Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

39Csp/115/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ing. Andreou Škapincovou, PhD., v spore žalobcu: Š. B. Z. Y.J., M.: XX XXX XXX, H. H. O. W. X, XXX XX Y., právne zastúpený: GARAJ&Partners s.r.o., IČO: 35 951 125, so sídlom Jozefská 3, 811 06 Bratislava proti žalovanému: D. P., P.. XX.X.XXXX, Y. D. XXX/XX, XXX XX U., právne zastúpený: JUDr. Ján Lemeš, advokát so sídlom Žižkova 19, 040 01 Košice, IČO: 35 517 328, o zaplatenie 11.519,73 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 16.5.2019 pôvodne voči žalovanému v 1. rade: D. P.A. a žalovanej v 2. rade: V. P. ako dlžníkom, a tiež popri dlžníkom aj voči žalovanému (v žalobe označenému ako žalovaný v 3. rade) ako ručiteľovi, domáhal na základe zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru č. zaplatenia sumy 11.519,73 EUR s príslušenstvom a náhrady trov konania. 2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že uzavrel s D. P. (v žalobe pôvodne označeným žalovaným v 1. rade) a V. P. (v žalobe pôvodne označenou ako žalovaná v 2. rade) zmluvu o poskytnutí podpory vo forme úveru č. , na základe ktorej bola D. P. N. V.T. P. poskytnutá podpora vo forme úveru vo výške 16.596,96 EUR (ďalej zmluva o úvere) pri základnej úrokovej sadzbe 3,00% ročne, s dobou splatnosti 30 rokov a nenávratný príspevok vo výške 4.979,09 EUR. V zmysle článku V bod 1 zmluvy o úvere sa dlžník zaviazal splatiť veriteľovi celý úver so základnou úrokovou sadzbou vo výške 3% na účet v banke a zároveň sa zaviazal splácať úver a úrok pravidelnými mesačnými splátkami, ktoré zahŕňajú istinu a úrok vždy do 15. kalendárneho dňa nasledujúceho mesiaca počas celej lehoty splatnosti úveru. Žalobca Výzvou na úhradu dlhu - upomienka č. 2 zo dňa 14.09.2010 upozornil žalovaných na omeškanie s úhradou pravidelných mesačných splátok vo výške 509,36 EUR. Po prevzatí právneho zastúpenia zaslal právny zástupca žalobcu D.P. P., V. P. a žalovanému D. P. Výzvu na úhradu dlhu zo dňa 07.12.2018, v ktorej ich vyzval, aby uhradili svoj dlh vo výške 7.759,13 EUR, úroky z omeškania vo výške 2.257,47 EUR, t.j. spolu celkovo aby zaplatili sumu vo výške 10.016,60 EUR. Žalovaní boli k dátumu 04.02.2019 v omeškaní s 108 splátkami spolu vo výške 7.905,59 EUR, čím došlo k naplneniu podmienky ustanovenia článku VIII. bod 4. zmluvy o úvere, oprávňujúcej žalobcu k odstúpeniu od zmluvy o úvere. Pokiaľ ide o vplyv omeškania žalovaných na splatnosť záväzku, žalobca bol názoru, že v predmetnom prípade nejde o čiastkové plnenie, pri ktorých sa splátky premlčujú samostatne podľa , ale ide o jedno plnenie, pri ktorom splatnosť nastala splatnosťou celého úveru. Na podporu tohto tvrdenia poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. zo dňa 17.06.2008, v zmysle ktorého pokiaľ bolo v úverovej zmluve dohodnuté splácanie úveru v splátkach, nejedná sa o čiastkové plnenie podľa , ale o jedno plnenie, ktorého

úhrada bola dohodnutá v splátkach. Preto žalobca za lehotu splatnosti považuje lehotu na splatenie celého úveru. Premlčacia doba začala plynúť po lehote splatnosti celého úveru. Žalobca mal za to, že vzťah medzi ním a žalovanými je obchodnoprávnym vzťahom, ide o vzťah zo zmluvy o úvere, ktorá je ako zmluvný typ upravená v ustanoveniach a nasl. . Žalobca odstúpil od Zmluvy o úvere podaním zo dňa 04.02.2019, čím sa celý dlh stal splatným. Podľa článku VIII. bod 4. zmluvy o úvere, žalobca má nárok na vrátenie nesplatenej istiny vo výške 11.519,73 EUR, nesplateného zmluvného úroku ku dňu 01.02.2019 v zmysle ustanovenia článku III. zmluvy o úvere vo výške 3.259,47 EUR, nesplateného úroku z omeškania z nesplatených splátok splatných pred odstúpením vo výške 2.378,22 EUR a zmluvnej pokuty vo výške 1.504,92 EUR. Napriek doručenému odstúpeniu od zmluvy, nedošlo zo strany žalovaných k úhrade sumy 18.932,40 EUR (celková suma uvedená v odstúpení). Žalobca poukázal, že v zmysle je oprávnením veriteľa požadovať vrátenie dlžnej sumy aj s úrokmi. Požiadavka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky (dlžnú sumu) vyplýva zo zmluvy o úvere. Aj povinnosť platiť úrok z nevrátenej časti úveru vyplýva zo zmluvy o úvere a trvá, resp. pokračuje aj po účinnosti odstúpenia veriteľa od zmluvy. Je opodstatnené, aby po odstúpení od zmluvy o úvere podľa , dlžník naďalej platil tak úroky z úveru, ako aj úroky z omeškania, ktoré sú buď zmluvne dojednané, alebo zákonné ( ). Žalobca zároveň uviedol, že do 16.05.2019 nebolo zo strany D. P. a V. P. zriadené záložné právo v prospech žalobcu na stavbe definovanej v článku II bod 1 zmluvy o úvere. Záväzok zo zmluvy o úvere je zabezpečený ručením a odstúpením od úverovej zmluvy nedochádza k zániku hlavného záväzku, teda nedochádza ani k zániku ručenia. Žalobca argumentoval, že odstúpenie od úverovej zmluvy podľa je osobitný inštitút, ktorý v dôsledku nedisciplinovaného správania dlžníka (vrátiť úver v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas) spôsobuje jedine zmenu splatnosti úveru z pôvodnej splatnosti napr.: „v pravidelných mesačných splátkach vo výške a spôsobom dojednaným v zmluve o úvere“ na novú splatnosť napr.: „povinnosť vrátiť poskytnutý úver v lehote 30 dní od požiadania veriteľa. V zmysle ustanovenia článku VIII. bod 4. Zmluvy o úvere žalobca si uplatnil i zmluvnú pokutu, ktorú vypočítal nasledovne: (nesplatená istina + nesplatený zmluvný úrok) x 0,1 = suma zmluvnej pokuty (11.519,73 + 3.529,47) x 0,1 = 1.504,92 EUR. Ďalej právne zdôvodnil, že prejednávaný spor nepovažuje za spor spotrebiteľský a zároveň podľa jeho názoru je na spor potrebné aplikovať ustanovenia . 3. Okresný súd Košice I platobným rozkazom č.k. -51 z 7.8.2019, právoplatným voči žalovaným v 1 a 2. rade dňa 12.2.2020, zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcovi sumu 11.519,73 EUR spolu s nesplateným zmluvným úrokom ku dňu 01.02.2019 v zmysle ustanovenia článku V. zmluvy o úvere vo výške 3.529,03 EUR, zmluvným úrokom vo výške 3,5% p.a. z nesplatenej istiny vo výške 11.519,73 EUR od 12.03.2019 do zaplatenia, nesplateným úrokom z omeškania z nesplatených splátok splatných pred odstúpením vo výške 2.378,22 EUR, úrokom z omeškania vo výške 9,00% p.a. z nesplatenej istiny vo výške 11.519,73 EUR od 12.03.2019 (dátum prevzatia odstúpenia + 30 dní) do zaplatenia, nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 771,71 EUR, a zmluvnou pokutou vo výške 1.504,92 EUR, s tým, že plnením jedného zo Žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných Žalovaných, a to všetko do 15 dní od doručenia platobného rozkazu. Zároveň požadoval náhradu trov konania. 4. Žalovaný (pôvodné označovaný ako žalovaný v 3. rade) prevzal predmetný platobný rozkaz dňa 27.11.2019 a dňa 9.12.2019 doručil voči platobnému rozkazu odpor, preto voči žalovanému (pôvodne označenému ako žalovaný v 3. rade) platobný rozkaz nenadobudol právoplatnosť. V tomto prípade sa nejedná o nerozlučné spoločenstvo, teda úkony jedného zo žalovaných nezaväzujú ostatných, čo vyplýva z charakteru nároku uplatneného žalobcom a z hmotného práva. Z uvedeného dôvodu odpor podaný žalovaným v 3. rade nemal účinky vo vzťahu žalobcu k žalovanému v 1. rade, ani žalovanej v 2. rade. 5. Okresný súd Košice I uznesením č.k. -102 z 25.2.2020 zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Košice I zo dňa 7.8.2019, sp.zn. voči žalovanému v 3. rade. 6. Žalovaný (označený v žalobe ako žalovaný v 3. rade) v podanom odpore z 9.12.2019 uviedol, že žalobca porušil ustanovenie zákona o pohľadávkach štátu, keďže správca je povinný nakladať s pohľadávkou štátu využívať všetky právne prostriedky na jej vymoženie. V zmysle článku VII bod 3 zmluvy dlžník a veriteľ sa dohodli na zriadení záložného práva na stavbu uvedenú v l. II/1. ktorým sa po kolaudácii stavby zabezpečia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi vyplývajúce z tejto zmluvy a to do výšky jeden a pol násobku poskytnutého úveru. Zápis záložného práva na list vlastníctva na katastrálnom odbore príslušného okresného úradu zabezpečí dlžník na vlastné náklady. V prípade, že dlžník zápis záložného práva do katastra nehnuteľností nezabezpečí po kolaudácii stavby a nepreukáže podanie návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľnosti najneskoršie do troch mesiacov,

