Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21Cb-4-2019.pdf
PDF · 158.56 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cb/4/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci žalobcu: MOBILNÍ PLANETÁRIUM z.ú., so sídlom Počernická 272/96, Malešice, 108 00 Praha 10, Česká republika, IČO: 05 207 380, zastúpeného Mgr. Marošom Ožvaldom, advokátom, Grösslingova 6-8, 811 09 Bratislava, IČO: 30 798 833, proti žalovanému: Ján Sluvka, miesto podnikania Komenského 11, 083 01 Sabinov, IČO: 37 464 795, zastúpenému JUDr. Ladislavom Riedlom, advokátom, Slovenská 46, 080 01 Prešov, o zaplatenie sumy 5.044 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o vi n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 5.044 eur, 8,25% ročný úrok z omeškania zo sumy 1.189,50 eura od 31.12.2017 do zaplatenia, 8,5% ročný úrok z omeškania zo sumy 1.154,50 eura od 31.3.2018 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom ukladá žalovanému povinnosť zaplatiť ich náhradu žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou zo dňa 25.1.2019, ktorá bola tunajšiemu súdu doručená elektronicky dňa 28.1.2019, žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.044 eur, 8,25 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1.189,50 eura od 31.12.2017 do zaplatenia, 8,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1.154,50 eura od 31.3.2018 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, ako aj nahradiť trovy konania.
2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tak, že žalobca je vlastníkom súboru veci, práv a informácií, označených súhrne ako „Mobilné planetárium“, ktoré slúži na prezentáciu zábavno-vzdelávacieho programu v oblasti prírodných vied a astronómie, určeného predovšetkým pre školy. Žalovaný je fyzická osoba podnikateľ, podnikajúci na základe živnostenského oprávnenia. Žalovaný v pozícii lektora zabezpečoval pre žalobcu najskôr na základe ústnej zmluvy od septembra 2017, od 15.12.2017 na základe písomnej zmluvy za odplatu činnosť prevádzkovania a predvádzania Mobilného planetária spojeného s premietaním a lektorským výkladom, predovšetkým na školách na východnom Slovensku. Súčasťou prevádzkovania mobilného planetária bolo aj preberanie v mene žalobcu odplát od zákazníkov, pozostávajúcich zo vstupného, ktoré boli z povahy veci obvykle hradené v hotovosti (viď článok IV. bod 7 Zmluvy), ktoré následne bol povinný 2x mesačne odovzdávať alebo prevádzať na účet žalobcu (viď článok IV. bod 12 Zmluvy). Za činnosť prevádzkovania Mobilného planetária mal žalovaný nárok na odmenu vo výške podielu na realizovaných tržbách, na základe vystavenej faktúry.
3. Žalovaný v priebehu rokov 2017 a 2018 prijal v mene žalobcu tržby vo výške 10.041 eur, pričom na účet žalobcu odviedol iba spolu 6.997 eur. Jednotlivé platby sú konkrétne uvedené v pokladničných knihách, ktoré sú priložené k žalobe. Rozdiel medzi prijatými a odovzdanými tržbami predstavuje čiastku 3.044 eur (pozostávajúce z 1.889,50 eur za rok 2017 a 1.554,50 eur za rok 2018), ktoré žalovaný v rozpore so zmluvou neuhradil a ponechal si.
