Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoE/71/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek senátu JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Terézie Mecelovej v exekučnej veci oprávneného: S. H., nar. XX. S. XXXX, trvalo bytom D., časť obce A., ul. H. XXXX/XX, zastúpeného splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária JUDr. Peter Wolf, s.r.o., Hlavná 949/53, 924 01 Galanta, IČO: 47252987, proti povinnej: U. U., rod. F., nar. X. F. XXXX, trvalo bytom T., ul. T. XXXX/X, zastúpenej splnomocnenkyňou: AS LEGAL s.r.o., Hlučínska 1, 831 03 Bratislava, IČO: 36857688, za účasti súdneho exekútora: JUDr. Jozef Kapronczai, Exekútorský úrad Švermova 273, 924 01 Galanta, IČO: 42133882, o vymoženie 23.874,52 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta z 20. augusta 2019 č. k. -110, EX 241/2013, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vyhlásenia exekúcie za neprípustnú r u š í a v časti zastavenia exekúcie ho p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. vyhlásil exekúciu za neprípustnú a na základe toho exekúciu zastavil; s tým, že II. súd o trovách exekúcie a trovách konania rozhodne samostatným uznesením. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , a , , E. p. ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov) a a ( v znení neskorších predpisov). Vecne dôvodil, že na návrh oprávneného sa začalo exekučné konanie, v ktorom súd poverením č. k. -26 z 13.5.2013 poveril súdneho exekútora JUDr. Jozefa Kapronczaia vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 23.874,52 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, na základe exekučného titulu - rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. -241 z 30.6.2010. Súdny exekútor doručil súdu prvej inštancie návrh povinnej na zastavenie exekúcie, v ktorom návrhu povinná uviedla, že na základe upovedomenia o začatí exekúcie nie je zrejmé, kto je oprávneným v predmetnom exekučnom konaní, poukázala na to, že exekučný titul - rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. -241 z 30.6.2010 nemá totožné označenie povinného, nakoľko na tomto exekučnom titule je povinný (poznámka odvolacieho súdu

- povinná mala zjavne na mysli oprávneného) označený ako J.H.GALANT, Galanta, Z. Kodálya č. 729, pričom rodné číslo, dátum narodenia alebo IČO nie je uvedené ako aj bez bližšej špecifikácie určujúcej, či ide o fyzickú osobu (podnikateľa), alebo o obchodnú spoločnosť ( a ), na žalobnom návrhu vo veci sp. zn. , vedenej OS Galanta, ktorá je základom exekučného titulu, je pri špecifikácii navrhovateľa uvedený ako žalobca J.H.Galant, Z. Kodálya 729, 924 00 Galanta, zastúpený S. H., nar. XX.X.XXXX, rod. č. XXXXXX/XXXX, oprávnený S. H. J.H. GALANT Galanta nie je totožný s nositeľom hmotnoprávneho vzťahu vyplývajúceho z exekučného titulu, resp. nie je zrejmé, že sa jedná o totožnú osobu. Povinná poukázala na rozsudok NS SR sp. zn. , z ktorého vyplýva, že označenie účastníka konania - fyzickej osoby -

podnikateľa v základom konaní len dodatkom obchodného mena, bez označenia mena a priezviska je nedostatočné a spôsobuje nevykonateľnosť rozhodnutia. Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania. Povinná uviedla, že exekútor bez toho, aby bližšie skúmal, či sú splnené všetky procesné podmienky vydal upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo vydané napriek tomu, že oprávnenému chýba aktívna vecná legitimácia. Návrh povinnej na zastavenie exekúcie bol zaslaný na vyjadrenie právnemu zástupcovi oprávneného, ktorý uviedol, že považuje návrh za obštrukčný a z právnej stránky neopodstatnený, v snahe oddialiť, resp. vyhnúť sa plneniu bez relevantného dôvodu. Súd prvej inštancie po preskúmaní spisového materiálu a priložených listín exekúciu vyhlásil za neprípustnú a na základe toho zastavil, nakoľko zistil, že oprávnený v exekučnom titule je spoločnosť J.H. GALANT, bez uvedenia IČO, so sídlom Z. Kodálya 729, Galanta avšak návrh na vykonanie exekúcie podal S. H. J.H. - GALANT, IČO: 32347561, Z. Kodálya 767/33, Galanta. Z uvedeného dôvodu S. H. J.H.

- GALANT, ktorý podal návrh na vykonanie exekúcie nie je aktívne legitimovaný na podanie návrhu na vykonanie exekúcie, nakoľko z exekučného titulu nie je zrejmé, že by uvedená fyzická osoba - podnikateľ bola oprávneným v tomto exekučnom konaní. Skutočnosť, že spoločnosť J.H.GALANT je v exekučnom titule označená ako oprávnený, avšak v návrhu na vykonanie exekúcie je uvedený ako oprávnený S. H. J.H. - GALANT spôsobuje, že S. H. J.H. - GALANT nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, čo je neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie rozhodol tak ako je uvedené vo výroku napadnutého uznesenia a exekúciu zastavil. Napokon súd prvej inštancie s poukazom na § 196 a § 200 ods. 5 E.p. rozhodol, že o trovách exekúcie a trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie.

