Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Csp-27-2020.pdf
PDF · 184.17 KB
No categories available
11Csp/27/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudkyňou, JUDr. Katarínou Červenkovou, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35724803, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - Petržalka, IČO: 36613843 proti žalovanej: B. V., Z.. XX.XX.XXXX, B. X., X. XXX/XX, zast. JUDr. Elena Matulová, advokátka, Advokátska kancelária so sídlom Poltár, Železničná, o zaplatenie 5236,27 € s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 2603,20 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 2603,20 Eur od 18.12.2018 do zaplatenia, to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50,-Eur, splatných vždy do 20.dňa toho ktorého mesiaca počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky riadne a včas sa stáva splatným celý dlh.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica ako kauzálne príslušnému súdu v tzv. upomínacom konaní podľa § 1 ods. 2 zákona č. 307/2016, ktorý je alternatívnym spôsobom uplatňovania peňažných nárokov domáhal vydania platobného rozkazu, v ktorom by bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5236,27 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3025,62 Eur od 18.12.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zo dňa XX.XX.XXXX medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej . Postupca uzatvoril so žalovanou dňa XX.XX.XXXX zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe tejto zmluvy postupca poskytol žalovanej peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania a podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti boli upravené v zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Žalovaná si neplnila v stanovených termínoch splátky, čím porušila svoju povinnosť podľa zmluvy, preto postupca podaním zo dňa 11.07.2017 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 10.07.2017, pričom vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy najneskôr do 15 dní. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 5236,27 Eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 3 025,62 Eur, z riadneho úroku vo výške 1887,15 Eur, z úroku z omeškania vo výške 323,50 Eur a z poplatkov vo výške 0,00 Eur.
Žalovaná po postúpení pohľadávky ku dňu podania žaloby nevykonala nijakú úhradu. Žalobca si v konaní uplatňuje úrok z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka počnúc dňom 18.12.2018, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.
3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil upomínaciemu súdu Zmluvu o postúpení pohľadávok č.1058/218CE zo dňa 17.12.2018, prílohu k Zmluve o postúpení pohľadávok, Zmluvu o splátkovom úvere, Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 11.07.2017, Všeobecné obchodné podmienky, Produktové obchodné podmienky pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s., Sadzobník poplatkov a náhrad Slovenskej sporiteľne, a.s. , výzvu k úhrade dlžnej sumy zo dňa 12.09.2018, výzvu k úhrade dlžnej sumy zo dňa 31.05.2017, platobnú históriu, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 03.01.2019, pokus o zmier s poštovým podacím hárkom.
4. Okresný súd Banská Bystrica na základe návrhu žalobcu a ním predložených listinných dôkazov vydal vo veci platobný rozkaz sp.zn. 2Up/131/2020 zo dňa 03.02.2020.
5. Voči vydanému platobnému rozkazu podala v zákonom stanovenej lehote žalovaná odpor, v ktorom uviedla, že podaním zo dňa 11.07.2017 mal právny predchodca žalobcu oznámiť žalovanej , že banka ku dňu 10.07.2017 vyhlásila mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy s tým, aby pohľadávku vo výške 4134,50 Eur uhradila do 15 dní. Žalobca však nepreukázal, že toto oznámenie žalovanej banka skutočne zaslala a ani nepreukázal to, že žalovanej bola zaslaná výzva banky zo dňa 12.09.2018, ktorou žalovanú upozorňuje, že je oprávnená pohľadávku postúpiť tretej osobe. Žalovaná preto namieta aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní, nakoľko v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Zb.z. o bankách spôsobilým predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatnou, a to za predpokladu predchádzajúcej výzvy potom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Tieto predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie banky inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Tieto predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Žalovaná má za to, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že Slovenská sporiteľňa, a.s. doručila žalovanej výzvu na úhradu nezaplateného splatného záväzku v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách, čo je základný predpoklad pre postúpenie pohľadávky na navrhovateľa. K samotnej zmluve o úvere žalovaná uviedla, že zmluva uzatvorená medzi veriteľom a spotrebiteľom neobsahuje náležitosti požadované zákonom č. 129/2010 Zb.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, a to konkrétne podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch: údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V zmluve sa uvádza len suma splátky, a to 77,87 Eur mesačne k 20.dňu v kalendárnom mesiaci, no nie je uvedená výška splátky v členení na istinu, úroky a poplatky. Žalovaná ďalej zdôraznila, že v zmluve je nesprávne vypočítaná aj celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, teda v zmluve je uvedená, že žalovaná musí zaplatiť spolu 5604,84 Eur, čo je nepravdivý údaj, nakoľko podľa zmluvy bola žalovaná povinná zaplatiť 72 splátok po 77,87 Eur , t.j. 5606,64 Eur ( 72 x 77,87 Eur ), teda viac ako je uvedené v úverovej zmluve. Ďalej žalovaná namietala aj výšku RPMN, ktorá je v zmluve uvedená vo výške 22,63%, nakoľko podľa kalkulačky výpočet ročného úroku a RPMN pri vstupných údajoch: suma pôžičky 3200,-Eur, splátky 77,87 Eur mesačne, doba splátok 72 mesiacov bola vypočítaná RPMN vo výške 22,73%, a teda ročná percentuálna miera nákladov je v zmluve uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa, čo podľa § 11 ods. 1 písm.d) zákona o spotrebiteľských úveroch spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Napokon žalovaná namietala, že právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy nekonal s odbornou starostlivosťou, resp. že z jeho strany prišlo k porušeniu povinnosti v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, keď veriteľ pred uzavretím zmluvy neposúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Žalobca totiž nepredložil žiadny doklad o posudzovaní spôsobilosti dlžníka splácať úver, žiadnym spôsobom nepreukázal bonitu žalovanej, nezisťoval zamestnávateľa, výšku príjmu, neskúmal záväzky dlžníka, jeho rodinný stav, nevykonal lustráciu žalovanej v príslušných evidenciách, čím by získal ucelený obraz o sociálno- ekonomickej situácii žalovanej.
