Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Csp-59-2021.pdf
PDF · 178.81 KB
Case nature
Area
Subarea
15Csp/59/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X 15Csp/59/2021-210 IČS: XXXXXXXXXX
file_0.png
file_1.wmf
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Marianou Pondelovou, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803 zastúpený spoločnosťou: Remedium Legal, s. r. o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava – mestská časť Ružinov, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Ján Dolejš, proti žalovanej: D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, o žalobe na zaplatenie 1.011,48 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
rozhodol:
2 15Csp/59/2021 A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X 15Csp/59/2021-210 IČS: XXXXXXXXXX
I. Žalovaná j e p o v i n n á z a p l a t i ť žalobcovi sumu 806,08 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy, počítaný od 11.10.2020 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a.
III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 59,38 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
16 15Csp/59/2021 A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X 15Csp/59/2021-210 IČS: XXXXXXXXXX
O d ô v o d n e n i e
1. Okresnému súdu Levice (ďalej len „okresný súd“, alebo „súd“) bola elektronicky dňa 18.05.2021 doručená žaloba pôvodného žalobcu – BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann, 1, Paríž, Francúzska republika, konajúca prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47258713, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava - Staré Mesto (ďalej len „pôvodný žalobca“ alebo „pôvodný veriteľ“), ktorou sa od žalovanej domáhal plnenia v sume 1.011,48 Eur (862,49 Eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny, 121,54 Eur z titulu dlžných úrokov z úveru, 9,45 Eur z titulu dlžného poistného u úveru, 18,00 Eur z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky), úrokov z dlžnej úverovej istiny vo výške 24 % ročne zo sumy 862,49 Eur od 18.09.2018 až do zaplatenia, ako aj si uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 993,48 Eur od 18.09.2018 do zaplatenia. Pôvodný žalobca si uplatnil aj nárok na náhradu trov konania. Takto uplatnený nárok odvodzoval zo zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty uzatvorenej medzi ním (pôvodným veriteľom) a žalovanou dňa 04.11.2017 (ďalej len „zmluva“ alebo „úverová zmluva“).
2. O žalobe rozhodol okresný súd platobný rozkazom č. k. 15 Csp/59/2021-47 zo dňa 29.06.2021 (ďalej len „platobný rozkaz“), ktorým žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovanej do vlastných rúk, súd preto uznesením č. k. 15Csp/59/2021 – 75 zo dňa 04.04.2022, platobný rozkaz zrušil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.04.2022.
3. Pôvodný žalobca v žalobe uviedol, že medzi ním a žalovanou bola uzatvorená zmluva o úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a Rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb (ďalej len "rámcová zmluva") podľa zákona č. 492/2009 Z.z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Obsahom úverovej zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanej revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5.000,00 Eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý revolvingový úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok.
3.1. Pôvodný žalobca poukázal na bod 1.5. úverovej zmluvy, podľa ktorého žalovaná súhlasila s tým, aby žalobca poukázal peňažné prostriedky vo výške prvého čerpania revolvingového úveru predajcovi, ktorý žalovanej predal tovar opísaný v základných podmienkach úverovej zmluvy. Na základe tohto súhlasu pôvodný žalobca poskytol prvé čerpanie úveru žalovanej tak, že uhradil požadované peňažné prostriedky na účet predajcu a žalovanej vydal kreditnú kartu na jej meno a poskytol jej dohodnuté platobné služby s ňou spojené.
3.2. Ďalej pôvodný žalobca poukázal aj na bod 3.1. úverovej zmluvy, podľa ktorého bola žalovaná oprávnená čerpať revolvingový úver formou financovania nákupu tovaru a/alebo služieb v obchodných miestach, ktoré akceptujú túto kartu, výberom finančných prostriedkov v hotovosti pomocou karty v miestach na to určených, prevodom na účet určený žalovanou alebo iným dohodnutým spôsobom, a to aj pri použití informačných technológií.
3.3. Žalovaná mala po dobu trvania úverového vzťahu vyčerpať z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej sume 888,78 Eur tak, že sumu 883,18 Eur žalovaná čerpala platbami
na vybraných obchodných miestach a platbami doplnkového poistenia, a suma 5,60 Eur predstavujú poplatky, ktoré žalobca účtoval žalovanej v súlade s úverovou zmluvou ako súčasť úverovej istiny. Na preukázanie ním tvrdených skutočnosti žalobca predložil aj výpis z úverového účtu žalovanej a potvrdenie o odfinancovaní peňažných prostriedkov.
3.4. V súlade s bodom 4.3. úverovej zmluvy sa žalovaná zaviazala riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to formou dohodnutých pravidelných mesačných splátok, ak sa s bankou nedohodla inak. Banka splátku použije na úhradu splatných záväzkov klienta tak, že pri výpočte úrokov z úveru vychádza banka z roku s 365 dňami (v prípade prestupného roku s 366 dňami) a zo skutočného počtu dní.
3.5. Pôvodný žalobca uviedol aj, že žalovaná svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnila. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru uhradila žalovaná len časť dlžnej sumy, a to 77,10Eur, čo rovnako preukazuje výpis z úverového účtu žalovaného.
3.6. S odkazom na bod 7.1. úverovej zmluvy - v prípade, ak klient nespláca poskytnutý úver riadne a včas, ak klient poskytol banke nepravdivé údaje, ak bolo na majetok klienta alebo manžela/manželku klienta začaté exekučné konanie, ak klient riadne a včas nespláca svoje ďalšie záväzky voči banke alebo iným veriteľom, je banka oprávnená: a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie úveru vrátane príslušných úrokov a poplatkov v lehote a s účinnosťou, ktorú banka určí v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, b) odstúpiť od úverovej zmluvy s okamžitou platnosťou, c) vypovedať úverovú zmluvu; výpovedná doba je dva mesiace a začína plynúť v 1. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola klientovi výpoveď zaslaná, d) pozastaviť ďalšie čerpanie úveru.
3.7. V žalobe pôvodný žalobca poukázal aj na bod 10. úverovej zmluvy, týkajúci sa doručovania, podľa ktorého banka doručuje všetku korešpondenciu a oznamy klientovi poštou (obyčajná alebo doporučená listová zásielka alebo zásielka do vlastných rúk), elektronickými komunikačnými médiami (e-mail, fax, sms alebo iné elektronické médium) alebo prostredníctvom kuriéra. Banka môže poskytnúť alebo sprístupniť klientovi informácie týkajúce sa jeho úveru alebo zasielať oznamy i prostredníctvom klientskej zóny. Klientská zóna je zabezpečená webová stránka banky, do ktorej klient získa prístup po zadaní požadovanej identifikácie. Za riadne doručovanie korešpondencie klientovi sa považuje doručenie korešpondencie dlžníkovi alebo spoludlžníkovi.
