Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_12CoE-53-2020.pdf
PDF · 81.25 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoE/53/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v exekučnej veci oprávneného F. Z., E. so sídlom U. XXX/A, XXX XX F., K.: XX XXX XXX, proti povinnej C. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXX, XXX XX U., o udelenie poverenia, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok, č.k. 5Er/252/2015-35 zo dňa 08. februára 2018, takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že: „Žiadosť súdneho exekútora R.. Y. F., o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie EX XXXX/XXXX sa zamieta.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 243h ods. 1, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 4 písm. k), 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.
3. Vychádzal zo zistenia, že právny predchodca oprávneného T. banka, a.s. poskytla dňa XX.XX.XXXX povinnej ako dlžníkovi úver vo výške 2.500,- Eur, ktorý sa povinná zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach a zaplatiť tak celkovú sumu 4.500,30 Eur. Súčasťou formulárovej zmluvy boli aj obchodné podmienky, kde v čl. 2.7. sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z uvedenej zmluvy budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných podmienkach. Exekučným titulom bol v predmetnej veci rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., sp. zn. K. ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.08.2012 a vykonateľnosť dňa 04.09.2012.
4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že Zmluvu o poskytnutí úveru posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá má zároveň charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Po preskúmaní rozhodcovskej doložky a spôsobu jej úpravy považoval súd túto za neprijateľnú podmienku a teda neplatnú, pretože nespĺňa podmienku individuálneho dojednania. V danom prípade bola v zmluve jedna veta o „dohode“ o riešení sporov v rozhodcovskom konaní, pričom žiadne ďalšie podrobnosti rozhodcovskej doložky v zmluve uvedené nie sú. Táto veta odkazuje na VOP, čiže podstatná časť rozhodcovskej doložky bola uvedená len vo VOP. S týmito podľa obsahu zmluvy bola povinná oboznámená, avšak z obsahu zmluvy nevyplýva, aby VOP mali byť súčasťou zmluvy, teda vyvstáva veľká pochybnosť o tom, či si mohla povinná tieto prečítať, resp. či ich mala k dispozícii aspoň po uzavretí zmluvy. Povinná ako spotrebiteľ si túto doložku osobitne nevyjednala a nemala na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatými štandardnými podmienkami, čiže mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť
všetkým podmienkam upraveným v zmluve. Aj keď je spotrebiteľovi daná možnosť žalovať buď na rozhodcovskom súde alebo na všeobecnom súde, v konečnom dôsledku výsledkom tejto doložky je rozhodovanie sporu rozhodcovským súdom, ktorému sa musí spotrebiteľ podrobiť. Súd mal za to, že ak má byť rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná voľba vyžaduje predovšetkým informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá-ktorá voľba konkrétne znamená. Z predloženej rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že povinnej sa poskytli jasné a zrozumiteľné informácie, predovšetkým čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní a aké sú jeho dôsledky. Rozhodcovskú doložku dohodnutú za uvedených okolností spolu s absenciou individuálnosti jej dojednania považoval za neprimeranú zmluvnú podmienku. Takéto dojednanie dosahuje intenzitu hrubého nepomeru zmluvnej podmienky v neprospech spotrebiteľa, a je v rozpore s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, čo spôsobuje jej neplatnosť. Za takéhoto stavu potom rozhodol vo veci orgán, ktorý na to nemal právomoc, čo je jednou zo základných podmienok právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu. Poukázal na to, že uvedené závery potvrdzuje aj názor Krajského súdu v Prešove vyslovený v podobnom prípade, na ktorý poukázal a tiež aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6Cdo/1/2012. Na základe uvedené dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky v zmysle citovaných ustanovení, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
5. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Odvolanie právne odôvodnil § 365 ods. 1 písm. d), a), e), f), g), h) a b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Namietal, že súd prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia, a to skúmaním iných listín ako pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a z povahy veci nie je možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti, než akou v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len jazykové, logické, axiologické a systematické dôvody, ale aj premenné historického výkladu. Uviedol, že o platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená, teda je tu prekážka res iudicata. Mal za to, že súd nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka a konštruoval nový skutkový stav bez účasti oprávneného a tiež mu odňal možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu. Ďalej uviedol, že pokiaľ by súd zvažoval rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o Smernicu EHS č. 93/13/EHS a taktiež nie je možné brať do úvahy ani judikatúru ESD. Namietal porušenie právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných veciach poverenie vydajú a zamietajú, ako aj na skutočnosť, že dochádza k neprimeranému zvýhodňovaniu povinnej pred exekučným súdom. Mal za to, že exekučný súd svojim postupom znemožnil uplatniť si svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozhodnutia. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie § 34 C.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
7. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
8. Z obsahu odvolania možno vyvodiť, že oprávnený namieta nesprávne zistenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie (§ 365 písm. f), h) C.s.p.).
