Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/12/2018

Potvrdené rozhodnutím 17Co/14/2021
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Marianny Hirkovej, v spore žalobcu X. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX V., právne zastúpený: JUDr. Peter Čurilla, advokát so sídlom Hlavná 11, Prešov proti žalovanému: H.. X. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, XXX XX V., právne zastúpený: JUDr. Lukáš Polák, advokát so sídlom Hlavná 137, Prešov, o náhradu škody s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 14C/12/2018-153 zo dňa 11.11.2020 takto rozhodol: Potvrdzuje rozsudok. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne prvoinštančný súd v uznesení po právoplatnosti tohto rozsudku."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: X. P., K.. XX.XX.XXXX, O. G. XX, XXX XX V., právne zastúpený: JUDr. Peter Čurilla, advokát so sídlom Hlavná 11, Prešov proti žalovanému: H.. X. W., K.. XX.XX.XXXX, O. Q. XX, XXX XX V., právne zastúpený: JUDr. Lukáš Polák, advokát so sídlom Hlavná 137, Prešov, o náhradu škody s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. žalobu z a m i e t a ,

II. p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

odôvodnenie:

1. Žalobou súdu podanou dňa 13.03.2018 navrhol žalobca, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu náhradu škody, titulom bolestného vo výške 1.373 EUR istiny s 5 % - tným ročným úrokom z omeškania počítaným odo dňa 28.02.2016 až do zaplatenia, titulom sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 515 EUR istiny s 5 % - tným ročným úrokom z omeškania počítaným odo dňa 28.02.2016 až do zaplatenia, titulom straty na zárobku vo výške 1.367,47 EUR istiny s 5 % - tným ročným úrokom z omeškania počítaným odo dňa 05.04.2017 až do zaplatenia, titulom náhrady vecných výdavkov vo výške 263,55 EUR istiny s 5 % - tným ročným úrokom z omeškania počítaným odo dňa 05.04.2017 až do zaplatenia, ako aj náhradu nemajetkovej ujmy 2.000 EUR istiny s 5 % - tným ročným úrokom z omeškania počítaným odo dňa právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. V rámci odôvodnenia žaloby žalobca poukázal na to, že Obvodným oddelením Policajného zboru Prešov

- Sever (ČVS:ORP-795/SE-PO-2016) bola v prípravnom konaní vedená trestná vec obvineného H.. X. W., nar. 23.08.1962 trestné stíhaného za prečin ublíženia na zdraví podľa na tom skutkovom základe, že dňa 27.02.2016 v čase okolo 18:00 hod. na vrátnici v bývalom objekte spoločnosti KRONOSPAN v Prešove najprv slovne zaútočil na X. P. v Prešove, následne tohto schmatol za bundu a stiahol na zem, pričom pri páde si žalobca, poškodený X. P. podvrtol palec ľavej ruky a ľavé rameno, kde zranenia si vyžiadali liečenie s dĺžkou trvania 16 až 18 dní. Žalobca taktiež v žalobe uviedol, že predmetná vec je vedená okresným súdom pod sp. zn. a v rámci odôvodnenia žaloby špecifikoval jednotlivé nároky.

2. Žalovaný v rámci písomného vyjadrenia zo dňa 25.05.2018 v žalobe uviedol, že rozporuje všetky dôvody, z ktorých žalobca odvodzuje opodstatnenosť podanej žaloby, najmä však existenciu príčinnej súvislosti, ako predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu. Ďalej poukázal na to, že uznesením o vznesení obvinenia bolo žalovanému vznesené obvinenie na tom skutkovom základe, že dňa 27.02.2016 v čase približne o 18.00 hod. v Prešove na ulici Bardejovskej 24 v objekte spoločnosti POLYTRANS

