Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Csp/30/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Ivetou Farkašovskou, v spore žalobcu Združenie na ochranu práv investorov - občanov; skrátený názov ZOPI, Strakova 1, 811 01 Bratislava, IČO: 45 741 867, zast. Advokátska kancelária ELBA, s.r.o. , Čachtická 13, 831 06 Bratislava, IČO: 35 969 458, proti žalovanej E. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom C.Á. XXX, XXX XX V.C.É. T.K., zast. Mgr. Ivica Štiglitz, advokátka, Šafárikova 8, 048 01, o zaplatenie 3.965,07 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. P r i z n á v a žalovanej náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom 1. inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 3.965,07 Eur, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne od 25.12.2016 do za platenia a náhrady trov konania. Poukázal na skutočnosť, že podľa výsledku internetovej aukcie pôžičiek, následne Investori ako veritelia zastúpení spol. iService, a.s. uzatvorili so žalovanou ako dlžníkom dňa 18.11.2015 Zmluvu o pôžičke (ďalej aj "Zmluva o pôžičke"). Na základe Zmluvy o pôžičke Investori poskytli žalovanej pôžičku celkom vo výške 3. 500,00 pri dohodnutej úrokovej sadzbe 22.42 % ročne a žalovaná sa zaviazala poskytnú pôžičku Investorom vrátiť a zaplatiť dohodnuté úroky, poistné a poplatky. Neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o pôžičke tvoria VZP vrátane Sadzobníka poplatkov, ktoré podrobnejšie upravujú a povinnosti zmluvných strán, a Splátkový kalendár. Podľa čl. II <file:///\\9> bod 1.2. jednotlivých Rámcových zmlúv o spolupráci uzatvorených medzi Investormi a spol. iService, a.s. a podľa čl. II. bod 1.3. Rámcovej zmluvy o spolupráci uzatvorenej medzi žalovanou a spol. iSale, v.o.s., Strakova I, 811 01 Bratislava, IČO: 46 289 402 (ďalej aj iSale, v.o.s.) inkaso peňažných prostriedkov pôžičky od spol. iService, a.s. a ich následný prevod na účet žalovanej po odpočítaní dohodnutého poplatku za poskytnutie pôžičky zabezpečila spol. iSale, v.o.s. Dokladom o poskytnutí pôžičky je pripojený výpis z účtu spol. iSale, V.O.S, preukazujúci čerpanie Pôžičky na účet žalovanej č.ú. L.. Podľa Splátkového kalendára k Zmluve o pôžičke sa žalovaná zaviazala splácať pôžičku v 36 mesačných splátkach vždy k 15. - ]7. dňu v kalendárnom mesiaci s výškou mesačnej splátky 138,97 Eur od 15.12.2015 do 15.10.2018 a s výškou splátky 125,18 Eur splatnej dňa 15.11.2018. Keďže žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou splátok pôžičky, Investori zastúpení spol. iService, a.s. v súlade s článkom III. bodom 3. Zmluvy o pôžičke a bodom 9.5. VZP vyhlásili ku dňu 14.12.2016 predčasnú splatnosť pôžičky a to listom zo dňa 14.12.2016 -vyhlásenie predčasnej splatnosti pôžičky (ďalej len "vyhlásenie predčasnej splatnosti") a vyzvali žalovanú na vrátenie celej poskytnutej pôžičky vrátane nezaplatených úrokov, sankčných poplatkov, neuhradeného poistného a zmluvnej pokuty v lehote do 24.12.2016. Súčasne si Investori v súlade s článkom III. Bod 3. Zmluvy o pôžičke a s bodom 9.5- VZP uplatnili nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 648,97 Eur ako rozdiel medzi sumou zmluvného úroku vypočítaného za celé pôvodné

