Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_20S-136-2019.pdf
PDF · 250.78 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/136/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Kadlicovej a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Róberta Foltána v právnej veci žalobcu: VIREMA TRADE, s.r.o., so sídlom Cukrovarská 1476, 925 21 Sládkovičovo, IČO: 36 247 651, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou čipák & partners s.r.o., so sídlom Vazovova 9/B, 811 07 Bratislava, IČO: 47 243 571, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101750483/2019 zo dňa 17.07.2019, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia
1. Napadnutým rozhodnutím č. 101750483/2019 zo dňa 17.07.2019 žalovaný v rámci odvolacieho konania postupom podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava (ďalej len „správca dane“) č. 100532789/2019 zo dňa 27.02.2019, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 72 222,26 Eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie november 2013. Podkladom na prijatie záverov o výške dodatočne určeného rozdielu dane boli výsledky daňovej kontroly vykonanej u žalobcu na preverenie dodržiavania ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) za zdaňovacie obdobie november 2013. Závery daňovej kontroly správca dane zaznamenal v protokole o výsledku daňovej kontroly č. 101280892/2018 zo dňa 04.07.2018, ktorý bol spolu s výzvou č. 101280892/2018 zo dňa 04.07.2018 na vyjadrenie sa k jeho záverom doručený žalobcovi dňa 20.07.2018, kedy sa v zmysle § 46 ods. 9 písm. a) daňového poriadku ukončila daňová kontrola.
2. Dôvodom dodatočného určenia daňovej povinnosti správcom dane bolo nepriznanie žalobcom uplatneného oslobodenia od dane v celkovej sume 433 333,60 Eur za dodanie tovaru (fakturácia deklaruje dodanie mrazených kuracích pŕs a mrazených kačacích stehien) z tuzemska do iného členského štátu Európskej únie (za tzv. intrakomunitárne dodanie tovaru) podľa § 43 zákona o DPH, a to zo siedmich dodávateľských faktúr vystavených žalobcom pre odberateľa registrovaného pre daň z pridanej hodnoty v Českej republike, konkrétne pre obchodnú spoločnosť Revline group, s.r.o. so sídlom Prachárenská 380/19, Praha 8 - Ďáblice. V súvislosti s intrakomunitárnym dodaním tovaru nebolo v rámci daňovej kontroly a v rámci následného vyrubovacieho konania bez pochybností preukázané dodanie predmetného tovaru deklarovanému odberateľovi registrovanému pre daň v Českej republike.
Daňové orgány oboch stupňov konštatovali nesplnenie základnej zákonnej podmienky pre uplatnenie práva na oslobodenie dodávok tovaru od DPH stanovenú § 43 ods. 1 zákona o DPH a § 43 ods. 5 písm. a) zákona o DPH, pretože preverované faktúry neobsahujú údaje podľa § 74 ods. 1 písm. b) zákona o DPH, keďže vykonaným zisťovaním nebolo preukázané, že príjemcom predmetného tovaru bol na faktúrach deklarovaný nadobúdateľ, a to obchodná spoločnosť Revline Group s.r.o. Žalovaný rovnako zotrval na závere správcu dane, že skutkové zistenia spochybňujú tvrdenie žalobcu o tom, že sporný tovar bol dodaný deklarovanému nadobúdateľovi v inom členskom štáte.
II. Rozsah a dôvody žaloby
3. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) a e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), ako aj zrušenia rozhodnutia správcu dane a vrátenia mu veci na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. V podanej žalobe žiadal na prejednanie a rozhodnutie veci nariadiť pojednávanie.
4. Nezákonnosť rozhodnutí oboch stupňov žalobca vzhliadol v nesprávnom právnom posúdení veci v nadväznosti na nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne vyhodnotenie zisteného skutkového stavu vo vzťahu k otázke oprávnenosti žalobcom uplatneného oslobodenia od dane za dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu za splnenia podmienok podľa § 43 zákona o DPH. Zároveň žalobca namietal nesprávny úradný postup, spočívajúci aj v porušení zásad správy daní a daňového konania obsiahnutých v § 3 ods. 1, 3 a 6 daňového poriadku, ako aj porušením procesných práv žalobcu zo strany správcu dane a žalovaného z dôvodu nedodržania zásady súčinnosti daňových orgánov so žalobcom ako daňovým subjektom porušením ustanovení § 44 ods. 1 daňového poriadku a § 63 ods. 5 citovaného zákona. Ďalej namietal nevykonanie dôkazov navrhnutých žalobcom za účelom úplného zistenia skutkového stavu, ako aj účelové vyhodnotenie žalobcom predložených dôkazov ako nedôveryhodných a v neposlednom rade žalobca namietal neprimeraný prenos dôkazného bremena zo správcu dane na žalobcu v otázke preukázania dodávky predmetného tovaru deklarovanému odberateľovi v Českej republike, porušením ustanovenia § 24 daňového poriadku. žalobca mal za to, že žalovaný v deklarovaných kontrolných zisteniach neviedol dokazovanie s cieľom zistiť objektívnu pravdu, pričom sa nedržal zásady objektívnej pravdy, nesnažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci, nevyhodnotil správne relevantné podklady a relevantné dôkazy nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia, čoho výsledkom bolo predčasné vydanie prvostupňového rozhodnutia. Žalobca napádal, že žalovaný arbitrárne vyvodil závery, ktoré sú vytrhnuté z celého kontextu dokazovania, keď žalovaný jednostranne, subjektívne, účelne a nezákonným spôsobom vyhodnotil získané dôkazy len v neprospech žalobcu, a zároveň u žalovaného absentovalo zaujatie stanoviska k množstvu dostupných dôkazov svedčiacich v prospech žalobcu.
5. Žalobca považuje rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné a arbitrárne pre nedostatok dôvodov a úvah, ktoré správne orgány oboch stupňov viedli k nesprávnemu záveru o nesplnení podmienok vyžadovaných ustanovením § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH na oslobodenie od dane za deklarované intrakomunitárne dodanie predmetného tovaru.
6. Zo skutkových okolností dal žalobca do pozornosti, že medzi žalobcom a českou obchodnou spoločnosťou Revline Group bola dňa 29.10.2013 uzatvorená rámcová kúpna zmluva, ktorej podstatnými náležitosťami boli predmet zmluvy (dodanie mrazeného hydinového mäsa) a platobné podmienky spočívajúce v platbe pred vykládkou tovaru s uplatnením výhrady vlastníckeho práva k tovaru. V cene tovaru bola dojednaná aj doprava do skladov určených Revline Group v zmysle objednávky, a to do skladov ROCHUS s.r.o., Kunovice 1482, 684 04 Kunovice, ČR a EUROFROSTA a.s., Pražská 264, Užice u Kralup nad Vltavou, ČR, resp. Polar, Kostelec nad Černými lesy, ČR.
7. K realizácii obchodných transakcií žalobca uviedol, že dopravu pri dodaní tovaru zabezpečoval žalobca, teda obchodná spoločnosť VIREMA TRADE s.r.o. a doprava bola súčasťou ceny za dodaný tovar. Za nutné žalobca považuje uviesť, že za českú spoločnosť Revline Group s.r.o. konal pán S. R., kedy prebehli osobné rokovania pred uzatvorením predmetnej zmluvy za jeho osobnej účasti v priestoroch daňového subjektu VIREMA TRADE s.r.o. na Cukrovarskej ulici v Sládkovičove. Štatutárny zástupca spoločnosti Revline Group s.r.o. sa pri rokovaniach preukázal aktuálnym výpisom z obchodného registra a rozhodnutím o registrácii platcu dane z pridanej hodnoty vydaného Finančným
úradom pre Prahu 2. Žalobca uvádza, že na základe osobnej účasti na výpovedi svedka S. R. pred orgánmi českej finančnej správy možno ustáliť, že spoločnosť Revline Group, s.r.o. konali tretie osoby, ktoré sa predstavili ako S. R.. O tejto skutočnosti žalobca podal trestné oznámenie. V rámci daňovej kontroly boli správcovi dane predložené, okrem spomínaných dokumentov, aj nasledovné listinné dôkazy: faktúry vystavané spoločnosťou VIREMA TRADE s.r.o., dodacie listy - výdajky k dodanému tovaru, medzinárodné nákladné listy (CMR) k predmetným dodávkam tovaru a výpisy z bankového účtu daňového subjektu VIREMA TRADE s.r.o.
8. Žalobca dal do pozornosti, že o uvedených skutočnostiach žalobca v rámci plnej súčinnosti so správcom dane poskytol pre konanie všetky potrebné dôkazy v podobe dokumentov CMR potvrdené zo strany skladovateľa (ROCHUS s.r.o., EUROFROSTA a.s., Mrazírna Polar). Ďalších 13 prepráv tovaru bolo zabezpečených prostredníctvom externého dopravcu - ZANO TRANS s.r.o., so sídlom Lukov Dvor 72, 949 01 Nitra. Ako dôkaz k realizovaným dodávkam a preprave tovaru žalobca predložil správcovi dane kompletnú dokumentáciu súvisiacu s prepravou tovaru (faktúry, CMR, dodacie listy, výpis z obchodného registra prepravcu, koncesná listina prepravcu). Na verifikovanie opísaných skutočností daňový subjekt navrhol v rámci daňového konania správcovi dane vypočuť v procesom postavení svedkov S. T. a Q. H. ako osoby konajúce v mene spoločnosti ZANO TRANS, s.r.o. Ďalším priamym dôkazom, ktorý preukazuje dodanie tovaru a realizáciu predmetných obchodov je interná evidencia žalobcu., kde v „Knihe odchodov a príchodov“ vedenej na vrátnici bol v priebehu kontrolovaného obdobia zaznamenaný príjazd a odjazd vozidiel. Príjem tovaru vedia potvrdiť pracovníci prijímajúcich skladov v Českej republike. V zmysle ustanovenia § 25 daňového poriadku žalobca v daňovom konaní navrhol rovnako vypočuť ako svedkov vo vzťahu k realizácii dodávok predmetného tovaru nasledovné osoby: P. Z. - manažér skladu, ktorý kontroloval nakládku tovaru, Z. E. - skladník, ktorý fyzicky vykonával nakládku tovaru, ostatné osoby, ktoré vedia vierohodne potvrdiť výdaj tovaru od žalobcu sú vodiči jednotlivých vozidiel podľa priložených CMR.
9. Na preukázanie realizácie deklarovaných obchodov so spoločnosťou Revline Group s.r.o., okrem predložených listinných dôkazov, žalobca zároveň navrhol správcovi dane vykonať prostredníctvom Českej finančnej správy výsluch svedkov v súvislosti s dodávkami tovaru pre spoločnosť Revline Group: P. E. - obchodný manažér spoločnosti VIREMA TRADE, konateľ spoločnosti ROCHUS spol. s .r.o., Na Záhonech 1482, Kunovice, ČR (skladovateľ tovaru pre spoločnosť Revline Group, s.r.o.), konateľ spoločnosti EUROFROSTA a.s., Pražská 264, Užice u Kralup nad Vltavou, ČR (skladovateľ tovaru pre spoločnosť Revline Group, s.r.o.). 10. Taktiež žalobca považoval za nevyhnutné, na potvrdenie realizácie predmetných obchodov, vypočutie zástupcov prepravcu ZANO TRANS, s.r.o., so sídlom Lukov Dvor 72, 949 01 Nitra, ktorí vedeli potvrdiť skutočnosť, že tovar bol dodaný z tuzemska do inej členskej krajiny, čo počas daňového konania navrhol správcovi dane, ktorý vykonanie predmetného dôkazu odignoroval.
11. V danej súvislosti preto žalobca namietal nezákonnosť postupu správcu dane, ktorý odmietol vykonať dôkazy opakovane navrhnuté žalobcom na podporu jeho tvrdení a za účelom zistenia skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie vo veci.
12. V nadväznosti na uvedené žalobca vyjadril nesúhlas s postupom a dôvodmi žalovaného ohľadom žalobcom namietaného nevykonania navrhovaných výsluchov svedkov P. Z., Z. E. a P. E., ktorí mali ako svedkovia priamy kontakt s tovarom ako i s obchodnou spoločnosťou Revline Group, s.r.o. (deklarovaným odberateľom žalobcu), keď v napadnutom rozhodnutí (str. 9) žalovaný zákonnosť tohto postupu dôvodil poukazom na výpovede uvedených svedkov obsiahnuté v zápisniciach o výsluchu svedkov realizovaných v súvislosti s výkonom daňovej kontroly u žalobcu za iné zdaňovacie obdobia. Nezákonnosť uvedeného postupu namietal žalobca tvrdením, že správca dane nemôže výsluch svedka v zmysle ustanovenia § 25 daňového poriadku nahradiť nahliadnutím do zápisníc z inej daňovej kontroly. Skutočnosť, že daňový subjekt bol prítomný v inej daňovej kontrole/vyrubovacom konaní a mal možnosť klásť svedkom otázky, neznamená automatické prebratie záverov z týchto výsluchov do inej daňovej kontroly. V tejto súvislosti žalobca dôvodil, že v konečnom dôsledku je na taktike „obhajoby“ daňového subjektu, aké otázky bude klásť svedkom v tej ktorej daňovej kontrole. Žalobca mal za to, že právo byť prítomný pri výsluchu svedkov a klásť im otázky nie je možné nahradiť prevzatím obsahu zápisníc o výsluchu z iných daňových kontrol. Súčasne namietal, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane trpí vadou nepreskúmateľnosti, pretože konajúci správny orgán v ňom uviedol, že po oboznámení sa
s vyjadrením žalovaného tieto výpovede svedkov bral na vedomie, ale neuviedol, aký vplyv mali na výsledky rozhodnutia, resp. akými právnymi úvahami sa pri vyhodnotení tohto dôkazu riadil.
