Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/3/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek senátu JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v spore žalobcu: ARMYFARM s. r. o., Vajanského 28, 917 01 Trnava, IČO: 36 785 067, zastúpeného advokátkou: PhDr. JUDr. Jaroslava Balážiová, Paulínska 17, 917 01 Trnava, IČO: 42157668, proti žalovaným: 1. A. A. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX, trvalo bytom C. XXX, 2. D. B., E. F., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, trvalo bytom C. XXX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam a o vzájomnej žalobe o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, o odvolaniach žalobcu a žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 25. apríla 2022 č. k. –642, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho výrokoch II., III., IV., V., VI., VII., XI. a XII. r u š í a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. zrušil podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti zapísanej Správou katastra Trnava na Liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie C. parcela registra „E“ č. 3981 vo výmere 9858 m2 - orná pôda. Prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu nehnuteľnosť, nachádzajúcu sa v katastrálnom území C., parcelu reg. „C“ č. 3964/11 - trvalé trávnaté porasty vo výmere 6572 m2, do výlučného vlastníctva žalovanej 2/ nehnuteľnosť, nachádzajúcu sa v katastrálnom území C., parcelu reg. „C“ č. 3964/12 - trvalé trávnaté porasty vo výmere 3286 m2 tak, ako sú zakreslené v geometrickom pláne, ktorý vyhotovila GEOTERRA s.r.o. č. 29/2017 zo dňa 4.4.2017, úradne overený dňa 27.04.2017 pod č. 542/2017, ktorý je súčasťou tohto rozsudku; II. zrušil podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti zapísanej Správou katastra Trnava na Liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie C. parcela registra „E“ č. 3993 vo výmere 19713 m2 - orná pôda. Prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu nehnuteľnosť, nachádzajúcu sa v katastrálnom území C., parcelu č. 4015/1 - trvalé trávnaté porasty vo výmere 13142 m2, do výlučného vlastníctva žalovaného 1/ nehnuteľnosť, nachádzajúcu sa v katastrálnom území C., parcelu č. 4015/12 - trvalé trávnaté porasty vo výmere 3285 m2, do výlučného vlastníctva žalovanej 2/ nehnuteľnosť, nachádzajúcu sa v katastrálnom území C., parcelu č. 4015/13 - trvalé trávnaté porasty vo výmere 3286 m2 tak, ako sú zakreslené v geometrickom pláne, ktorý vyhotovila GEOTERRA s.r.o. č. 29/2017 zo dňa 4.4.2017, úradne overený dňa 27.04.2017 pod č. 542/2017, ktorý je súčasťou tohto rozsudku; III. zrušil podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti zapísanej Správou katastra Trnava na Liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie C. parcela registra „E“ č. 4295/1 vo výmere 10918 m2 - orná pôda. Prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu nehnuteľnosť, nachádzajúcu sa v katastrálnom území C., parcelu reg. „C“ č. 4297/7 - trvalé trávnaté porasty vo výmere 7279 m2, do výlučného vlastníctva žalovanej 2/ nehnuteľnosť, nachádzajúcu sa v katastrálnom území C., parcelu reg. „C“ č. 4297/6 - trvalé trávnaté porasty vo výmere 3639 m2 tak, ako sú zakreslené v geometrickom pláne, ktorý vyhotovila GEOTERRA s.r.o. č. 29/2017 zo dňa 4.4.2017, úradne overený dňa 27.04.2017 pod č. 542/2017, ktorý je súčasťou tohto rozsudku.

IV. zrušil podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti zapísanej na Liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie C. parcela registra „C“ č. 4347 vo výmere 1977 m2 - trvalý trávnatý porast a prikázal nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovaného 1/. V. zrušil podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísaným na Liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie C. parcela registra „E“ č. 4278 vo výmere 4690 m2 - orná pôda a parcela registra „E“ č. 4295/2 vo výmere 1192 m2 - záhrady. Prikázal uvedené nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu. VI. žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 1/ sumu 63,61 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; VII. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. VIII. zrušil podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísaným na Liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie C. parcela registra „C“ č. 4349 vo výmere 791 m2 - zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom s. č. XXX postavený na parcele č. 4349. Prikázal uvedené nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva žalovaných 1/ a 2/ každému v 1-ici. IX. žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť vyplatiť každý žalobcovi sumu 8.041,35 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku; X. žalovaným v konaní o vzájomnej žalobe nepriznal nárok na náhradu trov konania; XI. žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť štátu trovy konania vo výške 63,54 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. XII. žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť štátu trovy konania vo výške 98,56 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. XIII. upravil učtáreň súdu prvej inštancie, aby preúčtovala sumu 35,02 eur z preddavku uhradeného žalobcom dňa 11.08.2021 pod variabilným symbolom 2112443021 na trovy štátu. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“); o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom (ďalej len „“); a veta prvá v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a poukazom na R 43/1997 a Z IV (s. 484). Vecne dôvodil, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 5.9.2014 domáhal zrušenia a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným v k. ú. C. zapísaným Správou katastra Trnava na Liste vlastníctva (ďalej len „LV“) XXXX, parcela registra „E“ č. 3993 vo výmere 19713 m2 - orná pôda, na LV XXXX parcely registra „E“ č. 4278 vo výmere 4690 m2 - záhrada a parcely č. 4295/2 vo výmere 1192 m2 - záhrada, na LV XXXX C., parcely registra „E“ č. 3981 vo výmere 9858 m2 - orná pôda a č. 4295/1 vo výmere 10918 m2 - orná pôda, LV XXX parcela registra „C“ č. 4347 vo výmere 1977 m2 - trvalé trávnaté porasty. Žalobca je spoluvlastníkom všetkých nehnuteľností o veľkosti podielu 2/3- iny. Žalovaný 1/ je spoluvlastníkom v 1/3-ine nehnuteľností na LV č. XXX a LV č. XXXX, žalovaná 2/ je spoluvlastníčkou v 1/3-ine nehnuteľností na LV č. XXXX a obaja žalovaní sú spoluvlastníkmi každý v 1/6- ine nehnuteľnosti na LV č. XXXX. Žalobu odôvodnil tým, že nemá záujem zotrvať v spoluvlastníctve so žalovanými. Pred podaním žaloby ponúkol dňa 13.6.2014 žalovaným, že odkúpi ich podiely, k dohode neprišlo. Navrhol, aby súd po zrušení spoluvlastníctva, prikázal všetky pozemky do jeho výlučného vlastníctva za primeranú náhradu. Pozemky plánuje využívať v rámci predmetu svojej činnosti a má aj finančné prostriedky na vyplatenie primeranej náhrady spoluvlastníkom. Žalovaní namietali pasívnu vecnú legitimáciu v tých častiach konania, ktoré sa týkajú nehnuteľností, kde nie sú spoluvlastníkmi obaja žalovaní. Žiadali vylúčiť žalobu na samostatné konania v časti týkajúcej sa nehnuteľností v spoluvlastníctve žalobcu a žalovaného 1/ a nehnuteľností v spoluvlastníctve žalobcu a žalovanej 2/. Opísali ako nadobudol spoluvlastnícke podiely žalobca na nehnuteľnostiach. Potvrdili, že sa pokúšali dohodnúť pred podaním žaloby avšak bezvýsledne. Majú záujem, aby aspoň časť dedičstva po ich predkoch zostala v ich rodine. Svoje spoluvlastnícke podiely prenajímajú PD C.. Navrhli reálne rozdelenie podľa spoluvlastníckych podielov parciel, u ktorých nevzniknú pozemky s výmerou pod 2000 m2 a to parc. č. 3993. Žalovaní sa vzájomnou žalobou doručenou súdu dňa 3.3.2016 domáhali zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území C. na LV č. XXX parcela reg. „C“ č. 4349 o výmere 1791 m2 - zastavané plochy a nádvoria a rodinný dom s. č. XXX postavený na parc. č. 4349. Žalobca je podielový spoluvlastník v 1-ici a žalovaní každý v 1-ine. Navrhli prikázať nehnuteľnosť do ich podielového spoluvlastníctva v 1-ici s povinnosťou výplaty za primeranú náhradu. Ide o rodinný dom prarodičov žalovaného 1/, rodinné dedičstvo, majú k nemu silný citový vzťah, a zabezpečujú údržbu nehnuteľnosti, žalovaná 2/ platí elektrinu.

Súd prvej inštancie uviedol, že vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, vzájomnou žalobou, vyjadreniami strán sporu, znaleckými posudkami znalca Ing. Roberta Gombára č. 193/2015 a č. 97/2021, Ing. Stanislava Klinčoka č. 158/2016, Geometrickými plánmi vyhotovenými spoločnosťou GEOTERRA s.r.o. č. 29/2017, a geodetom A. G. D. č. 152/2016, obhliadkou predmetných nehnuteľností, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi v spise. Žalovaní sa domáhali v priebehu konania reálneho rozdelenia podľa spoluvlastníckych podielov parc. č. 3993, 3981 a 4295/1 a prikázanie do vlastníctva žalovaného 1/ parc. č. 4247 a parc. č. 4295/2 do vlastníctva žalovanej 2/, rodinný dom s parc. č. 4349 navrhli prikázať do ich podielového spoluvlastníctva a jedine parc. č. 4278 navrhli prikázať do vlastníctva žalobcu. Čestnými prehláseniami a vyjadrením na pojednávaní potvrdili, že majú finančné prostriedky na výplatu spoluvlastníckeho podielu žalobcu. Žalobca navrhol reálne rozdeliť podľa spoluvlastníckych podielov parc. č. 3993, 3981 a 4295/1, a všetky ostatné parcely prikázať do jeho vlastníctva s povinnosťou výplaty žalovaných. Následne žalobca darovacou zmluvou previedol svoje spoluvlastnícke podiely k parc. č. 4347, 4295/2, 4295/1, 4278 a 4349 a rodinný dom s. č. XXX na svojho konateľa G. H. a požiadal o pripustenie vstupu G. H. do konania v časti týkajúcej sa uvedených nehnuteľností. Súd pripustil jeho vstup v postavení žalobcu 2/ do konania uznesením sp. zn. -361 zo 7.9.2017. Súd uznesením z č. l. 416 zo dňa 13.12.2017 prerušil konanie do právoplatného skončenia konania na súde prvej inštancie sp. zn. , ktorého predmetom je určenie neplatnosti darovacej zmluvy zo 16.5.2017, na základe ktorej žalobca 1/ previedol svoje spoluvlastnícke podiely na svojho konateľa -žalobcu 2/. Následne súd uznesením č.l. 423 zo dňa 3.0.2020 pokračoval v konaní po právoplatnosti uznesenia, ktorým bolo konanie sp. zn. zastavené. Na návrh žalobcu 1/ zo 16.6.2021 súd dňa 17.8.2021 pripustil, aby žalobca 1/ vstúpil na miesto žalobcu 2/, nakoľko tento previedol späť na žalobcu 1/ darované nehnuteľnosti. Preto naďalej v konaní je už žalobca 1/ označovaný už len ako žalobca. Po prevodoch nehnuteľností medzi žalobcom 1/ a žalobcom 2/ sú predmetné nehnuteľnosti zapísané naďalej na LV č. XXXX, parcela registra „E“ č. 3993 vo výmere 19713 m2 - orná pôda, na LV č. XXXX parcely registra „E“ č. 3981 vo výmere 9858 m2 - orná pôda, na LV č. XXX, parcela registra „C“ č. 4349 vo výmere 791 m2 - zastavané plochy a nádvoria a rodinný dom s. č. XXX postavený na parc. č. 4349. Na LV č. XXX je i naďalej zapísaná parcela registra „C“ č. 4347 vo výmere 1977 m2 - trvalé trávnaté porasty a parcely registra „E“, ktoré boli pôvodne zapísané na LV č. XXXX parc. č. 4278 vo výmere 4690 m2 - záhrada a parc. č. 4295/2 vo výmere 1192 m2 - záhrada. Parc. č. 4295/1 vo výmere 10918 m2 - orná pôda je zapísaná na LV č. XXXX, pôvodne bola zapísaná na LV XXXX. Žalobca je spoluvlastníkom všetkých nehnuteľností o veľkosti podielu 2/3-iny. Žalovaný 1/ je spoluvlastníkom v 1/3-ine nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, žalovaná 2/ je spoluvlastníčkou v 1/3-ine nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX a LV č. XXXX, obaja žalovaní sú spoluvlastníkmi každý v 1/6-ine nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX. Žalobca je spoluvlastníkov 1-ice a žalovaní každý v 1-ine nehnuteľností zapísaných na LV XXX. Z obchodného registra mal za preukázané, že od 25.5.2021 je jediným spoločníkom a konateľom žalobcu B. I.. Z listov vlastníctva k. ú. C. súd zistil, že B. I. je výlučným vlastníkom parc. reg. „C“ č. 4022/1, 4022/2 a 4354/4 a registra „E“ 3983, 3992, 4339, 4340 zapísaných na LV č. XXXX a parc. reg. „C“ č. 4015/2 zapísanej na LV č. XXXX. Z listu vlastníctva XXXX k. ú. C. súd zistil, že žalovaný 1/ je výlučným vlastníkom parc. reg. „E“ č. 4293. Zo znaleckého posudku znalca Ing. Roberta Gombára č. 193/2015 zo dňa 14.10.2015, ktorý určoval všeobecnú hodnotu predmetných parciel je preukázané, že parc. reg. „E“ č. 3993, 3981 a 4295/1 sú reálne deliteľné podľa spoluvlastníckych podielov. Ostatné pozemky nie sú deliteľné a všeobecná hodnota parc. č. 4278 je 3.253,92 eur, parc. č. 4295/2 je 735,11 eur a parc. č. 4347 je 1.899,11 eur. Znalcovi bolo priznané znalečné uznesením č. k. -145 z 29.10.2015 vo výške 197,12 eur, ktoré bolo vyplatené z rozpočtových prostriedkov súdu. Žalovaní predložili súkromný znalecký posudok znalca Ing. Stanislava Klinčoka č. 158/2016 z 25.9.2016, z ktorého súd zistil, že všeobecná hodnota nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX a to rodinný dom s. č. XXX a pozemok, na ktorom je postavený č. 4349 je 18.542,21 eur. Na návrh žalobcu z 21.6.2021, súd doplnil dokazovanie za účelom určenia aktuálnej všeobecnej hodnoty nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, ktoré sú predmetom vzájomnej žaloby. Zo znaleckého posudku znalca Ing. Róberta Gombára č. 97/2021 z 1.10.2021 súd zistil, že všeobecná hodnota nehnuteľností je 32.165,39 eur. Znalcovi bolo priznané znalečné uznesením č. k. -145 z 29.10.2015 vo výške 264,98 eur, ktoré bolo vyplatené z preddavku uhradeného žalobcom vo výške 300 eur. Žalobca predložil Geometrický plán (č. l. 342) vyhotovený spoločnosťou GEOTERRA s.r.o. č. 29/2017 zo 4.4.2017, úradne overený dňa 27.4.2017 pod č. 542/2017 (ďalej aj „GP žalobcu“), na základe ktorého boli rozdelené parc. reg. „E“ č. 3981, 3993 a 4295/1 podľa spoluvlastníckych podielov. Žalovaní predložili Geometrický plán (č. l. 313a) vyhotovený geodetom A. G. D. č. 152/2016 zo dňa 26.1.2016, úradne overený dňa 2.2.2017 pod č. 137/2017 (ďalej aj „GP žalovaných“), na základe ktorého boli rozdelené parc. reg. „E“ č. 3981, 3993 a 4295/1 podľa

spoluvlastníckych podielov. Pri obhliadke nehnuteľností súd zistil, že p. č. 4278 je súčasťou lúky v užívaní družstva. Parc. č. 4295/1 je prístupná len z cesty, ktorá je na jej okraji a na parc. č. 4023, parcela je ohraničená hustým lesom, na parc. č. 4347 je lesný porast prístupný z p. č. 4023. Na parc. č. 4347 je prístup cez parc. č. 4349, na ktorú nadväzuje a je prístupná aj po nespevnenej ceste na parc. č. 4360, ktorá vedie za rodinným domom s. č. XXX pozdĺž parc. č. 4347 a 4349. Parc. č. 3993 a 3981 sú prístupné po nespevnenej ceste parc. č. 4023, obe tvoria lúky. Parc. č. 3993 susedí s parc. č. 4022/1, 4354/4 a 4015/2, ktoré vlastní konateľ žalobcu a má na pozemkoch včelíny. Pred začatím konania a aj v celom priebehu konania strany sporu rokovali o možnosti mimosúdnej dohody, o čom predkladali veľké množstvo listinných dôkazov. Strany sporu dohodu neuzavreli. Po zmene konateľa žalobcu, tento už netrval na prikázaní parc. č. 4349 a domu do svojho vlastníctva, ale súhlasil so vzájomnou žalobu, aby ho nadobudli žalovaní za primeranú odplatu. Nesúhlasil s navrhovanou všeobecnou cenou nehnuteľnosti žalovanými 20.000 eur a ani s cenou určenou znaleckým posudkom znalcom Ing. Stanislavom Klinčokom č. 158/2016 vo výške 18.532,21 eur z dôvodu jej nízkej hodnoty. Preto navrhol doplniť súdom ustanoveným znalcom za účelom určenia aktuálnej všeobecnej hodnoty nehnuteľností. Následne bola určená Ing. Róbertom Gombárom všeobecná hodnota nehnuteľností 32.165,39 eur. Obe strany následne už nesporovali všeobecnú hodnotu nehnuteľností, ktoré sú predmetom žaloby, určenú znalcom Ing. Gombárom znaleckým posudkom č. 193/2015 a č. 97/2021. Po zmene konateľa žalobca odôvodňoval rozdelenie pozemkov podľa ním predloženého geometrického plánu z dôvodu, že je vlastníkom susediacich pozemkov parc. č. 3993, na ktorých má postavenú chatu a na týchto pozemkoch sa venuje chovu včiel. Podľa geometrického plánu žalovaných, by pozemky žalovaných boli medzi týmito pozemkami a pozemkom, ktorý by mu mal byť prikázaný. Na novovytvorenú parcelu 4297/2 z parc. č. 4295/1 by nemal prístup z cesty, s ktorou pozemok susedí. Súd doplnil dokazovanie v roku 2015 kópiou mapy z katastra týkajúcej sa predmetných nehnuteľností, LV susediacich nehnuteľností. Súd nevykonal dokazovanie výsluchmi svedkov ohľadne starostlivosti strán sporu o nehnuteľnosti, nakoľko na doplnení dokazovania strany sporu už netrvali, zároveň vzhľadom na vykonané dokazovanie išlo o nadbytočné dokazovanie. Všetky ostatné navrhnuté dôkazy súd vykonal. Pri úprave zániku podielového spoluvlastníctva práva sa vychádza zo zásady, že nikoho nemožno nútiť aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu (nemo in communione potest invitus detineri). V konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súd musí zistiť okruh spoluvlastníkov a výšku ich podielov. upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje aj ich poradie, ktoré je pre súd záväzné. V prípade že rozdelenie predmetu spoluvlastníctva nie je možné, zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva sa uskutoční prikázaním veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, pričom súd prihliada na účelné využitie veci (bytová odkázanosť, kto zo spoluvlastníkov nehnuteľnosť užíva a pod.). Primeranou náhradou treba rozumieť príslušný podiel všeobecnej ceny veci, teda hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch. Predmetom konania je zrušenie a vypriadanie podielového spoluvlastníctva k 6 pozemkom a vzájomnou žalobou k jednému pozemku a rodinnému domu, ktorý je na ňom postavený. Po vykonanom dokazovaní súd zistil, že prvý spôsob vyporiadania reálnym rozdelením nehnuteľností podľa spoluvlastníckych podielov je možný u parc. č. 3981, 3993 a 4295/1, ktoré sú súčasťami lúk a tieto prikázal do podielového spoluvlastníctva strán tak, ako je uvedené vo výrokoch rozsudku I., II. a III. Súd prikázal pozemky podľa GP žalobcu, ktorý lepšie zohľadnil prístup vlastníkov z cesty k novovytvoreným parcelám a možnosť ich ďalšieho využitia. Z predložených geometrických plánov vyplýva, že parc. č. 3981 bola rozdelená identicky v oboch plánoch, preto nemali strany sporu žiadne námietky týkajúce sa rozdelenia tejto parcely (výrok I. rozsudku). Pri parc. č. 3993 (výrok rozsudku II.) sa strany domáhajú jej reálneho rozdelenia podľa vlastného predloženého geometrického plánu. Súd pri obhliadke zistil, že celá parcela je súčasťou veľkej lúky, ktorú tvoria aj ďalšie parcely. Účelnejšie využitie novovytvorených parciel umožňuje rozdelenie podľa GP žalobcu, nakoľko novovytvorená parc. č. 4015/1 prikázaná do vlastníctva žalobcu priamo susedí s pozemkami, ktoré vlastní a aj využíva žalobca na chov včiel a má na nich aj chatu, čím mu vznikne ucelená plocha. Žalovaným nič nebráni v užívaní ich novovytvorených pozemkov, nakoľko ich doposiaľ prenajímajú poľnohospodárskemu družstvu, a ak by ich aj chceli využívať v budúcnosti sami či už na zber liečiviek, na seno alebo na chov včiel môžu tak urobiť. Je nelogické a neúčelné rozdeliť pozemky podľa GP žalovaných, nakoľko novovytvorené pozemky žalovaných, by sa nachádzali z jednej strany medzi tromi pozemkami žalobcu a jedným pozemkom, ktorý by nadobudol rozdelením. Pri rozdelení parc. č. 4295/1 (výrok rozsudku III.) súd opätovne vychádzal z GP žalobcu, nakoľko podľa neho sú obe novovytvorené parcely prístupné z cesty, bez potreby zriadenia vecného bremena práva prechodu, alebo prechodom cez iné parcely, v podielovom spoluvlastníctve žalobcu. Podľa GP

