Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29P/278/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. S. W., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenú opatrovníkom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúcu z matky K. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. G. XX, a z otca Š. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., E. XX, v konaní o zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

I. mení rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. -23 zo dňa 5.2.2014 tak, že zvyšuje výživné zo strany otca pre maloletú S. W., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 70 Eur mesačne na sumu 120 Eur mesačne, ktoré výživné bude poukazovať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 01.11.2019 opakovane do budúcna,

II. dlžné výživné za obdobie od 01.11.2019 do 31.10.2020 vo výške 600 Eur súd povoľuje otcovi splatiť do jedného roka od právoplatnosti tohto rozsudku,

III. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka svojim návrhom podaným na tunajšom súde dňa 11.11.2019 žiadala zvýšiť výživné pre maloletú S. zo sumy 70 Eur na sumu 120 Eur, od 01.11.2019. Svoj návrh odôvodnila tým, že posledná úprava výživného bola v roku 2014, pričom v tom čase maloletá navštevovala predškolské zariadenie. V čase podania návrhu bola žiačkou 5. ročníka základnej školy. Doteraz určené výživné nepostačuje na krytie jej potrieb.

2. Otec s návrhom nesúhlasil. Uvádzal, že mu bolo výživné zrážané exekučne a v súčasnosti má aj iné exekúcie.

3. Opatrovník navrhol zvýšiť výživné podľa potrieb maloletej a možnosti a schopnosti povinného.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, vyjadrením opatrovníka, oboznámením sa s obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. , listinnými dôkazmi predloženými matkou, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:

5. Maloletá S. pochádza zo vzťahu rodičov, pričom títo nežijú v spoločnej domácnosti. Posledná úprava výživného bola rozsudkom tunajšieho súdu č. k. -23 zo dňa 05.02.2014, kedy bolo zvýšené výživné zo strany otca z 30 % zo sumy životného minima na sumu 70 Eur, od 01.10.2013 opakovane do budúcna. V tom čase mala maloletá 5 rokov, jej zdravotný stav bol dobrý, navštevovala materskú škôlku, za ktorú matka platila 30 Eur mesačne. Maloletá prekonávala bežné detské ochorenia a v čase chorôb mala zvýšené výdavky matka vo výške asi 15 Eur. Otec si dlhodobo neplnil vyživovaciu povinnosť

a matka poberala náhradné výživné. V čase konania výživné platil formou exekúcie zo mzdy. O dieťa nejavil záujem, nikdy ho nevidel. Matka pracovala ako robotníčka v spoločnosti B. B. a jej príjem bol asi 330 Eur mesačne. Poberala prídavky na dieťa. Bývala v rodinnom dome, vo vlastníctve jej brata. Matka bývala spolu so svojou matkou, ktorá bola po infarkte. Mesačné náklady na bývanie boli asi 250 Eur. Okrem toho výdavky na drevo vo výške 500 Eur ročne. Výdavky na cestovné za prácou do B. boli 2 Eurá denne. Otec pracoval v spoločnosti O. B. F.. M.. N. a jeho čistý mesačný príjem bol asi 480 Eur.

6. V súčasnosti je maloletá S. žiačkou 6. ročníka základnej školy. Stravuje sa v škole, kde matka platí asi 55 Eur ročne, pokiaľ je stravné zadarmo, ďalšie výdavky má na domácu stravu 40 Eur, ošatenie 40 Eur, hygienické potreby 10 Eur, vreckové 10 Eur, školské výlety 20 Eur, poplatok ZRPŠ 17 Eur, knihy a pracovné zošity 50 Eur, okuliare 80 Eur. Matka spolu s dcérou býva v nájomnom byte v obci Š. G., za ktorý platí nájomné 160 Eur mesačne, poplatok za vodu vo výške 70 Eur ročne, poplatok za elektrinu - spoločné priestory 17 Eur ročne a poplatok za komunálny odpad a stočné vo výške 48 Eur ročne. Matka uhrádza plyn vo výške 45 Eur mesačne a elektrinu vo výške 35 Eur mesačne. V spoločnej domácnosti býva aj stará matka z matkinej strany. Otec na výživu prispieva len prostredníctvom exekútora. Po splatení dlžného výživného bolo zastavené platenie výživného exekučne. V súčasnosti otec na výživu neplatí. O dieťa nejaví záujem, nie sú spolu v žiadnom kontakte.

