Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_16C-77-2020.pdf
PDF · 72.69 KB
Case nature
Subarea
16C/77/2020
Uznesenie
Okresný súd Nitra, v právnej veci navrhovateľa (žalobcu): W. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. H. XXX, J., zastúpený : Mgr. Ivan Košťál, advokát, so sídlom Štúrova 11, Nitra, proti žalovanej: N. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. H. XX, J., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o späťvzatí návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Konanie sa z a s t a v u j e .
II. Stranám sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Dňa 16.10.2020 bol Okresnému súdu Nitra doručený návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v kat. úz. W. H. zapísaných na LV č. XXX.
2. Dňa 23.10.2020 bolo súdu doručené podanie navrhovateľa, ktorým vzal návrh v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť, nakoľko medzičasom v konaní vedenom na Okresnom úrade Nitra, katastrálny odbor pod č. V-XXXX/XXXX titulom Kúpna zmluva došlo k povoleniu vkladu vlastníckeho práva na nového vlastníka: M. J. (dcéra žalovanej), nar. XX.XX.XXXX, bytom W. H. XX.
3. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
4. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
5. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
6. Pretože navrhovateľ využil svoje dispozičné oprávnenie a vzal návrh späť v celom rozsahu skôr, ako sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa §168 alebo pojednávanie, súhlas odporkyne so späťvzatím návrhu nebol potrebný, súd akceptoval späťvzatie návrhu a konanie zastavil
7. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
8. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
9. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania vždy skúmať procesné zavinenie na zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pojem „procesné zavinenie“, použitý v ustanovení § 256 CSP, sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany (uznesenie Ústavného súdu ČR, II. ÚS 563/01 alebo I. ÚS 469/04). Prvkom zavinenia môže byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože nič z toho nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Pojem „procesné zavinenie“ je tak potrebné vykladať komplexne a extenzívne, čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre, t. j. nie v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie účastníka konania. Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14. 09. 2011 sp. zn. 7M Cdo 4/2010).
10. Judikatúra konštatovala, že ustanovenie § 257 CSP nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania (s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2010, sp. zn. 2 M Cdo 17/2009. Ustanovenie § 257 CSP je teda zákonné ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje určitú formu výnimky zo všeobecne platnej zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie vždy dopadá na tú stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia je teda existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnej strane sporu a existencia výnimočnosti daného prípadu.
11. Súd za účelom rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania zisťoval zavinenie na zastavení konania niektorej zo strán konania. V uvedenom prípade možno konštatovať, že procesné zavinenie na zastavení konania nemožno pričítať žiadnej zo strán tohto konania, keďže tu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP. K uvedenému záveru súd dospel na základe toho, že nehnuteľnosť (vo vzťahu ktorej žiadal navrhovateľ zriadiť záložné právo za účelom zabezpečenia jeho pohľadávok) previedla žalovaná na svoju dcéru bez toho, aby mala pozitívnu vedomosť o podanom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, t. j. nie je možné uvažovať o správaní žalovanej, ktorá by tak konala pod hrozbou nariadenia zabezpečovacieho opatrenia s vopred premysleným úmyslom (pohnútkou). Už sám žalobca (navrhovateľ) mal v čase podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vedomosť o plombe vyznačenej na nehnuteľnosti, preto si musel byť vedomý rizika, že k povoleniu vkladu vlastníckeho práva môže prísť pred rozhodnutím súdu o jeho podanom návrhu, k čomu aj prišlo, t. j. musel vopred počítať s existenciou týchto okolností. Okrem toho, pričítanie procesného zavinenia žalovanej na zastavení konania by nebolo spravodlivé (princíp spravodlivého usporiadania vzťahov sporových strán), keďže kúpna zmluva je dvojstranným právnym úkonom, ktorá vzniká na základe súhlasného prejavu vôle dvoch osôb, čiže k právnemu úkonu žalovanej musel pristúpiť aj právny úkon tretej strany, ktorá nebola stranou tohto konania. Z rozhodujúceho hľadiska, t. j. hľadiska procesného výsledku, je preto nepochybné, že zastavenie predmetného konania v tomto smere nezavinil žalobca a ani žalovaná, z ktorého dôvodu nie je možné procesné zavinenie na zastavení konania pričítať na ťarchu žiadnej z uvedených procesných strán. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol, že stranám sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva, a to aj z dôvodu, že do úvahy pripadajúci výrok, „žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania“ už nemá v CSP oporu. Potrebu
špecifikácie výroku celkom rozdielne od zaužívanej súdnej praxe už judikoval Najvyšší súd Slovenskej republiky (pozri napr. rozhodnutie 2Cdo/89/2020).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.