4. Listom doručeným žalobcovi dňa 26.2.2018 ukončil žalovaný Zmluvu o prevádzkovaní Mobilného planetária výpoveďou a činnosti pre žalobcu vykonával iba do marca 2018 , ako to vyplýva aj z pokladničnej knihy za rok 2018. Podľa článku VII. bod 2 Zmluvy je výpovedná lehota 2 mesačná, a teda plynie do 30.4.2018. Žalovaný ale v apríli 2018 už odmietol vykonávať pre žalobcu činnosti podľa v tom čase platnej zmluvy. Tým, že žalovaný neodovzdal žalobcovi zinkasované tržby (priebežne 2x do mesiaca a časť tržieb, ktorá je predmetom tejto žaloby doteraz), dopustil sa porušenia článku IV. bod 12 Zmluvy. Tým, že žalovaný počas doby platnosti zmluvy odmietol vykonávať činnosť prevádzkovania Mobilného planetária, dopustil sa tiež porušenia článku IV. bod 1 Zmluvy v spojení s článkom II. bod 1 a 2 Zmluvy. Na základe článku VI. zmluvy je žalobca v prípade porušenia zmluvy povinný zaplatiť pokutu vo výške 2.000 eur za každé jednotlivé porušenie povinnosti podľa článku IV., resp. do výšky 20.000 eur za iné porušenia smerujúce proti záujmom žalobcu. Žalobca si touto žalobou uplatňuje zmluvnú pokutu v úhrnnej výške 2.000 eur. Žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, vyzval dňa 6.7.2018 žalovaného na zaplatenie nepoukázaných tržieb, zmluvnej pokuty vo výške 2.000 eur a náhrady nákladov vynaložených žalobcom. Žalovaný výzvu na adrese svojho miesta podnikania neprevzal, nereagoval na ňu ani nezaplatil dlžnú čiastku. Spolu s vyššie uvedenou dlžnou istinou vo výške 5.044 eur si žalobca voči žalovanému uplatňujú aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, ako aj úroky z omeškania. Zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa spravuje českým právom. V § 2 Nariadenia vlády ČR č. 351/2013 Sb. bola výška úrokov z omeškania v českom práve stanovená nasledovne: Výška úrokov z omeškania zodpovedá ročne výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou pre prvý deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, zvýšenej o 8 percentuálnych bodov. Repo sadzbou rozhodnou pre stanovenie výšky úrokov z omeškania je 2T repo sadzba, ktorá je hlavnou menovo-politickou úrokovou sadzbou ČNB. K 1.7.2017 bola výška 2T repo sadzby 0,25, a teda úrok z omeškania je 8,25 % ročne, k 1.1.2018 bola výška 2T repo sadzby 0,5 % a úrok z omeškania je 8,5 % ročne. Úrok z omeškania si žalobca uplatňuje za tržby prijaté žalovaným v roku 2017 od 31.12.2017, za tržby prijaté v roku 2018 od 31.3.2018 (posledný deň mesiaca, v ktorom žalovaný vykonával činnosti pre žalobcu).
5. Okresný súd Prešov vydal dňa 4.3.2019 platobný rozkaz, č. k. 21Cb/4/2019-33, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 5.044 eur s príslušenstvom v prospech žalobcu.
6. Voči vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor s vecným odôvodnením. Okresný súd Prešov preto uznesením zo dňa 6.8.2019 v súlade s ustanovením § 267 ods. 3 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“) zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Prešov zo dňa 4.3.2019 č. k. 21Cb/4/2019-33.
7. Žalovaný v odpore zo dňa 11.6.2019 voči vydanému platobnému rozkazu, okrem iného uviedol, že namieta výšku uplatnenej zmluvnej pokuty 2.000 eur. K uzavretiu písomnej Zmluvy o provozování mobilního planetaria medzi stranami sporu došlo 15.12.2017. Pred týmto dňom nebola dohodnutá žiadna zmluvná pokuta. Rozdiel medzi tržbami a odovzdanými financiami žalobcovi v období účinnosti zmluvy činil iba 861 eur (prijatých 5.158,50 eura a vydaných 4.297 eur). Preto žiada uplatnenú pokutu ako neprimerane vysokú znížiť, resp. vôbec ju žalobcovi nepriznať, a to aj z dôvodu, že on sám nevyplatil žalovanému finančné nároky. Žalobcovi vystavil spolu 8 faktúr, z ktorých 5 uhradil. Neuhradené ostávajú FA 20180002 na 999,66 eura, splatná 5.2.2018, FA 20180006 na 955,46 eura, splatná 6.4.2018 a faktúra FA 20180008 na 290 eur, splatná 16.4.2018 , spolu 2.245,12 eura. Proti pohľadávke 3.043,50 eura uplatnenej ako istina touto žalobou, žalovaný započítava sumu 2.245,12 eura titulom neuhradených platieb vyplývajúcich zo Smlouvy o provozování mobilního planetaria z 15.12.2017 a navrhol žalobu nad sumu 800,38 eura zamietnuť.
8. Právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení zo dňa 3.9.2019 k odporu žalovaného, okrem iného uviedol, že žalovaný v odpore uznal viaceré zo skutkových tvrdení žalobcu uvedených v žalobe zo dňa 25.1.2019 a tieto sa teda v zmysle § 151 CSP považujú za nesporné a nie je potrebné ich ďalej dokazovať, súd z nich podľa § 186 CSP vychádza v meritórnom rozhodnutí. Žalobca nepoprel
oprávnenosť pohľadávky žalobcu na doplatenie rozdielu medzi prijatými a odovzdanými tržbami uplatnenú v žalobe (bod 3) v celkovej výške 3.044 eur, resp. v časti odporu o započítaní ju výslovne uznal vo výške 3.043,50 eura. Rovnako uznal, že nezaplatil žalobcovi všetky prijaté odplaty od zákazníkov, pričom len namieta, že počas doby platnosti písomnej zmluvy o prevádzkovaní mobilného planetária zo dňa 15.12.2017 bol rozdiel iba 861 eur. Tým žalovaný uznal porušenie článku IV. bod 12 zmluvy a aj vznik nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa článku V. bod 1 zmluvy. Nárok žalovaného na zaplatenie faktúr č. 20180002, 20180006 a 20180008 a ich započítanie voči fakticky uznanej pohľadávke žalobcu žalobca výslovne popiera z nasledujúcich dôvodov: a) Faktúra č. 20180002 za činnosti žalovaného v mesiaci január 2018 vystavená na sumu 999,66 eura bola žalovanému zaplatená dňa 13.2.2018 (viď priložený výpis z účtu). Žalovaný v odpore uvádza nepravdivú informáciu o tom, že nie je uhradená. b) Faktúru č. 20180006 za činnosti žalovaného v mesiaci marec 2018 vystavenú na sumu 955,46 eura žalobca skutočne neuhradil, pretože žalovaný nemá na jej vystavenie a zaplatenie nárok, nakoľko riadne nevykonával činnosť podľa zmluvy, konkrétne nepoukázal žalobcovi inkasované tržby a výška záväzku žalovaného bola v tom čase už vysoká, so žalobcom prestal komunikovať, že žalobca sa rozhodol ďalej neakceptovať porušovanie povinností žalovaného a nehradiť faktúry, na ktorých zaplatenie nemá žalovaný nárok. Nakoľko žalovaný dodnes riadne nesplnil svoje povinnosti a neuhradil svoje záväzky voči žalobcovi z titulu zinkasovaných tržieb (čo nie je v tomto konaní sporné), nemala byť faktúra č. 20180006 doposiaľ vystavená a nie je ani splatná.
