Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6C-252-2008.pdf
PDF · 90.08 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/252/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou, v právnej veci žalobkyne: P., proti žalovanému: Mesto Malacky so sídlom Bernoláková 5188/1 A, Malacky, zastúpené advokátkou JUDr. Esterou Bujnovskou, AK Radlinského 16, Malacky, o určenie neplatnosti výpovede, takto
rozhodol:
Súd žalobu žalobkyne z a m i e t a.
Žalovanému súd p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na súd dňa 27.05.2002 sa žalobkyňa domáhala určenia, že výpoveď, ktorú jej dal žalovaný zo dňa 18.01.2002 podľa § 46 ods. 1 písm. f/ Zákonníka práce je neplatná. Vo výpovedi je uvedený dôvod a to opakované porušenie pracovnej disciplíny. Tento dôvod považuje za absolútne neplatný z nasledovných dôvodov. Dôvodom pre danie výpovede žalovaným je opakované porušenie pracovnej disciplíny pre opakované neuposlúchnutie výzvy zamestnávateľa na nástup do práce po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bola určená neplatnosť rozviazania pracovného pomeru. Rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 4C 30/01- 33 zo dňa 29.11.2001 súd určil, že výpoveď zo strany Mesta Malacky P. zo dňa 11.1.2001, ktorá jej bola doručená dňa 25.1.2001, daná podľa § 46 ods. 1 písm. f) Zákonníka práce, je neplatná. Žalovaný proti rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn. 4C 30/01-33 podal v zákonnej lehote odvolanie, a teda uvedený rozsudok nie je právoplatný. V čase výziev žalovaného na nástup do zamestnania zo dňa 29.11.2001 a 13.12. 2001, v ktorých ju ako svoju zamestnankyňu vyzýval k nastúpeniu do zamestnania za účelom plnenia jej pracovných povinností i v čase dania výpovede z pracovného pomeru, doručenej dňa 31.1.2002, môj pracovný pomer vniknutý na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1.3.1996 kontinuitne nepokračoval a so žalovaným jej nevznikol ani nový fakultatívny pracovný pomer. Na výzvy žalovaného na nástup do zamestnania odpovedala listami zo dňa 30.11.2001 a 4.1.2002 s dôrazom na skutočnosť, že do právoplatnosti rozsudku vo veci určenia neplatnosti výpovede (prvej), výpoveď žalovaného nemožno zrušiť jednostranným právnym úkonom.
2. K žalobe sa vyjadril žalovaný tak, že na svojej výpovedi z pracovného pomeru zo dňa 18.01.2002 trvá z dôvodu, že bolo povinnosťou žalobkyne po výzvach žalovaného zo dňa 29.11.20091 a 13.12.2001 nastúpiť do práce bez ohľadu na to, že rozsudok o určení neplatnosti rozviazania pracovného pomeru z 11.01.2001 nebol právoplatný. Keďže žalobkyňa do práce nenastúpila, dopustila sa svojím konaním porušenia pracovných povinností vyplývajúcich jej z pracovného pomeru. 3. Súd konanie uznesením č. k. 6C/252/2008 - 32 zo dňa 29.09.2004 prerušil konanie až do právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti výpovede (prvej) vedeného na Okresnom súde
Malacky pod sp. zn. 4C 30/2001, keďže v tomto konaní sa rozhodovalo o výpovedi z pracovného pomeru, ktorú žalovaný doručil žalobkyni dňa 25.01.2001. 4. Súd vo veci nariadil pojednávanie v súlade s § 177 CSP. Žalobkyňa sa na pojednávanie nedostavila napriek tomu, že predvolanie na pojednávanie jej bolo riadne doručené, svoju neúčasť neospravedlnila, nepožiadala z vážnych dôvodov o odročenie pojednávania. Právny zástupca žalovaného sa riadne dostavil. Preto súd podľa § 180 CSP konal a vec rozhodol v neprítomnosti žalobkyne.