po predchádzajúcom nedorozumení mal fyzicky napadnúť tam prítomného žalobcu, ktorý stál na prahu dverí unimobunky, mal ho rukou chytiť za oblečenie a strhnúť na zem v dôsledku čoho mal žalobca spadnúť na zem a utrpieť kožnú odreninu na bočnej ploche krku vľavo, podvrtnutie ľavého ramena, podvrtnutie palca ľavej ruky. Tieto zranenia si podľa znalca z odboru zdravotníctva vyžiadali liečenie spojené s práceneschopnosťou najmenej 14 dní. Trestné konanie za vyššie popísaný skutok je vedené na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. ku dňu podania tohto vyjadrenia nebolo vo veci právoplatne rozhodnuté. Trestné konanie je vedené výlučne na podklade svedeckej výpovede žalobcu ako poškodeného, pričom v rámci celého vyšetrovania nebol zabezpečený žiaden ďalší svedok, ktorý by prisvedčil tvrdeniam žalobcu ako poškodeného. Žalovaný v celom priebehu vyšetrovania popiera svoju vinu a akúkoľvek zodpovednosť za zranenia žalobcu. V tejto súvislosti dal žalovaný súdu do pozornosti výsluch znalca MUDr. Martina Kováča, ktorý bol vykonaný počas vyšetrovania dňa 27.11.2017, v rámci ktorého znalec sám uviedol: „Je možné pripustiť, že poranenia X.Y.S. P. (žalobcu) mohli vzniknúť aj tým spôsobom, ako to uviedol obvinený W.. Je možné pripustiť, že poranenia poškodeného mohli vzniknúť aj v inom čase a na inom mieste.“ Žalovaný s odkazom na vyššie uvedené, ako aj na obsah vyšetrovacieho spisu konštatoval, že existuje závažná pochybnosť o odôvodnenenosti vedeného trestného konania voči jeho osobe. Vzhľadom k tomu je otázka viny, resp. neviny žalovaného otázkou, od ktorej závisí rozhodnutie súdu v tomto konaní., preto navrhol v súlade s ust. (ďalej v texte „CSP“) predmetné konanie prerušiť do právoplatného skončenia konania trestnej veci vedenej pred Okresným súdom v Prešove pod sp. zn. . Odhliadnuc od návrhu na prerušenie predmetného konania má za potrebné uviesť, že v prípade trestného nároku žalobcu na náhradu škody je nevyhnutné, aby žalobca dostatočne hodnoverným spôsobom preukázal existenciu kauzálneho nexu v konaní žalovaného, ktoré by mohlo vyvolať škodlivý následok na zdraví žalobcu. Žalobca sa v podanej žalobe obmedzil len na konštatovanie, že žalovanému bolo vznesené obvinenie za prečin ublíženia na zdraví, avšak žiadnym iným spôsobom neuviedol a ani dôkazne nepotvrdil ani len domnelú existenciu príčinnej súvislosti ako jedného zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. V tejto súvislosti žalovaný odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , v zmysle ktorého platí: „O vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide vtedy, ak je medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevznikne. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a je rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny a následku.“ Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie porušenia právnej povinnosti, vznik škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody (damnum emergens) alebo ušlého zisku (lucrum cessant) musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti. Škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte sami o sebe nezakladajú zodpovednosť za škodu, a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, týkajúce sa príčinnej súvislosti zaťažuje v zásade žalobcu. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný. Žalobca sa v podanej žalobe obmedzil len na popísanie škodlivého následku, avšak rozhodujúcu skutočnosť, a to existenciu príčinnej súvislosti nielenže dôkazne nepodložil, no ani len netvrdil. V tejto súvislosti preto poukázal žalovaný na ust. , v zmysle ktorého platí: „V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.“ Z dikcie tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že žalobca má pri uplatňovaní svojho nároku v prvom rade povinnosť tvrdenia, na ktorú nadväzuje, a s ktorou súvisí, povinnosť označiť dôkazy na jeho preukázanie. Nakoľko však žalobca jeden zo základných a rozhodujúcich predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, príčinnú súvislosť, nijako netvrdí a ani nepreukazuje, považuje žalovaný jeho nárok za nepreukázaný.

3. Uznesením zo dňa 08.04.2019 súd prerušil predmetné konanie do právoplatného skončenia trestného konania vedeného Okresným súdom Prešov pod sp. zn. , nakoľko v tomto trestnom konaní sa rieši otázka, ktorá bude mať význam pre rozhodnutie súdu z hľadiska posúdenia predpokladov zodpovednosti za škodu v tomto konaní.