9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
10. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
11. Odvolací súd poukazuje na kritériá neprijateľnej podmienky, za ktorú sa považuje podmienka, ktorá je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, pričom nerovnováha musí byť daná v neprospech spotrebiteľa.
12. Súd prvej inštancie odôvodnil neprijateľnosť rozhodcovskej doložky tým, že si ju spotrebiteľ osobitne nevyjednal. Ide o zásadné rozhodnutie a odvolací súd sa s ním stotožňuje.
13. Postup súdu prvej inštancie bol tiež v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy SR a judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie. V danom prípade zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia súdom prvej inštancie nemalo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd postupoval podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto následne po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia bude exekučné konanie zastavené v súlade s ustanovenia § 44 ods. 3 Exekučného poriadku. Právne posúdenie neplatnosti rozhodcovskej doložky je v súlade aj s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.
14. Uvedeným postupom exekučného súdu nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom účastníkom konania, ani k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná, prípadne práva na súdnu ochranu zaručeného Ústavou Slovenskej republiky.
15. Naopak, dojednanie rozhodcovskej doložky, v zmysle ktorej na konanie zo zmluvy o úvere je oprávnený len rozhodcovský súd, je v rozpore s právom na súdnu ochranu zaručeným Ústavou Slovenskej republiky. Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je v súlade s ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach obsahu spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
16. Vzhľadom na povahu a význam všeobecného záujmu, na ktorom sa zakladá ochrana spotrebiteľov, ktorú smernica 93/13/EHS zabezpečuje, jej článok 6 musí byť považovaný za ustanovenie, ktoré je rovnocenné s vnútroštátnymi pravidlami, ktoré v rámci vnútroštátneho právneho poriadku majú právnu silu noriem verejného poriadku (rozsudok Asturcom Telecomunicaciones, bod 52). Z uvedeného predovšetkým vyplýva, že ak vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozhodnutia, musí podľa vnútroštátnych procesných pravidiel aj bez návrhu preskúmať rozpor rozhodcovskej doložky s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného poriadku, musí takisto preskúmať aj bez návrhu nekalú povahu tejto doložky v súvislosti s článkom 6 uvedenej smernice hneď po tom, ako je súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel (pozri uznesenie Súdneho dvora C-76/10 - Pohotovosť s.r.o./ Iveta Korčkovská, bod 50, 51).
17. Odvolací súd nevidí žiadny dôvod na to, aby sa uvedené závery nemali vzťahovať aj na stav, keď rozhodcovský rozsudok bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej zmluve, pretože neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná, a teda nevyvoláva právne účinky obdobne ako keď rozhodcovskej zmluvy niet (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 1/2012).
18. Záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky je tiež v geografických dôvodoch v zmysle judikatúry súdneho dvora C-240/98 - C-244/98 Oceáno Grupo Editoriale. Neprimeraná vzdialenosť od miesta rozhodcovského konania je skutočnosťou, ktorá má odradzujúce účinky pre spotrebiteľa vo vzťahu k uplatňovaniu práva. Už len samotná vzdialenosť cca XXX km (U. - F.) na rozhodcovské konanie je odradzujúca.
19. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porovnaj rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).
20. Odvolací súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.
21. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil v súlade s ustanovením § 387 odsek 1 a 2 C.s.p..
22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).