Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

ZA-31S/86/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Petra Piroša (sudca spravodajca) a JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej, v právnej veci žalobcu: SHP a. s., so sídlom: Červenej armády 1191, 039 01 Turčianske Teplice, IČO: 31 585 370, právne zast.: Mgr. Erika Sojková, advokátka, so sídlom: Rybničná 40, 831 06 Bratislava – mestská časť Rača, proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, so sídlom: Botanická 17, 842 13 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. -2 zo dňa 24.03.2022, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žiadnemu z účastníkov konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Regionálna veterinárna a potravinová správa Martin (ďalej ako „prvostupňový orgán verejnej správy“ alebo aj „RVPS Martin“) ako príslušný orgán úradnej kontroly potravín podľa o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“ alebo aj „zákon o veterinárnej starostlivosti“) v súlade s a nasl. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“) vydal dňa 29.10.2021 rozhodnutie pod č. k.: 34/2021-500-2181/2021 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“ alebo aj „rozhodnutie - 2 - ZA –

prvostupňového orgánu verejnej správy“ alebo aj „rozhodnutie RVPS Martin“), ktorým bolo rozhodnuté, že žalobca: 1) porušil povinnosť uvedenú v § 37 ods. 2 písm. a) bod 2 zákona o veterinárnej starostlivosti, podľa ktorého: „Osoby uvedené v odseku 1 sú ďalej povinné a) pri kontrole chorôb zvierat a hlásení chorôb 2. dodržiavať povinnosti, ktoré nariadil orgán veterinárnej správy v prípade výskytu choroby alebo podozrenia na výskyt chorôb uvedených v prvom bode“ tým, že nesplnil nariadené opatrenia č. j.: 550/2020-500-1565/2020/AU zo dňa 14.10.2020 (opatrenie: bolo nariadené porazenie a následné spracovanie všetkej hydiny z haly č. ZH1 alebo usmrtenie všetkej hydiny z haly č. ZH1, ktoré sa týkalo likvidácie nosníc z haly ZH1), keďže predmetné opatrenie bolo v čase kontroly dňa 20.10.2020 vyhodnotené ako nesplnené. Zistenia z dodatočnej kontroly zo dňa 20.10.2020 sú uvedené v zázname o dodatočnej veterinárnej kontrole č. 5040262010201520. Taktiež opakovane nesplnil nariadené opatrenie č. j.: 550/2020-500-1750/2020/LF zo dňa 06.11.2020 (opatrenie: bolo nariadené porazenie a následné spracovanie všetkej hydiny z haly č. ZH1 alebo usmrtenie všetkej hydiny z haly č. ZH1), pričom kontrolou dňa 12.11.2020 úradní veterinárni lekári RVPS Martin zistili, že uvedené opatrenie nebolo splnené a zistenia z kontroly sú zaznamenané v úradnom zázname o dodatočnej kontrole č. 5040262011120830.

Uvedeným konaním naplnil účastník konania všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 50 ods. 4 písm. b) zákona o veterinárnej starostlivosti. 2) porušil povinnosť uvedenú v § 37 ods. 1 písm. b) bod. 3 zákona o veterinárnej starostlivosti, podľa ktorého: „3. umožniť vstupovať pri výkone veterinárnej kontroly na pozemok, do stavby, do prevádzkarne, do zariadenia, do dopravného prostriedku a na iné miesta okrem obydlia, ktoré kontrolovaná osoba vlastní alebo používa alebo ktoré súvisia s účelom veterinárnej kontroly, a umožniť vstupovať pri výkone veterinárnej kontroly do obydlia, ak je dôvodné podozrenie, že je ohrozený život alebo zdravie osoby, ohrozený život, zdravie alebo ochrana zvieraťa alebo ak je obydlie používané aj na podnikanie alebo prevádzkovanie inej hospodárskej činnosti súvisiacej s držaním zvierat, násadových vajec, zárodočných produktov, produktov živočíšneho pôvodu, živočíšnych vedľajších produktov, krmív, vybraných produktov rastlinného pôvodu, medikovaných krmív alebo veterinárnych liekov,“ tým, že dňa 08.10.2020 o 08:51 hod. do 11:45 hod. splnomocnená riaditeľka prevádzkovateľa A. B. na pokyn C. D. E. neumožnila úradným veterinárnym lekárom (ÚVL) RVPS Martin vstup do chovu, do jednotlivých hál a neumožnila vykonať epizootologické šetrenie v chove nosníc SHP a. s., farma F. B. v súvislosti s potvrdením výskytu invázneho sérotypu Salmonella Typhimurium v truse nosníc z haly ZH1. ÚVL RVPS Martin informovala splnomocnená riaditeľka A. B., že nemajú umožnený vstup do chovu, do jednotlivých hál a informovala, že vstup im bude umožnený až po príchode C. D. E. po 12:00 hodine. Vstup do prevádzky bol ÚVL umožnený až po privolaní a intervencii príslušníkov OO PZ Turčianske Teplice o 11:45 hod., o čom je spísaný Záznam zo služby pod číslom ID 2116020, ktorý je súčasťou spisu. Uvedeným konaním naplnil účastník konania všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 50 ods. 2 písm. a) zákona o veterinárnej starostlivosti. 3) porušil povinnosť uvedenú v § 37 ods. 2 písm. f) bod 7 zákona o veterinárnej starostlivosti, podľa ktorého: „Osoby uvedené v odseku 1 sú ďalej povinné f) pri uvádzaní produktov živočíšneho pôvodu na trh 7. zastaviť prevádzku, ak príslušný orgán veterinárnej správy zrušil - 3 - ZA –

alebo pozastavil rozhodnutím schválenie prevádzkarne, rozhodnutím nepredĺžil podmienečné schválenie prevádzkarne alebo nevydal rozhodnutie o schválení prevádzkarne bez podmienok a bez časového obmedzenia,“ tým, že účastník konania nezastavil prevádzku: farma nosníc SHP a. s., F. B., G. H. XXX, XXX XX F. B., číslo schválenia 3SK MT6-2, prevádzkovateľa SHP a. s., Červenej armády 1191, 039 01 Turčianske Teplice na základe rozhodnutia č. 550/2020-500-1934/2020/JF zo dňa 18.12.2020 o pozastavení rozhodnutia o schválení (jeho prevádzkarne) č. j.: vydaného 6.11.2009 RVPS Martin. Uvedeným konaním naplnil účastník konania všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 50 ods. 3 písm. a d) zákona o veterinárnej starostlivosti. Za všetky tri porušenia bola žalobcovi podľa § 50 ods. 4 písm. b) zákona o veterinárnej starostlivosti uložená pokuta vo výške 20.000,- Eur. 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky (ďalej ako „odvolací orgán“ alebo aj „žalovaný“) vydala dňa 24.03.2022 rozhodnutie pod č. k.: -2 (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného“ alebo aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo odvolanie žalobcu ako účastníka konania zamietnuté a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy. Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu 3. Žalobca podal na správny súd správnu žalobu, ktorou sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy. V podanej správnej žalobe v prvom rade uviedol, že jeho právny zástupca prevzal prostredníctvom elektronickej služby prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy spolu s listom riaditeľa prvostupňového orgánu verejnej správy dňa 27.01.2022. V tejto súvislosti poukázal žalobca na skutočnosť, že prevzal upovedomenie RVPS Martin zo dňa 27.09.2021 o začatí správneho konania dňa 4.10.2021. Žalobca dal do pozornosti skutočnosť, že prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 27.01.2022, teda správny orgán rozhodol (doručil rozhodnutie) v predmetnej veci po viac ako 4 mesiacoch od začatia správneho konania o udelení pokuty v predmetnej veci. Správny orgán v predmetnej veci nedodržal 30-dňovú, resp. 60- dňovú poriadkovú lehotu ustanovenú v § 49 ods. 2 správneho poriadku. Rovnako má žalobca za to, že správny orgán v predmetnej veci neumožnil žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu možnosť vyjadriť sa ku zisteniam odvolacieho orgánu, ktoré cituje vo svojom liste riaditeľ prvostupňového orgánu verejnej správy. Prvostupňový orgán verejnej správy teda v rozpore s ustanovením § 32 ods. 2 správneho poriadku neumožnil žalobcovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam v predmetnom správnom konaní pred jeho rozhodnutím vo veci.

