Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_17Co-14-2021.pdf
PDF · 111.56 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/14/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Marianny Hirkovej, v spore žalobcu X. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX V., právne zastúpený: JUDr. Peter Čurilla, advokát so sídlom Hlavná 11, Prešov proti žalovanému: H.. X. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, XXX XX V., právne zastúpený: JUDr. Lukáš Polák, advokát so sídlom Hlavná 137, Prešov, o náhradu škody s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 14C/12/2018-153 zo dňa 11.11.2020 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne prvoinštančný súd v uznesení po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu zamietol. Priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody vo forme bolestného vo výške 1.373 eur s 5 % úrokom z omeškania od 28.2.2016 do zaplatenia, náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 515 eur s 5 % úrokom z omeškania od 28.2.2016, náhrady straty na zárobku počas práceneschopnosti vo výške 1.367,47 eur s 5 % úrokom z omeškania od 5.4.2017 do zaplatenia, náhrady vecných výdavkov vo výške 263,55 eur s 5 % úrokom z omeškania od 5.4.2017 a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 2.000 eur s 5 % úrokom z omeškania od právoplatnosti rozsudku. Žalobca si svoj nárok uplatňoval v žalobe na základe skutočnosti, že Obvodným oddelením policajného zboru Prešov - Sever, ČVS: ORP-795/SE-PO-2016 bola v prípravnom konaní vedená trestná vec obvineného H.. X. W., nar. XX.X.XXXX, trestne stíhaného za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 27.2.2016 v čase okolo 18. hod. na vrátnici v bývalom objekte spoločnosti S. v V. najprv slovne zaútočil na X. P., následne toho schmatol za bundu a stiahol na zem, pričom pri páde si poškodený X. P. podvrtol palec ľavej ruky a ľavé rameno, kde zranenia si vyžiadali liečenie s dĺžkou trvania 16 - 18 dní. Prvoinštančný súd zistil, že Okresný súd Prešov v trestnej veci proti obžalovanému H.. X. W. rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 4T/137/2017-306, v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 8To/26/2018-347 oslobodil H.. X. W. spod obžaloby, pretože skutok, ktorý mu prokurátor kládol za vinu, nie je trestným činom. Žalobca v priebehu konania pred prvoinštančným súdom tvrdil, že žalovaný počas incidentu k nemu skočil, zvalil ho na zem a žalobca spadol. Žalovaný túto okolnosť rozporoval a uviedol, že práve naopak, žalobca chytil žalovaného pri incidente za bicepsy, triasol ním, búchal ľavým ramenom žalovaného o
zárubňu, dokonca bol v takom amoku, že mu tiekli sliny od zlosti, v tom čase odchádzal zo zamestnania p. F. a vtedy žalobca odskočil od dverí, akože spadol do tují, ktoré sú tam vysadené a žiadal od p. F., aby mu vo veci svedčil. Žalovaný tvrdil, že žalobca pád nafingoval. Prvoinštančný súd, vzhľadom na závery trestného konania, vyzval žalobcu na zaujatie procesného stanoviska k žalobe, najmä vo vzťahu k späťvzatiu žaloby. Právny zástupca žalobcu uviedol, že na žalobe trvá, je nesporné, že skutok sa stal tak, ako bolo to zistené v trestnom konaní a že ho spáchal žalovaný. Poukázal na ust. § 415 Občianskeho zákonníka a uviedol, že sú splnené všetky predpoklady na vyvodenie zodpovednosti za škodu, za ktorú zodpovedá žalovaný. Prvoinštančný súd vychádzal z ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že základnými predpokladmi zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. V prejednávanej veci prvoinštančný súd zistil nepochybne len vznik škody na zdraví žalobcu, neboli však zistené ďalšie predpoklady zodpovednosti za škodu. Prvoinštančný