stáva sa zročným celý dlh. Z listu vlastníctva č. XXX, U.. Ú. U. P. J. vyplýva, že takéto záložné právo dlžníkom zriadené nebolo. Bolo zriadené záložné právo v prospech Dexia banka V 820/04 z 28.5.2004, ako aj ďalšie záložné práva nesúvisiace s touto zmluvou, ktoré boli vymazané pri dobrovoľnej dražbe P-298/2011, ktorou nehnuteľnosti nadobudli RNDr. D. B. s manželkou. Žalobca urobil iba dve výzvy na úhradu záväzku, a to listom - upomienka č. 2 zo dňa 14.09.2010 a listom, ktorý zaslal právny zástupca žalobcu dňa 07.12.2018 žalovaným v 1. až 3. rade výzvu na úhradu dlhu na omeškaných splátkach. Z toho vyplýva, že žalobca žalovaného v 3. rade vôbec neinformoval o nezodpovednom prístupe k úhrade dlhu zo strany žalovaných v 1. a v 2. rade. Ako vyplýva z listu vlastníctva, domu bolo pridelené súp. č. z 11.2.00 Z - 146/2003 z 11.6.2003. Z toho vyplýva, že najneskôr k uvedenému dátumu bol dom skolaudovaný. Teda najneskôr do 11.09.2003 mali žalovaní v 1. a v 2. rade zabezpečiť zápis záložného práva. Vzhľadom nato, že tak neučinili, uvedeným dňom sa stal zročným celý dlh. Teda aj v zmysle ust. došlo 11.9.2007 k premlčaniu celého dlhu. Z toho dôvodu vzniesol žalovaný námietku premlčania a považoval žalovaný návrh za nedôvodný. 7. Žalobca v podaní z 12.8.2019 uviedol skutočnosti vzťahujúce sa k právnemu posúdeniu sporu. V zmysle zjednocujúcej judikatúry prejednavaný spor nie je spotrebiteľskej povahy v zmysle . Zmluva o poskytovaní podpory vo forme úveru nemá charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa . Žalobca nevystupuje v postavení dodávateľa podľa a jeho činnosť nemá atribúty podnikateľskej činnosti. Na podporu svojich tvrdení žalobca predložil Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. . 8. Žalobca vo vyjadrení k podanému odporu uviedol, že v danom právnom vzťahu nedošlo k zániku hlavného záväzku. Právna skutočnosť odstúpenia od zmluvy o úvere nespôsobuje zánik záväzku, t. j. nespôsobuje zánik povinnosti splatiť dlh. Z tohto dôvodu ručiteľský záväzok nezaniká a veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od hlavných dlžníkov a súčasne aj ručiteľov s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných. Žalovaná pohľadávka je pohľadávkou, ktorá vznikla z činnosti žalobcu, ako správcu pohľadávky, ktorý vykonáva správu poskytnutých podpôr počas celého obdobia trvania zmluvného vzťahu. Žalobca zdôraznil, že nemá žiadne zákonné prostriedky k „vynúteniu si“ zriadenia záložného práva zo strany dlžníkov, ktorým poskytuje podporu vo forme úverov. Pokiaľ ide o určenie okamihu, od ktorého je veriteľ oprávnený sa domáhať splnenia záväzku od ručiteľa, v zmysle je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ručiteľa len v prípade, ak si dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo bol na to vyzvaný zo strany veriteľa. Ide o prejav subsidiarity, podľa ktorej musí veriteľ najskôr písomne vyzvať na plnenie dlžníka a až v prípade, ak dlžník nebude plniť, sa môže s návrhom na plnenie obrátiť na ručiteľa. Táto písomná výzva môže byť obsiahnutá aj v samotnej žalobe, v ktorej sa veriteľ domáha plnenia súčasne od dlžníka aj ručiteľa. Nemôže byť v neprospech žalobcu, že nezmyselne nesankcionuje svojich klientov, nemohol zabrániť zriadeniu záložného práva v prospech komerčnej banky. v žiadnom ustanovení neukladá veriteľovi povinnosť písomne vyzývať ručiteľa alebo upozorňovať na porušovanie zmluvných povinností zo strany dlžníka. Žalobca vznesenú námietku premlčania považoval za rozpornú s dobrými mravmi. 