Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-11Cpr/44/2018

Medzitýmny rozsudok

Okresný súd Topoľčany sudcom JUDr. Vlastimilom Valkovičom v právnej veci žalobcu : M. W., G.. XX.XX.XXXX, E. K. A..Č.. XXX, XXX XX L., zastúpený: JUDr. Peter Havlík advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Damborského 13, 949 01 Nitra, IČO : 50361864, proti žalovanému: ABAS SR Management s. r. o. so sídlom Dúbravská cesta 2, 841 04 Bratislava, IČO: 35 883 324 o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy, takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného zo dňa 24.7.2018, doručené žalobcovi dňa 27.7.2018 je n e p l a t n é. II. O trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne súd o celom uplatnenom procesnom nároku.

odôvodnenie:

1./ Žalobca podal dňa 28.9.2018 žalobu, ktorou sa domáhal určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného zo dňa 24.7.2018 , doručené žalobcovi dňa 27.7.2018 je neplatné a zároveň sa domáhal zaplatenia náhrady mzdy odo dňa 6.8.2018 do 1.10.2018 vo výške 891, 54 eur a od 1.7.2018 do 5.8.2018 vo výške 548,64 eur. Žalobu odôvodnil tým, že strany v spore uzatvorili dňa 30.9.2016 pracovnú zmluvu, ktorou vznikol medzi nimi pracovný pomer na dobu určitú v trvaní od 1.10.2018 s dňom nástupu do práce 1.10.2016. Druh práce zamestnanca v zmysle pracovnej zmluvy bol dohodnutý ako pracovník bezpečnostnej služby l a miesto výkonu práce - Nitra. Základná zložka mzdy tvorila v zmysle pracovnej zmluvy minimálnu mzdu podľa osobitných predpisov. Žalovaný na pracovisku dňa 4.7.2018 doručil žalobcovi návrh dohody o ukončení pracovného pomeru s predpokladaným dňom skončenia pracovného pomeru 1.7.2018 v dvoch vyhotoveniach, obe už podpísané žalovaným. Žalobca dohody nepodpísal, nakoľko nesúhlasil so skončením pracovného pomeru. Žalovaný mu napriek existencii pretrvávajúceho pracovného pomeru v zmysle platnej pracovnej zmluvy zamedzil odo dňa 1.7.2018 prístup na pracovisko, čím mu znemožnil výkon jeho práce a plnenie si pracovných povinností v zmysle pracovnej zmluvy. Následne žalovaný listom zo dňa 10.7.2018 poslal žalobcovi dokument nazvaný ako Pokyn zamestnávateľa, v ktorom mu oznámil, že počnúc dňom 17.7.2018 o 6, 00 hod. bude vykonávať svoju prácu v zmysle pracovnej zmluvy s nástupom dňa 1.10.2016 na prevádzke Metro Cash & Carry, s.r.o. na ulici Prielohy l Žilina s odôvodnením, že ide o dočasný výkon práce na inom mieste na čas potrebný na odvrátenie mimoriadnej udalosti. Žalobca nesúhlasil s pokynom žalovaného , na základe ktorého malo byť miesto výkonu práce Žilina , namiesto výkonu práce Nitra v zmysle pracovnej zmluvy. Žalobca považoval predmetný list za mätúci a nezrozumiteľný, nakoľko formulácii : „.... počnúc dňom 17.7.2018 o 6, 00 bude vykonávať svoju prácu v zmysle pracovnej zmluvy s nástupom dňa 1.10.2016 na prevádzke Metro Cash & Carry , s.r.o. .... “ nebolo možné rozumieť. Ako mal vykonávať prácu odo dňa 17.7.2018 s nástupom 1.10.2016. Žalovaný odôvodnil Pokyn na výkon práce na inom mieste ako bol dohodnutý v pracovnej zmluve bez súhlasu žalobcu odvracaním mimoriadnej udalosti , pričom túto údajnú udalosť neuviedol a ani iným spôsobom nepreukazovať. Odvolanie sa na údajné odvracanie mimoriadnej udalosti bolo zo strany žalovaného účelové v zmysle obísť ustanovenia a skončiť pracovný pomer so žalobcom. Ani pri preukázaní existencie

potreby odvracania mimoriadnej udalosti nebolo v schopnostiach žalobcu nastúpiť na výkon práce v Žiline, nakoľko by musel denne dochádzať spolu cca 236 km, tj. musel by cestovať skoro 4 hodiny denne za predpokladu, že disponuje vlastným motorovým vozidlom, pričom pri výške jeho platu by nebol reálne schopný znášať náklady na dochádzku do zmeneného miesta výkonu práce. Z uvedeného vyplýva, že ani v prípade preukázania existencie potreby odvracania mimoriadnej udalosti, nemohol žalovaný od žalobcu spravodlivo žiadať výkon práce v mieste výkonu práce Žilina a žalobca nebol reálne schopný uvedený pokyn žalovaného plniť. Miesto výkonu práce je obsahovou náležitosťou pracovnej zmluvy, ktorú je možné zmeniť len dohodou medzi zamestnávateľom a zamestnancom rozhodne nie jednostranným príkazom zamestnávateľa ( v okamžitom skončení pracovného pomeru , nazvaným ako „ Prevelenie“). Žalovaný listom zo dňa 24.7.2018 poslal žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Okamžité skončenie pracovného pomeru žalobca prevzal dňa 