2. Proti tomuto uzneseniu zjavne (podľa jeho obsahu) iba v časti o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení podal včas odvolanie oprávnený, s návrhom na jeho zrušenie v napadnutej časti. Dôvodil, že oprávnený v exekučnom konaní - S. H. J.H.- Galant, Z. Kodálya 767/33, 924 01 Galanta, IČO: 32 347 561 (ako fyzická osoba narodená 24.1.1957) je osobou totožnou s osobou označenou ako žalobca v exekučnom titule - rozsudok KS Trnava č.k. -241 z 30.6.2010, a teda J.H.-Galant, Galanta, Z. Kodálya 729. Táto skutočnosť vyplýva zo skutočnosti vydaného samotného poverenia súdu prvej inštancie z 13.5.2013, ktorý poveril JUDr. Jozefa Kapronczaia výkonom exekúcie vzhľadom na splnenie všetkých zákonom predpokladaných podmienok, ako i z obsahu spisového materiálu Okresného súdu v Galante v konaní vedenom pod sp. zn. spoločne so spisovým materiálom Krajského súdu v Trnave vedenom pod sp. zn. , v ktorých je žalobca vždy označovaný výlučne ako fyzická osoba a nie teda v inej právnej forme a vždy iba v spojení s menom a priezviskom S. H. a súčasne s dátumom narodenia 24.1.1957. Z uvedeného je zrejmé, že nemohlo dôjsť pri vyhlasovaní rozhodnutia, ktoré je dnes exekučným titulom k exekúcii k zámene alebo pochybeniu pri identifikácii žalobcu (dnes oprávneného z exekúcie), keďže pre účely samotného rozhodovania a rozhodnutia o priznaní nároku žalobcovi, tento musel byť pre súd dostatočne jasne určený, aby ho bolo možné stotožniť s konkrétnou osobou ako nositeľom práv a povinností a procesnej spôsobilosti. Ak by KS TT v konaní nemal jasne preukázané, kto žalobu podal a kto je v mene žalobcu oprávnený konať, nebol by vo veci konal a konanie by bol zastavil. Z obsahu spisového materiálu KS TT z konania (na ktorý oprávnený odkazuje a je potrebné ho pripojiť k tomuto konaniu, za účelom posúdenia opodstatnenosti podaného odvolania spoločne so spisovým materiálom OS Galanta ), ktorého výsledkom bol vydaný exekučný titul Krajského súdu v Trnave jasne vyplývalo, že osoba žalobcu je fyzická osoba S. H., nar. XX.X.XXXX, ktorý je aj dnes (hoci svoju podnikateľskú činnosť ukončil ako fyzická osoba od 1.1.2016) osobou oprávnenou v tomto konaní. Bez žalobcu, ktorý bol jasne identifikovaný, resp. identifikovateľný a bol procesne spôsobilý by dnes neexistoval exekučný titul, ktorý je jediným možným podkladom pre uspokojenie súdom priznaného nároku pre oprávneného. Z uvedených dôvodov žiadal o zrušenie uznesenia v napadnutej časti ako neodôvodneného, aby v exekúcii mohol poverený exekútor pokračovať.

3. Súdny exekútor sa plne stotožnil s odvolaním oprávneného.

4. Povinná sa k odvolaniu oprávneného vyjadrila tak, že navrhla uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť. Podľa názoru povinnej, oprávnený nepredložil žiadny dôkaz podporujúci jeho tvrdenia o tom, že osoba oprávneného je totožná s osobou uvedenou v exekučnom titule. Skutočnosť, že samému oprávnenému nie je zrejmé, či je nositeľom hmotnoprávneho nároku v exekučnom titule je i skutočnosť, že na základe rovnakého exekučného titulu už v inom exekučnom konaní vymáhal predmetný nárok, avšak ako oprávneného označil J.H. - GALANT- KOVOVÝROBA, spol. s r.o..

Uznesením Okresného súdu Galanta, sp. zn. z 1.10.2012 súd po podaných námietkach povinnej zastavil exekučné konanie EX 646/2012 v prospech oprávneného - spoločnosti J.H. - GALANT

- KOVOVÝROBA, spol. s r.o.. Toto exekučné konanie bolo začaté na základe rovnakého exekučného titulu ako príslušné exekučné konanie, a to rozsudku Krajského súdu Trnava sp. zn.: . Spoločnosť J.H. - GALANT - KOVOVÝROBA, spol. s r.o. zastupoval vo vyššie uvedenom exekučnom konaní rovnako ako oprávneného v tomto konaní JUDr. Peter Wolf. V konaní spoločnosť J.H. - GALANT KOVOVÝROBA, spol. s r.o. tvrdila, že bola účastníkom konania, ktorého výsledkom bol exekučný titul a na základe ktorého bolo začaté exekučné konanie. Z uvedeného nie je zrejmé kto vystupoval ako žalobca v konaní, v ktorom bolo vydané rozhodnutie Krajského súdu Trnava sp. zn. , keďže najprv tvrdí spoločnosť J.H. - GALANT - KOVOVÝROBA, spol. s r.o., že je oprávnená z exekučného titulu a následne to isté tvrdí fyzická osoba S. H. J.H. GALANT. Podľa názoru povinnej ani prípadné pripojenie spisu vedeného Krajským súdom v Trnave sp. zn. , na ktorý poukazuje oprávnený nevyrieši otázku materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, nakoľko práve z exekučného titulu musí vyplývať jasné a zrozumiteľné označenie oprávneného. Exekučný súd nie je oprávnený samostatne skúmať nachádzacie konanie a posudzovať otázku aktívnej vecnej legitimácie sám na základe listinných a iných dôkazov predložených stranami v nachádzacom konaní. Povinná poukázala na rozsudok NS SR sp. zn. (uverejnený pod č. 58/1997), z ktorého absolútne jednoznačne vyplýva, že označenie účastníka konania - fyzickej osoby - podnikateľa v základnom konaní len dodatkom obchodného mena, bez označenia mena a priezviska je nedostatočné a spôsobuje nevykonateľnosť rozhodnutia. Rovnako podľa uznesenia Ústavného súdu SR z 3.5.2011 č. k. -31: “predpokladom vykonateľnosti exekučného titulu je aj to, či sú účastníci konania dostatočne individualizovaní, teda či nemožno mať neodstrániteľnú pochybnosť, o koho ide.” Nie sú tak naplnené podmienky bezchybnej a spoľahlivej identifikácie účastníka konania v zmysle citovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR.