9. Z dôvodu preradenia zákonnej sudkyne na výkon funkcie sudcu na Krajský súd v Košiciach bol spor prerozdelený náhodným výberom na základe Opatrenia predsedu súdu zo dňa 7.4.2020 do senátu 42C. 10. Žalovaný v duplike doručenej súdu dňa 29.5.2020 uviedol, že žalobca porušil ust. zákona o pohľadávkach štátu, v zmysle ktorého správca je povinný využiť všetky právne prostriedky na vymoženie pohľadávky štátu. Žalobca bol podľa jeho názoru povinný dohliadať, či dlžník plní povinnosti v zmysle čl. VII bod 3 zmluvy, teda či zriadil záložné právo na stavbu po kolaudácii do výšky jeden a pol násobku poskytnutého úveru. Keďže dlžník zápis záložného práva do katastra nehnuteľnosti nezabezpečil po kolaudácii stavby, stal sa najneskoršie do troch mesiacov zročným celý dlh. Ako vyplýva z listu vlastníctva, domu bolo pridelené súp. č. Z - 146/2003 z 11.6.2003, najneskôr k uvedenému dátumu bol dom skolaudovaný a najneskôr do 11.09.2003 mali Marián Novák a Zuzana Nováková zabezpečiť zápis záložného práva. Uvedeným dňom sa stal zročným celý dlh a v zmysle ust. došlo 11.9.2007 k premlčaniu celého dlhu. Premlčanie spôsobil žalobca porušením ustanovenia zákona o pohľadávkach štátu a preto sa nemôže dovolávať ustanovenia , že výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 11. Žalobca v podaní z 9.6.2020 opakovane argumentoval, že spor nie je spotrebiteľským sporom a doplnil, že podľa jeho názoru je nevyhnutné na zmluvu o poskytovaní podpory vo forme úveru aplikovať režim . Aplikáciu vylučoval z dôvodu, že sa nejedná o

spotrebiteľskú zmluvu. K svojim tvrdeniam doložil Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. . Žalobca ďalej dôvodil, že z aplikácie režimu vyplýva, že premlčacia doba je štvorročná, odstúpením od zmluvy sa zmluva nezrušuje od začiatku, nárok na zaplatenie žalovanej sumy nie je nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia a aj po odstúpení od zmluvy je žalobca oprávnený žiadať o žalovaného vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov a zmluvných úrokov až do okamihu vrátenia dlžnej sumy. Nakoniec zotrval na tom, že ručiteľský záväzok naďalej trvá, pretože ručiteľ prevzal záväzok vrátiť žalobcovi dlžnú sumu spolu s úrokmi, ak tak neurobí dlžník (odstúpením od zmluvy nedošlo k transformácii záväzku na záväzok vydať bezdôvodné obohatenie). 12. V ďalšom vyjadrenia z 23.9.2020 žalovaný uviedol, že zo žalobcom priložených uznesení dovolacieho súdu vyplýva, že prvostupňový i odvolací súd akceptovali námietku premlčania žalovaných, avšak ju posudzovali v zmysle ustanovení . Žalovaný nevzniesol námietku premlčania z dôvodu, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, teda sa neodvolával ani na lehoty v zmysle ust. . Žalobu považoval za podanú až dňa 16.05.2019, teda viac ako 11 rokov po uplynutí premlčacej doby. Žalobca urobil dve výzvy na úhradu záväzku, a to listom - upomienka č. 2 zo dňa 14.09.2010, t.j. 3 roky po premlčaní dlhu a k odstúpeniu od zmluvy pristúpil viac ako 11 rokov od uplynutia lehoty premlčania. 13. Žalobca v podaní z 25.9.2020 namietal k zosplatneniu jeho pohľadávky, že z článku VII bod 3 zmluvy o úvere vyplýva, že ak by aj D. P. N. V. P. zriadili záložné právo v prospech žalobcu na financovanú nehnuteľnosť, tak by to neznamenalo automatické zrušenie ručiteľského záväzku žalovaného ako ručiteľa. Podstatnou podmienkou, aby nastala zročnosť záväzku, bola písomná výzva žalobcu. Žalobca však po skutočnosti, že v období rokov 2003 - 2004 nedochádzalo k omeškaniu s úhradami mesačných splátok, nepristúpil k predmetnej výzve, ktorá bola podmienkou zosplatnenia pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o podpore. Celá argumentácia žalovaného ohľadom nezriadenia záložného práva, je podľa jeho názoru účelová a tendenčná, nakoľko samotný žalovaný mohol vyvíjať snahu a mať záujem na zriadení záložného práva na nehnuteľnosť evidovanú na liste vlastníctva č. 991, katastrálne územie Košická Nová Ves a tiež zistiť si stav plnenia záväzkov dlžníkov. 14. Žalovaný v podaní z 15.10.2020 uviedol, že ak dlžník či ručiteľ nemôže vzniesť námietku premlčania, pretože je to podľa žalobcu v rozpore s dobrými mravmi, tak potom žalobca v konaniach a a v konaniach, ktoré im predchádzali na prvostupňových a odvolacích súdoch (uznesenia NS SR predložil žalobca ako dôkazy), nemal riešiť otázku, či má súd na daný prípad aplikovať vo veci premlčania ustanovenia alebo , ale mal rovno uviesť, že vznesená námietka premlčania je v rozpore s dobrými mravmi. Ručiteľ môže voči veriteľovi uplatniť všetky námietky, na ktorých uplatnenie je oprávnený dlžník, teda môže uplatniť aj námietku premlčania. Konanie žalovaného, ktoré je v súlade s ustanoveniami zmluvy o úvere, nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. 