27.7.2018. Žalovaný považoval za závažné porušenie žalobcu skutočnosť, že žalobca nenastúpil odo dňa 17.7.2018 na „ svoje pracovisko“ v Žiline v zmysle Pokynu žalovaného na prevelenie. Po prvé je potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobcovi nevznikla v zmysle jeho pracovnej zmluvy povinnosť vykonávať prácu s miestom výkonu práce Žilina a po druhé, žalobca sa nemohol dopustiť tvrdeného porušenia pracovnej disciplíny tak, ako je formulované v skutkovom zdôvodnení závažného porušenia pracovnej disciplíny v oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru , nakoľko podľa takzvaného „ Pokynu“ mal žalobca v Žiline nastúpiť až 1.10.2016, pričom za predpokladu, že rok 2016 je uvedený nesprávne a jedná sa len o zrejmú chybu v písaní mal v zmysle „ Pokynu žalobca nastúpiť v Žiline až dňa 1.10.2018. To znamená, že sa ani len nemohol dopustiť údajného porušenia pracovnej disciplíny zo dňa 17.7.2018 tak, ako to tvrdí žalovaný. Žalobca listom zo dňa 1.8.2018 oznámil žalovanému, že nesúhlasí s okamžitým zrušením pracovného pomeru, nakoľko žiadnym spôsobom sa nedopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny a oznámil žalovanému, že trvá na pokračovaní v práci a na jeho zamestnávaní. Zároveň vyzval žalovaného na náhradu mzdy za obdobie, kedy mu žalovaný neumožnil výkon práce v zmysle pracovnej zmluvy v mieste výkonu práce Nitra, tj. odo dňa 1.7.2018. Zamestnancovi pri neplatnom skončení pracovného pomeru patrí v zmysle náhrada mzdy odo dňa oznámenia zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, tj. v tomto prípade patrí žalobcovi náhrada mzdy odo dňa doručenia oznámenia dňom 6.8.2018 až do doby, kedy mal pracovný pomer na dobu určitú skončiť v zmysle pracovnej zmluvy, tj. do dňa 1.10.2018. Náhrada mzdy v zmysle sa nevzťahuje na obdobie odo dňa 1.7.2018 do 5.8.2018 počas ktorého nemohol žalobca vykonávať prácu z dôvodov prekážok na strane žalovaného ako zamestnávateľa , nakoľko tento mu neumožnil vstup na pracovisko. Predmetné prekážky na strane žalovaného možno subsumovať pod ustanovenie , pričom žalobcovi aj za toto obdobie prislúcha v zmysle zákona náhrada mzdy v sume jeho priemerného mesačného zárobku. Minimálna mzda podľa osobitných predpisov je od 1.1.2018 v sume 480 eur mesačne. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 20.11.2018 na čl. 38 uviedol, že popiera skutočnosť, že s ním žalovaný prostredníctvom svojho zamestnanca vopred prerokoval predmetný pokyn a popiera aj tvrdenie žalovaného , že s výkonom práce na pracovisku v Žiline súhlasil. Žalobca o úmysle žalovaného zmeniť dohodnuté miesto výkonu práce nemal vedomosť a žalovaný so žalobcom vopred nič neprerokovával a to ani prostredníctvom tretej osoby. Hoci žalovaný tvrdí, že zabezpečil žalobcovi ubytovanie v hoteli, toto tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukazuje. Na jednej strane žalovaný tvrdí, že jeho Pokyn zo dňa 10.7.2018 bolo vyslanie žalobcu na pracovnú cestu, pritom sa odvoláva na ustanovenie pracovnej zmluvy, v ktorej bolo dohodnuté, že žalovaný má právo vyslať žalobcu na pracovnú cestu a teda v zmysle ustanovenia nebol potrebný súhlas žalobcu , na druhej strane sa žalobca odvoláva na splnenie podmienok predpokladaných ustanovením . V zmysle uvedeného ustanovenia je zamestnávateľ oprávnený preradiť zamestnanca aj bez jeho súhlasu na čas nevyhnutnej potreby na inú prácu ako bolo dohodnutá, ak je to potrebné na odvrátenie mimoriadnej udalosti alebo na zmiernenie jej bezprostredných následkov. Z uvedeného je zrejmé, že ani sám žalovaný nevie pod ktoré zákonné ustanovenie by zaradil jeho písomný Pokyn tak, aby jeho zámer ( okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom v rozpore so zákonom ) javil ako zákonný. V zmysle ustanovenia môže zamestnávateľ vyslať zamestnanca na pracovnú cestu len na nevyhnutne potrebné obdobie. Podľa ustanovenia zamestnávateľ vysielajúci zamestnanca na pracovnú cestu písomne určí miesto jej nástupu, miesto výkonu práce , čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia pracovnej cesty: môže určiť aj ďalšie podmienky pracovnej cesty. Zamestnávateľ je pritom povinný prihliadať na oprávnené záujmy zamestnanca. Žalovaný však žiadnym spôsobom neurčil zákonom stanovené podmienky údajnej pracovnej cesty žalobcu. Argumenty žalovaného odôvodňujúce jeho Pokyn ako vyslanie žalobcu na pracovnú cestu považujú za účelové s cieľom zakryť jeho nezákonné skončenie pracovného pomeru so žalobcom. Toto tvrdenie podporuje aj samotný text Pokynu žalovaného dňa