6. Na podaný odpor reagoval žalobca písomným podaním zo dňa 18.03.2020, v ktorom v súvislosti s namietanou aktívnou legitimáciou v konaní poukázal na skutočnosť, že predložil relevantné oznámenie
postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky, ktoré bez ďalšieho zakladajú aktívnu legitimáciu postupníka v konaní. Poukázal v tejto súvislosti na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.06.2003, sp.zn. 4Obo210/01, podľa ktorého „Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v tomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník.“ Žalobca zastáva názor, že aktívnu legitimáciu preukázal, a to oznámením postupcu o postúpení pohľadávky. K splneniu podmienky podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách, žalobca uviedol, že uvedené ustanovenie nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Zo systematického zaradenia tohto ustanovenia je zrejmé, že účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza z porušeniu bankového tajomstva. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Žalobca zastáva názor, že aj prípadné porušenie povinnosti vyplývajúce z § 92 ods. 8 Zákona o bankách nemožno spojiť s občianskoprávnym následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže norma obsiahnutá v § 92 ods. 8 ZoB, nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, v tomto prípade k žalovanej, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska podľa § 50 ods. 1 ZoB. Hlavným účelom § 92 Zákona o bankách, aj podľa dôvodovej správy, je prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. Žalobca preto zastáva názor, že pokiaľ ide o otázku aktívnej legitimácie žalobcu a platnosti postúpenia pohľadávky, predmetnú skutočnosť dostatočne preukázal predloženým oznámením o postúpení pohľadávky zo strany postupcu a zároveň aj Zmluvou o postúpení pohľadávok spolu s príslušnou časťou prílohy k Zmluve o postúpení pohľadávok, platobnou históriou, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti predkladaným spolu s podacím hárkom, výzvou k úhrade pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti zo dňa 31.05.2017 predkladanou spolu s podacím hárkom a výzvou k úhrade pred postúpením pohľadávky zo dňa 12.09.2018.
7. K námietke žalovanej ohľadne absencie náležitosti uvedenej v § 9 ods. 2 písm.l) zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a teda, že uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosť: výšku, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia uviedol, že tento právny názor požadujúci, aby bolo v zmluve vyčíslené členenie každej jednej splátky z pohľadu jej vnútornej skladby, teda koľko z ktorej splátky pripadá na istinu, úroky a poplatky je prekonaný nielen eurokonformným výkladom ( v súlade so Smernicou európskeho parlamentu a rady 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách a o spotrebiteľskom úvere a zrušení smernice rady 87/102/EHS ), ale aj justičnou praxou Slovenskej republiky. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho SR z 22.02.2018 sp.zn. 3Cdo/146/2017 v zmysle ktorého: „ Nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. V zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Zb.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach ( samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm.k) zákona č. 129/2010 Zb.z. uvádza pojmy „výška“, alebo „ počet“,či „ termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“,je za použitia eurokonformného výkladu možné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Od 01.05.2018 sa legislatívne pregnantnejším vyjadrením odstráni možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia, ktorú bolo možné ( a potrebné ) preklenúť už podľa doterajšej právnej úpravy jeho eurokonformným výkladom.“
8. K ďalšej namietanej náležitosti zo strany žalovanej podľa § 9 ods. 2 písm.k) Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedenú sa všetky predpoklady na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov žalobca uviedol, že predmetná náležitosť je v zmluve splnená, nakoľko podľa čl. 1 bodu 1 zmluvy je stanovená výška ročnej percentuálnej miery nákladov 22,63%. Pokiaľ žalovaná namieta, že takýto údaj uvedenia RPMN je nepostačujúci, nakoľko v zmluve absentujú predpoklady použité na výpočet RPMN, žalobca uvádza, že právna úprava, ktorá má obsiahnuť náležitosti spotrebiteľskej zmluvy okrem iného aj náležitosť
RPMN, je transponovanie Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008, ktorá vo svojom článku 10 ods. 2 písm.g) uvádza nasledovné: „ Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery;“ a preto má žalobca za to, že právny názor o povinnosti obsiahnuť podrobný rozpis a dosadenie jednotlivých veličín do vzorca na výpočet RPMN by bolo v rozpore so zrozumiteľnosťou a stručnosťou náležitostí uvedených v spotrebiteľskej zmluve. Žalobca ďalej uviedol, že ročná percentuálna miera nákladov predstavuje celkové náklady spotrebiteľa na úver, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru. Je to číslo, ktoré má umožniť spotrebiteľovi lepšie vyhodnotiť výhodnosť, alebo nevýhodnosť poskytovaného úveru. Pôvodný veriteľ v čl. II zmluvy uvádza všetky potrebné informácie, ktoré vstupujú do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, na základe ktorého žalovaná mohla posúdiť výhodnosť/nevýhodnosť úveru. Do výpočtu RPMN vstupovali položky uvedené v čl. I zmluvy v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch. Základnou rovnicou, ktorá vyjadruje ročnú percentuálnu mieru nákladov upravenou zmluvou o spotrebiteľských úveroch, kladie do rovnováhy na ročnom základe celkovú súčasnú hodnotu čerpaných prostriedkov na jednej strane, a celkovú súčasnú hodnotu splátok a platieb poplatkov na strane druhej. Pre výpočet RPMN sú tak rozhodujúce údaje posledného čerpania, číslo čerpania, výška čerpania, interval vyjadrených v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania a dátumom každého nasledujúceho čerpania, číslo poslednej splátky, číslo splátky, výšky splátky. Vzhľadom k tomu, že zmluva uvádza splatnosť jednotlivých splátok, výšku splátky a celkovú čiastku spojenú s úverom, má žalobcom za to, že predmetná zmluva spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti. Predložený výpočet RPMN zo strany žalovaného považuje žalobca za svojvoľný a použiteľný len pre laickú verejnosť, nakoľko tento je v všeobecný a nezohľadňuje konkrétne podmienky dohodnuté v zmluve. Zároveň nezohľadňuje ani vynechanie poplatku za poistenie do zahrnutia celkovej čiastky podľa § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch a ani výšku poslednej splátky v sume zostatku pohľadávky podľa bodu 5.5.3 úverových podmienok. Žalobca ďalej uvádza, že pri použitom výpočte pomocou spočítania všetkých predpísaných úhrad je potrebné postupovať nasledovne : 71 x 77,87 Eur - splátky splatné od 20.09.2015 do 20.07.2021 bez vyčísleného poplatku za poistenie k úveru v zmysle časti I. čl.1 bodu 1 zmluvy + 1 x 76,07 Eur - splátka splatná 20.08.2021 bez poplatku za poistenie k úveru v zmysle časti I čl. 1 bodu 1 Zmluvy a bodu 5.5.3 úverových podmienok= 5528,77 Eur + 76,07 Eur = 5604,84 Eur. Vzhľadom k tomu, že posledná splátka predstavuje iba alikvotný zostatok úveru, veriteľ nemôže vyžadovať od dlžníka zaplatiť viac, ako by mal reálne zaplatiť, nakoľko by sa bezdôvodne obohatil, a preto je žalovaná povinná zaplatiť iba takto poníženú splátku.
9. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 07.07.2020 uviedla, že zmluva o úvere uzatvorená medzi veriteľom a spotrebiteľom neobsahuje náležitosti požadované zákonom č. 129/2010 Zb. z. o spotrebiteľských úveroch, a to konkrétne podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm.l ) zákona o spotrebiteľských úveroch, údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov prípadne poradie v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V zmluve sa uvádza len jedna suma splátky, a to 77,87 Eur mesačne k 20.dňu v kalendárnom mesiaci, t.j. nie je uvedená výška splátky v členení na istinu, úrok a poplatky. Žalovaná ďalej uviedla, že od účinnosti zákona č.279/2017 Zb.z. odo dňa 01.05.2018 sa uvedenou novelou upustilo od požiadavky členenia splátok na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, avšak uvedený úverový vzťah bol založený pred účinnosťou uvedenej novely, a preto je potrebné ho posudzovať podľa úpravy dovtedy platnej, ktorá členenie splátky na istiny, úroky a iné poplatky striktne vyžadovala pod následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti. V zmluve nie je podľa žalovanej správne vyjadrená ani náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm.i) zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch, t.j. úroková sadzba spotrebiteľského úveru. Výška úrokovej sadzby nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. Žalovaná ďalej trvá aj na tom, že je v zmluve nesprávne vypočítaná celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, lebo v zmluve je uvedené, že žalovaná má zaplatiť 5604,84 Eur, čo je nepravdivý údaj, nakoľko podľa zmluvy bola povinná zaplatiť 72 splátok po 77,87 Eur, t.j. 5606,64 Eur, teda viac ako je uvedené v úverovej zmluve. Hoci žalobca vo vyjadrení na strane 7 uvádza, že pri výpočte je potrebné postupovať inak, zo zmluvy o úvere jednoznačne vyplýva, že úver sa spláca v 72 mesačných splátkach vo výške 77,87 Eur, a preto je úver podľa žalovanej bezúročný a bez poplatkov.
Naďalej zastáva názor aj v tom, že v zmluve absentuje správny údaj RPMN, a to z rovnakých dôvodov, ktoré uviedla v odpore voči platobnému rozkazu. Naďalej zotrváva aj na právnej argumentácii ohľadne porušenia povinnosti veriteľa v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, keď právny predchodca žalobcu pred uzatváraním zmluvy neposúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
10. Žalovaná vo svojom vyjadrení ďalej namietala dvojité úročenie, a to zmluvný úrok vo výške 18,9% ročne. Zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu ( rozhodnutie NS SR sp.zn. 4Obo/143/98 ), po vyhlásení celého úveru za splatný sa istina zmluvne neúročí a žalobcovi prislúcha len úrok z omeškania. Žalovaná má za to, že po vyhlásení mimoriadnej splatnosti, nie je žalobca oprávnený požadovať aj zmluvne dohodnuté úroky, ale iba úroky z omeškania vo výške 5% ročne. Napokon žalovaná opätovne namietala aj aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, nakoľko žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že Slovenská sporiteľňa, a.s. doručila žalovanej výzvu na úhradu nezaplateného splatného záväzku, čo je základným predpokladom pre postúpenie pohľadávky na navrhovateľa a vo vzťahu k posudzovanej právnej otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby v prejednávanej veci, je nepochybne nevyhnutné aj preukázanie doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanej, a to minimálne v rozsahu, že toto oznámenie sa dostalo do jej dispozičnej sféry. Žalovanej totiž oznámenie o postúpení pohľadávok doručené nebolo.
11. Žalobca vo svojom vyjadrení z 25.08.2020 uviedol, že dňa 18.08.2015 pôvodný veriteľ uzatvoril so žalovanou zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej jej poskytol úver vo výške 3200,-Eur. Dňa 17.12.2018 došlo k postúpeniu pohľadávky na žalobcu v celkovej výške 5236,27 Eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 3025,62 Eur, riadneho úroku 1887,15 Eur a úroku z omeškania vo výške 323,50 Eur, pozostávajúceho zo zmluvného úroku z omeškania vo výške 30,54 Eur a zákonného úroku z omeškania vo výške 292,96 Eur. Žalovaná dňa 18.08.2015 čerpala peňažné prostriedky v celkovej výške 3200,-Eur a vykonala úhrady v celkovej výške 596,80 Eur. K námietke žalovanej týkajúcej sa dvojitého úročenia poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo 16.6.2020 sp.zn. 5Cdo/42/2020 v zmysle ktorého: „ v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinnosti dlžník zaplatil ako cenu peňazí.“ Na základe uvedeného má za to, že si uplatnil riadny úrok vo výške, ktorá mu prináleží a ktorú by žalovaný musel zaplatiť, ak by zmluvu plnil riadne a včas. K námietke žalovanej ohľadne porušenia povinnosti vyplývajúce z § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch žalobca uvádza, že žalovaná pred podpisom zmluvy mala poskytnúť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, podľa § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Pôvodný veriteľ na základe poskytnutých údajov od žalovanej následne posúdil schopnosť splácať úver interným postupom a dopytom do úverového registra. Primárna návratnosť ( schopnosť splácať úver ) tak bola overená nasledovne : Klientom deklarovaný príjem: 650,-Eur Bankou akceptovaný príjem, overený na základe interných informácií : 253,-Eur Náklady na domácnosť: 90,-Eur Existujúce záväzky: 58,-Eur Maximálne splátkové zaťaženie, ktoré je možné použiť na splátky úverov ( 55% z akceptovaného príjmu ) Ukazovateľ schopnosti splácať ( disponibilný zostatok ) : 253*55%-58=81,-Eur. Splátka poskytnutého úveru je nižšia ako disponibilný zostatok - podmienka primárnej návratnosti z disponibilných príjmov klienta tak bola splnená. Na základe vyššie uvedeného má žalobca za to, že pôvodný veriteľ splnil povinnosť vyplývajúcu zo Zákona o spotrebiteľských úveroch a tvrdenie žalovanej tak možno považovať za účelové a nepravdivé.
12. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 28.09.2020, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobcu a právna zástupkyňa žalovanej. Právny zástupca žalobcu zotrvala na všetkých svojich písomných podania, právna zástupkyňa žalovanej opätovne namietala aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní, nakoľko žalovanej nebolo doručené oznámenie o postúpení pohľadávky, a teda sa nedostalo do jej dispozičnej sféry a zároveň vzniesla námietku premlčania. V prípade vyhovenia návrhu žalobcu zo strany súdu, žiadala o možnosť povolenia splátok vo výške 50,-Eur z dôvodu zložitej životnej situácie žalovanej, kedy jej príjem je veľmi nízky, poberá rodičovský príspevok a rodinné prídavky vo výške 319,-Eur , zároveň sa stará o dve maloleté deti a pri rozhodnutí o trovách konania, aby bol braný na zreteľ § 257 CSP a žalobcovi neboli priznané trovy právneho zastúpenia.
Na požadované splátky dlhu reagoval právny zástupca žalobcu, ktorý uviedol, že možnosť splácania dlhu zo strany žalovanej nenamieta, ani požadovanú výšku splátky.
13. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 11.11.2020, ktorého sa opätovne zúčastnili právny zástupca žalobcu a právna zástupkyňa žalovanej, pričom zotrvali na doterajších písomných vyjadreniach a ústnych prednesoch, návrhy na doplnenie dokazovania ani jedna zo strán nemala.
14. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, odporom žalovanej a ostatnými listinnými dôkazmi tvoriacimi súčasť spisu na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav:
15. Právny predchodca žalobcu ( Slovenská sporiteľňa, a.s. ) uzatvorila so žalovanou dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o splátkovom úvere ( spotrebiteľský úver ) č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej poskytol úver vo výške 3200,-Eur, pri úrokovej sadzbe 18,90% p.a v deň uzatvorenia zmluvy, s výškou splátky a jej splatnosťou: 77,87 Eur mesačne 20.deň v kalendárnom mesiaci, so splatnosťou prvej splátky: 20.09.2015, so splatnosťou úrokov a poplatkov: mesačne ku dňu splatnosti splátky v kalendárnom mesiaci, s počtom splátok: 72, s konečnou splatnosťou: 20.08.2021, pri ročnej percentuálnej miere nákladov: 22,63%, s priemernou hodnotou RPMN: 15,44%, celkovou čiastkou spojenou s úverom: 5604,84 Eur pri odplate: 19,89% p.a, s poplatkom za poistenie úveru 2,63 Eur mesačne, splatný v termíne a periodicite splátky úveru. V zmysle Zmluvy o splátkovom úvere, „všetky údaje uvedené v základných podmienkach zmluvy sú platné ku dňu uzatvorenia zmluvy a ich zmeny sa riadia zmluvou , POP a VOP“.
16. Podľa čl. II bodu 6 Zmluvy o splátkovom úvere, ak dlžník pohľadávku nespláca riadne a včas, môže banka požadovať najmä zaplatenie úrokov z omeškania, vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky a poskytnúť informácie o tejto skutočnosti do spoločného registra bankových informácií.
17. Podľa čl.III. bodu 1 Zmluvy o splátkovom úvere, súčasťou zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľni, a.s. s účinnosťou od 01.01.2015 ( ďalej „VOP“), Produktové obchodné podmienky pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne , a.s. s účinnosťou od 01.01.2015 ( ďalej „ POP“), Sadzobník a podmienky určené zverejnením za ktorých sa bankový produkt poskytuje.
18. Písomným upozornením: „ Výzva “ zo dňa 31.05.2017, právny predchodca žalobcu upozornil žalovanú na nedoplatok v celkovej výške 1218,57 Eur, ako aj na možnosť zosplatnenia celého úveru v prípade neuhradenia dlžnej sumy. Z pripojeného podacieho hárku súd zisťuje, že uvedená výzva bola daná na poštovú prepravu dňa 09.06.2017, a teda sa uvedená výzva dostala do dispozičnej sféry žalovanej.
19. Písomným podaním: „ Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“ zo dňa 11.07.2017, právny predchodca žalobcu informoval žalovanú o porušení bodu 8.1 písm.a Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery a oznámil jej vyhlásenie mimoriadnej splatnosti pohľadávky ku dňu 10.07.2017. Zároveň ju vyzval na uhradenie dlžnej pohľadávky vo výške 4134,50 Eur do 15 dní.
20. Písomným podaním: „ Výzva“ zo dňa 12.09.2018, právny predchodca žalobcu oznamuje žalovanej výšku nesplatenej pohľadávky, ktorá ku dňu 12.09.2018 predstavuje sumu 5020,46 Eur a zároveň upozorňuje žalovanú na možnosť postúpenia pohľadávky.
21. Z prehľadu splátok a úhrad klienta (žalovanej) súd zisťuje, že žalovaná splácala poskytnutý úver nepravidelne, pričom celkovo z poskytnutého úveru uhradila sumu 596,80 Eur, čo nebolo medzi stranami sporné. Posledné platby, ktoré žalovaná pred zosplatnením vykonala, boli splátky: 0,40 Eur dňa 14.06.2017, 21.52 Eur dňa 15.05.2017, 2,52 Eur dňa 10.04.2017, 21,52 Eur dňa 15.03.2017, 12,91 Eur dňa 15.02.2017 , 8,61 Eur dňa 15.02.2017, 21,52 Eur dňa 16.01.2017.
22. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1058/2018/CE a prílohy k Zmluve o postúpení pohľadávok medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s a EOS KSI Slovensko, s.r.o. zo dňa 17.12.2018 došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom konania z pôvodného veriteľa na žalobcu.
23. Listom zo dňa 3.1.2019 pôvodný veriteľ - Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila žalovanej postúpenie pohľadávky na spoloč. EOS KSI Slovensko s.r.o.
24. Podľa§ 497 zákona č. 513/1991 Zb.z. Obchodný zákonník v znení účinnom ku dňu 18.08.2015, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
25. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.z. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu 18.08.2015, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
26. Podľa § 52 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb.z. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu 18.08.2015, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
27. Podľa § 52 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb.z. Občiansky zákonník, v znení účinnom ku dňu 18.08.2015, Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
28. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.z. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu 18.08.2015, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
29. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu 18.08.2015, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
30. Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu 18.08.2015, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, 5a), b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
31. Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) odplatu podľa osobitných predpisov, 18aa)
k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16,
v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,
y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23,
z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok,
aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.
32. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
33. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka (1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
(2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
34. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
35. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Zb.z. o bankách, v znení účinnom k času postúpenia pohľadávky t.j. 17.12.2018, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu 87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. 87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
36. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
37. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
38. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
39. Skôr ako sa súd začal zaoberať samotnou úverovou zmluvou a splnením obligatórnych náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, posúdil vzhľadom na vznesenú námietku žalovanej aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní. Žalobca svoju aktívnu legitimáciu v konaní preukazoval Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1058/2018/CE zo dňa 17.12.2018, prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok medzi Slovenskou sporiteľnou , a.s. a EOS KSI Slovensko s.r.o. zo dňa 17.12.2018 a oznámením Slovenskej sporiteľne a.s. (postupcu ) o postúpení pohľadávky podľa § 526 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník zo dňa 03.01.2019 , ktoré bolo adresované žalovanej.
40. Postúpenie pohľadávky ( cesia ) je všeobecne upravená v § 524 Občianskeho zákonníka a spočíva v tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho veriteľa ( postupcu ) vstúpi nový veriteľ ( postupník ) na základe zmluvy uzatvorenej medzi nimi. Postúpením pohľadávky dochádza k zmene v osobe veriteľa tak, že novým veriteľom sa stáva postupník a nadobúda pohľadávku s príslušenstvom a právami ňou spojenými. Pri tzv. bankových úveroch, kde postupcom je banka je pre platné postúpenie pohľadávky nutné dodržiavať podmienky upravené aj v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Zb.z. o bankách.
41. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Zb.z. o bankách , môže byť iba taká pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými ( dospelé splátky ), a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy potom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Tieto predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Z uvedeného teda vyplýva, že banka je oprávnená postúpiť peňažný záväzok až vtedy, ak je dlžník aktuálne napriek písomnej výzvy banky v omeškaní o viac ako 90 kalendárnych dní. Súd konštatuje, že podmienku kladenú na veriteľa ustanovením § 92 ods. 8 prvá veta zákona o bankách, ktorá je nevyhnutnou podmienkou možnosti ďalšieho právneho úkonu, a to postúpenia pohľadávky zo strany banky si postupca splnil, keď žalovanú listom zo dňa 12.09.2018 vyzval k úhrade dlžnej sumy 5020,46 Eur a zároveň ju upozornil na možnosť postúpenia pohľadávky tretej osobe a tiež listom zo dňa 11.07.2017, v ktorom oznámil žalovanej mimoriadne zosplatnenie úveru a zároveň ju tiež vyzval na úhradu dlžnej sumy. Doručenie oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a zároveň výzvy na splatenie dlžnej sumy žalobca v konaní preukázal aj predložením podacieho hárku, z ktorého vyplýva, že oznámenie a výzva k úhrade boli podané na poštovú prepravu dňa 18.07.2017, a teda sa dostali do dispozičnej sféry žalovanej. Pokiaľ žalovaná vo svojom odpore a následných vyjadreniach namieta i platnosť postúpenia pohľadávky, a teda aktívnu legitimáciu žalobcu z dôvodu nepreukázania oznámenia postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky, súd sa v danom prípade plne stotožňuje s právnou argumentáciou žalobcu, v ktorej poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.06.2003, sp.zn. 4Obo/210/2001 podľa ktorého: „relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenie pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej existencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník.“ Žalobca v konaní predložil listinný dôkaz „Oznámenie o postúpení pohľadávky“ zo dňa 03.01.2019 ( č.l. spisu 84 ), ktorým postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. oznamuje žalovanej ako dlžníčke, že na základe
zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1058/2018/CE postúpila pohľadávku banky spolu s príslušenstvom na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. ( na žalobcu ). Uvedeným listinným dôkazom žalobca aj bez predloženia Zmluvy o postúpení pohľadávok preukázal svoju aktívnu legitimáciu v konaní bez ohľadu na to, či uvedené oznámenie bolo doručené žalovanej alebo nie. Pokiaľ sa vyššie uvedené oznámenie nedostane do dispozičnej sféry žalovanej, nespôsobuje to neplatnosť postúpenia, ale jedine možnosť dlžníka plniť svoj záväzok naďalej postupcovi. Žalobca na dôvažok preukázanie svojej aktívnej legitimácie v konaní predložil i Zmluvu o postúpení pohľadávok č.-1078/2018/CE zo dňa 17.12.2018 ako aj prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 17.12.2018, z ktorých vyplýva pravdivosť tvrdenia žalobcu o existencii jeho právneho nástupníctva po postupcovi Slovenskej sporiteľni, a.s. na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok, na základe ktorej sa pohľadávka voči žalovanej stala pohľadávkou žalobcu, o čom svedčí i príloha k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX, kde je presne špecifikovaná osoba žalovanej i výška jej pohľadávky, ktorú eviduje ku dňu postúpenia pohľadávky postupca. Na základe vyššie uvedených skutočností súd považoval námietku žalovanej ohľadne nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní za nedôvodnú.
42. Na základe predložených listinných dôkazov a vyjadrenia sporových strán mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu - Slovenskou sporiteľnou a.s. a žalovanou bola dňa 18.08.2015 uzatvorená zmluva o splátkovom úvere ( spotrebiteľský úver ) č. 5076172602, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej úver vo výške 3200,-Eur , ktorý sa zaviazala žalovaná splácať v pravidelných mesačných splátkach po 77,87 Eur mesačne, vždy v 20.deň v kalendárnom mesiaci, s počtom splátok 72, s konečnou splatnosťou k 20.08.2021. Z celkovo poskytnutého úveru žalovaná splatila 596,80 Eur. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporné.
43. Zmluva o úvere, z ktorej žalobca vyvodzuje svoj nárok je zmluvou spotrebiteľskou, nakoľko z obsahu zmluvy vyplýva, že právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojho podnikania a žalovaná uzavrela zmluvu ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ani v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a teda ide o spotrebiteľský úver, ktorý spĺňa definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle ustanovenia § 2 písm.a), b) zákona č. 129/2010 Zb.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a uzavretá zmluva zo dňa 18.08.2015 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa ustanovenia § 2 písm.d) citovaného zákona, preto úver ňou poskytnutý je nutné považovať za spotrebiteľský úver. Z uvedeného vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy je potrebné aplikovať nielen ustanovenia zákona č.129/2010Zb.z., ale aj ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 52 ods. 2 prvej vety Občianskeho zákonníka.
44. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej, súd ďalej posúdil včasnosť podania žaloby v súvislosti s účinnosťou zosplatnenia predmetnej pohľadávky.
45. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
46. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
47. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
48. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
49. Z prehľadu splátok a úhrad súd zisťuje, že žalovaná platila svoj záväzok voči právnemu predchodcovi žalobcu nepravidelne, čím sa dostala do omeškania so splácaním pohľadávky voči pôvodnému veriteľovi, a keďže žalovaná nezaplatila 3 po sebe nasledujúce splátky, právny predchodca žalobcu
upozornil žalovanú výzvou zo dňa 31.05.2017 na omeškanie so splácaním pohľadávky vo výške 1218,57 Eur a zároveň aj na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Nakoľko žalovaná svoje zameškané splátky neuhradila v stanovenej lehote, právny predchodca žalobcu pristúpil k zosplatneniu úveru ku dňu 10.07.2017, o čom žalovanú informoval listom zo dňa 11.07.2017.
50. Veriteľ skôr ako uplatní svoje právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, má povinnosť dlžníka v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upozorniť na existenciu dlhu, ako aj na možnosť predčasného zosplatnenia úveru. Veriteľ si túto povinnosť splnil oznámením zo dňa 31.05.2017 a zároveň tiež preukázal predloženým podacím hárkom, že uvedená výzva sa dostala do dispozičnej sféry žalovanej. Nakoľko žalovaná napriek výzve svoje omeškané splátky ani za dodatočne poskytnutej lehoty neuhradila, využil právny predchodca žalobcu svoje právo na zosplatnenie, ktoré bolo dohodnuté medzi účastníkmi zmluvného vzťahu v článku II v bode 6 Zmluvy o splátkovom úvere a úver k 10.7.2017 zosplatnil. Veriteľ má právo zosplatnenia úveru do splatnosti najbližšej splátky úveru, ktorá nasleduje po uplynutí troch mesiacov od omeškania s úhradou prvej omeškanej splátky za predpokladu, že je dlžník upozornený podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka na existenciu dlhu a na možnosť predčasného zosplatnenia úveru. V posudzovanej veci to znamená, že splátka, ktorá vyvolala zosplatnenie bola splátka z marca 2017, ktorá v zmysle zmluvných dojednaní mala byť splatená do 20.dňa v kalendárnom mesiaci. Výzvu s upozornením na možnosť zosplatnenia zaslal právny predchodca žalobcu žalovanej dňa 30.05.2017 a následne úver zosplatnil k 10.07.2017 tzn., že splátka, ktorá vyvolala zosplatnenie bola splátka z 20.03.2017 a omeškanie s ňou trvalo po dobu 3 mesiacov t.j. počas mesiaca apríl, máj a jún, a preto k zosplatneniu došlo účinne nasledujúci mesiac do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky, teda splatnosť mala byť vyhlásená do 20.07.2017, pričom právny predchodca žalobcu tak učinil k 10.07.2017 o čom žalovanú informoval listom z 11.07.2017. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na závery občiansko-právneho kolégia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 20.03.2019, na ktorom došlo k zjednoteniu výkladu použitia práva veriteľa na vyhlásenie predčasnej splatnosti tak, že právo veriteľa na zosplatnenie je časovo obmedzené do splatnosti najbližšej nasledujúcej - budúcej splátky. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka komplikuje určenie splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky v súvislosti s vyhlásením predčasnej splatnosti úveru podľa druhej vety § 565 Občianskeho zákonníka. V tomto prípade je potrebné pristúpiť k výkladu, že veriteľovi patrí právo na predčasné zosplatnenie úveru do tej najbližšej splátky úveru, ktorá nasleduje po uplynutí troch mesiacov od omeškania s úhradou prvej omeškanej splátky za predpokladu, že je zároveň dlžník upozornený v lehote podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka na existenciu dlhu a na možnosť predčasného zosplatnenia úveru. Súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že veriteľ využil svoje právo na zosplatnenie platne a úver bol zosplatnený k 10.07.2017.
51. Súd ďalej s poukazom na ustanovenie § 54a Občianskeho zákonníka ako aj na vznesenú námietku premlčania posúdil, či nedošlo k premlčaniu uplatneného práva žalobcu. Vzhľadom na vyššie uvedené posúdenie účinnosti zosplatnenia poskytnutej pôžičky, súd uvádza, že v zmysle § 101 Obč. zákonníka je premlčacia doba trojročná, pričom táto podľa ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka začína plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Z uvedeného je zrejmé, že premlčacia doba začína plynúť od zročnosti splátky, kvôli ktorej sa predčasné plnenie žiada, nie od okamihu predčasnej splatnosti. Táto splatnosť nenastáva uplynutím 3 mesiacov resp. vyhlásením okamžitej splatnosti úveru, ale nezaplatením splátky, pre ktorú sa stane splatným celý dlh, tzn. pre nezaplatenie splátky, ktorá zosplatnenie vyvolala. Aj keď „Výzva na zaplatenie úveru“, ani „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“ neuvádza, pre ktorú splátku došlo k zosplatneniu úveru, z dátumu zosplatnenia t.j. 10.07.2017, z dátumu „Výzvy na zaplatenie úveru t.j. 31.5.2017“ a z prehľadu splátok a úhrad klienta je možné vyvodiť, že touto splátkou musela byť splátka v mesiaci marec 2017, nakoľko pre zosplatnenie je nevyhnutné, aby bol podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka dlžník v omeškaní so splácaním splátky úveru najmenej 3 mesiace. Keďže žalovaná mala uhrádzať splátky vždy k 20.dňu v mesiaci, marcovú splátku mala uhradiť k 20.03.2017 a následne k 20.04.2017 sa dostala do omeškania s uvedenou splátkou o jeden mesiac, k 20.05.2017 o 2 mesiace a k 20.06.2017 bola v omeškaní po dobu 3 mesiacov. Po uplynutí troch mesiacov musí veriteľ právo zosplatnenia vykonať najskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky t.j. do 20.07.2017. Právny predchodca žalobcu tak učinil dňa 10.07.2017. Premlčacia lehota v zmysle druhej vety § 103 Obč. zákonníka začne plynúť odo dňa zročnosti tej splátky od splatnosti ( zročnosti ), ktoré uplynuli 3 mesiace a omeškanie s ňou trvá, tzn. pre ktorú k zosplatneniu došlo - ktorá zosplatnenie vyvolala. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že touto splátkou bola splátka z 20.03.2017. Premlčacia doba v zmysle § 103 tak začala plynúť od 20.03.2017 a uplynula by k
20.03.2020. Návrh upomínaciemu súdu na vydanie platobného rozkazu bol zo strany žalobcu doručený upomínaciemu súdu Banská Bystrica dňa 22.01.2020, teda pred uplynutím 3ročnej premlčacej doby. Vzhľadom na vyššie uvedené posúdenie súd uzatvára, že námietka premlčania vznesená žalovanou je nedôvodná, nakoľko žalobný návrh bol podaný včas, v rámci 3ročnej premlčacej doby. V tomto smere súd poukazuje aj na právny názor vyslovený Krajským súdom v Banskej Bystrici, č.k. 16Co/414/2017 zo dňa 13.09.2018, v ktorom krajský súd rovnako konštatuje, že premlčacia doba začína plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, kvôli ktorej sa predčasné plnenie žiada a nie od okamihu predčasnej splatnosti. Táto splatnosť nenastáva uplynutím troch mesiacov resp. vyhlásením okamžitej splatnosti úveru, ale nezaplatením splátky pre ktorú sa stane splatným celý dlh.