dohodnuté obdobie trvania Zmluvy o pôžičke (1.344,45 Eur v zmysle Splátkového kalendára k Zmluve) a sumou zmluvne dohodnutého úroku splatného ku dňu predčasnej splatnosti pôžičky (695,48 Eur) Celková výška pohľadávky Investorov voči žalovanej na základe Zmluvy o pôžičke predstavovala ku dňu zosplatnenia pôžičky sumu 3.965,07 Eur. Zmluvou o postúpení pohľadávky Aktuálni Investori ako postupcovia zastúpení spol. iService, a.s. postúpili na žalobcu ako postupníka časť pohľadávky voči žalovanej zo Zmluvy o pôžičke v celkovej výške 3.965,07 Eur, Zmluvou o postúpení pohľadávky teda žalobca vstúpil do právneho postavenia veriteľa - Investorov voči žalovanému ako dlžníkovi zo Zmluvy o pôžičke. Podľa ustanovenia s postúpenou pohľadávkou prešlo na žalobcu aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Na základe e-mailu zo dňa 30.12.2016 Aktuálni Investori prostredníctvom spol. iService, a.s. oznámili žalovanej postúpenie pohľadávky zo Zmluvy o pôžičke na žalobcu, ako aj číslo účtu žalobcu.

2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz pod sp. zn. -256 zo dňa 24. mája 2017, ktorý následne pre podaný kvalifikovaný odpor žalovanej zrušil uznesením sp. zn. - 282 zo dňa 13. októbra 2017.

3. Žalovaná v odpore okrem iného uviedla, že neuznáva uplatňovaný nárok v navrhovanej žalobe a navrhovaný platobný rozkaz a nesúhlasí s uplatňovaným nárokom na zaplatenie peňažnej sumy 3.965,07 Eur s príslušenstvom v celom rozsahu, pretože je nedôvodný a žiada žalobu zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodnú a protiústavnú, pretože žalobca žiada, aby mu súd priznal úžeru. Keďže bola oklamaná ako mnoho spotrebiteľov a občanov Slovenska, žiada súd o preskúmanie úverovej zmluvy z úradnej povinnosti.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a listinami nachádzajúcimi sa v spise: zmluva o pôžičke č. l. 4 - 7, všeobecné zmluvné podmienky používania internetového portálu č. l. 9 - 17, sadzobník poplatkov internetového portálu č. l. 18, splátkový kalendár k pôžičke č. l. 19, zoznam investorov poskytujúci pôžičku č. l. 20, prehľad úhradu splátok č. l. 21, sankcie a poplatky č. l. 22, informácie o investoroch vymáhanej pôžičky individuálne rozpísané č. l. 25 - 35, rámcová zmluva o spolupráci č. l. 36 - 38, dodatok č. 1 k rámcovej zmluve o spolupráci č. l. 42 - 44, rámcová zmluva o spolupráci č. l. 45 - 47, rámcová zmluva o spolupráci č .l. 48 - 50, dodatok č. 1 k rámcovej zmluve o spolupráci č. l. 51 - 53, dodatok č. 1 k rámcovej zmluve o spolupráci č. l. 54 - 56, rámcová zmluva s investormi č. l. 57 - 225, rámcová zmluva o spolupráci so žalovanou č. l. 225 - 228, predzmluvné informačné služby poskytovateľa služby č. l. 229, história transakcií č. l. 230- 231, vyhlásenie predčasnej splatnosti pôžičky č. l. 232, podací lístok spoločne s doručenkou č. l. 233, zmluva o postúpení pohľadávky č. l. 234 - 243, oznámenie o postúpení pohľadávky č. l. 244, vyjadrenie žalovanej č. l. 258 - 262, vyjadrenie žalobcu č. l 265 - 267.

5. Žalobca svoj nárok odvodzoval od zmluvy o pôžičke, ktorú uzavreli právni predchodcovia žalobcu ako investori registrovaní na internetovom portáli <<http://www.zltymelon.sk>> v zmluve označení iba ID číslom a menom používateľa internetového portálu, zastúpení na základe plnomocenstva spoločnosťou iService, a.s., so sídlom Strakova 1,811 01 Bratislava, IČO: 46 029 796 a povinná ako dlžník dňa 18.11.2015. Zároveň žalovaná namietala, že ide o vzťah spotrebiteľský, preto sú podrobil uvedenú úverovú zmluvu súdnemu prieskumu a zistil nasledovný skutkový stav.