10.7.2018, v ktorom žalovaný výrazným textom uvádza, že Pokyn zamestnávateľa na dočasný výkon práce na inom mieste predpokladá na čas potrebný na odvrátenie mimoriadnej udalosti, pričom údajnú mimoriadnu udalosť nijakým spôsobom nešpecifikuje. Ak žalovaný tvrdí, že žalobca bol dočasne preradený na výkon práce na inom mieste z dôvodu potreby mimoriadnej udalosti, nech preukáže existenciu mimoriadnej udalosti v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia - § 3 ods. 2 Zákona č. 42/94 Zb. , nakoľko žalobca nemal vedomosť o žiadnej mimoriadnej udalosti na prevádzke Metro Cash & Carry , s.r.o. na Ul. Prielohy 1 Žilina. Z uvedeného je zrejmé, že Pokyn zamestnávateľa nemožno za žiadnych okolností považovať za vyslanie žalobcu na pracovnú cestu, nakoľko nespĺňa zákony predpoklady jej písomného určenia v zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 Zákona o cestovných náhradách. Neboli splnené ani zákonné podmienky preradenia žalobcu na výkon prácu na inom mieste z dôvodu potreby odvrátenia mimoriadnej udalosti a medzi stranami sporu nedošlo ani k dohode o zmene pracovných podmienok v zmysle ustanovenia . Žalobcovi tak nevznikla povinnosť nastúpiť na iné miesto výkonu práce ako bolo dohodnuté v pracovnej zmluve. Žalobca bol neplatne preradený na iné miesto výkonu práce ako bolo dohodnuté v pracovnej zmluve a preto jeho odmietnutie nastúpiť na toto miesto nie je porušením pracovnej disciplíny a nemôže byť dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru v zmysle ) . Žalobca sa dostavil na miesto práce dohodnuté v pracovnej zmluve, pričom žalovaný mu neumožnil vstup na pracovisko. Predmetné prekážky na strane žalovaného možno subsumovať pod ustanovenie , pričom žalobcovi aj za toto obdobie prislúcha v zmysle zákona náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku tak ako sa to uvádza v žalobe. K bodu 6 vyjadrenia žalobca uvádza, že podľa jeho vedomostí finančné prostriedky, ktoré mu žalovaný zaplatil za mesiac júl 2018 boli náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku žalobcu a nie mzda žalobcu. Výplatné pásky boli žalovaným žalobcovi zasielané len elektronicky na emailovú adresu vytvorenú pre žalobcu žalovaným, pričom emailová adresa a heslo sú uvedené v pracovnej zmluve. Žalovaný pravdepodobne zablokoval žalobcovi prístup na email, nakoľko zadaním uvedeného hesla sa nedá so schránky dostať. Z tohto dôvodu žalobca nevie preukázať výplatnými páskami základ vyplatených peňazí. Žalobca na pojednávaní dňa 21.5.2019 uviedol, že vzhľadom na to, že 4.7.2018 dostal návrh na výpoveď dohodou, bolo to v takom štádiu, že v nedeľu za ním došiel veliteľ objektu v Nitre, ktorého meno si nepamätá. Tento mu predložil návrh na dohodu o skončení pracovného pomeru, pričom vzhľadom na to, že prešiel čas, on si na tieto dôvody nepamätá. Bolo mu povedané, že aby došiel odovzdať veci, a podpísať papier, čím sa rozumela dohoda o ukončení pracovného pomeru. Myslí si, že sa vyjadrili, že sa jedná o nadbytočnosť, lebo znižujú stavy a aby došiel v pondelok na objekt podpísať papiere. Ako tam došiel bola mu predložená dohoda o ukončení pracovného pomeru, ktorý si prečítal a odmietol, ho podpísať, čo sa týka jeho súhlasu. Má aj doklad o tom, že mu bola táto listina odovzdaná, ale z jeho strany nebola podpísaná, nakoľko s ňou nesúhlasil. Vzhľadom na to, že veliteľ bol z tej istej obce ako on a končil zmenu, tak mu pomohol zobrať veci z dôvodu, že mu oznámil, že nemá v objekte pre neho miesto, aby si zobral veci. On si veci zobral pričom čas, ktorý si presne nepamätá mu bol doručený list z firmy ABAS k nástupu na pracovisko Žilina, do tohto dátumu mu firma neumožnila odpracovať ani jeden deň. Bolo to tak, že si z objektu zobral osobné veci s tým, že nemá v tom objekte čo robiť. Pričom tým pádom považoval, že firma mu zákonnou cestou umožní pracovať. Dňa 17.7.2018 mu prišiel list - miesto práce Žilina, čo on považoval za snahu o prinútenie dať mu výpoveď. Čo sa týka miesto výkonu práce Žilina, bol to iba pokyn a on volal pána C., ktorý mu oznámil, že má nastúpiť do Žiliny, na čo sa ho spýtal na ubytovanie a on mu povedal, že je veliteľ objektu a mal preto volať iné číslo. Keď volal na tento mobil, nikto nedvíhal. Na druhýkrát keď volala, mu bolo povedané, že v pokyne - listinných má všetky údaje a aby sa ich držal. Touto osobou, s ktorou volal bol pán R. , bol regionálny vedúci. Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči dňa 7.10.2020 uviedol, že v plnej miere poukazuje na písomné aj ústne vyjadrenia, pričom žalovaný ani vrámci pojednávania na súde nepreukázal súdu, že sa jednalo o akúsi mimoriadnu udalosť, ktorá by mala spĺňať určité parametre a nepostačuje konštatovanie, že bol nedostatok pracovných síl v danom období. Toto sa v zmysle komentárov v nepovažuje za mimoriadnu udalosť. Tak isto žalovaný nepredložil ako dôkaz riadny príkaz na pracovnú cestu a zo samotného obsahu dokumentu, ktorý bol adresovaný žalobcovi nevyplýva, žeby sa malo jednať o pracovnú cestu. Pokiaľ sa jedná o výšku náhrady mzdy po spriemerovaní jednotlivých mesačných výplatných pások, konkrétne hrubej mzdy, nakoľko podľa súdnej praxe sa priznáva priemerná mesačná brutto mzda, táto vychádza na 481,46 eur, čo je iba o 1,46 eura mesačne viac ako uviedli v žalobe a kvôli tejto sume nebudú navyšovať žalobný petit, ponechávajú výšku ako bola uvedená v žalobe a navrhujú, aby súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel. 2. / Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 5.11.2018 na čl. 26 - 29 uviedol, že pracovný pomer so žalobcom bol ukončený v zmysle . Dôvodom rozviazania pracovného pomeru so žalobcom bolo nerešpektovanie písomného Pokynu zamestnávateľa zo dňa 10.7.2018 a

absencia na pracovisku. Žalovaný listom zo dňa 10.7.2018 udelil žalovanému Pokyn, aby počnúc dňom 17.7.2018 o 6, 00 hod nastúpil na pracovisko žalovaného na prevádzke Metro Cash & Carry , s.r.o. na ul. Prílohy l v Žiline. Tento pokyn bol so žalobcom vopred prerokovaný prostredníctvom zamestnanca žalovaného O. R.. Žalobca písomný Pokyn prevzal 13.7.2018. Žalovaný vo veci udelenia predmetného Pokynu postupoval v zmysle pracovnej zmluvy zo dňa 1.10.2016 a to bodu l písm. f) , „podľa ktorého zamestnávateľ má právo vyslať zamestnanca na pracovnú cestu , na ktorej bude zamestnanec plniť úlohy podľa pokynov vedúceho zamestnanca, ktorý ho na pracovnú cestu vyslal. Zamestnanec je povinný vyúčtovať zamestnávateľovi náklady pracovnej cesty v lehote 10 dní po návrate z tejto pracovnej cesty, v súlade s ustanovením zákona č. 283 / 2002 Z.z. o cestovných náhradách.“, hoci v danom prípade boli splnené aj podmienky v zmysle ustanovenia , keďže dočasný výkon práce ( pracovná cesta) na inom mieste bol potrebný na odvrátenie mimoriadnej udalosti. Nerešpektovanie pokynu zamestnávateľa sa v zmysle bodu 3 písm. a ) pracovnej zmluvy v spojení s bodom 2 písm. a ) pracovnej zmluvy považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny s následkom okamžitého skončenia pracovného pomeru. Rovnako tak sa za závažné porušenie pracovnej disciplíny považuje aj absencia na pracovisku ( bod 3 písm. i ) pracovnej zmluvy ). Žalobca v bode II žaloby uvádza, že písomný Pokyn žalovaného zo dňa 10.7.2018 je nezrozumiteľný, nakoľko nie je možné vykonávať prácu počnúc dňom 17.7.2018 s nástupom od 1.10.2016. Tak ako to vyplýva z listu zo dňa 10.7.2017, dátum 1.10.2016 sa viaže k pracovnej zmluve ( deň uzatvorenia pracovnej zmluvy ) a nie k termínu výkonu práce v zmysle Pokynu. Z konania žalobcu vyplýva, že pokyn zamestnávateľa nemal záujem splniť, hoci žalobca s výkonom práce na pracovisku v Žiline najskôr súhlasil ( žalovaný na základe vyjadrenia žalobcu zabezpečil pre žalobcu ubytovanie v hoteli K. Ž. ). Následne však žalobca prestal so žalovaným komunikovať. Žalobca nekontaktoval nadriadeného pracovníka O. R., vedúceho objektu M. C. a ani personálne oddelenie žalovaného. Ak bol pokyn žalovaného žalobcovi nezrozumiteľný, tak ako to žalobca tvrdí v žalobe, mal kontaktovať žalovaného za účelom objasnenia organizačných dispozícií. Žalobca uvedené neurobil a naopak nebol dostupný pre svojho nadriadeného (neodpovedal na telefonické hovory ). Žalobca ďalej v žalobe uvádza, že udelenie pokynu považuje za účelové s cieľom obísť ustanovenie a skončiť pracovný pomer so žalobcom. Žalobca ďalej uvádza, že nebolo v jeho schopnostiach nastúpiť na výkon práce v Žiline, nakoľko by nemohol znášať náklady spojené s dochádzaním na dané pracovisko. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že ak by žalobca riadne nastúpil na výkon práce v zmysle Pokynu žalovaného, cestovné náhrady ( vrátane ubytovania ) by v celom rozsahu znášal žalovaný. Žalobca si v zmysle ustanovenia uplatnil nárok na náhradu mzdy za obdobie od oznámenia žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní, t.j. od 6.8.2018 do 1.10.2018, kedy mal pracovný pomer skončiť v zmysle pracovnej zmluvy. Okrem uvedeného si žalobca uplatnil aj nárok na náhradu mzdy za obdobie od 1.7.2018 do 5.8.2018 z dôvodov prekážok na strane zamestnávateľa. Žalobcovi však bola uhradená mzda do skončenia pracovného pomeru, t.j. do 27.7.2018, resp. do 16.7.2018 ( od 17.7.2018 mal žalobca vedenú neospravedlnenú absenciu na pracovisku ). Keďže žalovaný má za to, že pracovný pomer so žalobcom bol skončení platne a do skončenia pracovného pomeru si riadne plnil povinnosti, ktoré mu z tohto pracovného pomeru vyplývali, najmä vo vzťahu k vyplateniu mzdy, je potrebné považovať uplatnené nároky na náhradu mzdy za nedôvodné a preto navrhujú, aby súd vzhľadom na tieto skutočnosti žalobu zamietol. Štatutárny zástupca M.. M. K. na pojednávaní dňa 21.5.2019 uviedol, že sa nevie vyjadriť ku skutočnostiam , ktoré mali viesť k skončeniu pracovného pomeru dohodou. K týmto sa môže vyjadriť personálny alebo regionálny vedúci. V tom čase mala spoločnosť približne 350 zamestnancov, a nevie viesť konkrétne skutočnosti ku každému zamestnancovi. Podľa jeho informácii vzišla potreba na prevádzke v Žiline, ktorá spočívala v tom, že tam bol nedostatok pracovníkov. Pokiaľ vychádza z rozpisu služieb, má za to, že tam nejaký dvaja pracovníci absentovali, nevie z akých dôvodov. Má iba všeobecnú informáciu, že tam vzišla potreba na doplnenie pracovníka. Po dohode s iným regionálnym zástupcom nakoľko Žilina patrí pod iného regionálneho zástupcu a po dohode s veliteľom jednotlivých objektov, bol žalobca vyslaný na túto pracovnú cestu. On mal vedomosť o pokyne zamestnávateľa zo dňa 10.7.2018, tento však nevypracovával, vypracovávala ho personalistka a myslí si, že podpis cez pečiatku na tomto dokumente na čl. 11 je jej. V týchto personálnych otázkach má povolenie personalistka k takýmto úkonom, t.j. uzatváranie pracovných zmlúv a personálnych záležitostí. V ich firme bývajú bežné pracovné cesty. Pokiaľ sa pracovné cesty vykonávajú, pracovník dostane pokyn, kde má uvedené informácie ohľadne tejto pracovnej cesty, spoločnosť zabezpečuje aj ubytovanie a prípadne aj dopravu a prepláca tieto cestovné náklady. V každej pracovnej zmluve je táto pracovná možnosť, pracovná cesta uvedená. Je to aj z dôvodu veľkej fluktuácie zamestnancov v tomto obore, a ich spoločnosť je povinná zabezpečiť službu, ktorú si klient objedná. V prípade nenastúpenia sú uplatňované sankcie ich spoločnosti. Nemá vedomosť v akej forme sa realizujú pracovné cesty, čo sa týka formálnej

náležitosti, či sú to pracovné príkazy s nejakou špecifikáciou, toto by mohol zistiť. O cestovnom príkaze sú zamestnanci upovedomovaní vopred. Každý zamestnanec musí mať vopred aj rozpis služieb. On si myslí, že pokyn zamestnávateľa zo dňa 10.7.2018 je cestovný príkaz. K pokynu zamestnávateľa bol pripojený aj rozpis služieb, čo bol konečný rozpis služieb na tejto pracovnej ceste a teda pracovná cesta nemala presahovať čas uvedený v tomto rozpise služieb. Mimoriadna udalosť spočívala v tom, že na danej prevádzke neboli obsadené konkrétne dve pracovné miesta a výpadok pracovníkov bol náhly. Tento pracovný pokyn vychádzal z čl. 1 bod. f) pracovnej zmluvy bol to jednostranný pokyn, zamestnanec bol vopred o tom upovedomený. PZ žalovaného v záverečnej reči dňa 7.10.2020 uviedol, že pre postup žalovaného v prípade okamžitého zrušenia pracovného pomeru boli zachované všetky zákonné podmienky s tým, že tento postupoval v zmysle , konkrétne v súlade s a predovšetkým poukazuje na to, že postupoval v súlade s pracovnou zmluvou a to s bodom 1 písm. f) tejto zmluvy. Pokiaľ žalobca namieta v tomto spore skutočnosť, že nebol vydaný pokyn na pracovnú cestu, majú za to, že podanie žalovaného zo dňa 10.7.2018 spĺňa všetky tieto podmienky a pokiaľ vznikli určité rozpory , alebo pochybovanie o tom, či vznikla nejaká situácia, ktorá si vyžiadala mimoriadne riešenie v súvislosti s obsadením miesta na stráženom stanovišti Metro Žilina tak má za to, že tieto pochybnosti vyvrátili vypočutí svedkovia C. a I.. Zároveň navrhol, aby súd sa zaoberal aj s vysporiadaním, či žaloba nebola podaná po podaní prekluzívnej lehoty a žiadal žalobu zamietnuť. 