4. Žalobca poukázal na to, že prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy má 71 strán a rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho orgánu je v rozsahu 43 strán, teda tieto dokumenty možno považovať za rozsiahle, ktoré sa svojou rozsiahlosťou stávajú neprehľadné a s touto neprehľadnosťou sa skrývajú ich základné nedostatky, ktorých sa prvostupňový správny - 4 - ZA –

orgán a odvolací orgán opakovane dopúšťajú. Vydaním rozsiahleho a nečitateľného dokumentu správne orgány nastolili protiprávny stav tak, aby bol žalobca nútený zabezpečovať svoju obranu takým spôsobom, aby neopomenul žiadne tvrdenie správneho orgánu, a to aj vzhľadom k tomu, že správne orgány svoje tvrdenia uvádzajú v neprospech žalobcu. V tomto zmysle považuje žalobca postup prvostupňového orgánu a odvolacieho orgánu jednoznačne v rozpore s ustanovením § 3 ods. 2 správneho poriadku. Zo strany prvostupňového orgánu, ale aj odvolacieho orgánu, ide v tomto prípade ako aj v ďalších konaniach o zjavnú represiu, na ktorú boli opakovane žalobcom upozornení. Žalobca opakovane žiadal žalovaného, aby v rámci kompetencie vykonávala kontroly v jeho prevádzkach iná regionálna veterinárna a potravinová správa, o ktorej žiadosti nebolo nikdy rozhodnuté. Problém medzi žalobcom a prvostupňovým orgánom verejnej správy je dlhodobého charakteru, minimálne od roku 2018, kedy rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy č. j. 1371/2018/SH zo dňa 07.06.2018 bola nariadená likvidácia ohniska salmonely hydiny v prevádzke žalobcu, pričom žalobca poukázal na to, že ku likvidácii nosníc nemuselo dôjsť v prípade, že by boli kontrolnými orgánmi vykonané odbery a merania potvrdzujúcich konfirmačných vzoriek. 5. Ďalej žalobca v žalobe tvrdí, že v konaní došlo k porušeniu zásady ne bis in idem, podľa ktorej je uloženie sankcie v trestnom per analógiám v správnom konaní za ten istý skutok prejavom protiústavnosti. Tvrdí, že správne orgány uložili žalobcovi 2-krát sankciu za ten istý skutok, pretože z dôvodu nevykonania uložených opatrení jednak rozhodli o pozastavení, respektíve následne o zrušení schválenia jeho prevádzky/chovu a následne mu za ten istý skutok uložili pokutu. Z uvedeného, podľa názoru žalobcu, vyplýva skutočnosť, že keď prvostupňový a odvolací orgán rozhodovali o pokute, ktoré rozhodnutia sú predmetom tejto správnej žaloby, tak opakovane rozhodovali o tých istých skutočnostiach, ako pri svojom predchádzajúcom rozhodnutí o zrušení rozhodnutia o schválení prevádzky žalobcu, čo je vzhľadom na zásadu správneho poriadku ne bis in idem (nie 2-krát v tej istej veci) neprípustné. Žalobca má za to, že rozhodnutie o pozastavení, respektíve o zrušení schválenia jeho prevádzky/chovu je rozhodnutie o sankcii, pretože prakticky zamedzuje akúkoľvek činnosť v jeho predmete podnikania. 6. Poukázal tiež na to, že v priebehu konania prvostupňový orgán verejnej správy vydal opatrenie pod č. k: 550/2020/-500-1565/2020/AU zo dňa 14.10.2020 a opatrenie pod č. k.: 550/2020-500-1750/2020/LF zo dňa 06.11.2020, ktoré opatrenia neobsahovali potrebné náležitosti, respektíve žalobca nebol nijako poučený o jeho právach na opravný prostriedok v predmetnej veci, čo žalobca hodnotí ako neprípustné. 7. Žalobca taktiež v žalobe uviedol, že prvostupňový orgán verejnej správy vykonal dňa 29.09.2020 úradnú kontrolu v rámci Národného kontrolného programu pre salmonelové infekcie v kŕdľoch nosníc kury domácej (Gallus Gallus) produkujúcich vajcia pre ľudskú potrebu v Slovenskej republike v roku 2020 (ďalej aj ako „Národný kontrolný program“). Podstatnou skutočnosťou, na ktorú žalobca poukázal, je to, že v protokole o úradnom odbere vzoriek je uvedený typ odobratej vzorky/počet, označenie kŕdľa: trus/3-krát 150 g trusu, ZH, avšak z tohto protokolu nevyplýva spôsob odobratia kontrolných vzoriek, teda či išlo o vykonanie odberu týchto vzoriek pre kŕdle chované v klietkach, kde sa odoberie 3-krát 150 g čerstvého trusu zo - 5 - ZA –

všetkých pásov alebo škrabiek po spustení zariadenia na odstraňovanie trusu, alebo pre prípad stupňovitých klietok bez škrabiek alebo pásu, kde sa odoberá 3-krát 150 g zmiešaného čerstvého trusu zo šesťdesiatich rôznych miest v odpadových jamách pod klietkami. Tým vyjadril pochybnosť nad nedostatkom, ktorý spochybňuje výsledky úradnej kontroly zo dňa 29.09.2020. Teda žalobca namieta, že orgánom verejnej správy neboli vzorky s najväčšou pravdepodobnosťou odobraté správne. Žalobca v priebehu konania na túto skutočnosť kvalifikovane upozorňoval, čo mu orgánom verejnej správy nebolo doposiaľ vysvetlené. Orgány verejnej správy odmietli doplniť dokazovanie o novú vzorku, ktorú žalobca žiadal, aby odobrali priamo príslušné orgány verejnej správy. Správne orgány neprihliadli následne na vzorky a výsledky dodané žalobcom z akreditovaných laboratórií zo Slovenskej republiky aj zo zahraničia, ktoré boli odobraté v dňoch 29.09.2020 až 03.10.2020. 8. V podanej správnej žalobe žalobca poukázal na to, že bol sankcionovaný za nedodržanie lehoty na likvidáciu hydiny. Prvostupňový aj odvolací orgán verejnej správy vo svojich rozhodnutiach uviedli, že žalobca ako prevádzkovateľ nevykonal žiadne kroky na odsun nosníc na jatočné účely, avšak uvedené nie je pravda, pretože žalobca vykonal potrebné kroky na prevoz hydiny do Poľska. Ak teda správny

orgán nedodržanie lehoty na likvidáciu hydiny považuje za pochybenie žalobcu, tak tento záver je vzhľadom k ustanoveniu tak krátkej lehoty na vykonanie rozhodnutia proti zásade správneho konania v zmysle možnosti vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu. 9. Žalobca ďalej poukázal na predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým bola v minulosti nariadená likvidácia ohniska salmonely hydiny, pričom na základe toho žalobca zaslal dňa 01.08.2018 na Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky list s názvom Žiadosť o poskytnutie náhrady nákladov a strát z prostriedkov štátneho rozpočtu v súvislosti s rozhodnutím RVPS Martin, kde žiadal náhradu za likvidáciu, na ktorú mal zákonný nárok v celkovej výške 668.976,81 Eur. V predmetnej veci však zo strany štátneho orgánu bola poskytnutá kompenzácia len vo výške 165.421,07 Eur, čo znamená vznik škody na strane žalobcu spolu v sume 503.557,74 Eur. V tejto súvislosti poukázal žalobca na fakt, že z jemu neznámych dôvodov došlo ku kráteniu jeho oprávnenej požiadavky dotácie, a to len na základe subjektívneho hodnotenia platobnej agentúry. K uvedenému nemuselo dôjsť v prípade, že by aj pri predchádzajúcej kontrole žalovaný vykonal kontrolné vzorky, respektíve odobral kontrolné odbery. 10. Dodal, že z jeho strany je plnený Národný kontrolný program pre salmonelové infekcie v kŕdľoch nosníc kury domácej (Gallus Gallus) produkujúcich vajcia na ľudskú spotrebu v Slovenskej republike v roku 2020, ktorý je zverejnený vo vestníku Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ročník L II, 14. júl 2020, čiastka 13, keď preukázateľne vykonáva prevenciu salmonelovej infekcie vajec inaktivovanými multivalentnými vakcínami, ktoré predstavujú bezpečný a účinný mechanizmus redukcii črevnej kolonizácii a orgánovej invázie v dôsledku produkcie špecifických protilátok proti rôznym sérotypom salmonely a zároveň vedie u nosníc k takmer úplnej eliminácii prenosu infekcií na vajce. Vakcinácia nosníc využitím Gallimune SE+ST poskytuje na základe dostupných dát