6. Podľa čl. II bod 1 predmetom zmluvy o pôžičke bolo na základe výsledku internetovej aukcie pri splnení podmienok dojednaných v tejto Zmluve, Všeobecných zmluvných podmienkach používateľa internetového portálu www.zltymelon.sk<<http://www.zltymelon.sk>> (ďalej len VZP) vrátane Sadzobníka poplatkov poskytnutie pôžičky v sume 3.500,- Eur na požiadanie a v prospech dlžníka, ktorú poskytli investori, menom a na účet, ktorých konala spoločnosť iService, a.s., a ktorí na tento účel zverili spoločnosti iService, a.s. peňažné prostriedky. Zmluvné strany si dohodli úrokovú sadzbu vo výške 22,42% s dobou splatnosti 36 mesiacov. Ročná percentuálna miera nákladov bola 29,76%. V bode 2 tohto článku sa dlžník zaviazal poskytnutú pôžičku jednotlivým investorom vrátiť za podmienok špecifikovaných v Zmluve a VZP.

7. Súd 1. inštancie rozsudkom č.k. - 296 zo dňa 26.10. 2017 rozhodol tak, že žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.965,07 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% p.a. zo sumy 3.965,07 Eur od 25.12. 2016 do zaplatenia a žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

8. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná.

9. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. - 348 zo dňa 22.05. 2019 rozsudok súdu 1. inštancie zrušil a vrátil vec súdu 1. inštancie na ďalšie konanie.

10. V odôvodnení tohto rozsudku odvolací súd uviedol, že preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo postupom podľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení, keď zmluvu o pôžičke 5 vyhodnotil ako platný právny úkon bez toho, aby sa vyporiadal s otázkou, či táto nie je v rozpore so zákonnými ustanoveniami upravujúcimi právne úkony. K otázke právnych vzťahov medzi takto označenými osobami - investormi a spoločnosťou iService a.s. na jednej strane a medzi dlžníkmi a spoločnosťou iSale v.o.s. a žalovanou ako dlžníčkou, ktoré vyplývajú z obsahu zmluvy, zo všeobecných zmluvných podmienok používania internetového portálu www.zltymelon.sk <http://www.zltymelon.sk>, ako aj z jednotlivých dodatkov k rámcovej zmluve o spolupráci uzavretej medzi obchodnou spoločnosťou iService a.s. a jednotlivými investormi vyplýva, že ide o sofistikovanú snahu obísť právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv upravenú v ust. a nasl. a vyhnúť sa tak zvýšenej ochrane spotrebiteľa.