7. Otec pracuje ako skladník vo firme F. O. N.. Inú vyživovaciu povinnosť nemá, pričom z príjmu mu bolo zrážané exekučne výživné vo výške 120 Eur, čo bolo bežné a dlžné výživné ako aj exekučne ďalšie dve exekúcie vo výške 358 Eur. Podľa správy od zamestnávateľa otca v súčasnosti mu je zrážaná už len jedna exekúcia vo výške 258 Eur.

8. Príjem matky ako kontrolórky kvality tlače v spoločnosti B. B. je asi 550 Eur mesačne. Poberá rodinné prídavky na jedno dieťa. Vyživovacia povinnosť jej nepribudla.

9. Podľa opisu mzdového listu čistý priemerný mesačný príjem otca za rok 2019 bol 760 Eur mesačne. Súd vyzval otca, aby predložil aktuálny doklad o svojom príjme, čo však neurobil, nepredložil tak ani zamestnávateľ. Z lustrácie zo sociálnej poisťovne je však zrejmé, že vymeriavací základ otca u tohto zamestnávateľa je v roku 2020 približne rovnaký ako v roku 2019.

10. Otec bol vypočutý dožiadaným súdom, keďže žije v N., pričom vo svojej výpovedi uviedol, že vyživovacia povinnosť mu nepribudla. Žije na ubytovni, nevlastní žiadne cenné hnuteľné alebo nehnuteľné veci. Jeho výdavky sú ubytovanie 200 Eur, 25 Eur MHD, 10 Eur telefón, 70 Eur výživné, 10 Eur lieky. Doklady o ubytovaní, mesačných výdavkov na dopravu, telefón ani liekov súdu nepredložil.

11. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

12. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

13. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

14. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

15. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

16. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

17. Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

18. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

19. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

20. V predmetnom konaní súd zistil, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov. V čase poslednej úpravy maloletá navštevovala predškolské zariadenie. V súčasnosti je v 6. ročníku na druhom stupni základnej školy. Je teda zrejmé, že náklady na zabezpečenie jej potrieb v súvislosti so štúdiom, ošatením, hygienou, ale aj zdravotnej starostlivosti - okuliarov nepomerne vzrástli. Otec o dieťa nejaví absolútne záujem, s dieťaťom nie je v kontakte, nad rámec bežného výživného nijako neprispieva, neprispieva ani na jeho sviatky alebo Vianoce. Celú starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje matka. Naproti tomu otec žije sám, inú vyživovaciu povinnosť nemá a jeho príjem je okolo 800 Eur. Napriek tomu, že otec tvrdil, že má exekúcie viaceré súd zistil, že má už len jednu exekúciu vo výške asi 250 Eur. Taktiež nebolo zistené čoho sa táto exekúcia týka. Aj v prípade, že by súd vedel dôvody vzniku dlhov u otca, súd poukazuje na to, že výživné je prednostnou pohľadávkou, ktorá má prednosť pred všetkými ďalšími výdavkami na strane povinného. Vzhľadom k týmto skutočnostiam, matkou preukázaným výdavkom na maloletú, súd mal za to, že matkou požadované výživné je zodpovedajúce súčasným potrebám dieťaťa a preto návrhu vyhovel v celom rozsahu. Matka žiadala určiť výživné od novembra 2019, kedy maloletá nastúpila na druhý stupeň základnej školy, čo dostatočne odôvodňuje zmenu pomerov a taktiež aj zmenu rozsudku. Súd určil výživné od tohto dátumu. Určením výživného spätne potom vznikol otcovi dlh na výživnom za obdobie od 01.11.2019 do 31.10.2020 vo výške 600 Eur. Za toto obdobie mal otec zaplatiť 1 440 Eur (120 x 12 mesiacov), otec zaplatil 840 Eur (70 x 12 mesiacov), rozdiel medzi sumou 1 440 Eur, ktorú otec mal zaplatiť a sumou 840 Eur, ktorú zaplatil je 600 Eur ako dlh na výživnom, ktorý súd otcovi povolil zaplatiť do jedného roka od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd má za to, že výška dlhu ako aj možnosti otca umožňujú splatiť tento dlh v tomto termíne.

21. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

22. Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

23. Podľa , o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

24. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa vyššie citovaných ustanovení. Keďže ide o konanie podľa , súd nepriznal náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. ( )

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( )

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( )

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( )

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. ( )

Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov. ( )

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).