3.8. Pôvodný žalobca ďalej uviedol, že z dôvodu, že dohodnuté splátky neboli naplnené zo strany žalovaného, on ako pôvodný veriteľ vyhlásil dňa 17.09.2018 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovanej splatný v celom rozsahu. Tiež z odkazom na úverovú zmluvu a to jej bod 7.2., uviedol, že banka je oprávnená v prípade porušenia povinnosti splácať poskytnutý úver riadne a včas, požadovať od klienta zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom stanovenej výške odo dňa nasledujúceho po dni, kedy došlo k omeškaniu klienta so splácaním úveru a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a klient je povinný úroky z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky zaplatiť. Banka je zároveň oprávnená od klienta požadovať náhradu škody, ktorá banke vznikla v súvislosti s porušením povinnosti klienta. Pôvodný žalobca poukázal aj na bod 7.4. úverovej zmluvy, podľa ktorého ku dňu účinnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru alebo odstúpenia od úverovej zmluvy alebo výpovede úverovej zmluvy je splatný celý dlh klienta voči banke. Nesplatená istina úveru je až do dňa jej úplného splatenia úročená podľa úrokovej sadzby dohodnutej v úverovej zmluve, t.j. klient je povinný zaplatiť úroky od doby poskytnutia úveru do vrátenia peňažných prostriedkov v celom rozsahu.
3.9. S poukazom na porušenie zmluvných povinností zo strany žalovanej sa preto pôvodný žalobca domáhal od žalovanej plnenia tak, ako je uvedené v odseku č. 1 tohto rozsudku.
4. Na výzvu súdu v súvislosti s overovaním bonity žalobca uviedol, že schopnosť klienta splácať úver posudzoval samostatne na základe informácií o konkrétnom žiadateľovi a jeho finančnej situácií (príjmy, výdavky, rodinný stav, spôsob bývania, počet vyživovaných osôb a iné). Uviedol aj, že každá takáto žiadosť o poskytnutie úveru je vyhodnocovaná individuálne a na základe všetkých údajov uvedených v zmluve, a to automatizovaným systémom posúdenia žiadosti, ktoré je nastavené tak, aby boli preverené všetky informácie prostredníctvom internetových stránok, pričom sa využíva najmä stránky telekomunikačných spoločností, obchodný register, živnostenský register, kontrola OP na stránke Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, či nie je evidovaný ako stratený alebo odcudzený, kontrola
v úverovom registri SOLUS (register klientov neplniacich si záväzky), NRKI (nebankový register) a overenie v sociálnej poisťovni. Pôvodný žalobca mal tiež požadovať od klienta, aby mal dostatočné zabezpečenie úveru, teda trvalý zdroj príjmu, z ktorého môže následne úver splácať. Tiež sa pri schvaľovaní úveru mala posudzovať aj dostatočné zabezpečenie úveru, teda trvalý zdroj príjmu, z ktorého je možné následné splácanie úveru. Pri schvaľovaní úveru malo byť okrem iných kritérií posudzované aj zamestnanie a bonita klienta, ktorý musel mať v príjme obsiahnuté životné minimum v danom období a mesačnú splátku v stanovenej výške spolu s ďalšími jeho záväzkami. Tu pôvodný žalobca poukázal na listinný doklad, ktorý bol predložený spolu so žalobou, a to súhlas so spracovaním osobných údajov, ktorá listina má byť dokladom v súvislosti s overením bonity žalovanej a mala obsahovať predmetné údaje (č.l. 13-14). Spolu s touto odpoveďou bola do konania predložená aj výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru z 04.06.2018, ako aj podací hárok č. A. preukazujúci odoslanie tejto výzvy dňa 05.06.2018 (čl. 94-95).
5. Z odpovede Národnej banky Slovenskej republiky vyplýva, že pre daný úverový typ RPMN bez poistenia predstavuje 25,92 % a RPMN s poistením 38,65 % (čl. 122-124).
6. V priebehu konania bol súdu doručený návrh na zmenu strany sporu s odkazom na zmluvu o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi pôvodným žalobcom a žalobcom označeným v záhlaví tohto rozsudku. O tomto návrhu súd rozhodol uznesením č. k. 15Csp/59/2021 -163 zo dňa 24.01.2024 tak, že tomuto návrhu vyhovel. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.03.2024.
7. V ďalšom podaní, ktoré bolo súdu doručené dňa 18.03.2024, nový právny zástupca poukázal na to, že revolvingový úver umožňuje klientovi čerpať poskytnuté zdroje opakovane bez nutnosti zažiadať o povolenie čerpania banku. Ako príklad revolvingového úveru uviedol práve kreditné karty, pri ktorých je klientovi poskytovaný úverový rámec. Ak klient vyčerpá časť alebo celý úverový rámec a následne vyčerpanú sumu splatí jednorazovo, hneď po pripísaní úhrady má opäť k dispozícií celý úverový rámec. Ak vyčerpanú sumu spláca postupne, bude mať stále k dispozícií iba tú časť úverového rámca, ktorá nie je vyčerpaná, a ktorá sa zároveň s každou splátkou zvyšuje. Pre uvedenú povahu kreditnej karty podľa žalobcu nie je možné vopred vypočítať ročnú percentuálnu mieru nákladov spojenú s revolvingovým úverom, a preto zmluvná dokumentácia obsahuje len príkladný výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Tu žalobca poukázal aj na ustálenú rozhodovaciu prax súdov, podľa ktorej nie je dobre možné RPMN vypočítať s poukazom na charakter daného úverového vzťahu, a je preto postačujúce uvedenie len indikatívneho výpočtu. Podľa žalobcu RPMN je vo výške 26,84 %, a teda v zmluve je uvedená správne. Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaná k zmluve o revolvingovom úvere uzavrela aj poistenie, kde si zvolila komplexný balík poistenia s poplatkom za poistenie vo výške 5,29 %, pričom sa jedná o percentuálne poistenie z dojednanej výšky mesačnej úverovej splátky podľa úverovej zmluvy, v rámci ktorej poistený pristúpil k poisteniu podľa tejto zmluvy. Tu uviedol aj, že žalovaná v zmysle článku 6 ods. 6.1. deklarovala, že s oboznámila s Formulárom o dôležitých zmluvných podmienkach k poisteniu a s rámcovou poistnou zmluvou pre poistenie schopnosti splácať revolvingový úver č. CTM3027M. Zároveň predložil aj samotnú zmluvu o poistení (čl. 185 – 193). 8. Žalovanej bola žaloba s prílohami doručená do vlastných rúk spolu s uznesením – výzva na vyjadrenie sa, ako aj spolu poučením dňa 28.10.2022, ktorá sa k žalobe však žiadnym spôsobom nevyjadrila (doručenka na č. l. 90).
9. O žalobe rozhodol súd na pojednávaní konanom dňa 27.03.2024, na ktorom pojednával v neprítomnosti strán sporu a právneho zástupcu žalobcu, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť, ako aj neúčasť žalobcu a vyslovil súhlas s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Žalovaná sa na pojednávanie nedostavila, nepožiadala o odročenie pojednávania, ako ani svoju neúčasť neospravedlnila.