- 6 - ZA –

vysokú mieru ochrany vajec proti kontaminácii salmonelou, a to najmä prevenciou pred transovaliárnym prenosom infekcie zo sliepky na plod (vajce). Predpokladaná miera kontaminácie dnes na základe dostupných dát je okolo 0,003 % komerčne dostupných vajec. Preto je skresľujúca informácia, že treba brániť vajciam, aby sa dostali na ľudskú spotrebu, keď prvostupňový orgán verejnej správy dobre vie, že tretia vakcína Gallimune SE+ST má prienik do vajca a zabraňuje prieniku salmonely. Spomínané ochorenie spotrebiteľa je ďalšie nekompetentné obviňovanie spoločnosti bez akejkoľvek hrozby na trhu. Žalobca ešte doplnil, že nikdy v tomto konaní a ani v čase od 29.09.2020 nebol zistený pozitívny nález invázneho sérotypu salmonely v značkovej hale ZH2. 11. Správne orgány podľa názoru žalobcu v predmetnej veci likvidácie zdravých zvierat postupovali nezákonne, a to tak, aby znemožnili akúkoľvek záchranu zdravých zvierat, a tak, aby spôsobili škody na majetku žalobcu, čoho dôkazom je rozhodnutie o pokute v sume 20.000,- Eur. Vzhľadom na ustanovenie § 3 ods. 5 správneho poriadku žalobca poukázal na to, že na území Slovenskej republiky nie je známy iný prípad postupu správneho orgánu obdobným likvidačným spôsobom proti chovateľom hydiny kapacitne porovnateľným so žalobcom. Žalobca má za to, že ak by boli vykonávané kontroly prvostupňového orgánu verejnej správy podľa Národného kontrolného programu pre salmonelové infekcie v kŕdľoch nosníc kury domácej (Gallus Gallus) produkujúcich vajce na ľudskú spotrebu v Slovenskej republike za rok 2020 a ak by boli vykonané podľa tohto programu vzorky porovnávacie, tak by nikdy nedošlo ku likvidácii zdravých zvierat a ani by nedošlo k vydaniu rozhodnutí správneho orgánu, ktoré sú predmetom tejto žaloby. Žalobca má za to, že prvostupňový orgán a rovnako odvolací orgán rozhodovali v predmetnej veci v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1, 2, 4 a 5, § 18 ods. 1 a ods. 2 správneho poriadku, najmä však nedodržaním zásady materiálnej pravdy, a to neúplným a nesprávne zisteným skutkovým stavom vo veci, nedôvodným a nezákonným zamietnutím doplnenia dokazovania a neodstránením rozporov v dôkazoch. Žalobca má za to, že je dostatočne preukázané, že napadnuté rozhodnutia sú nezákonné a vydané v rozpore so zistenými skutočnosťami, čím je odôvodnené ich zrušenie. 12. Žalobca poukázal na to, že zo strany prvostupňového orgánu verejnej správy dochádza ku nepretržitej represii voči žalobcovi, čoho dôkazom sú súčasné správne konania vedené proti žalobcovi v rôznom štádiu vybavenia. Žalobca je obchodná spoločnosť, ktorá bola založená v roku 1993 a od doby jej založenia pracuje v oblasti výroby a spracovania hydinárskych výrobkov. V súčasnej dobe je táto spoločnosť jedným z posledných producentov vajec bez účasti zahraničného investora a zároveň jedným z posledných tuzemských dodávateľov vajec na slovenský trh. Dôvera slovenského spotrebiteľa pre produkty tejto spoločnosti sa prejavuje neustále rastúcim počtom spokojných zákazníkov a nie je žiadny dôvod, aby zákazník stratil dôveru slovenského producenta. Štandardný postup pre žalobcu predstavuje aktívnu deratizáciu objektoch v tejto spoločnosti, ktorý je neustále dodržiavaný. Žalobca odmieta akékoľvek porušovanie ustanovení zákona o veterinárnej starostlivosti. - 7 - ZA –

Vyjadrenie žalovaného

13. Žalovaný v prvom rade uviedol, že prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vydané v zákonnej 30 dňovej lehote, pričom žalovaný nesúhlasí ani s námietkou žalobcu, že správny orgán neumožnil žalobcovi prostredníctvom jeho zástupcu vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam v predmetnom správnom konaní pred jeho rozhodnutím vo veci. Žalovaný má za to, že rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy ako aj rozhodnutie žalovaného, ako odvolacieho orgánu, obsahujú všetky zákonom stanovené náležitosti a v žiadnom prípade rozhodnutia nie sú neprehľadné z dôvodu svojej rozsiahlosti. Keď žalobca poukazuje na to, že už v minulosti bola nariadená likvidácia ohniska salmonelózy hydiny v jeho prevádzke, tak išlo o úplne inú situáciu, ako je v prejednávanej veci, pretože sa netýkala vzoriek odobratých preventívne v rámci Národného kontrolného programu, ale vzoriek odobratých v súvislosti s podozrením na ohrozenie zdravia spotrebiteľa. V žiadnom prípade nemožno hovoriť ani o zaujatosti prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorý bol povinný preveriť informácie postúpené iným orgánom štátnej správy a prijať všetky opatrenia v záujme zabezpečenia ochrany zdravia obyvateľov. Žalovaný ďalej konštatoval, že podanie žalobcu so žiadosťou, aby kontroly v jeho prevádzkach vykonávala iná regionálna a potravinová správa, neeviduje. 14. K tvrdeniu žalobcu, že správne orgány uložili žalobcovi 2-krát sankciu za ten istý skutok, žalovaný uviedol, že konanie o pozastavení alebo zrušení schválenia prevádzkarne a konanie vo veci uloženia sankcií za nedodržanie veterinárnych požiadaviek nemožno stotožňovať, pretože sú svojím charakterom odlišné a sledujú iný legitímny cieľ. Počas existencie schválenia je každý prevádzkovateľ povinný plniť všetky povinnosti určené mu zákonom o veterinárnej starostlivosti a osobitnými predpismi; pokiaľ tieto povinnosti neplní a jeho konanie napĺňa znaky niektorej zo skutkových podstát iných správnych deliktov/priestupkov uvedených v šiestej časti zákona o veterinárnej starostlivosti, orgán veterinárnej správy je povinný takéto protiprávne konanie sankcionovať a uložiť mu pokutu v rámci určených sadzieb. Skutočnosť, že prevádzkovateľovi bolo pozastavené/zrušené schválenie, neznamená, že nenesie zodpovednosť za protiprávne konanie počas vykonávania schválených činností, že zaniká jeho trestnosť. Žalovaný taktiež dospel k záveru, že bol zákonný postup prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorý najprv konštatoval nesplnenie nariadených opatrení a následne rozhodol o pozastavení a zrušení prevádzky/chovu. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca v bodoch 13 až 65 tejto správnej žaloby doslova zopakoval žalobné dôvody, ktoré sú obsahom jeho skôr podanej žaloby, ktorá je predmetom konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn.: , pričom žalovaný sa k obsahu tejto správnej žaloby podrobne vyjadril v uvedenom konaní a na prezentovanom názore trvá. 15. Žalovaný navrhuje v súlade s v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) žalobu v celom rozsahu zamietnuť. - 8 - ZA –

Replika žalobcu

16. Žalobca zotrval na svojich názoroch a tvrdeniach uvedených v podanej správnej žalobe. Poukázal na súdne konania, ktorými žalobca spochybňuje vydávané rozhodnutia žalovaného, pričom ide o súdne konania, ktoré boli vedené na Krajskom súde v Žiline, a to pod sp. zn.: , , , , , a . Je toho názoru, že napadnuté rozhodnutia žalovaného, ktoré sú predmetom tohto súdneho konania, boli vydané nezákonne a vykonané v rozpore so zistenými skutočnosťami, čím je odôvodnené ich zrušenie. 17. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu (replika) nepodal svoje vyjadrenie (duplika).

Posúdenie neopodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom 18. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn.: vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn.: . 19. Správny súd v Banskej Bystrici po preštudovaní celého spisového materiálu zistil tieto skutočnosti: prvostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy bol žalobca uznaný vinným zo spáchania skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa , a zákona o veterinárnej starostlivosti, ktorého sa mal žalobca dopustiť tým, že 1/ porušil povinnosť uvedenú v zákona o veterinárnej starostlivosti tým, že nesplnil nariadené opatrenia, 2/ porušil povinnosť uvedenú v zákona o veterinárnej starostlivosti tým, že

neumožnil úradným veterinárnym lekárom vstup do chovu, 3/ porušil povinnosť uvedenú v § 37 ods. 2 písm. f) bod 7 zákona o veterinárnej starostlivosti tým, že nezastavil prevádzku na základe rozhodnutia o pozastavení rozhodnutia o schválení prevádzky, na ktorom v skutkovom základe bola správnym orgánom uložená žalobcovi podľa § 50 ods. 4 písm. b) zákona o veterinárnej starostlivosti pokuta vo výške 20.000,- Eur, pričom proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal odvolanie, ktoré bolo napadnutým rozhodnutím zamietnuté a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy. 20. Predmetom súdneho prieskumu pred správnym súdom je rozhodnutie žalovaného (rozhodnutie Štátnej veterinárnej a potravinovej správy č. k. -2021-4-2 zo dňa 24.03.2022), ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy (rozhodnutie - 9 - ZA –

Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Martin č. k. 34/2021-500-2818/2021 zo dňa 29.10.2021). 21. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže účastníci konania nepožiadali o nariadenie pojednávania a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa . Správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Rozsudok bol dňa 27.03.2024 v súlade s vyhlásený vyvesením skráteného písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené viac ako 5 dní pred jeho vyhlásením ( ). 22. Podľa zákona o veterinárnej starostlivosti: vlastník, držiteľ, sprostredkovateľ alebo dovozca, príjemca, prepravca, predávajúci alebo iné fyzické osoby alebo právnické osoby oprávnené disponovať so zvieratami, násadovými vajciami, zárodočnými produktmi, produktmi živočíšneho pôvodu, živočíšnymi vedľajšími produktmi a vybranými produktmi rastlinného pôvodu, krmivami, medikovanými krmivami, osoby, ktoré manipulujú so zvieratami, najmä predávajú zvieratá, strihajú alebo inak ošetrujú zvieratá a prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, na ktoré sa vzťahujú veterinárne požiadavky podľa , zodpovední za bezpečnosť potravín živočíšneho pôvodu sú povinní poskytnúť orgánom veterinárnej správy potrebnú súčinnosť, najmä umožniť vstupovať pri výkone veterinárnej kontroly na pozemok, do stavby, do prevádzkarne, do zariadenia, do dopravného prostriedku a na iné miesta okrem obydlia, ktoré kontrolovaná osoba vlastní alebo používa alebo ktoré súvisia s účelom veterinárnej kontroly, a umožniť vstupovať pri výkone veterinárnej kontroly do obydlia, ak je dôvodné podozrenie, že je ohrozený život alebo zdravie osoby, ohrozený život, zdravie alebo ochrana zvieraťa alebo ak je obydlie používané aj na podnikanie alebo prevádzkovanie inej hospodárskej činnosti súvisiacej s držaním zvierat, násadových vajec, zárodočných produktov, produktov živočíšneho pôvodu, živočíšnych vedľajších produktov, krmív, vybraných produktov rastlinného pôvodu, medikovaných krmív alebo veterinárnych liekov. 23. Podľa zákona o veterinárnej starostlivosti: Osoby uvedené v odseku 1 sú ďalej povinné pri kontrole chorôb zvierat a hlásení chorôb dodržiavať povinnosti, ktoré nariadil orgán veterinárnej správy v prípade výskytu choroby alebo podozrenia na výskyt chorôb uvedených v prvom bode. 24. Podľa zákona o veterinárnej starostlivosti: Osoby uvedené v odseku 1 sú ďalej povinné pri uvádzaní produktov živočíšneho pôvodu na trh zastaviť prevádzku, ak príslušný orgán veterinárnej správy zrušil alebo pozastavil rozhodnutím schválenie prevádzkarne, rozhodnutím nepredĺžil podmienečné schválenie prevádzkarne alebo nevydal rozhodnutie o schválení prevádzkarne bez podmienok a bez časového obmedzenia. 25. Podľa zákona o veterinárnej starostlivosti: Orgán veterinárnej správy uloží fyzickej osobe – podnikateľovi alebo právnickej osobe pokutu od 1 750 eur do 20 000 eur, ak neposkytne orgánu veterinárnej správy potrebnú súčinnosť tým, že neumožní výkon - 10 - ZA –

veterinárnej kontroly, vyšetrenia alebo inšpekcie zvierat, násadových vajec, zárodočných produktov, živočíšnych vedľajších produktov, produktov živočíšneho pôvodu, krmív, vybraných produktov rastlinného pôvodu a medikovaných krmív a liekov alebo neumožní úradnému veterinárnemu lekárovi pri výkone veterinárnej kontroly vstup podľa § 37 ods. 1 písm. b) tretieho bodu. 26. Podľa § 50 ods. 3 písm. ad) zákona o veterinárnej starostlivosti: Orgán veterinárnej správy uloží fyzickej osobe – podnikateľovi alebo právnickej osobe pokutu od 2 500 eur do 40 000 eur, ak nezastaví prevádzku, ak príslušný orgán veterinárnej správy zrušil alebo pozastavil schválenie alebo v prípade podmienečného schválenia nepredĺžil jeho platnosť alebo nevydal bezpodmienečné schválenie. 27. Podľa § 50 ods. 4 písm. b) zákona o veterinárnej starostlivosti: Orgán veterinárnej správy uloží fyzickej osobe – podnikateľovi alebo právnickej osobe pokutu od 10 000 eur do 160 000 eur, ak

nedodrží povinnosti, ktoré nariadil orgán veterinárnej správy v prípade výskytu alebo podozrenia na výskyt choroby uvedenej v § 17 a 18 a chorôb uvedených v prílohách č. 4 a 5. 28. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu orgánu verejnej správy vykonal súdny prieskum napadnutého rozhodnutia. 29. Žalobca namietol nedodržanie lehoty na vydanie rozhodnutia v súlade s § 49 ods. 2 správneho poriadku. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že správne konanie vo veci uloženia pokuty za zistené porušenia zákona o veterinárnej starostlivosti bolo začaté doručením upovedomenia o začatí správneho konania, ktoré bolo žalobcovi ako účastníkovi konania doručené dňa 04.10.2021. Prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy v predmetnej veci bolo vydané dňa 29.10.2021, t. j. 25 dní od začatia správneho konania, teda bolo vydané v zákonnej lehote. Pre úplnosť správny súd uvádza, že žalobcovi ako účastníkovi konania bolo prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy doručované priamo do jeho elektronickej schránky. Voči tomuto prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, teda prostredníctvom advokátskej kancelárie v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktorému prvostupňový orgán verejnej správy nevyhovel a predložil ho spolu so spisovým materiálom na ďalšie konanie odvolaciemu orgánu. Žalovaný ako odvolací orgán po preskúmaní celého predloženého administratívneho spisu zistil pochybenie v procese oznamovania prvostupňového rozhodnutia, nakoľko prvostupňové rozhodnutie nebolo oznámené spôsobom, ktorý určuje , keďže nebolo doručené zástupcovi účastníka konania s plnomocenstvom na celé konanie, ale bolo doručené priamo žalobcovi ako účastníkovi konania. Vzhľadom na to, že nebola splnená podmienka pre podanie odvolania, a to je kvalifikované oznámenie prvostupňového rozhodnutia, tak žalovaný vrátil spisový materiál prvostupňovému orgánu verejnej správy s tým, aby doručil svoje prvostupňové rozhodnutie do vlastných rúk právnemu zástupcovi žalobcu a žalobca ako účastník konania, resp. jeho právny zástupca bude mať možnosť podať odvolanie v zákonom stanovenej lehote. Následne prvostupňový orgán verejnej správy zaslal svoje prvostupňové rozhodnutie spolu so

- 11 - ZA –

sprievodným listom právnemu zástupcovi žalobcu, ktorému bolo doručené do elektronickej schránky dňa 27.01.2022. Skutočnosť, že predmetné rozhodnutie bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 27.01.2022, neznamená, že nebolo vydané v zákonom určenej lehote a uvedená skutočnosť nemá vplyv na jeho zákonnosť. Uvedená námietka žalobcu týkajúca sa nedodržania lehoty na vydanie rozhodnutia teda nebola dôvodná. 30. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj ďalšiu námietku žalobcu spočívajúcu v tom, že správny orgán v predmetnej veci neumožnil žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu vyjadriť sa ku zisteniam odvolacieho orgánu, ktoré cituje vo svojom liste riaditeľ prvostupňového orgánu verejnej správy, teda prvostupňový orgán verejnej správy neumožnil žalobcovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam v predmetnom správnom konaní pred jeho rozhodnutím vo veci. Správny súd preskúmaním administratívneho spisu zistil, že sprievodný list, ktorý bol žalobcovi zaslaný s prvostupňovým rozhodnutím, neobsahuje žiadne podklady pre rozhodnutie, ale v tomto liste prvostupňový orgán verejnej správy, resp. jeho riaditeľ iba vysvetľuje, prečo zasielal rozhodnutie právnemu zástupcovi žalobcu, keď už bolo doručené aj žalobcovi. Navyše ide o list, ktorý bol vyhotovený dňa 27.01.2022 a prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré bolo zasielané, tak je zo dňa 29.10.2021, pričom všetky podklady, na základe ktorých bolo vydané, mal žalobca už k dispozícii. Nie je teda pravdou, že správny orgán neumožnil žalobcovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam v predmetnom správnom konaní pred jeho rozhodnutím vo veci. V upovedomení o začatí správneho konania zo dňa 27.09.2021 bol účastník konania (žalobca) poučený o jeho procesných právach a povinnostiach, pričom súčasne s upovedomením mu boli zaslané podklady, na základe ktorých prvostupňový orgán verejnej správy rozhodoval - všetky relevantné úradné záznamy aj s fotodokumentáciou, opatrenia a rozhodnutia. Žalobca ako účastník konania využil svoje procesné práva a k upovedomeniu o začatí správneho konania sa vyjadril v určenej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu, a to listom zo dňa 11.10.2021, pričom prvostupňový orgán verejnej správy sa v odôvodnení svojho rozhodnutia k jednotlivým námietkam žalobcu ako účastníka konania aj vyjadril. 31. Žalobca v podanej žalobe namietol rozsiahlosť a neprehľadnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Správny súd súhlasí s tým, že predmetné rozhodnutia sú naozaj rozsiahle, pričom v tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že rozsiahlosť oboch rozhodnutí je okrem charakteru prejednávanej veci podmienená aj uplatňovanými námietkami žalobcu, ktorý vo svojich podaniach uvádza argumentáciu, ktorá sa týka rôznych správnych konaní, pričom mnohé s prejednávanou vecou nesúvisia, respektíve súvisia iba okrajovo a nemôžu ovplyvniť rozhodovanie vo veci. Rozsiahlosť napadnutých rozhodnutí však nespôsobuje ich neprehľadnosť. Obe rozhodnutia spĺňajú náležitosti určené správnym poriadkom