4. Okresný súd Prešov v predmetnej trestnej veci rozhodol dňa 18.06.2018 tak, že obžalovaného H.. X. W. oslobodil spod obžaloby prokurátora okresnej prokuratúry pre prečin ublíženia na zdraví podľa , ktorý mal spáchať tak, že dňa 27.02.2016 asi o 18.00 hod. v Prešove, na ul. Bardejovskej 24, v objekte spoločnosti Kronospan, po predchádzajúcom nedorozumení, fyzicky napadol tam prítomného X. P., ktorý stál na prahu dverí unimobunky, kde tohto chytil rukou za oblečenie a strhol ho na zem, v dôsledku čoho poškodený spadol, pričom utrpel kožnú odreninu na bočnej ploche krku vľavo, podvrtnutie ľavého ramena, podvrtnutie palca ľavej ruky, ktoré zranenia si, podľa znalca z odboru zdravotníctvo, vyžadujú liečenie spojené s práceneschopnosťou najmenej 16 dní, pretože skutok nie je trestným činom.

5. Proti tomuto rozsudku podal prokurátor odvolanie a odvolanie podal aj obžalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a sám rozhodol tak, že obžalovaného spod obžaloby oslobodí podľa z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Odvolací súd uznesením zo dňa 20.03.2019 rozhodol v tejto trestnej veci tak, že odvolanie okresného prokurátora a obžalovaného Ing. Jaroslava Sekaninu zamietol. V rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia okrem iného poukázal na to, že: Po zhodnotení doteraz vykonaných dôkazov krajský súd zistil, že skutok kladený za vinu obžalovanému podanou obžalobou sa stal, pretože bolo nesporne preukázané, že poškodený dňa 27.02.2016 asi o 18.00 hod. v Prešove, na ul. Bardejovskej č. 24, v objekte spoločnosti Kronospan, po predchádzajúcom nedorozumení s obžalovaným spadol, pričom utrpel kožnú odreninu na bočnej ploche krku vľavo, podvrtnutie ľavého ramena, podvrtnutie palca ľavej ruky, ktoré zranenia si podľa znalca z odboru zdravotníctvo vyžadujú liečenie spojené s práceneschopnosťou najmenej 16 dní. Žalovaný skutok sa stal, pretože došlo k spôsobenému následku v podobe ujmy na zdraví poškodeného, no nebolo dokázané že by k následku došlo konaním obžalovaného. Nebolo však bez odôvodnených pochybností preukázané, že by sa tak stalo tým, že by obžalovaný pád poškodeného spôsobil napríklad tak, že by fyzicky napadol tam prítomného X. P., ktorý stál na prahu dverí unimobunky, kde by tohto chytil rukou za oblečenie a strhol ho na zem. Treba pritom dodať, že až pokiaľ by bolo obžalovanému preukázané žalované konanie a príčinná súvislosť vo vzťahu k spôsobenému následku, bolo by na rade posudzovanie subjektívnej stránky úmyslu tak, ako sa okresný súd svojou úvahou uberal. Z doposiaľ vykonaného dokazovania, výpovedí obžalovaného a poškodeného vyplynulo, že medzi nimi došlo v predmetnom čase a mieste k slovnému konfliktu, ktorý prerástol aj do fyzického kontaktu. V oboch prípadoch sa tieto dôkazy zhodujú aj v tom, že poškodený spadol na zem. Zásadná nezhoda medzi obhajobou obžalovaného a výpoveďou poškodeného spočívala v príčine tohto pádu a v neposlednom rade aj v mieste pádu. Obžalovaný H.. X. W. vyhlásil, že je nevinný a obhajoval sa tým, že chcel vstúpiť do strážnice, no poškodeného chytil nejaký amok, penu mal okolo úst, nedalo sa okolo neho prejsť, chytil obžalovaného za bicepsy, otočil ho a narážal do obžalovaného rukami a ľavým ramenom obžalovaného do zárubne, chytil obžalovaného a triasol s ním a keď poškodený zbadal svojho dobrého kamaráta F., tak odskočil a cúvaním balancoval, ako keby ho obžalovaný udrel a takto spadol na miesto, kde sú okrasné tuje dvoma rukami na zem, pričom na ňom nebolo vidieť žiadne zranenia a ani sa nesťažoval na žiadne zranenia ani bolesť, a to ani F.. Poškodený takto urobil divadlo pred svedkom F. a následne nastúpil do F. vozidla, vytiahol mobil, že ide telefonovať, pričom obžalovaný sa ho snažil ukľudňovať, no nedalo sa s ním absolútne nič. Obžalovaný dodal, že mal modriny od lakťa po ramená, k lekárovi išiel po 3 - 4 dňoch na naliehanie svojej manželky a nevedel zdvihnúť ľavú ruku. Výpovedi obžalovaného prisvedčuje odborné vyjadrenie č. 339/2016 znalca MUDr. Martina Kováča k zdravotnému stavu obžalovaného, ktorý bol lekársky vyšetrený po predmetnom incidente s poškodeným P. a z ktorého vyplynulo, že obžalovaný utrpel pomliaždenie ľavého ramena a pomliaždenie ľavého malíčka, ktoré sa s najväčšou pravdepodobnosťou stali pri najmenej jednom náraze ľavej hornej končatiny do okraja zárubne, spôsobenom druhou osobou, Išlo o zranenia ľahké, pričom k úplnému vyhojeniu spravidla dochádza za 5 - 6 dní, keď bolo potrebné, aby pominula bolestivosť, vstrebal sa opuch, keď obžalovaný bol obmedzovaný sťaženou manipuláciou ľavou hornou končatinou a bolesťami v mieste poranení v dĺžke 5 - 6 dní s klesajúcou intenzitou. Z uvedeného vyplýva, že obžalovaný mohol byť vystavený takému pôsobeniu zo strany poškodeného, ktorý však vo svojom popise konfliktu nepopisoval, že by obžalovaný bol z jeho strany vystavený čo i len jednému nárazu ľavej hornej končatiny do okraja zárubne. Poškodený X. P. totiž uviedol, že v predmetnom čase a mieste uvidel obžalovaného asi takých päť metrov od unimobunky stáť, pričom on stál v unimobunke. Vyzval obžalovaného, že kedy ho hodlá