11. Žalobca po zrušení rozsudku odvolacím súdom podal písomné vyjadrenie v ktorom uviedol, že na podanej žalobe trvá. Názor Krajského súdu ( ďalej KS ) pri podrobnejšom skúmaní neobstojí a to z nasledovných dôvodov: 1. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 1. apríla 2015, sp. zn. : „ Určitosť právneho úkonu je zákonnou podmienkou jeho platnosti a je považovaná za náležitosť prejavu vôle. Právny úkon možno považovať za určitý vtedy, ak jeho obsah nie je vnútorne rozporný a súčasne je jeho predmet jasne určený. Vychádzajúc z princípu preferencie platnosti právneho úkonu pred jeho neplatnosťou súčasne platí, že aj v prípade určitých pochybností o určitosti obsahu či predmetu právneho úkonu bude tento neplatným len vtedy, ak tieto nedostatky nemožno preklenúť ani použitím interpretačných pravidiel ustanovených v a a , a . Ak totiž tieto nedostatky možno takýmto spôsobom preklenúť, je ústavnou povinnosťou všeobecného súdu uprednostniť výklad, ktorý vedie k platnosti právneho úkonu, a nie naopak. Preferencia výkladu uchovávajúceho právny úkon v platnosti kladie vysoké nároky aj na odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktorým sa právny úkon vyhlasuje za neplatný. Z takého rozhodnutia musí byť najmä dostatočne zrejmé, z akého právneho dôvodu má neplatnosť právneho úkonu vyplývať, či porušenie danej právnej normy skutočne vedie k neplatnosti právneho úkonu a aké skutkové zistenia preukazujú naplnenie predpokladov právnej normy, z ktorej vyplýva neplatnosť právneho úkonu. Prehnané formalistické požiadavky všeobecného súdu na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne neakceptovateľné. Úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácii relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo „vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu.“ Vzhľadom na uvedené ustanovenie Ústavného súdu SR sa domnievame, že rozhodnutím KS bolo porušené základné právo žalobcu na súdnu ochranu podľa a jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. KS nedostatočne vyhodnotil skutkové okolnosti, z ktorých vyplývajú identifikačné údaje veriteľov - investorov. V konaní predložené Rámcové zmluvy s investormi jasne a jednoznačne stotožňujú ich identifikáciu na základe ID investora a jeho „nicku“ uvedenú na zmluve o pôžičke so štandardnými identifikačnými údajmi, na ktorých KS tak lipne. V posudzovanej situácii, kedy: a) dlžník súhlasil s identifikáciou veriteľov - investorov na základe ich ID investora a „nicku“ a b) zo skutkových okolností prípadu boli zistené iné identifikačné údaje veriteľov - investorov a to v rozsahu, ktorý snáď aj KS považuje za dostatočný (meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, bydlisko) na to aby Zmluvu o pôžičke považoval za platnú KS urobil presne to, čo citovaný nález Ústavného súdu SR považuje za ústavne neakceptovateľné, KS „vyhľadal“ dôvod neurčitosti právneho úkonu aby ho mohol vyhlásiť za neplatný. Podľa nášho názoru KS po zistení, že vzhľadom na charakter poskytovania kolektívnych pôžičiek ich úprava nespadá do kategórie spotrebiteľských zmlúv považoval za potrebné nájsť iný dôvod nepriznania súdnej ochrany žalobcovi. O uvedenom myšlienkovom postupe KS svedčí aj poznámka uvedená v bode 19. jeho uznesenia podľa