13. Ďalej žalobca namietal nezákonnosť postupu správcu dane pri prerokovaní pripomienok žalobcu k protokolu o výsledku daňovej kontroly, a to tým, že správca dane nedodržal zákonom predpísaný postup podľa ustanovenia § 68 ods. 3 daňového poriadku, pri uplatnení práva žalobcu na prerokovanie pripomienok, keď žalobca nebol vyrozumený o dni prerokovania pripomienok. Žalobca dal do pozornosti, že daňový úrad vo svojom rozhodnutí konštatoval, že daňový subjekt sa prerokovania nezúčastnil, o čom správca dane spísal úradný záznam č. 100530252/2019. V nadväznosti na uvedené žalobca poukázal na odôvodnenie žalovaného, ktorý však v napadnutom rozhodnutí argumentoval, že o uvedenom termíne nebol žalobca vyrozumený a z toho dôvodu sa prerokovania pripomienok nemohol ani logicky zúčastniť. Na základe spísaného predmetného úradného záznamu bolo Daňovým úradom Trnava vydané rozhodnutie prvého stupňa č. 100532789/2019 zo dňa 27.02.2019. V súvislosti s namietaným postupom žalobca zdôraznil, že úradný záznam predstavuje vysoko subjektívny jednostranný úkon bez relevantnej právnej sily a bez možnosti verifikovateľnosti a následnej kontroly. Navyše tento listinný dokument nie je nositeľom relevantnej informácie a slúži len na interné účely. Žalobca vyjadril nesúhlas s dôvodmi žalovaného, pre ktoré vyhodnotil predmetnú procesnú námietku ako bezdôvodnú (na str. 9 napadnutého rozhodnutia), a to z dôvodu že daňový poriadok v § 68 ods. 3 neurčuje formu ani spôsob, akým má správca dane určiť daňovému subjektu deň prerokovania pripomienok. Žalobca v súvislosti s uvedeným odôvodnením žalovaného namietal hrubé porušenie zákonného ustanovenia správcom dane, pretože odignoroval ustanovenie § 30 daňového poriadku, v zmysle ktorého sú taxatívne vymedzené spôsoby doručovania a upovedomovania zo strany správcu dane.
14. Ohľadom námietky nesprávne zisteného a nedostatočne vyhodnoteného skutkového stavu vo vzťahu k posúdeniu splnenia hmotnoprávnych podmienok na uplatnené odpočítanie dane dal žalobca do pozornosti odpoveď poskytnutú v rámci medzinárodnej výmeny informácií (ďalej len „MVI“) Českou finančnou správou, vo vzťahu ku ktorej namietal jej veľmi reštriktívne vyhodnotenie zo strany správcu dane, ktorý na jej základe dospel k vecne i právne nesprávnym záverom. Podľa názoru žalobcu zo zaslaných údajov z českej finančnej správy jednoznačne vyplýva, že spoločnosť Revline Group s.r.o. bola v rozhodnom období (november 2013) riadne registrovaným platcom DPH, ktoré zrušenie bolo realizované až dňa 02.03.2015, t. j. skoro 2 roky od realizácie preverovaných obchodných transakcií. Ani skutočnosť, že uvedený český daňový subjekt nepodal daňové priznanie k DPH, nemožno bez ďalších súvislostí pripisovať na ťarchu žalobcu a taktiež nie je možné a je priam absurdné z uvedeného vyvodzovať nerealizovanie dodávok tovaru. Správca dane na jednej strane vyslovuje pochybnosti o dodávke a preprave tovaru pre daňový subjekt Revline Group s.r.o. a z tohto dôvodu vidí porušenie daňových predpisov, na strane druhej oproti argumentácii správcu dane svedčí celý rad dôkazov a návrhov na vykonanie dokazovania, ktoré správca dane v rámci svojej povinnosti nevykonal a tak zistený skutkový stav nevyhodnotil v súlade s požiadavkou na náležité zistenie skutkového i právneho stavu. Zároveň považoval žalobca za chaotické a rozporuplné vyhodnotenie skutkového stavu ako aj odôvodnenie nepriznania uplatneného oslobodenia od dane daňovými orgánmi oboch stupňov v napadnutých rozhodnutiach, keď správca dane najprv v úvode napádaného rozhodnutia konštatoval účtovný predaj počas prepravy zo spoločnosti Revline Group s.r.o. ďalším českým spoločnostiam (Ferrox Oppportunities SE, GRAFT trading s.r.o., ERVIK s.r.o.) a taktiež uskladnenie tovaru v skladoch deklarovaných na CMR, ale na strane druhej správca dane spochybnil dodanie tovaru spoločnosti Revline Group s.r.o. V danej súvislosti žalobca nastolil otázku na zamyslenie, že ako mohla spoločnosti Revline Group s.r.o. predať tovar iným českým firmám, keď ho podľa správcu dane ani nenakúpila. 15. Arbitrárnosť napadnutých rozhodnutí žalobca vzhliadol aj dôvodu, že žalobca reagoval na výzvu správcu dane na predloženie dôkazov č. 101021020/2018, pričom v rámci odpovede hodnoverne, sústredene a vo vzájomných súvislostiach opísal priebeh obchodného vzťahu so spoločnosťou Revline Group s.r.o. Na podporu svojich tvrdení žalobca odkázal na množstvo predložených relevantných dôkazov, a to napr. na kúpnu zmluvu zo dňa 29.10.2013, faktúry, dodacie listy, CMR, objednávky a identifikoval tak prepravcov ako i miesto určenia dodávok tovaru, keď uviedol konkrétne sklady v Českej republike (fy Rochus Kunovice, EUROFROST a. s., Pražská 264, Užice u Kralup nad Vltavou a Mrazírna Polar, Kostelec nad Černými Lesmi). V tejto súvislosti dal žalobca do pozornosti, že nad rámec svojich povinností uviedol aj presné dátumy a časy s vozidlami a vodičmi, ktorí vykonávali danú prepravu na miesto určenia vykládky na území ČR. Žalobca namietal, že žalovaný tieto dôkazné prostriedky odignoroval, pričom žalobca zároveň navrhol na preukázanie jeho tvrdení vykonať dôkaz prostredníctvom dopytu na Národnú diaľničnú spoločnosť, a. s., za účelom získania detailných výpisov
z mýtnych transakcií vozidiel a prejazdy vozidiel kontrolnými bránami, čo by následne žalovaný mohol porovnať s údajmi v predložených CMR dokladoch. Avšak žalovaný existenciu predložených a navrhnutých dôkazov pri hodnotení a posudzovaní dôkazov odignoroval. V nadväznosti na uvedené žalobca namietal nezákonnosť postupu žalovaného, ktorý žalobca považuje za neprimeraný a v rozpore s ustanovením § 3 ods. 2 saňového poriadku, ktorý ukladá správcovi dane použiť najvhodnejšie prostriedky k správnemu vyrubeniu a určeniu dane pri zachovaní práv a právom chránených záujmov daňových subjektov. 16. Na podporu oprávnenosti uplatneného nároku oslobodenia od dane dal zároveň žalobca do pozornosti rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101754858/2019 zo dňa 18.07.2019, ktorým žalovaný zrušil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 100530303/2019 zo dňa 27.02.2019, ktorým bol vyrubený žalobcovi rozdiel dane v sume 94 129,18 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2013 a vrátil vec na ďalšie konanie. V predmetnom prípade išlo zo strany žalobcu o dodávku rovnakého druhu tovaru do skladov obchodnej spoločnosti v Českej republike, kde boli správcovi dane rovnako predložené všetky relevantné dôkazy. Žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že správca dane pochybil tým, že „nevykonal dokazovanie v takom rozsahu, aby zistený skutkový stav viedol k objektívnemu rozhodnutiu v danej veci, z uvedeného dôvodu, nie je napadnuté rozhodnutie dostatočne odôvodnené pre nedostatok dôvodov“, čím nadviazal na skutočnosť, že správca dane v rámci MVI, na základe tvrdení daňového subjektu, ohľadne dokladania a skladovania tovaru nepreveril predmetné skutočnosti i vypočutím štatutárnych zástupcov spoločností prevádzkujúcich sklady v pozícií svedkov. V nadväznosti na uvedené žalobca opätovne namietal, že rovnako správca dane odignoroval takýto navrhnutý dôkaz žalobcom za zdaňovacie obdobie november 2013, čo už ale žalovaný účelovo v tomto prípade nespomenul a nebolo to dôvodom pre zrušenie prvostupňového rozhodnutia Daňového úradu Trnava č. 100532789/2019. 17. Vo vzťahu k zodpovednému výberu odberateľa žalobca dôvodil, že v čase realizácie predmetných obchodných transakcií za zdaňovacie obdobie november 2013 vykonal všetky dostupné a možné opatrenia smerujúce k prevereniu obchodného partnera (Revline Group s.r.o.). Zároveň dal žalobca do pozornosti, že pred samotným dojednaním obchodného styku s obchodnou spoločnosťou Revline Group s.r.o. žalobca osobne rokoval s predstaviteľom tejto spoločnosti S. R., kedy prebehli osobné rokovania pred uzatvorením kúpnej zmluvy za jeho osobnej účasti v priestoroch žalobcu VIREMA TRADE s.r.o. na Cukrovarskej ulici v Sládkovičove. Žalobca dodal, že štatutárny zástupca spoločnosti Revline Group s.r.o. sa pri rokovaniach preukázal aktuálnym výpisom z obchodného registra a rozhodnutím o registrácii platcu dane z pridanej hodnoty, vydaným Finančným úradom pre Prahu 2., čo bolo aj predložené správcovi dane. Žalobca následne uviedol, že na základe osobnej účasti na výpovedi svedka S. R. pred orgánmi českej finančnej správy možno ustáliť, že v mene spoločnosti Revline Group, s.r.o. za túto konali tretie osoby, ktoré sa predstavili ako S. R.., nakoľko S. R. vo svojej výpovedi pred českou daňovou správou dňa 27.11.2017 poprel obchodnoprávny vzťah so žalobcom. Žalobca dodal, že túto skutočnosť oznámil vo svojom vyjadrení zo dňa 08.06.2018 správcovi dane s tým, že okamžite po zistení predmetných skutočnosti kontaktoval orgány činné v trestnom konaní za účelom podania trestného oznámenia, nakoľko bol hrubo uvedený do omylu. V nadväznosti na uvedené žalobca uviedol, že aj napriek tejto skutočnosti „si stojí“ za dodaním tovaru spoločnosti Revline Group s.r.o. do skladov a miest určených týmto odberateľom. 18. Žalobca dôvodil, že pri nadviazaní obchodného vzťahu s odberateľom postupoval v súlade s bežnou obchodnou praxou a zachovával primeranú opatrnosť, keď pred začatím spolupráce verifikoval odberateľa jednak pokiaľ ide o predmet jeho činnosti, jednak preveril ďalšie rozhodné skutočnosti týkajúce Revline Group s.r.o. a riadnej realizovateľnosti budúcich obchodov (výpisy z príslušných registrov, verifikácia platnosti registrácie pre DPH a pod.) žalobca má za to, že konal v dobrej viere, venoval dostatočnú pozornosť kontrolnému mechanizmu a vykonal úkony, ktoré možno rozumne požadovať v rámci obchodnej praxe, pričom ani pri najvyššej miere opatrnosti nemohol nadobudnúť vedomosť, že jeho obchodný partner v budúcnosti zostane bez platnej registrácie DPH, resp. nebude podávať daňové priznania. 19. V nadväznosti na uvedené žalobca napádal, že žalovaný sa v rámci dokazovania dopustil zrejmého excesu pri zisťovaní skutkového vzťahu, pretože pri výkone daňovej kontroly je správca dane oprávnený kontrolovať iba tie skutočnosti, ktoré môže resp. musí daňový subjekt uviesť v daňových priznaniach a v evidenciách podľa § 21 ods. 1 daňového poriadku, pričom kontrolovaný subjekt (žalobca) nemôže byť zaťažovaný, resp. mu nesmie byť na príťaž, ak neuviedol skutočnosti nad rámec zákona, konkrétne vo vzťahu spôsobu overovania dôveryhodnosti svojich obchodných partnerov, a to v nadväznosti na žalovaného tvrdenie, na ktorom je zároveň postavené rozhodnutie žalovaného (str.10), že žalobca „nevykonal všetky jemu dostupné a možné opatrenia smerujúce k prevereniu obchodného partnera.“
Žalobca mal za to, že žiaden všeobecne záväzný právny predpis nezakladá objektívnu zodpovednosť daňového subjektu (žalobcovi) za konanie dodávateľov a odberateľov v neobmedzenom rade a žalobca zdôrazňuje, že zákon o DPH pojem obchodný reťazec nepozná a nezakladá objektívnu zodpovednosť jedného dodávateľa za porušenie povinností iných dodávateľov. 20. V tejto súvislosti žalobca s poukazom na závery vyplývajúce z rozhodnutí Európskeho súdneho dvor, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Nejvyššího správního soudu dôvodil, že nekontaktnosť obchodného partnera (inej obchodnej spoločnosti) kontrolovaného daňového subjektu nemôže byť dôvodom na neprimeraný prenos dôkazného bremena na kontrolovaný daňový subjekt, ktorý týmto nad rámec jeho zákonných povinností a nad rámec zákona nemôže byť postihovaný, keďže k daňovej kontrole a v rámci súčinnosti so správcom dane na podporu svojich tvrdení predložil všetky daňové a listinné dôkazy predpísané zákonom, preukazujúce dodanie predmetného tovaru deklarovanému odberateľovi. Rovnako s poukazom na judikatúru vyššie uvedených súdnych autorít vo vzťahu k neprimeranému prenosu dôkazného bremena zo správcu dane na žalobcu tento dôvodil, že dôkazové bremeno tvoria skutočnosti vymedzené v § 49 ods. 2 a § 51 ods. 1 zákona o DPH, pričom z dikcie zákona nemožno vyvodiť to, že by daňový subjekt (žalobca) mal znášať dôkazné bremeno aj za svojich dodávateľov a odberateľov alebo že by mu malo byť odňaté právo na odpočet dane, keď daňové orgány nepreukázali vedomosť žalobcu alebo že mal vedieť o podvodnom konaní subjektov zúčastnených v predmetnom obchodnom reťazci. Žalobca argumentoval, že splnil svoju zákonnú povinnosť v plnej miere, keď daňovým orgánom oboch stupňov doložil všetky dostupné relevantné dôkazy preukazujúce existenciu reálneho stavu a týmto predložením dôkazov tvoriacich administratívny spis vyčerpal svoje dôkazné bremeno a pokiaľ u správcu dane a žalovaného vznikli pochybnosti výlučne z preverovania podnikateľskej činnosti odberateľa Revline Group s.r.o. na základe skutočnosti, na ktorú žalobca nemá žiaden vplyv, je neprípustné zo strany žalovaného pričítať žalobcovi za vinu existenciu dôkazovej núdze ohľadne skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazové bremeno. 21. Preto žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného pre jeho nepreskúmateľnosť a rozporuplnosť, keďže na jednej strane dodaný tovar bol podporený tvrdeniami daňového subjektu, listinnými dôkazmi (faktúry, dodacie listy, skladová evidencia...) a na strane druhej žalovaný svojvoľne konštatoval nesplnenie podmienky podľa ustanovenia § 43 ods. 1 zákona o DPH bez náležitého odôvodnenia, čo je zároveň jeho jediný argument i na judikatúru uvedenú žalobcom, potvrdzujúcu argumentáciu žalobcu. Žalobca má za to, že riadne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi preukázal dodanie tovaru svojmu obchodnému partnerovi na územie Českej republiky.
III. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu
22. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznať. 23. Zopakoval skutkové zistenia a dôvody dodatočného určenia dane v dôsledku neuznania žalobcom uplatneného oslobodenia od dane za dodanie predmetného tovaru z tuzemska deklarovanému odberateľovi registrovanému pre daň v Českej republike. 24. K žalobnej námietke napádajúcej nesprávne vyhodnotenie zisteného skutkového stavu žalovaným na základe žalobcom predložených daňových a všetkých dostupných listinných dôkazov žalovaný uviedol, že tieto žalobcom predložené doklady sú iba jednou z podmienok na preukázanie opodstatnenosti uplatnenia oslobodenia od DPH, samé o sebe nie sú dostatočným preukázaním prepravy sporného tovaru do iného členského štátu deklarovanému odberateľovi, pretože uvedené dôkazy hodnotené vo vzájomnej súvislosti so zisteniami českej daňovej správy, že spoločnosť Revline Group s.r.o. nepriznala a nezdanila nadobudnutie sporného tovaru od žalobcu; že spoločnosť Revline Group s.r.o. nie je činná, že posledné daňové priznanie k DPH predložila za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2013; že spoločnosť Revline Group s.r.o. so správcom dane nespolupracuje, zásielky nepreberá, dôvodne správca dane hodnotil ako nevierohodné a nedostatočné pre oslobodenie predmetných sporných zdaniteľných obchodov od DPH. Zároveň dal žalovaný do pozornosti, že navyše na žiadnom z predložených dodacích listov a medzinárodných nákladných listov (ďalej len „CMR“) sa nenachádza potvrdenie spoločnosti Revline Group s.r.o. o tom, že prijala sporný tovar a z odpovede českej daňovej správy vyplýva ako i v súvislosti s iným konaním bolo zistené, že spoločnosť ROCHUS SPOL. S R.O., ktorá podľa daňovým subjektom predložených dodacích listov a CMR mala prevziať sporný tovar vo svojich skladoch v Kunoviciach, ČR, síce zabezpečovala skladovanie sporného tovaru,
ale pre ukladateľa, spoločnosť Ferrox, GRAFT Trading s.r.o. a ERVIK s.r.o., so spoločnosťou Revline Group, s.r.o. však nespolupracovala, neskladovala tovar pre spoločnosť Revline Group, s.r.o. 25. V súvislosti s namietaným odignorovaním návrhu žalobcu zo strany daňových orgánov oboch stupňov na doplnenie dokazovania preverením prepravy predmetného tovaru deklarovanému odberateľovi vyžiadaním záznamov a informácií z mýtneho systému, ako aj vypočutím svedkov ako manažéra skladu Ing. P. Z., skladníka Z. E., obchodného manažéra, Ing. P. E., ktorí mali mať priamy kontakt s tovarom, žalovaný na obranu zistenia dostatočných podkladov pre rozhodnutie vo veci dôvodil, že správca dane nespochybnil existenciu sporného tovaru ani prepravu sporného tovaru v deklarovaných dňoch, preto nebolo dôvodné žiadať Národnú diaľničnú spoločnosť, a. s. o poskytnutie výpisu z mýtnych transakcií vozidiel a preverovať prepravcu, teda spoločnosť ZANO TRANS, s.r.o. Lukov Dvor 72, Nitra, ktorá bola od 31.01.2017 zrušená v dôsledku rozdelenia. Žalovaný uviedol, že z rovnakého dôvodu nebolo potrebné vypočuť navrhovaných svedkov, pričom dal do pozornosti, že Ing. P. E. a P. Z. boli vypočutí ako svedkovia ohľadne dodávok mrazených kuracích a morčacích pŕs v ucelených kamiónových množstvách v súvislosti s daňovou kontrolou u žalobcu za iné zdaňovacie obdobia, a to za prítomnosti žalobcu, o čom boli spísané zápisnice o ústnom pojednávaní č. 100309659/2017 zo dňa 16.02.2017 a č. 100331009/2017 zo dňa 21.02.2017 ako i zápisnice o ústnom pojednávaní č. 100749282/2019 zo dňa 29.03.2019 a č. 100749314/2019 zo dňa 29.03.2019, z ktorých vyplýva, že svedkovia P. Z. a Ing. P. E. poskytli informácie o činnostiach, ktoré vykonávali v nadväznosti na svoje pracovné pozície a v súvislosti s dodávkami mrazených kuracích a morčacích pŕs a že jedným z odberateľov žalobcu mala byť i spoločnosť Revline Group s.r.o., avšak títo svedkovia vzhľadom na ich pracovnú pozíciu nedisponujú dôkazmi, ktoré by spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti preukázali dodanie sporného tovaru deklarovanému nadobúdateľovi. Žalovaný dodal, že vypočutia svedkov sa zúčastnil konateľ žalobcu, pán N. X. spolu s jeho splnomocneným zástupcom na konanie, ktorý využil svoje právo klásť svedkom otázky ohľadne naskladnenia a vyskladnenia sporného tovaru, ohľadne nákupu, predaja a úhrad sporného tovaru, avšak predmetné výpovede nemali vplyv na závery správcu dane ohľadne nepreukázania dodania sporného tovaru deklarovanému odberateľovi Revline Group s.r.o. Žalovaný dodal, že vypočutia svedkov sa zúčastnil konateľ žalobcu, pán N. X. spolu s jeho splnomocneným zástupcom na konanie, ktorý využil svoje právo klásť svedkom otázky ohľadne naskladnenia a vyskladnenia sporného tovaru; ohľadne nákupu, predaja a úhrad sporného tovaru, avšak predmetné výpovede nemali vplyv na závery správcu dane ohľadne nepreukázania dodania sporného tovaru deklarovanému odberateľovi Revline Group s.r.o. V súvislosti s návrhom na opakované vypočutie svedkov P. Z. a Ing. P. E. žalovaný uviedol, že identickú námietku žalobca vzniesol v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane č. 102198941/2018 zo dňa 08.11.2018 za zdaňovacie obdobie december 2013, pričom žalovaný ako odvolací orgán, uložil správcovi dane opätovne vypočuť označených svedkov, avšak z opätovných výpovedí nevyplynuli žiadne nové skutočnosti. Aj preto nebolo dôvodné ich ďalšie vypočutie. 26. Ohľadom námietky napádajúcej odignorovanie žalobcom navrhovaného doplnenia dokazovania vypočutím konateľov skladovateľov deklarovaného tovaru pre deklarovaného odberateľa predmetného tovaru, a to konateľa obchodnej spoločnosti ROCHUS spol. s r.o. a konateľa spoločnosti EUROFROSTA a.s., žalovaný s poukazom na zistenia získané v rámci MVI dôvodil, že z odpovede českej daňovej správy vyplýva ako i v súvislosti s iným konaním bolo zistené, že spoločnosť ROCHUS SPOL. S R.O., ktorá podľa žalobcom predložených dodacích listov a CMR mala prevziať sporný tovar vo svojich skladoch v Kunoviciach, ČR, síce zabezpečovala skladovanie sporného tovaru, ale pre ukladateľa, spoločnosť Ferrox, GRAFT Trading s.r.o. a ERVIK s.r.o., pričom so spoločnosťou Revline Group, s.r.o. však nespolupracovala, t. j. neskladovala tovar pre spoločnosť Revline Group, s.r.o. V nadväznosti na uvedené dal žalobca do pozornosti obsah kúpnej zmluvy zo dňa 29.10.2013, v zmysle ktorej (bod II., druhý odsek zmluvy) dodanie tovaru, jeho množstvo a sortiment potvrdí kupujúci, resp. ním poverená osoba na dodacom liste v sklade, v ktorom bude tovar vyložený v zmysle objednávky kupujúceho. Žalovaný dodal, že z vykonaného dokazovania však nevyplýva, že by bola spoločnosť ROCHUS SPOL. S R.O. poverená spoločnosťou Revline Group s.r.o. potvrdzovať dodanie sporného tovaru na dodacích listoch či CMR žalobcu. 27. Zároveň žalovaný uviedol, že podľa žalobcom predložených CMR v kontrolovanom zdaňovacom období november 2013 mal byť sporný tovar vykladaný iba v skladoch obchodnej spoločnosti ROCHUS SPOL. S R. O. v Kunoviciach, a preto skúmanie skladov u skladovateľa EUROFROST a.s. nebolo dôvodné. 28. V súvislosti so žalobnou námietkou ohľadom nedodržania postupu podľa § 68 ods. 3 daňového poriadku a § 30 citovaného zákona žalovaným pri uplatnení práva žalobcu na prerokovanie pripomienok, keď žalobca nebol vyrozumený o dni ich prerokovania a správca dane podľa názoru žalobcu odignoroval
ustanovenie § 30 daňového poriadku, žalovaný argumentoval poukazom na skutočnosť, že žalobca nedohodol so správcom deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených, a preto správca dane postupoval správne, keď určil deň prerokovania pripomienok, a to na základe telefonického hovoru dňa 19.02.2019 s konateľom žalobcu, o čom bol spísaný úradný záznam č. 100496089/2019 vzhľadom na to, že zákon o správe daní v § 68 ods. 3 neurčuje formu a spôsob, akým má správca dane určiť daňovému subjektu deň prerokovania pripomienok. Žalovaný dôvodil, že § 30 zákona o správe daní rieši doručovanie písomností, avšak z § 68 ods. 3 nevyplýva, že by mal správca dane určiť deň prerokovania pripomienok písomne. 29. Vo vzťahu k vplyvu výberu obchodného partnera žalobcom na nepriznanie uplatneného oslobodenia od dane žalovaný argumentoval, že registrácia odberateľa Revline Group, s.r.o. pre DPH v rozhodnom období nepreukazuje nadobudnutie sporného tovaru touto obchodnou spoločnosťou. Zároveň nekontaktnosť spoločnosti Revline Group, s.r.o. nebola správcom dane ani žalovaným pripísaná na ťarchu žalobcu, avšak skutočnosť, že žalobca rokoval a podpisoval kúpnu zmluvu s osobou, ktorá sa predstavila ako S. R., pričom táto nebola S. R., nemožno hodnotiť ako obozretný prístup žalobcu, ktorému stačilo, že jemu neznáma osoba sa predstavila ako S. R. a s touto osobou rokoval a podpísal kúpnu zmluvu ohľadne sporných zdaniteľných obchodov. V danej súvislosti podľa názoru žalovaného nemožno konštatovať, že žalobca vykonal všetky jemu dostupné a možné oparenia smerujúce k prevereniu obchodného partnera. 30. Žalovaný námietku napádajúcu jeho rozdielne rozhodovanie v skutkovo zhodných prípadoch u žalobcu, kedy rozhodnutím č. 101754858/2019 zrušil rozhodnutie správcu dane za zdaňovacie obdobie september na DPH a vrátil mu vec na ďalšie konanie, označil za nepravdivú a zavádzajúcu. V tejto súvislosti uviedol, že zdaňovacom období september 2013 podľa žalobcom predložených dokladov mal byť sporný tovar dodaný spoločnosti LKVL spol. s r. (od 12.02.2019 zmena názvu na LKVL spol. s r.o. v likvidácii), Šámalova 2904/21, Brno Židenice) a vyložený v skladoch spoločnosti EUROFROST CB a. s. a v skladoch N. N.. To znamená, že išlo o rozdielneho odberateľa i rozdielne spoločnosti, ktoré mali zabezpečovať skladovanie sporného tovaru v Českej republike. Žalovaný dal do pozornosti, že v tejto veci, na rozdiel od zdaňovacieho obdobia september 2013, bol vypočutý konateľ deklarovaného odberateľa spoločnosti Revline Group, s.r.o. a bolo vykonané i zisťovanie v spoločnosti ROCHUS SPOL. S R.O., ktorá mala podľa tvrdenia žalobcu skladovať sporný tovar pre spoločnosť Revline Group, s.r.o., čo sa však nepotvrdilo. 