(výrok, odôvodnenie, poučenie), pričom odôvodnenie je logicky rozčlenené (skutkové zistenia a postup pri zisťovaní dôkazov pred začatím správneho konania, priebeh konania na orgáne verejnej správy prvého stupňa, dotknuté právne predpisy, záver a dôvody, ku ktorým dospel odvolací orgán, stanovisko k jednotlivým námietkam účastníka konania, posúdenie výšky pokuty). Na základe uvedeného správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti aj tejto žalobnej námietky. - 12 - ZA –

32. Žalobca v podanej žalobe poukázal na rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy z roku 2018, ktorým bola taktiež nariadená likvidácia ohniska salmonelózy hydiny v prevádzke žalobcu, pričom žalobca v tom vidí začiatok problémov medzi ním a prvostupňovým orgánom verejnej správy. K uvedenému správny súd uvádza, že situácia z roku 2018 nie je predmetom tohto súdneho konania, avšak správny súd dodáva, že v prípade konania, na ktoré poukazuje žalobca (z roku 2018), tak išlo o úplne inú situáciu, ako je v prejednávanej veci. Situácia v roku 2018 sa netýkala vzoriek odobratých preventívne v rámci Národného kontrolného programu pre salmonelové infekcie v kŕdľoch nosníc kury domácej (Gallus Gallus) produkujúcich vajcia na ľudskú spotrebu v Slovenskej republike (ako tomu bolo v prejednávanom prípade), ale týkala sa vzoriek odobratých v súvislosti s podozrením na ohrozenie zdravia spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené správny súd nemohol dospieť k záveru o zaujatosti prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorý bol povinný v roku 2018 preveriť informácie postúpené iným orgánom štátnej správy a prijať všetky opatrenia v záujme zabezpečenia ochrany zdravia spotrebiteľov. K uvedenému správny súd už len dodáva, že postup orgánov veterinárnej správy bol aj v tomto prípade (odber z roku 2020) jasne určený zákonom o veterinárnej starostlivosti ako aj schváleným a zverejneným Národným kontrolným programom pre salmonelové infekcie v kŕdľoch nosníc kury domácej produkujúcich vajcia na ľudskú spotrebu v Slovenskej republike. Ani táto žalobná námietka preto nebola dôvodná. 33. V podanej žalobe žalobca vyjadril nespokojnosť v súvislosti s vybavením jeho žiadosti o poskytnutie podpory v súvislosti s úhradou nákladov a strát spôsobených nariadenými opatreniami podľa § 45 zákona o veterinárnej starostlivosti, ktoré straty nastali v roku 2018. Už zo znenia predmetnej námietky je zrejmé, že sa netýka predmetného konania, preto ani nemôže byť dôvodná. K tomu správny súd už len dodáva, že o výške odškodného rozhoduje a úhradu nákladov a strát poskytuje Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, a teda nie prvostupňový orgán verejnej správy a ani žalovaný, keďže tieto orgány nedisponujú finančnými prostriedkami na uvedenú kompenzáciu. Správny súd v tomto súdnom konaní nemôže posudzovať, z akých dôvodov nebola účastníkovi konania podpora vyplatená v ním požadovanej výške za straty z roku 2018. 34. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že opakovane žiadal, aby v jeho prevádzkach vykonávala kontrolu iná regionálna a potravinová správa, o ktorej žiadosti nebolo nikdy rozhodnuté. Správny súd preskúmaním spisu prvostupňového aj odvolacieho orgánu verejnej správy zistil, že takáto žiadosť sa v spisovom materiáli nenachádza, čo zakladá nedôvodnosť tejto námietky. K uvedenej námietke je však potrebné ešte uviesť, že vecná a miestna príslušnosť orgánov štátnej správy vo veterinárnej oblasti je jasne určená zákonom. Podľa zákona o veterinárnej starostlivosti je na výkon veterinárnej kontroly príslušná Regionálna a veterinárna potravinová správa podľa obvodu okresu, uvedeného v prílohe II, kde sú uvedené sídla regionálnych veterinárnych a potravinových správ a ich územné obvody. Pre Žilinský kraj je v bode 4 uvedené: „Regionálna veterinárna a potravinová správa Martin so sídlom v Martine pre územný obvod okresov Martin a Turčianske Teplice“. Správny súd zdôrazňuje, že žalovaný nemôže postupovať v rozpore so zákonom a nad rámec svojich kompetencií meniť miestnu príslušnosť jednotlivých orgánov verejnej správy podľa požiadaviek prevádzkovateľov. Vo - 13 - ZA –

výnimočnom prípade má žalovaný oprávnenie poveriť jednotlivého úradného veterinárneho lekára na výkon veterinárnych kontrol v inom obvode, ale túto kompetenciu môže žalovaný využiť len v prípade potreby krátkodobého zabezpečenia činnosti v kritickej situácii danej regionálnej a veterinárnej potravinovej správy v súvislosti s výpadkom personálnych zdrojov, pričom tento inšpektor stále vykonáva veterinárnu kontrolu v mene miestnej príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správy. 35. Žalobca tvrdí, že správne orgány mu uložili 2-krát sankciu za ten istý skutok, pretože z dôvodu nevykonania uložených opatrení jednak rozhodli o pozastavení, respektíve zrušení schválenia prevádzkarne a následne mu za ten istý skutok uložili pokutu. S takýmto právnym názorom správny súd nesúhlasí. Dikcia ustanovení zákona o veterinárnej starostlivosti je jasná. Orgány veterinárnej správy ako správne orgány sú povinné konať v medziach zákona a len na základe zákona. Preto majú povinnosť pri rozhodovaní o správnych deliktoch na úseku veterinárnej správy postupovať podľa zákona o veterinárnej starostlivosti. Rozhodnutia, ktorými prvostupňový orgán verejnej správy pozastavil a následne zrušil schválenie prevádzkarne žalobcu, sú logickým dôsledkom porušenia povinností žalobcu ako účastníka konania vo veterinárnej oblasti, teda dôsledkom neplnenia uložených opatrení. Nejde

však o rozhodnutia, ktorými by prvostupňový orgán verejnej správy uložil žalobcovi ako účastníkovi konania pokuty za spáchanie iného správneho deliktu. Prvostupňový orgán verejnej správy nariadil veterinárne opatrenia na základe pozitívneho výsledku laboratórneho vyšetrenia vzoriek trusu nosníc, u ktorých bola potvrdená prítomnosť baktérií salmonelózy. Správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že ochrana zdravia ľudí proti chorobám a infekciám prenosných priamo alebo nepriamo medzi zvieratami a ľuďmi má prvoradú dôležitosť a význam. Správny súd teda zastáva názor, že konanie o pozastavení alebo zrušení schválenia prevádzkarne a konania vo veci uloženia sankcií za nedodržanie veterinárnych požiadaviek nemožno stotožňovať, pretože sú svojím charakterom odlišné a sledujú iný legitímny cieľ. Prevádzkovateľ bez schválenia nemôže vykonávať činnosti, pre ktoré sa takéto schválenie vyžaduje. Orgán veterinárnej správy schváli alebo povolí prevádzkareň, zariadenie alebo činnosť na základe žiadosti, ak spĺňa priestorové, technické, materiálne, personálne a iné podmienky na požadovaný druh a rozsah činností ustanovený osobitnými predpismi. Po schválení je prevádzkovateľ povinný orgánu veterinárnej správy preukazovať, že podmienky, za ktorých bolo schválenie vydané, dodržiava a plní všetky určené požiadavky, inak (za splnenia určených zákonných podmienok a postupov) môže byť schválenie pozastavené/zrušené postupom podľa 4. časti zákona o veterinárnej starostlivosti. Počas existencie schválenia je preto každý prevádzkovateľ povinný plniť všetky povinnosti určené mu zákonom o veterinárnej starostlivosti a osobitnými predpismi, pokiaľ tieto povinnosti neplní a jeho konanie napĺňa znaky niektorej zo skutkových podstát iných správnych deliktov/priestupkov uvedených v 6. časti zákona o veterinárnej starostlivosti, tak orgán veterinárnej správy je povinný takéto protiprávne konanie sankcionovať a uložiť mu pokutu v rámci určených sadzieb. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že skutočnosť, že prevádzkovateľovi bolo pozastavené/zrušené schválenie prevádzkarne, neznamená, že nenesie zodpovednosť za protiprávne konanie počas vykonávania schválených činnosti, teda že zaniká jeho trestnosť. Na základe uvedeného ani táto žalobná námietka nebola dôvodná. - 14