15. Na pojednávaní dňa 11.11.2020 strany zotrvali na svojich doterajších písomných vyjadreniach. 16. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, najmä Zmluvou o poskytnutí podpory vo forme úveru, nenávratného príspevku z 27.6.1997, Prehľadom nahromadených úrokov z omeškania, Výzvami na úhradu dlhu zo dňa 7.12.2018, Odstúpeniami od úverovej zmluvy z 4.2.2019, doručenkami, Históriou pohybov na účte, Uznesením dovolacieho súdu sp.zn. , výpisom z LV č. 991, Uznesením dovolacieho súdu sp.zn. a sp.zn. , a zistil tento skutkový stav: 17. Zo zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru, nenávratného príspevku z 27.6.1997 súd zistil, že žalobca ako veriteľ poskytol D. P. N. V. P. ako dlžníkom podporu vo forme: úveru- nenávratného príspevku pre účel v súlade s výstavba bytu, názov a miesto stavby: rodinný dom č.p. 651/23, Košická Nová Ves. V zmysle článku III zmluvy, veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške 500.000,- Sk a nenávratný príspevok vo výške 150.000,- Sk. Dlžník sa zaviazal splatiť veriteľovi celý úver so základnou úrokovou sadzbou vo výške 3% na účet banky a zároveň sa zaviazal splácať úver a úrok pravidelnými mesačnými splátkami. V článku VII si zmluvné strany dohodli, že návratnosť úveru je zabezpečená v súlade s až 550 a až 313 ručením tretích osôb, ktoré vyhlásili, že berú na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku vyplývajúcu z poskytnutého úveru, resp. jeho nesplatenej časti uspokoja v plnej výške, ak ju neuspokojí dlžník v stanovenom termíne. 18. V zmysle článku VII bod 3 zmluvy sa dlžník a veriteľ dohodli na zriadení záložného práva na stavbu uvedenú v článku II/I, ktorým sa po kolaudácii stavby zabezpečia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi vyplývajúce z tejto zmluvy a to do výšky jeden a pol násobku poskytnutého úveru. Zápis záložného práva na list vlastníctva na katastrálnom obvode príslušného okresného úradu zabezpečí dlžník na vlastné náklady. V prípade, že dlžník zápis záložného práva do katastra nehnuteľností nezabezpečí po

kolaudácii stavby a nepreukáže podanie návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností najneskoršie do troch mesiacov, stáva sa zročným celý dlh a dlžník je povinný ho uhradiť do 60 dní od obdržania výzvy od veriteľa. Záložné právo sa spravuje ust. a nasl. v spojení s ust. a nasl. . 19. V zmysle článku VIII bod 4 zmluvy, ak je dlžník v omeškaní so splátkami úveru po dobu dlhšiu ako šesť mesiacov aj po zaslaní písomnej upomienky veriteľom, veriteľ si vyhradzuje právo požadovať okamžité vrátenie celého zostatku úveru vrátane prislúchajúceho úroku ako i zaplatenie pokuty vo výške 10% z tejto dlžnej sumy do termínu 30 dní odo dňa písomného vyzvania dlžníka veriteľom. 20. V zmysle článku X bod 2, pokiaľ v tejto zmluve nebolo dohonuté inak, riadia sa práva a povinnosti ako aj vzájomné pomery účastníkov Obchodným a , ako i . 21. Z prehľadu nahromadených úrokov z omeškania súd zistil, že k 1.2.2019 bola nahromadená výška úroku z omeškania v sume 2.378,22 EUR. 22. Z výzvy na úhradu dlhu zo dňa 7.12.2018, adresovanej žalovanému súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného ako ručiteľa zo zmluvy na úhradu sumy 10.016,60 EUR. Výzva bola ručiteľovi doručená dňa 14.12.2018. 23. Z výzvy na úhradu dlhu zo dňa 7.12.2018, adresovanej Zuzane Novákovej súd zistil, že žalobca ju vyzval na úhradu sumy 10.016,60 EUR. Výzva bola prevzatá mamou dňa 14.12.2018. Z výzvy na úhradu dlhu zo dňa 7.12.2018, adresovanej Mariánovi Novákovi súd zistil, že žalobca ho vyzval na úhradu sumy 10.016,60 EUR. Zásielka sa žalobcovi vrátila ako neprevzatá, z dôvodu, že adresát bol na adrese doručovania neznámym. 