5. Odvolací súd výzvami z 12.10.2020 sp. zn. oprávneného, povinnú i súdneho exekútora podľa vyzval, aby sa najneskôr v lehote 10 dní od doručenia výzvy písomne vyjadrili k možnému použitiu ust. E.p. v znení účinnom do 31.3.2017, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci (uznesením Okresného súdu Galanta z 20.8.2019 č. k. -110) nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce. Povinná sa na uvedenú výzvu vyjadrila tak, že exekučné konanie bolo začaté na návrh oprávneného napriek tomu, že z exekučného titulu - rozsudku Krajského súdu v Trnave, sp.zn. z 30.6.2010 nevyplýva, že by oprávnený bol stranou tohto súdneho konania a mal procesnú subjektivitu na strane žalobcu. Zo záhlavia citovaného rozsudku jednoznačne vyplýva, že stranou konania na strane žalobcu bolo označenie len obchodným názvom “J.H. GALANT, Galanta, ul. Z.Kodálya č. 729” bez bližšej špecifikácie určujúcej, či ide o fyzickú osobu /podnikateľa/, alebo obchodnú spoločnosť ( a Obch. zák.) a bez uvedenia identifikačného čísla organizácie (IČO). Podľa ust. strana sporu musí mať procesnú subjektivitu. Neexistencia procesnej subjektivity predstavuje takú procesnú podmienku, ktorá spôsobuje neodstrániteľnú vadu konania. V obchodných veciach to znamená, že strana musí byť podnikateľ - fyzická osoba povinne označený menom, priezviskom ( Obch.zák.) a prípadne aj ďalším dodatkom, čo spolu vytvára jeho obchodné meno. Oprávnený S. H. J.H.-GALANT Galanta teda nie je totožný s nositeľom hmotnoprávneho nároku vyplývajúceho z exekučného titulu, resp. nie je zrejmé, že sa jedná o totožnú osobu. V prípade, že v nachádzacom konaní vystupoval oprávnený ako fyzická osoba podnikateľ, bol povinný v zmysle vtedy platného použiť pre svoje správne označenie obchodné meno ( Obch. zák) a IČO . Znovu poukázala na rozsudok NS SR sp. zn. (uverejnený pod č. 58/1997) a na uznesenia Ústavného súdu SR z 3. mája 2011, č. k. -31. Nedostatok procesnej subjektivity byť stranou od samého začiatku konania (pokiaľ bola za stranu vo vykonávanom titule označená na strane žalobcu firma “J.H. GALANT, Galanta, ul. Z. Kodálya č. 729”) je neodstrániteľným nedostatkom procesnej podmienky konania, pre ktorý súdu nezostáva iné než ex offo exekučné konanie zastaviť. Nedostatok procesnej podmienky spôsobuje teda vadu konania. V danom prípade ide o neodstrániteľnú vadu konania, ktorá existuje už od momentu začatia konania s obligatórnym následkom zastavenia konania. Táto vada konania robí nevykonateľnosť exekučného titulu po materiálnej aj formálnej stránke. O neodstrániteľnej vade konania mal vedomosť oprávnený o čom svedčí skutočnosť, že dňa 14.4.2014 podal na OS Galanta za subjekt S. H. J.H. Galant so sídlom Galanta, Z. Kodálya, IČO: 32347561 návrh na opravu označenia žalobcu v záhlaví exekučného titulu rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 30.6.2010, sp. zn. . Týmto návrhom sa domáhal opravy označenia žalobcu v rozsudku tak, že namiesto označenia žalobcu v záhlaví rozsudku J.H.Galant, Galanta, ul. Z.Kodálya č. 729 bude označený: S. H. J.H.-GALANT, so

