Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24P-398-2013.pdf
PDF · 95.09 KB
Case nature
Area
Subarea
24P/398/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou vo veci starostlivosti súdu o maloletú R. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúcu z matky Y. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, a z otca Š.P. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, T., v konaní o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Mení rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. XXC XXX/XXXX-XX zo dňa 05.11.2010 v časti úpravy výšky výživného tak, že:
Z v y š u j e výživné zo strany otca pre mal. R. C., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 30 % životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona na sumu 70,00 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15-dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 01.10.2013, opakovane do budúcna.
Dlžné výživné za obdobie od 01.10.2013 do 31.01.2014 pre mal. R. C., nar. XX.XX.XXXX vo výške 171,48 Eur povoľuje súd otcovi splácať v 15 Eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným, pod stratou splátok až do úplného vyrovnania dlhu.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.10.2013 domáhala zvýšenia výživného zo sumy 30% životného minima na sumu 100 Eur mesačne, počnúc dňom 01.10.2013 opakovane do budúcna zo strany otca. Návrh odôvodnila tým, že v čase posledného určenia bol otec nezamestnaný, od posledného určenia prešli tri roky, v súčasnosti otec dieťaťa pracuje a minimálne výživné na starostlivosť o dieťa nestačí. Otec sa okrem platenia výživného o dieťa nezaujíma, výživné dlhodobo neplatil, preto poberala náhradné výživné od štátu. V súčasnosti je výživné vyplácané formou exekúcie z otcovej mzdy.
Otec sa k návrhu písomne nevyjadril.
Kolízny opatrovník považoval návrh matky na zvýšenie výživného za odôvodnený, navrhol zvýšiť výživné pre mal. Emu v súlade s jej vekom a zárobkovými možnosťami a schopnosťami otca, keďže od poslednej úpravy výživného prešla pomerme dlhá doba, zmenili sa pomery rodičov, otec sa zamestnal.
Na pojednávaní konanom dňa 05.02.2014 súd predmetnú veci prejednal bez prítomnosti otca maloletej v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) a rozhodol vo veci samej. Súd môže pojednávať v neprítomnosti účastníka, ktorý bol riadne predvolaný napriek tomu, že sa neustanovil na pojednávanie a nepožiadal súd o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. V danej
veci mal súd za to, že neprítomnosť otca maloletej nie je prekážkou tomu, aby súd mohol pojednávať vo veci bez jeho prítomnosti a rozhodnúť vo veci na základe doposiaľ predložených dôkazov. Otec bol riadne a včas predvolaný na pojednávanie dňa 05.02.2014, predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 27.11.2013 (č. l. 12). Účastník občianskeho súdneho konania môže svojou procesnou nečinnosťou v konaní súdne konanie predĺžiť, nie však zabrániť jeho pokračovaniu, bolo by to v rozpore s Ústavou SR, zaručeným právom druhého účastníka na súdnu ochranu a samotným účelom občianskeho súdneho konania vyjadreným v základných ustanoveniach § 1-6 O.s.p. Na pojednávaní súd potom prejednal veci v neprítomnosti otca maloletej za podmienok podľa citovaných ustanovení § 101 ods. 1, 2 O.s.p. vychádzajúc pri procesnej nečinnosti otca z obsahu spisu, pričom zistil nasledujúci skutkový stav, na základe ktorého dospel k nasledujúcim skutkovým a právnym záverom :
Mal. R. C., L.. XX.XX.XXXX pochádza zo vzťahu rodičov Y. C., L.. XX.XX.XXXX S. Š.P. V., L.. XX.XX.XXXX. Otcovstvo k mal. Eme bolo určené rozsudkom tunajšieho súdu č. k. XXC XXX/XXXX- XX zo dňa 05.11.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 07.12.2010. V konaní bola mal. Ema zverená do starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 30% zo sumy životného minima. V čase úpravy mala mal. Ema jeden rok, bola v celodennej starostlivosti matky. Matka poberala rodičovský príspevok vo výške 164,22 Eur a prídavok na dieťa 21,25 Eur. Otec dieťaťa bol nezamestnaný a bez príjmu.
V súčasnosti bude mať mal. Ema v marci 2014 päť rokov. Jej zdravotný stav je dobrý, záujmy má primerané veku. Navštevuje materskú školu v Q., za ktorú platí matka 30 Eur mesačne. Zvýšené výdavky so zdravotným stavom má matka v čase ochorenia zhruba 15 Eur. Ostatné výdavky má bežné, ktoré sú spojené so zabezpečením stravy, oblečenia, obuvi a drogérie. Otec si dlhodobo neplnil vyživovaciu povinnosť, z tohto dôvodu matka poberala náhradné výživné od štátu. V súčasnosti je jej výživné vyplácané formou exekúcie zo mzdy otca. O dieťa sa otec nezaujíma žiadnym spôsobom, nikdy ju nevidel.