prísť vystriedať, keďže už bolo po pracovnej dobe a obžalovaný sa vtedy na neho osopil a on znova obžalovaného vyzval, aby prebral službu. Vtedy obžalovaný k nemu priskočil, z pravej strany ho úchopom dvoch rúk chytil na hrudi za vetrovku a hodil ho zo zárubne na zem. Unimobunka bola podľa jeho výpovede vo výške 25 cm nad zemou. Po strhnutí zo schodíka na unimobunke spadol celou svojou váhou na ľavú ruku, a to na ľavú stranu palca, dlane, vetrovku mal rozopnutú a keď vstával už bola na zemi. Okamžite pocítil bolesť ako dopadol na ľavej ruke. Keď spadol, obžalovaný bol pri dverách, a postavil sa voči nemu do útočného postoja. Keď sa poškodený zo zeme pozviechal, odrazil útok obžalovaného, ktorý sa na neho rozohnal a chcel ho udrieť päsťou pravej ruky, preto ľavou rukou odrazil jeho útok a pritlačil obžalovaného k unimobunke. Po príchode svedka F., ktorý videl, ako mu obžalovaný bráni v telefonovaní, poškodený si sadol do jeho motorového vozidla. Obžalovaný ho ťahal z motorového vozidla tak, že ho uchopil za mikinu, keďže vetrovka ostala na zemi tam, kde poškodeného hodil. Obžalovaný mu pritom hovoril, že nech nevolá, lebo to veľmi oľutuje. Akonáhle sa obžalovaný dopočul, že komunikuje s políciou, utekal do svojho motorového vozidla a ušiel domov. Svedok X. F. nevidel priebeh incidentu do okamihu, kým poškodený vstal po páde zo zeme. Pritom ale výpoveď svedka F. nepotvrdzuje, že by poškodený odrážal následný útok obžalovaného. K priebehu incidentu tento svedok uviedol totiž len to, že keď prichádzal k vrátnici, tak videl, ako poškodený a obžalovaný sa navzájom držia za ramená akoby sa pretláčali, stáli pri unimobunke na rovnej ploche. Oslovil ich, že čo robia a vtedy mu poškodený povedal, že je mu svedkom, že ho obžalovaný napadol, no on poškodenému na to povedal, že nevie, kto koho napadol, a potom išli od seba. Potom si poškodený sadol na predné sedadlo spolujazdca do jeho auta a obžalovaný mu bránil, aby volal na políciu tým, že stál vedľa auta a nakláňal sa dovnútra a snažil sa mu ten telefón z ruky vybrať a zároveň ho prosil, aby nevolal. Keď sa mu podarilo dovolať na políciu a komunikovať s ňou, tak obžalovaný išiel k svojmu autu a odišiel preč. Svedok H.. Q. V. nepotvrdil, že by obžalovaného prepustil v dôsledku nejakého napadnutia poškodeného. Ukončil spoluprácu s obžalovaným preto, že tento opustil pracovisko. Dodal, že od poškodeného sa dozvedel, že bola strkanica, že bol napadnutý, niečo v takom zmysle. Okrem toho, výpovedi poškodeného jednoznačne nenasvedčuje ani výsledok znaleckého dokazovania z odboru zdravotníctvo a farmácia k mechanizmu vzniku zistených