súd nemal nepochybne preukázané, aby bol žalovaný porušil nejakú konkrétnu právnu povinnosť a nebolo preukázané ani jeho zavinenie. Nebol preukázaný kauzálny nexus, teda príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalovaného a vzniknutou škodou na zdraví žalobcu. Žalobca tvrdil, že ku škode na zdraví došlo konaním žalovaného, ktorý ho mal zvaliť na zem a v dôsledku pádu mu mali vzniknúť poranenia. Tieto okolnosti žalovaný poprel a tvrdil, že žalobca svoj pád nafingoval. Aj v odvolacom trestnom konaní bolo zistené, že poškodený spadol a utrpel poškodenie na zdraví, avšak tým, že poškodený spadol, nebolo jednoznačne zistené, že tento pád bol spôsobený fyzickým napadnutím žalovaným. Z odôvodnenia odvolacieho trestného súdu vyplýva, že skutok sa stal, došlo k spôsobeniu následku v podobe ujmy na zdraví, ale nebolo dokázané, že by k tomuto následku došlo konaním obžalovaného - žalovaného v tomto konaní. Prvoinštančný súd skutkovo uzavrel, že medzi stranami sporu došlo k slovnému konfliktu, ktorý prerástol do fyzického kontaktu, keďže boli nepochybne preukázané zranenia jednak žalobcu, ale aj žalovaného, bolo preukázané, že žalobca spadol na zem, avšak nebola preukázaná príčina tohto pádu žalobcu na zem. Zo znaleckého dokazovania a odborného vyjadrenia v trestnom konaní vyplýva, že vznik poranení žalobcu tak, ako to sám žalobca uviedol, nie je možné vylúčiť, ale nie je možné vylúčiť ani vznik týchto poranení tak, ako to uviedol, žalovaný. Pokiaľ by prvoinštančný súd aj pripustil, čisto teoreticky, že žalovaný zavinene porušil nejakú právnu povinnosť, v konaní nebola preukázaná príčinná súvislosť ako ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu. Prvoinštančný súd zamietol návrh žalobcu na doplnenie dokazovania znaleckým dokazovaním posudkom znalca z odboru súdneho lekárstva Q.. S., ktorý vypracoval znalecký posudok v trestnom konaní. Žalobca bližšie nešpecifikoval, aké skutočnosti by mal znalec riešiť, alebo k akým otázkam by sa mal znalec vyjadriť. Ku všetkým skutočnostiam sa vyjadril v posudkoch vypracovaných v trestnom konaní. Súd nevidel dôvod pre ďalšie dokazovanie ďalších skutočností a ani nevidel predpoklad, aby znalec dospel k iným záverom, než k tým, ktoré boli prezentované v už vypracovaných znaleckých posudkoch. Prvoinštančný súd o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, v spojení s ust. § 262 ods. 1, 2 CSP. Priznal úspešnému žalovanému voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na nové zákonné konanie. Žalobca v odvolaní namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/, g/, h/ CSP. Uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 18.6.2018 sp. zn. 4T/137/2017, v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 20.3.2019, č.k. 8To/26/2018-347 bol žalovaný oslobodený spod obžaloby prokurátora pre prečin ublíženia na zdraví, ktorý mal spáchať tak, že dňa 27.2.2016 asi o 18. hod. v V. na ul. O., v objekte spoločnosti S., po predchádzajúcom nedorozumení fyzicky napadol tam prítomného X. P., ktorý stál na prahu dverí unimobunky, kde tohto chytil rukou za oblečenie a strhol na zem, v dôsledku čoho poškodený spadol, pričom utrpel kožnú odreninu na bočnej ploche krku vľavo, podvrtnutie ľavého ramena, podvrtnutie palca ľavej ruky, ktoré zranenia si podľa znalca z odboru zdravotníctva vyžaduje liečenie spojené s práceneschopnosťou najmenej 16 dní, pretože skutok nie je trestným činom. Obsah predmetného trestného spisu 4T/137/2017 má v civilnom sporovom poriadku povahu listinného dôkazu, na základe ktorého bez ďalšieho nemožno vyvodzovať danosť, resp. absenciu zákonných predpokladov pre zodpovednosť za škodu tak, ako to urobil prvoinštančný súd.