31. V súvislosti s namietaným rozporom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, spočívajúcim v konštatovaní žalovaného ohľadom účtovného predaja tovaru počas prepravy zo spoločnosti Revline Group s.r.o. ďalším českým spoločnostiam ako aj jeho uskladnenia v skladoch deklarovaných na CMR, na strane druhej v spochybnení správcom dane ohľadom dodania tovaru spoločnosti Revline Group s.r.o., žalovaný označiac uvedenú námietku za nepravdivú, dôvodil, že v žalovanom rozhodnutí sa žalobcom namietané konštatovanie žalovaného či správcu dane nenachádza. V nadväznosti na uvedené dal do pozornosti citáciu zo svojho odôvodnenia, keďže predmetná žalobná námietka bola namietaná i v podanom odvolaní a odvolací orgán v žalovanom rozhodnutí na str. 10 štvrtý odsek v súvislosti s predmetnou námietkou uviedol: „Na strane tri predposledný odsek napadnutého rozhodnutia správca dane opisuje odpoveď českej daňovej správy ohľadne spoločnosti ROCHUS SPOL. S R.O., v ktorej sa česká daňová správa domnieva, že v priebehu prepravy sporného tovaru od slovenského dodávateľa do mraziareň v Kunoviciach došlo k účtovnému predaju sporného tovaru na odberateľov Ferrox, GRAFT Trading s.r.o. a ERVIK s.r.o. (t.j. ide o domnienku českej daňovej správy, nie ako uvádza daňový subjekt v podanom odvolaní), ktorí uskladňovali predmetný tovar ako vlastníci. Domnienka českej daňovej správy však nemá vplyv na závery správcu dane o tom, že vykonaným zisťovaním sa dodanie sporného tovaru deklarovanému odberateľovi, spoločnosti Revline Group, s.r.o. nepreukázalo. Daňový subjekt nesplnil základnú podmienku pre uplatnenie práva na oslobodenie dodávok tovaru od DPH stanovenú § 43 ods. 1 zákona o DPH a § 43 ods. 5 písm. a) zákona o DPH, keďže sporné faktúry neobsahujú údaje podľa § 74 ods. 1 písm. b) zákona o DPH, vykonaným zisťovaním nebolo preukázané, že príjemcom sporného tovaru bol na sporných faktúrach deklarovaný nadobúdateľ, spoločnosť Revline Group s.r.o.“ 32. K poukazu žalobcu na právne závery vyplývajúce z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011 a Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, v zmysle ktorých dôkazné bremeno tvoria skutočnosti vymedzené v § 49 ods. 2 a § 51 ods. 1 zákona o DPH, pričom podľa tvrdení žalobcu, on vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má k tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodávaných služieb a tovaru deklarovanému odberateľovi Revline Group, s.r.o., žalovaný uviedol, že skutočnosti vymedzené v § 49 ods. 2 a § 51 ods. 1 zákona o DPH tvoria dôkazné bremeno v
súvislosti so vznikom a uplatnením si práva na odpočítanie DPH, avšak v danej veci nebolo preukázané splnenie podmienok pre uplatnenie oslobodenia dodávok tovaru od DPH podľa § 43 zákona o DPH. Rovnako označil žalovaný vo vzťahu k preverovaným skutočnostiam za bezpredmetné tvrdenie žalobcu, že preukázal splnenie všetkých zákonom stanovených podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie DPH, t. j. formálnych - predloženie faktúr ako aj vecných - prevod práva nakladať s predmetným tovarom ako vlastník (žalobca neuviedol akým spôsobom preukázal), ako aj tvrdenie že výstupy z účtovníctva potvrdili predaj tovaru spoločnosti Revline Group, s.r.o., pričom podľa § 19 zákona o DPH sa daňová povinnosť viaže na deň dodania tovaru alebo služby, resp. deň prijatia platby a v danom prípade boli splnené obe podmienky, pričom nadobudnutie vlastníckeho práva nie je rozhodujúcim kritériom pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane. V súvislosti s touto argumentáciou žalobcu žalovaný zopakoval dôvody jej bezpredmetnosti, keďže v žalovanej veci správca dane preveroval splnenie podmienok pre uplatnenie oslobodenia sporných dodávok tovaru od DPH, t. j. nie splnenie podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie DPH. 33. Ohľadom namietaného neprimeraného prenosu dôkazného bremena na žalobcu zo strany správcu dane a ohľadom obrany žalobcu, že nemožno odvodiť dôkazné bremeno žalobcu z právnych vzťahov týkajúcich sa jeho odberateľa, spoločnosti Revline Group, s.r.o., žalovaný obhajoval spôsob zisťovania a vyhodnocovania skutkového stavu poukazom na chýbajúci a spochybnený materiálny základ žalobcom predkladaných daňových dokladov a listinných dôkazov, ktoré pravdivo neodrážali v nich deklarované skutočnosti. Žalovaný dôvodil, že úlohou správcu dane je následnou kontrolou verifikovať skutočnosti a doklady predkladané daňovým subjektom za účelom preukázania oprávnenosti uplatneného nároku, v tomto prípade nároku na oslobodenie od dane, ktoré si žalobca uplatnil za dodanie tovaru deklarovanému nadobúdateľovi v inom členskom štáte, pričom primárne dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu. V nadväznosti na uvedené žalovaný uviedol, že dodanie sporného tovaru deklarovanému odberateľovi Revline Group, s.r.o. sa nepreukázalo, a preto nemožno konštatovať, že žalobcom predložené dôkazy pravdivo odrážajú skutočnosť. Zároveň dal žalovaný do pozornosti, že sám žalobca potvrdil, že rokoval a podpisoval kúpnu zmluvu v priestoroch žalobcu s osobou, ktorá sa predstavila ako S. R., pričom táto nebola S. R.. 34. Tvrdenie žalobcu, že odberateľ Revline Group, s.r.o. potvrdil uskutočnenie dodávok tovaru pre žalobcu, žalovaný označil za nepravdivé a zavádzajúce. K námietke vychádzajúcej z tohto tvrdenia žalovaný uviedol, že sám žalobca počas kontroly dňa 11.06.2018 predložil správcovi dane „protokol o výslechu svědka“ č. j.: 8455231/17/2008-60561-108813 zo dňa 27.11.2017, spísaný českou daňovou správou s konateľom spoločnosti Revline Group s.r.o., pánom S. R., za účasti konateľa žalobcu, splnomocneného zástupcu žalobcu a manažéra žalobcu, Ing. P. E., na základe ktorého sa pochybnosti správcu dane ohľadne dodania sporného tovaru do Česka deklarovanému odberateľovi ukázali ako oprávnené. Žalovaný s poukazom na obsah predmetného protokolu dal do pozornosti, že pán S. R. nepozná žalobcu ani konateľa žalobcu, N. X.; že pri uzatváraní kúpnej zmluvy dňa 29.10.2013 nebol S. R. prítomný, kúpnu zmluvu nikdy nevidel a podpis nie je jeho; so žalobcom nerokoval ani nikoho nesplnomocnil na rokovanie so žalobcom. Zároveň žalovaný dodal, že na žiadnom zo žalobcom predložených dodacích listov a CMR sa nenachádza potvrdenie spoločnosti Revline Group s.r.o. o tom, že prijala sporný tovar. 35. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného zotrval na dôvodoch a rozsahu žaloby. Naďalej namietal, že boli postupom správcu dane porušené jeho procesné práva vyplývajúce zo zásad správneho konania podľa § 3 ods. 1 a 2 daňového poriadku v spojení s právom žalobcu byť prítomný pri výsluchu svedkov a klásť im otázky podľa § 25 ods. 4 daňového poriadku, kedy správca dane nevykonal výsluch žalobcom navrhnutých svedkov Ing. P. E. a P. Z., ale naopak, v rozpore so zákonom prevzal ich výpovede z výsluchu vykonaného pred správcom dane v inom daňovom konaní, vedenom vo veci DPH za iné zdaňovacie obdobie. Zároveň navrhol vypočutie týchto svedkov. Rovnako ako v žalobe žalobca vyslovil nesúhlas so záverom žalovaného o nedostatku jeho obozretnosti pri výbere zmluvného partnera, kedy konal a predmetnú kúpnu zmluvu uzavrel s osobou, ktorá sa vydávala za konateľa deklarovaného odberateľa a ani nemala splnomocnenie na zastupovanie obchodnej spoločnosti Revline Group s.r.o. Opätovne napádal neprimeraný prenos dôkazného bremena zo správcu dane na žalobcu, ktorý uplatnený daňový nárok preukázal predložením všetkých potrebných daňových dokladov, vyčerpal svoju dôkaznú povinnosť, pričom zotrval na názore, že žalobca ako platca dane nemôže niesť zodpovednosť za nekontaktnosť svojho odberateľa a za porušovanie daňových predpisov iným daňovým subjektom, čo mu v rozpore s ustálenou judikatúrou NS SR a SD EÚ dával žalovaný za vinu pri nesprávnom vyhodnotení zisteného skutkového stavu v neprospech žalobcu. Žalobca mal za to, že nezákonným postupom a vydaním napadnutého rozhodnutia žalovaný porušil najmä ustanovenia čl. 2 ods. 2, čl. 20 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
žalovaný uprel žalobcovi práva, ktoré mu vyplývajú z ustanovení § 49 ods. 1 a 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a), § 43 ods. 1, § 8 ods. 1 písm. a), § 19 ods. 1 zákona o DPH, ako aj z ustanovení § 3 ods. 1, 2, 3, 7 a 9, § 24 ods. 2 až 5, § 25 ods. 4, § 44 ods. 1, § 45 ods. 1 písm. e) a f), § 63 ods. 2 a 5 daňového poriadku a § 446 Obchodného zákonníka a ďalších. Žalobca konštatoval, že žalovaný je povinný vyplatiť nadmerný odpočet, pretože nepreukázal nezákonný postup žalobcu a na druhej strane žalobca splnil všetky svoje zákonné povinnosti (materiálne aj formálne) a preukázal i dobromyseľnosť svojho konania v zmysle aplikovateľnej judikatúry. Žalobca mal v konečnom dôsledku za to, že konanie žalovaného je nezákonné, protiústavné, nekompetentné a zásadne poškodzujúce žalobcu, pretože napriek uvedenej argumentácii žalobcu a napriek neexistencii akéhokoľvek dôkazu žalovaný svojvoľne a nelogicky tvrdí opak a predstiera, že preukázal vedomosť o nesplnení podmienok pre uplatnenie oslobodenia sporných dodávok od DPH. V tejto súvislosti žalobca dodal, že absolútny nedostatok dôkazov pre závery žalovaného sú naďalej základným dôvodom nesprávnosti jeho postupu. Taktiež k nesprávnosti postupu žalovaného podľa názoru žalobcu prispieva najmä nepochopenie právnej úpravy žalovaným, nesprávne vykonanie a vyhodnotenie dôkazov, neexistencia logických úvah a absolútna nepresvedčivosť vyjadrení a argumentácie žalovaného, ktorým žalobca označil za zavádzajúce, čisto formálne a prevažne iracionálne. 36. Žalovaný na vyjadrenie žalobcu duplikou v súdom stanovenej lehote nereagoval.
