Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/79/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu Mgr. Miloša Greguša a JUDr. Jany Dudíkovej v právnej veci starostlivosti súdu o mal. S. F. nar. X.X.XXXX a Y. F. nar. XX.XX.XXXX obaja bývajúci u matky zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice detí matky Mgr. Y. F. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej na U. ul. XXXX/X v V. - V. t.č. na ulici I. Y. č. XX v V. zastúpenej Mgr. Vandou Durbákovou advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie na ulici Krivej č. 23 v Košiciach a otca Ing. Š. F. nar. XX.X.XXXX bývajúceho na U. ul. XXXX/ X v V. - V. zastúpeného B&B advokátska kancelária s.r.o. so sídlom na Rázusovej 1 v Košiciach v zastúpení konateľom spoločnosti JUDr. Martinom Breznenom v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II č. k. -531 zo dňa 15. októbra 2019 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o určení výživného a dlžnom výživnom na čas do rozvodu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zastavil konanie o návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom S. a Y.W.. Zaviazal otca prispievať za obdobie od 1.2.2019 do 31.5.2019 na výživu mal. S. sumou 160€ mesačne a na mal. Y. sumou 110€ mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke a dlžné výživné za uvedené obdobie na mal. S. v sume 582€ a na mal. Y. v sume 440€ zaviazal otca zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žiadnemu účastníkovi nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Voči rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec v súlade s ust. a nasl. . S poukazom na ust. a špecifikoval, že odvolanie smeruje voči I., II. a III. výroku rozsudku. Uviedol, že v spornom období, t.j. od 1.2.2019 do 31.5.2019 v súčasnosti už rozvedení manželia skutočne nebývali v spoločnej domácnosti. Do času rozvodu z 5. augusta 2019, svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom si v uvedenom čase riadne plnil, ba plnil ju nad rámec nevyhnutných výdavkov. Nestotožňuje sa s odôvodnením rozsudku v bode 34., keďže vyživovacia povinnosť, ako ju upravuje Zákona o rodine, má niekoľko foriem. Má za to, že v uvedenom čase prispieval na výživu maloletých detí svojou osobnou starostlivosťou. Táto nemusí byť nutne vykonávaná len tým spôsobom, že rodič žije v jednej domácnosti s maloletými deťmi. V nadväznosti na čas strávený s maloletými deťmi, či už kultúrnymi, športovými alebo inými voľnočasovými aktivitami treba uviesť, že aj v priebehu tohto času maloleté deti potrebujú prijímať tekutiny, konzumovať jedlo, byť vhodne ošatené, mať danú aktivitu uhradenú, dopraviť sa od matky do miesta, kde budú čas s otcom tráviť, či disponovať potrebnými pomôckami na výkon takýchto činností. V uvedenom období navyše deti trávili čas uňho aj niekoľko dní za sebou, ako vyplýva z listinných dôkazov predložených súdu konajúcemu v prvej inštancii. Zákon o rodine v ust. ukladá povinnosť súdu zohľadniť v určenom rozsahu vyživovacej povinnosti to, v akej