3. / Svedok M. C. na pojednávaní dňa 7.10.2020 uviedol, že on v roku 2017 pracoval na pozícii vedúci objektu bezpečnostnej služby. Firma Metro a zvlášť mesto Žilina bola špecifická na nedostatok pracovníkov a v lete 2017 tam došlo k podstavu, pričom keď k nemu prichádzal jeho nadriadený O.. I., tak ho informoval o tejto skutočnosti, že by bolo dobré zabezpečiť jednu pracovnú silu. Zobral toto na vedomie a jeho domnienka bola taká, že musel niečo riešiť lebo na to dva týždne mu telefonoval výkonný riaditeľ západu p. R., ohľadne toho, že má pripraviť smenovku pre nového zamestnanca pričom meno uviedol, ale on nevedel, o koho ide, ani odkiaľ príde. Išlo o žalobcu, a on keď vytvoril smenovku, tak ju odoslal pánovi R. Q. O.. W. mu telefonoval, že bol informovaný, že vie o tom, že má ísť do Žiliny robiť, že akú má smenu. Pýtal sa ho ako sa robí, aká je smennosť, na čo mu on povedal, že má prvú smenu, na ktorú má nastupovať podľa dňa a času, s tým, že ďalšie smeny si pozrie, keď bude na pracovisku. Pýtal sa aj na ubytovanie, ale on mu povedal, nech tieto veci preberie s p. R., nakoľko nevedel reagovať. Pán W. do smeny nenastúpil a on túto skutočnosť ohlasoval buď O.. R. Q. O.. I.. Svedok Ľ. I. na pojednávaní dňa 7.10.2020 uviedol, že v časovom úseku mesiaca júl - august 2018 pracoval u žalovaného ako vedúci regionálnej oblasti, čo bolo pracovné zaradenie podľa pracovnej zmluvy. Vie, že v priebehu leta 2018 presný dátum uviesť nevie, nakoľko každé leto je problém s ľuďmi, vznikla zvýšená požiadavka na zabezpečenie stráženia objektov a preto dal požiadavku jeho kolegom na zabezpečenie pracovného miesta na stráženie objektu Metra Žilina. Vie, že sa podarilo zabezpečiť jednu osobu z Nitry, bol to O.. W., pričom on sa s odstupom času dozvedel, že nenastúpil na stráženie tohto objektu. Nedostatok pracovných síl v letných mesiacoch bol spôsobený čerpaním dovoleniek ako aj PN-kami. Ako sa potom táto situácia personálne vyriešila už nevie, lebo toto mal na starosti O.. C.. 4./ Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, výsluchom svedkov Ľ. I., M. C. oboznámením sa s listinnými dôkazmi - okamžitým skončením pracovného pomeru na č.l. 9,odpoveďou žalobcu na č.l. 10,pokynom zamestnávateľa na č.l.11, pracovnou zmluvou na č.l.15 a zistil tento skutkový stav : Strany sporu uzatvorili dňa 30.9.2016 pracovnú zmluvu, ktorou vznikol medzi nimi pracovný pomer na dobu určitú v trvaní do 1. 10.2018 s dňom nástupu do práce 1.10.2016. Druh práce zamestnanca v zmysle pracovnej zmluvy bol dohodnutý ako pracovník bezpečnostnej služby l a miesto výkonu práce Nitra. Základnú zložku mzdy tvorila v zmysle pracovnej zmluvy minimálna mzda podľa osobitných predpisov. Žalovaný listom zo dňa 10.7.2018 poslal žalobcovi dokument nazvaný ako Pokyn zamestnávateľa , v ktorom mu oznámil, že počnúc dňom 17.7. 2018 o 6, 00 hod. bude vykonávať svoju prácu v zmysle pracovnej zmluvy s nástupom dňa 1.10.2016 na prevádzke Metro Cash & Carry, s.r.o. na ulici Prielohy 1 Žilina s odôvodnením , že ide o dočasný výkon práce na inom mieste potrebný na odvrátenie mimoriadnej udalosti. Žalovaný listom zo dňa 24.7.2018 poslal žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktoré prevzal žalobca dňa 27.7.2018. Žalobca listom zo dňa 1.8.2018 oznámil žalovanému, že nesúhlasí s okamžitým skončením pracovného pomeru , nakoľko žiadnym spôsobom sa nedopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny a oznámil mu, že trvá na pokračovaní v práci a na jeho zamestnávaní, ktoré oznámenie bolo žalovanému doručené dňa 6.8.2018. 5./ Podľa zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne sa to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe, alebo dohodou, môže zamestnanec ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa , keď sa mal pracovný pomer skončiť. Podľa dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno meniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne. Podľa zamestnávateľ môže zamestnanca vyslať na pracovnú cestu mimo obvodu obce pravidelného pracoviska ale bydliska zamestnanca na nevyhnutne potrebné obdobie len s jeho súhlasom. To neplatí, ak vyslanie na pracovnú cestu vyplýva priamo z povahy dohodnutého druhu práce alebo miesta výkonu práce alebo ak možnosť vyslania na pracovnú cestu je dohodnutá v pracovnej zmluve. Na pracovnej ceste zamestnanec vykonáva prácu podľa pokynov vedúceho zamestnanca, ktorý ho na pracovnú cestu vyslal. Podľa ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnávateľ oznámil, že trvá na tom aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní , až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Podľa , ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa , ako sú uvedené v odsekoch 1 a zamestnávať mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Podľa , zamestnávateľ vysielajúci zamestnanca na pracovnú cestu určí miesto jej nástupu, miesto výkonu práce, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia pracovnej cesty., môže určiť aj ďalšie podmienky pracovnej cesty. : O neospravedlnenú absenciu zamestnanca ide vtedy, ak zamestnanec v dohodnutom pracovnom čase neplní svoje povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru z dôvodu neprítomnosti na dohodnutom pracovisku a ak jeho neprítomnosť nie je spôsobená jeho preukázanou pracovnou neschopnosťou , čerpaním dovolenky v súlade so , udelením neplatného pracovného voľna alebo zákonnou sú prekážkou v práci. Neospravedlnená absencia zamestnanca v práci môže byť pre zamestnávateľa dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru pre závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa . Skutočnosti, ktoré sú podstatou tohto dôvodu, nenastávajú obvykle v dôsledku jednorazového , ale opakovaného konania zamestnanca niekedy v kratšej, inokedy dlhšej dobe. Ústavný súd ČR, : ústavný súd zdôrazňuje ako už konštatoval súd prvého stupňa, že preukazovanie závažného porušovania pracovnej disciplíny nemožno viazať len na ustanovenie a 82 , keď v týchto ustanoveniach sú základné povinnosti zamestnancov resp. vedúcich pracovníkov uvádzané len všeobecne a je teda v záujme zamestnávateľa konkretizovať práva a povinnosti zamestnancov alebo väzby zodpovednosti pracovníkmi organizácie v ďalších vnútropodnikových smerniciach alebo pokynoch napríklad v pracovných poriadkoch. 6./ Závažné porušenie pracovnej disciplíny je dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru. Intenzitu porušenia pracovnej disciplíny, ktorá by bola dostatočne právnym základom na uplatnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru, nezakotvuje. Právna kvalifikácia závažného porušenia pracovnej disciplíny závisí od okolností konkrétneho prípadu. Pričom by sa malo prihliadať nielen na osobu zamestnanca, na pracovnú pozíciu, ktorú zastáva, na mieru zavinenia, spôsob porušenia pracovnej disciplíny, ale aj na čas a situáciu, v ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny. Zamestnávateľ môže bližšie konkretizovať prípady závažného porušenia pracovnej disciplíny vo svojom vnútornom predpise. Súd však pri rozhodovaní o platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je právne viazaný takýmto vymedzením zo strany zamestnávateľa. V zmysle súdnej ods. praxe: „ iba závažné porušenie pracovnej disciplíny jej dôvodom podľa § písm. b) na okamžité skončenie pracovného pomeru. Vzhľadom na charakter citovaného zákonného ustanovenia, ktoré patrí k právnym normám s neurčito (abstraktnou) hypotézou je vždy úlohou súdu, aby podľa svojho uváženia s ohľadom na okolnosti prípadu, sám túto hypotézu vymedzil. Je vecou súdu, aby posúdil, či sa zamestnanec dopustil zavineného porušenia pracovnej disciplíny, a v prípade kladného záveru rozhodol, o aký stupeň porušenia pracovnej disciplíny v danom prípade ide. Pri týchto úvahách nie je súd obmedzovaný žiadnymi konkrétnymi hľadiskami, či hranicami, ale berie do úvahy iba špecifiká prejednávanej veci a podporne i platnú judikatúru. Z uvedeného vyplýva, že pri posudzovaní stupňa

intenzity porušenia pracovnej disciplíny nie je súd viazaný tým, ako zamestnávateľ vo svojom pracovnom poriadku (alebo v inom internom predpise) hodnotí určité konanie svojho /zamestnanca (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. ). naplnenie tejto skutkovej podstaty bude najčastejšie súvisieť so zavineným porušením pracovnej disciplíny, základných právnych povinností zamestnanca formulovaných v ust. . Závažné porušenie pracovnej disciplíny musí zamestnávateľ preukázať, a ak ide o zamestnanca, musí byť zavinené aspoň z nedbanlivosti. Ide o porušenie právnych povinností zo strany zamestnanca ktoré mu vyplývajú zo všeobecne záväzných právnych predpisov, z vnútorných predpisov zamestnávateľa, pracovnej zmluvy alebo kolektívnej zmluvy. Ak ide skutočne o závažné porušenie pracovnej disciplíny zamestnávateľ má možnosť sa rozhodnúť, či zvolí výpoveď alebo uplatní okamžité skončenie pracovného pomeru. Vo vzťahu k o cestovných náhradách má subsidiárnu pôsobnosť. Podľa zákona o cestovných náhradách pracovnou cestou je čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty. Pracovnou cestou podľa tohto zákona je aj cesta, ktorá trvá od nástupu oprávnenej osoby na cestu na plnenie činnosti pre ňu vyplývajúcich z osobitného postavenia vrátane výkonu činnosti do skončenia tejto cesty. 