zranení, ktoré síce pripustilo možnosť vzniku poranení poškodeného aj tak ako uvádzal poškodený, no nevylúčilo ani mechanizmus vzniku týchto poranení postupom, ktorý zodpovedal obhajobe obžalovaného. Ani znaleckým posudkom, ako objektívnym dôkazom, obhajoba obžalovaného teda nebola vyvrátená. Znalec MUDr. Martin Kováč, ktorý podal znalecký posudok č. 283/2016 totiž po preštudovaní zdravotnej dokumentácie, vyšetrenia poškodeného a po odbornej konzultácii zistil, že poškodený utrpel kožnú odreninu na bočnej ploche krku vľavo a podvrtnutie palca ľavej ruky, ktoré boli spôsobené tupými predmetmi o užšej i širšej kontaktnej ploche a mohlo sa tak zo súdnolekárskeho hľadiska stať s najväčšou pravdepodobnosťou pri páde poškodeného na zem po posotení druhou osobou alebo pri samovoľnom páde poškodeného na zem s nárazom, pričom súčasne mohlo dôjsť aj k poškriabaniu poškodeného na krku. Znalec dodal, že z medicínskeho hľadiska je možné pripustiť, že v prípade, ak by poškodený po samovoľnom odskočení smerom dozadu padol na ruky, mohlo by u neho dôjsť aj k podvrtnutiu palca ľavej ruky. Ani vykonanými rekonštrukciami podľa verzie obžalovaného a podľa verzie poškodeného a z pripojenej fotodokumentácie nebolo zistené, že by sa verzia obžalovaného o priebehu incidentu nemohla objektívne stať. Výsledky hodnotenia dôkazov umožňujú súdu prijať záver o pravdivosti skutočnosti, ktorá je predmetom dokazovania, ak je na ich základe možné nadobudnúť istotu (presvedčenie) o tom, že sa táto skutočnosť naozaj stala, bez toho, aby o tom mohli byť rozumné pochybnosti. Ak však výsledky hodnotenia dokazovania vytvárajú podmienky len pre úsudok, že je možné (viac či menej pravdepodobné), že sa dokazovaná skutočnosť stala, a pripúšťajú teda aj možnosť (väčšia či menšia pravdepodobnosť) toho, že sa dokazovaná skutočnosť naopak nestala, nie je možné urobiť záver o pravdivosti tejto skutočnosti. V takom prípade súd rozhodne - ako vyplýva z vyššie uvedeného - v prospech obvineného. Na základe vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov vykonaného postupom podľa , krajský súd dospel k záveru, že nemal podklad na to, aby mohol považovať výpoveď poškodeného X. P. za taký dôkaz, ktorý by bez rozumných pochybností vylučoval obhajobu obžalovaného v otázke konania, ktoré sa obžalovanému kládlo podanou obžalobou za vinu. V posudzovanom prípade potom neexistujú priame dôkazy, ktoré by preukazovali, že obžalovaný sa žalovaného konania dopustil, a neexistuje ani taký rad nepriamych dôkazov, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver, že obžalovaný svojim konaním inému úmyselne ublížil na zdraví.