24. Z odstúpenia od úverovej zmluvy adresovanej žalovanému a Mariánovi Novákovi a Zuzane Novákovej súd zistil, že žalobca ku dňu 1.2.2019 evidoval omeškania so 108 splátkami vo výške 7.905,59 EUR, preto odstúpil v súlade so zmluvou a od predmetnej úverovej zmluvy a celý dlh sa stal splatným. Celková dlžná suma bola vo výške 18.932,40 EUR. 25. Z úplného odpisu LV č. 991, k.ú. Košická Nová Ves súd zistil, že vlastníkom parcely č. 651/23,na ktorú bol účel poskytnutý úver v zmysle zmluvy o úvere, boli Marián Novák a Zuzana Nováková v rokoch 1996 až 2003. 26. Po právnej stránke súd vec posúdil podľa nižšie citovaných ustanovení zákona 27. Podľa , Touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (), zmluvy o úvere (), zmluvy o kontrolnej činnosti (), zasielateľskej zmluvy (), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (), zmluvy o tichom spoločenstve (), zmluvy o otvorení akreditívu (), zmluvy o inkase (), zmluvy o bankovom uložení veci (), zmluvy o bežnom účte () a zmluvy o vkladovom účte (). 28. Podľa -3 , strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v , sa spravuje týmto zákonom. Dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu. Touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení záväzkov zo zmlúv, pre ktoré si strany zvolili použitie tohto zákona podľa odseku 1, ak osoba poskytujúca zabezpečenie s tým prejaví súhlas alebo v čase vzniku zabezpečenia vie, že zabezpečovaný záväzok sa spravuje touto časťou zákona. 29. Podľa a , právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú 30. Podľa a , pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné. Pri právach uskutočniť právny úkon plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa právny úkon mohol urobiť, ak tento zákon neustanovuje niečo iné. 31. Podľa , ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. 32. Podľa , Ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. 33. Podľa , pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť, začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti.

34. Podľa a , neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa a nasl. .Odstúpenie od zmluvy sa nedotýka nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. 35. Podľa , kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom. 36. Podľa -3 , Veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu. Ručiteľ môže voči veriteľovi uplatniť všetky námietky, na ktorých uplatnenie je oprávnený dlžník, a použiť na započítanie pohľadávky dlžníka voči veriteľovi, ak na započítanie by bol oprávnený dlžník, keby veriteľ vymáhal svoju pohľadávku voči nemu. Ručiteľ môže použiť na započítanie aj svoje pohľadávky voči veriteľovi. Ak ručiteľ uplatní voči veriteľovi neúspešné námietky, ktoré mu oznámil dlžník, je dlžník povinný nahradiť ručiteľovi náklady, ktoré mu tým vznikli 37. Podľa , výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 38. Podľa o štátnom fonde rozvoja bývania v zmysle neskorších úprav a 150/2013, prostriedky fondu možno použiť na a) štátnu poskytovanú na účel uskutočnenia pomoci štátu pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu (ďalej len „“), b) výdavky súvisiace s činnosťou fondu. 39. Podľa o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle neskorších predpisov, správca je povinný nakladať s pohľadávkou štátu podľa tohto zákona, využívať všetky právne prostriedky na jej vymoženie a dbať, aby nedošlo k jej zániku alebo premlčaniu, zániku alebo premlčaniu práv na jej vymáhanie a k zníženiu pohľadávky štátu. Správca je povinný a) uplatňovať pohľadávku štátu riadne a včas, najmä oznamovať dlžníkovi písomnou výzvou na úhradu, že eviduje voči nemu splatnú pohľadávku štátu a upozorniť ho na následky neuhradenia pohľadávky štátu, b)viesť osobitnú evidenciu splatných pohľadávok štátu v rozsahu obsahujúcom najmä meno a priezvisko, ak je dlžníkom fyzická osoba alebo názov, ak je dlžníkom právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, sumu a dátum splatnosti pohľadávky štátu, c)vykonávať ďalšie činnosti nevyhnutné na dosiahnutie úhrady pohľadávky štátu. 