9.1. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami tvoriacimi obsah žaloby v nasledovnom rozsahu: čl. 1-3 žaloba, čl. 10 – 12 zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, čl. 12 p. v. dohoda o zrážkach zo mzdy, čl. 13 -14 – spracovanie osobných údajov, č. l. 15 a 15 p. v. – občiansky preukaz – žalovaná, čl. 16 – potvrdenie, čl. 16 - p. v. – 17 – prehľad splátok a úhrad, čl. 17 p. v. – oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 19.09.2018, čl. 18 a 18 p. v. – doručenka, čl. 20 -26 preklad výpis z OR – pôvodný žalobca, čl. 47 – platobný rozkaz č. k. 15Csp/59/2021 - 47 zo dňa 29.06.2021, čl. 55 – doručovanie prostredníctvom OO PZ, čl. 59 – oznámenie OO PZ o výsledku doručenia, čl. 62 – 64 – listiny a dotazy na zisťovanie pobytu žalovanej, čl. 73 –oznámenie OO PZ Jelšava o výsledku doručovania, čl. 75 – UZN č. l. 15Csp/59/2021 -75 zo dňa 04.04.2022, ktorým bol zrušený
platobný rozkaz, právoplatné dňa 22.04.2022, čl. 77 – UZN č. k. 15Csp/59/2021-77 zo dňa 04.04.2022 –výzva žalovanej na vyjadrenie sa, čl. 80 – doručovanie žaloby spôsobom podľa § 116 ods. 2 CSP, čl. 83 –žaloba doručená dňa 22.04.2022 oznámením na úradnej tabuli a webe okresného súdu, čl. 84 p. v. – potvrdenie o prijatých platbách od žalovanej, čl. 90 – žaloba + listiny doručené žalovanej poštou dňa 28.10.2022, čl. 94 –odpoveď na výzvu súdu spolu s ospravedlnením neprítomnosti na pojednávaní, čl. 95 – výzva na zaplatenie zo dňa 04.06.2018, čl. 95 p. v. – podací hárok č. A. XXXXXXXXX, čl. 100 – 107 –výpis z obchodného registra – pôvodný žalobca, čl. 109 –lustrácia v obchodnom vestníku – žalovaná, čl. 110 – zápisnica z pojednávania zo dňa 07.12.2022, čl. 112- 113 – zisťovania z internetu – RPMN a súhrnné informácie o údajoch o novo poskytnutých spotrebiteľských úveroch, č. l. 122 – 124 - odpoveď NBSR – prepočet RPMN, čl. 136 – 160 – návrh na zmenu žalobcu + listinné doklady, čl. 161 – zápisnica zo dňa 24.01.2024, čl. 163 – uznesenie č. l. 15Csp/59/2021 -163 zo dňa 24.01.2024, ktorým súd vyhovel návrhu na zmenu žalobcu, právoplatné dňa 20.03.2024, čl. 174 -184 – odpoveď žalobcu na výzvu súdu, čl. 185 -193 – rámcová zmluva pre poistenie schopnosti splácať revolvingový úver.
10. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
10.1. Pôvodný žalobca a žalovaná vstúpili dňa 04.11.2017 do zmluvného vzťahu, na základe ktorého bol žalovanej poskytnutý úverový rámec v sume 5.000,00 Eur s aktuálnou výška úverového rámca 850,00 Eur. Výška mesačnej splátky bola minimálne 3 % z aktuálnej výšky úverového rámca, splatnosť prvej mesačnej splátky 10. dňa v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené prvé čerpanie revolvingového úveru, cena tovaru alebo služby bola uvedená sumou 804, Eur, výška prvého čerpania revolvingového úveru 804,00 Eur, poplatok za kreditnú kartu – 0,00 Eur, výška úrokovej sadzby 24 % ročne – fixná, RPMN 26,84 %, odplata 24 %, priemerná RPMN 21,50 %, splatnosť mesačnej splátky 10. dňa v mesiaci, zvolený balík poistenia – komplexný balík poistenia; poplatok za poistenie: 5,29 %; spôsob prvého čerpania revolvingového úveru jednorazovo bezhotovostne, opis tovaru alebo služby: Panasonic SC-Max4000ek, priama platba predajcovi - 0,00 Eur.
10.2. Dodatočné predpoklady pre výpočet RPMN boli nasledovné: výška čerpania revolvingového úveru 850,00 Eur s výškou mesačnej splátky 80,38 Eur, s poplatkom za kreditnú kartu 0,00 Eur a splatenie revolvingového úveru v 12 rovnakých mesačných splátkach. Pri výpočte RPMN nebola zohľadnená suma určená na úhradu poistného, pretože poistné nie je podmienkou poskytnutia revolvingového úveru. Dlžník je oprávnený kedykoľvek odvolať svoj súhlas s poistením revolvingového úveru, a to aj pred poskytnutím revolvingového úveru. Celková čiastka k zaplateniu bola suma 964,56 Eur (zmluva na čl. 10 – 12).
11. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že žalovaná vstupovala do úverového vzťahu ako fyzická osoba – nepodnikateľ, označená len menom priezviskom, dátumom narodenia a rodným číslom, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd má preukázané, že pôvodný veriteľ mal v predmete podnikania aj - poskytovanie úverov okrem iného vrátane: spotrebiteľských úverov. V danom prípade sa potom jedná o spotrebiteľský spor, keďže strany sporu uzatvorili spotrebiteľský úver, v ktorom má žalovaná postavenie spotrebiteľa. Spotrebiteľský charakter sporu nespochybňoval ani sám žalobca. Okresný súd preto v danej právnej veci aplikuje ustanovenia OZ ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch.
12. S prihliadnutím na spotrebiteľský charakter sporu, aj napriek tomu, že žalovaná je v spore pasívna, k žalobe sa žiadnym spôsobom nevyjadrila, súd vykonal dokazovanie v smere zistenia opodstatnenosti v žalobe uplatneného nároku. Tu súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR z 11.06.2019, sp. zn. I ÚS 246/2019, podľa ktorého „pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok (aplikáciou § 151 ods. 1 a 2 CSP) povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok“.
13. Z obsahu spisu je ďalej zrejmé, že žalobca nie je pôvodným veriteľom, ale jemu bola pohľadávka pôvodného veriteľa len postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2023, pričom listinným dokladom označeným ako výpis z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok z nesplácaných úverov žalobca preukázal, že bola postúpená aj pohľadávka voči žalovanej – istina v sume 1.011,48 Eur (č. l. 137 p. v.). Okresný súd preto ak prvú riešil otázku aktívnej legitimácie žalobcu, to znamená, súd skúmal, či zo strany pôvodného veriteľa došlo k účinnému postúpeniu pohľadávky.
13.1. Tu súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo/205/2009 zo dňa 29.06.2010 podľa ktorého: „súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta“.
14. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., v znení neskorších predpisov účinných v čase uzatvorenia zmluvy, Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
15. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
16. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
17. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
18. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
20. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
21. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
22. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
23. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
24. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
25. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
26. Podľa § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.
27. Podľa § 7 ods. 17 zákona o spotrebiteľských úveroch, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
28. Podľa § 7 ods. 20 zákona o spotrebiteľských úveroch, na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c) výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.
29. Podľa § 7 ods. 24 zákona o spotrebiteľských úveroch, ustanovenia odsekov 19 až 23 sa nevzťahujú na a) spotrebiteľský úver, ktorým sa splatí jeden alebo viac existujúcich úverov poskytnutých podľa tohto zákona (ďalej len „refinancovaný úver“) alebo na zmenu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom je navýšenie výšky spotrebiteľského úveru (ďalej len „navýšený úver“), ak výška poskytnutého spotrebiteľského úveru výrazne neprevyšuje súčet zostávajúcich výšok refinancovaných úverov alebo navýšených úverov, b) spotrebiteľský úver, ktorého výška je určená vopred bez aktívnej účasti spotrebiteľa a na základe historických údajov o finančnej situácii spotrebiteľa získaných z interných zdrojov veriteľa o platobných operáciách, ktoré je možné doplniť o ďalšie informácie z interných zdrojov alebo externých zdrojov, c) spotrebiteľský úver zabezpečený podľa osobitného predpisu, ktorého hodnota zabezpečenia je počas celej lehoty splatnosti úveru minimálne 100 % zo zostatkovej hodnoty tohto spotrebiteľského úveru.
30. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
31. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
32. V konaní nebol spor o tom, že žalovanej bolo zo strany pôvodného veriteľa poskytnuté plnenie na základe úverovej zmluvy s úverovým rámcom 850,00 Eur, z ktorej žalovaná postupne vyčerpala sumu 883,18 Eur, ktorú skutočnosť tvrdil aj pôvodný žalobca v žalobe, ako aj vyplývajú z predložených listinných dokladov. Súd má preukázané, že sumou 804,00 Eur bol hradený tovar uvedený v zmluve. Ďalšie čerpania boli od 02.12.2017 – do 29.05.2018 označené ako: fin., FMRB - financovanie cez internet, takto bola obdobná platba identifikovaná zo strany žalobcu v konaní vedenom okresným súdom pod spisovou značkou 15Csp/73/2022 (2x 3,20 Eur), Fin. PP FMRB – 55,38 Eur, a tiež posit. PIP1 (6 x 2,90 Eur – 17,40 Eur) – jedná sa o poistenie vecí osobnej potreby (tiež tento poplatok bol špecifikovaný
v konaní 15Csp/73/2022, čo spolu predstavuje práve 883,18 Eur. Uvedené vyplýva aj z listinného dokladu na č. l. 16 – potvrdenie, ako aj z prehľadu splátok a úhrad (č. l. 16 p. v. a 17).
33. Z úverovej zmluvy ďalej vyplýva, že žalovaná mala plniť v minimálnych mesačných splátkach po 25,50 Eur (3 % z úverového rámca) s dátumom prvej splátky k 10.12.2017, keďže prvé čerpanie bolo 06.11.2017. Z ďalšieho dokladu predloženého zo strany pôvodného žalobcu vyplýva, že žalovaná vykonala spolu úhrady len v sume 77,10 Eur, t. j. uhradila tak 3 celé splátky po 25,50 Eur a splátku č. 4 (splatnú 10.03.2018) uhradila len v sume 0,60 Eur. Do omeškania sa žalovaná dostala so zostatkom splátky splatnej v mesiaci 3/2018 – v sume zostatku danej splátky, t. j. v sume 24,90 Eur (25,50 Eur
- 0,60 Eur).
34. Pôvodný veriteľ mal žalovanú vyzvať výzvou zo dňa 04.06.2018 na úhradu dlžnej sumy 94,50 Eur, ktorá zásielka bola žalovanej expedovaná dňa 05.06.2018 (čl. 95,95 p. v.). Pôvodný veriteľ vyzval žalovanú na okamžitú úhradu, teda lehota nebola daná v súlade so zákonom, min. 15 dní. Následne malo dôjsť zo strany pôvodného veriteľa k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, ktorý úver sa mal stať splatným dňa 17.09.2018 v celom rozsahu a dlh mal predstavovať práve žalovanú sumu 1.011,48 Eur.
35. Pri skúmaní otázky ne/platnosti zosplatnenia úveru sa súd v prvom rade zameral na splnenie zákonnej povinnosti zo strany pôvodného veriteľa - skúmanie schopnosti žalovanej splácať úver.
36. Samotná zákonná úprava kladie dôraz na to, aby veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdil úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných nielen od spotrebiteľa, ale aj na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. Týmto sa má zaručiť určitá ochrana spotrebiteľa (prostredníctvom odborného konania veriteľa), aby sa spotrebiteľ opakovaným (možno až nekontrolovateľným) vstupovaním do úverových vzťahov nedostal do stavu neschopnosti splácať jeho záväzky a teda absolútnej jeho insolvencii so všetkými negatívnymi následkami. Týmto sa samozrejme chráni aj sám veriteľ, ktorý poskytne úver len osobe, u ktorej je predpoklad, že finančné prostriedky aj veriteľovi vráti.
37. Súd zároveň poukazuje aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-449/13, CA Consumer Finance/Ingrid Bakkaus, Charline Bonato, rod. B., G. H. z 18.12.2014, vykladajúc Článok 8 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008, v ktorom (okrem iného) uviedol aj, že poskytovateľ úveru musí v každom jednotlivom prípade s prihliadnutím ku konkrétnym okolnostiam zvážiť, či ide o príslušné informácie a či sú tieto informácie dostatočné pre posúdenie úverovej schopnosti spotrebiteľa. V tomto ohľade sa dostatočnosť uvedených informácií môže líšiť podľa okolností, za ktorých dôjde k uzavretiu úverovej zmluvy podľa osobnej situácie spotrebiteľa alebo podľa čiastky úveru uvedenej v tejto zmluve. Toto posúdenie je možné vykonať pomocou dokladov o finančnej situácii spotrebiteľa, ale nie je možné vylúčiť, aby poskytovateľ úveru zohľadnil prípadne skôr získané znalosti o finančnej situácii záujemcu o úver. Avšak len ničím nepodložené prehlásenia spotrebiteľa nemôžu byť samé o sebe kvalifikované ako dostatočné, pokiaľ nie sú podopreté žiadnymi dokladmi.