52. Následne súd podrobil Zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným prieskumu, či obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 9 ods. 1,2 zákona č. 129/2010 Zb.z. účinného ku dňu podpísania úverovej zmluvy, t.j. k 18.08.2015. Zákon č. 129/2010 Zb.z. určuje v § 9 obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré v prípade ich absencie, resp. ich nesprávneho uvedenia v zmluve, sankcionuje v zmysle § 11 ods. 1 uvedeného zákona bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou spotrebiteľského úveru.
53. Žalovaná v podanom odpore ako aj následných písomných vyjadreniach namietala, že zmluva neobsahuje náležitosť požadovanú zákonom č. 129/2010 Zb.z. podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm.l), a to údaj o výške, počte a termínoch splátky istiny úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho zosplatnenia. V tejto v súvislosti sa súd stotožňuje s argumentáciou žalobcu, že uvedený právny názor požadujúci, aby bolo v zmluve vyčíslené členenie každej jednej splátky z pohľadu jej vnútornej skladby, teda koľko z ktorej splátky pripadá na istinu, úroky a poplatky bol prekonaný, a to nielen eurokonformným výkladom v súlade so Smernicou európskeho parlamentu a rady 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice rady č. 87/102/EHS, ale aj následnou praxou súdov Slovenskej republiky. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22.02.2018 sp.zn. 3Cdo/146/2017, ktorým judikoval:„ nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. V zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Zb.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach ( samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky ). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm.k) zákona č.129/2010 Zb.z. uvádza pojmy „výška“ alebo „počet“, či „termíny splátok istiny alebo iných úrokov“ je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje čo splátka úveru zahrňuje. Od 01.05.2018 sa legislatívne pregnantnejším vyjadrením odstráni možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia , ktorú bolo možné ( a potrebné ) preklenúť už podľa doterajšej právnej úpravy jeho eurokonformným výkladom.“ Súd s poukazom na vyššie citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR konštatuje, že zmluva o úvere uzavretá medzi právnym predchodcom a žalovanou obsahuje výšku splátky: 77,87 Eur, počet splátok: 72 i termíny splátok istiny úrokov a poplatkov: 20.deň v kalendárnom mesiaci, a teda je splnená náležitosť § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Zb.z. účinného k 18.08.2015.
54. Ďalšou námietkou zo strany žalovanej bola neprimerane vysoká úroková sadzba za poskytnutie úveru, ktorú rovnako súd považuje za nedôvodnú, nakoľko dojednaná úroková sadzba v zmysle čl. I Zmluvy o splátkovom úvere bola medzi stranami zmluvného vzťahu dojednaná vo výške 18,90% ročne a jej výšku súd nepovažuje za neprimerane vysokú, ktorá by odporovala dobrým mravom. Najvyšší súdu SR v rozsudku sp.zn. 5Cdo/26/2011 zo dňa 26.04.2012 uviedol: „ neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovanými bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.“ Priemerné úrokové sadzby z úverov v trvaní nad 5 rokov sa v čase uzatvorenia zmluvného vzťahu medzi stranami sporu pohybovali vo výške 11,53% ročne. Súdna prax akceptuje dojednanie úrokovej sadzby do 2,5násobku priemernej úrokovej sadzby z úverov poskytnutých bankami, pričom z uvedeného je zrejmé, že dojednaná úroková sadzba 18,90% nepresahuje ani dvojnásobok priemerných úrokových mier z úverov poskytnutých bankami, a teda nemožno považovať dojednanú výšku úveru za dojednanie v rozpore s dobrými mravmi.
55. Žalovaná v konaní namietala aj nesprávnu výšku RPMN s odkazom na internetovú kalkulačku, podľa ktorej RPMN vypočítala vo výške 22,73% a v zmluve je nesprávne uvedená vo výške 22,63%. Súd v tejto
súvislosti uvádza, že výpočet RPMN prostredníctvom internetovej kalkulačky nie je presným a v súdnom konaní použiteľným údajom, slúži len laickej verejnosti pre orientačný výpočet RPMN, preto nepovažuje takýto prepočet predložený žalovanou za preukazujúci nesprávnosť hodnoty RPMN uvedenej v zmluve.
56. Ani námietku žalovanej ohľadne neposúdenia jej bonity zo strany banky pred uzatvorením úverovej zmluvy nepovažuje za dôvodnú, nakoľko žalobca v konaní vyvrátil toto tvrdenie žalovanej, keď uviedol všetky vstupné údaje, ktoré zadala pri uzatváraní zmluvy o pôžičke priamo žalovaná a popísal aj spôsob prepočtu, ktorým bola zisťovaná schopnosť klienta splácať poskytnutý úver a zároveň predložil výstup z Úverového registra žalovanej, ktorým si banka overovala úverové zaťaženie žalovanej.