6. Žalobca v rámci výsluchu pred súdom vypovedal, že v sobotu dňa 28.02., nepamätá sa už presne ktorého roku, ho prišiel žalovaný vystriedať na zmene (pozn.: udalosť sa stala 27.02.2016), pričom keď stál žalovaný pri vrátnici, žalobca sa ho opýtal, kedy ho chce vystriedať, na čo on povedal, že čo si to dovoľuje, skočil k nemu, zvalil ho na zem, pričom spadol. Žalobca následne povedal žalovanému, že toto si nenechá a ide volať políciu. Žalovaný mu v tom chcel zabrániť a bral mu mobil, ale následne sa na políciu aj dovolal, pričom žalobca medzitým odišiel, a keď prišla polícia, tak chceli spísať záznam, ale on tam musel čakať, pokiaľ nepríde namiesto neho nejaká náhrada, preto až následne sám išiel na pohotovosť na Sekčov, kde mu aj urobili röntgen a dali mu sadru, a potom išiel na Sídlisko III na políciu spísať záznam.

7. Žalovaný v rámci výsluchu pred súdom vypovedal, že predmetná udalosť sa stala 27.02.2016, pričom v ten deň ani nemal ísť do služby, ale poprosil ho kolega, aby išiel namiesto neho, čo on ani nejako nechcel, keďže manželka bola po operácii a bola imobilná, ale prisľúbil mu, že túto zmenu zoberie, preto aj do práce prišiel. Uviedol, že žalobca do neho už v podstate roky vyrýval, vyhrážal sa mu, že ho z roboty dostane a že mu neostane nič iné, len titul, on mu vlastne závidel, že má aj výsluhový dôchodok, keďže bol vojak z povolania, a ešte si aj privyrába. Uviedol, že v uvedený večer, keď prišiel do práce mu žalobca vulgárne povedal: „k...t zelený, prečo si prišiel, keď si nemal prísť.“ Žalovaný uviedol, že na to nejako nereagoval, pretože bol zvyknutý na to, že žalobca do neho stále vyrýval. Uviedol, že predpokladal, že žalobca odíde a že potom vojde do unimobunky, ale keďže žalobca neodchádzal, tak chcel vojsť dnu a musel preto prejsť okolo žalobcu, ale keď okolo neho prechádzal, žalobca ho chytil za bicepsy a triasol ním, pričom ho búchal ľavým ramenom o zárubňu, dokonca bol v takom amoku, že mu až tiekli sliny od zlosti. V tom čase odchádzal z práce pán F., a keď ho žalobca zbadal, tak odskočil od dverí, akože spadol do tují, ktoré sú tam vysadené a hneď hovoril pánovi F. „všetko si videl, budeš mi svedčiť“. Tento pád teda iba nafingoval, keď zbadal pána F. s tým, aby mu svedčil ohľadom toho, že mu mal žalovaný nejakým spôsobom ublížiť. Žalovaný zároveň uviedol, že na uvedenom objekte pracovali 4 strážnici, pričom on bol ako ich vedúci, pričom so strážnou službou nebola nejaká spokojnosť, preto museli dávať o to väčší pozor, aby sa niečo nestalo, aby neprišli o zákazku, a preto sa snažil žalobcu ukľudniť s tým, aby nikde netelefonoval, pretože by mohli prísť všetci o prácu. Žalovaný taktiež uviedol, že v podstate sa nikdy ani nebil a ani sa nechcel biť, pretože má ešte od vysokej školy poškodenú pravú ruku, a keď prišiel domov a povedal manželke čo sa stalo, táto ho až následne presvedčila, aby išiel k lekárovi so svojimi zraneniami, pričom bol na magnetickej rezonancii s ramenom a následne bol aj na operáciu ramena. Uviedol tiež, že žalobca mal nejaký problém s rukou niekoľko mesiacov pred februárom roku 2016, pretože videl, že má ruku obviazanú a pravdepodobne už mal nejaký problém s ľavým palcom, pričom ale nemôže s úplnou istotou povedať, na ktorej ruke to bolo.

8. V súvislosti s právoplatným skončením trestnej veci, súd vyzval právneho zástupcu žalobcu výzvou zo dňa 15.08.2019, aby súdu oznámil, či trvá na podanej žalobe. Právny zástupca žalobcu však na túto výzvu nereagoval, preto súd výzvou zo dňa 12.09.2019 urgoval splnenie tejto povinnosti, na čo právny zástupca žalobcu nereagoval a až na základe urgencie pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty zo dňa 25.10.2019 právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 11.11.2019 súdu oznámil, že trvá v plnom rozsahu na podanej žalobe, pričom citoval ustanovenia a uviedol, že je nesporné, že skutok, o ktorý žalobca opiera svoj nárok na náhradu škody sa jednoznačne stal tak, ako na to v konečnom dôsledku poukazuje aj uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 18.06.2018, sp. zn. , pričom má za to, že nie je absolútne sporným, že predmetný skutok sa dňa 27.02.2016 stal a že tento spáchal žalovaný. Zároveň uviedol, že pokiaľ právoplatnými rozhodnutiami súdov bola vylúčená trestnoprávna zodpovednosť žalovaného, to vonkoncom neznamená, že sa tento takými rozhodnutiami zbavil zodpovednosti za škodu ním spáchanú a v tejto súvislosti poukázal taktiež na dikciu ustanovenia a uviedol, že žalovaný naplnil všetky predpoklady zodpovednosti za škodu a z uvedeného dôvodu trvá na žalobnom návrhu.

9. Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

10. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. V predmetnej veci bol, podľa názoru súdu jednoznačne a nepochybne preukázaný iba vznik škody na zdraví u žalobcu, pričom súd sa preukázaním škody (jednotlivých nárokov) podrobne nezaoberal, keďže nemal splnené ďalšie predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. V predmetnom konaní nemal súd za

nepochybne preukázané, aby bol žalovaný porušil nejakú konkrétnu právnu povinnosť, a teda nebolo preukázané ani jeho zavinenie a aj keby súd teoreticky pripustil porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného, za najpodstatnejšie považuje to, že v tomto konaní (ale ani v trestnom konaní) nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti zo strany žalovaného a škodou, ktorá vznikla žalobcovi, teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania tohto predpokladu zodpovednosti za škodu, preto súd žalobu zamietol. V tomto ohľade súd poukazuje na to, že z výsluchov strán sporu v tomto konaní jednoznačne nevyplynulo v dôsledku, akého konania došlo ku škode na zdraví u žalobcu. Z výsluchu žalobcu vyplynulo, že žalovaný ho mal zvaliť na zem a v dôsledku pádu mu mali vzniknúť konkrétne poranenia. Žalovaný to však jednoznačne poprel a uviedol, že žalobca do neho dlhodobo vyrýval, v podstate ho neznášal, a keď zbadal svedka F., nafingoval pád, pričom predpokladal, že svedok F. mu bude svedčiť tak, že tento pád mu spôsobil práve on, čo sa ale nestalo. Uviedol, že to čo tvrdí žalobca on neurobil.

11. Z rozhodnutia odvolacieho súdu v trestnom konaní vyplýva, že krajský súd zistil, že skutok kladený za vinu obžalovanému sa stal, pretože bolo nesporne preukázané, že poškodený dňa 27.02.2016 o 18.00 hod. v Prešove na ul. Bardejovskej č. 24 v objekte spoločnosti KRONOSPAN po predchádzajúcom nedorozumení s obžalovaným spadol, pričom utrpel kožnú odreninu na bočnej ploche krku vľavo, podvrtnutie ľavého ramena, podvrtnutie palca ľavej ruky, ktoré si vyžiadali dobu liečenia 16 dní. Súd v tejto súvislosti ale poukazuje na to, že táto konštatácia odvolacieho súdu, teda že „poškodený po predchádzajúcom nedorozumení s obžalovaným spadol“, nezodpovedá skutkovej vete uvedenej v trestnom rozsudku, kde je uvedené, že „obžalovaný po predchádzajúcom nedorozumení fyzicky napadol žalobcu“, čo je zásadný rozdiel, ale z obsahu tejto časti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu v podstate vyplýva iba to, že skutok sa stal, pretože došlo k spôsobenému následku v podobe ujmy na zdraví, ale nebolo dokázané, že by k tomuto následku došlo konaním obžalovaného. Na základe preukázaných skutkových záverov malo, podľa názoru súdu, dôjsť pravdepodobne k preformulovaniu skutkovej vety, resp. k oslobodeniu žalovaného z iného dôvodu, čo však ale nie je úlohou súdu v tomto konaní, pričom odvolací súd v trestnom konaní pravdepodobne z dôvodu, že sa stal určitý následok ponechal skutkovú vetu v takom znení, ako aj bola uvedená obžalobe. Odvolací súd v trestnom konaní ďalej poukázal na to, že nebolo bez odôvodnených pochybností preukázané, že by ku škode na zdraví došlo tým, že by obžalovaný pád poškodeného spôsobil napr. tým, že by ho fyzicky napadol, a teda obžalovanému nebolo preukázané žalované konanie a príčinná súvislosť vo vzťahu k spôsobenému následku. Rovnako ako odvolací súd v trestnom konaní, aj súd v tomto konaní má za to, že medzi stranami sporu došlo k slovnému konfliktu, ktorý prerástol do fyzického kontaktu, keďže boli nepochybne preukázané zranenia jednak žalobcu, ale aj žalovaného, taktiež bolo preukázané, že žalobca spadol na zem, avšak nebola preukázaná príčina tohto pádu.