miere sa rodič o dieťa osobne stará. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR z 10. 11. 2011, č. k. -13. Uviedol, že uvedenom období mal s maloletými deťmi intenzívny osobný kontakt, čo sa následne premietlo aj do výdavkov, ktoré na starostlivosť o nich vynaložil. Svojim konaním tak naplnil nielen predpoklad osobnej starostlivosti, ale aj finančného zabezpečenia maloletých detí. V predmetnom období na maloletých vynaložil výdavky, ktoré vysoko presahujú rámec sumy, ktoré súd určil ako dlžné výživné. Súd by mal preto brať do úvahy, aké výdavky reálne plnil a zohľadniť to následne aj vo výroku o výške dlžného výživného. Prehľadný zoznam výdavkov uviedol vo vyjadreniach k vyjadreniu matky z 19.6.2019 a 1.10.2019, ale aj v návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu z 5. augusta 2019. Poukázal na judikát R 23/2002. Nepopieral fakt, že maloleté deti od odlúčenia rozvedených manželov bývajú v spoločnej domácnosti s matkou, avšak v tejto veci je nutné prihliadnuť aj na skutočnosť, koľko času a akými aktivitami trávi s maloletými deťmi on. Rovnako treba prihliadnuť na fakt, na ktorý poukázal aj súdu prvej inštancie, a to, že počas spoločného života v súčasnosti už rozvedených manželov, sa podieľal jednak z finančného hľadiska (zabezpečenie bývania, platenie hypotéky, výdavky na stravu, ošatenie, hygienické potreby, aktivity maloletých a mnohé iné), ale aj z hľadiska starostlivosti a záujmu o maloletých detí v značnom nepomere k matke, ktorá do popredia stavala predovšetkým svoje záľuby a potreby. S poukazom na uvedené preto súdu navrhol, aby ho zaviazal prispievať na výživu mal. S. mesačným výživným v sume 30% životného minima a na výživu mal. Y. mesačným výživným v sume 30% životného minima, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke a dlžné výživné od 1.2.2019 do 31.5.2019 žiadal neurčiť.

3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že otec v zásade argumentuje tým, že na výžive detí sa v rozhodnom období podieľal aj osobnou starostlivosťou a tiež namietala, že výdavky, ktoré súdu zdokladovala predstavujú náklady na výživu maloletých detí a ako také ich mal podľa jej názoru súd zohľadniť. Otec maloletých detí odkazuje aj na relevantnú judikatúru súdov, ktorá podľa jeho právneho názoru podporuje jeho právnu argumentáciu uvedenú v podanom odvolaní. V prvom rade poukazovala na skutočnosť, že otcom podané odvolanie nemá náležitosti podľa ust. . Otec v odvolaní jednak neuviedol žiadne odvolacie dôvody, tak ako ich upravuje ust. , a absentuje v ňom kvalifikovaný a určitý odvolací návrh. Návrh na rozhodnutie, ktorý uvádza otec v závere odvolania nemožno považovať za odvolací návrh. Jedná sa skôr o procesný návrh na určenie výživného do budúcna, ktoré však nebolo predmetom konania o úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva. Otec zároveň požaduje, aby ho odvolací súd „oslobodil“ od platenia dlžného výživného, avšak platné právo uvedený inštitút nepozná. Z podania otca ani nie je zrejmé, na akom právnom základe sa uvedeného domáha. Matke je síce zrejmé, že odvolací súd nie je v tomto type konania s poukazom na ust. viazaný rozsahom odvolania, avšak aj v takomto prípade musí odvolanie spĺňať zákonné náležitosti, čo do uvedenia odvolacích dôvodov a návrhu, čo podanie otca nespĺňa. Na základe uvedeného navrhuje, aby súd vyzval otca na odstránenie vád podania a v prípade, ak tak v súdom stanovenej lehote neurobí, aby odvolací súd podanie otca zo dňa 27.11.2019 označené ako odvolanie proti rozsudku zo dňa 15.10.2019 postupom podľa ust. odmietol. V prípade, ak súd aj napriek vyššie uvedeným vadám bude o podanom odvolaní rozhodovať, uvádza, že považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie napadnuté odvolaním za vecne správne a zákonné. Má za to, že súd k nemu dospel na základe správneho posúdenia skutkového stavu veci. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za riadne odôvodnený a s jeho závermi sa plne stotožňuje. Súd prvej inštancie postupoval správne, ak určil dlžné výživné na deti v sume 160€ mesačne na výživu mal. S. a v sume 110€ na mal. Y.. Jedná sa o výšku dlžného výživného primeranú potrebám maloletých detí a schopnostiam a možnostiam otca. Otec argumentuje, že v rozhodnom období poskytoval deťom osobnú starostlivosť a hradil im aj bežné výdavky v čase, kedy boli uňho. Zároveň však otec nerozporuje skutočnosť, že maloleté deti v rozhodnom období bývali spolu s matkou, ktorá im poskytovala dennú starostlivosť s tým, že u neho trávili voľný čas v čase víkendov a čas prázdnin. V tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že od odsťahovania sa zo spoločnej domácnosti v januári 2019 zabezpečovala obom maloletým deťom osobnú starostlivosť, otec bol síce s deťmi v styku, no jeho starostlivosť sa obmedzovala na trávenie voľného času s deťmi, pričom ako už uvádzala v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, ani tá nebola vždy riadne zabezpečená a o deti nebolo zo strany otca vždy riadne postarané. Opakovane sa stalo, že deti po víkende strávenom u otca boli choré, avšak otec už následne odmietal participovať na ich starostlivosti v čase choroby. Je zrejmé, že výdavky, ktorých prehľady otec maloletých detí predložil súdu prvej inštancie v priebehu konania sú výdavky, ktoré otcovi vznikli v súvislosti s voľnočasovými aktivitami s maloletými deťmi, ako je lyžovanie, návštevy aquaparkov a pod. Stotožňuje sa s právnym záverom súdu prvej inštancie, že uvedené náklady, ktoré otec vynaložil na maloleté deti nemajú charakter nevyhnutných výdavkov, ktoré by mali byť v prospech otca započítané na dlžnom výživnom na maloleté