žalovaných, by žalobca na novovytvorenú parcelu nemal prístup z cesty susediacej s vyporiadavanou parcelou. Žalovaná 2/ uviedla, že žalobca má prístup na svoj novovytvorený pozemok cez iný pozemok, ktorého je podielovým spoluvlastníkom. Súd pri obhliadke zistil, že žalobkyňou uvedený pozemok je zarastený hustým lesným porastom a teda cez tento pozemok nemá žalobca potrebný prístup na obhospodarovanie novovytvoreného pozemku, naviac ak by aj bola z tejto strany parcela voľne prístupná, išlo by o zbytočne komplikovaný prístup k pozemku, najmä ak pôvodná parcela susedí s cestou. Preto súd pri vyporiadaní tejto parcely vychádzal z GP žalobcu. Podielové spoluvlastníctvo k parc. č. 4278, 4295/2 a 4347 zapísaným na LV XXX vo vlastníctve žalobcu v 2/3-inách a žalovaného v 1/3-iny nie je možné zrušiť a vyporiadať spoluvlastníctvo ich reálnym rozdelením, a to vzhľadom na veľkosť spoluvlastníckych podielov a výmeru predmetných nehnuteľností, kde reálnym rozdelením nehnuteľností by odčlenením podielu žalovaného 1/ vznikli parcely s výmerou menšou ako 2.000 m2, čo nie je v súlade s . Preto súd v tejto časti pristúpil k poradí druhému spôsobu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysle zákona (keď poradím je súd viazaný) a to ich prikázaním do vlastníctva jednému zo spoluvlastníkov. Strany mali záujem nadobudnúť do vlastníctva všetky pozemky, výslovne ani jedna zo strán neuviedla, že nechce nadobudnúť konkrétnu parcelu. Súd zrušil podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam a prikázal do vlastníctva žalovaného 1/ parcelu registra „C“ č. 4347 vo výmere 1977 m2 - trvalý trávnatý porast a parcely registra „E“ č. 4278 vo výmere 4690 m2 - orná pôda a parc. č. 4295/2 vo výmere 1192 m2 - záhrady prikázal do vlastníctva žalobcu tak, ako je uvedené v bode IV. a V. výroku rozsudku. Parcela č. 4347 nadväzuje na parc. č. 4349, na ktorej stojí rodinný dom a ktorá je predmetom vzájomnej žaloby. Spolu tvoria súvislý celok, ako súd zistil aj pri obhliadke. Parcela je prístupná cez par. č. 4347 a po ceste vedúcej za rodinným domom. Žalobca nemal námietky, aby túto parcelu nadobudol žalovaný 1/, preto súd prikázal parcelu do vlastníctva žalovaného 1/. Parc. č. 4295/2 prikázal do vlastníctva žalobcu, nakoľko susedí s novovytvorenou parc. č. 4297/7, ktorú súd prikázal do vlastníctva žalobcu. Spolu budú vytvárať jeden celok, čo uľahčí ich ďalšie účelné využitie. Parc. č. 4278 súd prikázal do vlastníctva žalobcu a to z dôvodu, že pozemok je obhospodarovaný družstvom a ani jedna zo strán nemá záujem na inom jeho využití. Žalobca mal záujem na nadobudnutí tohto pozemku a žalovaný 1/ od počiatku navrhoval, aby ho nadobudol žalobca. Takéto reálne rozdelenie nehnuteľností skoro úplne zodpovedá výške spoluvlastníckych podielov. Pred rozhodnutím súdu strany sporu výslovne uviedli, že súhlasia s určením všeobecnej hodnoty parc. č. 4278 vo výške 3.253,92 eur, parc. č. 4295/2 vo výške 735,11 eur a parc. č. 4347 vo výške 1.899,11 eur. Žalovaný 1/ nadobudol podiel žalobcu 2/3 z parc. č. 4347, ktorého všeobecná hodnota je 1.266,07 eur (2/3 zo sumy 1.899,11 eur) a žalobca nadobudol podiel 1/3 žalovaného 2/ (poznámka odvolacieho súdu – správne žalovaného 1/) z parc. č. 4278, ktorého všeobecná hodnota je 1.084,64 eur (1/3 zo sumy 3.253,92 eur) a z parc. č. 4295/2, ktorého všeobecná hodnota je 245,04 eur (1/3 zo sumy 735,11 eur). Súd zaviazal na vyrovnanie nadobudnutých podielov žalobcu zaplatiť žalovanému 1/ sumu 63,61 eur, t. j. rozdiel medzi hodnotou spoluvlastníckych podielov nehnuteľností nadobudnutých žalobcom 1.329,68 eur (1.084,64 eur + 245,04 eur) a spoluvlastníckeho podielu nadobudnutého žalovaným 1/ vo výške 1.266,07 eur (výrok VI. rozsudku). V časti o trovách konania svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. a , vecne tým, že v konaní žiadna zo strán nemala plný úspech. Strany žiadali prikázať všetky nehnuteľnosti do ich výlučného vlastníctva, resp. žalovaní aj do ich podielového spoluvlastníctva. Vzhľadom na vyporiadanie spoluvlastníctva reálnym rozdelením časti nehnuteľností a prikázaním časti nehnuteľností žalobcovi a žalovanému 1/, súd dospel k záveru, že každá zo strán mala úspech v konaní len čiastočný a preto žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania v zmysle . V časti vzájomnej žaloby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX par. č. 4349 vo výmere 791 m2 a rodinného domu s.č. XXX postaveného na parc. č. 4349. V danom prípade pozemok vzhľadom na svoju výmeru nie je deliteľný a ani rodinný dom, čo súd zistil zo znaleckého posudku a aj pri obhliadke, nakoľko ide o jednoduchú stavbu zo začiatku 20. storočia. Do domu je vstup z bočnej strany v strede domu cez kuchyňu, z ktorej sa prechádza do izby na priečelí domu a do zadnej izby a komory na konci domu. Žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností v 1-ici a žalovaní sú spoluvlastníkmi každý v 1-ine. Od podania vzájomnej žaloby obe strany mali záujem nadobudnúť nehnuteľnosti do vlastníctva. V priebehu konania žalobca zmenil názor a súhlasil s ich prikázaním do spoluvlastníctva žalovaných, nesúhlasil s navrhovanou výškou náhrady za svoj spoluvlastnícky podiel Žalobcovia navrhovali vyplatenie primeranej náhrady za podiel žalobcu každý vo výške 5.000 eur, spolu 10.000 eur. Súd zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi sumu 16.082,70 eur, t. j. každého zo žalovaných sumu 8.041,35 eur. Pri určovaní výšky primeranej náhrady súd vychádzal z nespornej výšky všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti 32.165,39 eur určenej znaleckým posudkom Ing.

Róberta Gombára č. 97/2021 z 1.10.2021. Lehotu na zaplatenie súd predĺžil na 30 dní od právoplatnosti rozsudku, a to z dôvodu jej výšky. V časti o trovách svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. , vecne nepriznaním nároku na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe /žalovaným/ z dôvodu, že boli síce v konaní plne úspešní, nakoľko nehnuteľnosti boli prikázané do ich podielového spoluvlastníctva, ale súd prihliadol na dôvody hodné osobitného zreteľa a nepriznal žalovaným nárok na náhradu trov konania. Súd zohľadnil pri rozhodovaní postup strán v konaní. Žalobca najskôr nesúhlasil, aby nehnuteľnosti nadobudli žalovaní, stanovisko zmenil po zmene konateľa a nesúhlasil už len s navrhovanou náhradou za svoj podiel. Žiadal primeranú náhradu vo výške určenej znaleckým posudkom, žalobcovia od počiatku navrhovali len sumu 5.000 eur od každého. V rámci písomných mimosúdnych rokovaní po vykonaní znaleckého dokazovania žalobca súhlasil aj s postupným znižovaním náhrady zo sumy určenej znalcom 8.041,35 eur na opakované žiadosti žalovaných až na 6.500 eur od každého za účelom uzatvorenia dohody, avšak žalovaní na dohodu nepristúpili. Ústretovosť žalobcu v snahe uzatvoriť mimosúdnu dohodu, súd posúdil ako dôvod hodný osobitného zreteľa a preto žalovaným nepriznal nárok na náhradu trov konania. V časti o trovách štátu svoje rozhodnutie odôvodnil ust. a , uviedol, že o náhrade trov konania štátu vo veci samej, ktoré vznikli za účinnosti , rozhoduje po 1.7.2016 podľa výsledku konania podľa v spojení s a . V danom prípade v konaní vo veci samej vznikli trovy štátu vo výške vyplateného znalečného za vypracovanie znaleckého posudku Ing. Gombárom vo výške 197,12 eur z rozpočtových prostriedkov súdu. Súd žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania, preto má štát nárok voči stranám sporu na náhradu trov konania od každej strany, t. j. od žalobcu sumy 98,56 eur zníženej o preúčtovaný nespotrebovaný preddavok 35,02 eur t. j. sumu 63,54 eur a od žalovaných spoločne a nerozdielne vo výške 98,56 eur tak, ako je uvedené vo výrokoch rozsudku XI. a XII. Žalobca zaplatil preddavok na trovy dôkazu dňa 11.8.2021 vo výške 300 eur, ktorý doposiaľ nebol spotrebovaný v celej výške. Súd upravil učtáreň, aby preúčtovala nespotrebovanú časť preddavku 35,02 eur na trovy štátu, konkrétne vyplatené znalečné 197,12 eur, ktoré je povinný zaplatiť žalobca v polovici, ako je zdôvodnené v predchádzajúcom odseku (výrok XIII.).

2. Proti tomuto rozsudku v rozsahu jeho výrokov IV., VI. a VII. podal včas odvolanie žalobca s návrhom na jeho zmenu v napadnutej časti tak, že žalovanému 1/ prikáže do výlučného vlastníctva parcelu registra „C“ č. 4347 vo výmere 1.977 m2 – trvalý trávnatý porast a zaviaže ho žalobcovi zaplatiť sumu 2,50 eur/m2. Uviedol odvolacie dôvody podľa a . Žalobca považuje týmto odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti výroku IV. (v spojení s výrokom VI. a VII.), kde prikázal žalovanému 1/ výlučné vlastníctvo parcely registra „C“ č. 4347 vo výmere 1977 m2 - trvalý trávnatý porast bez povinnosti vyplatiť ustupujúcemu spoluvlastníkovi – žalobcovi hodnotu trvalého trávnatého porastu vo výške 2,50 eur/m2 za nespravodlivú, nesprávnu a nezodpovedajúcu reálnym skutočnostiam bežne známym. Na strane žalobcu došlo dňa 25.5.2021 k zmene konateľa a zároveň k zmene jediného spoločníka tejto spoločnosti. Od toho okamihu pán B. I. ako konateľ a jediný spoločník žalobcu sa snažil so stranou žalovaného uzavrieť mimosúdnu dohodu, ktorá mala smerovať k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva účastníkov tohto konania. Žalobca (po zmene konateľa a spoločníka v obchodnej spoločnosti) predkladal strane žalovaných návrhy smerujúce v prvom rade k reálnemu nerozdeľovaniu pozemkových nehnuteľností, k ich určeniu do výlučného vlastníctva jedného z podielových spoluvlastníkov s povinnosťou výlučného vlastníka finančne vyporiadať ustupujúceho podielového spoluvlastníka. Pri týchto aktivitách žalobcu bola z jeho strany ako aj zo strany žalovaných, predovšetkým žalovaného 1/ konštatovaná suma – hodnota ornej pôdy a trvalých trávnych porastov za meter štvorcový vo výške od 2 eur/m2, 2,50 eur/m2 až 5 eur/m2. Je pravdou, že v prebiehajúcom konaní, predovšetkým na pojednávaniach v roku 2021 a 2022 žalobca prijal reálnu deľbu pozemkov, túto napokon navrhoval, keď sa jednalo v prvom rade o „E“ parcelu č. 3993 orná pôda o výmere 19713 m2 pre k.ú. C. z LV č. XXXX, o „E“ parcelu č. 3981 orná pôda o výmere 9858 m 2 pre k.ú. C. z LV č. XXXX a o „E“ parcelu č. 4295/1 orná pôda o výmere 10918 m 2 pre k.ú. C. z LV č. XXXX. Pri snahe uzavrieť so stranou žalovaných mimosúdnu dohodu sa hodnota ornej pôdy a trvalých trávnych porastov určovala a napokon bola prijatá vo výške 2,50 eur/m2. Vo všetkých následných návrhoch žalobcu na schválenie súdneho zmieru medzi stranami sporu, ústne oboznamovaného na pojednávaniach dňa 31.1.2022 a dňa 7.3.2022, žalovaný nenamietal hodnotu ornej pôdy vo výške 2,50 eur/m2 . Z mailovej komunikácie po označených pojednávaniach, kedy strane žalovaných boli stranou žalobcu zasielané návrhy súdnych zmierov, ani raz nebola konštatovaná námietka o hodnote metra štvorcového ornej pôdy a trvalých trávnych porastov, t.j. jej výška určená na sumu 2,50 eur/m2 . Všetky návrhy súdneho zmieru v konaní (omylom označené spisovou značkou ) boli súdu predložené ako listinný dôkaz preukazujúci záujem žalobcu sa so stranou žalovaných čo najoptimálnejšie dohodnúť tak,

aby bol súdny spor ukončený pred prvoinštančným súdom na poslednom pojednávaní dňa 25.4.2022 osobne stranou žalobcu. K schváleniu súdneho zmieru napokon nedošlo, avšak nie z dôvodu výšky hodnoty ornej pôdy a trvalých trávnych porastov stanovenej na sumu 2,50 eur/m2, ale pre žalobcu z doposiaľ neznámych dôvodov. Z e-mailových správ medzi stranami sporu bol žalobca pred posledným vytýčeným pojednávaním presvedčený, že po vrátení sa k prvotným a počiatočným návrhom medzi stranami sporu z rokov 2014, 2015 a 2016 k uzavretiu súdneho zmieru dôjde. Strana žalovaných napokon predkladané návrhy žalobcu na pojednávaní odmietla, čo viedlo k vyneseniu rozhodnutia prvoinštančného súdu. Žalobca poukazujúc na svoje návrhy predkladané strane žalovaných v čase od roku 2021, ktoré mali smerovať k optimálnemu vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva medzi účastníkmi sporu, považuje prvoinštančné rozhodnutie vynesené po skoro 8 rokoch za nespravodlivé a nesprávne v napadnutých výrokoch IV., VI. a VII., a to z dôvodu, že nemôže akceptovať priznanie výlučného vlastníctva žalovaného 1/ k parcele registra „C“ č. 4347 vo výmere 1977 m2 - trvalý trávnatý porast za úhradu (bez úhrady) finančného vyporiadania ustupujúcemu spoluvlastníkovi vo výške 0,96 eur/m2. Len v prípade rešpektovania bežne známych cien ornej pôdy, trvalých trávnych porastov a záhrad v katastrálnom území C., nie je možné sa stotožniť s touto sumou, žalobca je presvedčený, že v prípade vzniku výlučného vlastníctva tejto parcely žalovaným 1/, mal byť tento zaviazaný k úhrade 2/3-ín spoluvlastníckeho podielu, ktorému zodpovedá ideálna výmera vo výške 1318 m2 za sumu minimálne 2,50 eur/m2. Žalobca nesúhlasil s hodnotou ornej pôdy, trvalých trávnych porastov vo výške určenej súdnym znalcom Ing. Róbertom Gombárom v Znaleckom posudku č. 193/2015 zo 14.10.2015, keď tento určil ich hodnotu vo výške od 0,61 eur/m2 cez 0,69 eur/m2 do 0,96 eur/m2. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nespravodlivé a nezákonné, ktoré vychádza z nedostatočného skutkového posúdenia okolností veci. Súd prvej inštancie vyzval uznesením z 13.6.2022 č.k. -661 žalobcu na doplnenie odvolania o riadny odvolací návrh – aby presne špecifikoval akú sumu navrhuje, aby mu žalobca 1/ zaplatil ako náhradu za vyrovnanie nadobudnutého podielu. Žalobca v podaní z 28.6.2022 uviedol, že v spojení s jeho odvolaním žalobcu, ktorým nenapadol výrok IV. prvoinštančného súdu a poukazujúc na zdôvodnenie odvolania, týmto navrhuje, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu v jeho výroku č. VI. zmenil tak, že „Žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.965,32 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“

3. Proti tomuto rozsudku v rozsahu jeho II., V. a VI. výroku podal včas odvolanie aj žalovaný 1/, s návrhom na jeho zrušenie v napadnutej časti a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol odvolacie dôvody podľa , , a . K rozhodnutiu o rozdelení parcely registra„ E" č. 3993 v II. výroku rozsudku uviedol, že súd sa podľa bodu 27 odôvodnenia rozsudku priklonil k reálnemu rozdeleniu parcely č. 3993 podľa GP GEOTERRA, nakoľko: ,,Účelnejšie využitie novovytvorených parciel umožňuje rozdelenie podľa GP žalobcu, nakoľko novovytvorená pare. č. 4015/1 prikázaná do vlastníctva žalobcu priamo susedí s pozemkami, ktoré vlastní a aj využíva žalobca na chov včiel a má na nich aj chatu, čím mu vznikne ucelená plocha.... Je nelogické a neúčelné rozdeliť pozemky podľa GP žalovaných, nakoľko novovytvorené pozemky žalovaných by sa nachádzali z jednej strany medzi troma pozemkami žalobcu a jedným pozemkom, ktorý by nadobudol rozdelením.“ Žalovaný 1/ v tejto súvislosti uviedol, že uvedené odôvodnenie rozsudku nespĺňa požiadavky , nakoľko súd neuviedol jasne a presne, na vlastníctvo ktorých konkrétnych parciel žalobcu prihliadol pri svojom rozhodovaní, s najväčšou pravdepodobnosťou však pri svojom rozhodovaní dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Z parciel priamo susediacich s parcelou č. 3993 je totižto žalobca podielovým spoluvlastníkom parciel registra „E" č. 3994 a č. 3997 vo výške spoluvlastníckeho podielu 1/3, pričom na žiadnej z uvedených parciel sa chata ani žiadna iná budova nenachádza. Je pravdepodobné, že súd narážal na parcely registra „E" č. 4022/1, č. 4354/4, č. 4015/2, pričom ak tomu tak je, jednoznačne dospel k nesprávnemu skutkovému záveru o tom, že tieto parcely sú vo vlastníctve žalobcu. Ako súd správne uvádza v bode 12. odôvodnenia rozsudku, tieto parcely sú vo výlučnom vlastníctve pána B. I., ktorý však nie je žalobcom. Žalobcom v tomto konaní je právnická osoba - obchodná spoločnosť. Napriek skutočnosti, že fyzická osoba - pán B. I. je jediným spoločníkom a konateľom žalobcu, spoločnosť ARMYFARM s.r.o. a fyzická osoba pán B. I. sú dva právne samostatné subjekty, ktoré súd nemôže stotožňovať. Pri rozhodovaní o rozdelení parcely č. 3993 (alebo o ktorejkoľvek zo sporných parciel) môže súd prihliadať len na oprávnené záujmy strán sporu. Fyzická osoba, pán B. I., nemá v tomto sporovom konaní postavenie strany, a preto sa žalovaný 1/ domnieva, že prihliadnutím na jeho oprávnené záujmy (a ich uprednostnenie pred oprávnenými záujmami strán sporu) sa súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci, čo v spojení s neprávnymi skutkovými zisteniami súdu mohlo (a malo) vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia. Na druhej strane,