- ZA –

36. Žalobca namietol, že opatrenia zo dňa 14.10.2020 doplnené opatrením zo dňa 06.11.2020 nespĺňali zákonnú formu, nakoľko v časti poučenia neobsahovali údaj, či opatrenia možno preskúmať súdom, pričom správny orgán svojím poučením účastníka konania zaviedol o nemožnosti použitia predpisov upravujúcich správne konanie ako také. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy o uložení pokuty, teda predmetom súdneho prieskumu nie sú uvedené opatrenia. Avšak, v tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné uviesť, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu o zavádzajúcom poučení, z ktorého si vyvodil záver o nemožnosti použitia predpisov upravujúcich správne konanie ako také. Podľa § 52 ods. 1 písm. b) zákona o veterinárnej starostlivosti na nariaďovanie a zrušovanie obmedzujúcich opatrení podľa § 8 ods. 3 písmena e) zákona o veterinárnej starostlivosti, pri podozrení na choroby, alebo pri ich výskyte, sa všeobecné predpisy o správnom konaní nevzťahujú. Podľa názoru správneho súdu predmetné opatrenia spĺňajú základné požiadavky na obsah správnych aktov - sú vydané v písomnej podobe, je z nich zrejmé, ktorý orgán ich vydáva, podľa akého právneho predpisu, komu sú určené, čo sa ním sleduje, odôvodnenie postupu a poučení o závažnosti zisteného skutkového stavu, dátum a podpis oprávnenej osoby. Zároveň opatrenia obsahujú poučenia podľa zákona o veterinárnej starostlivosti. sa vzťahuje na každé konanie v oblasti verejnej správy, v ktorom sa rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických a právnických osôb, ak z osobitného zákona nevyplýva, že na konanie vo verejnej správe nie je možné aplikovať. Pri vydávaní individuálnych správnych aktov s konštitutívnym účinkami, v prípade ktorých zákon vyslovene vylučuje aplikáciu správneho poriadku a neobsahuje vlastnú úpravu konania, sa aplikujú základné zásady vyjadrené v správnom poriadku. Z uvedeného však nemožno vyvodiť, že pri vydávaní takýchto aktov sa majú pod hrozbou nezákonnosti aplikovať všetky inštitúty správneho konania, vrátane povinných náležitosti správneho rozhodnutia - poučenie s údajom, či rozhodnutie možno preskúmať súdom. Na základe uvedeného ani táto žalobná námietka nebola dôvodná. 37. V ďalšej časti žaloby žalobca tvrdí, že plánovaný odber vzorky trusu nebol zákonný, pretože pri odbere nebol dodržaný určený postup, respektíve žalobca spochybnil dodržanie určeného postupu. V rámci tejto žalobnej námietky správny súd upozorňuje na to, že žalobca postup pri odbere vzorky nenamietal pri samotnom odbere, ktorý sa vykonal za prítomnosti jeho zástupcu/zamestnanca. Správny súd konštatuje, že postup pri odbere vzoriek bol spochybnený v administratívnom konaní a následne v predmetnej správnej žalobe, ktorou sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, v rámci ktorej žaloby žalobca ani nenamieta obsah protokolu o odbere vzorky, ale priamo spochybňuje zákonnosť vykonaného odberu. Správny súd preskúmaním spisového materiálu, a to

najmä vzhľadom na protokol o úradnom odbere vzoriek zo dňa 29.09.2020 konštatuje, že úradný odber vzoriek prebehol v súlade s Národným kontrolným programom, ktorý postup pri odbere a spôsob odberu bol dostatočne odôvodnený a popísaný v prvostupňovom rozhodnutí ako aj v rozhodnutí žalovaného. Z uvedeného dôvodu považuje žalovaný túto žalobnú námietku za účelovú a nedôvodnú. - 15 - ZA –

38. Žalobca ďalej namietol, že mu nebol umožnený odber potvrdzujúcich vzoriek v súlade s Národným kontrolným programom, a to napriek tomu, že sa so žiadosťou zo dňa 15.10.2020 obrátil na žalovaného, ktorý takýto postup bez udania dôvodu odmietol. Žalobca v tomto smere taktiež namietol, že zo strany orgánov verejnej správy neboli akceptované negatívne výsledky laboratórneho skúšania, ktoré si žalobca nechal vykonať na vlastné náklady. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na Národný kontrolný program, bod 5 diagnostika - schválené laboratóriá, kde je uvedené, že národným referenčným laboratóriom je Veterinárny a potravinový ústav Bratislava, ktorý jediný môže vykonávať laboratórnu diagnostiku úradných vzoriek, sérotypizáciu a uskladňuje izoláty, pričom ďalej je uvedené, že diagnostika vykonávaná v iných laboratóriách ako tých, ktoré sú uvedené v tomto bode, sa neuznáva na účel monitoringu v súlade s týmto programom. Preto správny súd uvádza, že žalobcom predložené výsledky odberu vzoriek z viacerých laboratórií, ktoré sú však iné ako laboratória určené v bode 5 Národného kontrolného programu, nemôžu byť pre potreby Národného kontrolného programu akceptovateľné, keďže diagnostika vykonávaná v iných laboratóriách ako tých, ktoré sú uvedené v bode 5 Národného kontrolného programu, sa na účely monitoringu v súlade s týmto programom neuznáva. Vzhľadom na uvedené nemohli byť tieto výsledky, ktoré predložil žalobca, akceptované. Čo sa týka odberu potvrdzujúcich (konfirmačných) úradných vzoriek, tak k tomuto správny súd uvádza, že úradná vzorka trusu nosníc z haly ZH1 bola odobratá v zmysle ustanovení Národného kontrolného programu ako aj v súlade s príslušnými právnymi predpismi, vzorka bola vyšetrená v akreditovanom úradnom laboratóriu, ktoré je národným referenčným laboratóriom pre salmonelové infekcie a o výsledku vyšetrenia bol vyhotovený, respektíve vystavený protokol o skúške, teda celý postup bol dodržaný, čiže orgány verejnej správy správne dospeli k záveru, že odber potvrdzujúcej vzorky nie je dôvodný, čo bolo aj dostatočným spôsobom odôvodnené v rozhodnutí prvostupňového orgánu verejnej správy ako aj v rozhodnutí žalovaného, a preto ani táto žalobná námietka nebola dôvodná. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že tvrdenie žalobcu o tom, že mu nebola poskytnutá adekvátna odpoveď na jeho žiadosť o vykonanie potvrdzujúcich vzoriek, je nepravdivé. Zo spisového materiálu vyplýva, že žalovaný bol oslovený s požiadavkou o zorganizovanie pracovného stretnutia, ktoré sa aj uskutočnilo, a to dňa 27.10.2020, pričom na predmetom stretnutí sa zúčastnila odborná skupina pracovníkov žalovaného a zástupca žalobcu ohľadne povolenia odberu potvrdzujúci vzoriek z chovu, v ktorom bola diagnostikovaná salmonela. Odborná skupina po zhodnotení všetkých argumentov konštatovala, že celý postup bol správne vykonaný a boli uložené dostatočné opatrenia, čoho výsledkom bolo, že žalobca pre vykonanie potvrdzujúcich odberov neuviedol žiadny relevantný dôvod, o čom bol namieste žalobca informovaný, pričom táto odpoveď mu bola preukázateľne zaslaná a doručená, preto ani táto žalobná námietka nebola dôvodná. 39. Žalobca v žalobe tvrdí, že skutkový stav nebol náležite zistený, pretože uložené opatrenia boli splnené. Správny súd zo spisového materiálu zistil, že na základe výsledkov laboratórneho skúšania úradnej vzorky zo dňa 29.09.2020 v národnom referenčnom laboratóriu bola bakteriologickým vyšetrením vzorky trusu z haly ZH1 potvrdená prítomnosť baktérií Salmonella Typhimurium. Na základe uvedeného prvostupňový orgán verejnej správy vydal dňa 14.10.2020 opatrenie, v ktorom nariadil buď porazenie a následné spracovanie všetkej hydiny z haly č. ZH1 alebo usmrtenie všetkej hydiny z haly č. ZH1, pričom termín bol určený dňom - 16 - ZA –