IV. Relevantná právna úprava
37. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
38. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.
39. Podľa § 120 SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192.
40. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
41. Podľa § 134 ods. 2 SSP správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
42. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
43. Podľa Smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, Hlava IX, Kapitola 1, článok 131, oslobodenia od dane ustanovené v kapitolách 2 až 9 sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia Spoločenstva a v súlade s podmienkami, ktoré členské štáty stanovia na účely zabezpečenia správneho a jednoznačného uplatňovania tohto oslobodenia od dane a na účely predchádzania akýmkoľvek možným daňovým únikom, vyhýbaniu sa dani alebo zneužitiu dane. 44. Podľa § 1 ods. 1 daňového poriadku tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.
45. Podľa § 2 písm. a), c) daňového poriadku, na účely tohto zákona sa rozumie a) správou daní postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov c) daňovým konaním konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov.
46. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 47. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 48. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 49. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. 50. Podľa § 19 ods. 1 daňového poriadku o ústnom pojednávaní alebo vykonaní úkonu spíše príslušný orgán zápisnicu. 51. Podľa § 19 ods. 2 daňového poriadku zo zápisnice musí byť zrejmé najmä kto, kde a kedy ústne pojednávanie alebo úkon vykonal, ktoré osoby sa ho zúčastnili, označenie hlavného predmetu ústneho pojednávania alebo úkonu, súvislé opísanie jeho priebehu, označenie listín a iných vecí odovzdaných pri ústnom pojednávaní alebo úkone alebo podstatný obsah listín predložených na nahliadnutie, vykonané poučenie, vyjadrenie poučených osôb, ich návrhy alebo námietky smerujúce proti obsahu zápisnice, závery o týchto návrhoch alebo námietkach. Ak zápisnica nahrádza podanie, musí mať náležitosti podania. 52. Podľa § 19 ods. 7 daňového poriadku o oznámeniach, poznámkach, obsahoch telefonických hovorov, odkazoch na iné spisové materiály, výpisoch z vlastných alebo cudzích záznamov a o ďalších skutočnostiach vzťahujúcich sa na vec a zistených príslušným orgánom vyhotoví tento orgán úradný záznam. Úradný záznam podpíše zamestnanec príslušného orgánu, ktorý ho vyhotovil. V úradnom zázname odkáže na zdroj informácie uvedenej v zázname. Na ďalšie náležitosti úradného záznamu sa vzťahujú primerane odseky 1 až 6. 53. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
54. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 55. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. 56. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 57. Podľa § 25 ods. 4 daňového poriadku, ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu.
58. Podľa § 30 ods. 1 daňového poriadku správca dane doručuje písomnosť elektronickými prostriedkami. Ak je to účelné a možné, písomnosti doručujú zamestnanci správcu dane. 59. Podľa § 31 ods. 1 daňového poriadku do vlastných rúk sa doručujú písomnosti, a) o ktorých tak výslovne ustanovuje tento zákon, b) ak je deň doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty, ktorej nesplnenie by pre adresáta mohlo byť spojené s právnou ujmou, c) ak tak určí správca dane.
60. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 61. Podľa § 68 ods. 2 daňového poriadku správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní od uplynutia lehoty na vyjadrenie sa k protokolu podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, ak a) sa daňový subjekt vzdá práva na vyjadrenie sa k zisteniam v protokole, b) daňový subjekt nemá pripomienky k zisteniam v protokole, c) sa daňový subjekt nevyjadrí k protokolu v lehote určenej správcom dane vo výzve; v tom prípade správca dane o tejto skutočnosti spíše úradný záznam.
62. Podľa § 68 ods. 3 daňového poriadku, ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. O priebehu a o výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa § 19, a to aj opakovane; v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného záznamu, najneskôr však do troch mesiacov od uplynutia lehoty určenej správcom dane podľa prvej vety. Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote troch mesiacov, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán. 63. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. 64. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru.
65. Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu, je povinný platiť daň. 66. Podľa § 74 ods. 1 zákona o DPH faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 musí obsahovať
a) meno a priezvisko zdaniteľnej osoby alebo názov zdaniteľnej osoby, adresu jej sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jej identifikačné číslo pre daň, pod ktorým tovar alebo službu dodala, b) meno a priezvisko príjemcu tovaru alebo služby alebo názov príjemcu tovaru alebo služby, adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jeho identifikačné číslo pre daň, pod ktorým mu bol dodaný tovar alebo pod ktorým mu bola dodaná služba, c) poradové číslo faktúry, d) dátum, keď bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba prijatá, ak tento dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry, e) dátum vyhotovenia faktúry, f) množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby, g) základ dane pre každú sadzbu dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene, h) uplatnenú sadzbu dane alebo oslobodenie od dane; pri oslobodení od dane sa uvedie odkaz na ustanovenie tohto zákona alebo smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení alebo slovná informácia „dodanie je oslobodené od dane“, i) výšku dane spolu v eurách, ktorá sa má zaplatiť, okrem výšky dane uplatnenej podľa osobitnej úpravy v § 66, j) slovnú informáciu „vyhotovenie faktúry odberateľom“, ak odberateľ, ktorý je príjemcom tovaru alebo služby, vyhotovuje faktúru podľa § 72 ods. 4, k) slovnú informáciu „prenesenie daňovej povinnosti“, ak osobou povinnou platiť daň je príjemca tovaru alebo služby, l) údaje o dodanom novom dopravnom prostriedku podľa § 11 ods. 12, m) slovnú informáciu „úprava zdaňovania prirážky - cestovné kancelárie“, ak sa uplatní osobitná úprava podľa § 65, n) slovnú informáciu „úprava zdaňovania prirážky - použitý tovar“, „úprava zdaňovania prirážky - umelecké diela“ alebo „úprava zdaňovania prirážky - zberateľské predmety a starožitnosti“, a to v závislosti od tovaru, pri ktorom sa uplatní osobitná úprava podľa § 66.
67. Podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“) účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi. Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na základe účtovných dokladov. 68. Podľa § 7 ods. 1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky.
VI. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
69. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP) napadnuté rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia ( § 135 ods. 1 SSP ), za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) vec prejednal na pojednávaní v neprítomnosti ospravedlneného žalovaného (§ 114 SSP) a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby. 70. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu, s poukazom na obsah a dôvody žaloby a na obsah repliky, zotrval na podanej žalobe a navrhol napadnuté rozhodnutia oboch stupňov zrušiť a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie. Zároveň dal do pozornosti, že žalobca v priebehu daňového konania poskytoval správcovi dane plnú súčinnosť, predkladal dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, aj navrhoval vykonanie ďalších dôkazov, ktoré správca dane odignoroval a výsluch navrhovaných svedkov nevykonal. Taktiež namietal neprimeraný prenos dôkazného bremena na žalobcu, pretože tento ku konaniu predložil všetky potrebné doklady, rámcovú zmluvu zo dňa 29.10.2013, faktúry, dodacie listy, príjemky k dodanému tovaru, CMR. V súvislosti s nevykonaním navrhovaných výsluchov zároveň namietal, že pre konanie boli použité výpovede predmetných svedkov z iných zdaňovacích období, a preto v tomto konaní žalobca bol ukrátený o možnosť zúčastniť sa na výsluchu predmetných svedkov a klásť im otázky, čím bolo porušené jeho procesné právo podľa § 25 ods. 4 daňového poriadku. V nadväznosti na uvedené dodal, že žalobca ako podnikateľ existuje od roku 2002 a ročne dosahuje
niekoľko miliónový obrat. Nemal vedomosť o tom, že bol zapojený do podvodného obchodného reťazca, v tejto súvislosti poukázal na judikatúru ESD uvádzanú v žalobe, z ktorej jednoznačne vyplýva, že právo na odpočet DPH nemožno uprieť subjektu - platcovi DPH, ktorý nemal vedomosť a ani nemohol mať vedomosť o tom, že sa zapojil do podvodného obchodného reťazca dodávateľov stojacich v reťazci pred ním. V tejto súvislosti navrhol správnemu súdu, aby bol pripojený k súdnemu spisu vyšetrovací spis Národnej kriminálnej agentúry, odbor expozitúra západ č. ČVS PPZ-268/NKA-FP-ZA-2016, z ktorého jednoznačne vyplýva, že žalobca nemal vedomosť o tom, že jeho dodávatelia sa zapojili do podvodného obchodného reťazca pri realizácii zdaniteľných obchodov v zmysle zákona o DPH. Záverom opakovane zotrval na dôvodoch žaloby, v zmysle ktorých preskúmavané rozhodnutie nevychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, je v rozpore s daňovým poriadkom, ako aj zákonom o DPH. 71. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť zákonnosť namietaného procesného postupu správcu dane v súvislosti so zisťovaním skutkového stavu, potrebného na preverenie uplatneného nároku na oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH a potrebného pre rozhodnutie vo veci, v nadväznosti na výkon daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania, ďalej predmetom konania bolo preskúmať zákonnosť aplikácie hmotnoprávnych ustanovení zákona o DPH v nadväznosti na vyhodnotenie zisteného skutkového stavu daňovými orgánmi oboch stupňov pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok na nepriznanie žalobcom uplatneného nároku na oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH za deklarované intrakomunitárne dodanie tovaru odberateľovi registrovanému pre DPH v Českej republike, v neposlednom rade so zameraním na posúdenie miery prenosu dôkazného bremena na žalobcu s ohľadom na zistený skutkový stav pri preverovaní oprávnenosti uplatneného oslobodenia od dane, resp. pri určení daňovej povinnosti za kontrolované zdaňovacie obdobie november 2013. 