sídlom Galanta, Z.Kodálya 767/33, IČO:32347561. Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 4.6.2014 pod sp.zn. návrh na vydanie opravného uznesenia zamietol. Konštantná judikatúra považuje za dôvod nulity (paakt) rozhodnutia (okrem iných) aj nadobudnutie práv tak označenému subjektu, ktorý v právnom slova zmysle neexistuje. Exekučný súd je vždy povinný skúmať či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie je skutočne exekučným titulom a to už pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa naň akoby neexistoval. Takto treba pozerať aj na rozsudok Krajského súdu v Trnave, čoho dôsledkom je, že v predmetnej veci absentuje vykonateľný exekučný titul pre vykonanie exekúcie a je daný dôvod v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku na zastavenie exekúcie. Podľa § 37 ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu - § 41. Exekútor bez toho, aby bližšie skúmal či sú v danom prípade splnené všetky procesné podmienky pre začatie exekúcie predovšetkým neskúmal, či je k návrhu pripojený vykonateľný titul, z ktorého vyplýva, že žalobca, ktorý je v návrhu na vykonanie exekúcie uvedený ako oprávnený je osobou totožnou s osobou uvedenou vo vykonávacom titule, je na návrh aktívne legitimovaný, a vydal upovedomenie o začatí exekúcie. Upovedomenie bolo vydané napriek tomu, že oprávnenému chýba aktívna vecná legitimácia z hľadiska exekučného titulu, pretože titul na základe ktorého má byť exekúcia vykonaná je nulitným právnym aktom (paaktom). Exekúcia môže byť nariadená len na základe takého titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej i materiálnej. Ak napriek tomu bola exekúcia podľa tohto titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, nesprávne začatá, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu ex offo zastavená. Z daného vyplýva, že na nariadenie exekúcie chýba v prejednávanej veci aj spôsobilý predmet exekúcie, t.j. po stránke materiálnej právoplatný a vykonateľný rozsudok. Ak v žalobe označená strana sporu nemá procesnú subjektivitu (nie je spôsobilá byť stranou súdneho konania), nemôže exekútor pripustiť, aby na jeho miesto vstúpil do už začatého exekučného konania subjekt s procesnou subjektivitou. Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienky tohto konania, pre ktorý treba exekučné konanie zastaviť. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na právny výklad ust. § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého je exekučný súd povinný skúmať formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného titulu (pozri napr. Tomašovič M.: Exekučný poriadok s komentárom, Poradca podnikateľa, 2006; tiež pozri ASPI, Komentár). Porušenie povinností exekučným súdom môže zakladať vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Oprávnený má vedomosť o tom, že nedisponuje procesnou subjektivitou od začiatku sporu a že ide o neodstrániteľnú vadu konania. Napriek rozhodnutiu Krajského súdu v Trnave, ktorým súd zamietol návrh žalobcu J.H.Galant, Galanta, Z. Kodálya 729 na vydanie opravného uznesenia záhlavia rozsudku ako exekučného titulu, oprávnený opätovne podal návrh na začatie exekučného konania, avšak už pod iným označením mena oprávneného obchodnej spoločnosti J.H.-GALANT-Kovovýroba, spol. s r.o.. Povinná poukázala i na uznesenie Okresného súdu Galanta, sp. zn. z 1.10.2012, ktorým súd po podaných námietkach povinnej zastavil exekučné konanie EX 646/2012 v prospech oprávneného - spoločnosti J.H. - GALANT - KOVOVÝROBA, spol. s r.o.. Toto exekučné konanie bolo začaté na základe rovnakého exekučného titulu ako príslušné exekučné konanie, a to rozsudku Krajského súdu Trnava sp. zn. . Spoločnosť J.H. - GALANT - KOVOVÝROBA, spol. s r.o. zastupoval vo vyššie uvedenom exekučnom konaní rovnako ako oprávneného v tomto konaní JUDr. Peter Wolf. V konaní spoločnosť J.H. - GALANT - KOVOVÝROBA, spol. s r.o. tvrdila, že bola účastníkom konania, ktorého výsledkom bol exekučný titul a na základe ktorého bolo začaté exekučné konanie. Z uvedeného nie je zrejmé kto vystupoval ako žalobca v konaní, v ktorom bolo vydané rozhodnutie Krajského súdu Trnava sp. zn. , keďže najprv tvrdí spoločnosť J.H. - GALANT - KOVOVÝROBA, spol. s r.o., že je oprávnená z exekučného titulu a následne to isté tvrdí fyzická osoba S. H. J.H. GALANT. Nie sú tak naplnené podmienky bezchybnej a spoľahlivej identifikácie účastníka konania v zmysle vyššie uvedeného rozhodnutia Ústavného súdu SR. Nakoľko v danom prípade ide o nevykonateľné rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. z 30.6.2010 po materiálnej, ako aj formálnej stránke, t.j. nulitný akt, ktorý nikoho nezaväzuje a hľadí sa naň akoby neexistoval bolo povinnosťou súdu v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku exekúciu ex offo zastaviť pre nevykonateľnosť rozhodnutia. Z uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti potvrdil. Oprávnený sa na uvedenú výzvu vyjadril tak, že nesúhlasí s možným použitím ust. § 57 ods. 1 písm. a/ E.p. v znení účinnom do 31.3.2017. Súdny exekútor na výzvu nereagoval.

6. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení , účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej len „“),

keďže podľa ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Podľa E. p. v znení účinnom od 1.7.2016 do 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia . Podľa vety prvej E. p. (prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2017) ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( a E.p. v znení účinnom do 31.3.2017), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( , E. p. v znení účinnom do 31.3.2017), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti je (až na jednu výhradu týkajúcu sa čiastočne výroku rozhodnutia a čiastočne i jeho odôvodnenia) vecne správne.

