Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoEk-11-2024.pdf
PDF · 90.33 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoEk/11/2024
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu JUDr. Dariny Vargovej a Mgr. Mareka Janigloša, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený: Advocate s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. D. XXX/XX, A., toho času Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Leopoldov, Gucmanova 19/67, Leopoldov, o vymoženie 282,76 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 7Er/326/2010 a u súdneho exekútora JUDr. Ladislava Jakubca, Zámocká 30, Bratislava, pod sp. zn. EX 8577/23 (pôvodne vedená u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Záhradnícka 60, Bratislava pod sp. zn. EX 1956/10), o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 7Er/326/2010-28 zo dňa 02. 01. 2024, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Komárno (ďalej ako „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením exekúciu zastavil a nepriznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ust. § 243f ods. 1, 3, 5, 6 a § 203 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. 03. 2017.
3. Súd prvej inštancie uviedol, že v predmetnej veci vydal dňa 04. 05. 2010 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD.
4. Po preskúmaní exekučného titulu zistil, že prebiehajúca exekúcia je vykonávaná na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Oprávnený bol v tomto prípade povinný doplniť svoj návrh na vykonanie exekúcie o rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným, a to do 30 dní odo dňa účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 438/2015 Z. z.“), t. j. do 22. 01. 2016. Ďalej uviedol, že doplnenie návrhu bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 03. 02. 2016, a to prostredníctvom súdneho exekútora, ktorý mal doplnenie návrhu prijať od oprávneného dňa 21. 01. 2016, čo vyplynulo z dátumovej pečiatky súdneho exekútora, z ktorej však nevyplýva, akým spôsobom bolo podanie súdnemu exekútorovi doručené (či osobne alebo poštou), čo podľa názoru súdu prvej inštancie vnieslo pochybnosti o pravdivosti údajov o čase a spôsobe doručenia tohto podania. Podľa predložených listín mal oprávnený vypracovať doplnenie návrhu dňa 21. 01. 2016, ktoré mal v rovnaký deň predložiť súdnemu exekútorovi, ktorý podanie postúpil súdu prvej inštancie prípisom zo dňa 22.
01. 2016. Uvedené listiny doručil súdu prvej inštancie osobne dňa 03. 02. 2016. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že v zmysle vyššie uvedeného bolo zámerom oprávneného týmto spôsobom dosiahnuť dojem, že doplnenie návrhu bolo doručene v zákonnej lehote. V súlade s ust. § 251 ods. 4 a 57 ods. 3 OSP (účinné v čase doplnenia návrhu), je procesná lehota zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Súdneho exekútora nemožno považovať za doručovateľa. V zmysle zásady vigilantibus iura scripta sunt oprávnenému nič nebránilo v tom, aby doplnenie návrhu podal v zákonnej lehote nielen súdnemu exekútorovi, ale aj exekučnému súdu. Pri náležitej opatrnosti mal preto oprávnený zabezpečiť doručenie doplnenia návrhu, od ktorého včasnosti závisí ďalšie pokračovanie v exekúcii súdu, ktorý o pokračovaní v exekúcii alebo jej zastavení aj rozhoduje. Vzhľadom na to, že oprávnený návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku do 30 dní odo dňa účinnosti zákona, teda do 22. 01. 2016, nedoplnil, súd prvej inštancie v súlade s § 243f ods. 5 Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
5. V súlade s § 203 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal, keďže ten si trovy exekúcie neuplatnil ani na výzvu súdu, ktorá mu bola doručená dňa 27. 11. 2023.