doručenia tohto opatrenia. Počas dodatočnej veterinárnej kontroly dňa 20.10.2020 bolo konštatované nesplnenie opatrenia, nakoľko bolo zistené, že v hale č. ZH1 sa stále nachádzajú nosnice. Žalobcovi bolo preto dňa 21.10.2020 nariadené opatrenie v rovnakom znení, avšak s termínom plnenia do 30.10.2020. Na žiadosť žalobcu bol tento termín predĺžený opatrením zo dňa 06.11.2020 do 11.11.2020. Počas dodatočnej veterinárnej kontroly dňa 12.11.2020 bolo zistené, že žalobca opätovne nevykonal uložené opatrenie, keďže v hale č. ZH1 sa stále nachádzali nosnice a prebiehala znáška. Následne bolo dňa 18.12.2020 vydané rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým rozhodol o pozastavení rozhodnutia o schválení prevádzkarne, a to až do času, kým žalobca odstráni nedostatky a splní uložené opatrenia, pričom na tento úkon bola určená lehota 14 dní od doručenia tohto rozhodnutia. Rozhodnutie bolo účastníkovi konania doručené dňa 05.01.2021, a preto mu lehota uplynula 19.01.2021. Proti vydanému rozhodnutiu o pozastavení rozhodnutia o schválení prevádzkarne

bolo síce podané odvolanie, ktoré nemá odkladný účinok, avšak neskôr bolo potvrdené vydané rozhodnutie. Na základe uvedeného prvostupňový orgán verejnej správy vykonal ďalšiu kontrolu, respektíve dodatočnú veterinárnu kontrolu dňa 21.01.2021, pričom bolo zase zistené, že v znáškovej hale ZH1 sa stále nachádzali nosnice a naďalej prebiehala znáška. Na základe uvedeného správny súd dospel k záveru, že sa nemožno stotožniť s tvrdením žalobcu, že skutkový stav nebol náležite zistený, pretože uložené opatrenia v skutočnosti splnené neboli. Nad rámec uvedeného je ešte potrebné dodať, že zo spisového materiálu vyplýva, že žalobca naozaj dňa 15.01.2021 podal žiadosť o vydanie súhlasu na vývoz zvierat deklarovaných ako pozitívny na salmonelu do Poľskej republiky, avšak ako už bolo uvedené, tak počas dodatočnej veterinárne kontroly konanej dňa 21.01.2021 sa v predmetnej prevádzkarni stále nachádzali nosnice a naďalej prebiehala znáška. 40. Žalobca v žalobe taktiež tvrdil, že termín stanovený kontrolnými orgánmi na likvidáciu nosníc bol určený tak, aby sa nedal stihnúť. V tomto smere správny súd dáva do pozornosti, že prvé opatrenie bolo nariadené dňa 14.10.2020, ktoré žalobca prevzal dňa 15.10.2020. Žalobca povinnosti uložené v opatrení nariadenom dňa 14.10.2020 nevykonal, neurobil tak ani po prevzatí opatrení nariadených dňa 21.10.2020, ani po prevzatí opatrení nariadených dňa 06.11.2020 a neurobil tak ani v najneskôr stanovenom termíne po prevzatí rozhodnutia o pozastavení rozhodnutia o schválení prevádzkarne zo dňa 18.12.2020, o čom svedčia výsledky kontroly vykonanej dňa 21.01.2021. Teda od nariadenia opatrení zo dňa 14.10.2020 do termínu dodatočnej kontroly vykonanej dňa 21.01.2021 uplynulo až 98 dní, teda nie je pravdivé tvrdenie, že termín stanovený orgánmi verejnej správy sa nedal stihnúť, a preto námietka spočívajúca v tvrdení, že bola určená krátka lehota, nie je dôvodná. 41. K žalobnému bodu namietajúcemu ľubovôľu správneho orgánu pri výbere právnej úpravy, keď pri zistení rovnakých nedostatkov sa postupuje raz podľa ustanovení zákona o potravinách a niekedy podľa ustanovení zákona o veterinárnej starostlivosti, správny súd v zhode so žalovaným uvádza, že príslušné správne orgány sú orgánmi štátnej správy tak vo veterinárnej oblasti (t. j. vykonáva úradné kontroly podľa zákona o veterinárnej starostlivosti), ako aj orgánom úradnej kontroly potravín (vykonáva úradné kontroly podľa zákona o potravinách), pričom do ich pôsobnosti patrí aj rozhodovanie a konanie v rámci ďalších právomocí zverených - 17 - ZA –

im ďalšími osobitnými právnymi predpismi. Oblasť veterinárnej starostlivosti má úzku súvislosť s oblasťou potravinového práva. Nevyhnutným dôsledkom tejto úzkej súvislosti je, že právna úprava sa prekrýva a v niektorých prípadoch jednotlivé zákony upravujú tú istú oblasť právnych vzťahov, pričom to, či ide o stav žiadúci, je do budúcnosti na posúdení zákonodarcu. V súčasnosti však nemožno inak ako aktuálne platnú a účinnú právnu úpravu akceptovať. To, podľa akého zákona bude príslušný správny orgán vykonávať kontrolu, spadá do kompetencie príslušného orgánu, pričom jediným kritériom tejto voľby je, aby zodpovedala litere zákona. Keďže zákon neurčuje, podľa akého kritéria sa má príslušný správny orgán rozhodnúť, akú má úradnú kontrolu vykonať, je toto rozhodnutie plne v kompetencii správneho orgánu, ktorý pritom musí akceptovať kritéria súladné s relevantnými právnymi predpismi. Je dôležité, aby účel a predmet kontroly – t. j. to podľa akého zákona sa bude kontrola vykonávať, bol zrejmý od samého začiatku úradnej kontroly. Z obsahu predloženého spisového materiálu je zrejmé, že tomu tak bolo, nakoľko v každom zázname o úradnej, respektíve dodatočnej úradnej kontrole je uvedené, podľa akého zákona bola vykonávaná, pričom na tomto zázname je i odtlačok pečiatky kontrolovaného subjektu a podpis zodpovednej osoby žalobcu, čo potvrdzuje, že žalobca mal v každom prípade vedomosť, na základe akého právneho predpisu bude, respektíve bola kontrola vykonávaná. Na základe týchto záznamov možno konštatovať, že úradné kontroly boli v posudzovanom prípade vykonávané na základe zákona o veterinárnej starostlivosti. Od právnej úpravy, podľa ktorej je úradná kontrola vykonávaná, sa následne odvíja aj priebeh konkrétneho správneho konania. Vychádzajúc z uvedeného považuje správny súd túto námietku za nedôvodnú, o to viac, že z nej nie je zrejmé, akým spôsobom by mala a mohla znegovať protiprávnosť konania žalobcu a jeho zodpovednosť za protiprávne konanie. To, že správny orgán posudzuje rovnaké protiprávne konanie, čo vôbec nie je daný prípad, raz podľa zákona o potravinách a inokedy podľa zákona o veterinárnej starostlivosti, ako tvrdí samotný žalobca, len zdôrazňuje závažnosť protiprávneho konania, ktoré je možné postihovať podľa rôznych právnych úprav. 42. K tvrdeniam žalobcu o nepretržitej represii správnych orgánov obidvoch stupňov voči spoločnosti žalobcu, správny súd podotýka, že keby žalobca zákon v oblasti veterinárneho práva neporušoval, ale dodržiaval, tak ani realizované kontroly by nemohli nájsť také nedostatky, ktoré by viedli k vyvodeniu jeho deliktuálnej zodpovednosti a následnému postihu. Inak povedané, kto sa správa spôsobom súladným so zákonom a morálkou, tak nemusí mať obavy zo žiadnych kontrol. Kto nič neskrýva a porušuje, nemusí mať ani obavy z odhalenia. Treba si uvedomiť, že trh s potravinami, respektíve produktami

živočíšneho pôvodu má priamy dopad na ľudské zdravie, a preto je nevyhnutné trvať na tom, aby na jeho fungovaní participovali takí prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, ktorí rešpektujú právnu úpravu a pre ktorých je zdravie konečného konzumenta produktu živočíšneho pôvodu, respektíve vyprodukovanej potraviny zásadnou prioritou a ktorí so zdravím konzumentov nehazardujú. Z obsahu preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, že žalobca bol už správnymi orgánmi sankcionovaný aj v minulosti. Všetky tieto skutočnosti, ktoré v posudzovanom prípade správny orgán zohľadnil pri určovaní výšky pokuty ako základné kritérium prihliadania na minulosť prevádzkovateľa, len deklarujú, že žalobca sa protiprávneho konania dopúšťal aj v predchádzajúcom období, pričom ani sankcie mu už uložené neboli pre neho dostačujúce a evidentne nesplnili svoj účel. - 18 - ZA –