7. Podľa § 57 ods. 1 písm. a/ a g/ E.p. v znení účinnom do 31.3.2017, exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Podľa § 58 ods. 1, 4 a 5 E.p. v znení účinnom do 31.3.2017: (1) Exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. (4) Rozhodnutie sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie. (5) Proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h), k) až m) je prípustné odvolanie. O zastavení exekúcie (úplnom i čiastočnom) sa rozhoduje na návrh i bez návrhu. Exekútor je povinný v každom štádiu skúmať, či sa nevyskytli dôvody neprípustnosti, a ak dôjde k záveru, že takýto dôvod existuje, bez ďalšieho predloží vec exekučnému súdu na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie môže účastník konania podať exekútorovi alebo priamo exekučnému súdu. Exekúciu môže zastaviť súd iba z dôvodov výlučne v zákone uvedených, nemusí ísť však výlučne o ust. § 57 E.p. v znení účinnom do 31.3.2017, ale aj o iné ustanovenia E.p. Súdom, ktorý rozhoduje o zastavení exekúcie, je exekučný súd (§ 45 E.p. v znení účinnom do 31.3.2017), ktorý tvorí predseda senátu ako samosudca. Vykonateľné rozhodnutie je materiálnym predpokladom každej exekúcie. Len takéto rozhodnutie pripúšťa vykonávanie exekúcie. V praxi však môže dôjsť k tomu, že exekučný titul vôbec nebol vykonateľný, t. j. neboli splnené procesné predpoklady, ktoré sa vyžadujú na to, aby exekučný titul bol podkladom na exekúciu, na rozhodnutí bola vyznačená vykonateľnosť, ale na základe poznatkov zo spisu sa dôjde k záveru, že doložka vykonateľnosti bola vyznačená omylom alebo nesprávne, tzn. že rozhodnutie v skutočnosti nie je vykonateľné. Najčastejším pochybením v tomto smere je nesprávne posúdená otázka náhradného doručovania exekučného titulu, prípadne doručovanie vo veciach, v ktorých je náhradné doručenie vylúčené (platobný rozkaz), rozhodnutie bolo vykonateľné, ale po odpustení zmeškania lehoty na podanie riadneho opravného prostriedku a po podaní odvolania vykonateľnosť stratilo v dôsledku suspenzívneho účinku odvolania ( ). Po zistení straty vykonateľnosti exekútor bez meškania predloží spis exekučnému súdu na zastavenie exekúcie, resp. na jeho odklad. Materiálnym predpokladom vykonateľnosti exekučného titulu je okrem iného aj to, či účastníci označení v rozhodnutí skutočne existujú (respektíve, či skutočne existovali v čase vydania rozhodnutia), a teda či nejde o rozhodnutie voči „non-subjektu“. Ďalej je materiálnym predpokladom vykonateľnosti exekučného titulu aj to, či sú účastníci konania dostatočne individualizovaní, teda či nemožno mať neodstrániteľnú pochybnosť, o koho ide. Exekučný súd skúma exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie ( E. p.), tiež na prípadnú námietku povinného proti exekúcii ( E. p.), ako aj na prípadný návrh povinného na zastavenie exekúcie ( E. p.). Súčasne platí, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal (Ústavný súd Slovenskej republiky sp. zn. ). Materiálnu vykonateľnosť je súd povinný skúmať v každom štádiu exekučného konania. Z hľadiska materiálnej vykonateľnosti je rozhodnutie vykonateľné vtedy, ak obsahuje presnú individualizáciu oprávneného, povinného, presné vymedzenie práv a povinností na plnenie, presný