oprávneným záujmom všetkých strán sporu, na ktorý súd pri rozhodovaní o rozdelení parcely č. 3993 zjavne neprihliadol, je zachovanie prístupu strán k parcele registra „E" č. 3994. Rozdelením parcely č. 3993 podľa GP GEOTERRA obaja žalovaní prístup k tejto parcele strácajú. V tomto ohľade sa preto javí vhodnejšie rozdelenie v zmysle GP žalovaných ktorý umožňuje prístup k parcele registra „E" č. 3994, tak žalobcovi, ako aj žalovaným (žalovanému 1/ by bol prístup umožnený cez pozemok žalovanej 2/). Pri posúdení vhodnosti rozhodnutia súdu o rozdelení parcely č. 3993 neobstojí ani argument súdu o tom, že: „Je nelogické a neúčelné rozdeliť pozemky podľa GP žalovaných, nakoľko novovytvorené pozemky žalovaných by sa nachádzali z jednej strany medzi troma pozemkami žalobcu a jedným pozemkom, ktorý by nadobudol rozdelením", nakoľko aj v zmysle rozdelenia, o ktorom rozhodol súd v rozsudku, dochádza k tomu, že pozemky žalovaných sa nachádzajú medzi pozemkami žalobcu z jednej strany a pozemkami pána B. I. z druhej strany. Nie je preto jednoznačne zrejmé, prečo súd uprednostnil túto možnosť rozdelenia pred nimi navrhovanou možnosťou, ktorá sa jednoznačne javí ako vhodnejšia, nakoľko pri zachovaní prístupu všetkých strán k parcele registra „E" č. 3994 zároveň vytvára ucelenejšie parcely, ktoré umožnia lepšie poľnohospodárske využitie. Na druhej strane GP žalobcu vytvára pozemky absurdných tvarov, ktoré poľnohospodárske využitie absolútne znemožňujú, čo žalovaní opakovane súdu zdôrazňovali. Vzhľadom na vyššie uvedené má za to, že rozhodnutie súdu o rozdelení parcely č. 3993 je nedostatočne odôvodnené, vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu, súd vec nesprávne právne posúdil a dospel tak k nesprávnemu vecnému rozhodnutiu, nakoľko má za to, že vecne správnym by bolo rozhodnutie, ktoré rozdelí parcelu v zmysle GP žalovaných. K rozhodnutiu o prikázaní parcely registra „E" č. 4295/2 žalovaný 1/ uviedol, že sa odvoláva voči prikázaniu parcely č. 4295/2 do výlučného vlastníctva žalobcu, ktoré súd odôvodnil nasledovne: ,,Parcelu č. 4295/2 prikázal do vlastníctva žalobcu. Spolu budú vytvárať jeden celok, čo uľahčí ich ďalšie účelné využitie." Toto odôvodnenie považuje za nedostatočné, nakoľko súd prakticky neuvádza, akými úvahami sa pri prikazovaní tejto parcely riadil, aké argumenty strán zvažoval a ku ktorým z nich sa priklonil. Takéto odôvodnenie rozhodnutia rozhodne nie je v súlade s požiadavkami ust. , v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR z 3.7.2003 sp. zn. . V súvislosti s prikázaním parcely č. 4295/2 spolu so žalovanou 2/ argumentoval, že táto parcela bola vždy využívaná rodinou B. ako sad, ktorý obhospodarovali počas návštev svojich predkov a pobytov na rodinnom dome. Podrobnému opisu historických a rodinných súvzťažností sa venovali na strane 5 a 6 spoločného podania z 24.2.2017 (Doplnenie vzájomnej žaloby a vyjadrenie vo veci). Uviedol, že k parcele č. 4295/2 majú silné citové puto a tvorí a vždy tvorila s rodinným domom funkčný celok. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, že by sa súd týmito argumentami pri svojom rozhodovaní zaoberal. Rovnako z rozsudku nevyplýva, že by sa súd pri svojom rozhodovaní zaoberal argumentom, že výlučným vlastníkom parcely registra „E" s parcelným č. 4293, druh pozemku: orná pôda o výmere l 349 m2, zapísaná na LV č. XXXX pre katastrálne územie C., ktorá priamo susedí s parcelou č. 4295/2, pričom v prípade prikázania parcely č. 4295/2 do jeho výlučného vlastníctva by tieto mohol mimoriadne účelne využívať spoločne ako jeden veľký sad. Nakoľko odôvodnenie rozsudku v časti prikázania parcely č. 4295/2 do výlučného vlastníctva žalobcu nedáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam a nedostatočne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia súdu, považuje v tejto časti rozsudok za neodôvodnený. Neodôvodnené rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné z hľadiska jeho vecnej správnosti, čo je porušením základného práva strán na spravodlivý súdny proces, a čo znamená, že rozsudok má v časti výrokov II a V inú vadu, ktorá mohla mať (a pravdepodobne aj mala) za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z uvedených dôvodov musí byť v tejto časti rozsudok odvolacím súdom zrušený, súd prvej inštancie musí rozhodnúť znova, pričom jeho rozhodnutie musí byť náležite odôvodnené. Vecná nesprávnosť výroku V. rozsudku okrem vyššie uvedených dôvodov vyplýva aj zo skutočnosti, že súd vôbec nezohľadnil, že prikázaním parcely č. 4295/2 do výlučného vlastníctva žalobcu prišiel o prístup k parcele č. 4293, pretože parcela registra „C'' č. 4359 vo vlastníctve Slovenskej republiky je absolútne nepriechodná a jediným prístupom, ktorý aktuálne má k dispozícii je práve parcela č. 4295/2. Má za to, že ak by sa súd skutočne zaoberal jeho argumentáciou a dôkladne by skúmal pomery a vzťah strán k predmetu vypriadania, mal by dospieť k rozhodnutiu, že parcelu č. 4295/2 prikazuje do jeho výlučného vlastníctva, pričom ho zaviaže žalobcovi ako ustupujúcemu vlastníkovi vyplatiť vyrovnávací podiel v príslušnej výške. Citoval O.z. a uviedol, že napriek tomu, že je menšinovým spoluvlastníkom parcely č. 4295/2, má za to, že dostatočným spôsobom v konaní preukázal, že vhodnejším by s prihliadnutím na všetky ním v konaní uvádzané skutočnosti bolo prikázanie parcely č. 4295/2 do jeho výlučného vlastníctva (ako uvádzal v konaní pred súdom prvej inštancie, na tomto pozemku plánuje naďalej hospodáriť a časom ho spojiť s parcelou č. 4293 do jedného sadu). Prikázanie parcely č. 4295/2 do výlučného vlastníctva menšinového spoluvlastníka nie je v odôvodnených prípadoch zriedkavým

riešením, práve naopak, toto riešenie sa uplatňuje pomerne bežne. V tomto smere poukázal na komentár k ustanoveniu § 142 ods. 1 O.z.: „Novšia judikatúra vychádza z toho, že hľadiská uvedené v § 142 ods. 1 O.z. je potrebné vždy vziať do úvahy, nejde však o rozhodujúce hľadiská. Otázka, komu bude vec prikázaná záleží vždy od úvahy súdu. To napokon vyplýva i z textu zákona, podľa ktorého súd uvedeným kritériám len „prihliadne“. Súd sa v rozhodnutí o zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva vždy musí zaoberať výškou podielu spoluvlastníkov a účelným využitím veci, jeho rozhodnutie však môže vychádzať aj z iných skutočnosti. V rámci posudzovania účelného využitia veci tak možno vedľa veľkosti podielov zohľadniť celý rad skutočnosti rozhodných pre rozhodnutie o tom, ktorému z účastníkov bude vec prikázaná do vlastníctva. Pre rozhodnutie súdu o tom, komu sa prikáže nehnuteľnosť, nie je absolútne rozhodujúca ani výška podielov, ani účelné využitie veci, ale ide o súhrn skutočností, ktoré sú v danej veci relevantné. Súd však, pravda, musí riadne odôvodniť, prečo kritériá výšky podielov a účelného využitia veci nie sú v konkrétnom prípade rozhodujúce (porovnaj Ro NS ČR, sp. zn. ). Napríklad pri posudzovaní účelného využitia nehnuteľnosti slúžiacej na podnikanie je potrebné prihliadať na to, ktorý zo spoluvlastníkov v nehnuteľnosti podniká, udržiaval ju, opravoval, prípadne do nej investoval a je schopný sa o jej údržbu aj ďalej starať. Podľa konštantnej judikatúry nie je teda ani veľkosť spoluvlastníckych podielov jediným a rozhodujúcim kritériom pre prikázanie veci jednému zo spoluvlastníkov; úvaha o tom, že pozemok bude účelnejšie využitý, ak bude prikázaný do výlučného vlastníctva toho spoluvlastníka, ktorého podielom na ňom je síce menší, ale má na rozdiel od ďalšieho spoluvlastníka k nemu zabezpečený prístup, nie je zjavne neprimeraná.“ S poukazom na vyššie uvedené naďalej trvá na prikázaní parcely č. 4295/2 do jeho výlučného vlastníctva a zaviazaním ho zaplatiť žalobcovi ako ustupujúcemu spoluvlastníkovi vyrovnávací podiel v príslušnej výške. V súvislosti s jeho pretrvávajúcou požiadavkou prikázania parcely č. 4295/2 do jeho výlučného vlastníctva týmto odvolaním napáda aj výrok č. VI rozsudku, nakoľko v prípade prikázania parcely č. 4295/2 do jeho výlučného vlastníctva by vznikla povinnosť výplaty vyrovnávacieho podielu v rozdielnej výške. Pre úplnosť uviedol, že s prikázaním parcely č. 4278 do výlučného vlastníctva žalobcu súhlasí, a teda prikázanie parcely č. 4278 do výlučného vlastníctva žalobcu, ani jeho povinnosť zaplatiť mu ako ustupujúcemu spoluvlastníkovi príslušný vyrovnávací podiel týmto odvolaním nenapáda.

4. Proti tomuto rozsudku v rozsahu jeho II. a III. výroku podala včas odvolanie aj žalovaná 2/, s návrhom na jeho zrušenie v napadnutej časti (t. j. v rozsahu výrokov č. II a III) a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedla odvolacie dôvody podľa , a K rozhodnutiu o rozdelení parcely registra „E“ č. 3993 uviedla, že je oboznámená s odvolaním žalovaného 1/ a v plnom rozsahu sa stotožňuje s jeho argumentáciou týkajúcou sa rozdelenia parcely č. 3993. Súhlasí s názorom žalovaného 1/ o nesprávnosti skutkových záverov súdu, nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia súdu (a teda nepreskúmateľnosti takéhoto rozhodnutia), ako aj vecnej nesprávnosti rozdelenia parcely č. 3993. Rovnako ako žalovaný 1/, aj ona má za to, že vyššie uvedené odôvodnenie rozsudku nespĺňa zákonné požiadavky na rozhodovaciu prax súdov, nakoľko súd neuviedol jasne a presne, na vlastníctvo ktorých konkrétnych parciel žalobcu prihliadol pri svojom rozhodovaní. Aj ona je názoru, že súd pri svojom rozhodovaní s najväčšou pravdepodobnosťou dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože z parciel priamo susediacich s parcelou č. 3993 je žalobca podielovým spoluvlastníkom parciel registra „E“ č. 3994 a č. 3997 vo výške spoluvlastníckeho podielu 1/3, pričom na žiadnej z uvedených parciel sa chata ani žiadna iná budova nenachádza. Je pravdepodobné, že súd v odôvodnení bodu 27 rozsudku narážal na parcely registra „E“ č. 4022/1, č. 4354/4, č. 4015/2, pričom ak tomu tak je, súd jednoznačne dospel k nesprávnemu skutkovému záveru o tom, že tieto parcely sú vo vlastníctve žalobcu. Ako súd správne uvádza v bode 12 odôvodnenia rozsudku, tieto parcely sú vo výlučnom vlastníctve pána B. I., ktorý však nie je žalobcom. Napriek skutočnosti, že fyzická osoba - pán B. I. je jediným spoločníkom a konateľom žalobcu, spoločnosť ARMYFARM s.r.o, a fyzická osoba pán B. I. sú dva právne samostatné subjekty, ktoré súd nemôže stotožňovať. Pri rozhodovaní o rozdelení parcely č. 3993 (alebo o ktorejkoľvek zo sporných parciel) môže súd prihliadať len na oprávnené záujmy strán sporu. Fyzická osoba, pán B. I., nemá v tomto sporovom konaní postavenie strany, a preto sa domnieva, že prihliadnutím na jeho oprávnené záujmy (a ich uprednostnenie pred oprávnenými záujmami strán sporu) sa súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci, čo v spojení s neprávnymi skutkovými zisteniami súdu mohlo (a malo) vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia. Na druhej strane, oprávneným záujmom všetkých strán sporu, na ktorý súd pri rozhodovaní o rozdelení parcely č. 3993 zjavne neprihliadol, je zachovanie prístupu strán k parcele registra „E" č. 3994. Rozdelením parcely č. 3993 podľa GP žalobcu prístup k tejto parcele stráca nielen ona, ale aj žalovaný 1/. V tomto ohľade sa preto javí vhodnejšie (resp. jediné možné) rozdelenie v zmysle GP žalovaných, ktorý umožňuje prístup k parcele registra „E" č. 3994, tak žalobcovi, ako aj

žalovaným (žalovanému 1/ by umožnila prístup cez jej pozemok). Pri posúdení vhodnosti rozhodnutia súdu o rozdelení parcely č. 3993 neobstojí ani argument súdu o tom, že: „Je nelogické a neúčelné rozdeliť pozemky podľa GP žalovaných, nakoľko novovytvorené pozemky žalovaných by sa nachádzali z jednej strany medzi troma pozemkami žalobcu a jedným pozemkom, ktorý by nadobudol rozdelením“, nakoľko aj v zmysle rozdelenia, o ktorom rozhodol súd v rozsudku, dochádza k tomu, že pozemky žalovaných sa nachádzajú medzi pozemkami žalobcu z jednej strany a pozemkami pána B. I. z druhej strany. Nie je preto jednoznačne zrejmé, prečo súd uprednostnil túto možnosť rozdelenia pred žalovanými navrhovanou možnosťou, ktorá sa jednoznačne javí ako vhodnejšia, nakoľko pri zachovaní prístupu všetkých strán k parcele registra „E" č. 3994 zároveň vytvára ucelenejšie parcely, ktoré umožnia lepšie poľnohospodárske využitie. Na druhej strane GP žalobcu vytvára pozemky absurdných tvarov, ktoré poľnohospodárske využitie absolútne znemožňujú, čo spolu so žalovaným 1/ opakovane súdu zdôrazňovala. Vo svojich podaniach so žalovaným 1/ rozsiahlo argumentovali, že rozdelenie podľa GP žalobcu neumožňuje riadne hospodárske využívanie pozemkov najmä kvôli nezvyčajnému

- nedefinovateľnému tvaru, kde v niektorých častiach šírka pozemku dosahuje len cca 7 metrov, čo znamená že z hľadiska prístupu poľnohospodárskych mechanizmov. otáčania sa a pod. v rámci obhospodarovania poľnohospodárskymi strojmi, je úplne nemysliteľné, aby tieto dokázali manévrovať na tak malej ploche, ako to je uvedené v GP žalobcu. V odôvodnení rozsudku však súd neuviedol žiadne podstatné tvrdenia strán a v rozpore s požiadavkou ust. ani nevysvetlil, ako ich posúdil. V rozpore s požiadavkou ust. je aj vyjadrenie súdu v závere bodu 23. odôvodnenia rozsudku, kde súd uvádza, že „Všetky ostatné navrhnuté dôkazy vykonal.". Súd neuvádza, o ktoré konkrétne dôkazy ide a neuvádza ani to, k akým skutkovým záverom na základe ich vykonania dospel. Na základe uvedeného nedokážu strany (a ani odvolací súd pri preskúmaní rozsudku) zistiť, či súd skutočne posúdil všetky ich podstatné tvrdenia a skutkové argumenty, či naozaj vykonal všetky „ostatné navrhované dôkazy" (teda či neopomenul niektorý z kľúčových dôkazov), ba ani to, či na základe dôkazov, ktoré vykonal, dospel k správnym skutkovým zisteniam. V tomto smere poukázala na uznesenia Najvyššieho súdu SR z 31. januára 2019 sp. zn. . Vzhľadom na vyššie uvedené má za to, že rozhodnutie súdu o rozdelení parcely č. 3993 je nedostatočne odôvodnené, vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu, súd vec nesprávne právne posúdil a dospel tak k nesprávnemu vecnému rozhodnutiu, nakoľko má za to, že vecne správnym by bolo rozhodnutie, ktoré rozdelí parcelu č. 3993 v zmysle GP žalovaných. K rozhodnutiu o prikázaní parcely registra „E" č. 4295/1 uviedla, že kým pri odôvodnení rozsudku v časti týkajúcej sa parcely č. 3993 súd neuviedol žiadne skutkové tvrdenia strán, pri odôvodnení rozsudku v časti týkajúcej sa parcely č. 4295/1 ich síce uviedol, ale len čiastočne. Vo svojej argumentácii sa súd zameral výhradne na prístup rozdelených parciel k miestnej komunikácii, pričom z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, že by zvažoval akékoľvek iné parametre, hoci v rámci jej vyjadrení (podaní) bolo opakovane poukazované aj na ďalšie okolnosti, ktoré by mali byť súdom v jeho rozhodovacej činnosti zvažované. V podaní z 1.10.2017 argumentovala, že rozdelením parcely č. 4295/1 podľa GP žalobcu bude pripravená o akýkoľvek prístup k susednej parcele registra „E" č. 4294, ktorej sú so žalobcom obaja spoluvlastníkmi a túto argumentáciu zdôraznila aj v podaní z 29.4.2020, v ktorom trvala na tom, že pri vyporiadaní parcely č. 4295/1 je nevyhnutné zohľadniť vlastnícke štruktúry susedných parciel, najmä parcelu registra „E" s parcelným č. 4294. Kým GP žalovaných zachováva prístup k parcele č. 4294 obom spoluvlastníkom parcely č. 4295/1, GP žalobcu ho zachováva len žalobcovi a žalovanú 2/ o akýkoľvek prístup oberá. V podaní z 1.10.2017 tiež argumentovala tým, že GP žalovaných prihliada na sklon terénu, na priebeh vrstevníc, čo návrh GP žalobcu predložený žalobcom vôbec nerešpektuje a nekorešponduje s kolmicami na vrstevnice, ako to bolo zohľadnené v GP žalovaných. Uviedla tiež, že návrh rozdelenia pozemkov v GP žalobcu zhoršuje najmä vzhľadom na tvar, ale i umiestnenie pozemkov ich využiteľnosť. Žalobcom navrhované riešenie v jeho GP nezohľadňuje o. i. sklon terénu, tvar pozemkov, účelnú využiteľnosť pozemkov, ich funkčnosť a historické rozčlenenie parciel a je v rozpore s racionálnym rozdelením pozemkov. Má za to, že ak by sa súd skutočne zaoberal jej argumentáciou a dôkladne by skúmal pomery a vzťah strán k predmetu vyporiadania, mal by dospieť k rozhodnutiu, že parcelu č. 4295/1 rozdelí v súlade s GP žalovaných. Z odôvodnenia rozsudku napriek požiadavke ust. nie je zrejmé, ako a či vôbec súd pri svojej rozhodovacej činnosti zohľadnil vyššie uvedené tvrdenia strany sporu. V tejto súvislosti poukázala na uznesenie Ústavného súdu SR z 3.7.2003 sp. zn. . Odôvodnenie rozsudku v časti rozdelenia parcely č. 4295/1 nedáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky prednesené stranami, a ktoré majú pre vec podstatný význam. Súd nedostatočne objasnil skutkový a právny základ svojho rozhodnutia, a preto považuje aj v tejto časti rozsudok za nedostatočne odôvodnený. Neodôvodnené rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné z hľadiska jeho vecnej správnosti, čo je porušením základného práva strán na spravodlivý súdny proces,

a čo znamená, že rozsudok má v časti výrokov II. a III. inú vadu, ktorá mohla mať (a pravdepodobne aj mala) za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z uvedených dôvodov musí byť v tejto časti rozsudok odvolacím súdom zrušený, súd prvej inštancie musí rozhodnúť znova, pričom jeho rozhodnutie musí byť náležite odôvodnené.

5. Súd prvej inštancie výzvou zo 6.7.2022 pod č. k. -672 vyzval žalovaných, aby oznámili či trvajú len na zrušení napadnutých častí rozsudku odvolacím súdom, prípadne či nenavrhujú, aby odvolací súd vo veci aj meritórne rozhodol, a to prikázaním konkrétnych parciel do vlastníctva jednotlivých strán sporu za odplatu, ktorej výšku mali uviesť. Ak áno je potrebné doplniť navrhovaný meritórny petit, ktorého vydania sa môžu domáhať aj v odvolacom konaní – špecifikovaním komu, akú parcelu a za akú odplatu navrhujú prikázať. Žalovaný 1/ v podaní z 21.7.2022 uviedol, že v prípade, že odvolací súd po preskúmaní rozsudku neidentifikuje v rozsudku také pochybenia, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutých častí rozsudku a vrátenie veci súdu prvej inštancie, navrhuje, aby odvolací súd napadnuté ustanovenia sám zmenil tak, že rozhodne tak, ako žalovaný 1/ požadoval, aby rozhodol súd prvej inštancie,

- aby odvolací súd zrušil výrok II. rozsudku a nahradil ho nasledujúcim výrokom: II. súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti zapísanej Správou katastra Trnava na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie C. parcela registra „E“ č. 3993 vo výmere 19.713 m2 – orná pôda. Súd prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu nehnuteľnosť, nachádzajúcu sa v katastrálnom území C., parcelu č. 4015/1 – trvalý trávnatý porast vo výmere 13.142 m2, do výlučného vlastníctva žalovaného 1/ nehnuteľnosť, nachádzajúcu sa v katastrálnom území C., parcelu č. 4015/7 – trvalý trávnatý porast vo výmere 3.285 m2, do výlučného vlastníctva žalovanej 2/ nehnuteľnosť, nachádzajúcu sa v katastrálnom území C., parcelu č. 4015/8 – trvalý trávnatý porast vo výmere 3.286 m2 tak, ako sú zakreslené v geometrickom pláne č. 152/2016, ktorý vyhotovil A. G. D. dňa 26.1.2017, úradne overený dňa 2.2.2017, ktorý je súčasťou tohto rozsudku.