38. Pôvodný žalobca až na výzvu súdu doplnil skutkové tvrdenia týkajúce sa skúmania bonity žalovanej, pričom ale neboli predložené žiadne iné doklady, ako tie čo boli predložené do konania spolu so žalobou. Napriek tomu, že pôvodný žalobca uvádzal, ako všetko skúmal schopnosť splácania žalovanej tento úver, žiadne listinné doklady k tomu nepredložil. Tu pôvodný žalobca len poukazoval na listinu označenú ako spracovanie osobných údajov, kde žalovaná deklarovala svoj príjem v sume 560,00 Eur, ktorý pôvodný veriteľ automaticky prebral bez toho aby tento príjem akýmkoľvek spôsobom preveril. Rovnako v konaní nebolo preukázané, že by pôvodný veriteľ preveroval výdavkovú časť žalovanej, jej úverovú zaťaženosť, hoci sám poukazoval na úverové registre. Žiadny výstup či už z daných úverových registrov, sociálnej poisťovne, od zamestnávateľa žalovanej za účelom preukázania (overenia žalovanou deklarovaného príjmu), tak pôvodný žalobca, ako ani následne nový žalobca do konania nepredložili.
39. Ak pôvodný žalobca poukazoval na listinu označenú ako spracovanie osobných údajov, ktoré údaje mali slúžiť ako podklad pre posúdenie schopnosti žalovanej splácať úver, tak tento doklad ním byť nemôže, pretože obsahuje len tvrdenia žalovanej a to dokonca len o jej príjmovej stránke (nepreukázaný príjem), pričom v tomto doklade žalovaná výdavky neuvádza žiadne. Je ale jasné, že každá fyzická osoba, či už býva sama, alebo u rodinného príslušníka, ako to deklarovala žalovaná (ktorá skutočnosť
rovnako nebola ničím preverená), má aj nevyhnutné bežné výdavky, ktoré v prvom rade mali byť od žalovanej zistené, a následne aj preverené, ako aj mala byť preverená úverová zaťaženosť žalovanej. Pôvodný veriteľ ale poskytol žalovanej úver bez toho, aby si ako akokoľvek zistil, ale aj preveril finančnú situáciu žalovanej. Do konania (ani napriek výzve súdu) neboli predložené žiadne konkrétne údaje o príjmoch a výdavkoch žalovanej, žiadne konkrétne výstupy týkajúce sa preverovania finančnej situácie. Ak takéto doklady, výpočty žalobca nepredložil, súd je toho názoru, že tieto neboli z jeho strany zaobstarané vôbec, z ktorého dôvodu možno mať zato, že žalovanej bol poskytnutý úver bez akéhokoľvek skúmania bonity (opak žalobca nepreukázal).
40. Súd je toho názoru, že pokiaľ by mal pôvodný veriteľ konať v súlade so zákonom, mal vykonať dokazovanie v zmysle zákona a za účelom preverenia si osobných, majetkových, zárobkových pomeroch žalovanej, jej výdavkoch, si mal zaobstarať potrebné doklady - od zamestnávateľa, z úverových registrov, preveriť napr. aj poplatok za tel., čo je tiež jedným z pravidelných výdavkov, keďže žalovaná do daného tlačiva uviedla aj svoj tel. kontakt, tak musela mať výdavky aj na tel., nehovoriac o jej výdavkoch na bývanie, stravu, cestovanie, poplatky a pod.
41. Žalobca ani napriek výzve súdu do konania nepredložil ani výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver podľa § 7 ods. 20 zákona o spotrebiteľských úveroch. Teda do konania nielenže neboli predložené doklady, absentujú aj výpočty.
42. Súd je toho názoru, že odborná starostlivosť poskytovateľa úverov je starostlivosťou odbornou vtedy, ak veriteľ komplexne zhodnotí potenciál spotrebiteľa splatiť úver, kde samozrejme bude vychádzať z individuálnych (preverených) informácií. Naproti tomu za neodbornú starostlivosť možno považovať nedostatočné, nekvalitné preverenie schopnosti spotrebiteľa splácať úver, čím v konečnom dôsledku sám veriteľ pristupuje rizikovo aj k vlastným zdrojom, ktorých návratnosť je už vopred ohrozená. V tomto prípade sa veriteľ nemôže ani spoliehať na to, že spotrebiteľ je v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch povinný mu poskytnúť pravdivé údaje, keďže ten istý zákon kladie za povinnosť samotnému veriteľovi zisťovať schopnosť spotrebiteľa splácať úver, požadovať doklady k jeho tvrdeniam, tieto si prípadne zabezpečiť z verejne dostupných zdrojov a nielen sa spoliehať na tvrdenia spotrebiteľa.
43. Súd poukazuje na citované ustanovenie § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, s prihliadnutím na ktoré súd dospel k názoru, že pôvodný veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou, keďže pred poskytnutím úveru vôbec neposúdil schopnosť žalovanej splácať úver, a keď vychádzal len z jej neprevereného príjmu, výdavky neboli zisťované žiadnym spôsobom s tým, že pôvodný veriteľ vychádzal pravdepodobne z toho, že žalovaná nemala mať žiadne výdavky, keďže na výzvu súdu odkazoval práve na listinu označenú ako spracovanie osobných údajov, ktorá ale neobsahuje údaj o žiadnom výdavku žalovanej (hoci nepreverenom). Z uvedeného vyplýva, že pôvodný veriteľ výdavky žalovanej, jej úverovú zaťaženosť nielenže nepreveroval, o túto sa žiadnym spôsobom ani len nezaujímal.
44. Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou, zákonným následkom tohto jeho konania podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch je, že nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V tomto prípade ale, napriek uvedenému zákonnému následku, pôvodný veriteľ pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru.
45. Súd je zároveň aj toho názoru, že pôvodný veriteľ nielenže nekonal s odbornou starostlivosťou, ale aj hrubo porušil svoje zákonné povinnosti, keď žalovanej poskytol úver bez akýchkoľvek údajoch (preverených) o príjmoch ako aj bez akýchkoľvek údajoch o výdavkoch. Zároveň nebol urobený ani výpočet podľa § 7 ods. 20 zákona o spotrebiteľských úveroch.
46. Zákonným následkom hrubého porušenia povinnosti veriteľa v súvislosti s porušením povinnosti podľa § 7 ods. 20 zákona o spotrebiteľských úveroch, ako aj v súvislosti s posudzovaním schopnosti splácať úver bez akýchkoľvek údajov o prímoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy (ktoré v tomto prípade ani získané neboli) - podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch je, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
XX. Ak je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, potom vyčerpanú sumu 883,18 Eur (ktorá nebola sporná) by žalovaná splatila v 35 splátkach a to tak, že splátka č. 1- 34 by bola v sume
25,50 Eur a splátka č. 35 splatná v 10/2020 by bola v sume 16,18 Eur. Mesačné splátky by boli v zmysle zmluvy počnúc mesiacom 12/2017 až do 10/2020. V roku 2017 by žalovaná splátku v minimálnej sume 25,50 Eur uhradila len jednu splátku v sume 25,50 Eur. Nasledujúce roky 2018 s 2019 by uhradila spolu 24 splátok, ktorými by bola uhradená suma 612,00 Eur (2 x 306,00 Eur) a v roku 2020 by bolo uhradených 10 splátok spolu v sume 245,68 Eur (t. j. 9x 25,50 Eur + posledná splátka v sume 16,18 Eur). Dňom 10.10.2020 sa podľa názoru súdu potom stal splatným celý dovtedy čerpaný úverový rámec. K tomuto výpočtu, hoci sa jedná o revolvingový úver uzatvorený na dobu neurčitú, bolo možné dospieť práve z dôvodu, že žalovaná následne už nevykonávala žiadne ďalšie úhrady, teda je jednoznačne zrejmá suma, ktorá jej bola zo strany pôvodného veriteľa poskytnutá, ako aj je zrejmá suma mesačnej splátky (ktorá bola zo začiatku žalovanou aj hradená) a predstavuje 25,50 Eur, ako 3 % z aktuálnej výšky úverového rámca, t. j. zo sumy 850,00 Eur.