ktorého: 19.„K otázke právnych vzťahov medzi takto označenými osobami - investormi a spoločnosťou iService a.s. na jednej strane a medzi dlžníkmi a spoločnosťou iSale v.o.s. a žalovanou ako dlžníčkou, ktoré vyplývajú z obsahu zmluvy, zo všeobecných zmluvných podmienok používania internetového portálu www.zltymelon.sk <http://www.zltymelon.sk>, ako aj z jednotlivých dodatkov k rámcovej zmluve o spolupráci uzavretej medzi obchodnou spoločnosťou iService a.s. a jednotlivými investormi vyplýva, že ide o sofistikovanú snahu obísť právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv upravenú v ust. a nasl. a vyhnúť sa tak zvýšenej ochrane spotrebiteľa. Z uvedeného jasne vyplýva mentálne nastavenie KS, ktorý legitímnu formu poskytovania pôžičiek (peer to peer), ktorá funguje v mnohých rozvinutých ekonomikách považuje za podvod s cieľom vyhnutiu sa zvýšenej ochrane spotrebiteľa. Skutočnosť, že investori - veritelia sú osoby v úplne rovnakom postavení ako žalovaná už pre KS zjavne nie je podstatná. Obyčajní ľudia požičali dlžníčke peniaze a keď vymáhajú svoje pohľadávky tak súd Slovenskej republiky ich označí za podvodníkov pretože využili služby fintech spoločnosti. A ešte to aj uvedie v odôvodnení svojho rozhodnutia. Aktuálny vlastník pohľadávky je len technickým prostredníkom, aby voči žalovanej nevystupovali desiatky jej veriteľov. Odplata za postúpenie pohľadávky bude tým obyčajným ľudom zaplatená až v prípade ak dôjde k jej vymoženiu. Dôkazom je zmluva o postúpení pohľadávky založená v spise. a) Poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. „Nepresnosti v označení účastníka zmluvy nespôsobujú neplatnosť zmluvy, ak je nepochybné, kto zmluvu o dielo uzavrel,“ a) Uznesenie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. „Vada v označení osoby, která učinila právní úkon, nezpůsobuje sama o sobě neplatnost, jestliže z celého obsahu projevu vůle jeho výkladem, popřípade objasnením skutkových okolností, za nichž byl právní úkon činen, lze zjistit, kto je jeho účastníkem. V rozhodovacej praxi nezažil obdobný prípad identifikácie zmluvnej strany údajom, ktorý zo všetkého najviac pripomína pseudonym. Z uvedených rozhodnutí je však zrejmé, že aj pri nepresnom označení účastníka sa súdy pri rozhodovaní držia zásady „potius valeat actus quam pereat“, ktorá pri posudzovaní platnosti, resp. neplatnosti je nepísaným pravidlom pre súdy všetkých stupňov. V prejednávanom prípade boli predložením relevantných dokladov preukázané skutočnosti svedčiace o platnosti právneho úkonu a KS na tieto skutočnosti odmietol prihliadnuť. Bez ohľadu na uvedené existuje rozsiahla rozhodovacia prax slovenských súdov z ktorej vyplýva, že žiaden iný súd Slovenskej republiky nepovažoval identickú zmluvu o pôžičke za neplatnú. Najvyššiemu súdu SR, bol predložený na rozhodnutie spor ohľadom príslušnosti súdu. Najvyšší súd SR identickú právnu vec posúdil a z jeho rozhodnutia nevyplýva, že by zmluvu o pôžičke za neplatnú považoval. A keďže ide o absolútnu neplatnosť, domnieva, sa, že by sa o nej zmienil. Žiadne zákonné ustanovenie nestanovuje náležitosti identifikácie zmluvnej strany zmluvy o pôžičke. Jediným podstatným kritériom je, aby táto strana bola určitá, čo interpretuje ako nezameniteľná s iným subjektom. Nezameniteľnosť je podľa názoru žalobu určitosť. Ak dokážem nezameniteľne identifikovať niekoho opisom „holohlavý pán čo býva v našom dome na treťom poschodí a vlastní jazvečíka“ bude to síce veľmi neštandardná identifikácia ale koniec koncov úplne presná, pokiaľ na treťom poschodí nežijú dvaja holohlavý páni, ktorí majú jazvečíkov, a to nežijú. Vy síce neviete, kto to je ale ja áno a on tiež. Ale nikoho do toho nič nie je až do momentu, kedy potrebujem niečo súdne riešiť. A keď to budem potrebovať tak ho dokážem nezameniteľne určiť. Rovnakým princípom fungujú ID investorov a ich „nicky“. Sú to nezameniteľné identifikátory pridelené jednotlivým investorom pri uzatváraní Rámcovej zmluvy o spolupráci a sú v nej ako ich jedinečné identifikačné znaky uvedené pri jej podpise. Umožňujú jasne preukázať ďalšie potrebné identifikačné údaje veriteľov - investorov v momente keď to situácia vyžaduje. Ak by chcel niekto namietať, že presná identifikácia investorov v rozsahu meno, priezvisko atď., je potrebná na uplatnenie práv dlžníka, tak nie je. Vzhľadom na to, že zmluvu uzatvára splnomocnenec, tak v prípade žaloby je tento nútený preukázať plnomocenstvo od veriteľa - investora. Niekoľko takýchto sporov právny zástupca spoločnosti iService, a.s. absolvovali a žiaden z nich neskončil vyhlásením zmluvy o pôžičke za neplatnú.