- aby odvolací súd zrušil výroky V. a VI. rozsudku a nahradil ich nasledujúcimi výrokmi: V. súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti zapísanej Správou katastra Trnava na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie C. parcela registra „E“ č. 4278 vo výmere 4.690 m2 – orná pôda a parcela registra „E“ č.4295/2 vo výmere 1.192 m2 – záhrady. Súd prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu nehnuteľnosť, nachádzajúcu sa v katastrálnom území C. parcela registra „E“ č. 4278 vo výmere 4.690 m2 orná pôda. Súd prikazuje do výlučného vlastníctva žalovaného 1/ nehnuteľnosť, nachádzajúcu sa v katastrálnom území C., parcela registra „E“ č. 4295/2 vo výmere 1.192 m2 – záhrady. VI. žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 671,50 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výška vyrovnávacieho podielu vypočítaná ako súčet nároku žalobcu na zaplatenie náhrady za stratu spoluvlastníckeho podielu vo výške 2/3 na nehnuteľnosti zapísanej Správou katastra Trnava na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie C. parcela registra „C“ č. 4347 vo výmere 1.977 m2 – trvalý trávnatý porast vo všeobecnej hodnote 1.899,11 eur (t. j. 1.266,07 eur) a náhrady za stratu spoluvlastníckeho podielu vo výške 2/3 na nehnuteľnosti zapísanej Správou katastra Trnava na liste vlastníctva č.XXX, katastrálne územie C. parcela registra „E“ č. 4295/2 vo výmere 1.192m2 - záhrady vo všeobecnej hodnote 735,11 eur (t. j. 490,07 eur) po odpočítaní nároku žalovaného 1/ náhradu za stratu spoluvlastníckeho podielu vo výške 1/3 na nehnuteľnosti zapísanej Správou katastra Trnava na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie C. parcela registra „E“ č. 4278 vo výmere 4.690 m2 – orná pôda vo všeobecnej hodnote 3.253,92 eur (t. j. 1.084,64 eur). 1266,07 + 490,07 – 1084,64 = 671,50 eur. Žalovaná 2/ v podaní z 21.7.2022 uviedla, že v prípade, že odvolací súd po preskúmaní rozsudku neidentifikuje v rozsudku také pochybenia, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutých častí rozsudku a vrátenie veci súdu prvej inštancie, navrhuje, aby odvolací súd napadnuté ustanovenia zmenil tak, že rozhodne tak, ako žalovaná 2/ požadovala, aby rozhodol súd prvej inštancie,

- aby odvolací súd zrušil výrok II. a III. rozsudku a nahradil ho nasledujúcimi výrokmi: II. súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti zapísanej Správou katastra Trnava na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie C. parcela registra „E“ č. 3993 vo výmere 19.713 m2 – orná pôda. Súd prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu nehnuteľnosť, nachádzajúcu sa v katastrálnom území C., parcelu č. 4015/1 – trvalý trávnatý porast vo výmere 13.142 m2, do výlučného vlastníctva žalovaného 1/ nehnuteľnosť, nachádzajúcu sa v katastrálnom území C., parcelu č. 4015/7 – trvalý trávnatý porast vo výmere 3.285 m2, do výlučného vlastníctva žalovanej 2/ nehnuteľnosť, nachádzajúcu sa v katastrálnom území C., parcelu č. 4015/8 – trvalý trávnatý porast vo výmere 3.286 m2 tak, ako sú zakreslené v geometrickom pláne č. 152/2016, ktorý vyhotovil A. G. D. dňa 26.1.2017, úradne overený dňa 2.2.2017, ktorý je súčasťou tohto rozsudku.

III. súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti zapísanej Správou katastra Trnava na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie C. parcela registra „E“ č. 4295/1 vo výmere 10.918 m2 – orná pôda. Súd prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu nehnuteľnosť, nachádzajúcu sa v katastrálnom území C., parcelu registra „C“ č. 4297/2 – trvalé trávnaté porasty vo výmere 7.279 m2, do výlučného vlastníctva žalovanej 2/ nehnuteľnosť, nachádzajúcu sa v katastrálnom území C., parcelu registra „C“ č. 4297/3 – trvalé trávnaté porasty vo výmere 3.639 m2 tak, ako sú zakreslené v geometrickom pláne č. 152/2016, ktorý vyhotovil A. G. D. dňa 26.1.2017, úradne overený dňa 2.2.2017, ktorý je súčasťou tohto rozsudku.

6. Žalovaný 1/ sa v podaní zo 16.9.2022 vyjadril k odvolaniam žalobcu i žalovanej 2/. K odvolaniu žalovanej 2/ tak, že je oboznámený s odvolaním žalovanej 2/, ako aj s ďalšími jej podaniami a v plnom rozsahu sa s nimi stotožňuje. K odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca argumentuje tým, že v rámci mimosúdneho rokovania strany rokovali o výške vyrovnacieho podielu značne prevyšujúcom rozsudkom žalobcovi priznaný nárok. V tejto súvislosti žalovaný 1/ uviedol, že neúspešné mimosúdne rokovania strán sú v kontexte správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie bez právneho významu. Akékoľvek kompromisné návrhy strán v rámci mimosúdneho rokovania sú výhradne návrhmi za účelom uzavretia mimosúdnej dohody a nezakladajú záväzné nároky, práva a povinnosti strán sporu. Právnu relevanciu má jedine riadne uzavretá mimosúdna dohoda, prípadne dohoda strán potvrdená súdom, k čomu však v tomto spore nedošlo. Z uvedeného dôvodu musel vo veci rozhodnúť súd a nie je správny predpoklad žalobcu, že tento by mal prihliadať na akúkoľvek predbežnú (riadne neuzavretú) dohodu strán o výške vyrovnacieho podielu. Spochybňovanie výšky súdom priznaného vyrovnávacieho podielu žalobcu za stratu jeho spoluvlastníckeho podielu na parcele registra „C“ č. 4347 vo výmere 1.977 m2 - trvalý trávnatý vo výške 2/3 považuje za bezpredmetné, a to predovšetkým v kontexte vyjadrenia právnej zástupkyne žalobcu, ktorá na poslednom pojednávaní dňa 25.4.2022 jednoznačne uviedla, že rešpektujú bonitu a ceny pôdy určené znaleckými posudkami, ktoré sa nachádzajú v spise (i keď strany rokovali o iných cenách, no nedohodli sa). Zo znaleckého posudku Ing. Roberta Gombára č. 193/2015 zo 14.10.2015 vyplýva, že všeobecná hodnota parcely registra „C“ č. 4347 vo výmere 1.977 m2 - trvalý trávnatý porast je l.899,11 eur, z čoho vyplýva, že hodnota vyrovnacieho podielu prislúchajúceho žalobcovi za stratu jeho spoluvlastníckeho podielu na tejto parcele vo výške 2/3 predstavuje sumu vo výške 1.266,07 eur. Keďže aj žalovaný 1/ na predmetnom pojednávaní dňa 25.4.2022 uviedol, že trvá na ocenení podľa znaleckých posudkov, ktoré sa nachádzajú v spise a žalovaná 2/ sa pripojila k jeho vyjadreniu, stala sa všeobecná hodnota všetkých sporných nehnuteľností (vrátane výšky od nej odvodených vyrovnacích podielov ustupujúcich spoluvlastníkov) určená znaleckými posudkami nespornou. S prihliadnutím na prejednací princíp ovládajúci civilné sporové konanie nemal súd inú možnosť, ako si osvojiť nesporné tvrdenia strán a rozhodnúť na ich podklade, o to viac v prípade, ak sú zhodné tvrdenia strán podporené predloženými dôkazmi (dokonca znaleckým dokazovaním). Keďže sa strany na pojednávaní dňa 25.4.2022 jednoznačne zhodli na výške vyrovnacích podielov v zmysle v spise sa nachádzajúcich znaleckých posudkov, nemožno prisvedčiť tvrdeniu žalobcu o tom, že by súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, práve naopak rozhodnutie súdu o výške vyrovnacieho podielu žalobcu za stratu jeho spoluvlastníckeho podielu na parcele registra „C“ č. 43-17 vo výmere 1.977 m2 - trvalý trávnatý vo výške 2/3 vychádza zo správne zisteného skutkového stavu a v časti napadnutej žalobcom je rozhodnutie vo výroku č. VI aj vecne správne (aj on sa odvolal voči VI. výroku rozsudku, jeho odvolanie však súviselo s priznaním vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej SK Trnava na LV č. XXX, k. ú. C. parcela registra „E“ č. 4295/2 vo výmere 1.192 m2 – záhrady, ktorú súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu, pričom má žalovaný 1/ za to, že táto mala byť prikázaná do výlučného vlastníctva žalovaného 1/. Uvedené by ovplyvnilo výšku vyrovnacieho podielu podľa výroku č. VI rozsudku, nie však v časti priznania vyrovnacieho podielu žalobcu vo výške 1.266,07 eur za stratu jeho spoluvlastníckeho podielu na parcele registra „C“ č. 4347 vo výmere 1.977 m2 trvalý trávnatý porast vo výške 2/3 /túto v odvolaní nenapáda a naďalej sa s ňou v plnom rozsahu stotožňuje/). Žalobca odvolaním napadol aj výrok č. VII o trovách konania (,,Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania“), čo však v odvolaní nijako neodôvodnil, a preto sa k uvedenému nevie žalovaný 1/ vyjadriť inak, ako že tento výrok považuje za vecne správny. S poukazom na vyššie uvedené navrhol, aby vo vzťahu k žalobcom napadnutým výrokom odvolací súd výroky č. IV a VII potvrdil ako vecne správne a výrok č. VI zmenil tak, ako to žalovaný 1/ navrhol v jeho ostatnom podaní: Odpoveď žalovaného v 1. rade na výzvu Okresného súdu Trnava zo dňa 06.07.2022 („Žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 671,50 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku“).

7. Žalovaná 2/ sa v podaní z 3.10.2022 vyjadrila k odvolaniam žalobcu i žalovaného 1/. K odvolaniu žalobcu uviedla, že hoci sa jeho odvolanie priamo nedotýka žiadneho výroku rozsudku, ktorý by upravoval jej práva a povinnosti, vzhľadom na výzvu súdu uvádza, že odvolanie žalobcu považuje za nedôvodné, a to najmä s ohľadom na vyjadrenia právnej zástupkyne žalobcu, ktorá na poslednom pojednávaní dňa 25.4.2022 jednoznačne uviedla, že rešpektujú bonitu a ceny pôdy určené znaleckými posudkami, ktoré sa nachádzajú v spise. Nakoľko zo spisu (konkrétne zo znaleckého posudku Ing. Roberta Gombára č. 193/2015 zo dňa l4.l0.2015) vyplýva určenie všeobecnej hodnoty parcely registra „C“ č. 4347 vo výmere 1.977 m2 - trvalý trávnatý porast vo výške 1.899,11 eur a táto hodnota bola súdom v rozsudku rešpektovaná, považuje rozsudok v žalobcom napadnutej časti za vecne správny. V plnom rozsahu sa stotožňuje s názorom žalovaného 1/, ktorý vo svojom vyjadrení zo 16.9.2022 (ktoré jej zaslal na vedomie) uvádza, že všeobecná hodnota všetkých sporných nehnuteľností (vrátane výšky od nej odvodených vyrovnacích podielov ustupujúcich spoluvlastníkov) určená znaleckými posudkami sa vzhľadom na zhodné vyjadrenia strán stala v konaní nespornou a súd nemal inú možnosť, ako si osvojiť nesporné tvrdenia strán a rozhodnúť na ich podklade, o to viac v prípade, ak sú zhodné tvrdenia strán podporené predloženými dôkazmi (dokonca znaleckým dokazovaním). Žalobca odvolaním napadol aj výrok č. VII o trovách konania (,,Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania“), čo však v odvolaní nijako neodôvodnil, a preto sa k uvedenému nevie vyjadriť inak, ako že tento výrok považuje za vecne správny. K odvolaniu žalovaného 1/ uviedla, že vo vzťahu k rozdeleniu parcely č. zapísanej Správou katastra Trnava na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie C. parcela registra „E“ č. 3993 vo výmere 19.713 m2 - orná pôda sa v plnom rozsahu stotožňuje s argumentáciou žalovaného 1/, ako aj s argumentáciou, ktorú uviedla v jej odvolaní. Naďalej trvá na tom, že rozhodnutie súdu o rozdelení parcely č. 3993 je nedostatočne odôvodnené, vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu, súd vec nesprávne právne posúdil a dospel tak k nesprávnemu vecnému rozhodnutiu, nakoľko má za to, že vecne správnym by bolo rozhodnutie, ktoré rozdelí túto parcelu v zmysle GP žalovaných. Vo vzťahu k prikázaniu nehnuteľnosti zapísanej Správou katastra Trnava na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie C. - parcela registra „E“ č. 4295/2 vo výmere 1.192 m2 - záhrady (ďalej len „parcela č. 4295/2“) opäť konštatuje, že odvolanie žalovaného 1/ sa v tejto časti priamo nedotýka žiadneho jej práva alebo jej povinnosti, no vzhľadom na výzvu súdu uvádza nasledovné: Prikázanie parcely č. 4295/2 do výlučného vlastníctva žalobcu nepovažuje za správne a spravodlivé, pričom sa v plnom rozsahu stotožňuje s argumentáciou žalovaného 1/, že táto parcela bola vždy využívaná rodinou B. ako sad, ktorý obhospodarovali počas návštev svojich predkov a pobytov na rodinnom dome. K parcele č. 4295/2 majú ako rodina silné citové puto a tvorí a vždy tvorila s rodinným domom funkčný celok. Ak sa súd pri svojom rozhodnutí týmto argumentom nezaoberal, nemôže byť výsledkom spravodlivé a správne rozhodnutie bez ohľadu na osobu, ktorej by bola parcela v konečnom dôsledku prikázaná. Má však za to, že ak by súd dôkladne zvážil všetky okolností daného prípadu, mal by dospieť k záveru, že najoptimálnejšie by bolo prikázanie parcely č. 4295/2 do výlučného vlastníctva žalovaného 1/. S poukazom na vyššie uvedené navrhla, aby odvolací súd výroky č. IV a VII rozsudku potvrdil ako vecne správne, výrok č. II rozsudku zmenil tak, ako to navrhuje žalovaný 1/ (zhodne s jej odvolacím návrhom), výroky č. V sa VI rozsudku zmenil tak, ako to navrhuje žalovaný 1/. Zároveň naďalej trvá na tom, aby súd zmenil výrok č. III. rozsudku tak, ako to navrhla v jej odvolaní a jeho doplnení.

8. Žalobca sa v podaní z 10.10.2022 vyjadril k odvolaniam žalovaných 1/ a 2/ a ich doplneniam. Uviedol, že aj napriek podanému odvolaniu žalobcu, ktoré žalobca podal len vo veci hodnoty vyrovnacieho podielu, ktorý mal zaplatiť buď žalobca žalovaným 1/ a 2/ alebo žalovaní 1/ a 2/ jemu, žalobca sa v ostatných (ním nenapadnutých) výrokoch s rozhodnutím súdu stotožňuje, rozsudok pokladá po 7 rokoch trvania súdneho sporu pred prvoinštančným súdom za spravodlivý, žalobca je presvedčený, že bol vynesený na základe dlhodobo a dôsledne vedeného dokazovania, keď má za to, že je namieste vziať do úvahy aj tú skutočnosť, že v priebehu súdneho konania práve žalobca niekoľkokrát inicioval smerom k strane žalovaných ukončenie sporu mimosúdnou dohodou. Žalovaný 1/ v čase prebiehajúceho súdneho sporu pri mimosúdnej komunikácii strán sporu s navrhovaným riešením zrušenia podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadania súhlasil a následne svoje stanoviská na ústnych pojednávaniach bez vysvetlenia a neočakávane menil. Súd prvej inštancie vykonal relevantné, stranami sporu navrhované dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, na ich základe dospel k správnym skutkovým zisteniam a následne vec správne právne posúdil. Žalobca rozdelenie parcely reg. E č. 3993 o výmere 19.713 m2 orná pôda v súlade s ním predloženým GP žalobcu pokladá za logické a účelné rozdelenie, keď novovytvorená parcela č. 4015/1 prikázaná do jeho vlastníctva susedí s jeho pozemkami, ktoré sú v jeho výlučnom vlastníctve, a ktoré využíva na chov

včiel a možné rekreačné účely jeho osobne s rodinou, ako aj jeho zamestnancov. Žalobca je vlastníkom parciel registra „C“ zapísaných na LV č. XXXX pre katastrálne územie C. ako parc. č. 3964/11 trvalý trávny porast o výmere 6.572 m2 , parc. č. 4015/2 trvalý trávny porast o výmere 1.802 m2, parc. č. 4022/1 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 299 m2 a parc. č. 4354/4 ostatná plocha o výmere 981 m2. Svoje rozhodnutie súd oprel nielen o zistené skutočnosti na základe predkladaných listinných dôkazov (geometrické plány, listy vlastníctva, snímky z katastrálnej mapy), ale aj súdom vykonanou obhliadkou na mieste samom, keď zistil (bod 27 str. 8 rozsudku z 25.4.2022), „..že celá pôvodná parcela je súčasťou veľkej lúky, ktorú tvoria aj ďalšie parcely. Účelnejšie využitie novovytvorených parciel umožňuje rozdelenie podľa GP žalobcu, nakoľko novovytvorená parc. č. 4015/1 prikázaná do vlastníctva žalobcu priamo susedí s pozemkami, ktoré vlastní a aj využíva žalobca na chov včiel a má na nich chatu, čím mu vznikne ucelená plocha. Žalovaným nič nebráni v užívaní ich novovytvorených pozemkov, nakoľko ich doposiaľ prenajímajú poľnohospodárskemu družstvu, a ak by ich aj chceli využívať v budúcnosti sami, či už na zber liečiviek, na seno alebo na chov včiel, môžu tak urobiť....“ Má za to, že vyššie citované zdôvodnenie súdom plne zodpovedá zisteným skutočnostiam, keď žalovaní 1/ a 2/ nie sú občanmi obce C., žijú a trvalo sa zdržujú - žalovaný 1/ v mieste výkonu svojho povolania vysväteného farára v obci G. a žalovaná 2/ ako starobná dôchodkyňa žijúca v domácnosti s trvalým pobytom v obci C.. Bolo preukázané, že fyzicky pôvodnú nehnuteľnosť ani jeden zo žalovaných okrem uzatvorenia nájomného vzťahu s miestnym poľnohospodárskym družstvom reálne neužíva. K novovytvoreným parcelám zameraným GP žalobcu, ktoré súd prisúdil do výlučného vlastníctva tak žalovanému 1/ ako aj žalovanej 2/, t. j. parc. č. 4015/13 a 4015/12 je nutné konštatovať, že obaja ich výluční vlastníci majú riadny prístup z cestnej komunikácie, ktorá je v správe obce a slúži ako účelová komunikácia k prechodu a prejazdu aj motorovými vozidlami každému občanovi SR, keď parcela C KN č. 4023 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2.745 m2 je pozemok umiestnený mimo zastavaného územia obce, druh právneho vzťahu: „neevidovaný“ a spôsob jeho využívania je označený v informačnom systéme Úradu geodézie a kartografie SR ako: „Pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti.“ Vo veci odvolacej námietky žalovanej 2/, ktorá tvrdí, že „... rozdelenie (parcely 3993) neumožňuje riadne hospodárske využívanie pozemkov, najmä kvôli nezvyčajnému nedefinovateľnému tvaru ... z hľadiska prístupu poľnohospodárskych mechanizmov, otáčania sa a pod. v rámci obhospodarovania poľnohospodárskymi strojmi je úplne nezmyselné...“ žalobca tiež konštatuje, že každý geometrický plán je vždy technickým odborným podkladom k právnym úkonom a slúži ako podklad aj na vklad a záznam práv k nehnuteľnostiam do evidencie katastra nehnuteľností, keď žiadny geometrický plán nezodpovedajúci technickým normám () známym konkrétnemu spracovateľovi geometrického plánu by nebol Úradom geodézie a kartografie SR overený podľa o geodézii a kartografii. Konajúci súd sa osobnou ohliadkou aj tejto pozemkovej nehnuteľnosti oboznámil s tým, že v teréne ide o jednoliaty trávnatý porast, aktuálne neobrobený, dlhodobo prenajatý (doposiaľ všetkými účastníkmi tohto konania ako podielovými spoluvlastníkmi) v prospech Poľnohospodárskeho družstva C., ktoré na tejto nehnuteľnosti vykonáva podnikateľské aktivity kosením lúky a prípravou sena ako krmiva pre poľnohospodársky dobytok. Žalobca trvá na tom, že rozhodnutie súdu o rozdelení parc. č. 3993 je dostatočne odôvodnené, vychádza zo správneho zisteného skutkového stavu, súd vec správne právne posúdil a dospel tak k správnemu vecnému rozhodnutiu; žalobca je presvedčený, že súd vecne správne rozhodol rozdeliť parcelu č. 3993 v zmysle GP žalobcu (úradne overeného v súlade s príslušným právnym predpisom). Žalobca sa stotožňuje s rozhodnutím súdu vo veci prikázania parcely registra „E“ č. 4295/2 vo výmere 1.092 m2 záhrady, keď tento prikázal vyššie uvedenú parcelu do jeho výlučného vlastníctva s tým, že ho zaviazal zaplatiť žalovanému 1/ sumu vo výške 63,61 eur. Žalobca ako väčšinový podielový spoluvlastník parcely registra „E“ parc. č. 4295/2 od počiatku súdneho konania mal záujem túto nadobudnúť do svojho výlučného vlastníctva, keď táto žiadnym geometrickým plánom neidentifikovaná parcela, t. j. ako parcela evidovaná na mape určeného operátu spolu s ďalšou vlastníckou parcelou č. 4297/7 (novovytvorenou GP žalobcu), prikázanou žalovanými napádaným rozsudkom žalobcovi do jeho výlučného vlastníctva, tvoria v teréne jeden súvislý celok. Námietky odvolateľov, že pôvodná parc. č 4295/2 bola „...vždy využívaná rodinou B. ako sad, ktorý obhospodarovali počas návštev svojich predkov a pobytov v rodinnom dome“ pri opise žalovaným 1/ historických a rodinných súvzťažností s tým, že k uvedenej parcele má silné citové puto a s rodinným domom tvorí funkčný celok, neobstojí. Žalovaný 1/ dlhodobo vykonáva svoje pracovné aktivity mimo Západného Slovenska, parc. č. 4295/2 aktuálne nie je sadom a s rodinným domom s. č. XXX postavenom na parc. č. 4349, ktorý bol prikázaný do podielového spoluvlastníctva žalovaným 1/ a 2/ netvorí jeden celok, keď medzi touto parcelou a parcelou č. 4349 o výmere 791 m2 zastavané plochy a nádvoria (na ktorej stojí rodinný dom s. č.