rozsah a obsah plnenia a presne stanovenú lehotu na plnenie. Povinnosť, ktorá sa má na povinnom vynútiť, musí byť určená presným a nepochybným spôsobom (Najvyšší súd SR sp. zn. ). Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. Fyzická osoba (súkromný podnikateľ - jednotlivec) musí byť v súlade s ustanovením a označená menom, t.j. menom a priezviskom a jej bydliskom, lebo sám osebe podnik, ktorého majiteľom je fyzická osoba, nie je podnikateľom v zmysle ; týmto podnikateľom je a môže byť len fyzická osoba, spôsobilá na práva a povinnosti podľa . Ak je takáto osoba v súdnom konaní označená len dodatkom k jej obchodnému menu (obchodným menom) bez mena a priezviska, ide o nedostatok spôsobilosti takto označeného subjektu byť účastníkom konania ( ), ktorý je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, majúci za následok zastavenie konania podľa (Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.1.1997 sp. zn. ) Inými dôvodmi na zastavenie exekúcie pre jej neprípustnosť (v zmysle E.p. v znení účinnom do 31.3.2017) môžu byť rozmanité dôvody, ktoré nepatria ani do jedného z predošlých ustanovení ( E.p. v znení účinnom do 31.3.2017) a súvisia s právnymi úkonmi účastníkov exekučného konania pred exekučným príkazom (napr. oprávnený sa vzdal práva na vymáhanie priznaného práva alebo sa s povinným dohodol o pozhovení pred vykonaním exekúcie), s uplynutím času (s premlčaním judikovaného práva, pri ktorom pohľadávka nezaniká, len sa oslabuje, nie je vynútiteľná exekúciou za predpokladu, že povinný sa premlčania dovolá), s námietkou o nepravdivosti verejnej listiny podľa , E. p., resp. podľa v spojitosti s , so zistením, že nehnuteľnosť nie je vo vlastníctve povinného, s tým že rozhodnutie justičného orgánu cudzieho štátu odporuje slovenskému právnemu poriadku alebo nie je zaručená vzájomnosť, prípadne chýba uznanie takého rozhodnutia v prípade, keď sa vyžaduje, s tým, že exekútor vykonáva exekúciu nedovoleným spôsobom alebo kombináciou nedovoleného a dovoleného spôsobu exekúcie. Pri tomto dôvode neprípustnosti exekúcie súd rozhodne o neprípustnosti exekúcie a exekúciu zastaví jedným uznesením, v ktorom sa uvedie výrok o neprípustnosti i výrok o zastavení exekúcie. Osobitné rozhodovanie o neprípustnosti a o zastavení exekúcie by odporovalo hospodárnosti a účelu exekučného konania. Dôvody neprípustnosti exekúcie sú systematicky zoradené, avšak na ich aplikáciu sa nevyžaduje striktné dodržiavanie tohto poradia. Ak však oprávnený navrhne zastavenie exekúcie, exekúcia sa zastaví bez toho, aby sa skúmali ďalšie dôvody neprípustnosti exekúcie. Pri kumulácii viacerých dôvodov neprípustnosti exekúcie do odôvodnenia rozhodnutia súdu treba uviesť všetky dôvody a ak je medzi nimi aj dôvod uvedený v písmene g/, o neprípustnosti treba najskôr rozhodnúť osobitným výrokom. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo vymoženie sumy 23.874,52 eur s príslušenstvom a trov exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudku Krajského súdu v Trnave z 30.6.2010 č. k. -241, ktorý podľa doložiek nadobudol právoplatnosť 26.7.2010 a vykonateľnosť 30.7.2010, a ktorým bol I. zmenený rozsudok Okresného súdu Galanta z 22.7.1997 č. k. -33 v napadnutej časti tak, že žalovanej v 1. rade bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 23.874,52 eur s 3% úrokom z omeškania od 1.1.1995 do 30.5.1995 a od 1.6.1995 s 22% úrokom z omeškania až do zaplatenia, ako aj trovy konania vo výške 1.194,98 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti takéhoto rozsudku; II. žalobcovi nepriznali náhradu trov odvolacieho konania. Súd prvej inštancie vydal dňa 13.5.2013 poverenie pod č. k. -26 EX 241/2013, ktorým poveril vykonaním exekúcie na základe uvedeného rozhodnutia súdneho exekútora JUDr. Jozefa Kapronczaia. Uznesením súdu prvej inštancie z 22.4.2014 pod č. k. -51 súd vyhovel námietkam povinnej proti exekúcii vedenej JUDr. Jozefom Kapronczaiom, súdnym exekútorom so sídlom Švermova 273, Galanta pod spisovou značkou EX 241/2013. Dôvodil, že po preskúmaní spisového materiálu, priložených listín a najmä z pripojeného spisu súdu prvej inštancie sp. zn. dospel k záveru, že námietkam povinnej proti exekúcii je potrebné vyhovieť, nakoľko zistil, že oprávnený v exekučnom titule je spoločnosť J.H. GALANT, bez uvedenia IČO, so sídlom Z. Kodálya 729, Galanta, avšak návrh na vykonanie exekúcie podal S. H. J.H. GALANT, IČO: 32347561, so sídlom Z. Kodálya 676/33, Galanta. Z uvedeného dôvodu S. H. J.H. GALANT, ktorý podal návrh na vykonanie exekúcie nie je aktívne legitimovaný na podanie návrhu na vykonanie exekúcie, nakoľko z exekučného titulu nie je zrejmé, že by uvedená fyzická osoba - podnikateľ bola oprávneným v tomto exekučnom konaní. Skutočnosť, že spoločnosť J.H.GALANT je v exekučnom titule označená ako oprávnený, avšak v návrhu na vykonanie exekúcie je uvedený ako oprávnený S. H. J.H.GALANT spôsobuje, že S. H. J.H.GALANT nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, čo je neodstrániteľný nedostatok podmienky

konania. Vzhľadom na uvedené námietkam povinnej vyhovel. Proti ostatne uvedenému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, odvolací súd uznesením Krajského súdu v Trnave z 29.6.2017 pod č. k. -87 (právoplatným 19.1.2018) napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že námietky povinnej proti exekúcii zamietol. Dôvodil, že povinná vzniesla námietky proti exekúcii oneskorene, súd prvej inštancie túto skutočnosť nezohľadnil, pričom o námietkach rozhodol tak, že im vyhovel a preto odvolaciemu súdu nezostalo iné ako rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť, a to tak, že námietky povinnej zamietol. Uznesením Krajského súdu v Trnave zo 4.6.2014 pod č. k. -278 (v exekučnom spise na č.l. 75), ktoré nadobudlo právoplatnosť 17.6.2014, odvolací súd zamietol návrh na vydanie opravného uznesenia. Dôvodil, že návrh na vydanie opravného uznesenia podal subjekt S. H. J.H. - GALANT, so sídlom Galanta, Z. Kodálya 767/33, IČO: 32347561 (živnostník), pričom sa domáhal opravy označenia žalobcu v rozsudku krajského súdu tak, že namiesto označenia žalobcu: J.H.GALANT, Galanta, Z. Kodálya č. 729, bude za žalobcu označený: S. H. J. H. - GALANT, so sídlom Galanta, Z. Kodálya 767/33, IČO:32347561 (živnostník). Odvolací súd však z výpisov zo živnostenského ako aj obchodného registra zistil, že v čase podania žaloby existovalo viacero subjektov s podobným obchodným menom/názvom, resp. sídlom/miestom podnikania, a to: 1. S. H. J.H. - GALANT, Galanta, Z. Kodálya 767/33, IČO: 32347561 (deň vzniku oprávnenia 22.2.1993, ktorý subjekt má aktuálne pozastavenú podnikateľskú činnosť), 2. GALANT spol. s r. o., Z. Kodálya č. 729, IČO: 31413731 (zapísaný 19.5.1992, ex offo výmaz od: 21.12.2006), s konateľom S. H., 3. J. H. - GALANT - KOVOVÝROBA, spol. s r. o., kpt. Nálepku 726/11, organizačná zložka podniku zahraničnej osoby (zapísaný do OR dňa 19.7.1995). Žalobca sám seba v podanej žalobe nedostatočne identifikoval, keď neuviedol svoje identifikačné číslo (IČO) a po celý čas konania nepresne uvádzal svoje obchodné meno, resp. názov, neuviedol či sa jedná o fyzickú osobu