40. V prejednávanom spore bolo nesporné, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí vo forme úveru. Nebolo sporné určenie strán zmluvy, ručiteľa a nebola sporná skutočnosť, že došlo k vzniku ručiteľského záväzku. Dlžníkom D. P. N. V. P. bola určená povinnosť na zaplatenie dlžnej sumy žalobcovi právoplatným platobným rozkazom vydaným súdom v tomto konaní ako exekučným titulom. Ručiteľom je žalovaný. Rovnako nebolo sporné poskytnutie finančných prostriedkov - úveru a nenávratnej pôžičky dlžníkom D. P. N. V. P.. Nebolo sporné, že stavba bola skolaudovaná v roku 2004, kedy jej aj bolo pridelené súpisné číslo. Tiež neboli sporné ustanovenia zmluvy o úvere, článok X odsek 2, že pokiaľ nebolo dohodnuté inak, riadia sa práva a povinnosti, ako aj vzájomné pomery účastníkov . Žalovaný vzniesol námietku premlčania, preto súd v prvom rade posudzoval, či nárok uplatnený v žalobe bol premlčaný v čase podania žaloby. Žalovaný tvrdil, že premlčanie nastalo už 11.9.2007. Žalobca považoval námietku premlčania za rozpornú s dobrými mravmi. Sporná bola skutočnosť, či nastala zročnosť (splatnosť celého úveru) dlhu v zmysle článku VII bod 3 zmluvy o úvere, alebo až odstúpením od zmluvy o úvere v roku 2019. 41. Súd považoval zmluvu o úvere za obchodno-právny záväzok. Aj vzťah ručiteľský posudzoval ako obchodnoprávny, keďže ručiteľ prejavil súhlas so zabezpečením záväzku a v čase vzniku zabezpečenia zo zmluvy vedel, že zabezpečovaný záväzok sa spravuje . V zmysle a priložených rozhodnutí žalobcu (Uznesenie dovolacieho súdu sp.zn. , sp.zn. a sp.zn. ) je zrejmé, že sa nejedná o spotrebiteľský spor. Súd vychádzal z článku X zmluvy o úvere, v zmysle ktorého sa spravujú práva a povinnosti, vzájomné pomery účastníkov , , ako aj . Žalovaný nerozporoval aplikáciu na ručiteľský záväzok, hoci uviedol, že v rozhodnutiach predložených žalobcom súdy skonštatovali, že nejde o spotrebiteľský spor, avšak zmluvné vzťahy považovali za občianskoprávne. Prejednávaný prípad je však rozdielny od sporov, ktoré boli predmetom v priložených rozhodnutiach dovolacieho súdu, keďže v tomto spore si zmluvné

strany dohodli aplikáciu (v predložených rozhodnutiach si zmluvné strany nedohodli). Súd je názoru, že v prejednávanom spore si strany zvolili , išlo o voľbu práva, preto súd vzťahy medzi stranami sporu posudzoval v zmysle . 42. Predmetom sporu bolo zaplatenie záväzku dlžníkov, ktorý by mal titulom ručenia za zákonom splnených podmienok popri dlžníkoch povinnosť plniť i ručiteľ. Záväzok dlžníkov vznikol na základe zmluvy o úvere uzatvorenej medzi žalobcom a dlžníkmi: Miroslavom Novákom a Zuzanou Novákovou. Plnenie hlavného záväzku bolo zabezpečené ručiteľským záväzkom žalovaného a jeho manželky, po smrti manželky už iba žalovaným. Argumentácia žalobcu, že ak by aj vzniklo záložné právo tým, že by si dlžníci splnili svoju povinnosť v zmysle článku VII bod 3 zmluvy o úvere, tak nezaniká ručiteľský záväzok je správna, avšak v tomto prípade je podstatné, že dlžníci si povinnosť nesplnili a z tohto dôvodu nastala zročnosť dlhu, ktorú si zmluvne strany dohodli v zmysle článku VII bod 3 zmluvy. Na základe vznesenej námietky premlčania bolo rozhodujúce posúdenie hmotnoprávnej námietky s ohľadom na deň zosplatnenia celého dlhu (zročnosti). Súd uvádza, že pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). 43. Zmluvné strany si skutočnosti, ktoré spôsobujú zročnosť dlhu platne dohli v zmluve o úvere. V zmysle článku VII zmluvy o úvere nastala zročnosť dlhu priamo na základe tejto zmluvy, ak dlžník nezabezpečí zápis záložného práva do katastra nehnuteľností po kolaudácii stavby najskôr do 3 mesiacov. Súčasne druhý spôsob, ako mohla nastať splatnosť celého dlhu, bola stanovená v článku VIII bod 4 zmluvy o úvere, kde si veriteľ vyhradil právo požadovať okamžité vrátenie celého zostatku úveru a prísl., úroku ako aj zaplatenie zmluvnej pokuty z tejto dlžnej sumy a to v lehote 30 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy dlžníka veriteľom. Prvý spôsob nastal uplynutím