XXX) sa nachádzajú pozemkové nehnuteľnosti vo vlastníctve tretích osôb, a to parc. č. 4348/1, parc. č. 4292/1 a cesta oddeľujúca parc. č. 4348/1 a 4292/1 – parc. č. 4359. Na parcelu č. 4295/2, tak ako aj na ostatné novytvorené parcely GP žalobcu z ďalšej, v tomto súdnom konaní rozdelenej, parcelnej nehnuteľnosti č. 4295/1 je prístup z cesty 4304. K veci konštatovanej žalovaným 1/ o parcele č. 4293, keď žalovaný 1/ vytýka konajúcemu súdu, že sa nezaoberal argumentom o tom, že on je výlučným vlastníkom vyššie označenej parc. č. 4293, žalobca podotkol, že predmetnú parcelu nadobudol 5.3.2019, t. j. 5 rokov po začatí súdneho konania. Predmetná kúpa bola jednoznačne účelová, smerovaná k ďalšiemu komplikovaniu možného riešenia vyporiadania spoluvlastníckych podielov účastníkov konania mimosúdnou cestou. Prvýkrát konajúci súd bol o tejto skutočnosti ústne informovaný žalovaným 1/ na ústnom pojednávaní v roku 2021 (Zápisnica o pojednávaní z 2.6.2021). Žalobca trvá na tom, že prikázanie parc. č. 4295/2 do výlučného vlastníctva žalobcu je spravodlivé, vecne správne právne rozhodnutie a v žiadnom prípade nie je porušením práv žalovaného 1/. Žalobca zastáva názor, že súd zohľadnil všetky možnosti prístupu k parcelám, ktoré sa súdnou žalobou vyporadúvali, pričom nemal povinnosť sledovať prístup žalovaného 1/ k parc. č. 4293, ktorý tento nadobudol v priebehu súdneho konania po tom ako konajúci súd deklaroval svoj predbežný právny názor na pojednávaní dňa 2.6.2021, keď „Súd oboznámil s predbežným právnym posúdením veci... Reálne rozdelenie 3993, 3981, 4295/1 a prikázanie ostatných nehnuteľností za náhradu väčšinovým spoluvlastníkom s povinnosťou výplaty podľa znaleckého posudku a geometrického plánu 29/2017“ (Zápisnica o pojednávaní zo dňa 2.6.2021 str. 3 a 4). K odvolaniu žalovanej 2/ vo veci rozsudku o rozhodnutí prikázať parcelu registra „E“ č. 4295/1: Žalobca sa taktiež stotožňuje s rozhodnutím súdu vo veci prikázania parcely registra „E“ č. 4295/1 orná pôda o výmere 10.918 m2 podľa GP žalobcu a zároveň do výlučného vlastníctva jemu a žalovanej 2/ prikázal novovytvorené parcely tak, že on sa stal výlučným vlastníkom už spomínanej parc. č. 4297/7 trvalé trávnaté porasty o výmere 7.279 m 2 a do výlučného vlastníctva žalovanej 2/ prikázal parc.reg. „C“: 4297/6 trvalé trávne 3.639 m2 . Vytvorené parcely zodpovedajú metrami štvorcovými veľkosti spoluvlastníckych podielov, keď obe tieto parcelné novovytvorené nehnuteľnosti stále ostávajú veľkou lúkou a v teréne jednoliatym celkom a predovšetkým sú obe rovnako prístupné z dlhodobo a sústavne, občanmi obce C. a ďalšími tretími osobami, používanej cestnej účelovej komunikácie vytvorenej na parc. č. 4304. Námietka žalovanej 2/ o tom, že vytvorením nových parciel podľa GP žalobcu je jej zabránený prístup k parc. č. 4296 neobstojí – mimochodom parcela registra „E“ 4294 nie je a nikdy nebola predmetom súdneho konania. GP žalobcu tak ako žalobca uvádza už vyššie, je úradne overeným technickým dokumentom, keď konajúci súd v teréne preskúmal vzhľad a charakter pôvodných parciel, keď sklon terénu a tvar pozemkov dlhodobo a historicky je trvalým trávnym porastom a jedine týmto spôsobom je užívateľný každým jeho vlastníkom. Má za to, že „nevyhovujúce“ rozhodnutie súdu nemôže byť pre žalovaných 1/ a 2/ dôvodom k tomu, aby zdôvodnený a vykonateľný rozsudok nebol nimi prijatý, rovnako ako za vadu konania nemožno považovať to, keď prvoinštančný súd neodôvodnil svoje rozhodnutie vo veci uplatňovaných nárokov žalovanými 1/ a 2/ podľa ich predstáv alebo v súlade s ich právnym nazeraním na spor, v ktorej súvislosti citoval z rozhodnutia NS SR sp. zn. z 31.8.2022. S poukazom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalovaných 1/ a 2/ zamietol a napadnuté časti, t. j. výroky č. II., III. a V. rozsudku prvoinštančného súdu potvrdil.

9. Žalovaný 1/ v jeho podaní z 18.11.2022 uviedol, že je priebežne oboznamovaný s podaniami žalovanej 2/ a so zaslaným podaním žalovanej 2/ sa v plnom rozsahu stotožňuje. K vyjadreniu žalobcu z 10.10.2022 uviedol, že vo veci rozdelenia parcely registra „E“ č. 3993 vo výmere 19.713 m2 - orná pôda, nachádzajúcej sa v katastrálnom území C., evidovanej na LV č. XXXX (ďalej len „parcela č. 3993") žalobca vo vyjadrení uvádza, že: ,,novovytvorená parcela 4015/1 prikázaná do jeho vlastníctva susedí s jeho pozemkami, ktoré sú v jeho výlučnom vlastníctve, a ktoré využíva na chov včiel a možné rekreačné účely s jeho rodinou, ako aj jeho zamestnancov. Žalobca je vlastníkom parciel registra „C“ zapísaných na LV č. J. pre katastrálne územie C. ako parc. č. 3964/11 trvalý trávnatý porast o výmere 6.572 m2, parc. č. 4015/2 trvalý trávnatý porast o výmere 1.802 m2, parc. č. 4022/1 zastavaná plocha o výmere 299 m2 a parc. č. 4354/4 ostatná plocha o výmere 981 m2.“ Uvedené tvrdenie žalobcu o tom, že žalobca je vlastníkom uvedených parciel je síce pravdivé v tejto chvíli, no v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (ani v momente podania odvolania žalovaným 1/) uvedené tvrdenia pravdivé neboli. Tieto nehnuteľnosti nadobudol žalobca (vklad jeho vlastníckeho práva bol povolený) až dňa 12.9.2022, pričom v zmysle ustanovenia prvá veta platí, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ak súd prvej inštancie v čase vyhlásenia rozsudku, teda 25.4.2022 podľa bodu 27. odôvodnenia rozsudku dospel k záveru, že: „Účelnejšie využitie novovytvorených parciel umožňuje rozdelenie podľa GP žalobcu, nakoľko novovytvorená parc. č. 4015/1 prikázaná do vlastníctva žalobcu

priamo susedí s pozemkami, ktoré vlastní a aj využíva žalobca na chov včiel a má na nich aj chatu, čím mu vznikne ucelená plocha.... Je nelogické a neúčelné rozdeliť pozemky podľa GP žalovaných, nakoľko novovytvorené pozemky žalovaných by sa nachádzali z jednej strany medzi troma pozemkami žalobcu a jedným pozemkom, ktorý by nadobudol rozdelením." je jednoznačné, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam o vlastníctve susedných pozemkov (súd prvej inštancie v tomto ohľade dospel k skutkovým zisteniam, ktoré si vzájomne odporujú: na jednej strane v bode 12 odôvodnenia rozsudku správne uvádza, že parcely registra „E'' č. 4022/1, č. 4354/4, č. 4015/2 sú vo výlučnom vlastníctve pána B. I., ktorý však nie je žalobcom. Žalobcom v tomto konaní je právnická osoba- obchodná spoločnosť ARMYFARM s.r.o., na druhej strane v bode 27 odôvodnenia rozsudku (už nesprávne) uvádza, že novovytvorená pare. č. 4015/1 prikázaná do vlastníctva žalobcu priamo susedí s pozemkami, ktoré vlastní a aj využíva žalobca na chov včiel a má na nich aj chatu. Žalobca, obchodná spoločnosť, však v tom čase nevlastnil susedné pozemky, na ktorých by stála chata a chov včiel nie je predmetom jeho činnosti. Chatu na susednom pozemku vlastnil v čase vyhlásenia rozsudku pán I., čo je však od žalobcu odlišná osoba), pričom ak na takýchto nesprávnych zisteniach založil rozhodnutie vo veci, môže to mať (a má to) za následok jeho vecnú nesprávnosť. Uvedená argumentácia žalobcu však nemôže obstáť ani dnes, pretože žalobcom v tomto konaní je právnická osoba. Napriek skutočnosti, že fyzická osoba - pán B. I. je jediným spoločníkom a konateľom žalobcu, spoločnosť ARMYFARM s.r.o. a fyzická osoba pán B. I. sú dva právne samostatné subjekty, ktoré súd nemôže stotožňovať. Obchodná spoločnosť teda nemôže využívať nehnuteľnosti na rekreáciu s rodinou, a táto konkrétna obchodná spoločnosť nemôže vykonávať ani činnosť chovu včiel (nemá to ako predmet činnosti zapísané v obchodnom registri SR) a nemôže nehnuteľnosti využívať ani na rekreáciu svojich zamestnancov (žiadnych nemá). Tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaní nie sú občanmi obce C. a trvalo sa zdržujú a žijú inde nepovažuje v danej veci za relevantné. O to menej ak ich vznáša žalobca, ktorý má sídlo v Trnave a v Trnave má trvalý pobyt aj jeho jediný spoločník a štatutárny zástupca. Ak týmto tvrdením chcel žalobca preukázať, že žiadny zo žalovaných parcelu č. 3993 fyzicky neužíva (len prenajíma), tak to isté platí o žalobcovi, ktorý na parcele č. 3993 nevykonáva podnikateľskú ani inú činnosť (ani neprenajíma). Ohľadne vhodnosti a účelnosti rozdelenia parcely č. 3993 v plnom rozsahu súhlasí s argumentáciou žalovanej 2/ v tom, že ak by sa jedného dňa rozhodli strany sporu ukončiť prenájom a chceli by na rozdelených pozemkoch hospodáriť alebo vykonávať akúkoľvek inú činnosť samostatne, nimi navrhované rozdelenie sa jednoznačne javí ako vhodnejšie, nakoľko vytvára ucelenejšie parcely, ktoré umožnia lepšie poľnohospodárske využitie v porovnaní s rozdelením podľa geometrického plánu predloženého žalobcom, ktorý vytvára pozemky absurdných tvarov, ktoré samostatné poľnohospodárske využitie rozdelených pozemkov úplne znemožňujú. Trvá na tom, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o rozdelení parcely č. 3993 je nedostatočne odôvodnené (a teda nepreskúmateľné), vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu, súd vec nesprávne právne posúdil a dospel tak k vecne nesprávnemu rozhodnutiu, a to najmä, avšak nie výlučne preto, že súd prvej inštancie: rozdelil parcelu neúčelne, pred záujmami strán sporu boli uprednostnené záujmy tretej strany

- fyzickej osoby: B. I., pri rozhodovaní o rozdelení parcely č. 3993 nebolo prihliadnuté na zachovanie prístupu strán k parcele registra „E“ č. 3994 - rozdelením parcely č. 3993 podľa GP žalobcu obaja žalovaní prístup k tento parcele strácajú. Vo veci prikázania parcely registra „E" č. 4295/2 vo výmere 1192 m2 - záhrady nachádzajúcej sa v katastrálnom území C., evidovanej na LV č. XXX (ďalej len „parcela 4295/2“) do výlučného vlastníctva žalobcu sa žalovaný 1/ dôrazne ohradil voči tvrdeniam žalobcu spochybňujúcim existenciu jeho (ich) citového puta k prejednávaným nehnuteľnostiam. Kým nadobúdacím titulom k jeho spoluvlastníckeho podielu na parcele 4295/2 je osvedčenie o dedičstve po jeho nebohom otcovi (osvedčenie je súčasťou spisu ako príloha č. 158/2016), nadobúdacím titulom žalobcu je kúpna zmluva. Pred tým, ako sa stal spoluvlastníkom väčšinového podielu na parcele 4295/2 žalobca, patrila parcela 4295/2 od nepamäti rodine B., napr. ešte v roku 2007 (pred nadobudnutím podielov žalobcom) bola parcela 4295/2 vlastnená bratmi G. B. (2/6), E. B. (2/6) a K. B. (2/6), pričom každý z nich nadobudol podiel na tejto parcele dedičstvom. Kým žalovaný 1/ v konaní tvrdil a jednoznačne preukázal citové puto k všetkým nehnuteľnostiam vlastneným po generácie jeho rodinou, jediným argumentom žalobcu v prospech prikázania parcely 4295/2 do jeho výlučného vlastníctva je skutočnosť, že je jej väčšinovým spoluvlastníkom. Argumentácia žalobcu o tom, že žalovaný 1/ dlhodobo vykonáva pracovné aktivity mimo západného Slovenska a žalovaná 2/ má trvalý pobyt v obci C. je scestná. Účelom vlastníctva rekreačnej nehnuteľnosti je práve skutočnosť, že umožňuje zmenu prostredia a únik od každodennosti. Po tom, ako so žalovanou 2/ po rokoch konečne nadobudli vlastníctvo rodinného domu je navyše predpoklad, že sa budú v C. nachádzať omnoho častejšie - rodinný dom si vyžaduje viaceré opravy a udržiavacie práce, ktoré vzhľadom na nesúhlas žalobcu ako spoluvlastníka neboli po dlhé roky možné,

hoci boli nanajvýš potrebné. Až dnes po rokoch môžu s plným nasadením pristúpiť k zveľaďovaniu ich dedičstva po predkoch, pričom do tohto dedičstva odôvodnene počítajú aj parcelu 4295/2, ktorá vždy tvorila s rodinným domom funkčný celok. Skutočnosť, či s rodinným domom bezprostredne susedí v tomto ohľade podľa jeho názoru nie je rozhodujúca. Počas celého konania tvrdil (a stále na tom trvá), že parcela 4295/2 bola rodinou B. vždy považovaná za súčasť (príslušenstvo) rodinného domu a bola spolu s ním využívaná a rodinou obhospodarovaná počas pobytov v rodinnom dome. Žalobca sa ďalej vo vyjadrení pokúša spochybniť relevanciu skutočnosti, že žalovaný 1/ je výlučným vlastníkom parcely registra „E" s parcelným č. 4293, druh pozemku: orná pôda o výmere 1.349 m2, zapísaná na LV č. XXXX pre katastrálne územie C. (ďalej len „parcela č. 4293") tým, že táto bola ním nadobudnutá po začatí súdneho sporu až v roku 2019, pričom súd sa o tejto skutočnosti dozvedel až v roku 2021. Žalovaný 1/ nesúhlasí so žalobcom, že by ním nadobudnuté vlastníctvo parcely č. 4293 bolo účelovým a trvá na tom, že ak táto skutočnosť bola súdu prvej inštancie v rámci konania tvrdená a preukázaná, je odôvodnenou požiadavkou strany sporu, aby odôvodnenie meritórneho rozhodnutia obsahovalo informáciu, či súd vo svojom rozhodovacom procese túto skutočnosť zohľadnil, a ak nie, prečo ( ). Rozsudok vo veci prikázania parcely 4295/2 v rozpore s požiadavkou ustanovenia a prednesenej judikatúry (uznesenie Ústavného súdu SR z 3.7.2003 sp. zn. ) fakticky žiadne odôvodnenie neobsahuje. Súd prvej inštancie vôbec neuvádza, akými úvahami sa pri prikazovaní tejto parcely riadil, aké argumenty strán zvažoval a ku ktorým z nich sa priklonil. Všeobecné pravidlo o tom, že výlučné vlastníctvo bude spravidla prikázané väčšinovému spoluvlastníkovi veci možno prekonať a výlučné vlastníctvo spoločnej veci môže nadobudnúť aj menšinový spoluvlastník za predpokladu, že na jeho strane existujú okolnosti hodné osobitného zreteľa. Žalovaný 1/ existenciu takýchto okolností v konaní pred súdom prvej inštancie tvrdil a preukázal, no z odôvodnenia rozsudku nie je možné zistiť, či a ako súd tieto okolnosti posúdil. Ak súd svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodní, je nemožné preskúmať vecnú správnosť takéhoto rozhodnutia a takéto rozhodnutie je právne neudržateľné. Zároveň stále trvá na tom, že súd prvej inštancie vo veci prikázania parcely 4295/2 dospel k vecne nesprávnemu rozhodnutiu. Má za to, že ak by sa skutočne zaoberal jeho argumentáciou a dôkladne by skúmal pomery a vzťah strán k predmetu vypriadania, mal by dospieť k rozhodnutiu, že parcelu č. 4295/2 prikazuje do výlučného vlastníctva žalovaného 1/ pričom ho zaviaže žalobcovi ako ustupujúcemu vlastníkovi vyplatiť vyrovnávací podiel v príslušnej výške. Poukázal na pokrytectvo žalobcu, ktorý súhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie vo veci prikázania parcely 4295/2 do jeho výlučného vlastníctva, vrátane výšky vyrovnacieho podielu za túto parcelu, ktorý mu má zaplatiť žalovaný 1/, hoci vo svojom odvolaní výšku vyrovnacieho podielu určenú Znaleckým posudkom č. 195/2015 zo 14.10.2015 vypracovaným Ing. Róbertom Gombárom, ktorá má byť vyplatená jemu považuje za „nespravodlivú a nezákonnú“. Vo veci rozdelenia parcely registra „E" č. 4295/1 sa ho rozhodnutie súdu prvej inštancie netýka, a preto sa k argumentácii žalobcu v tomto ohľade nevyjadruje.