72. Ohľadom merita veci, resp. právneho základu dodatočne určenej dane z pridanej hodnoty správny súd dodáva, a to predovšetkým s prihliadnutím na časť právnej argumentácie žalobcu zameranej na preukázanie splnenia zákonných podmienok na odpočet dane, že v preskúmavanom rozhodnutí nebolo dôvodom dodatočného určenia dane nepriznanie žalobcom uplatneného odpočtu dane za prijaté tuzemské zdaniteľné plnenia žalobcom od jeho dodávateľov v preverovanom zdaňovacom období, teda oprávnenosť nároku na odpočet dane podľa § 49 ods. 1 a 2 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, ale dôvodom dorubenia daňovej povinnosti bolo nepriznanie oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH, v celkovej sume 433 333,60 Eur, za žalobcom deklarované intrakomunitárne dodania tovaru obchodnej spoločnosti Revline group, s.r.o. (od 03.12.2013 do 15.04.2014 Taxisport, s.r.o., od 15.04.2014 do 06.10.2017 Revline group, s.r.o., od 06.10.2017 do 14.06.2018 Revline group, s.r.o. v likvidácii, ktorá bola 14.06.2018 vymazaná z obchodného registra). 73. V tejto súvislosti je potrebné mať na zreteli, že zákon o DPH pre účely uplatnenia oboch uvedených nárokov upravuje striktné podmienky, ktoré sú však odlišné a posudzujú sa pre každý nárok osobitne, či už ohľadom nároku platcu DPH na odpočet dane za prijaté zdaniteľné plnenie, t. j. ak bola voči nemu uplatnená DPH iným platiteľom dane za tuzemské dodanie tovaru alebo služby (§ 49 ods. 1 a 2 písm. a/ zákona o DPH v spojení s § 51 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona), alebo vo vzťahu k oslobodeniu od platenia dane za dodanie tovaru tuzemským platcom DPH odberateľovi identifikovanému pre DPH v inom členskom štáte Európskej únie, pričom predmet intrakomunitárneho plnenia musí byť odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet (podmienky podľa § 43 zákona o DPH). 74. Vzhľadom k tomu, že v kontrolovanom zdaňovacom období november 2013 žalobcom prijaté zdaniteľné plnenia neboli dôvodom neuznania odpočtu dane podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH, správca dane neskúmal subjektívnu stránku zapojenia sa žalobcu do podvodných zdaniteľných plnení, resp. neskúmal jeho vedomosť o podvodnom reťazci zdaniteľných plnení uskutočnených v rade pred žalobcom. Rovnako nemožno bez ďalšieho prijať tvrdenie, že nespochybnenie existencie predmetu intrakomunitárneho dodania (predmetného tovaru) odberateľovi Revline group, s.r.o., na ktoré z hľadiska dôkaznej situácie žalobca významne poukazuje, je dôvodom na prijatie záveru o uskutočnení dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu v zmysle podmienok predpokladaných ustanovením § 43 ods. 1 zákona o DPH, pretože pre účely oslobodenia od dane podľa citovaného ustanovenia bolo na vznik tohto oslobodenia od dane potrebné kumulatívne splnenie všetkých zákonných podmienok, okrem fyzického dodania tovaru na územie iného členského štátu, aj podmienok viažúcich sa predovšetkým k priamemu obchodnému vzťahu medzi tuzemským dodávateľom a na faktúre deklarovaným odberateľom registrovaným pre DPH v inom členskom štáte dodania tovaru. Preto vedomá či nevedomá účasť žalobcu na podvodných dodávkach tovaru medzi jednotlivými článkami obchodného reťazca zdaniteľných plnení v tuzemsku uskutočnených pred nadobudnutím predmetného
tovaru žalobcom, nebola predmetom dokazovania a ani dôvodom nepriznania oslobodenia od dane za deklarované intrakomunitárne dodanie tovaru žalobcom z tuzemska odberateľovi do Českej republiky. 75. Žalobca oprávnenosť nároku na uznanie oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH hájil tvrdením, že ako registrovaný platca dane vyčerpal svoje dôkazné bremeno predložením vystavených faktúr, CMR dokladov (nákladných listov), kúpnej rámcovej zmluvy, uzavretej dňa 29.10.2013 s jeho odberateľom Revline group, s.r.o. na nákup predmetného tovaru, prípadne iných dokladov v zmysle § 43 ods. 5 písm. d) zákona o DPH, napr. dokladmi o bezhotovostnej platbe za tovar. Žalobca mal zásadne za to, že uniesol dôkazné bremeno v rozsahu podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, pričom dal do pozornosti, že daňové orgány oboch stupňov nespochybnili existenciu tovaru a jeho nadobudnutie žalobcom od deklarovaných dodávateľov a zároveň nepreukázali zavinenie žalobcu na protiprávnom konaní jeho odberateľa registrovaného pre daň v inom členskom štáte, za ktorého neplnenie daňových povinností (nepriznanie intrakomunitárneho dodania tovaru a neodvedenie dane do štátneho rozpočtu iného členského štátu) žalobca nemohol niesť zodpovednosť, s poukazom na dodržanie ústavnej zásady proporcionality medzi vyžadovaním plnenia zákonných povinností v záujme štátu na inkase daní a právami a povinnosťami daňových subjektov, teda žalobca splnil podmienky podľa § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH na legitímne uplatnenie si práva na oslobodenie od dane za dodanie predmetných komodít do iného členského štátu. 76. V rámci súdneho prieskumu napadnutých daňových rozhodnutí, vo vzťahu k správnosti posúdenia splnenia zákonných podmienok žalobcom na oslobodenie od dane pri dodaní deklarovaného tovaru z tuzemska do iného členského štátu, správny súd vychádza zo skutkových zistení uvedených v administratívnom spise, zo zákonných ustanovení upravujúcich uvedené oslobodenie od DPH (§ 43 ods. 1 v spojení s § 43 ods. 5 zákona o DPH). V tejto súvislosti správny súd poukazuje i na právne závery vyplývajúce z rozsudku Európskeho súdneho dvora vo veci C-409/04, kde v bode 1 Súdny dvor EÚ judikoval, že „čl. 28a ods. 3 prvý pododsek a čl. 28c A písm. a) prvý odsek Šiestej smernice sa majú vzhľadom na pojem odoslaný uvedený v týchto dvoch ustanoveniach vykladať v tom smere, že k nadobudnutiu tovaru v rámci Spoločenstva a k uplatneniu oslobodenia dodávky v rámci Spoločenstva od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku tohto vývozu alebo tejto prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania.“ 77. V nadväznosti na uvedené správny súd dodáva, že preukázanie splnenia uvedených podmienok bez akýchkoľvek pochybností je súčasťou dôkazného bremena (§ 24 ods. 1 pís. a/ až c/ daňového poriadku) platcu DPH deklarujúceho oslobodenie od dane a vzťahuje sa kumulatívne na všetky jednotlivé zákonné podmienky stanovené pre vznik predmetného oslobodenia od dane, počnúc existenciou a jednoznačnou identifikáciou množstva a druhu dodávaného tovaru, cez jeho reálne odoslanie alebo prepravu na územie iného členského štátu, končiac preukázaním dodania predmetného tovaru nespochybniteľne identifikovanej osobe registrovanej pre DPH v inom členskom štáte, do ktorého bol predmetný tovar fyzicky dodaný, t. j. že právo nakladať s tovarom ako vlastník reálne prešlo na nadobúdateľa uvedeného na faktúre. 78. V danom prípade v rámci preverovania uplatneného oslobodenia od dane sa ukázala ako sporná skutočnosť dodania predmetného tovaru práve deklarovanému odberateľovi, obchodnej spoločnosti Revline group, s.r.o. Vychádzajúc zo striktnej zákonnej úpravy podmienok oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu, preukázanie dodania tovaru deklarovanému odberateľovi je podstatnou skutočnosťou, ovplyvňujúcou správne určenie dane za predmetné zdaňovacie obdobie, a teda aj na túto skutočnosť sa vzťahuje dôkazná povinnosť tuzemského platcu DPH uplatňujúceho oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH, okrem iného i z pohľadu vierohodnosti a správnosti evidencií a záznamov vedených daňovým subjektom (§ 24 ods. 1 písm. a/ a c/ daňového poriadku), v tomto prípade žalobcom ako platcom DPH. 79. Z obsahu administratívneho spisu a z odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí žalovaného a správcu dane vyplýva, že v rámci daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania boli zistené také skutočnosti, ktoré vážnym a objektívnym spôsobom spochybnili reálny základ intrakomunitárnych dodávok tovaru žalobcom práve vo vzťahu k deklarovanej osobe odberateľa, čo tvorí imanentnú súčasť podmienok oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH. Účastníkom súdneho prieskumu zákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí sú obsah administratívneho spisu a z neho vyplývajúce skutkové zistenia známe, a preto správny súd v ďalšom odôvodnení vťahujúcom sa k vyhodnoteniu skutkového stavu, relevantného pre posúdenie oprávnenosti uplatneného oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH, už nebude všetky skutkové zistenia opakovať, ale upriami pozornosť na podstatné skutkové zistenia a okolnosti, ktoré významnou mierou spochybnili dodanie predmetného tovaru deklarovanému odberateľovi Revline Group s.r.o.
80. Okrem skutočností vyplývajúcich z evidencie daňovej správy iného členského štátu, v zmysle ktorej deklarovaný odberateľ nadobudnutie tovaru od žalobcu nepriznal a daň z intrakomunitárneho nadobudnutia tovaru neodviedol, objektívne sa javiace spochybnenie dodania predmetného tovaru spoločnosti Revline Group s.r.o. preukazujú podstatné skutočnosti, že · prevzatie tovaru na území Českej republiky prebehlo v rozpore so zmluvne dohodnutým spôsobom, t. j. nerealizovalo sa v súlade s podmienkami dohodnutými podľa rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 29.10.2013 (bod II., druhý odsek zmluvy), v zmysle ktorej dodanie tovaru, jeho množstvo a sortiment mal potvrdiť kupujúci (odberateľ Revline Group s.r.o.), resp. ním poverená osoba na dodacom liste v sklade, v ktorom bude tovar vyložený v zmysle objednávky kupujúceho, · predmetný tovar, dodávaný v zdaňovacom období november 2013, na území Českej republiky podľa žalobcom predložených dodacích listov a CMR prevzala obchodná spoločnosť ROCHUS spol. s r. o. vo svojich skladoch v Kunoviciach v Českej republike, teda skladovateľ dodaného tovaru, · tento skladovateľ nemal od deklarovaného odberateľa Revline Group s.r.o. poverenie na vystavenie potvrdení o prijatí dodávok predmetného tovaru na dodacích listoch či CMR žalobcu (nesplnenie zákonnej podmienky vyplývajúcej z ustanovenia § 43 ods. 5 písm. c/ zákona o DPH), · hoci uvedený skladovateľ ROCHUS spol. s r. o. zabezpečoval skladovanie predmetného tovaru, nebol pre účely takéhoto obchodného plnenia v zmluvnom vzťahu s deklarovaným odberateľom žalobcu (s obchodnou spoločnosťou Revline Group s.r.o. ), ale predmetný tovar skladoval pre iných ukladateľov, a to obchodné spoločnosti Ferrox Opportunities SE, GRAFT Trading s.r.o. a ERVIK s.r.o., pričom títo ukladatelia predmetný tovar nechali uskladňovať ako jeho vlastníci, · pri dojednaní obchodných podmienok dodávok predmetného tovaru s deklarovaným odberateľom Revline Group s.r.o. žalobca nejednal a rámcovú kúpnu zmluvu zo dňa 29.10.2013 nepodpísal s reálnym konateľom tejto obchodnej spoločnosti (v mene odberateľa vystupovala neznáma osoba, ktorá sa vydávala za konateľa S. R.) ani s osobou oprávnenou na konanie v mene tohto odberateľa, teda dohodnuté zdaniteľné plnenia pre účely intrakomunitárneho dodania tovaru nekorešpondovalo so skutočnou vôľou obchodnej spoločnosti Revline Group s.r.o., ani s jej reálnym vôľovým prejavom, čo v konečnom dôsledku aj vysvetľuje nepriznanie nadobudnutia predmetného tovaru deklarovaným odberateľom daňovým orgánom v inom členskom štáte a neodvedenie dane za jeho nadobudnutie, ako aj popretie uzavretia rámcovej kúpnej zmluvy reálnym konateľom obchodnej spoločnosti Revline Group s.r.o. pri jeho výsluchu. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že dobromyseľnosti žalobcu, resp. skôr nedostatku obozretnosti pri výbere obchodného partnera, nesvedčí žiaden zákonom stanovený liberačný dôvod, ktorý by zakladal nárok na oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH za daných okolností uzavretia rámcovej kúpnej zmluvy.