12. Súd zároveň poukazuje na to, že aj zo znaleckého dokazovania, resp. odborných vyjadrení vypracovaných v trestnom konaní znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, nevyplýva jednoznačné preukázanie mechanizmu vzniku zistených zranení, pričom je síce možné pripustiť vznik poranení žalobcu aj tak, ako to sám uviedol, ale nemožno vylúčiť ani mechanizmus vzniku týchto poranení tak, ako to uviedol žalovaný, teda ani znaleckým posudkom ako objektívnym dôkazom nebola obhajoba žalovaného vyvrátená. Znalec uviedol, že zranenia žalobcu zo súdnolekárskeho hľadiska sa mohli stať s najväčšou pravdepodobnosťou pri páde žalobcu na zem po sotení druhou osobou, alebo pri samovoľnom páde žalobcu na zem s nárazom. Ani vykonanou rekonštrukciou podľa verzie oboch strán sporu nebolo zistené, aby ku skutku nemalo dôjsť tak, ako to uviedol žalovaný. Odvolací súd v trestnom konaní uzavrel, že v posudzovanom prípade nebolo preukázané, aby sa obžalovaný (žalovaný) dopustil predmetného konania, a teda nemožno vyvodiť záver, že obžalovaný svojim konaním inému úmyselne ublížil na zdraví.

13. Právny zástupca žalobcu vo všeobecnosti konštatoval, že v danom prípade existuje kauzálny nexus, neuviedol však žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by o tom mali svedčať a v podstate iba odkázal na rozhodnutie v trestnom konaní, k čomu sa súd už vyššie vyjadril. Súd zároveň poznamenáva, že žalovaný v rámci výsluchu pred súdom vypovedal, že žalobca mal poranenú ruku niekoľko mesiacov predtým, než malo dôjsť k uvedenému incidentu, čo žalobca žiadnym spôsobom nerozporoval. Pokiaľ by aj súd teoreticky pripustil, že žalovaný zavinene porušil nejakú právnu povinnosť, tak v tomto konaní jednoznačne nebola preukázaná príčinná súvislosť, ako jeden zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, teda nebolo preukázané, aby medzi konaním žalovaného, ktoré má byť protiprávne, a vzniknutou škodou, existoval vzťah príčiny a následku. Uvedený záver jednoznačne

vyplýva aj z rozhodnutia odvolacieho súdu v trestnom konaní, a to aj napriek tomu, že v rámci odôvodnenia tohto rozhodnutia je uvedené, že skutok kladený za vinu obžalovanému sa stal, avšak súd v tomto konaní konštatuje iba to, že „poškodený po predchádzajúcom nedorozumení s obžalovaným spadol“, pričom tak, ako v trestnom konaní, ani v tomto konaní nebolo preukázané, aby bol žalobca spadol v dôsledku akéhokoľvek konania žalovaného. Vzhľadom na to, že nebol preukázaný jeden zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, a teda príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a škodou, ktorá vznikla žalobcovi, súd, ako už bolo uvedené, túto žalobu zamietol a nezaoberal sa, s poukazom na zásadu hospodárnosti konania, ďalšími námietkami strán sporu.

14. V súvislosti s preukázaním kauzálneho nexusu navrhol právny zástupca žalobcu vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru súdneho lekárstva, pričom zároveň nechal na zvážení súdu doplnenie dokazovania MUDr. Kováčom, ktorý vypracoval znalecký posudok v trestnom konaní, avšak bližšie nešpecifikoval, aké skutočnosti by mal znalec riešiť, resp. k akým otázkam by sa mal vyjadriť, pričom MUDr. Kováč sa k všetkým skutočnostiam už vyjadril, preto súdu nie je zrejmé, k akým ďalším skutočnostiam by sa mal vyjadriť a súd nepredpokladá, aby tento znalec dospel k nejakým iným záverom, keďže svoje závery už jednoznačne prezentoval v znaleckom posudku. Súd sa v tomto ohľade zároveň stotožňuje s námietkou právneho zástupcu žalovaného, ktorý poukázal na zásadu koncentrácie konania, pričom aj súd má za to, že žalobca mohol prípadné návrhy na doplnenie dokazovania predložiť minimálne po právoplatnom ukončení trestného konania. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd návrh žalobcu na doplnenie dokazovania zamietol.

15. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení a úspešnému žalovanému priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).