- podnikateľa, resp. obchodnú spoločnosť. Preto nie je možné jednoznačne usúdiť, ktorý z uvedených subjektov zapísaných v čase podania žaloby v živnostenskom alebo v obchodnom registri predmetnú žalobu podal. Tento nedostatok potom nie je možné odstrániť vydaním opravného uznesenia, ktorým sa odstraňujú nedostatky v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti a nemožno ním odstraňovať také nedostatky v identifikácii žalobcu, ktoré by v konečnom dôsledku mohli znamenať zmenu subjektu, ktorá bol v predmetnej veci účastníkom konania. Vzhľadom na uvedené, v tejto časti odvolací súd návrhu na vydanie opravného uznesenia nevyhovel. Dňa 17.4.2018 súdny exekútor postúpil súdu prvej inštancie návrh povinnej na zastavenie exekúcie z 9.4.2018, doručený súdnemu exekútorovi 11.4.2018, povinnou odôvodnený najmä tým, že exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie bez toho, aby bližšie skúmal, či sú v danom prípade splnené všetky procesné podmienky pre začatie exekúcie, predovšetkým, či je k návrhu pripojený vykonateľný titul, z ktorého vyplýva, že žalobca, ktorý je v návrhu na vykonanie exekúcie uvedený ako oprávnený je osobou totožnou s osobou uvedenou vo vykonávacom titule a či je na návrh aktívne legitimovaný. Napadnutým uznesením z 20.8.2019 č. k. -110 súd prvej inštancie I. vyhlásil exekúciu za neprípustnú a na základe toho exekúciu zastavil; s tým, že II. súd o trovách exekúcie a trovách konania rozhodne samostatným uznesením. Podľa § 37 ods. 3 vety prvej E.p. v znení účinnom do 31.3.2017, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Podľa § 41 ods. 1 E.p. v znení účinnom do 31.3.2017, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Iba vykonateľné rozhodnutie umožňuje v exekučnom konaní vynútiť plnenie. Súd sa pri skúmaní toho, či rozhodnutie je vykonateľné, zaoberá predovšetkým tým, či sa jedná o rozhodnutie, ktoré možno vykonať podľa E.p., a či rozhodnutie je vykonateľné po formálnej, ako aj materiálnej stránke. Ide pritom o predpoklady, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti. Základným procesným predpokladom oprávňujúcim na podanie návrhu na vykonanie exekúcie je teda vykonateľné rozhodnutie. Vykonateľnosť rozhodnutí (exekučných titulov) sa musí skúmať tak z materiálnej, ako aj z formálnej stránky. Pod formálnymi predpokladmi vykonateľnosti rozumieme predpoklady stanovené právnou úpravou upravujúcou tvorbu exekučných titulov. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu je daná len vtedy, ak na základe vykonateľného rozhodnutia možno bezpečne identifikovať osobu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinností, rozsah a obsah plnenia a stanovenie lehoty na plnenie. K náležitostiam exekučného titulu odvolací súd dáva do pozornosti rozhodnutie bývalého Najvyššieho súdu ČSSR, týkajúce sa súdneho výkonu rozhodnutia (v zásade aplikovateľné aj na exekúciu podľa E.p.) publikované pod R 21/1981 Zbierky rozhodnutí a stanovísk, z ktorého vyplýva, že predpokladom