81. Vo svetle týchto skutkových okolností nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že nespochybniteľne preukázal a uniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k osobe na faktúrach označeného odberateľa, pretože v danom prípade absentovalo prevzatie tovaru týmto kupujúcim, čo tvorí jednu z obligatórnych podmienok vzniku oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu, a to podľa ustanovenia § 43 ods. 5 písm. c/ zákona o DPH. 82. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že hoci aj predmetný tovar v dôsledku žalobcom deklarovaného vývozu alebo deklarovanej prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania a bol prepravený na územie iného členského štátu, potvrdenie o prevzatí tovaru deklarovaným priamym odberateľom žalobcu, identifikovaným pre DPH Českej republike, v zmysle požiadaviek § 43 ods. 5 písm. c) zákona o DPH nebolo preukázané. 83. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, vyhodnotené vo vzájomných súvislostiach, možno prijať záver, že predmetný tovar v zdaňovacom období november 2013, obrazne povedané, cez deklarovaného odberateľa Revline Group s.r.o. reálne neprešiel, inými slovami, na tohto odberateľa označeného na faktúrach reálne neprešlo právo nakladať s predmetným tovarom ako vlastník, a teda tento nadobúdateľ ho ako vlastník nemohol previesť na iných odberateľov tovaru. V tomto ohľade nie je priliehavý poukaz žalobcu na uplatnenie ustanovenia § 446 Obchodného zákonníka, upravujúceho nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka predávaného tovaru, keďže odberateľ Revline Group s.r.o. mal nadobudnúť vlastníctvo k predmetnému tovaru od žalobcu, ktorého vlastníctvo k predávanému tovaru daňové orgány nespochybňovali a v napadnutom rozhodnutí týkajúcom sa intrakomunitárneho dodania tovaru v zdaňovacom období november 2013 sa pôvodom tovaru pred jeho nadobudnutím žalobcom nezaoberali. O správnosti záveru, že odberateľ žalobcu Revline Group s.r.o. v danom prípade nenadobudol právo nakladať s predmetným tovarom ako vlastník svedčí aj tá skutočnosť, že skladovateľ ROCHUS spol. s r. o. zabezpečoval skladovanie predmetného tovaru pre obchodné spoločnosti ako vlastníkov tovaru Ferrox Opportunities SE, GRAFT Trading s.r.o. a ERVIK s.r.o.,
pričom na preukázanie oslobodenia od dane pri deklarovanom intrakomunitárnom dodaní je podstatné preverenie a preukázanie splnenia zákonných podmienok viažúcich sa na reálny základ priameho obchodného vzťahu medzi žalobcom a jeho odberateľom Revline Group s.r.o. Domnienka českej daňovej správy, uvedená v poskytnutej odpovedi v rámci MVI ohľadom účtovného prevodu predmetného tovaru od slovenského dodávateľa v priebehu prepravy do mraziarní v Kunoviciach na obchodné spoločnosti Ferrox Opportunities SE, GRAFT Trading s.r.o. a ERVIK s.r.o., je vo vzťahu k preukázaniu reálneho prijatia predmetného tovaru od žalobcu deklarovaným odberateľom Revline Group s.r.o. bez relevancie, keďže pre posúdenie splnenia podmienok preverovaného oslobodenia od dane je z hľadiska požiadaviek zákona podstatný reálny základ deklarovaného zdaniteľného plnenia medzi žalobcom ako priamym dodávateľom a Revline Group s.r.o. ako jeho priamym odberateľom. 84. V kontexte vyššie uvedených skutočností, objektívne spochybňujúcich prevzatie predmetného tovaru deklarovaným odberateľom žalobcu, sa logicky ako nedôvodná javí potreba žalobcom navrhnutého doplnenia dokazovania preverením prepravy tovaru prostredníctvom výpisu Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. z mýtnych transakcií vozidiel prepravcu ZANO TRANS, s.r.o. a rovnako aj vypočutím konateľov skladovateľov ROCHUS spol. s r. o. a EUROFROST a. s., keďže a priori nebolo preukázané a zároveň sa nijako nedalo overiť prevzatie predmetného tovaru deklarovaným odberateľom Revline Group s.r.o., pričom navyše, v kontrolovanom zdaňovacom období tovar, ktorý mal byť predmetom intrakomunitárneho dodania tovaru, nebol skladovaný v skladoch skladovateľa EUROFROST a. s. 85. S odvolacou námietkou napádajúcou nevykonanie vyššie uvedených dôkazov sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí dostatočne a logicky vysporiadal, v nadväznosti na zistený skutkový stav nie len s poukazom na vedenie dokazovania správcom dane podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku. 86. Pokiaľ ide o nevyhovenie návrhu žalobcu daňovými orgánmi na vypočutie zamestnancov žalobcu, manažéra skladu Ing. P. Z., skladníka Z. E. a obchodného manažéra Ing. P. E., ktorí mali priamy kontakt s tovarom, nemožno prisvedčiť žalobnej námietke v tvrdení, že uvedeným postupom bolo porušené procesné právo žalobcu (podľa § 25 ods. 4 daňového poriadku) byť prítomný na výsluchu navrhovaných svedkov a klásť im otázky, pretože toto právo by mohlo byť porušené len vtedy, ak by sa takéto dôkazy vypočutím svedkov realizovali a v ich priebehu by bolo využitie uvedených práv žalobcu zo strany daňových orgánov znemožnené. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zrozumiteľne uviedol dôvody, pre ktoré nepovažoval navrhnuté vypočutie svedkov za potrebné z hľadiska preverenia deklarovaného intrakomunitárneho dodania tovaru. 87. Rovnako nemožno považovať za nezákonné vykonanie dôkazu, ak pre účely vyhodnotenia efektívnosti navrhnutého doplnenia dokazovania výsluchom svedkov Ing. P. E. a P. Z., žalovaný vyhodnotil úroveň vypovedacej hodnoty navrhovaných dôkazov využitím posúdenia obsahu zápisníc o ústnom pojednávaní z výsluchu uvedených svedkov, vykonaných v rámci daňového konania vo veci iného zdaňovacieho obdobia DPH na preverenie obdobných skutočností ako v prejednávanom prípade (zápisnice č. 100309659/2017 zo dňa 16.02.2017, č. 100331009/2017 zo dňa 21.02.2017 a č. 100749282/2019 zo dňa 29.03.2019 a č. 100749314/2019 zo dňa 29.03.2019), ktoré sa uskutočnili za osobnej účasti konateľa žalobcu spolu s jeho splnomocneným právnym zástupcom a na uvedených výsluchoch svedkov využili právo klásť svedkom otázky. Z pohľadu dokazovania zameraného na vyhodnotenie relevancie žalobcom navrhnutých dôkazov išlo o vykonanie dôkazu vyhodnotením obsahu listiny v zmysle § 24 ods. 4 daňového poriadku, konkrétne obsahu vyššie uvedených zápisníc z hľadiska výpovednej hodnoty vypočúvaných svedkov k potvrdeniu dodania mrazených kuracích a morčacích pŕs žalobcom odberateľovi Revline Group s.r.o. Vykonanie dôkazu uvedeným spôsobom demonštratívny výpočet listinných dôkazov podľa § 24 ods. 4 daňový poriadok nevylučuje. 88. Vzhľadom k tomu, že pri výpovediach svedkov Ing. P. E. a P. Z. vo vzťahu k predaju mrazeného tovaru išlo o obdobné skutkové situácie ako v preskúmavanom konaní, dôvody, pre ktoré žalovaný návrh žalobcu na doplnenie dokazovania výsluchom uvedených zamestnancov nepovažoval za potrebné z hľadiska preukázania dodávky predmetného tovaru odberateľovi označenému na faktúrach, možno vyhodnotiť ako opodstatnené a logické. Zároveň je potrebné prihliadnuť na celkovú dôkaznú situáciu vyplývajúcu z dosiaľ vykonaného preverovania a ktorá neverifikovala prevzatie dodávaného tovaru deklarovaným odberateľom (napr. skutkové zistenia uvedené v bode 80 tohto rozsudku), z ktorej žalovaný vychádzal pri posúdení efektivity navrhovaného doplnenia dokazovania výsluchom uvádzaných svedkov. 89. Správny súd vyhodnotil ako bezdôvodnú námietku napádajúcu porušenie zásady rovnakého rozhodovania žalovaným podľa § 3 ods. 9 daňového poriadku, ktorou žalobca poukazuje na skutočnosť, že žalovaný v skutkovo zhodných prípadoch rozhodnutím č. 101754858/2019 zrušil rozhodnutie správcu dane č. 100530303/20019 zo dňa 27.02.2019 vo veci určenia DPH za zdaňovacie obdobie september 2013 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Na základe vyhodnotenia obsahu administratívneho
spisu, protokolu o výkone daňovej kontroly DPH u žalobcu za zdaňovacie obdobia august 2013, september 2013 a november 2013 a dôvodov administratívnych rozhodnutí vo veci DPH za zdaňovacie obdobie september 2013, je zrejmé, že v týchto dvoch prípadoch nešlo o skutkovo zhodné veci, pretože v zdaňovacom období september 2013 podľa žalobcom predložených dokladov mal byť sporný tovar dodaný spoločnosti LKVL spol. s r. o., od 12.02.2019 zmena názvu na LKVL spol. s r. o. v likvidácii, so sídlom Šámalova 2904/21, Brno Židenice a tento tovar mal byť vyložený v skladoch spoločnosti EUROFROST CB a. s. a v skladoch N. N.. Vzhľadom k tomu, že išlo o rozdielneho odberateľa pri intrakomunitárnom dodaní tovaru žalobcom ako aj rozdielnych skladovateľov zabezpečujúcich skladovanie mrazeného tovaru v Českej republike, pričom tieto skutočnosti vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu september 2013 bolo po vrátení veci správcovi dane potrebné v rámci MVI preveriť, nemožno prisvedčiť tvrdeniu žalobcu o porušení zásady rovnakého rozhodovania v skutkovo zhodných prípadoch pri vydaní preskúmavaného rozhodnutia žalovaným. Navyše možno konštatovať, že zrušenie rozhodnutia správcu dane nebolo v prípade preverovania DPH za zdaňovacie obdobie november 2013 potrebné z dôvodu nedostatočne zistených skutočností ohľadom prevzatia dodávaného tovaru deklarovaným odberateľom, nakoľko toto sa v rámci informácií získaných prostredníctvom MVI od českej finančnej správy nepotvrdilo, keďže bolo zistené prevzatie predmetného tovaru skladovateľom tovaru ROCHUS spol. s r. o. namiesto osobou označenou na faktúrach ako odberateľ tovaru (obligatórna náležitosť faktúry podľa § 74 ods. písm. b/ zákona o DPH), teda obchodnou spoločnosťou Revline Group s.r.o., resp. ňou splnomocnenou osobou. 90. Rovnako ako bezdôvodnú, nespôsobujúcu nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, vyhodnotil správny súd aj procesnú námietku žalobcu, ktorou napádal nezákonnosť postupu pri zvolenom spôsobe dohody žalobcu so správcom dane na určení dňa prerokovania pripomienok k protokolu o výsledku daňovej kontroly (namietal nezákonnosť postupu podľa § 68 ods. 3 daňového poriadku v spojení s § 30 citovaného zákona). 91. Spôsob určenia dňa prerokovania pripomienok daňového subjektu k protokolu o výsledkoch daňovej kontroly, ako aj ním predložených dôkazov, upravuje ustanovenie § 68 ods. 3, z ktorého vyplýva, že ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 daňového poriadku, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených, pričom ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ustanovenie § 68 ods. 3 daňového poriadku svojou úpravou inštitútu prerokovania pripomienok k protokolu zároveň zabraňuje tomu, aby dochádzalo k neprimeraným časovým prieťahom pri konečnom určení dňa a uskutočnenia prerokovania pripomienok, a to prostredníctvom stanovenia povinnosti daňovému subjektu určiť si zástupcu na prerokovanie pripomienok v prípade, ak daňový subjekt sa prerokovania nemôže zúčastniť, pričom ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. 92. Pokiaľ ide o spôsob dohadovania dňa prerokovania pripomienok, či už písomne, telefonicky alebo pri osobnom stretnutí, tento daňový poriadok v ustanovení § 68 ods. 3 explicitne neurčuje a je ponechaný na vzájomnej dohode daňového subjektu so správcom dane. Jednotlivým spôsobom realizácie vzájomnej dohody o stanovení dňa prerokovania pripomienok k protokolu zodpovedá aj primerané použitie inštitútov zaznamenania priebehu dohody dňa prerokovania a v prípade telefonického rozhovoru, ktorého predmetom bola vzájomná dohoda o stanovení dátumu, času a miesta prerokovania pripomienok daňového subjektu, je namieste pre účely zaznamenania priebehu dojednania dňa prerokovania pripomienok využiť úradný záznam podľa § 19 ods. 7 daňového poriadku v spojení s ods. 1 a 2 § 19 citovaného zákona. Z povahy obligatórnych náležitostí úradného záznamu vyplýva, že účastníkom predmetného úkonu, ktorým dohoda o určení dňa prerokovania pripomienok daňového subjektu nepochybne je, sú známe okolnosti a závery dohodnuté v rámci telefonického rozhovoru daňového subjektu, príp. jeho splnomocneného zástupcu so správcom dane, ktoré daňový subjekt vzal na vedomie, keďže ide o vzájomnú dohodu, a nie určenie dňa prerokovania pripomienok jednostranne správcom dane bez súčinnosti daňového subjektu. Preto nemožno súhlasiť s názorom žalobcu, že tento listinný dokument nie je nositeľom relevantnej informácie a slúži len na interné účely. 93. S prihliadnutím na účel a obsah úradného záznamu o priebehu úkonu a v spojení so zákonnou úpravou doručovania podľa § 30 a § 31 ods. 1 daňového poriadku možno konštatovať, že v prípade vzájomnej dohody medzi daňovým subjektom a správcom dane o určení dňa prerokovania pripomienok podľa § 68 ods. 3 daňového poriadku, zákon neurčuje správcovi dane povinnosť doručovať písomné oznámenie dátumu, hodiny a miesta dohodnutého termínu prerokovania pripomienok daňového subjektu, ku ktorému dospeli po vzájomnej dohode v rámci telefonického rozhovoru. Avšak za iných okolností, napr. ak sa daňový subjekt so správcom dane na dni prerokovania pripomienok nedohodne
a správca dane tento deň určí jednostranne bez vedomia daňového subjektu, by bolo pochopiteľne namieste, aby správca dane určil spôsob písomného oznámenia stanoveného dňa daňovému subjektu formou doručenia úradnej písomnosti do vlastných rúk podľa § 31 ods. 1 písm. c) daňového poriadku. 94. V prejednávanej veci z obsahu administratívneho spisu (č. listiny 28 administratívneho spisu) vyplýva, že o priebehu telefonického rozhovoru s konateľom žalobcu bol spísaný úradný záznam, z ktorého obsahu je zrejmé, že bol so žalobcom dohodnutý termín ústneho pojednávania vo veci prerokovania pripomienok a dôkazov predložených žalobcom k protokolu z daňovej kontroly vykonanej u žalobcu na DPH za zdaňovacie obdobie august, september a november 2013, a to na deň 26.02.2019 o 09:00 hod. v priestoroch Daňového úradu Trnava, pobočka Dunajská Streda, kanc. č. 318. Uvedený úradný záznam obsahuje všetky náležitosti podľa § 19 ods. 7 v spojení s ods. 2 daňového poriadku, pričom spôsob, podmienky a obsah vyhotovenia tohto úradného záznamu zodpovedá účelu sledovaného daňovým poriadkom, vrátane zachovania procesných práv žalobcu. Obsah dohodnutého termínu, času a miesta predmetného prerokovania pripomienok žalobcu k protokolu žalobca nijako nespochybňoval, ani neuviedol, že navrhoval pri telefonickom dohodnutí dňa prerokovania iný dátum, čas alebo miesto realizácie predmetného ústneho pojednávania, taktiež žalobca neuviedol, že prejavil s týmto navrhnutým, resp. dohodnutým termínom nesúhlas. 95. V tomto ohľade správny súd nevzhliadol dôvod spochybnenia pravdivosti obsahu predmetného úradného záznamu a zároveň konštatuje, že nemožno prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že úradný záznam predstavuje vysoko subjektívny jednostranný úkon bez relevantnej právnej sily a bez možnosti jeho verifikovateľnosti a následnej kontroly. V nadväznosti na uvedený spôsob dohodnutia dátumu prerokovania pripomienok žalobcu správny súd dodáva, že z úradného záznamu spísaného správcom dane podľa § 19 ods. 7 v spojení s § 68 ods. 3 daňového poriadku dňa 26.02.2019 (č. listiny 29 administratívneho spisu) vyplýva, že toho istého dňa o 09:00 hod. sa žalobca a ani ním poverený zástupca na dohodnutý termín prerokovania pripomienok žalobcu nedostavil, o čom správca dane spísal uvedený úradný záznam, čo bol postup priamo predpokladaný daňovým poriadkom bez ohľadu na spôsob dohodnutia dňa prerokovania pripomienok k protokolu o výsledku daňovej kontroly. 96. Z obsahu administratívneho spisu ani z obsahu preskúmavaných rozhodnutí oboch stupňov nevyplýva, že by daňové orgány založili záver o nesplnení podmienok na vznik oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH za deklarované dodanie tovaru z tuzemska na územie Českej republiky len a výlučne na skutočnostiach, že deklarovaný odberateľ žalobcu nepriznal intrakomunitárne nadobudnutie predmetného tovaru, neodviedol DPH a bol nekontaktný. Uvedené skutočnosti boli vyhodnotené ako podporné zistenia, korešpondujúce s podstatnými skutkovými zisteniami. Za tieto v prejednávanom prípade možno jednoznačne považovať následným preverením nepotvrdené prevzatie tovaru odberateľom alebo ním splnomocnenou osobou. 97. Záverom ku skutkovým zisteniam a ich vyhodnoteniu vo vzťahu k splneniu hmotnoprávnych podmienok oslobodenia od danie podľa § 43 zákona o DPH zo strany žalovaného správny súd uvádza, že podstatná zákonom vyžadovaná podmienka oslobodenia od dane pri dodaní tovaru podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, akou je reálne dodanie predmetného tovaru deklarovanému odberateľovi registrovanému v Českej republike pre DPH, nebola potvrdená, ba naopak, bola po logickom vyhodnotení skutkových zistení v ich vzájomných súvislostiach vážnym spôsobom a objektívne spochybnená, čo je dôvodom, pre ktorý nemožno vyjadriť súhlas s tvrdením žalobcu o oprávnenosti uplatneného oslobodenia od dane z intrakomunitárneho dodania tovaru v zmysle žalobcom predložených faktúr, vystavených pre odberateľa Revline Group, s.r.o.