Súd je viazaný podľa § 193 CSP rozhodnutím súdu o tom, či sa trestný čin stal, alebo nie, je viazaný len výrokovou časťou takéhoto rozhodnutia, bez ďalšieho nemôže z jeho odôvodnenia vyvodzovať skutočnosti, ktoré majú nahrádzať dokazovanie, ktoré má súd vykonať o nároku žalobcu. Z trestného spisu vyplýva, že skutok tak, ako je zadefinovaný v skutkovej vete rozsudku, nie je trestným činom, pričom skutok sa stal. Nie je zrejmé, prečo prvoinštančný súd úvahy z rozhodnutia trestného rozsudku aplikoval aj v písomnom vyhotovení napadnutého rozhodnutia, nie je zrejmé, prečo im prvoinštančný súd venoval taký široký priestor. Jeho povinnosťou bolo skúmať naplnenie, resp. existenciu štyroch zákonných predpokladov pre zodpovednosť za škodu. Kauzálny nexus je skutková záležitosť a nie je dôvod, aby žalobca preukazoval túto podmienku súdu. Žalobca navrhoval vykonať znalecké dokazovanie, keďže táto otázka bola vždy spochybňovaná s poukazom na závery rozhodnutia v trestnej veci, kde by bol preukázaný mechanizmus vzniku jednotlivých zranení, intenzita útoku a podobne. Prvoinštančný súd nevykonal dokazovanie navrhnuté žalobcom, a to znalcom z odboru zdravotníctva, pričom bolo namieste zistiť príčinnú súvislosť, teda či žalovaný konaním popísaným zistením v rámci dokazovania v priebehu konania mohol objektívne spôsobiť žalobcovi také zranenia, aké utrpel. Prvoinštančný súd však takéto dokazovanie nepripustil a odvolávajúc sa na koncentráciu dokazovania dôkaz nevykonal. Rozhodnutie o trovách konania je arbitrárne a nepreskúmateľné, pretože je len citované ust. § 255 ods. 1 CSP. Prvoinštančný súd nezobral do úvahy ust. § 257 CSP. To, že žalovaný nebol uznaný vinným zo spáchania trestného činu, resp. bol oslobodený spod obžaloby, javí sa žalobcovi v rozhodnutí o náhrade škody za nezákonné, ale nemorálne.
4. K odvolaniu žalobcu zaujal písomné stanovisko žalovaný. Žalovaný považuje rozhodnutie prvoinštančného súdu za vecne správne, prvoinštančný súd dospel v rozsudku na základe vykonaných dôkazov k úplným a správnym skutkovým zisteniam. Žalovaný názor žalobcu, že skutok sa jednoznačne tak, ako je popísaný vo výrokovej časti rozsudku Okresného súdu Prešov, sp. zn. 4T/137/2017 stal, považuje za nesprávny, žalobca neuniesol dôkazné bremeno, svoju dôkaznú povinnosť. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by potvrdzoval jeho uplatňovaný nárok. V konaní nebolo nijako preukázané, že k následku v podobe zranení na tele žalobcu došlo práve konaním žalovaného. Skutočnosť, že žalovaný nespôsobil zranenia žalobcovi potvrdzuje, okrem iného, aj odborné vyjadrenie č. 339/2016 znalca Q.. Q. S.. Žalobca v konaní požadoval vyhotovenie nového znaleckého posudku tým istým znalcom, avšak bližšie nešpecifikoval, aké nové skutočnosti by mal znalec riešiť, resp. k akým ďalším otázkam by sa mal znalec vyjadriť. MUDr. S. sa ku všetkým podstatným skutočnostiam už vyjadril. Súd logicky, aj s prihliadnutím na zásadu koncentrácie konania a hospodárnosti konania, nevyhovel žalobcovi na vypracovanie nového znaleckého posudku. Tento názor žalovaný zdieľa a považuje ho za právne správny. Tvrdenie žalovaného, že samotné rozhodnutie prvoinštančného súdu vo vzťahu k trovám konania je arbitrárne, a teda nezákonné, žalovaný rozporuje, pretože toto rozhodnutie nie je neopierajúce sa o zákon a nie je založené na ľubovôli súdu. Naopak, súd rozhodol vecne správne, keď úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania podľa § 255 CSP v plnom rozsahu. Súd postupoval v celom rozsahu v súlade s literou zákona. Preto žalovaný žiadal, aby rozsudok prvoinštančného súdu bol potvrdený. Uplatnil si trovy odvolacieho konania.