doby a nesplnením povinnosti dlžníkov za podmienok stanovených priamo v zmluve, pričom nebola potrebná výzva dlžníkovi zo strany veriteľa a druhý spôsob zročnosti dlhu bol viazaný na predošlú výzvu veriteľa dlžníkovi. Nie je správna argumentácia žalobcu, že v zmysle článku VII bod 3 bola potrebná výzva veriteľa, keďže táto povinnosť z článku VII bod 3 nevyplýva. Skutočnosť, že dlžník je povinný úver uhradiť do 60 dní od obdržania výzvy od veriteľa, má vplyv na začiatok plynutia úrokov z omeškania a nie na stanovenie zročnosti dlhu. 44. V prejednávanom spore zročnosť dlhu nastala márnym uplynutím 3 mesačnej lehoty po kolaudácii stavby, t.j. 12.6.2003, kedy nezapísaním záložného práva na list vlastníctva v prospech žalobcu nastala zročnosť celého dlhu. Nebolo medzi stranami sporné a súd vychádzal zo zhodných tvrdení strán sporu, že v čase zápisu súpisného čísla stavby do listu vlastníctva dňa 11.3.2003, bola najneskôr stavba skolaudovaná, keďže súpisné číslo sa prideľuje skolaudovaným stavbám. Potom ako súd ustálil, kedy nastala zročnosť dlhu, prioritne sa zaoberal namietaným premlčaním nároku. Námietku premlčania považoval súd za dôvodnú. Dlžníci D. P. N. V. P. si nesplnili povinnosť zapísať na nehnuteľnosti záložné právo v lehote 3 mesiacov od kolaudácie stavby, čo malo priamo na základe dohody zmluvných strán v zmluve za následok zročnosť celého dlhu. Premlčacia doba na uplatnenie práva na súde je v zmysle štvorročná a začala plynúť deň nasledujúci po kolaudácii stavby, t.j. 12.3.2003 a márne uplynula 12.6.2007. Keďže v čase podania žaloby 17.5.2019 bol žalovaný nárok premlčaný, súd žalobu z tohto dôvodu zamietol. Súd obranu žalobcu, že nemal možnosť vynútiť si splnenie povinnosti dlžníkmi, pretože išlo o povinnosť iného, vyhodnotil ako irelevantnú, keďže v zmluve bola sankcionované nesplnenie tejto povinnosti práve vyhlásením zročnosti celého dlhu. Súd pripomína, že právo patrí bdelým a bolo povinnosťou žalobcu vykonávať správu riadne s odbornou starostlivosťou. Zároveň súd nepovažoval za dôvodnú obranu žalobcu, že nemal dosah na predaj nehnuteľnosti, ktorá bola financovaná zo strany žalobcu, pretože bolo v možnostiach žalobcu sledovať si zmluvne dohodnutý spôsob zročnosti dlhu, sledovať s odbornou starostlivosťou plnenie záväzkov dlžníkmi a vyhodnotiť dopad a zápis záložného práva banky na prejednávanú vec. Rovnako dlhodobé neplnenie splátok dlhu, ako aj predaj nehnuteľnosti na dražbe, mohli byť pre žalobcu indíciou vykonať kontrolu plnenia záväzkov dlžníkov z predmetnej zmluvy. Vzhľadom na dôvodné uplatnenie námietky premlčania, keďže v tomto konaní nastala splatnosť celého dlhu v zmysle článku VII bod 3 a žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že k zosplatneniu došlo až odstúpením od zmluvy, a teda, že svoj nárok žalobca podal včas, súd žalobu zamietol. 45. Súd sa zaoberal aj žalobcom tvrdeným rozporom námietky premlčania s dobrými mravmi a uvádza, že výkon práva zo zmluvy (poukázanie na zmluvne dohodnutý spôsob zročnosti dlhu a následne uplatnenie hmotnoprávnej námietky) nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Ručiteľ môže voči veriteľovi využiť všetky prostriedky procesného útoku či obrany, hmotnoprávne námietky, ktoré mohol využiť i dlžník. 46. Súd uvádza, že tento rozsudok nemá vplyv a nijako sa netýka právoplatného platobného rozkazu Okresného súdu Košice I č.k. -51 z 7.8.2019.

47. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s ods. l tak, že žalovanému voči žalobcovi súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, nakoľko bol žalovaný v konaní v celom rozsahu úspešný. Súd nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa v tomto spore. 48. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v dvoch písomných vyhotoveniach ( , 355 ods. 1 a 357 písm. m) ). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ods. l ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ) ods. l ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) týkajú sa procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.