6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, a to z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania, ktoré mu vznikli, vrátane trov odvolacieho konania. Odvolanie odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné a v súlade s § 220 ods. 2 CSP mal súd prvej inštancie v jeho odôvodnení stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal. Poukázal pritom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Ruiz Torija c/a Španielsko z 09. 12. 1994, séria A, č. 303/A, Komisie vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91 a nález Ústavného súdu SR zo dňa 12. 05. 2004, sp. zn. I. ÚS 226/03. Ďalej poukázal na skutočnosť, že dané exekučné konanie je vedené voči povinnému, pričom hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko povinný pri uzavretí úverovej zmluvy a vystavení zmenky vyhlásil, že peňažné prostriedky mu boli poskytnuté na účel zamestnania. Predmetná skutočnosť musela byť súdnemu exekútorovi známa, musela byť známa aj súdu prvej inštancie, ktorému podal súdny exekútor žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože oprávnený rozhodujúce skutočnosti uviedol už v návrhu na vykonanie exekúcie a zároveň uvedené vyplýva aj zo samotného exekučného titulu. V rámci svojej argumentácie citoval ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka a § 2 písm. a) Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Bol toho názoru, že citované zákonné ustanovenia sa na dané exekučné konanie nemôžu aplikovať, keďže hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským. Pokiaľ by sa odvolací súd s vyššie uvedenou argumentáciu neuspokojil, poukázal na skutočnosť, že k samotného návrhu na vykonanie exekúcie priložil nielen exekučný titul a zmenku, na základe ktorej mu bol v exekučnom titule priznaný nárok, ale aj zmluvu o úvere, splatenie ktorého zmenka zabezpečovala. Rozhodujúce skutočnosti, ktoré sa týkajú vlastného vzťahu oprávneného s povinným, vrátane dôkazov, ktoré ich osvedčujú, boli súčasťou exekučného spisu, preto mal za to, že si svoju povinnosť, ktorá mu vyplýva z ustanovenia § 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, splnil. V rámci svojej argumentácie poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43CoE/142/2017-45 zo dňa 19. 04. 2017. Dôkazy, ktoré osvedčujú vyššie uvedené skutočnosti, sú od podania návrhu na vykonanie exekúcie súčasťou exekučného spisu a aj exekučného spisu súdu prvej inštancie, ktorý súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Medzičasom nedošlo k zmene skutkového stavu a zmene obsahu dôkazov.
7. Odvolanie oprávneného bolo povinnému doručené dňa 12. 02. 2024, pričom povinný sa k odvolaniu sa nevyjadril.
8. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok – ďalej len „CSP“) preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov daných ust. § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
9. Podľa § 387 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
10. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
12. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
13. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 09. 03. 2010, kedy bola pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 19678/09 zo dňa 19. 11. 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14. 12. 2009 a vykonateľnosť dňa 17. 12. 2009. Následne súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. podaním zo dňa 29. 03. 2010 (doručeným súdu prvej inštancie dňa 27. 04. 2010) požiadal súd prvej inštancie o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného exekučného titulu. Poverením zo dňa 04. 05. 2010 súd prvej inštancie poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe vyššie uvedeného exekučného titulu. Dňa 03. 02. 2016 bolo súdu prvej inštancie súdnym exekútorom doručené doplnenie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Dňa 02. 01. 2024 vydal súd prvej inštancie uznesenie, ktorým rozhodol o zastavení exekúcie a nepriznaní nároku na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi.
14. Z obsahu súdneho spisu ako i z vykonaných lustrácii na internetovej stránke Slovenskej komory exekútorov vyplynulo, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, Phd., bol dňa 31. 10. 2023 z funkcie odvolaný a jeho nástupcom sa stal JUDr. Ladislav Jakubec, Exekútorský úrad, Zámocká 30, Bratislava.
15. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v danom prípade založil svoje rozhodnutie o zastavení exekúcie na tom základe, že oprávnený nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie o náležitosti uvedené v ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v lehote podľa ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku.
16. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol správne, nakoľko v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred 01. 04. 2017, poskytuje zákon účastníkovi exekučného konania na strane oprávneného lehotu 30 dní (od účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z.) na doplnenie náležitostí návrhu na začatie exekúcie v intenciách § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017. Z ustanovenia § 243f ods. 5 Exekučného poriadku vyplýva, že po uplynutí tejto lehoty je súd povinný exekúciu zastaviť. Povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku o rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným má každý oprávnený, ak je podkladom na vykonanie exekúcie rozhodnutie, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Na tejto povinnosti oprávneného nič nemení, či povinný má/nemá postavenie spotrebiteľa. V predmetnom exekučnom konaní súdny exekútor vymáha pohľadávku, ktorej nárok na zaplatenie vyplýva zo zmenky, a to proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Oprávnený si v zmysle vyššie uvedeného svoju zákonnú povinnosť nesplnil, keďže v zákonom stanovenej lehote požadované doplnenie návrhu súdu prvej inštancie nedoručil. Toto bolo súd prvej inštancie doručené prostredníctvom súdneho exekútora až dňa 03. 02. 2016.