57. Po posúdení predloženej úverovej zmluvy súd však musí dať za pravdu žalovanej, že v zmluve je nesprávna uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, a teda údaj 5604,84 Eur, nakoľko pri 72 splátkach s výškou splátky 77,87 Eur vychádza celková čiastka 5606,64 Eur, teda viac ako je uvedené v úverovej zmluve. Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Zb.z. písm.h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť sa rozumie súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom v zmysle § 2 písm.g) zákona č. 129/2010 sa rozumejú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akékoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe okrem notárskych poplatkov. Do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak musí spotrebiteľ navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver, alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Z uvedeného vyplýva, že výška splátky uvedená v úverovej zmluve vynásobená počtom splátok sa musí rovnať celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, čomu tak v danej veci nie je. Obrana žalobcu v tejto súvislosti spočívala v tom, že posledná splátka, ktorú mala žalovaná zaplatiť splatná k 20.08.2021 nie je vo výške 77,87 Eur ako ostatné splátky, ale len v zostatkovej výške 76,07 Eur, v dôsledku čoho potom údaj celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť predstavuje 5604,84 Eur a nie tak ako uvádza žalovaná 5606,64 Eur. Poukázal tiež na bod 5.5.3 Obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s. pre poskytnutie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a mikropodnikateľom, podľa ktorého: „výška poslednej splátky bude tvorená zostatkom pohľadávky banky“. Súd sa však s obranou žalobcu v tomto smere nestotožňuje, nakoľko veriteľ je povinný premietnuť všetky základné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru do úverovej zmluvy tak, aby v čase uzatvorenia zmluvy bolo spotrebiteľovi jasné, za akých konkrétnych podmienok zmluvu uzatvára, aká je výška jeho povinnosti pre daný mesiac, koľko má platiť za poskytnutý úver a čo je obsahom konkrétnej splátky úveru. V čl. 1 Zmluvy o splátkovom úvere sa uvádza výška splátky a jej splatnosť len sumou 77,87 Eur mesačne v 20.deň v kalendárnom mesiaci, pri počte splátok 72. Nijaký údaj o tom, že posledná splátka úveru by mala byť v nižšej výške, tak ako argumentoval žalobca, sa v zmluve o splátkovom úvere nenachádza. Súd je toho názoru, že veriteľovi nič nebránilo v tom, aby do základných podmienok zmluvy stanovil, že výška prvej a 71. splátky bude vo výške 77,87 Eur, splatná vždy k 20.dňu kalendárnom mesiaci a posledná 72. splátka bude v nižšej výške, konkrétne vo výške 76,07Eur. Takéto dojednanie by bolo presné, zrozumiteľné a určité a nevznikali by nijaké pochybnosti o tom, akú výšku tej-ktorej splátky má dlžník veriteľovi zaplatiť. V samotnej zmluve o splátkovom úvere uzavretej medzi zmluvnými stranami dňa 18.08.2017 sa v nijakom ustanovení neuvádza, že posledná splátka úveru by mala byť v nižšej zostatkovej výške. Rovnako súd podrobil kontrole aj Všeobecné obchodné podmienky ( č.l. spisu 26 ) a Produktové obchodné podmienky pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne a.s. ( č.l. spisu 48 ), pričom zmienku o tom, že spotrebiteľ uhrádza poslednú splátku v nižšej zostatkovej výške nenašiel.
58. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že v zmluve o splátkovom úvere zo dňa 18.08.2015, ktorú uzavreli právny predchodcu žalobcu a žalovaná je nesprávne uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť podľa § 9 ods. 2 písm.k) zákona č. 129/2010 účinného k 18.08.2015, resp. pri celkovej čiastke 5604,84 Eur , ktorú má žalovaná zaplatiť je nesprávne uvedená výška poslednej splátky, a teda nesprávne uvedená náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. l ) zákona č. 129/2010 zb.z. účinného k 18.08.2015, nakoľko v zmluve sa uvádza len jediný údaj o výške splátok, a to sumou 77,87 Eur, čo pri 72 splátkach nepredstavuje celkovú čiastku úveru 5604,84 Eur. V takomto prípade by malo byť zo strany veriteľa
jasne uvedené, že výška prvej až 71.splátky predstavuje sumu 77,87 Eur a posledná 72.splátka je vo výške 76,07 Eur. Nakoľko uvedené náležitosti sú v zmluve uvádzané nesprávne, spôsobuje to podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Zb.z. o spotrebiteľských úveroch účinný k 18.08.2015 bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru, v dôsledku čoho má žalobca nárok len na vrátenie skutočne poskytnutej výšky úveru po odrátaní platieb, ktoré žalovaná na úver uhradila. V konkrétnom prípade pri poskytnutí úveru 3200,-Eur a odrátaní sumy 596,80 Eur, ktoré žalovaná na splátkach úveru uhradila, zostala žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2603,20 Eur. Vzhľadom na vyššie uvedené súd zaviazal žalovanú k zaplateniu dlžnej sumy 2603,20 Eur a vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol.
59. Nakoľko sa žalovaná dostala s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania vznikol žalobcovi nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania, ktorý si uplatnil počnúc dňom 18.12.2018 t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky vo výške 5% ročne z dlžnej sumy, výška ktorého je v súlade s platnou právnou úpravou podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb.z., preto v uplatnenej výške súd žalobcovi úrok z omeškania priznal zo sumy 2603,20 Eur, teda zo sumy, ktorú je žalovaná v zmysle rozhodnutia súdu povinná žalobcovi zaplatiť.
60. Podľa § 232 ods. 3 a 4 Zákona č. 160/2015 Zb.z. Civilného sporového poriadku, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
61. Súd umožnil žalovanej zaplatiť svoj dlh pozostávajúci z istiny a úroku z omeškania v splátkach po 50,-Eur mesačne pod hrozbou straty výhody splátok, vzhľadom na jej osobné a zárobkové pomery , kedy žalovaná je v zložitej životnej situácii a jej príjem je nízky, poberá len rodičovský príspevok a rodinné prídavky celkovo vo výške 319,-Eur a zároveň sa stará o dve maloleté deti. Žalobca s možnosťou splácať dlžnú čiastku úveru ako aj s požadovanou výškou splátky súhlasil na pojednávaní dňa 28.09.2020.
62. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
63. Podľa § 255 ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej úspechu vo veci.
64. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
65. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
66. O trovách konaniach súd rozhodol podľa § 262 v spojení s § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko pomer úspechu a neúspechu každej sporovej strany bol približne rovnaký. Pri celkovej žalovanej sume 5236,27 Eur bol žalobca úspešný v sume 2603,20 Eur, čo predstavuje 49,71% a žalovaná v časti 2633,07 Eur , čo predstavuje 50,29%.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v Lučenci, Dr. Herza 14 písomne.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.