5. Súd vykonal dokazovanie stanoviskom právnej zástupkyne žalovaného, oboznámil sa s podanou žalobou, výpoveďou z pracovného pomeru žalovaného zo dňa 18.01.2002 a spisom tunajšieho súdu sp. zn. 5C/401/2008 a zistil nasledovný skutkový a právny stav. 6. Dňa 25.01.2002 doručil žalovaný žalobkyni listom zo dňa 18.01.2002, ktorým jej žalovaný dal výpoveď z pracovného pomeru podľa § 46 ods. 1 písm. f) Zákonníka práce z dôvodu opakovaného porušenia pracovnej disciplíny, ktorého sa dopustila tým, že opakovane neuposlúchla výzvu zamestnávateľa na nástup do práce po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bola určená neplatnosť rozviazania pracovného pomeru a do práce nenastúpila, čím porušila pracovné povinnosti vyplývajúce jej z pracovného pomeru podľa § 35 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Ďalej sa vo výpovedi uvádza, že „ dňa 29.11.2001 bol Okresným súdom Malacky vyhlásený rozsudok, ktorým bolo určené, že výpoveď zo strany Mesta Malacky P. zo dňa 11.1.2001, ktorá jej bola doručená dňa 25.1.2001, je neplatná. Vzhľadom na tento rozsudok a na Váš záujem na ďalšom trvaní pracovného pomeru, Mesto Malacky vyjadrilo vôľu a prejavilo ochotu Vám znovu prideľovať prácu, a preto Vás bezprostredne dňa 30.11.2001 vyzvalo na nástup do práce dňom 3.12.2001. Túto výzvu ste neuposlúchli a do práce ste nenastúpili, preto Mesto opätovne listom zo dňa 13.12.2001, doručeným dňa 3.1.2002 poštou, svoju výzvu zopakovalo, pričom Vás upozornilo, že v prípade nenastúpenia do práce sa dopúšťate porušenia pracovnej disciplíny podľa § 35 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a môže byť s Vami rozviazaný pracovný pomer. Na túto opakovanú výzvu ste opätovne nenastúpili do práce, reagovali ste listom v tom zmysle, že budete rešpektovať až právoplatný rozsudok“. 7. Naposledy o neplatnosti prvej výpovede z pracovného pomeru, ktorá bola zo strany žalovaného žalobkyni doručená dňa 25.01.2001, rozhodol Okresný súd v Malackách rozsudkom č. k. 5C/401/08-249 (predtým OS BA IV., pracovisko Malacky č. k. 4C/30/2001) zo dňa 02.10.2012, ktorým žalobu žalobkyne zamietol a žalobkyňu zaviazal zaplatiť trovy konania žalovanému.
8. Na odvolanie žalobkyne naposledy Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 5Co/108/2018-322 zo dňa 31.07.2018 potvrdil napadnutý rozsudok prvostupňového súdu a žalovanému priznal náhradu trov konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.11.2018. 9. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa dovolanie, o ktorom Najvyšší súd SR rozhodol uznesením č. k. 2 Cdo 150/2019 zo dňa 30.04.2020, ktorým dovolanie žalobkyne odmietol a žalovanému priznal náhradu trov konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 03.07.2020 10. Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že predmetné konanie bolo dlhé roky prerušené z dôvodu, že sa viedlo konanie o určenie neplatnosti prvej výpovede z pracovného pomeru, ktorej konanie trvalo až do roku 2018. Toto konanie skončilo tak, že žaloba žalobkyne o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru bola zamietnutá, a teda výpoveď, ktorá jej bola daná ako prvá bola platná. Z toho dôvodu odpadol predmet sporu v tomto konaní s tým, že pracovný pomer žalobkyne bol ukončený na základe prvej výpovede. Druhá výpoveď z pracovného pomeru žalobkyne už nie je relevantná, nemožno o nej konať. Žiadala žalobu žalobkyne zamietnuť vzhľadom k tomu, že žalobkyňa žalobu nezobrala späť. V konaní si žalovaný uplatnil náhradu trov konania. 11. Predmetom konania je určenie neplatnosti výpovede, ktorá bola daná žalobkyni podľa § 46 ods. 1, písm. f) Zákonníka práce pre opakované porušenie pracovnej disciplíny. Túto výpoveď žalobkyňa prevzala osobne dňa 31.01.2002, ako sama uvádza v žalobe.
12. Podľa § 46 ods. 1, písm. f) Zákonníka práce, platného v čase podania výpovede, organizácia môže dať pracovníkovi výpoveď iba z týchto dôvodov: ak sú u pracovníka dané dôvody, pre ktoré by s ním organizácia mohla okamžite zrušiť pracovný pomer, alebo ak porušil pracovník pracovnú disciplínu zvlášť hrubým spôsobom; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať pracovníkovi výpoveď, ak mu už predtým bolo uložené disciplinárne opatrenie, alebo ak bol na možnosť výpovede aspoň upozornený pri predchádzajúcom porušení pracovnej disciplíny.
13. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a)splnení povinnosti,
b)nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c)určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d)určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
14. Podľa § 240 ods. 1 Zákonníka práce, platnom v čase podania výpovede, právny úkon (pracovná zmluva, výpoveď, dohoda o náhrade škody a pod.) je prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku týchto práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spojujú.
15. Podľa § 240 ods. 2 Zákonníka práce prejav vôle môže byť urobený jednaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. K písomným právnym úkonom tých, ktorí nemôžu písať alebo čítať, je potrebný úradný zápis alebo zápis opatrený potvrdením dvoj súčasne prítomných funkcionárov Základnej organizácie ROH o tom, že právny úkon zodpovedá prejavenej vôli.
16. V čase podania žaloby žalobkyňou nebolo známe, či pracovný pomer skončil na základe jej prvej žaloby o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru, ktorá jej bola doručená dňa 25.01.2001. O tejto výpovedi súd rozhodol právoplatne rozsudkom Okresného súdu Malacky č. k. 5C/401/2008 - 249 zo dňa 02.10.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Co/108/2018 - 322 zo dňa 31.07.2018, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.11.2018. To znamená, že pracovný pomer žalobkyne skončil uplynutím výpovednej lehoty dňom 31.03.2001.
