľa právneho stavu zapísaného v katastri nehnuteľností jednou stavbou. Súd sa nezaoberal dôvodom, že v katastri nehnuteľností je jedna stavba zapísaná na dvoch listoch vlastníctva s tým, že na každom liste vlastníctva je uvedená iná skupina podielových spoluvlastníkov, pričom veľkosť spoluvlastníckych podielov každej skupiny vlastníkov predstavuje v súčte vlastnícky podiel vo veľkosti 1/1 k stavbe rodinného domu s. č. X. Údaje z katastra podľa sú pre súd záväzné (§ 7 z. č. 162/1995 Z. z.), ak ich hodnovernosť nebola vyvrátená (§ 70 z. č. 162/1995 Z. z.). Navrhovatelia nespochybňujú údaje z katastra a súd nemá ani inak preukázané, že by hodnovernosť údajov bola spochybnená. Podľa § 43b z. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) rodinný dom je budova určená predovšetkým na rodinné bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie, ktorá má najviac tri byty, dve nadzemné podlažia a podkrovie. Podľa § 85 ods. 1 z. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) stavbu možno užívať len na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí, prípadne v stavebnom povolení. Zmeny účelu užívania stavby, ktoré spočívajú v zmene spôsobu užívania stavby, jej prevádzkového
zariadenia, v zmene spôsobu a v podstatnom rozšírení výroby alebo činností, ktoré by mohli ohroziť život a zdravie ľudí alebo životné prostredie, vyžadujú rozhodnutie stavebného úradu o zmene v užívaní stavby; na konanie o zmene v užívaní stavby sa vzťahujú primerane ustanovenia § 76 až 84. Z citovaných ustanovení stavebného zákona vyplýva, že rodinný dom je stavba určená predovšetkým na rodinné bývanie. Nie je vylúčené, aby v rodinnom dome bol časť priestorov určená aj na iné účely ako na bývanie. Zmena spôsobu užívania si ale vyžaduje rozhodnutie stavebného úradu o zmene spôsobu užívania stavby. V konaní o zmene spôsobu užívania stavby majú osoby dotknuté zmenou, právo predložiť svoje návrhy, pripomienky alebo výhrady a žiadať o prípadné preskúmanie rozhodnutia. 19. Súd nemá preukázané to, že · priestor má povahu nebytového priestoru; · ani to, že priestor je možné užívať na účely prevádzkovania ambulancie; keďže žiadne dôkazy o tom navrhovatelia nepredložili. Súd tak dospel k záveru, že uvedená stavba, vzhľadom na jej druh a popis v katastri nehnuteľností je určená na rodinné bývanie. V takom prípade, ak je niektorý priestor užívaný na iné účely, ako na bývanie a dochádza pri jeho prevádzke k rušeniu osôb, ktoré priestory užívajú na bývanie, činnosťou, ktorá nie je s bývaním obvykle spojená, súd uprednostní právo na pokojné užívanie obydlia. Nedotknuteľnosť obydlia je základné ústavné právo podľa čl. 21 Ústavy SR. Do obsahu práva na nedotknuteľnosť obydlia patrí, podľa názoru súdu, aj právo užívateľov obydlia, aby neboli neprimerane rušení prevádzkovaním takých činností v dome, ktoré nie sú s bývaním obvykle spojené. Navyše je všeobecne známou skutočnosťou, že s prevádzkovaním priestoru za účelom poskytovania zdravotnej starostlivosti je spojený pravidelný a častý pohyb tretích osôb. Nie je vylúčené, že pri prevádzke ambulancie sú používané zariadenia, na základe ktorých vznikajú negatívne imisie. Okrem toho, pri prevádzke ambulancie dochádza pravidelne k vzniku biologického odpadu (použité zdravotné pomôcky, a pod.). Prevádzkovateľ ambulancie tak musí spĺňať prísne bezpečnostné a hygienické požiadavky, osobitne v prípade, ak je priestor umiestnený v bezprostrednom susedstve bytových jednotiek určených na bývanie. V takom prípade sa ale vyžaduje, aby pri zmene účelu užívania priestoru v rodinnom dome na prevádzkovanie ambulancie, osoby zmenou dotknuté (teda užívatelia bytových jednotiek) boli oprávnené predložiť svoje pripomienky, stanoviská a návrhy a tieto boli posúdené stavebným úradom v konaní o zmene spôsobu užívania. Súd nemá preukázané, že takéto konanie sa uskutočnilo a dotknuté osoby mali právo sa k spôsobu užívania priestoru na účely ambulancie v konaní o zmene spôsobu užívania vyjadriť. Keďže navrhovatelia nepreukázali svoje tvrdenia, nie je dôvodné, aby súd zaviazal odporcov k tomu, aby nezamykali vchodové dvere ku schodisku, nakoľko tak navrhovatelia ako aj nájomca priestoru majú k dispozícii kľúč od vchodových dverí (opak nebol ani tvrdený) a zároveň majú zabezpečený nerušený prístup. To, že prístup klientov do ambulancie odporcovia sťažujú, nepovažuje súd za dôvod na to, aby naradil neodkladné opatrenia, z dôvodov vyššie uvedených. 20. Navrhovatelia tiež uviedli, že v dôsledku konania odporcov je znemožnený vstup poštovej doručovateľke k poštovým schránkam, ktoré sú umiestnené vo vstupných priestoroch na jediné schodisko. Z predložených dôkazov vyplýva, že zásielky neboli doručené v auguste 2020 a adresátom nedoručenej zásielky bola osoba odlišná od navrhovateľov a manželky navrhovateľa 1. Vzhľadom na čas kedy sa nepodarilo zásielky adresátovi doručiť, súd nemá preukázanú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, keďže navrhovatelia nepreukázali, že by doručenie zásielok bolo zmarené opätovne, a to bezprostredne pred podaním návrhu. 21. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 262 v spojení s § 255 CSP tak, že žiadnej zo sporových strán nepriznal právo na náhradu trov konania z dôvodu, že v konaní úspešným odporcom v tomto štádiu konania žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava /§ 357 písm. d) v spojení s § 362 ods. 1 CSP/. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a to ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania /§ 127 ods. 1 a 2 CSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 CSP/. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z. z.)