Matka maloletej má ukončené stredné odborné vzdelanie bez maturity, pracuje ako robotníčka v tlačiarni v spoločnosti G. G. s príjmom 330 Eur mesačne. Okrem toho poberá prídavok na dieťa. Býva v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jej brata. Časť domu obýva jej brat so svojou rodinou. Matka s mal. Emou a svojou matkou S. C., L.. XX.XX.XXXX obývajú dve izby domu s kuchyňou a príslušenstvom. Vedú spoločnú domácnosť, navzájom si pomáhajú. Stará matka mal. Emy je po infarkte a preto veľkú časť peňazí z dôchodku potrebuje na lieky. Mesačné náklady na bývanie predstavujú sumu 250 Eur, okrem toho dom je vykurovaný na tuhe palivo, s čím má matka výdavky ročne 500 Eur na drevo. Má zvýšené náklady aj v súvislosti s cestovným za prácou do Prešova, denné cestovné predstavuje 2 Eurá.
Z opisu mzdových listov zamestnávateľa matky maloletej v spoločnosti G. G. D.. D. O..M.. vyplýva jej priemerná mesačná mzda za obdobie od novembra 2012 do októbra 2013 vo výške 330,23 Eur.
Z opisu mzdových listov zamestnávateľa otca maloletej v spoločnosti E. G. S.. D.. J. X, T. vyplýva jeho priemerná čistá mzda za obdobie od apríla do októbra 2013 vo výške 478,68 Eur.
Zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že matka sa o mal. Emu vzorne stará, v starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice na č. l. 19 vyplýva, že ÚPSVaR Košice oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately šetrilo pomery na strane otca maloletej, ktorý sa však nedostavil napriek tomu, že bol predvolaný na 29.11.2013. Dňa 04.12.2013 bolo uskutočnené šetrenie v mieste bydliska otca, ktorý nebol doma. Otec bol následne opätovne predvolaný na 06.12.2013 za účelom pohovoru, na ktorý sa nedostavil a nekontaktoval sa ani telefonicky.
Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXC XXX/XXXX, ktorým bolo určené otcovstvo Š. V. k mal. dieťaťu vyplýva, že otec bol v priebehu celého konania nečinný aj napriek tomu, že mu súd opakovane ukladal poriadkovú pokutu.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „ZR“ ), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1, 3 ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 163 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.), rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zmeny pomerov ako podporu takéhoto rozhodovania je potrebné porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodnutia s okolnosťami dôležitými v čase vydania nového rozhodnutia, pričom predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je trvalá a výrazná zmena okolností na jednej, či druhej strane, ktoré boli podkladom skoršieho rozhodnutia. Takouto zmenou môže byť vyšší vek dieťaťa a jeho nástup do školy vyššieho stupňa, zvýšenie, alebo zníženie zárobkov niektorého z rodičov, prípadne zmena počtu nimi vyživovaných osôb a podobne.
Dôvodom na zmenu výšky vyživovacej povinnosti môžu byť len okolnosti, ktoré sa závažnejším spôsobom a dlhodobo prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Nestačí len úvaha súdu o tom, že je doterajšie výživné neprimerané. Pri posudzovaní zmeny pomerov sa musia súdy vyporiadať tak so zmenou odôvodnených potrieb oprávneného dieťaťa, ako aj so schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného rodiča (§ 75 ods. 1 veta 1. Zákona o rodine). V oboch prípadoch musí byť tvrdená zmena pomerov aj preukázaná. Nie je možné rozhodnúť o zmene výšky výživného na mal. dieťa len na základe tvrdenia niektorého z účastníkov. Tak ako bolo už konštatované, musí sa jednať o zmenu, ktorá nemá len krátkodobý prechodný charakter, resp. ktorá sa výrazným spôsobom neprejaví na celkovej výške nákladov spojených s uspokojovaním odôvodnených potrieb mal. detí, či schopností, možností a majetkových pomerov povinného.
Dôvodom pre zmenu výšky výživného je aj vývoj, t. j. spravidla nárast životných nákladov ( §78 ods. 3 Zákona o rodine). Takýto vývoj životných nákladov, ktorý existuje ako objektívna okolnosť, môže aj sama o sebe odôvodniť zmenu výšky výživného. Musí sa však jednať o zmenu životných nákladov podstatným spôsobom. To je spravidla spojené s uplynutím dlhšej doby od vyhlásenia predchádzajúceho rozhodnutia v spojením s nárastom miery inflácie, cien spotrebného koša, resp. iných právne významných ekonomických ukazovateľov.
Pri určovaní konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom slova zmysle, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoja jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t. j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom
ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
Z citovaných zákonných ustanovení ako aj z vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti rodičov sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.
Súd podrobným a dôsledným porovnaním pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania dospel k záveru, že sú dané dôvody na zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom a zvýšil výživné zo strany otca pre mal. Emu zo sumy 30% životného minima na sumu 70 Eur mesačne počnúc dňom od 01.10.2013 opakovane do budúcna.
Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že od posledného rozhodnutia súdu o výške výživného došlo k podstatnej zmene pomerov na strane mal. Emy, ktorá v čase úpravy bola v útlom veku, mala jeden rok, bola v celodennej starostlivosti matky, ktorá s ňou bola na materskej dovolenke. V súčasnosti navštevuje materskú školu, o mesiac bude mať päť rokov. Ide teda o právne významnú podstatnú zmenu pomerov. Bolo preukázané, že starostlivosť o mal. Emu zabezpečuje výlučne matka s pomocou svojej matky. Otec sa na jej starostlivosti nepodieľa, výživné je matke vyplácané len formou exekúcie zo mzdy otca. Ani v minulosti si otec dlhodobo neplnil vyživovaciu povinnosť, preto matka poberala náhradné výživné. Otec sa teda nepodieľa, o dieťa žiadnym spôsobom nezaujíma, nikdy ju nevidel, nepodieľa sa ani na zvýšených výdavkoch maloletej súvisiacich s jej zdravotnou starostlivosťou, s vekom a s nástupom do predškolského zariadenia. Nad rámec platenia bežného výživného neprispieva ani v minulosti neprispel. Celá ťarcha v súvislosti so starostlivosťou o dieťa ostala na jej matke, ktorá má v súčasnosti zvýšené výdavky so starostlivosťou o dieťa, keďže dieťa je v predškolskom veku. Od poslednej úpravy výživného uplynuli 4 roky a zvýšili sa výdaje mal. dieťaťa, je vekovo vyspelejšie. Súd prihliadol aj na všeobecný nárast cien oproti úprave v roku 2010.
Súd poučil otca maloletej o jeho procesných právach ako aj povinnostiach a uložil mu, aby v prípade neuznania uplatneného nároku uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Poučenie bolo otcovi maloletej doručené dňa 27.11.2013 (č. l. 12). Otec maloletej aj napriek poučeniu súdu neoznačil, neuviedol žiadne tvrdenia a dôkazy potrebné k preukázaniu opaku tvrdení matky maloletej a tak súd vychádzal zo zisteného skutkového stavu veci na základe ostatných vykonaných dôkazov v dôsledku nesplnenej dôkaznej povinnosti otca.
Súd má za preukázané, že došlo k podstatnej zemne pomerov aj na strane otca maloletej, keďže v čase poslednej úpravy bol nezamestnaný, v súčasnosti je zamestnaný v spoločnosti E. G. S.. D.. J. X, T. s priemernou čistou mzdou za obdobie od apríla do októbra 2013 vo výške 478,68 Eur. Príjem otca sa oproti poslednej úprave zvýšil. Pri určení výšky výživného vychádzal súd zo zárobkových možností, schopností rodičov, z odôvodnených potrieb mal. Emy, prihliadol na osobnú starostlivosť matky o dieťa a dospel k záveru, že doposiaľ určené výživné je neprimerané, preto súd zvýšil výživné na 70 Eur mesačne, ktorým otec môže prispievať na výživu mal. dieťaťa. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom je zakotvený v rámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm. a) Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy, aj keď je to na úkor svojich potrieb, zabezpečiť výživu dieťaťa. Pri určovaní výživného súd prihliadol aj na to, ktorí z rodičov sa v akej miere o dieťa osobne stará. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že otec je v súčasnosti schopný zabezpečiť si dostatok finančných prostriedkov na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu minimálne bežného životného štandardu a preto možno od neho spravodlivo požadovať, aby rovnaký štandard umožňoval aj svojej mal. dcére formou výživného. Bolo preukázané, že podiel matky na výživnom je preukázateľne vyšší ako podiel otca, pretože práve matka dopĺňa zdroj výživy maloletej na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jej všestranný vývoj.
Súd poukazuje, že ani takto určené výživné nemôže pokryť všetky životné potreby mal. dieťaťa (potreby na oblečenie, stravu, drogériu, obuv). Na záver súd konštatuje, že otec je zodpovedný za dôstojný život svojho dieťaťa rovnako ako matka, pričom jeho správanie je v hrubom kontraste so správaním matky, ktorá aj keď zarába vo výške minimálnej mzdy, zabezpečuje starostlivosť dieťaťa bez akejkoľvek participácie otca.
Zvýšením výživného od 01.10.2013 do 31.01.2014 vznikol otcovi mal. Emy dlh na výživnom vo výške 171,48 Eur. Dlžné výživné za jeden mesiac predstavuje sumu 42,87 Eur x 4 za obdobie mesiacov október 2013 až január 2014 a tak celkové dlžné výživné predstavuje sumu 171,48 Eur, ktoré v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p. súd povolil otcovi splácať spolu s bežným výživným v pravidelných mesačných splátkach po 15 Eur až do zaplatenia, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku a to tak, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 odsek 1 písmeno a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Prešov do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v 3 písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci .
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.