17. Ak teda skončil pracovný pomer na základe predchádzajúceho právneho úkonu, má to za následok to, že neskorší právny úkon o rozviazaní pracovného pomeru sa neuplatní. Na takomto určení totiž už neexistuje žiaden naliehavý právny záujem. Keď pracovný pomer medzi stranami sporu zanikol na základe jedného právneho úkonu, nemôže už naďalej trvať. Nemôže preto existovať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti výpovede z pracovného pomeru zo dňa 18.01.2002, ktorá bola zamestnávateľom žalobkyni doručená dňa 31.01.2002. Pracovný pomer medzi stranami sporu v tomto čase už neexistoval.
18. Žalobkyňa sa v prejednávanej veci nej veci domáhala určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou. Súd sa v konaní najprv zaoberal otázkou prípustnosti žaloby na určenie neplatnosti právneho úkonu a súvisiacej otázky danosti jej naliehavého právneho záujmu na takom určení. Podľa § 137 písm. c) CSP sa žalobou možno domáhať určenia, že tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; ten netreba preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Podobne podľa § 137 písm. d) CSP sa možno domáhať aj určenia právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Napriek tomu, že dôvodová správa k Civilnému sporovému poriadku naznačuje, že žaloba o neplatnosť právneho úkonu je žalobou o určenie právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d) CSP, súd s týmto názorom nesúhlasí. Žaloby o neplatnosť právneho úkonu sa totiž v doterajšej doktríne (porov. už napr. Rubeš, J. a kol. Komentár k občianskemu súdnemu poriadku. 2. diel. Osveta : Bratislava 1959, s. 607) i judikatúre (porov. napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1 Cdo 187/2016) vždy považovali za žaloby o určenie, že tu nie je právny vzťah (právo) založené takýmto úkonom. Napokon, platnosť resp. neplatnosť právneho úkonu nie je „právnou skutočnosťou“, ale právnym hodnotením (následkov) určitej skutočnosti. Preto súd považuje žalobu o určenie neplatnosti výpovede za žalobu o určenie, že tu nie je právo založené takýmto právnym úkonom (rovnako k tejto otázke napríklad Krajský súd v Trnave v rozsudku sp.zn. 31Cob/27/2019). K tomu je nutné dodať, že ak by súd (naopak) vyhodnotil, že žaloba o určenie neplatnosti výpovede je žalobou o určenie právnej skutočnosti, bol by nútený žalobu bez ďalšieho zamietnuť s poukazom na jej neprípustnosť, pretože zo žiadneho právneho predpisu v čase rozhodovania súdu nevyplýva možnosť domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy, pri uzavretí ktorej došlo k porušeniu ust. § 46 ods. 1 písm. f) Zák. práce.
19. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku sa určenia, že tu právo je alebo nie je, možno domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem. Súd sa preto ďalej zaoberal existenciou naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení. Podľa judikatúry ide pri skúmaní naliehavého právneho záujmu o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobkyne, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne
konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porov. už judikát R 17/1972), prípadne tam, kde sa určovacou žalobou predíde žalobe na plnenie (porov. judikát R 24/1995). Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak ňou požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo, teda najmä vtedy, ak vyriešenie predbežnej otázky ešte neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva (porov. rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo 98/2004, 3 Cdo 112/2004,1 Cdo 91/2006, ako aj uznesenie NS SR sp. zn. 3 Cdo 56/2011).
20. V posudzovanom prípade dospel súd k záveru, že naliehavý právny záujem žalobkyne na podanej žalobe daný nie je. Žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Naopak, súd už vyššie uviedol, že pracovný pomer medzi stranami sporu skončil na základe právoplatného rozhodnutia súdu. Nemôže preto už existovať žiaden právny dôvod, a teda ani naliehavý právny dôvod na určení neplatnosti výpovede z pracovného pomeru, ktorý zanikol a to právnym úkonom už skôr vykonaným. Žalobu bolo preto potrebné zamietnuť.
21. Súd už len poznamenáva, že z písomných podaniach žalobkyne jednoznačne vyplýva, že ani nemala záujem pokračovať v pracovnom pomere, ktorý uzavrela so žalovaným.
22. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že nie je daný naliehavý právny záujem žalobkyne na podanej určovacej žalobe. Ak súd zamieta určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, je vylúčené súčasne sa zaoberať žalobou vo veci samej (rozhodnutia NS SR spis. zn. 1Cdo 26/07, spis. zn. 2Cdo 231/07, spis. zn. 1Cdo 91/2006). Súd preto žalobu bez jej meritórneho skúmania zamietol.
23. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. V konaní bol plne úspešný žalovaný, preto mu súd priznal plnú náhradu trov v rozsahu 100 %. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.