deti na čas do rozvodu. Navyše súdom určená suma dlžného výživného je totožná ako suma výživného, na ktorej sa rodičia maloletých detí dohodli na čas po rozvode manželstva. Na základe vyššie uvedeného navrhla, aby podanie otca zo dňa 27.11.2019 odvolací súd s poukazom na ust. odmietol, v prípade ak tak nebude postupovať, aby rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny postupom podľa ust. potvrdil.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu zotrval na svojich doterajších písomných a ústnych vyjadreniach a zároveň sa stotožnil s rozsudkom súdu prvej inštancie.

5. Výrok rozsudku o zastavení konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom odvolacieho konania ( ).

6. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o určení výživného a dlžnom výživnom spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. a bez nariadenia pojednávania podľa a contrario v spojení s a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne vo veci rozhodol, pričom starostlivo prihliadal na všetky podstatné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

9. Na zdôraznenie správnosti napadnutých výrokov rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd poznamenáva, že konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca a dodáva, že pri rozhodovaní o výživnom sa použijú zásady citované v ust. § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je preto potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako sú šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne, ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, pričom ide o všeobecne známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné osobitne dokazovať. Dokazovať je potrebné len nadštandardné výdavky, resp. potreby dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti je súd povinný prihliadať aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Na strane povinných rodičov dieťaťa, súd zisťuje ich reálne príjmy, celkové majetkové pomery, nevyhnutné životné náklady a prihliada aj na ich ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti. Ustanovenie § 62 ods. 2 Zákona o rodine stanovuje, že dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni svojich rodičov, preto ak je životná úroveň rodičov vysoká, je v záujme dieťaťa, aby sa na tejto úrovni podieľalo a malo z nej úžitok aj v budúcnosti. Výška výživného preto môže byť v takomto prípade určená tak, aby zodpovedala aj zvýšeným potrebám dieťaťa. Je však potrebné mať na pamäti, že miera týchto potrieb je ovplyvňovaná schopnosťami a možnosťami povinného rodiča a jeho životným štandardom. V prípade, ak sú schopnosti a možnosti rodiča obmedzené, je potrebné mať za to, že odôvodnenými potrebami sú len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru

všetkých nevyhnutných potrieb nutných pre život kultúrneho človeka. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie dôsledne vyhodnotil odôvodnené potreby mal. detí a zistil okolnosti rozhodujúce pre posúdenie schopností, možností a majetkových pomerov otca aj matky.