17. Na uvedené nemá vplyv ani odvolacia argumentácia oprávneného o tom, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu oprávneného s povinným, vrátane dôkazov, ktoré ich osvedčujú, boli súčasťou exekučného spisu, pretože ustanovenie § 243f ods. 1 Exekučného poriadku neumožňuje príslušným konajúcim súdom zohľadňovať akékoľvek dôvody nesplnenia povinností uložených týmto ustanovením. Je vecou náležitej odbornej starostlivosti a predvídavosti samotného oprávneného, aby doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v konkrétnej veci uskutočnil a doručil v zákonnej lehote príslušnému exekučnému súdu, čo si však nesplnil.
18. Oprávnený ďalej v odvolaní uvádzal dôvody, pre ktoré nemožno vzťah medzi ním a povinným posudzovať ako vzťah spotrebiteľský, v tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že konanie nebolo súdom prvej inštancie zastavené z dôvodu charakteru právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným, ale pre nesplnenie povinnosti doplniť skutočnosti vyžadované § 39 ods. 4 EP.
19. V naznačenom smere odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 752/2016 zo dňa 08. 11. 2016, v ktorom Ústavný súd zaujal stanovisko, že hoci znenie § 243f ods. 1 Exekučného poriadku výslovne neurčuje, komu bolo potrebné v ustanovenej lehote doručiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie (či exekučnému súdu, alebo súdnemu exekútorovi), je možné vyvodiť ten právny záver, že návrh bolo potrebné doplniť priamo exekučnému súdu, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd, a nie súdny exekútor (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku).
20. Oprávnený rovnako namietal nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia, pretože neobsahuje zákonom stanovené podmienky vyplývajúce z ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd predmetnú námietku oprávneného vyhodnotil ako nedôvodnú. Súd prvej inštancie v danom prípade v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, celkom jasne uviedol dôvody, pre ktoré exekúciu zastavil, predmetné uznesenie je dostatočne podrobné, jasné a zrozumiteľné, jeho odôvodnenie ako celok vyhovuje náležitostiam § 220 ods. 2 CSP. To, že oprávnený s týmito závermi nesúhlasí, neznamená nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia. Za porušenie práva na spravodlivý súdny proces nie je možné považovať to, ak súd prvej inštancie neodôvodní svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami.
21. Pokiaľ oprávnený svojimi odvolacími námietkami odkazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, odvolací súd poukazuje na právnu úpravu § 193 CSP, z ktorej vyplýva, ktorými rozhodnutiami je súd viazaný. Právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky.
22. V prejednávanej veci oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu vznikla povinnosť nahradiť protistrane (povinnému) trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu. Z obsahu spisového materiálu však vyplýva, že povinnému v aktuálnom odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli. Práve z tohto dôvodu bolo potrebné rozhodnúť nielen o nároku na náhradu trov konania, ale už aj o nepriznaní náhrady. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď úspešnej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu. Prezentovaný právny názor vyplýva i z uznesenia NS SR sp. zn. 7 Cdo 14/2018 zo dňa 28. 02. 2018. Z tohto dôvodu odvolací súd rozhodol tak, že nepriznal nárok na náhradu trov žiadnemu z účastníkov konania.
23. Zároveň neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že súd prvej inštancie v záhlaví napadnutého uznesenia nesprávne uviedol adresu trvalého pobytu povinného, keď namiesto správnej adresy C. D. XXX/XX, A. uviedol adresu E. F. XX. Uvedenú skutočnosť odvolací súd zistil z lustrácie z registra obyvateľov, z ktorého vyplýva, že povinný má trvalý pobyt na adrese C. D. XXX/XX, A. prihlásený od 23. 11. 2018. Obdobná lustrácia je i súčasťou súdneho spisu (č. l. 30). Z uvedeného dôvodu bude povinnosťou súdu prvej inštancie vydať opravné uznesenie, ktorým opraví záhlavie uznesenia v časti označenia adresy trvalého pobytu povinného.
24. Odvolací súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 - § 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.