12. Na podporu svojho tvrdenia súdu žalobca doručil rozhodnutia : Uznesenia KS v Banskej Bystrici č.k. - 38 zo dňa 25.02. 2016, č.k. - 41 zo dňa 13.06. 2016, Uznesenie KS v Košiciach č.k. - 28 zo dňa 28.02. 2017, Uznesenie KS v Trnave č.k. - 101 zo dňa 14.04. 2020, uznesenie KS v Trnave č.k. - 147 zo dňa 17.12. 2019, rozsudok KS v Trenčíne č.k. - 379 zo dňa 14.08. 2019.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca odvodzuje svoj nárok z obsahu zmluvy o pôžičke, ktorú mali uzavrieť jeho právni predchodcovia na jednej strane ako veritelia a žalovaná na druhej strane ako dlžníčka. Zmluva o pôžičke sa spravuje osobitnou úpravou uvedenou v ust. § 657 a nasl. Občianskeho

zákonníka, ale vzťahujú sa na ňu aj všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch.

14. Podľa ust. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Z tohto ustanovenia vyplýva, že jednou z náležitostí právneho úkonu je aj jeho určitosť a nedostatok určitosti má za následok neplatnosť zmluvy. Za určitý je možné považovať iba taký úkon, ktorý je určitý aspoň v jeho podstatných náležitostiach. Vo všeobecnosti za podstatné náležitosti právneho úkonu je potrebné považovať dostatočné označenie účastníkov daného vzťahu a dostatočné označenie predmetu plnenia. V súvislosti s náležitosťou určitosti prejavu pri jej právnych úkonoch, ktoré boli vykonané v písomnej forme platí, že nie je podstatnou ani skutočnosť, či účastníkom tohto právneho úkonu je zrejmé, čo je predmetom zmluvy, ak to nie je spoznateľné zo samotného textu zmluvy.

15. Podľa ust. zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

16. Ako konštatoval aj odvolací súd, z uvedeného ustanovenia vyplýva, že zmluva o pôžičke je dvojstranným právnym úkonom, v ktorej vystupuje na jednej strane subjekt, ktorý poskytuje pôžičku, teda veriteľ a na druhej strane subjekt, ktorý uvedenú pôžičku prijal a zároveň sa zaviazal ju za konkrétnych podmienok veriteľovi vrátiť, teda dlžník. Z hľadiska určitosti tohto právneho úkonu je teda nevyhnutné, aby bolo nepochybné, kto v tejto zmluve vystupuje tak na strane veriteľa, ako aj na strane dlžníka. Je toho názoru, že zmluva o pôžičke, ktorá tvorí základ nároku žalobcu, tieto podmienky určitosti nespĺňa pri označení subjektov na strane veriteľov. V zmluve o pôžičke (č. l. 4) sú totiž veritelia identifikovaní iba tzv. ID investora, ktorý predstavuje iba číselný kód a menom používateľa, ktoré však nie je vo forme mena a priezviska konkrétnej fyzickej osoby, ale iba vo forme prezývky, resp. vo forme kombinácie viacerých písmen a čísel. Z takéhoto označenia subjektov na strane veriteľa, ktorých je veľký počet nemožno identifikovať konkrétne fyzické osoby. Títo veritelia teda nie sú v písomne vyhotovenej zmluve identifikovaní a teda žalovaná ako dlžníčka z obsahu zmluvy nemala možnosť zistiť, kto v zmluve vystupuje na druhej strane ako veriteľ. Už samotná táto skutočnosť má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o pôžičke pre jej neurčitosť pri označení účastníkov. Na takomto závere nemení nič ani obsah čl. II. tejto zmluvy označený ako predmet zmluvy, podľa ktorého na základe zmluvy poskytnú Investori, menom a na účet ktorých koná spoločnosť iService a.s., ktorý na tento účel zverili spoločnosti iService a.s. peňažné prostriedky, na požiadanie v prospech Dlžníka pri splnení podmienok dojednaných v tejto zmluve a VZP vrátane Sadzobníka poplatkov, pôžičku. Účastníkmi tejto zmluvy sú totiž uvedené fyzické osoby a na ich postavení ako veriteľov v zmluve nemení nič ani skutočnosť, že v zmluve sú označovaní ako investori.