7. / Takto vykonaným dokazovaním mal potom súd žalobu za preukázanú. Dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany žalovaného bola neospravedlnená absencia žalobcu, ktorá vznikla po tom, ako dňa 13.7.2018 prevzal žalobca pokyn zamestnávateľa na prevelenie na nástup na pracovisko Metro Žilina , Prielohy 1, kde odo dňa 17.7.2018 nenastúpil na pracovisko, ktorú skutočnosť posúdil žalovaný ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Sám štatutárny zástupca na pojednávaní dňa 21.5.2019 uviedol, že v prípade žalovaného sa jednalo o pracovnú cestu. Pokyn zamestnávateľa zo dňa 10.7.2018 však nemožno považovať podľa názoru súdu za vyslanie žalobcu na pracovnú cestu, nakoľko nespĺňa zákonné predpoklady jej písomného určenia v zmysle ustanovenia Zákona o cestných náhradách, t.j. zamestnávateľ pokiaľ chcel vyslať žalobcu na pracovnú cestu, mal mu písomne určiť miesto jej nástupu, miesto výkonu práce, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia pracovnej cesty, eventuálne určiť aj ďalšie podmienky pracovnej cesty a prihliadnuť pritom na oprávnené záujmy zamestnanca a tieto kritériá v tomto prípade splnené neboli. Z obsahu pokynu zamestnávateľa - žalovaného zo dňa 10.7.2018 vyplýva, že v tomto pokyne je určené iba miesto výkonu práce, absentuje však písomné určenie miesta nástupu pracovnej cesty, spôsob dopravy a miesto skončenia pracovnej cesty. Podľa názoru súdu neboli splnené ani zákonné predpoklady preradenia žalobcu na výkon práce na iné miesto z dôvodu potreby odvrátenia mimoriadnej udalosti, nakoľko žalovaný nedokázal žiadnym dôkazom , že by uňho došlo k mimoriadnej udalosti a medzi stranami v spore nedošlo ani k dohode o zmene pracovných podmienok v zmysle . Žalobcovi tak nevznikla povinnosť nastúpiť na iné miesto výkonu práce ako bolo dohodnuté v pracovnej zmluve. Žalovaný teda žiadnym spôsobom neurčil zákonom stanovené podmienky pracovnej cesty žalobcu , z čoho je zrejmé, že žalobca bol neplatne preradený na iné miesto výkonu práce ako bolo dohodnuté v pracovnej zmluve, ktorá špecifikovala miesto výkonu práce Nitra a preto jeho odmietnutie nastúpiť na toto miesto nemohlo byť závažným porušením pracovnej disciplíny a nemohlo byť dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru v zmysle ustanovenia . Pokiaľ žalovaný argumentoval, že žalobca bol dočasne preradený na výkon práce na inom mieste z dôvodu odvrátenia mimoriadnej udalosti, výpoveďami svedkov M. C. a Ľ. I., bolo preukázané, že sa nejednalo o ojedinelý jav, nakoľko táto personálna situácia, čo sa týka nedostatku pracovníkov v letných mesiacoch sa opakovala každé leto ako uviedol sám svedok Ľ. I., čo bolo dané nedostatkom pracovných síl v letných mesiacoch z dôvodu čerpania dovoleniek ako aj práceneschopnosťami. 8./ Súd sa zaoberal aj námietkou zachovania prekluzívnej lehoty, ktorú uplatnil žalovaný dňa 18.1.2019 na č.l. 52, kedy uviedol, žalovaný má za to, že rozhodujúci je dátum, kedy bola žaloba zaregistrovaná v súdnom registri, čo v tomto prípade malo byť 28.9.2018 a teda žaloba bola podaná po uplynutí prekluzívnej lehoty. Zo spisového materiálu na č.l.18 však jednoznačne vyplýva, že žaloba bola podaná na Okresnom súde v Topoľčanoch dňa 27.9.2018 o 19.10.45 hod., t.j. v dobe prekluzívnej lehoty a teda námietka žalovaného je neopodstatnená. 9./ Súd rozhodol vo veci medzitýmnym rozsudkom, nakoľko boli dané a zistené podmienky pre takýto postup podľa , najmä vzhľadom na účelnosť , kedy najskôr rozhodol o základe uplatneného procesného nároku, pričom po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku v ďalšom štádiu konania rozhodne aj o uplatnenom mzdovom nároku žalobcu. 10./ Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci. Podľa 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. Podľa ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch, alebo o celom uplatnenom procesnom nároku. Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol v predmetnej veci medzitýmnym rozsudkom, zároveň rozhodol o trovách konania tak, že o nich bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.