48. Podľa § 526 ods. 1 OZ, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
49. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov a v znení účinného v čase uzavretia zmluvy o splátkovom úvere, o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o bankách“), banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá je úverovou inštitúciou podľa osobitného predpisu a ktorá má bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje.
50. Podľa § 2 ods. 3 zákona o bankách, bankové povolenie je povolenie podľa osobitného predpisu vydané na vykonávanie bankových činností uvedených v odseku 2 v rozsahu a za podmienok uložených týmto povolením alebo ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi.
51. Podľa § 3 ods. 2 zákona o bankách, bez bankového povolenia nemôže nikto poskytovať úvery a pôžičky v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti, z návratných peňažných prostriedkov získaných od iných osôb na základe verejnej výzvy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
XX. Podľa § 6 ods. 1 zákona o bankách, činnosť bánk a pobočiek zahraničných bánk podlieha bankovému dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska v rozsahu ustanovenom týmto zákonom podlieha bankovému dohľadu aj činnosť iných osôb a subjektov súvisiaca s činnosťou alebo riadením bánk alebo pobočiek zahraničných bánk. Dohľad sa vykonáva v rozsahu ustanovenom týmto zákonom nad jednotlivými bankami, pobočkami zahraničných bánk alebo inými subjektmi a tiež nad konsolidovanými celkami, ktorých súčasťou sú aj banky, a nad finančnými konglomerátmi podľa § 49c.
53. Podľa § 6 ods. 8 veta prvá zákona o bankách, za výkon dohľadu zodpovedá Národná banka Slovenska.
54. Podľa § 7 ods. 1 veta prvá zákona o bankách, o udelení bankového povolenia rozhoduje Národná banka Slovenska.
55. Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách (účinného v čase postúpenia pohľadávky), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
56. Dôsledkom porušenia zákonnej povinnosti riadneho skúmania bonity žalovaného sa dostavil zákonný následok bezúročnosti a bezpoplatkovosti, ale aj nemožnosti žiadať od žalovanej celý úver jednorázovo, k čomu ale pôvodný veriteľ pristúpil. Pokiaľ pôvodný veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a žiadal od žalovanej jednorazovú úhradu celého zosplatneného dlhu, jednoznačne konal v rozpore so zákonom.
57. Aj keď pôvodnému veriteľovi nevznikol nárok na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, súd sa zaoberal aj postupom pôvodného veriteľa smerujúceho k samotnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, pretože súd zistil, že ak by pôvodný veriteľ aj takúto možnosť mal, postupoval v rozpore so zákonom, čo je rozobraté v nasledujúcich bodoch.
58. Žalobca až na výzvu súdu doplnil doklady, ktorými preukazoval splnenie zákonného postupu pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru.
59. Ako je uvedené vyššie, v súlade s citovanou úpravou zákona o bankách, pri postúpení bankovej pohľadávky musia byť splnené dve podmienky. Prvou z nich je písomná výzva banky vo vzťahu k riadne nesplácanej úverovej pohľadávke, aby ju dlžník splnil a druhou je nepretržité viac než 90 dní trvajúce omeškanie klienta so splnením čo i len časti jeho peňažného záväzku zodpovedajúceho pohľadávke banky. Podľa tejto úpravy teda dodávateľ môže uplatniť právo vyplývajúce z § 565, t. j. žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplatenie niektorej splátky najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splatením splátky, pričom toto právo môže uplatniť iba za podmienky, že naň upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní. Lehota 15 dní musí uplynúť odo dňa, keď dodávateľ upozornil spotrebiteľa, že uplatňuje právo na zaplatenie celej pohľadávky do dňa, keď má dôjsť k splatnosti celej pohľadávky, resp. do dňa keď ju má spotrebiteľ uhradiť.
60. Z dodatočne predloženého listinného dokladu označeného ako výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru zo dňa 04.06.2018 je preukázané, že k uvedenému dňu žalobca evidoval výšku dlžnej čiastky v sume 94,50 Eur (dlžné mesačné splátky vrátane príslušenstva, pričom ale nie je zrejmé, o ktoré splátky sa malo konkrétne jednať). Táto suma mala byť podľa výzvy uhradená okamžite (súd poukazuje ale na zákonnú lehotu 15 dní). Žalobca predložil aj doklad preukazujúci odoslanie danej výzvy, z ktorej ale nie je možné zistiť konkrétny dátum doručenia zásielky žalovanej, ktoré skutočnosti zároveň zo strany žalobcu neboli ani tvrdené. Ak by zásielku bolo potrebné považovať posledný deň úložnej lehoty, ktorá lehota začala najskôr plynúť nasledujúceho dňa po odoslaní, t. j. 06.06.2018 a uplynula by 23.06.2018 (18 dňová úložná doba). Odo dňa nasledujúceho by začala plynúť lehota 15 dní na plnenie, ktorá by uplynula dňa 09.07.2018 – čo bol pondelok pracovný deň. V tomto prípade by mal pôvodný žalobca pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru do splatnosti najbližšej splátky, čo by bolo 10.07.2018. Ak by zásielka bola prevzatá aj neskôr, vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru by v tom prípade malo byť urobené do 10.08.2018 s tým, že pôvodný veriteľ tak urobil až k 17.09.2018. Keďže žalobca v tomto smere žiadne podrobnosti ohľadne doručenia zásielky netvrdil, ako ani nepreukázal, súd zároveň považuje dodržanie zákonného postupu pri bankovej pohľadávke za nepreukázaný.
61. Vzhľadom k nedodržaniu zákonného postupu pri mimoriadnom zosplatnení úveru, okrem iného aj vzhľadom k neurčitosti listín, ktoré neobsahujú označenie konkrétnej splátky, pre ktorú k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti došlo, pričom tieto skutočnosti neboli zo strany žalobcu ani tvrdené, by bolo potrebné (ak by k nemu pôvodný veriteľ mohol pristúpiť) vyhlásenie mimoriadnej splatnosti považovať za neplatné.