10. Žalovaná 2/ v jej podaní z 22.11.2022 uviedla, že je oboznamovaná so všetkými podaniami žalovaného 1/ a nie je nutné jej ich zasielať na vedomie. K vyjadreniu žalobcu z 10.10.2022 uviedla, že vo veci rozdelenia parcely registra „E" č. 3993 vo výmere 19.713 m2 - orná pôda nachádzajúcej sa v katastrálnom území C., evidovanej na LV č. XXXX sa v plnej miere stotožňuje s vyjadrením žalovaného 1/, vo veci prikázania parcely registra „E" č. 4295/2 vo výmere 1.192 m2 - záhrady nachádzajúcej sa v katastrálnom území C., evidovanej na LV č. XXX sa jej rozhodnutie súdu prvej inštancie netýka, a preto sa k argumentácii žalobcu v tomto ohľade nevyjadruje. Vo veci rozdelenia parcely registra „E" č. 4295/1 vo výmere 10.918 m2 - orná pôda nachádzajúcej sa v katastrálnom území C., evidovanej na LV č. XXXX (ďalej len „parcela č. 4295/1“) nespochybňuje tvrdenia žalobcu o tom, že GP žalobcu navrhuje vytvoriť parcely, ktoré metrami štvorcovými zodpovedajú veľkosti spoluvlastníckych podielov a ide o úradne overený technický dokument. Uvedené však neznamená, že sa ním navrhuje ideálne riešenie rozdelenia parcely č. 4295/1 a keby aj (čo však rozhodne nie je tento prípad), to nezbavuje súd prvej inštancie povinnosti v zmysle požiadavky ustanovenia . Rovnako súhlasí so žalobcom v tom, že „nevyhovujúce“ rozhodnutie súdu nemôže byť dôvodom na to, aby zdôvodnený a vykonateľný rozsudok nebol žalovanými prijatý. Rozsudok však v časti o rozdelení parcely č. 4295/1 (i) vykonateľný nie je! a (ii) rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto veci rozhodne za riadne odôvodnené považovať nemožno. Z odôvodnenia rozsudku totižto napriek požiadavke ust. nie je zrejmé, ako a či vôbec súd prvej inštancie pri svojej rozhodovacej činnosti zohľadnil argumentáciu žalovaných o tom, že rozdelenie v zmysle GP žalovaných považujú za vhodnejšie z dôvodov: zohľadnenia sklonu terénu, priebehu vrstevníc, funkčnosť a historické rozčlenenie parciel, zachovania prístupu oboch (žalobcu aj žalovanej 2/) k susednej parcele registra „E“ č. 4294. S argumentáciou žalobcu o tom, že parcela registra „E“ č. 4294 nie je a nikdy nebola predmetom tohto konania, a preto neobstojí jej námietka, že súd mal

zisťovať vlastnícke pomery susedných parciel dôrazne nesúhlasí. Išlo o viacnásobné tvrdenia strany sporu, s ktorým sa súd musí vysporiadať, a to aj v prípade, ak by sa rozhodol svoje konečné rozhodnutie oprieť o iné skutočnosti. Na dôvažok uvádza, že z bodov 12. a 13. odôvodnenia rozsudku vyplýva, že sa súd prvej inštancie venoval zisťovaniu vlastníckych pomerov susedných parciel (v prípade bodu 12. odôvodnenia dokonca súd zisťoval aj vlastníctvo osôb odlišných od strán sporu) a nie je dôvod, aby v tomto prípade postupoval súd rozdielne. Napriek uvedenému sa prístup súdu prvej inštancie vo veci rozdelenia parcely č. 4295/1 bez náležitého dôvodu líši od jeho prístupu v rozhodovaní o iných parcelách v tomto konaní. Navyše pouvažuje za absolútne nesprávne, ak súd prvej inštancie rozhodol spôsobom, ktorý zákonite vyvolá vznik ďalšieho súdneho sporu vo veci jej prístupu k parcele registra „E" č. 4294. Za predpokladu, že odvolací súd v odvolacom konaní potvrdí výrok č. III rozsudku ako vecne správny, bude právoplatne zbavená akéhokoľvek prístupu k tejto parcele a bude nútená iniciovať ďalšie súdne konanie vo veci zriadenia vecného bremena cez pozemok žalobcu. Má za to, že uvedené je v príkrom rozpore so všeobecnou zásadou hospodárnosti konania vyjadrenou v . Ak je to čo i len trochu možné, mali by súdy dbať na to, aby predchádzali vzniku ďalších súdnych sporov. S poukazom na uvedené, ako aj na skutočnosť, že odôvodnenie rozsudku v časti rozdelenia parcely č. 4295/1 nedáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky prednesené stranami (a ktoré majú pre vec podstatný význam) a súd prvej inštancie nedostatočne objasnil skutkový a právny základ svojho rozhodnutia, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, naďalej navrhuje, aby odvolací súd rozhodol tak ako navrhla v jej podaní 21.7.2022.

11. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení (účinného od 1.7.2016), ktorým bol zrušený ( v znení neskorších predpisov), keďže podľa ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolania boli podané včas ( ), stranami, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( a ), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti ( a ) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (, , a ), preskúmal rozhodnutie v napadnutých častiach /a v závislých častiach/ v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel k záveru, že odvolania sú čiastočne dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých (a od nich závislých) častiach je dôvodné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k viacerým nehnuteľnostiam (na základe žaloby žalobcu a vzájomnej žaloby žalovaných). Súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom tak ako je to uvedené v 1. bode odôvodnenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu. Rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol dňa 22.6.2022 právoplatnosť vo vzťahu k jeho výrokom I., VIII., IX., X. a XIII. Žalobca napadol odvolaním rozsudok súdu prvej inštancie v jeho výrokoch IV., VI. a VII., žalovaný 1/ v jeho výrokoch II.,V. a VI., žalovaná 2/ v jeho výrokoch II. a III., v prípade XI. a XII. výroku sa jedná o závislé výroky, predmetom odvolacieho konania je tak posúdenie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k jeho výrokom II., III., IV., V., VI., VII., XI. a XII.

13. Druhým (II.) výrokom rozsudku súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti zapísanej Správou katastra Trnava na Liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie C. parcela registra „E“ č. 3993 vo výmere 19713 m2 - orná pôda. Prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu nehnuteľnosť, nachádzajúcu sa v katastrálnom území C., parcelu č. 4015/1 - trvalé trávnaté porasty vo výmere 13142 m2, do výlučného vlastníctva žalovaného 1/ nehnuteľnosť, nachádzajúcu sa v katastrálnom území C., parcelu č. 4015/12 - trvalé trávnaté porasty vo výmere 3285 m2, do výlučného vlastníctva žalovanej 2/ nehnuteľnosť, nachádzajúcu sa v katastrálnom území C., parcelu č. 4015/13 - trvalé trávnaté porasty vo výmere 3286 m2 tak, ako sú zakreslené v geometrickom pláne, ktorý vyhotovila GEOTERRA s.r.o.

č. 29/2017 zo dňa 4.4.2017, úradne overený dňa 27.4.2017 pod č. 542/2017, ktorý je súčasťou tohto rozsudku. Vo vzťahu k tomuto výroku súd prvej inštancie dôvodil, že spoluvlastníkom parc. reg. „E“ č. 3993 so spoluvlastníckym podielom 2/3 je žalobca, so spoluvlastníckym podielom 1/6 žalovaný 1/ a so spoluvlastníckym podielom 1/6 žalovaná 2/. Zo znaleckého posudku Ing. Róberta Gombára č. 193/2015 zo 14.10.2015 (ktorý určoval všeobecnú hodnotu predmetnej parcely) mal za preukázané, že táto parcela je reálne deliteľná podľa spoluvlastníckych podielov. Žalobca predložil Geometrický plán, vyhotovený spoločnosťou GEOTERRA s.r.o. č. 29/2017 zo 4.4.2017, úradne overený 27.4.2017 pod č. 542/2017 (ďalej aj len „GP žalobcu“), žalovaní tiež predložili Geometrický plán, vyhotovený geodetom A. G. D. č. 152/2016 z 26.1.2016, úradne overený 2.2.2017 pod č. 137/2017 (ďalej aj len „GP žalovaných“), ktorými geometrickými plánmi bola okrem iných rozdelená aj parc. reg. „E“ č. 3993 podľa spoluvlastníckych podielov (podľa každého plánu inak). Obhliadkou nehnuteľností súd okrem iného zistil, že parc. reg. „E“ č. 3993 je lúkou a je prístupná po nespevnenej ceste parc.č. 4023, parc. reg. „E“ č. 3993 susedí s parc. č. 4022/1, 4354/4 a 4015/2, ktoré vlastní konateľ žalobcu a má na pozemkoch včelíny. Po zmene konateľa žalobcu žalobca odôvodňoval rozdelenie pozemkov podľa ním predloženého geometrického plánu z dôvodu, že je vlastníkom susediacich pozemkov parc. č. 3993, na ktorých má postavenú chatu a na týchto pozemkoch sa venuje chovu včiel, podľa GP žalovaných by pozemky žalovaných boli medzi týmito pozemkami a pozemkom, ktorý by mu mal byť prikázaný, na novovytvorenú parcelu č. 4297/2 z parc.č. 4295/1 by nemal prístup z cesty, s ktorou pozemok susedí. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že prvý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením nehnuteľnosti podľa spoluvlastníckych podielov je možný u parc. č. 3993, ktorá je súčasťou lúk a túto prikázal do podielového spoluvlastníctva strán tak ako je to uvedené v II. výroku (27. bod odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie), a to podľa GP žalobcu, ktorý podľa neho lepšie zohľadnil prístup vlastníkov z cesty k novovytvoreným parcelám a možnosť ich ďalšieho využitia. Pri parc. č. 3993 sa strany domáhajú jej reálneho rozdelenia podľa vlastného predloženého geometrického plánu. Súd pri obhliadke zistil, že celá parcela je súčasťou veľkej lúky, ktorú tvoria aj ďalšie parcely. Účelnejšie využitie novovytvorených parciel umožňuje rozdelenie podľa GP žalobcu, nakoľko novovytvorená parc. č. 4015/1 prikázaná do vlastníctva žalobcu priamo susedí s pozemkami, ktoré vlastní a aj využíva žalobca na chov včiel a má na nich aj chatu, čím mu vznikne ucelená plocha. Žalovaným nič nebráni v užívaní ich novovytvorených pozemkov, nakoľko ich doposiaľ prenajímajú poľnohospodárskemu družstvu, a ak by ich aj chceli využívať v budúcnosti sami či už na zber liečiviek, na seno alebo na chov včiel môžu tak urobiť. Je nelogické a neúčelné rozdeliť pozemky podľa GP žalovaných, nakoľko novovytvorené pozemky žalovaných, by sa nachádzali z jednej strany medzi tromi pozemkami žalobcu a jedným pozemkom, ktorý by nadobudol rozdelením. Žalovaní 1/ a 2/ v odvolaní zhodne poukázali na a uviedli, že uvedené odôvodnenie rozsudku nespĺňa požiadavky , nakoľko súd neuviedol jasne a presne, na vlastníctvo ktorých konkrétnych parciel žalobcu prihliadol pri svojom rozhodovaní, s najväčšou pravdepodobnosťou však pri svojom rozhodovaní dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Z parciel priamo susediacich s parcelou č. 3993 je totižto žalobca podielovým spoluvlastníkom parciel registra „E" č. 3994 a č. 3997 vo výške spoluvlastníckeho podielu 1/3, pričom na žiadnej z uvedených parciel sa chata ani žiadna iná budova nenachádza. Je pravdepodobné, že súd narážal na parcely registra „E" č. 4022/1, č. 4354/4, č. 4015/2, pričom ak tomu tak je, jednoznačne dospel k nesprávnemu skutkovému záveru o tom, že tieto parcely sú vo vlastníctve žalobcu. Ako súd správne uvádza v bode 12. odôvodnenia rozsudku, tieto parcely sú vo výlučnom vlastníctve pána B. I., ktorý však nie je žalobcom. Napriek skutočnosti, že fyzická osoba - pán B. I. je jediným spoločníkom a konateľom žalobcu, spoločnosť ARMYFARM s.r.o. a fyzická osoba pán B. I. sú dva právne samostatné subjekty, ktoré súd nemôže stotožňovať. Pri rozhodovaní o rozdelení parcely č. 3993 môže súd prihliadať len na oprávnené záujmy strán sporu. Fyzická osoba, pán B. I., nemá v tomto sporovom konaní postavenie strany, a preto sa žalovaní domnievajú, že prihliadnutím na jeho oprávnené záujmy (a ich uprednostnenie pred oprávnenými záujmami strán sporu) sa súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci, čo v spojení s neprávnymi skutkovými zisteniami súdu mohlo (a malo) vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia. Na druhej strane, oprávneným záujmom všetkých strán sporu, na ktorý súd pri rozhodovaní o rozdelení parcely č. 3993 zjavne neprihliadol, je zachovanie prístupu strán k parcele registra „E" č. 3994. Rozdelením parcely č. 3993 podľa GP žalobcu obaja žalovaní prístup k tejto parcele strácajú. V tomto ohľade sa preto javí vhodnejšie rozdelenie v zmysle GP žalovaných, ktorý umožňuje prístup k parcele registra „E" č. 3994, tak žalobcovi, ako aj žalovaným (žalovanému 1/ by bol prístup umožnený cez pozemok žalovanej 2/). Pri posúdení vhodnosti rozhodnutia súdu o rozdelení parcely č. 3993 neobstojí ani argument súdu o tom, že: „Je nelogické a neúčelné rozdeliť pozemky podľa GP žalovaných, nakoľko novovytvorené pozemky

žalovaných by sa nachádzali z jednej strany medzi troma pozemkami žalobcu a jedným pozemkom, ktorý by nadobudol rozdelením", nakoľko aj v zmysle rozdelenia, o ktorom rozhodol súd v rozsudku, dochádza k tomu, že pozemky žalovaných sa nachádzajú medzi pozemkami žalobcu z jednej strany a pozemkami pána B. I. z druhej strany. Nie je preto jednoznačne zrejmé, prečo súd uprednostnil túto možnosť rozdelenia pred nimi navrhovanou možnosťou, ktorá sa jednoznačne javí ako vhodnejšia, nakoľko pri zachovaní prístupu všetkých strán k parcele registra „E" č. 3994 zároveň vytvára ucelenejšie parcely, ktoré umožnia lepšie poľnohospodárske využitie. Na druhej strane GP žalobcu vytvára pozemky absurdných tvarov, ktoré poľnohospodárske využitie absolútne znemožňujú, čo žalovaní opakovane súdu zdôrazňovali. Vzhľadom na vyššie uvedené majú za to, že rozhodnutie súdu o rozdelení parcely č. 3993 je nedostatočne odôvodnené, vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu, súd vec nesprávne právne posúdil a dospel tak k nesprávnemu vecnému rozhodnutiu, nakoľko má za to, že vecne správnym by bolo rozhodnutie, ktoré rozdelí parcelu č. v zmysle GP žalovaných. Žalovaná 2/ naviac v odvolaní namietala, že vo svojich podaniach so žalovaným 1/ rozsiahlo argumentovali, že rozdelenie podľa GP žalobcu neumožňuje riadne hospodárske využívanie pozemkov najmä kvôli nezvyčajnému - nedefinovateľnému tvaru, kde v niektorých častiach šírka pozemku dosahuje len cca 7 metrov, čo znamená že z hľadiska prístupu poľnohospodárskych mechanizmov, otáčania sa a pod. v rámci obhospodarovania poľnohospodárskymi strojmi, je úplne nemysliteľné, aby tieto dokázali manévrovať na tak malej ploche, ako to je uvedené v GP žalobcu. V odôvodnení rozsudku však súd neuviedol žiadne podstatné tvrdenia strán a v rozpore s požiadavkou ustanovenia ani nevysvetlil, ako ich posúdil. V rozpore s požiadavkou ustanovenia je aj vyjadrenie súdu v závere bodu 23 odôvodnenia rozsudku, kde súd uvádza, že „Všetky ostatné navrhnuté dôkazy vykonal.". Súd neuvádza, o ktoré konkrétne dôkazy ide a neuvádza ani to, k akým skutkovým záverom na základe ich vykonania dospel. Na základe uvedeného nedokážu strany (a ani odvolací súd pri preskúmaní rozsudku) zistiť, či súd skutočne posúdil všetky ich podstatné tvrdenia a skutkové argumenty, či naozaj vykonal všetky „ostatné navrhované dôkazy" (teda či neopomenul niektorý z kľúčových dôkazov), ba ani to, či na základe dôkazov, ktoré vykonal, dospel k správnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd k námietkam žalovaných uvádza nasledovné: Podľa O.z. ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, ďalej len „ÚS SR“ (porov. napr. sp. zn. , , ) vyplýva, že všeobecný súd musí byť vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení rozhodnutia konzistentný a jeho argumenty majú podporovať príslušný záver, vyúsťujúci do výrokovej časti súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a jeho výroková časť nemôžu byť vzájomne formulačne odporujúce, keďže z odôvodnenia rozhodnutia musí byť zrejmé kam súd svojimi úvahami smeroval a k akému jednoznačnému záveru, vyjadrenému vo výrokovej časti, dospel. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napríklad sp. zn. ) pokiaľ súd dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, treba rozhodnutie súdu považovať za arbitrárne, teda za rozporné s článkom 46 ods. 1 (ústavný v znení neskorších ústavných zákonov) a článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie FMZV č. ). Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (napríklad sp. zn. , , ). Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (sp. zn. , ). Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky ustanovuje . Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Ústavne konformným výkladom ust. pritom treba dospieť k záveru, že s požiadavkami v ňom uvedenými je v rozpore aj úplný, či čiastočný

nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ako aj nesúlad výrokovej časti s odôvodnením rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Súd prvej inštancie uviedol, že zo znaleckého posudku Ing. Róberta Gombára č. 193/2015 zo 14.10.2015 mal za preukázané, že registra „E“ č. 3993 je reálne deliteľná podľa spoluvlastníckych podielov (14. bod odôvodnenia), ďalej uviedol, že prvý spôsob vyporiadania reálnym rozdelením nehnuteľnosti podľa spoluvlastníckych podielov je možný u parc. č. 3993, ktorá je súčasťou lúk a túto prikázal do podielového spoluvlastníctva strán tak ako je uvedené v II. výroku, prikázal pozemok podľa GP žalobcu, ktorý lepšie zohľadnil prístup vlastníkov z cesty k novovytvoreným parcelám a možnosť ich ďalšieho využitia (27. bod odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie). Z uvedeného je zrejmé, že odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie je protirečivé, keď súd prvej inštancie vlastne uvádza, že rozhodol prvým /reálne rozdelenie/ a zároveň i druhým spôsobom / prikázanie za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom/ vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a aj odôvodnenie a jeho výroková časť si tak čiastočne odporujú. Súd prvej inštancie v 12. bode odôvodnenia uviedol, že z listov vlastníctva k. ú. C. súd zistil, že B. I. je výlučným vlastníkom parc. reg. „C“ č. 4022/1, 4022/2 a 4354/4 a registra „E“ 3983, 3992, 4339, 4340 zapísaných na LV č. XXXX a parc. reg. „C“ č. 4015/2 zapísanej na LV č. XXXX. Taktiež súd prvej inštancie v 21. bode odôvodnenia uviedol, že obhliadkou nehnuteľností okrem iného zistil, že parc. reg. „E“ č. 3993 je lúkou a je prístupná po nespevnenej ceste parc. č. 4023, parc. reg. „E“ č. 3993 susedí s parc. č. 4022/1, 4354/4 a 4015/2, ktoré vlastní konateľ žalobcu a má na pozemkoch včelíny. Ďalej súd v 27. bode odôvodnenia uviedol, že pri obhliadke zistil, že celá parcela je súčasťou veľkej lúky, ktorú tvoria aj ďalšie parcely. Účelnejšie využitie novovytvorených parciel podľa súdu umožňuje rozdelenie podľa GP žalobcu, nakoľko novovytvorená parc. č. 4015/1 prikázaná do vlastníctva žalobcu priamo susedí s pozemkami, ktoré vlastní a aj využíva žalobca na chov včiel a má na nich aj chatu, čím mu vznikne ucelená plocha. Z ostatne uvedeného je zrejmé, že aj v tejto časti je odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie protirečivé, keď súd raz označuje za vlastníka konkrétnych susediacich parciel (ktorý má mať na nich včelíny) konateľa žalobcu a raz za vlastníka nešpecifikovaných susediacich parciel žalobcu samotného (ktorý ich má využívať na chov včiel a má na nich aj chatu). Dôvodnou tak bola i námietka žalovaných, že odôvodnenie rozsudku nespĺňa požiadavky , nakoľko súd neuviedol jasne a presne, na vlastníctvo ktorých konkrétnych parciel žalobcu prihliadol pri svojom rozhodovaní a na ktorej parcele sa má nachádzať chata žalobcu. Bez konkrétnej špecifikácie parciel je tiež nepreskúmateľným záver súdu prvej inštancie, že je nelogické a neúčelné rozdeliť pozemky podľa GP žalovaných, nakoľko novovytvorené pozemky žalovaných, by sa nachádzali z jednej strany medzi tromi pozemkami žalobcu a jedným pozemkom, ktorý by nadobudol rozdelením. Dôvodnými boli i námietky žalovaných, že súd prvej inštancie neuviedol v odôvodnení rozsudku podstatné tvrdenia strán, keď bolo nutné prisvedčiť odvolateľom, že pri rozhodovaní o rozdelení parcely č. 3993 súd prvej inštancie napr. neuviedol (a zjavne ani neprihliadol) na argument žalovanej 2/, že rozdelenie podľa GP žalobcu neumožňuje riadne hospodárske využívanie pozemkov najmä kvôli nezvyčajnému - nedefinovateľnému tvaru, kde v niektorých častiach šírka pozemku dosahuje len cca 7 metrov, čo znamená že z hľadiska prístupu poľnohospodárskych mechanizmov, otáčania sa a pod. v rámci obhospodarovania poľnohospodárskymi strojmi, je úplne nemysliteľné, aby tieto dokázali manévrovať na tak malej ploche, ako to je uvedené v GP žalobcu. Tento argument súd neuviedol v odôvodnení, hoci žalovaní už v Stanovisku z 1.10.2017 (doručenom súdu prvej inštancie 4.10.2017, č.l. 366 spisu) o.i. vo vzťahu k parc. reg. „E“ č. 3993 uviedli, že z navrhovaného riešenia žalobcu možno badať účelovosť jeho tvrdení ohľadom záujmu využívať dané pozemky na poľnohospodárske účely, nakoľko tvar novovytvorených parciel (najmä KN-C parc. č. 4015/13 a KN-C parc. č. 4015/12), ktoré navrhuje aby pripadli žalovaným, neumožňuje riadne hospodárske využívanie pozemkov najmä kvôli nezvyčajnému nedefinovateľnému tvaru a rôznym zúženinám pozemku na všetkých novovzniknutých parcelách, avšak najmarkantnejšie je to práve na parcelách, ktoré žalobca navrhuje prikázať žalovaným, kde v niektorých častiach šírka pozemku dosahuje len cca 7 metrov, čo znamená že z hľadiska prístupu poľnohospodárskych mechanizmov, otáčania sa a pod. v rámci obhospodarovania poľnohospodárskymi strojmi, je úplne nemysliteľné, aby tieto dokázali manévrovať na tak malej ploche, ako to je uvedené v GP žalobcu, ide teda o absolútne nevhodné riešenie, ktoré žalobca navrhol v ním predloženom GP. Poukázali na to, že aj štát pri pozemkových úpravách postupuje tak, aby v prípade poľnohospodárskych pozemkov vytvoril parcely čo najoptimálnejších takých tvarov, aby zabezpečil ich čo najvhodnejšie obhospodarovanie a využitie a aby, pokiaľ sa dá, bola zohľadnená aj krajinotvorba a historické

členenie. Návrh rozdelenia uvedeného pozemku v GP predloženom žalobcom je s týmito zásadami v rozpore, boli vytvorené parcely v iracionálnych tvaroch, zhoršujúce využitie, obhospodarovanie a celkovo nerešpektujúce tie zásady, na ktoré štát prihliada pri pozemkových úpravách. Odvolací súd tak považuje za dôvodnú námietku žalovaných, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku v príslušnej časti neuviedol podstatné tvrdenia žalovaných a v rozpore s požiadavkou ustanovenia ani nevysvetlil, ako ich posúdil. S poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k jeho II. výroku nezodpovedalo požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, absentoval v ňom argumentačný základ, ktorého správnosť by mohol odvolací súd preskúmať.