10. Podľa názoru odvolacieho súdu určené výživné zodpovedá potrebám mal. detí a nezistil okolnosti na strane otca, ktoré by odôvodňovali určenie výživného nižšou sumou alebo neurčenie výživného za rozhodné obdobie. Nestotožnil sa s námietkou týkajúcou sa pomerov matky, pretože táto si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletej plní aj osobnou starostlivosťou a rozhodujúcim subjektom pri určení vyživovacej povinnosti je v tomto prípade otec, ktorý sa nepodieľa na výchove a výžive maloletého dieťaťa osobnou starostlivosťou. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu konania dospel k záveru, že určené výživné súdom prvej inštancie je vzhľadom na citované ustanovenia v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady primerané a korešpondujúce skutkovému stavu zisteného súdom prvej inštancie a poznamenáva, že určené výživné zohľadňuje iba nepatrnú časť nevyhnutných potrieb mal. S. a mal. Y. a je nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj výživy mal. detí na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre ich všestranný rozvoj, čo fakticky znamená, že podiel matky na výživnom je porovnateľný s podielom otca, pretože o dieťa sa osobne stará a dobrovoľne si voči nim plní vyživovaciu povinnosť v rozsahu svojich schopností. Odvolací súd je toho presvedčenia, že otec bol schopný v uvedenom období zabezpečiť si dostatok prostriedkov na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu minimálne bežného štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnil aj svojim maloletým deťom, čo je v súlade s požiadavkou, že deti, ktorých rodičia nežijú spolu, majú mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Vo vzťahu k ďalším odvolacím námietkam odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú povinnosť ako aj na ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že je v možnostiach a schopnostiach otca plniť si vyživovaciu povinnosť v rozsahu určenom prvoinštančným rozsudkom. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že v zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k deťom nebolo ohrozené.

11. Ohľadne povinnosti rodičov prispievať na výživu svojich detí, je potrebné prihliadať na faktory, tak na strane oprávnených osôb (maloletých detí) ako aj povinnej osoby, v tomto prípade otca maloletých detí. Určenie výšky výživného je individuálne v každom jednom prípade. Pokiaľ dieťa je zverené niektorému z rodičov a s týmto rodičom žije, je potrebné prihliadnuť v prípade maloletých detí aj na plnenie vyživovacej povinnosti týmto rodičom formou osobnej starostlivosti a uspokojovania základných potrieb detí, a to bytových, hygienických, stravovacích, spoločenských a pod. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že v prvom rade musia byť uspokojené bazálne potreby maloletých detí a až v druhom rade ich potreby kultúrneho alebo športového vyžitia. Ak otec tvrdí, že v predmetnom období saturoval ostatné potreby detí nad rámec určeného výživného počas styku s nimi a v čase kultúrnych a spoločenských aktivít, tak treba poznamenať, že sa jednalo o príležitostné plnenia, ktoré svojou povahou neprekračovali výdaje, ktoré nie je možné započítať, pretože nesmerovali k uspokojovaniu odôvodnených potrieb maloletých detí. To, že deťom poskytoval stravu a bývanie v čase, keď boli uňho, je samozrejmosť, z ktorej nemôže vyplývať, že na základné potreby detí, kým sú u matky, už nemusí prispievať. K odvolaciemu návrhu otca na zníženie výživného na mal. deti do budúcna odvolací súd dodáva, že predmetom konania na súde prvej inštancie bola úprava výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu a nie zníženie výživného.

12. K námietkam matky vo vyjadrení k odvolaniu ohľadne skutočnosti, že otcom podané odvolanie nemá náležitosti, je potrebné poukázať na , v zmysle ktorého úkony účastníkov konania sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah.

13. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol o určení výživného, dlžnom výživnom, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch podľa potvrdil a podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.

14. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 ( vety druhej ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).