pre nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia je vedľa náležitostí návrhu vykonateľné rozhodnutie ako podklad tohto výkonu, t. j. listina vydaná k tomu oprávneným orgánom, ktorá má potrebnú formu a obsah a ktorá ukladá určitému subjektu povinnosť niečo plniť. Súd sa preto pred nariadením výkonu rozhodnutia zaoberá tým, či predložený podklad pre výkon rozhodnutia má potrebné formálne náležitosti, najmä či bol vydaný oprávneným orgánom a či je vykonateľný. Je nevyhnutným predpokladom pre nariadenie výkonu rozhodnutia, aby práva a im zodpovedajúce povinnosti boli vo vykonávanom rozhodnutí určené presným a nepochybným spôsobom. Rozhodnutie musí vždy obsahovať presnú individualizáciu oprávneného, presné vymedzenie práv a povinností k plneniu, ako i presný rozsah a obsah plnenia. Rozhodnutie, ktoré tieto náležitosti nemá, nie je rozhodnutím vykonateľným a nemôže byť podkladom pre výkon rozhodnutia. (uznesenie NS SR sp. zn. ) Ak bude súdny výkon rozhodnutia, ktoré tieto požiadavky nespĺňa, napriek tomu nesprávne nariadený, výkon musí byť v každom štádiu konania aj bez návrhu zastavený ( a ; teraz zastavená exekúcia podľa E.p. v znení účinnom do 31.3.2017) /R 21/1981 (s. 161)/. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na právny výklad E.p. v znení účinnom do 31.3.2017, podľa ktorého je exekučný súd povinný skúmať formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného titulu (pozri napr. Tomašovič M.: Exekučný poriadok s komentárom, Poradca podnikateľa, 2006; tiež pozri ASPI, Komentár k Exekučnému poriadku - , J. Mazák). Materiálnym predpokladom vykonateľnosti exekučného titulu je okrem iného aj to, či účastníci označení v rozhodnutí skutočne existujú (respektíve, či skutočne existovali v čase vydania rozhodnutia), a teda či nejde o rozhodnutie voči „non subjektu“. Ďalej je materiálnym predpokladom vykonateľnosti exekučného titulu aj to, či sú účastníci konania dostatočne individualizovaní, teda či nemožno mať neodstrániteľnú pochybnosť, o koho ide. Exekučný súd skúma exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie ( v znení účinnom do 31.3.2017), tiež na prípadnú námietku povinného proti exekúcii ( E.p. v znení účinnom do 31.3.2017), ako aj na prípadný návrh povinného na zastavenie exekúcie ( E.p. v znení účinnom do 31.3.2017). Súčasne platí, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal. Z uvedeného výkladu E.p. v znení účinnom do 31.3.2017 vychádza aj judikatúra Najvyššieho súdu SR (napr. R 58/1997), ktorý vyslovil, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej“ a „ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“. V okolnostiach posudzovaného prípadu konal Krajský súd v Trnave v konaní o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 43.152 eur s prísl. (vedenom pod sp. zn. ), neskôr exekučne vymáhanej v predmetnom exekučnom konaní voči povinnej U. U. vo výške 23.874,52 eur s príslušenstvom, so subjektom (žalobcom J.H.GALANT, Galanta, ul. Z. Kodálya č. 729), ktorý v čase vydania rozhodnutia-exekučného titulu neexistoval, vzhľadom na jeho nedostatočnú individualizáciu ide o „non subjekt“, je tu neodstrániteľný nedostatok (pochybnosť) v tom o koho ide, kto je nositeľom hmotnoprávneho nároku v exekučnom titule, keďže fyzická osoba (podnikateľ - živnostník) musel byť (v čase vydania exekučného titulu) v súlade s ust. a označený menom a priezviskom a jeho bydliskom, lebo sám osebe podnik, ktorého majiteľom je fyzická osoba, nie je podnikateľom v zmysle v znení nesk. predpisov, týmto podnikateľom je a môže byť len fyzická osoba, spôsobilá na práva a povinnosti podľa v znení neskorších prepisov. Ak je takáto osoba v súdnom konaní označená len dodatkom k jej obchodnému menu bez mena a priezviska, ide o nedostatok spôsobilosti takto označeného subjektu byť účastníkom konania ( ), ktorý je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, majúci za následok zastavenie konania podľa (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.1.1997 sp. zn. ). Ako bolo už vyššie uvedené rozhodnutie/exekučný titul musí okrem iného vždy obsahovať aj presnú individualizáciu oprávneného a keďže predmetný exekučný titul túto náležitosť nemá, nie je rozhodnutím vykonateľným a nemôže byť podkladom pre exekúciu. Z uvedeného dôvodu preto exekučný titul, ktorý bol podkladom začatej exekúcie, nemohol spĺňať materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného titulu, t. j. že subjekt uvedený v exekučnom titule ako oprávnený existoval aj v čase jeho vydania. Na uvedený záver nemá vplyv ani ust. E.p. v znení účinnom do 31.3.2017, podľa ktorého možno vykonať exekúciu aj v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, len ak sa preukázalo, že naňho prešlo právo z exekučného titulu podľa , pretože toto ustanovenie možno aplikovať len v tých prípadoch, keď po vydaní exekučného titulu došlo k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností z neho vyplývajúcich. Osoba označená

v exekučnom titule ako žalobca v deň vydania exekučného titulu neexistovala a nemala ani žiadneho právneho nástupcu, ktorý by v tomto čase existoval. Ako bolo už vyššie uvedené všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky a je tak aj povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, jedným z obligatórnych dôvodov zastavenia exekúcie je v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. a/ E. p. v znení účinnom do 31.3.2017 aj prípad začatia exekúcie, hoci rozhodnutie majúce sa vykonať sa nestalo vykonateľným a práve o takýto prípad šlo aj v prejednávanej veci. Exekučný súd nemôže rezignovať na možnosť odopretia vykonania exekúcie na podklade titulu odporujúceho zákonu, ak aj došlo k udeleniu poverenia (hoci sa tak stať nemalo). Musí aj tu byť daný právny prostriedok spôsobilý eliminovať nežiadúce dôsledky takéhoto prípadu, ktorým je práve zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. a/ E. p. v znení účinnom do 31.3.2017. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie nezdieľa názor, že situáciu riešenú v prejednávanej veci možno subsumovať pod ust. § 57 ods. 1 písm. g/ E. p. v znení účinnom do 31.3.2017. Iným dôvodom, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, možno rozumieť len taký dôvod nemožnosti ďalšieho priebehu exekúcie, ktorý priamo neupravuje E. p. ani žiaden iný zákon umožňujúci zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 2 E. p. v znení účinnom do 31.3.2017; o taký prípad ale u zastavenia exekúcie pre vady titulu reprezentovaného rozsudkom súdu z dôvodu nedostatku jeho vykonateľnosti (teda pre prípad predpokladaný priamo E. p. v znení účinnom do 31.3.2017) nejde. To bol dôvod, pre ktorý mohlo byť (podľa ) potvrdené len zastavenie exekúcie a k zrušeniu uznesenia (v tomto prípade postupom podľa ) muselo dôjsť u čiastkového výroku napadnutého uznesenia o vyhlásení exekúcie za neprípustnú.

8. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, keďže súd prvej inštancie vyhradil rozhodnutie o trovách exekúcie na samostatné rozhodnutie. To je dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.

9. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).