14. Tretím (III.) výrokom rozsudku súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti zapísanej Správou katastra Trnava na Liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie C. parcela registra „E“ č. 4295/1 vo výmere 10918 m2 - orná pôda. Prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu nehnuteľnosť, nachádzajúcu sa v katastrálnom území C., parcelu reg. „C“ č. 4297/7 - trvalé trávnaté porasty vo výmere 7279 m2, do výlučného vlastníctva žalovanej 2/ nehnuteľnosť, nachádzajúcu sa v katastrálnom území C., parcelu reg. „C“ č. 4297/6 - trvalé trávnaté porasty vo výmere 3639 m2 tak, ako sú zakreslené v geometrickom pláne, ktorý vyhotovila GEOTERRA s.r.o. č. 29/2017 zo dňa 4.4.2017, úradne overený dňa 27.04.2017 pod č. 542/2017, ktorý je súčasťou tohto rozsudku. Vo vzťahu k tomuto výroku súd prvej inštancie dôvodil, že spoluvlastníkom parc. reg. „E“ č. 4295/1 so spoluvlastníckym podielom 2/3 je žalobca, so spoluvlastníckym podielom 1/3 žalovaná 2/. Zo znaleckého posudku Ing. Róberta Gombára č. 193/2015 zo 14.10.2015 (ktorý určoval všeobecnú hodnotu predmetnej parcely) mal za preukázané, že táto parcela je reálne deliteľná podľa spoluvlastníckych podielov. Žalobca i žalovaní predložili geometrické plány, ktorými bola okrem iných rozdelená aj parc. reg. „E“ č. 4295/1 podľa spoluvlastníckych podielov (podľa každého plánu inak). Obhliadkou nehnuteľností súd okrem iného zistil, že parc. reg. „E“ č. 4295/1 je prístupná len z cesty, ktorá je na jej okraji a na parc.č. 4023, parcela je ohraničená hustým lesom. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že prvý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením nehnuteľnosti podľa spoluvlastníckych podielov je možný u parc. č. 4295/1, ktorá je súčasťou lúk a túto prikázal do podielového spoluvlastníctva strán tak ako je to uvedené v III. výroku (27. bod odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie), a to podľa GP žalobcu, ktorý lepšie zohľadnil prístup vlastníkov z cesty k novovytvoreným parcelám a možnosť ich ďalšieho využitia. Ďalej dôvodil, že pri rozdelení parc. č. 4295/1 opätovne vychádzal z GP žalobcu, nakoľko podľa neho sú obe novovytvorené parcely prístupné z cesty, bez potreby zriadenia vecného bremena práva prechodu, alebo prechodu cez iné parcely, v podielovom spoluvlastníctve žalobcu. Podľa GP žalovaných, by žalobca na novovytvorenú parcelu nemal prístup z cesty susediacej s vyporiadavanou parcelou. Žalovaná 2/ uviedla, že žalobca má prístup na svoj novovytvorený pozemok cez iný pozemok, ktorého je podielovým spoluvlastníkom. Súd pri obhliadke zistil, že žalobkyňou uvedený pozemok je zarastený hustým lesným porastom a teda cez tento pozemok nemá žalobca potrebný prístup na obhospodarovanie novovytvoreného pozemku, naviac ak by aj bola z tejto strany parcela voľne prístupná, išlo by o zbytočne komplikovaný prístup k pozemku, najmä ak pôvodná parcela susedí s cestou. Preto súd pri vyporiadaní tejto parcely vychádzal z GP žalobcu. Žalovaná 2/ v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie v časti týkajúcej sa parcely č. č. 4295/1 síce uviedol skutkové tvrdenia strán, ale len čiastočne, vo svojej argumentácii sa zameral výhradne na prístup rozdelených parciel k miestnej komunikácii, pričom z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, že by zvažoval akékoľvek iné parametre, hoci v rámci jej vyjadrení (podaní) bolo opakovane poukazované aj na ďalšie okolnosti, ktoré by mali byť súdom v jeho rozhodovacej činnosti zvažované. V podaní z 1.10.2017 argumentovala, že rozdelením parcely č. 4295/1 podľa GP žalobcu bude pripravená o akýkoľvek prístup k susednej parcele registra „E" č. 4294, ktorej sú so žalobcom obaja spoluvlastníkmi a túto argumentáciu zdôraznila aj v podaní z 29.4.2020, v ktorom trvala na tom, že pri vyporiadaní parcely č. 4295/1 je nevyhnutné zohľadniť vlastnícke štruktúry susedných parciel, najmä parcelu registra „E" s parcelným č. 4294. Kým GP žalovaných zachováva prístup k parcele č. 4294 obom spoluvlastníkom parcely č. 4295/1, GP žalobcu ho zachováva len žalobcovi a žalovanú 2/ o akýkoľvek prístup oberá. V podaní z 1.10.2017 tiež argumentovala tým, že GP žalovaných prihliada na sklon terénu, na priebeh vrstevníc, čo návrh GP žalobcu predložený žalobcom vôbec nerešpektuje a nekorešponduje s kolmicami na vrstevnice, ako to bolo zohľadnené v GP žalovaných. Uviedla tiež, že návrh rozdelenia pozemkov v GP žalobcu zhoršuje, najmä vzhľadom na tvar, ale i umiestnenie pozemkov, ich využiteľnosť. Žalobcom navrhované riešenie v jeho GP nezohľadňuje o. i. sklon terénu, tvar pozemkov, účelnú využiteľnosť pozemkov, ich funkčnosť a historické rozčlenenie parciel a je v rozpore s racionálnym rozdelením pozemkov. Má za to, že ak by sa súd skutočne zaoberal jej argumentáciou a dôkladne by skúmal

pomery a vzťah strán k predmetu vyporiadania, mal by dospieť k rozhodnutiu, že parcelu č. 4295/1 rozdelí v súlade s GP žalovaných. Z odôvodnenia rozsudku napriek požiadavke ust. nie je zrejmé, ako a či vôbec súd pri svojej rozhodovacej činnosti zohľadnil vyššie uvedené tvrdenia strany sporu. Odôvodnenie rozsudku v časti rozdelenia parcely č. 4295/1 nedáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky prednesené stranami, a ktoré majú pre vec podstatný význam. Súd nedostatočne objasnil skutkový a právny základ svojho rozhodnutia, a preto považuje aj v tejto časti rozsudok za nedostatočne odôvodnený. Neodôvodnené rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné z hľadiska jeho vecnej správnosti, čo je porušením základného práva strán na spravodlivý súdny proces. Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k parcele registra „E“ č. 4295/1 je protirečivé, keď súd prvej inštancie vlastne uvádza, že rozhodol prvým /reálne rozdelenie/ a zároveň i druhým spôsobom /prikázanie za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom/ vyporiadania podielového spoluvlastníctva (viď prvý odsek 27. bodu odôvodnenia), a aj odôvodnenie a jeho výroková časť si tak čiastočne odporujú. V podaní z 1.10.2017 (doručenom súdu prvej inštancie 4.10.2017) žalovaná 2/ uviedla, že nesúhlasí so žalobcom navrhovaným rozdelením pozemku KN-E parc. č. 4295/1 v ním predloženom GP s a trvá na rozdelení pozemku v zmysle GP žalovaných. Riešenie navrhnuté žalovanými taktiež zabezpečuje prístup k obom novovzniknutým parcelám z verejnej komunikácie a riešenie rozdelenia pozemku v GP žalovaných zabezpečuje optimálnejšie využitie novovzniknutých pozemkov, než je tomu v rámci návrhu žalobcu v ním predloženom GP. Žalovanými navrhnuté rozdelenie nijako neznevýhodňuje žalobcu vo využití pozemku KN-E parc. č. 4294, čo je zrejmé z porovnania oboch GP. V súvislosti so susediacim pozemkom KN-E parc. č. 4294 poznamenala, že nielen žalobca je jeho spoluvlastníkom ale i žalovaná 2/. Zdôraznila, že žalobcom navrhovaným riešením by žalovaná 2/ stratila prístup k parcele KN-E parc. č. 4294 a susedstvo s KN-E parc. č. 4294, a teda žalobcom navrhnutým riešením by sa zhoršilo využitie takto susediacich parciel, čo žalobca naschvál zamlčal. Pritom v rámci riešenia navrhnutom v GP žalovaných by uvedené žalobcovi nehrozilo a susedstvo i prístup ku vyššie označenej parcele by mal zachované. Tvrdenie žalobcu, že údajne obhospodaruje parcelu KN-E parc. č. 4294 je prinajmenšom otázne, nakoľko žalovaná 2/ má vedomosť, že sa na danej parcele nehospodári, nakoľko by (1) žalovaná 2/ musela k tomu dať súhlas a (2) by sa takáto činnosť odrazila v účtovných závierkach žalobcu. Pokiaľ žalobca uvádza, že cez novovytvorenú parcelu KN-E parc. č. 4297/7 je umožnený prístup k KN-E parc. č. 4294, tak rovnako aj v GP žalovaných uvedené rešpektoval, kde je zabezpečený prístup ku KN-E parc. č. 4294 cez novovytvorenú KN-C parc. č. 4297/2. Žalobca má v GP predloženom žalovanými zároveň zabezpečený plnohodnotný prístup k jeho ďalším pozemkom ako napr. ku parc. č. 4305, 4306, 4307, 4308 a to po štátnej ceste na parc. č. 4360. Odvolateľka tak v odvolaní dôvodne namietala, že súd prvej inštancie neuviedol v odôvodnení rozsudku všetky jej podstatné skutkové tvrdenia vo vzťahu k rozdeleniu tejto parcely (napr. že rozdelením parcely č. 4295/1 podľa GP žalobcu bude pripravená o akýkoľvek prístup k susednej parcele registra „E" č. 4294, ktorej sú so žalobcom obaja spoluvlastníkmi, že GP žalovaných prihliada na sklon terénu, na priebeh vrstevníc, čo návrh GP žalobcu predložený žalobcom vôbec nerešpektuje a nekorešponduje s kolmicami na vrstevnice, ako to bolo zohľadnené v GP žalovaných, že návrh rozdelenia pozemkov v GP žalobcu zhoršuje, najmä vzhľadom na tvar, ale i umiestnenie pozemkov, ich využiteľnosť, že žalobcom navrhované riešenie v jeho GP nezohľadňuje o. i. sklon terénu, tvar pozemkov, účelnú využiteľnosť pozemkov, ich funkčnosť a historické rozčlenenie parciel a je v rozpore s racionálnym rozdelením pozemkov) a ani neuviedol či a ako ich posúdil. S poukazom na vyššie uvedené, odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie ani vo vzťahu k jeho III. výroku nezodpovedalo požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, absentoval v ňom argumentačný základ, ktorého správnosť by mohol odvolací súd preskúmať. K otázke reálneho rozdelenia odvolací súd poukazuje na závery Najvyššieho súdu SR, ktorý v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 29.2.1996 vyslovil, že reálne rozdelenie podľa výšky podielov prichádza do úvahy v prípade faktickej a funkčnej deliteľnosti predmetu spoluvlastníctva. Rozdelením nemusia vždy vzniknúť rovnako hodnotné samostatné podiely predtým spoločnej nehnuteľnosti (pozemky nemusia mať rovnakú výmeru, rovnakú kultúru, bonitu, stavby nemusia mať rovnaký vek a stavebné charakteristiky a pod.). Na tieto okolnosti sa v praxi súdov pri vyporiadaní prihliada tým, že sa vyjadrí primeraná peňažná náhrada, ktorá sa priznáva príslušnému spoluvlastníkovi. Na uvedený názor nadviazal najvyšší súd aj v rozhodnutí sp. zn. z 29. novembra 2010, v ktorom vyslovil, že pokiaľ ide o posúdenie možnosti uplatnenia prvého spôsobu vyporiadania spoločnej veci - jej reálneho rozdelenia, súd tu prihliada na veľkosť spoluvlastníckych podielov i na účelné využitie veci vzniknutej rozdelením. Prihliadnutie na veľkosť podielov neznamená, že v každom prípade súd bude rozdelenie veci podriaďovať aritmetickému vyjadreniu veľkosti podielov, ale ich účelnému využitiu. To

znamená, že konečné rozdelenie z hľadiska účelu užívania nemusí vyjadrovať absolútnu mieru veľkosti spoluvlastníckeho podielu a do úvahy preto prichádza i finančná náhrada (reálne rozdelenie veci tzv. kombinovaným spôsobom vyporiadania). Pritom súd dbá, aby rozdelením nevznikli nefunkčné veci alebo aby pomer rozdelených vecí svojou veľkosťou nebol vo výraznom nepomere k veľkosti pôvodných podielov. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam platí, že ich rozdelenie nie je dobré možné, ak by ani po adaptácii nemohli vzniknúť rozdelením samostatné veci alebo ich časti vzniknuté rozdelením by z hľadiska povahy a funkčného využitia nemohli slúžiť jednotlivým vlastníkom.

15. Štvrtým (IV.) výrokom rozsudku súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti zapísanej na Liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie C. parcela registra „C“ č. 4347 vo výmere 1977 m2 - trvalý trávnatý porast a prikázal nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovaného 1/. Piatym (V.) výrokom rozsudku súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísaným na Liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie C. parcela registra „E“ č. 4278 vo výmere 4690 m2 - orná pôda a parcela registra „E“ č. 4295/2 vo výmere 1192 m2 - záhrady. Prikázal uvedené nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu. Šiestym (VI.) výrokom rozsudku súd prvej inštancie žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 1/ sumu 63,61 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; Vo vzťahu k nehnuteľnostiam uvedeným vo IV. a V. výroku rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že spoluvlastníkom týchto nehnuteľností o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 2/3-iny je žalobca, a spoluvlastníkom týchto nehnuteľností o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/3 je žalovaný 1/. Dôvodil, že tieto pozemky nie sú deliteľné a všeobecná hodnota parc. č. 4278 je 3.253,92 eur, parc. č. 4295/2 je 735,11 eur a parc. č. 4347 je 1.899,11 eur. Ďalej dôvodil, že pri obhliadke nehnuteľností zistil, že p. č. 4278 je súčasťou lúky v užívaní družstva, na parc. č. 4347 je lesný porast prístupný z p. č. 4023. Na parc. č. 4347 je prístup cez parc. č. 4349, na ktorú nadväzuje a je prístupná aj po nespevnenej ceste na parc. č. 4360, ktorá vedie za rodinným domom s. č. XXX pozdĺž parc. č. 4347 a 4349. Po vykonaní dokazovania súd prvej inštancie prišiel k záveru, že podielové spoluvlastníctvo k parc. č. 4278, 4295/2 a 4347 zapísaným na LV XXX vo vlastníctve žalobcu v 2/3-inách a žalovaného 1/ v 1/3-ine nie je možné zrušiť a vyporiadať ich reálnym rozdelením, a to vzhľadom na veľkosť spoluvlastníckych podielov a výmeru predmetných nehnuteľností, kde reálnym rozdelením nehnuteľností by odčlenením podielu žalovaného 1/ vznikli parcely s výmerou menšou ako 2.000 m2, čo nie je v súlade s . Preto súd v tejto časti pristúpil k poradí druhému spôsobu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysle zákona, a to ich prikázaním do vlastníctva jednému zo spoluvlastníkov. Strany mali záujem nadobudnúť do vlastníctva všetky pozemky, výslovne ani jedna zo strán neuviedla, že nechce nadobudnúť konkrétnu parcelu. Súd zrušil podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam a prikázal do vlastníctva žalovaného 1/ parcelu registra „C“ č. 4347 vo výmere 1977 m2 - trvalý trávnatý porast a parcely registra „E“ č. 4278 vo výmere 4690 m2 - orná pôda a parc. č. 4295/2 vo výmere 1192 m2

- záhrady prikázal do vlastníctva žalobcu tak, ako je uvedené v bode IV. a V. výroku rozsudku. Dôvodil, že parcela č. 4347 nadväzuje na parc. č. 4349, na ktorej stojí rodinný dom a ktorá je predmetom vzájomnej žaloby. Spolu tvoria súvislý celok, ako súd zistil aj pri obhliadke. Parcela je prístupná cez par. č. 4347 a po ceste vedúcej za rodinným domom. Žalobca nemal námietky, aby túto parcelu nadobudol žalovaný 1/, preto súd prikázal parcelu do vlastníctva žalovaného 1/. Parc. č. 4295/2 prikázal do vlastníctva žalobcu, nakoľko susedí s novovytvorenou parc. č. 4297/7, ktorú súd prikázal do vlastníctva žalobcu. Spolu budú vytvárať jeden celok, čo uľahčí ich ďalšie účelné využitie. Parc. č. 4278 súd prikázal do vlastníctva žalobcu a to z dôvodu, že pozemok je obhospodarovaný družstvom a ani jedna zo strán nemá záujem na inom jeho využití. Žalobca mal záujem na nadobudnutí tohto pozemku a žalovaný 1/ od počiatku navrhoval, aby ho nadobudol žalobca. Takéto reálne rozdelenie nehnuteľností skoro úplne zodpovedá výške spoluvlastníckych podielov. Napokon súd prvej inštancie uviedol, že pred jeho rozhodnutím strany sporu výslovne uviedli, že súhlasia s určením všeobecnej hodnoty parc. č. 4278 vo výške 3.253,92 eur, parc. č. 4295/2 vo výške 735,11 eur a parc. č. 4347 vo výške 1.899,11 eur. Žalovaný 1/ nadobudol podiel žalobcu 2/3 z parc. č. 4347, ktorého všeobecná hodnota je 1.266,07 eur (2/3 zo sumy 1.899,11 eur) a žalobca nadobudol podiel 1/3 žalovaného 2/ (poznámka odvolacieho súdu – správne žalovaného 1/) z parc. č. 4278, ktorého všeobecná hodnota je 1.084,64 eur (1/3 zo sumy 3.253,92 eur) a z parc. č. 4295/2, ktorého všeobecná hodnota je 245,04 eur (1/3 zo sumy 735,11 eur). Súd zaviazal na vyrovnanie nadobudnutých podielov žalobcu zaplatiť žalovanému 1/ sumu 63,61 eur, t. j. rozdiel medzi hodnotou spoluvlastníckych podielov nehnuteľností nadobudnutých žalobcom 1.329,68 eur (1.084,64 eur + 245,04 eur) a spoluvlastníckeho podielu nadobudnutého žalovaným 1/ vo výške 1.266,07 eur (výrok VI. rozsudku).