c) Faktúra č. 20180008 za „lektorné“ v mesiaci marec 2018 vo výške 10 eur/hodina za celkovo 29 hodín v priebehu 2 dní, vystavená na sumu 290 eur nemá žiadnu oporu v zmluve. Na činnostiach odmeňovaných hodinovou odmenou sa žalobca so žalovaným zmluvne nedohodol (odmeňovanie žalovaného upravoval článok V. Zmluvy vo výške 24 % ceny realizovaných zákaziek + kompenzácia cestovných nákladov). Z uvedeného dôvodu žalobca predmetnú faktúru neuhradil. Žalobca popiera tiež tvrdenie žalovaného v odpore, že rozdiel medzi tržbami a odovzdanými financiami žalobcovi v období účinnosti zmluvy činil iba 861 eur (prijatých 5.158,50 eura a vydaných 4.297 eur). Zmluva bola platná a účinná od 15.12.2017, pričom podľa dôkazu č. N5 (pokladničná kniha za rok 2018) len za obdobie roka 2018 predstavoval tento rozdiel sumu 1.554,50 eura. Pri svojom výpočte zohľadnil žalovaný aj úhradu tržieb vo výške 861 eur, ktorú zaplatil dňa 15.12.2017 (viď dôkaz N4 - pokladničná kniha za rok 2017), avšak táto úhrada sa netýkala činností vykonaných počas platnosti zmluvy (ktorá bola dňa 15.12.2017 iba uzavretá, ako potvrdzuje aj žalovaný), ale činnosti na základe predchádzajúcej ústnej zmluvy. Rozdiel medzi tržbami a odovzdanými financiami za činnosti zrealizované počas platnosti zmluvy bol teda o 861 eur vyšší a predstavoval 1.723 eur. Výška predmetného rozdielu ale nie je pre účely nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty taká podstatná. Ako je zrejmé z predložených (a nepopretých) dôkazov (pokladničné knihy) a ako ostatne uznal aj žalovaný, k porušeniu povinnosti zo zmluvy skutočne zo strany žalovanej došlo, a to opakovane - žalovaný bol povinný podľa článku IV. bod 12 Zmluvy odovzdávať tržby 2x mesačne vždy k 15.dňu a poslednému dňu mesiaca (tolerancia 2 pracovné dni). Napriek tomu, že v predchádzajúcej polovici kalendárneho mesiaca žalovaný prijal platby od zákazníkov, nevykonal žiadnu platbu žalobcovi k 31.12.2017, k 28.2.2018, ani k 15.3.2018 a ani v termíne vykonané platby nerealizoval v správnych výškach celej inkasovanej sumy - dôsledkom čoho je, že počas platnosti zmluvy uhradil o 1.723 eur menej ako bol povinný, pričom v omeškaní so splnením tejto povinnosti je doteraz (viac ako 1 a pol roka) a to napriek ústnym aj písomným upozorneniam. Žalobcovi teda vznikol na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 2.000 eur mnohonásobne opakovane, pričom sa rozhodol ju žalobou uplatniť iba v úhrnnej výške 2.000 eur. Žalobcovi v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného zabezpečených zmluvnou pokutou vznikla tiež škoda v podobne nákladov na súdne a mimosúdne vymáhanie pohľadávok, na zabezpečenie prevádzky z iných zdrojov a ďalšia ujma (aj vo forme ušlého zisku), nakoľko sa nemohol venovať svojej činnosti, ale musel vynakladať nemalý čas a úsilia za účelom získania úhrady svojej pohľadávky súboru vecí mobilné planetárium späť od žalovaného. Je teda úplne nesprávne odôvodniť zníženie uplatnenej zmluvnej pokuty len poukazom na priamy finančný rozdiel prijatých a odovzdaných tržieb ako uvádza žalovaný v odpore. Moderácia zmluvnej pokuty podľa § 301 Obchodného zákonníka prichádza do úvahy len vtedy, ak je neprimerane vysoká s prihliadnutím na hodnotu a aj význam zabezpečovanej povinnosti. Zásah súdu do zmluvných vzťahov aplikáciou § 301 Obchodného zákonníka je postupom výnimočným a jeho použitie je na mieste len v odôvodneným prípadoch, ak sa výška pokuty javí ako neprimerane vysoká (zhodne tiež Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 1 ObdoV/93/2004, publikovanom v zbierke rozhodnutí a stanovísk pod R 8/2008). Povinnosť žalovaného ako dodávateľa (lektora) zo zmluvy prijímať platby od zákazníkov v mene a na účet žalobcu (článok IV. bod 7), tieto platby riadne evidovať a vykazovať a všetky tržby 2x mesačne zasielať žalobcovi