43. Ďalšie žalobné námietky (dôvodová správa, stanovisko C. I. G. či vakcinácia) považoval správny súd za vágne, nakoľko len odmietajú tvrdenia žalovaného bez relevantnej argumentácie, respektíve namietajú rozpor so zistenými skutočnosťami či zákonom, respektíve porušenie práva bez toho, aby konkretizovali, v čom majú spočívať. Správny súd v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že takto vágne koncipované žalobné body (argumentácia z hľadiska hmotného práva) sú len všeobecnými námietkami, ktoré neobsahujú žiadnu skutkovú a právnu argumentáciu viažucu sa vecne k napadnutému rozhodnutiu žalovaného či rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy a k dôvodom týchto rozhodnutí. Je potrebné mať na zreteli, že správny súd nepredstavuje ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní, nenahrádza svojou prieskumnou činnosťou činnosť orgánu verejnej správy, a preto mu ani nebola zverená kompetencia preskúmať napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v celom rozsahu. Rozsah a obsah prieskumu je striktne vymedzený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými žalobcom v správnej žalobe v spojení s úpravou . Všeobecná námietka nezákonnosti obsahujúca tvrdenia žalobcu, že rozhodnutie je v rozpore so zákonom alebo že orgán verejnej správy porušil, respektíve nedodržal procesné ustanovenia, respektíve, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore so zistenými skutočnosťami bez skutkovej a právnej argumentácie vzťahujúcej sa k preskúmavanému konkrétnemu prípadu, žiadny obsah takémuto prieskumu nedáva, a preto musí byť vyhodnotená ako nedôvodná. 44. Správny súd konštatuje, že žiadna žalobná námietka nebola dôvodná, pričom žalovaný v odôvodnení rozhodnutia reagoval tak na skutkové okolnosti prípadu, ako aj na právne posúdenie veci. Správne orgány uviedli, aké dôkazy boli vykonané, ako ich hodnotili, ako sa vyrovnali s námietkami účastníka vo vzťahu k skutkovým okolnostiam i právnemu posúdeniu. V rámci právneho posúdenia veci žalovaný pri zachovaní dvojinštančnosti konania subsumoval dostatočne zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenia hmotnoprávneho predpisu s odkazom na konkrétne ustanovenia, z ktorých žalovaný správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal, pričom neuviedol len citáciu aplikovaných ustanovení, ale aj vyložil obsah právnej normy, aby bol účastníkovi konania zrejmý vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením veci správnym orgánom. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného správneho orgánu vytvoril dostatočný základ pre formuláciu žalobných námietok a dostatočný podklad, aby si správny súd na záveroch správneho orgánu vybudoval svoje úvahy o veci. Úvahy žalovaného správneho orgánu sú racionálne, ucelené, koherentné a v súlade so zásadami logiky. Správny súd podotýka, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného o opravnom prostriedku nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, je nevyhnutné zodpovedať len tie námietky, ktoré majú rozhodujúci význam z hľadiska aplikácie relevantných právnych noriem a súčasne sú nevyhnutné na prípadné doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. 45. Podľa názoru správneho súdu žalovaný správny orgán nevybočil z medzí správneho uváženia vo vzťahu k výške pokuty, ani ho nezneužil. Vo vzťahu k samotnému ukladaniu pokút za správne delikty správny súd poukazuje na to, že toto sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu (diskrečná právomoc), zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom správny orgán v zákonom stanovených limitoch, hraniciach, uplatňuje svoju právomoc a určí výšku - 19 - ZA –

sankcie, pričom použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu (uváženia), musí byť aj náležite zdôvodnené, čo v tomto prípade bolo splnené. Správne orgány svoju diskrečnú právomoc použili v rámci zákonného rámca, z tohto rámca nijakým spôsobom nevybočili, inštitút správnej úvahy nezneužili, svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom zdôvodnili - správna úvaha pri výške a druhu pokuty bola použitá v súlade so zákonom. 46. Čo sa týka výšky pokuty a voľby konkrétneho zákonného ustanovenia, na základe ktorého má byť pokuta za všetky správne delikty uložená, správny súd konštatuje, že nakoľko

neupravuje postup správnych orgánov pri postihu za súbeh viacerých správnych deliktov, správny orgán pri ukladaní pokuty postupoval správne, keď na základe analógie legis aplikoval tzv. absorpčnú zásadu, ktorej podstata tkvie v absorpcii sadzieb (prísnejší trest pohlcuje miernejší) a uložením úhrnnej pokuty za správny delikt najprísnejšie postihnuteľný, pričom takýmto správnym deliktom je delikt, za ktorý možno uložiť pokutu s najvyššou sadzbou. Pri rovnakej sadzbe sankcií správny orgán uloží úhrnnú pokutu podľa toho ustanovenia, ktoré postihuje najzávažnejší delikt. Žalobca sa dopustil správneho deliktu podľa § 50 ods. 2 písm. a) zákona o veterinárnej starostlivosti (pokuta od 1.750,- Eur do 20.000,- Eur), podľa § 50 ods. 3 písm. ad) zákona o veterinárnej starostlivosti (pokuta od 2.500,- Eur do 40. 000,- Eur) a podľa § 50 ods. 4 písm. b) zákona o veterinárnej starostlivosti (pokuta od 10.000,- Eur do 160.000,- Eur), pričom z porovnania sadzieb správnych orgánov platných a účinných tak v čase spáchania správnych deliktov, ako aj v čase vydávania napadnutých rozhodnutí, respektíve ich právoplatnosti, ako aj rozhodovania správneho súdu, je zrejmé, že najprísnejšie postihnuteľný správny delikt je ten, ktorého skutková podstata je uvedená v § 50 ods. 4 písm. b) zákona o veterinárnej starostlivosti (pokuta od 10.000,- Eur do 160.000,- Eur). 47. Vo vzťahu k samotnej výške pokuty správny súd poznamenáva, že príslušné ustanovenia zákona o veterinárnej starostlivosti nedávajú príslušným správnym orgánom žiadnu možnosť využiť tzv. materiálny korektív – t. j. upustiť od potrestania za tieto správne delikty alebo odpustiť uloženie pokuty, ale ustanovenie § 50 zákona o veterinárnej starostlivosti výslovne ukladá povinnosť sankcionovať konanie, ktoré naplní znaky skutkových podstát správnych deliktov uvedených v až 4 označeného zákona, a to v rozmedzí tam presne uvedenom. Vo vzťahu k samotnej výške pokuty z hľadiska správny súd podotýka, že uložená pokuta (jej druh a výška) nevybočila z rozsahu správnej úvahy prvostupňového správneho orgánu. V posudzovanom prípade správny orgán uložil žalobcovi pokutu vo výške dvojnásobku dolnej hranice zákonom ustanovenej sadzby, t. j. 20.000,- Eur, pričom horná hranica je až 160.000,- Eur. Keďže žalobca nenamietal výšku uloženej pokuty, ani nenavrhol moderáciu vo svoj prospech, správny súd nemohol aplikovať inštitút sankčnej moderácie zakotvený v ustanovení . Zároveň správny súd nezistil, že by v danom prípade došlo k zániku zodpovednosti žalobcu za postihované správne delikty ( ), nakoľko zákon o veterinárnej starostlivosti neupravujú prekluzívnu ani premlčaciu lehotu, uplynutím ktorej by zanikla možnosť sankcionovať protiprávne konanie žalobcu, ale len lehotu, ktoré možno začať konanie o uložení pokuty ( zákona o veterinárnej starostlivosti), - 20 - ZA –

ktorá bola dodržaná. Rovnako tak správny súd nezistil žiadnu z iných vád tzv. vád trestania ( až e) ), ktoré by odôvodňovali zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia. 48. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu vrátane administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že v posudzovanom prípade sa žalobca dopustil správnych deliktov definovaných v ustanoveniach , a zákona o veterinárnej starostlivosti, t. j. naplnil skutkové podstaty tam uvedené. Na základe uvedeného bola správne žalobcovi uložená pokuta prvostupňovým rozhodnutím, ktoré bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím, pričom podľa názoru správneho súdu neexistuje žiaden dôvod na zrušenie týchto rozhodnutí, preto správny súd žalobu zamietol podľa . 49. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že žiadnemu z účastníkov konania právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže vo vzťahu k žiadnemu z účastníkov konania nezistil dôvod na jej priznanie. Žalobca nemal úspech v konaní ( a contrario) a u procesne úspešného žalovaného nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by bolo možné spravodlivo požadovať priznať mu náhradu trov konania voči žalobcovi ( ). 50. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku ( ). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.), ktorá má odkladný účinok ( ). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote do 30 od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ).

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. - 21 - ZA –

Podľa , , (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.