5. K vyjadreniu žalovaného zaujal písomné stanovisko žalobca, ktorý na podanom odvolaní v celom rozsahu trval. Odkázal na výrokovú časť rozsudku prvoinštančného súdu vo veci sp. zn. 4T/137/2017, a teda na to, že skutok tak, ako je opísaný vo výrokovej časti predmetného rozsudku, sa stal. Tým aj došlo ku škode na strane poškodeného. Preukázanie tzv. kauzálneho nexusu samotný žalobca navrhoval preukázať novým znaleckým dokazovaním.
6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že rozhodnutie prvoinštančného súdu je vecne správne, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k úplným a správnym skutkovým zisteniam, plne v súlade s právnou úpravou platnou, správne rozhodol prvoinštančný súd, keď žalobu zamietol. Žalovaný poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 19Co/234/2013, kde súd konštatoval, že súd v občianskoprávnom konaní nie je viazaný oslobodzujúcim rozsudkom vydaným v trestnom konaní, je viazaný len rozsudkom odsudzujúcim. Nie je možné sa stotožniť s názorom žalobcu, že je preukázané, že skutok sa stal. Doposiaľ táto okolnosť preukázaná nebola. V celom rozsahu poukázal na závery prvoinštančného súdu a svoje vyjadrenie k odvolaniu.
7. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne.
8. Žalobca v odvolaní namietal odvolacie dôvody uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP. Podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Obsah práva na spravodlivý proces je široký a predstavuje predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie akéhokoľvek čiastkového práva prestavuje pochybenie súdu. O naplnenie odvolacieho dôvodu však pôjde len vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci realizáciu práv žalobcu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte celého konania. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd nezistil, že by prvoinštančný súd sa dopustil takého konania, ktorým by znemožnil žalobcovi uskutočniť jemu patriace procesné práva do takej miery, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobca tieto okolnosti vo vzťahu k meritórnemu rozhodnutiu o veci samej netvrdí, namietal rozhodnutie o trovách konania, ktoré podľa žalobcu má byť arbitrárne, nepreskúmateľné, čo však odvolací súd v rámci odvolacieho konania nezistil, pretože rozhodnutie je náležitým, aj keď stručným spôsobom odôvodnené a preskúmateľné.
9. Žalobca ďalej namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a teda že ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP. V priebehu konania bolo zistené, že žalobca vo veci navrhol znalecké dokazovanie na zistenie okolností odôvodňujúcich kauzálny nexus medzi protiprávnym konaním žalovaného, ktoré tvrdil žalobca a škodou, ktorá mu vznikla. Prvoinštančný súd vyhodnotil, že uvedený dôkaz nie je dôvodné vykonať, pretože tento dôkaz bol už vykonaný v trestnom konaní, znalec odpovedal na všetky podstatné otázky, dôležité aj pre posúdenie nároku žalobcu, preto nie je dôležitá žiadna otázka, ktorú by bolo potrebné znalcom preskúmať. Vyhodnotenie relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosť jeho vykonania je úlohou a doménou súdu. Súd pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia a ktorého vykonanie je prípustné, pretože takýmto postupom dochádza k sťaženiu dôkaznej pozície strany sporu, čo môže nespravodlivo sa premietnuť do neunesenia dôkazného bremena, alebo nevykonaním dôkazu sa vzďaľuje súd od želanej a možnej miery zistenia skutkového stavu. V prejednávanej veci, vzhľadom na zistený skutkový stav prvoinštančným súdom, nebol dôvod vykonať navrhované dokazovanie, pretože posudzovanie kauzálneho nexusu, teda príčinnej súvislosti medzi škodou a protiprávnym konaním žalovaného, patrí medzi skutkové okolnosti, ktoré vyvodzuje súd z prvých dvoch podmienok zodpovednosti za škodu. Otázka vzniku škody bola znalcom zodpovedaná v znaleckých posudkoch a odbornom vyjadrení v rámci trestného konania. Preto aj túto odvolaciu námietku považuje odvolací súd za nedôvodnú.
10. Žalobca namietal podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Vykonané dôkazy hodnotí súd podľa vlastnej úvahy podľa všeobecnej zásady, kedy každý dôkaz sa hodnotí jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov prvoinštančný súd uviedol v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Všetky dôkazy prvoinštančný súd náležitým spôsobom vyhodnotil jednak z pohľadu dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Prvoinštančný súd tieto dôkazy následne posudzoval vo vzájomnej súvislosti a skúmal, či medzi vykonanými dôkazmi nie sú rozpory. Prvoinštančný súd postup hodnotenia dôkazov dodržal, úvaha súdu pri hodnotení dôkazov zodpovedá pravidlám formálnej logiky a odvolací súd pri tomto postupe prvoinštančného súdu nezistil žiadne pochybenie, ktoré by napĺňalo odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP.
11. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie sa dopustil pochybenia spočívajúceho v ust. § 365 ods. 1 písm. g/ CSP, kedy na zistený skutkový stav je potrebné doplniť dokazovanie, tento skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Tento odvolací dôvod namietaný žalobcom preukázaný nebol a prvoinštančný súd sa takéhoto pochybenia nedopustil. Skutkový základ bol vytvorený procesnou aktivitou strán sporu, využívajúcich všetky prostriedky procesného útoku a procesnej obrany. Prvoinštančný súd sa nedopustil žiadnej vady, ktorá by odôvodňovala pripustiť ešte prípadné novoty v odvolacom konaní, resp. skutkový stav dotvárať. Skutkový stav už nie je možné dotvárať, koncentrácia konania bola uzatvorená vyhlásením uznesenia prvoinštančného súdu o ukončení dokazovania pred vyhlásením rozhodnutia. Skutkový stav bol zistený riadne. Skutkový stav je záväzný aj pre odvolacie konanie (§ 383 CSP).
12. Pokiaľ žalobca namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, s týmto tvrdením odvolací súd sa nestotožňuje. Nesprávne právne posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia. Odvolací dôvod je naplnený v prípade, pokiaľ na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu, alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval. Žiadne pochybenie prvoinštančného súdu odôvodňujúce existenciu odvolacej námietky podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd nezistil.
13. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvoinštančného súdu odvolací súd udáva, že celý nárok žalobcu predstavuje nárok na náhradu škody podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Na to, aby súd mohol konštatovať, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu právnej povinnosti, a preto zodpovedá za škodu, ktorá vznikla žalobcovi, je potrebné, aby boli preukázané podmienky tejto zodpovednosti. Prvou podmienkou je existencia škody. Ďalej je dôležité zistenie, že škodca spôsobil škodu protiprávnym konaním. Medzi prvými dvoma podmienkami musí byť priama príčinná súvislosť (kauzálny nexus). V neposlednom rade, ďalšou podmienkou je zavinenie. To, že žalobcovi vznikla škoda, žalobca preukázal listinami svedčiacimi o vzniknutej škode, a to bolestnom, sťažení spoločenského uplatnenia a ďalej o vecnej škode a škode v súvislosti so stratou na zárobku počas pracovnej neschopnosti. Žalobca v súvislosti s konaním žalovaného si uplatnil aj nárok na nemajetkovú ujmu, a to z titulu ochrany osobnosti vo výške 2.000 eur. Celý nárok žalobca odvodzoval od skutkovej vety, ktorá bola ustálená v trestnom konaní, keď na žalovaného bola podaná aj obžaloba, o ktorej konal Okresný súd v Prešove pod sp. zn. 4T/137/2017, podľa ktorej okrem slovného útoku medzi žalovaným a žalobcom došlo aj k schmatnutiu žalobcu žalovaným za bundu a stiahnutie žalobcu na zem. Pri tomto páde bola žalobcovi spôsobená škoda. V priebehu trestného konania pred prvoinštančným súdom bolo zistené, že skutok tak, ako bol uvedený v skutkovej vete, nie je trestným činom. Priestupkové konanie nebolo vedené pre premlčanie. Z výsledkov znaleckého dokazovania vypracovaného v rámci trestného konania vyplýva, že je spornou otázka, či žalovaný stiahol alebo nie žalobcu pri potýčke na zem, v dôsledku čoho žalobcovi vznikla škoda, alebo k pádu žalobcu došlo inak, napr. aj spôsobom, ktorý uviedol žalovaný, že žalobca svoj pád pred spolupracovníkom, p. F. len fingoval. Pre účely civilného konania, v súvislosti so zodpovednosťou za škodu, je záväzný výrok odsudzujúceho rozsudku trestného súdu. Pokiaľ dochádza k oslobodeniu škodcu, teda žalovaného, spod obžaloby, je potrebné, pokiaľ konanie žalovaného nebolo prejednané v priestupkovom konaní, aby konanie žalovaného súdu preukázal žalobca a zároveň preukázal aj