62. Ako už bolo uvedené, súd z dôvodu skúmania aktívnej legitimácie skúmal spôsob, akým bola postúpená pohľadávka pôvodného žalobcu na žalobcu. Z citovaného zákonného ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva, že predmetom spôsobilým na postúpenie bankovej pohľadávky môže byť len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktorá je už splatná. Vyplýva to z prvej časti druhej vety § 92 ods. 8 zákona o bankách: „Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť (rozumej postúpenie pohľadávky) ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva“. Pod formuláciou pohľadávka zodpovedajúca tomuto peňažnému záväzku treba rozumieť nesplácaný
zročný dlh. V prípade, ak by tomu tak nebolo, znamenalo by to, že banka by mohla postúpiť akýkoľvek nesplatný úver po uplynutí relatívne krátkej doby v porovnaní s dobou, na ktorú sa úverové vzťahy bežne uzatvárajú a na akýkoľvek subjekt, činnosť ktorého nespadá v zmysle zákona o bankách pod dohľad Národnej banky Slovenska, a ktorý nemá povolenie na vykonávanie bankových činností. Toto by však bolo v rozpore s účelom zákona o bankách a viedlo by to k vytvoreniu právne neúnosného stavu, kedy by sa spotrebitelia vstupujúci do zmluvného vzťahu s bankou neočakávane ocitli v zmluvnom vzťahu s iným nebankovým subjektom. Takýto postup by bol tiež v rozpore s požiadavkou vynakladania náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od banky vyžadovaná v súlade s § 27 ods.1 zákona o bankách a v rozpore so smernicou o nekalých praktikách.
63. Keďže v tomto prípade pôvodný veriteľ pristúpil k postúpeniu už splatnej pohľadávky, pre splnenie zákonnej podmienky pre platné postúpenie bankovej pohľadávky, je postačujúca výzva pred samotným jej postúpením.
64. Podľa názoru súdu za takúto výzvu nie je možné považovať výzvu na zaplatenie zo dňa 04.06.2018, pretože táto jednak neobsahuje konkrétnu špecifikáciu dlžných splátok, ako je výzvou len na úhradu sumy 94,50 Eur s tým, že postupovaná pohľadávka bola v sume 1.011,48 Eur.
65. V prípade listiny označenej ako oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, je zrejmé, že v čase, kedy bola vystavená (19.09.2018), žalovaná preukázateľne nebola v omeškaní s celým dlhom tak, ako to vyplýva z danej výzvy. Žalovaná bola však v omeškaní s časťou splátok splatných k 10.09.2018 (t. j. po splátku č. 10), s prihliadnutím samozrejme na dovtedy vykonané úhrady zo strany žalovanej.
66. Súd má ďalej preukázané, že k postúpeniu pohľadávky ale nedošlo v roku 2018, alebo v roku 2019, kedy pohľadávka nebola ešte preukázateľne splatná (keďže pôvodný žalobca nemal zákonný nárok na jej zosplatnenie), ale k postúpeniu pohľadávky došlo až v roku 2023, teda preukázateľne už po splatnosti celej pohľadávky, ktorá splatnosť nastala uplynutím času. Aj napriek tomu, že sa jedná o splatnú pohľadávku, táto nemohla byť postúpená inému subjektu bez predchádzajúcej výzvy klienta (žalovaného), na plnenie, čo vyplýva z § 92 ods. 8 zákona o bankách.
67. Ak má súd preukázané doručenie oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dňom 24.09.2018 (č. l. 18), ktoré oznámenie podľa názoru súdu je možné považovať za danú výzvu (a to aj napriek tomu, že v čase tohto oznámenia pohľadávka splatná ešte v takom rozsahu nebola, ale bola preukázateľne v danom rozsahu splatná v čase postúpenia pohľadávky), súd je toho názoru, že boli splnené zákonné podmienky k platnému postúpeniu bankovej pohľadávky, t. j. žalovaná bola preukázateľne vyzvaná na plnenie v sume zodpovedajúcej postúpeniu, pričom jej omeškanie s plnením ku dňu postúpenia pohľadávky (aj od splatnosti poslednej splatnej splátky, ktorá bola splatná k 10.10.2020) trvalo min. 90 kalendárnych dní (v danom prípade omeškanie trvalo cca 3 roky).
XX. K uvedenému názoru súd dospel z dôvodu, že zákonná úprava § 92 ods. 8 zákona o bankách nevyžaduje výzvu zaslanú v bezprostrednom čase, resp. v krátkom čase pred samotným postúpením pohľadávky. Zmyslom danej právnej úpravy je dať možnosť spotrebiteľovi v prvom rade splniť si svoj záväzok priamo banke a ak túto možnosť spotrebiteľ nevyužije, jeho omeškanie trvá po zákonom stanovenú dobu, až potom je banka oprávnená pohľadávku postúpiť. V tomto prípade mala žalovaná preukázateľne vedomosť o svojom nedoplatku už od roku 2018 (opakovane súd uvádza, že v tomto čase nebol splatný dlh v rozsahu, ako to uvádzal pôvodný žalobca, stal sa splatným neskôr s prihliadnutím na zákonný následok porušenia povinnosti pôvodného veriteľa vo vzťahu k skúmaniu bonity žalovanej, okrem iného aj bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru), s tým, že ale suma uvedená vo výzve sa nezmenila a bola zodpovedajúca postupovanej pohľadávke. Podľa názoru súdu mala teda žalovaná pred samotným postúpením pohľadávky vedomosť o svojom dlhu, možnosť jeho úrady, a aj napriek výzve pôvodnému veriteľovi neuhradila žiadnu sumu, úhrady neurobila ani v priebehu konania. Súd preto prijal názor, že ak pôvodný veriteľ preukázateľne postupoval splatnú pohľadávku, po predchádzajúcej výzve s tým, že omeškanie žalovanej trvalo min. 90 kalendárnych dní, konal v súlade so zákonom.
69. Ak bola banková pohľadávka postúpená platne, žalobca má v spore aktívnu legitimáciu.
70. Podľa § 54a OZ, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
71. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
72. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
73. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
74. Ako už súd konštatoval, s prihliadnutím na spotrebiteľský charakter zmluvy, súd podľa § 54a OZ účinného od 05.12.2018, z úradnej činnosti posudzovala aj otázku premlčania práva žalobcu bez toho, aby sa žalovaný premlčania dovolával, a to z dôvodu, že citované ustanovenie § 54a a OZ je špeciálnym ustanovením k osobitným ustanovenia OZ, ktoré upravujú premlčanie.
75. Súd už uvádzal, že žalovaná sa dostala do omeškania so splátkou č. 4 splatnou dňa 10.03.2018 a to v sume jej zostatku 24,90 Eur. Žaloba bola podaná na súd elektronicky až dňa 18.05.2021, teda po uplynutí troch rokov od splatnosti najstaršej splatnej splátky, ktorá by uplynula dňa 10.03.2021.