98. Výber dane z pridanej hodnoty je založený na všeobecnom pravidle, v zmysle ktorého sa táto daň vyberá na každom hospodárskom stupni, t. j. z každého poskytnutia zdaniteľného plnenia uskutočneného zdaniteľnou osobou za protihodnotu, ku ktorej sa vo vzťahu k platiacemu odberateľovi v postavení platcu DPH uplatňuje zásada neutrality v podobe nároku na odpočet DPH zaplatenej na vstupe, t. j. za prijaté zdaniteľné plnenie, ktoré táto osoba použije na uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení. Výnimky zo všeobecného pravidla výberu DPH upravuje zákon o DPH pre plnenia oslobodené od dane v ustanoveniach § 28 až § 48a, pričom tieto sú kompatibilné s úpravou oslobodenia od dane podľa IX Hlavy Smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. V rámci Všeobecných ustanovení k úprave oslobodenia od dane Smernica Rady o spoločnom systéme DPH v článku 131 priamo pripúšťa, aby si členské štáty oslobodenie od dane uplatňovali v súlade s podmienkami, ktoré členské štáty stanovia na účely zabezpečenia správneho a jednoznačného uplatňovania tohto oslobodenia od dane a na účely predchádzania akýmkoľvek možným daňovým únikom, vyhýbaniu sa dani alebo zneužitiu dane. Pokiaľ ide o eliminovanie uvedených nežiadúcich javov pri aplikácii oslobodenia od dane, Slovenská republika za týmto účelom okrem dôslednej kontroly
striktného preverovania existencie podmienok na uplatnenie oslobodenia od dane, napr. v ustanovení § 43 ods. 5 zákona o DPH, zaviedla povinnosť platiteľa DPH preukazovať splnenie podmienok na odpočet dane podľa § 43 ods. 1 až ods. 4 citovaného zákona predkladaním v zákone uvedených daňových dokladov a listinných dôkazov. Splnenie tejto povinnosti má vo vzťahu k uznaniu oslobodenia od dane až takú podstatnú úlohu, že zákon o DPH v ustanovení § 43 ods. 8 dokonca ukladá platiteľovi povinnosť, aby v zákonom stanovenej lehote (§ 43 ods. 8 veta prvá zákona o DPH) uviedol dodanie tovaru bez oslobodenia od dane do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, ak platiteľ nemá doklady podľa odseku 5 písm. b) alebo c) v prípade, že prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu vykoná odberateľ alebo ju zabezpečí odberateľ inou osobou.
99. Preto, pokiaľ žalobca disponoval faktúrami, CMR dokladmi a inými dokladmi v zmysle § 43 ods. 5 zákona o DPH, ktorými mal povinnosť preukazovať splnenie podmienok na odpočet dane podľa § 43 ods. 1 citovaného zákona, a to aj vo vzťahu k osobe odberateľa označeného na faktúrach, okrem povinnosti preukazovať skutočnosti podľa § 24 ods. 1 písm. a) a b) daňového poriadku a § 45 ods. 2 písm. d) a e) daňového poriadku, potom žalobcu vo vzťahu k vierohodnosti, správnosti a úplnosti týchto dôkazov zaťažovalo dôkazné bremeno vyplývajúce mu z ustanovenia § 24 ods. 1 písm. c) daňového poriadku.
100. S prihliadnutím na účel sledovaný správou daní a inštitútom daňovej kontroly (§ 2 písm. a/, § 44 ods. 1 daňového poriadku), ktorým je predovšetkým preverovať dodržiavanie daňových zákonov a s tým spojené plnenie daňových povinností daňovými subjektami vo vzťahu k správnemu určeniu dane, resp. zisťovanie alebo preverovanie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, bol by žalobca vyčerpal svoju dôkaznú povinnosť predložením daňových dokladov, vedených v rámci preukazného účtovníctva, avšak len za predpokladu, že reálny základ predkladaných listinných dôkazov by nebol v podstatných okolnostiach tvoriacich hmotnoprávne podmienky oslobodenia od dane spochybnený zisteniami správcu dane, získanými v rámci ich preverovania. Bolo povinnosťou žalobcu viesť účtovníctvo a evidenciu daňových dokladov tak, aby podávali verný obraz o uskutočnených zdaniteľných obchodoch, obzvlášť ak zákon o DPH pre oslobodenie od dane podľa § 43 stanovuje prísne podmienky za účelom zabránenia zneužívania inštitútu slúžiaceho zamedzeniu dvojitého zdanenia v priestore Spoločenstva. Za daných okolností prípadu nemožno prisvedčiť tvrdeniu žalobcu napádajúcemu neprimeraný prenos dôkazného bremena zo správcu dane na žalobcu.
101. Taktiež nemožno opomenúť, že účelom inštitútu správy daní, ako je napr. výkon daňovej kontroly (slúžiaci na preverenie napr. oprávnenosti odpočtu dane alebo v danom prípade nárok na oslobodenie od dane), je verifikácia daňovým subjektom deklarovaných tvrdení. Na naplnenie tohto účelu sa neuplatňuje výhradne len vyhľadávacia zásada pre potreby podpory daňovým subjektom tvrdených skutočností. Naopak, práve kontrolovaný daňový subjekt, vo vzťahu k jeho tvrdeniam viažúcim sa k ním priznanej daňovej povinnosti alebo k ním uplatneným nárokom voči štátnemu rozpočtu, je zaťažený dôkazným bremenom ohľadom spochybnenej vierohodnosti, správnosti a úplnosti ním vedených záznamov a evidencií (§ 24 ods. 1 písm. a/, c/ daňového poriadku).
102. V súvislosti s prenosom dôkazného bremena v daňovom konaní správny súd poukazuje na právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky, obsiahnutý v uznesení sp. zn. I. ÚS 377/2018-53 zo 14. novembra 2018: „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti : povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných pokladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.“
103. V kontexte skutkových okolností prípadu a záverov daňovej kontroly nemožno len tak bez ďalšieho súhlasiť s právnym názorom žalobcu, že v záujme spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci je daňový orgán povinný obstarať si potrebné podklady a úplne a presne zistiť skutkový stav veci. Je
pravdou, že správca dane vedie dokazovanie a zároveň dbá na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 24 ods. 2 daňového poriadku). Avšak s prihliadnutím na dôkazné bremeno zaťažujúce daňový subjekt vo vzťahu k podkladom uvedeným v § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku v spojení s účelom správy daní a daňovej kontroly (len preveriť daňovým subjektom deklarované skutočnosti; § 2 písm. a/, § 44 ods. 1 daňového poriadku), možno konštatovať, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Ako už správny súd vyššie uviedol, dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom, keďže v rámci správy daní a prostredníctvom inštitútu daňovej kontroly, príp. prostredníctvom medzinárodnej výmeny daňových informácií, správca dane preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Preto v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov, uplatňovanej pri správe daní a v daňovom konaní, je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii (§ 3 ods. 2 daňového poriadku v spojení s § 24 ods. 2 až 5 citovaného zákona).
104. Správny súd s poukazom na § 24 ods. 1 daňového poriadku pripomína, že dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia, a rovnako aj uskutočnenie plnenia oslobodeného od dane, zaťažuje predovšetkým daňový subjekt, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania (pozri najmä rozsudky z 29. apríla 2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02, Zb. s- I-5337, bod 76, ako aj z 21. februára 2006, Halifax, a i., C-255/02, Zb. s. I. 1609, bod 71). 105. Bolo teda potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie od dane oslobodených obchodov tak, ako sú uvedené na predkladaných daňových dokladoch, bude spochybnené. 106. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom predloženým daňovým dokladom, s prihliadnutím na kontrolné zistenia a na ich vzájomné súvislosti, absentuje reálny základ, a to predovšetkým vo vzťahu ku skutočnosti intrakomunitárneho dodania predmetného tovaru deklarovanému odberateľovi Revline Group, s.r.o., čo je jedna z imanentných skutočností tvoriacich základné podmienky oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH. Kontrolné zistenia viedli k správnemu záveru o nesplnení zákonných podmienok na vznik nároku žalobcu na uplatnené oslobodenie od dane za kontrolované zdaňovacie obdobie, ako i k objektívnej pochybnosti o vierohodnosti účtovnej evidencie vedenej žalobcom (§ 24 ods. 1 daňového poriadku). 107. S prihliadnutím na vyššie uvedené dôvody správny súd žalobné námietky, napádajúce porušenie zásad súčinnosti a materiálnej pravdy, nedostatočné a nesprávne vyhodnotenie zisteného skutkového stavu v preskúmavanom administratívnom konaní, ako aj neprimeraný prenos dôkazného bremena zo správcu dane na žalobcu, vyhodnotil ako bezdôvodné. 108. Podľa názoru správneho súdu odôvodnenie napádaných rozhodnutí oboch stupňov spĺňajú všetky náležitosti podľa daňového poriadku. Zároveň sa žalovaný vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu dostatočne presvedčivo a zrozumiteľne, jeho rozhodnutie je založené na náležite zistenom skutkovom stave veci, ktorý zodpovedá aj obsahu administratívneho spisu, pričom v daňovom konaní nedošlo k podstatnému porušeniu ustanovení daňového poriadku ani práv a právom chránených záujmov žalobcu, ktoré by mohlo mať za následok nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. 109. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákonov, správny súd nezistil dôvodnosť žaloby, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol. 110. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, pretože z obsahu spisu nevyplýva, že by mu trovy konania vznikli, pričom orgánu štátnej správy, ktorým žalovaný nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne. 111. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
Odo dňa 19. januára 2021 do 28. februára 2021 neplynie lehota na podanie kasačnej sťažnosti (§ 8 písm. a/ v spojení s § 9 ods. 1 zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID - 19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektorý zákony v znení neskorších predpisov). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a/ SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).