protiprávnosť tohto konania. Na strane žalobcu je dôkazné bremeno. Ako to uviedol prvoinštančný súd vo svojom rozhodnutí, podmienka zodpovednosti za škodu zo strany žalobcu splnená nebola a nebolo preukázané, že žalovaný sa dopustil protiprávneho konania voči žalobcovi tým, že stiahol žalobcu na zem, v dôsledku čoho mu spôsobil škodu, ktorú si uplatňuje. Naopak, ostalo sporné, vzhľadom na tvrdenia žalovaného, že k pádu žalobcu v dôsledku útoku žalovaného vôbec došlo. Žalobca tým, že svoje tvrdenia nepreukázal žiadnymi dôkazmi, ktoré by osvedčovali protiprávnosť konania žalovaného, neuniesol dôkazné bremeno a prvú z podmienok uplatnenia nároku nepreukázal. Žalobca konanie žalovaného, ktorým mu mala vzniknúť škoda nepreukázal, len ho tvrdil. V pozícii tvrdenia ostala aj obrana žalovaného, že si škodu spôsobil žalobca sám. Ani jednému tvrdeniu nezodpovedal žiaden návrh na dokazovanie, preto existencia či neexistencia protiprávneho konania žalovaného ostala nepreukázaná.
Správny je aj záver prvoinštančného súdu o absencii kauzálneho nexusu, teda príčinnej súvislosti medzi škodou a konaním žalovaného. Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním žalovaného, ktoré však preukázané žalobcom nebolo, a konkrétnou škodou je otázkou skutkovou, skutkový záver robí súd a dôkazné bremeno aj vo vzťahu k tejto podmienke zaťažuje poškodeného. Poškodený priamu príčinnú súvislosť medzi prípadným konaním žalovaného a škodou nepreukázal. Vždy je potrebné totiž vyhodnotiť, či by škodlivý následok nastal bez konania škodcu. Vzhľadom k tomu, že nebol jednoznačne preukázaný žalobcom záver o tom, že žalovaný stiahol žalobcu pri potýčke na zem, existencia kauzálneho nexusu je sporná. Preto správne postupoval prvoinštančný súd, keď žalobu ako celok zamietol pre nedôvodnosť. Spornosť nevykonania znaleckého posudku v súvislosti s mechanizmom vzniku zranení na strane žalobcu, ktorý znalecký posudok navrhol vykonať žalobca, nie je daná, pretože jedine v prípade, pokiaľ by bolo jednoznačne preukázané protiprávne konanie žalobcu, a teda okolnosť, že žalovaný stiahol žalobcu na zem, bolo by možné priamu príčinnú súvislosť a mechanizmus vzniku zranení v prípade spornosti overovať. V prejednávanej veci však chýbali podmienky na existenciu príčinnej súvislosti, a preto správne postupoval prvoinštančný súd, keď znalecké dokazovanie na okolnosti, ktoré žalobca nepreukázal, zamietol.
14. Správne postupoval prvoinštančný súd aj pri rozhodovaní o trovách konania. V zásade platí, že nárok na náhradu trov konania má tá strana sporu, ktorá bola v konaní úspešnou. Pokiaľ bol úspech v plnom rozsahu, patrí jej plná náhrada trov konania. Prvoinštančný súd touto zásadou sa náležitým spôsobom riadil, aplikoval správny právny predpis a správne vo veci aj rozhodol s tým, že v svojom rozhodnutí aj odôvodnil aplikáciu ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobca v priebehu konania aplikáciu ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o trovách konania netvrdil a nežiadal. Súd nezistil okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ust. § 257 CSP. Preto správne postupoval prvoinštančný súd, keď žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal plnú náhradu trov konania pred prvoinštančným súdom.
15. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako správny potvrdil.
16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP. V odvolacom konaní v plnom rozsahu bol úspešný žalovaný. Žalovanému v odvolacom konaní vznikli výdavky, preto odvolací súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania ako plne úspešnému voči neúspešnému žalobcovi. O výške tejto náhrady rozhodne prvoinštančný súd samostatným rozhodnutím po právoplatnosti sporu.
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.