Žalovaný 1/ v odvolaní namietal, že odôvodnenie rozhodnutia o prikázaní parcely registra „E" č. 4295/2 do výlučného vlastníctva žalobcu, je nedostatočné a nesúladné s požiadavkami ust. , nakoľko súd prakticky neuviedol akými úvahami sa pri prikazovaní tejto parcely riadil, aké argumenty strán zvažoval a ku ktorým z nich sa priklonil. V súvislosti s prikázaním parcely č. 4295/2 žalovaný 1/ spolu so žalovanou 2/ argumentoval, že táto parcela bola vždy využívaná rodinou B. ako sad, ktorý obhospodarovali počas návštev svojich predkov a pobytov na rodinnom dome. Podrobnému opisu historických a rodinných súvzťažností sa venovali na strane 5 a 6 spoločného podania z 24.2.2017 (Doplnenie vzájomnej žaloby a vyjadrenie vo veci). Uviedol, že k parcele č. 4295/2 majú silné citové puto a tvorí a vždy tvorila s rodinným domom funkčný celok. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, že by sa súd týmito argumentami pri svojom rozhodovaní zaoberal. Rovnako z rozsudku nevyplýva, že by sa súd pri svojom rozhodovaní zaoberal argumentom, že je výlučným vlastníkom parcely registra „E" s parcelným č. 4293, druh pozemku: orná pôda o výmere l 349 m2, zapísaná na LV č. XXXX pre katastrálne územie C., ktorá priamo susedí s parcelou č. 4295/2, pričom v prípade prikázania parcely č. 4295/2 do jeho výlučného vlastníctva by tieto mohol mimoriadne účelne využívať spoločne ako jeden veľký sad. Nakoľko odôvodnenie rozsudku v časti prikázania parcely č. 4295/2 do výlučného vlastníctva žalobcu nedáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam a nedostatočne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia súdu, považuje v tejto časti rozsudok za neodôvodnený a nepreskúmateľný z hľadiska jeho vecnej správnosti, čo je porušením základného práva strán na spravodlivý súdny proces. Súd vôbec nezohľadnil, že prikázaním parcely č. 4295/2 do výlučného vlastníctva žalobcu prišiel žalovaný 1/ o prístup k parcele č. 4293, pretože parcela registra „C'' č. 4359 vo vlastníctve Slovenskej republiky je absolútne nepriechodná a jediným prístupom, ktorý aktuálne má k dispozícii je práve parcela č. 4295/2. Má za to, že ak by sa súd skutočne zaoberal jeho argumentáciou a dôkladne by skúmal pomery a vzťah strán k predmetu vypriadania, mal by dospieť k rozhodnutiu, že parcelu č. 4295/2 prikazuje do výlučného vlastníctva žalovaného 1/, pričom ho zaviaže žalobcovi ako ustupujúcemu vlastníkovi vyplatiť vyrovnávací podiel v príslušnej výške. Napriek tomu, že je menšinovým spoluvlastníkom parcely č. 4295/2, má za to, že dostatočným spôsobom v konaní preukázal, že vhodnejším by s prihliadnutím na všetky ním v konaní uvádzané skutočnosti bolo prikázanie parcely č. 4295/2 do jeho výlučného vlastníctva (ako uvádzal v konaní pred súdom prvej inštancie, na tomto pozemku plánuje naďalej hospodáriť a časom ho spojiť s parcelou č. 4293 do jedného sadu). Prikázanie parcely č. 4295/2 do výlučného vlastníctva menšinového spoluvlastníka nie je v odôvodnených prípadoch zriedkavým riešením, práve naopak, toto riešenie sa uplatňuje pomerne bežne. Súd sa v rozhodnutí o zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva vždy musí zaoberať výškou podielu spoluvlastníkov a účelným využitím veci, jeho rozhodnutie však môže vychádzať aj z iných skutočnosti. Pre rozhodnutie súdu o tom, komu sa prikáže nehnuteľnosť, nie je absolútne rozhodujúca ani výška podielov, ani účelné využitie veci, ale ide o súhrn skutočností, ktoré sú v danej veci relevantné. Súd však, pravda, musí riadne odôvodniť, prečo kritériá výšky podielov a účelného využitia veci nie sú v konkrétnom prípade rozhodujúce. V súvislosti s jeho pretrvávajúcou požiadavkou prikázania parcely č. 4295/2 do jeho výlučného vlastníctva odvolaním napadol aj VI. výrok rozsudku, nakoľko v prípade prikázania parcely č. 4295/2 do jeho výlučného vlastníctva by vznikla povinnosť výplaty vyrovnávacieho podielu v rozdielnej výške. Pre úplnosť uviedol, že s prikázaním parcely č. 4278 do výlučného vlastníctva žalobcu súhlasí, a teda prikázanie parcely č. 4278 do výlučného vlastníctva žalobcu, ani jeho povinnosť zaplatiť mu ako ustupujúcemu spoluvlastníkovi príslušný vyrovnávací podiel týmto odvolaním nenapáda. Žalobca v odvolaní namietal, že jeho odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti výroku IV. (v spojení s výrokom VI. a VII.), kde súd prikázal žalovanému 1/ výlučné vlastníctvo parcely registra „C“ č. 4347 vo výmere 1977 m2 - trvalý trávnatý porast bez povinnosti vyplatiť ustupujúcemu spoluvlastníkovi – žalobcovi hodnotu trvalého trávnatého porastu vo výške 2,50 eur/m2, je nespravodlivé, nesprávne, nezodpovedajúce reálnym skutočnostiam bežne známym, a vychádzajúce z nedostatočného skutkového posúdenia okolností veci. Pri snahe uzavrieť so stranou žalovaných mimosúdnu dohodu sa hodnota ornej pôdy a trvalých trávnych porastov určovala a napokon bola prijatá vo výške 2,50 eur/m2. Vo všetkých následných návrhoch žalobcu na schválenie súdneho zmieru medzi stranami sporu, ústne oboznamovaného na pojednávaniach dňa 31.1.2022 a dňa 7.3.2022, žalovaný nenamietal hodnotu ornej pôdy vo výške 2,50 eur/m2. K schváleniu súdneho zmieru napokon nedošlo, avšak nie z dôvodu výšky hodnoty ornej pôdy a trvalých trávnych porastov stanovenej na sumu 2,50 eur/ m2, ale pre žalobcu z doposiaľ neznámych dôvodov. Žalobca nemôže akceptovať priznanie výlučného vlastníctva žalovaného 1/ k parcele registra „C“ č. 4347 vo výmere 1977 m2 - trvalý trávnatý porast za úhradu (bez úhrady) finančného vyporiadania ustupujúcemu spoluvlastníkovi vo výške 0,96 eur/ m2. Len v prípade rešpektovania bežne známych cien ornej pôdy, trvalých trávnych porastov a záhrad

v katastrálnom území C., nie je možné sa stotožniť s touto sumou, žalobca je presvedčený, že v prípade vzniku výlučného vlastníctva tejto parcely žalovaným 1/, mal byť tento zaviazaný k úhrade 2/3-ín spoluvlastníckeho podielu, ktorému zodpovedá ideálna výmera vo výške 1318 m2 za sumu minimálne 2,50 eur/m2. Žalobca nesúhlasil s hodnotou ornej pôdy, trvalých trávnych porastov vo výške určenej súdnym znalcom Ing. Róbertom Gombárom v Znaleckom posudku č. 193/2015 zo 14.10.2015, keď tento určil ich hodnotu vo výške od 0,61 eur/m2 cez 0,69 eur/m2 do 0,96 eur/m2. Žalovaný 1/ sa vyjadril k odvolaniu žalobcu tak, že právnu relevanciu má jedine riadne uzavretá mimosúdna dohoda, prípadne dohoda strán potvrdená súdom, k čomu však v tomto spore nedošlo. Z uvedeného dôvodu musel vo veci rozhodnúť súd a nie je správny predpoklad žalobcu, že tento by mal prihliadať na akúkoľvek predbežnú (riadne neuzavretú) dohodu strán o výške vyrovnacieho podielu. Žalovaný 1/ bol názoru, že s prihliadnutím na prejednací princíp ovládajúci civilné sporové konanie nemal súd inú možnosť, ako si osvojiť nesporné tvrdenia strán (právna zástupkyňa žalobcu na poslednom pojednávaní dňa 25.4.2022 jednoznačne uviedla, že rešpektujú bonitu a ceny pôdy určené znaleckými posudkami, ktoré sa nachádzajú v spise /i keď strany rokovali o iných cenách, no nedohodli sa/, žalovaný 1/ na predmetnom pojednávaní uviedol, že trvá na ocenení podľa znaleckých posudkov, ktoré sa nachádzajú v spise a žalovaná 2/ sa pripojila k jeho vyjadreniu, čím sa stala všeobecná hodnota všetkých sporných nehnuteľností, vrátane výšky od nej odvodených vyrovnacích podielov ustupujúcich spoluvlastníkov, určená znaleckými posudkami nespornou) a rozhodnúť na ich podklade, o to viac v prípade, ak sú zhodné tvrdenia strán podporené predloženými dôkazmi (dokonca znaleckým dokazovaním). Odvolací súd v prvom rade uvádza, že hoci bol rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX pre k. ú. C. napadnutý odvolaniami iba v časti vyporiadania podielového spoluvlastníctva, nie aj v časti zrušenia podielového spoluvlastníctva, ide o závislé výroky ( ), čo sa prejavuje tým, že nemôže samostatne nadobudnúť právoplatnosť výrok o zrušení spoluvlastníctva a samostatne výrok o jeho vyporiadaní. Tým, že žalobca i žalovaný 1/ v odvolaniach žiadali zmeniť VI. výrok rozsudku súdu prvej inštancie o náhradovej povinnosti (v tom komu i v akej výške uložiť náhradovú povinnosť, žalobca žiadal uložiť povinnosť žalovanému 1/ zaplatiť žalobcovi sumu 1.965,32 eur, žalovaný 1/ zasa žiadal uložiť povinnosť žalobcovi zaplatiť žalovanému 1/ sumu 671,50 eur) teda napadli výšku súdom určenej náhradovej povinnosti (vo výroku rozsudku určenej jednou sumou) a tým (keďže ide o závislé výroky) aj samotné zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX k. ú. C.. Preto v prípade odvolania odvolací súd bol povinný preskúmať celý výrok rozhodnutia súdu vo veci samej vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX pre k. ú. C. (IV., V. a VI. výrok rozsudku). Závislosť výrokov sa vzťahovala aj na výrok o náhrade trov konania (VII.) a náhrade trov štátu (XI. a XII. výrok). Odvolací súd k námietkam žalobcu uvádza nasledovné: Pod vyporiadaním podielového spoluvlastníctva je treba rozumieť také vyporiadanie, ktoré definitívne vyrieši vnútorné majetkové vzťahy spoluvlastníkov, týkajúce sa ich práv a povinností vo vzťahu k ich doterajším a novovzniknutým podielom. Prikázanie veci je nevyhnutne spojené s povinnosťou poskytnutia primeranej náhrady. Za primeranú náhradu treba považovať hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie obdobnej veci, aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom (ÚS ČR ). Podľa ustálenej judikatúry základom pre stanovenie primeranej náhrady za nehnuteľnosť je jej všeobecná cena obvyklá v danom mieste v dobe rozhodovania s tým, že túto náhradu súd určí zodpovedajúcim podielom z ceny celej veci, nie cenou, za ktorú by bolo možné predať spoluvlastnícky podiel (ČR R 15/99). Zhodne aj stanovisko občianskoprávneho kolégia NS SR z 20. 10. 1997 sp. zn. Cpj. 30/97. Prihliada sa predovšetkým k cenám, za ktoré by boli v danom mieste a čase v súlade s ponukou a dopytom predané nehnuteľnosti obdobných kvalít (NS ČR ). Pre určenie primeranej náhrady je rozhodujúca cena nehnuteľností v dobe ich vyporiadania (NS ČR ). V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva si spoluvlastník, ktorému je ukladané, aby zaplatil druhému spoluvlastníkovi primeranú náhradu za vyporiadavané nehnuteľnosti, nemôže proti takémuto nároku spoluvlastníka započítať iný majetkový nárok a súd nemôže peňažnú náhradu znížiť s poukazom na dobré mravy podľa O.z. (NS ČR ). Rozhodnutie súdu má totiž konštitutívnu povahu a zakladá práva a povinnosti až do budúcna. Právo na zaplatenie náhrady tak vzniká spoluvlastníkovi až právoplatnosťou rozhodnutia a až proti takto existujúcemu nároku možno namietať započítanie. Námietka žalobcu, že súd prvej inštancie mal pri určovaní výšky primeranej náhrady vychádzať z hodnoty ornej pôdy a trvalých trávnych porastov vo výške 2,50 eur/m2, žalobcom navrhnutej v rámci mimosúdnych rokovaní, ktorú hodnotu žalovaný 1/ nenamietal, nebola podľa názoru odvolacieho

súdu dôvodná, keďže k uzavretiu dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva medzi stranami neprišlo, preto o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva rozhodoval na návrh žalobcu súd prvej inštancie, bolo preto povinnosťou súdu v odôvodnení preskúmavaného rozsudku riadne sa vysporiadať s otázkou primeranej náhrady za spoluvlastnícke podiely, ako aj s výškou náhrady jednotlivých spoluvlastníkov podľa ich podielov, a to takým spôsobom, aby boli závery prvoinštančného súdu bez akýchkoľvek pochybností zrozumiteľné, presvedčivé a preskúmateľné. Súd prvej inštancie však iba uviedol, že „pred jeho rozhodnutím strany sporu výslovne uviedli, že súhlasia s určením všeobecnej hodnoty parc. č. 4278 vo výške 3.253,92 eur, parc. č. 4295/2 vo výške 735,11 eur a parc. č. 4347 vo výške 1.899,11 eur.“, neuviedol aká je všeobecná cena nehnuteľností obvyklá v danom mieste v dobe rozhodovania. Výška primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel v zmysle O.z. nemôže byť skutkovým tvrdením, keďže sa netýka skutkových okolností resp. skutkového deja veci. Potom ani neprichádza do úvahy aplikácia o nespornosti nepopretých skutkových tvrdení. Stanovenie výšky primeranej náhrady je súčasťou právneho posúdenia veci. V tomto smere bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie síce nedostatočne odôvodnené a tým aj nepreskúmateľné, nič to však nemení na tom, že súd nemohol vychádzať z „dohodnutej“ výšky primeranej náhrady, ale mal vychádzať zo všeobecnej ceny obvyklej v danom mieste v dobe rozhodovania a túto náhradu určiť zodpovedajúcim podielom z ceny celej veci. Odvolací súd k odvolacím námietkam žalovaného 1/ uvádza nasledovné: Opätovne bolo nutné vytknúť súdu prvej inštancie protirečivosť jeho záverov, keď na jednej strane uviedol, že podielové spoluvlastníctvo k parc. č. 4278, 4295/2 a 4347 zapísaným na LV XXX vo vlastníctve žalobcu v 2/3-inách a žalovaného 1/ v 1/3-ine nie je možné zrušiť a vyporiadať ich reálnym rozdelením, a to vzhľadom na veľkosť spoluvlastníckych podielov a výmeru predmetných nehnuteľností, kde reálnym rozdelením nehnuteľností by odčlenením podielu žalovaného 1/ vznikli parcely s výmerou menšou ako 2.000 m2, čo nie je v súlade s a preto súd v tejto časti pristúpil k poradí druhému spôsobu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysle zákona, a to ich prikázaním do vlastníctva jednému zo spoluvlastníkov, a na druhej strane uviedol, že takéto reálne rozdelenie nehnuteľností skoro úplne zodpovedá výške spoluvlastníckych podielov. Zákon stanovuje kritériá, na ktoré súd pri zrušení spoluvlastníctva prikázaním veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom prihliada. Sú nimi: a) veľkosť spoluvlastníckych podielov, b) účelné využitie veci, c) násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Je potom na úvahe súdu, aby význam jednotlivých kritérií zhodnotil (porov. Krajčo, J., pre prax, komentár, Judikatúra NS SR, NS ČR, ESD, ESĽP, komentár, Bratislava, EUROUNION, 2015, 1316 s.). Výrazom ustálenej súdnej praxe v prípade vyporiadania podielového spoluvlastníctva je záver, že pri rozhodovaní o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je potrebné vždy vziať do úvahy hľadiská uvedené v O. z. Súd sa vždy musí zaoberať úrovňami účasti spoluvlastníkov a účelným využitím veci (porov. rozhodnutie NS ČR sp. zn. ). Hľadiská uvedené v O. z treba vždy vziať do úvahy a ak riadna aplikácia týchto kritérií (veľkosť spoluvlastníckeho podielu a účelné využitie veci) pre strany sporu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vyznieva rovnocenne, záleží na súde, ktoré z ďalších relevantných okolností prípadu vyhodnotí v prospech tej ktorej strany (porov. rozhodnutie NS ČR sp. zn. , sp. zn. ). S poukazom na vyššie uvedené súd sa v rozhodnutí o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva musí vždy primárne zaoberať výškou podielov spoluvlastníkov a účelným využitím veci, hoci jeho rozhodnutie môže následne vychádzať z iných relevantných skutočností (porov. sp. zn. , ). Súd však musí riadne zdôvodniť, prečo kritériá výšky podielov a účelného využitia veci nie sú v konkrétnom prípade rozhodujúce. Z uvedeného je podľa názoru odvolacieho súdu zrejmé, že súd prvej inštancie takto nepostupoval a dôvodnou bola i námietka žalovaného 1/ v odvolaní, že odôvodnenie rozhodnutia o prikázaní parcely registra „E" č. 4295/2 do výlučného vlastníctva žalobcu, je nedostatočné a nesúladné s požiadavkami ust. , nakoľko súd prakticky neuviedol akými úvahami sa pri prikazovaní tejto parcely riadil, aké argumenty strán zvažoval a ku ktorým z nich sa priklonil. Súd prvej inštancie uviedol iba toľko, že „Parc. č. 4295/2 prikázal do vlastníctva žalobcu, nakoľko susedí s novovytvorenou parc. č. 4297/7, ktorú súd prikázal do vlastníctva žalobcu. Spolu budú vytvárať jeden celok, čo uľahčí ich ďalšie účelné využitie.“ Opätovne absentujú v odôvodnení argumenty strán (najmä argumenty žalovaného 1/ najmä z jeho podania z 24.2.2017, č.l. 281, napr. o historických a rodinných súvzťažnostiach), ktorými argumentovali v konaní pred súdom prvej inštancie v prospech prikázania im nehnuteľnosti, z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, že by sa súd týmito argumentami pri svojom rozhodovaní zaoberal, čo mu dôvodne vytkol žalovaný 1/. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že v pomeroch konkrétnej veci môžu byť pre úvahy o prikázaní veci niektorému z podielových spoluvlastníkov rozhodné aj

okolnosti spočívajúce v historickej rodinnej väzbe na predmet spoluvlastníctva, ako i v spôsobe jeho nadobudnutia. Z uvedeného je zrejmá absencia komparácie relevantných hľadísk pri hodnotení predpokladov pre účelné využitie veci a hospodárenie s ňou.

16. Nakoľko odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutých častiach nedáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam a nedostatočne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia súdu, považuje odvolací súd rozsudok za nedostatočne odôvodnený a tým nepreskúmateľný z hľadiska jeho vecnej správnosti. Preto odvolací súd podľa zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach (II., III., IV., V., VI., a VII. výrok) a od rozhodnutia vo veci samej závislých častiach (XI. a XII. výrok) a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorý nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, ktoré nenahrádza konanie pred súdom prvej inštancie.

17. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, v intenciách vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu, vyhodnotiť výsledky dokazovania a kvalifikovane aplikovať jednotlivé zákonom stanovené kritériá pre vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, primárne uvedené v ust. § 142 ods. 1 O. z., v zmysle ustálenej súdnej praxe, ako aj prihliadať na všetky ďalšie relevantné okolnosti prípadu, a to komplexne, s náležitým zdôvodnením prečo jednotlivé kritériá neboli v danom prípade spôsobilé byť rozhodujúce. Pod účelným využitím veci je treba rozumieť predovšetkým využitie veci za účelom, na ktorý je vec určená, so zohľadnením špecifík vzťahujúcich sa na druh nehnuteľností. V odôvodnení súdneho rozhodnutia bude potrebné sa zaoberať aj obranou strany konania, s uvedením argumentačného základu v čom táto nesprávnosť konkrétne spočíva. Svoj právny záver zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania, poskytne odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (porov. rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. , ). Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, v intenciách vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanovením a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil a rozhodol.

18. Podľa ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. V novom rozhodnutí o veci (v zostávajúcej časti) rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania.

19. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( ) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( ) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. ( ) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n/. ( ) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. ( ) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( ) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( ) Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( ) Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa . ( ) Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. ( ) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. ( ) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( ) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( ) Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci. ( ) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. ( ) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( ) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.( ) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. ( ) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. ( ) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. ( ) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. ( ) Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. ( ) Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( ) V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. ( )