76. V zmysle citovaných predpisov OZ, by žaloba bola čiastočne premlčaná. Okresný súd však musel prihliadnuť aj na zákon č. 62/2020 Z. z., v znení neskorších predpisov, o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, a to § 1, podľa ktorého lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú, b) ktoré uplynuli po 12. marci 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
77. Podľa § 8 lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28.02.2021 neplynú, b) ktoré uplynuli po 31. decembri 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
78. Z uvedeného je zrejmé, že počas plynutia premlčacej doby zákon vylúčil plynutie lehôt od 25.03.2020 do 30.04.2020 a od 19.01.2021 do 28.02.2021, teda ku klasickej lehote na premlčanie 3 rokov bolo potom potrebné pripočítať spolu 78 dní (37 dní + 41 dní), keďže počas týchto dní lehoty neplynuli. K premlčaniu nároku vo vzťahu k najstaršej splatnej splátke došlo až dňa 27.05.2021. Pokiaľ bola žaloba podaná na súd už dňa 18.05.2021, nárok nie je možné považovať za premlčaný, pretože ostatné splátky boli splatné ešte neskôr.
79. Súd preto priznal žalobcovi nárok na plnenie v rozsahu sumy 806,08 Eur, pretože len v tejto časti je potrebné nárok žalobcu považovať za opodstatnený a vyplývajúci z listinných dokladov s prihliadnutím na bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvného vzťahu. Uvedená suma je rozdielom medzi plnením poskytnutým žalovanej zo strany pôvodného veriteľa v sume 883,18 Eur a úhradami vykonanými zo strany žalovanej v sume 77,10 Eur.
80. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
81. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ, (ďalej len „nariadenie“) výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
82. Žalobca si voči žalovanej uplatnil aj nárok na úroky z omeškania, ktoré žiadal priznať vo výške 5 % ročne z ním vyčíslenej sumy 993,48 Eur počítaného do 18.09.2018 do zaplatenia.
83. Aj napriek tej skutočnosti, že žalovaná je preukázateľne v omeškaní s jednotlivými splátkami, žalobcovi nebolo možné priznať úroky z omeškania z jednotlivých omeškaných splátok odo dňa ich omeškania, t. j. odo dňa nasledujúceho po ich splatnosti, pretože žalobca na tomto skutkovom základe úrok z omeškania nežiadal priznať ani percentuálnou sadzbou a ani vyčíslenou sumou. Žalobca žiadal priznať úrok z omeškania na skutkovom základe splatnosti celej pohľadávky, a táto v zmysle vyššie uvedeného nastala podľa názoru súdu splatnosťou poslednej omeškanej splátky, t. j. splátky splatnej k 10.10.2020, ku ktorému dňu boli splatné aj všetky predchádzajúce splátky, t.j. splatné od 3/2018 – časť splátky + všetky nasledujúce po splátku č. 35 splatnú práve 10.10.2020, pretože suma 806,08 Eur je tvorená práve súčtom časti splátky č. 4 v sume 24,90 Eur, splatnej 10.03.2018, ako aj nasledujúcich splátok č. 6-34 á 25,50 Eur a poslednej splátky č. 35 v sume 16,18 Eur, splatnej dňa 10.10.2020. S prihliadnutím na žalobcom uplatnený petit žaloby, ktorý žiadal priznať úrok z omeškania z celej omeškanej sumy, ktorá je v tomto konaní preukázaná len v rozsahu 806,08 Eur a nie ako to tvrdil žalobca v rozsahu 993,48 Eur (istinu žiadal žalobca priznať v sume 1.011,48 Eur), súd preto priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania, avšak odo dňa nasledujúceho po splatnosti poslednej splátky, ku ktorému dňu bola žalovaná preukázateľne v omeškaní s celým opodstatneným nárokom. Ku dňu omeškania – 11.10.2020 bola základná úroková sadzba ECB tiež 0, ktorá po zvýšení o 5 percentuálnych bodov predstavuje rovnaký úrok, ako je žalobcom žiadaný, t. j. 5 % ročne, ktorý bol žalobcovi aj priznaný, avšak len z opodstatneného nároku. Okresný súd preto zaviazal žalovanú povinnosťou plnenia aj úroku z omeškania vo výške žiadanej zo strany žalobcu, t. j. vo výške 5 % ročne a to zo sumy 806,08 Eur, počnúc dňom 11.10.2020 až do zaplatenia.
84. Podľa § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov, Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
85. Súd v súlade s citovaným § 232 ods. 3 CSP zaviazal žalovanú povinnosťou plnenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
86. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol, t. j. v časti nároku na istinu prevyšujúcu priznanú sumu, a to z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosi. Súd ďalej zamietol nárok aj na úrok z omeškania nad rozsah, ktorý bol žalobcovi priznaný, pričom ak nebol priznaný nárok na istinu, nemohol byť priznaný ani nárok na úrok z omeškania, ktorý je len akcesorickým nárokom k istine. Nárok na úrok z omeškania bol zamietnutý aj z dôvodu, že bolo preukázané omeškania až od roku 2020 a nie už v roku 2018, ako to tvrdil žalobca. Žaloba bola zamietnutá aj v časti nároku na úrok zo zmluvy vo výške 24 % ročne zo sumy 862,49 Eur od 18.09.2018 až do zaplatenia, rovnako bol zamietnutý aj kapitalizovaný úrok v sume 121,54 Eur, ako aj dlžného poistného v sume 9,45 Eur – obe s odkazom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úverovej zmluvy. Žaloba bola zamietnutá aj v časti nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 18,00 Eur, ktoré náklady nielenže neboli zo strany žalobcu žiadnym spôsobom bližšie špecifikované o aké náklady sa má jednať (vyplývajú len z výpisu preukazujúceho úhrady a plnenia), zároveň neboli ani ničím preukázané, že tieto náklady skutočne vznikli pôvodnému veriteľovi a že boli ním aj uhradené. V tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno.
87. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
88. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
89. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
90. Žalobca sa podanou žalobou domáhal spolu plnenia v sume 1.011,48 Eur s prísl. Pokiaľ súd vyhovel žalobe čo do sumy 806,08 Eur, úspech žalobcu predstavuje 79,69 %. Vo zvyšnej časti bola žaloba zamietnutá, t. j. čo do sumy 205,40 Eur, čo predstavuje úspech žalovanej. V percentuálnom vyjadrení sa jedná o 20,31 %.
91. Pri porovnaní uvedených dvoch úspechov je tento v prospech žalobcu v rozsahu 59,38 % (79,69 %
- 20,31 %), v ktorom rozsahu súd preto priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej.
92. O samotnej sume trov konania bude rozhodnuté tak, ako to vyplýva z tretieho výroku rozsudku.
Poučenie:
2 15Csp/59/2021 A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X 15Csp/59/2021-210 IČS: XXXXXXXXXX
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení – Exekučný poriadok).
V Leviciach, dňa 27. marca 2024
Mgr. Mariana Pondelová s u d k y ň a