17. V závere svojho rozhodnutia odvolací súd uvádza, že má zato, že súd prvej inštancie sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ak spornú zmluvu o pôžičke hodnotil ako zmluvu platnú. Na základe toho odvolaciemu súdu neostávalo iné ako rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie s tým, že po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie opätovne vyhodnotiť nárok žalobcu a pri tomto hodnotení sa spravovať právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto zrušujúcom uznesení.

18. Súd 1. inštancie v tejto súvislosti uvádza, že odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je jeho povinnosťou v odôvodnení zrušujúceho rozhodnutia inštruovať súd prvej inštancie, ako má po zrušení veci postupovať. To znamená, že má jasne formulovať, aké procesné úkony má súd prvej inštancie vykonať na odstránenie procesných vád, ktoré boli dôvodom pre zrušenie rozhodnutia. Právny názor odvolacieho súdu je záväzný pre súd prvej inštancie. Ide o tzv. inštančnú alebo kasačnú záväznosť, ktorá v žiadnom prípade neznamená zásah do nezávislosti sudcu, definovanej v SR. Výkon súdnej moci je zverený všeobecným súdom, ktoré v rozhodovanej činnosti postupujú podľa záväzných predpisov procesného práva. Súdny systém je jednotný a jednotlivé stupne súdov plnia v inštančnom postupe tie úlohy, ktoré sú im týmito predpismi zverené. Judikatúra Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR je vzácne jednotná pri posudzovaní zákonného príkazu rešpektovania právneho názoru súdu vyššej inštancie, či ide o viazanosť prvoinštančného súdu rozhodnutím odvolacieho súdu, alebo viazanosť odvolacieho súdu rozhodnutím dovolacieho súdu (). Rovnaká povinnosť platí aj vo vzťahu k rozhodnutiam Ústavného súdu SR o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb. Iba vo výnimočných prípadoch

sa princíp viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu nemusí uplatniť. Pôjde najmä o situáciu, ak v dôsledku zmeny skutkových zistení, z ktorých vychádzal odvolací súd, už jeho právny názor nie je možné rešpektovať, pretože je napríklad potrebné aplikovať inú právnu normu. Vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu sa pripúšťa odchýlenie od záväzného právneho názoru aj vtedy, keď došlo v inom konaní k odlišnému vyriešeniu prejudiciálnej otázky, z ktorej odvolací súd vychádzal. Ďalším dôvodom, ktorým sa môže odôvodniť nerešpektovanie právneho názoru súdu vyššej inštancie, je zmena právnej úpravy, ku ktorej došlo po zrušení rozhodnutia. odklon od právneho názoru môže napokon byť ovplyvnený aj podstatnou zmenou rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít po rozhodnutí odvolacieho súdu. Akýkoľvek odklon od záväzného právneho názoru vysloveného odvolacím súdom je nevyhnutné dôkladne odôvodniť (analógia s § 220 ods. 3). Jeho bezdôvodné nerešpektovanie môže byť posudzované ako svojvôľa so všetkými právnymi následkami.

19. Z týchto podstatných dôvodov súd, (aj v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu) žalobu zamietol. Súd má zato, že nie je naplnený ani jeden z dôvodov, ktorým by súd 1. inštancie mohol odôvodniť nerešpektovanie právneho názoru súdu vyššej inštancie.

20. O trovách konania súd rozhodol podľa / podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. Žalovaná mala vo veci plný úspech, súd jej priznal náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.

22. Podľa / o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd Košice, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. sa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa (Exekučny poriadok).