( článok IV. bod 12) bola pre riadne plnenie zmluvy jedna z podstatných a kľúčových - žalovaný totiž na základe dohody žalobcu preberal celú odplatu od zákazníkov za realizované prezentácie Mobilného planetária a mal ju odovzdávať, nakoľko z výnosov od zákazníkov sú hradené všetky prevádzkované náklady žalobcu ako majiteľa zariadení vrátane nákladov na investície, bežnú prevádzku aj odmeny lektorov, bez riadneho zasielania tržieb lektormi nie je prevádzkovateľ (žalobca) schopný fungovať a dohodnutá zmluvná pokuta v tomto prípade plní nielen zabezpečovaciu alebo aj prevenčnú funkciu - hrozba sankcie (v nie zanedbateľnej výške) má nútiť dlžníka plniť riadne a včas. Dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 2.000 eur za každý prípad porušenia článku IV. bod 12 Zmluvy zodpovedá významu takto zabezpečovanej povinnosti, pričom žalobca pripomína, že žalobca si v konaní uplatnil v úhrnne zmluvnú pokutu vo výške 2.000 eur za niekoľko prípadov porušenia. Na takto zabezpečenej povinnosti sa zmluvné strany dohodli písomne v zmluve, pričom nie je bez významu, že žalovaný v čase podpisu zmluvy už poznal režim spolupráce so žalobcom, bolo mu známe, aké plnenie sa od neho očakáva, keďže služby poskytoval už od septembra 2017 (takže viac ako 2 mesiace) a mal vstupovať do zmluvného vzťahu so zámerom ho plniť a nie opakovane neplniť. Zásada záväzností zmlúv a povinnosti ich dodržiavať (pacta sunt servanda) vyplýva z princípov právneho štátu, má charakter ústavnej zásady a aplikuje sa na celý právny poriadok. Je potrebné zdôrazniť tiež to, že zo strany žalovaného nešlo o nejaké krátkodobé omeškanie, spôsobené nedopatrením, ale žalovaný dodnes (t.j. cca 1,5 roka po termíne) svoje povinnosti nesplnil, hoci si ich je zjavne vedomý a koná úmyselne (teda zavinene), na písomné výzvy nereagoval a ako dôsledok tohto jeho postoja bol žalobca nútený podať žalobu a domáhať sa svojich práv súdnou cestou. Všetky tieto okolnosti je nutné vziať do úvahy pri prípadnej aplikácii moderácie zmluvnej pokuty, nemožno vychádzať len z kritéria výšky rozdielu v tržbách ako to robí v odpore žalovaný (navyše uvádzajú nesprávnu sumu rozdielu, ktorá ako je vysvetlené v bode 5 vyššie predstavuje 1.723 eur ) a uplatnená zmluvná pokuta teda zjavne nie je neprimeraná.
9. Právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení zo dňa 24.3.2020, okrem iného uviedol, že žalovaný ako lektor mal pri výkone činnosti pre žalobcu všetky tržby prijaté v mene žalobcu od zákazníkov prevziať oproti daňovému dokladu, do 24 hodín po realizácii zákazky zaslať dokumentáciu, 2x za mesiac prijaté tržby v plnej výške posielať žalobcovi a do 3 dní po skončení mesiaca aj výkaz lektora s dokladmi o prijatí platieb (článok IV. bod 7,8,12 a 13 Zmluvy o prevádzkovaní mobilného planetária zo dňa 15.12.2017 ). Až na základe mesačného výkazu lektora za predchádzajúci mesiac bol oprávnený vystavovať faktúry na svoju odmenu a dohodnutú náhradu cestovných nákladov (článok V. bod 1,2 Zmluvy). Svoju odplatu si teda neodpočítaval, ale potom ako splnil svoje povinnosti, si na ňu vystavil faktúru a až vtedy mal nárok na odmenu a žalobca povinnosť túto odmenu zaplatiť. Žalobcove skutkové tvrdenia, ktoré žalovaný nepoprel, je potrebné požadovať za nesporné a súd z nich vychádza. Žalovaný v bode 4 odporu proti platobnému rozkazu zo dňa 11.6.2019, ktorý je v súlade s § 167 ods. 2 CSP vyjadrením k žalobe, uznal existenciu pohľadávky žalobcu uplatnenej v konaní v časti neodovzdaných tržieb vo výške 3.043,50 eura, keď sa domáhal započítania voči nej svojich tvrdených pohľadávok z troch údajne nezaplatených faktúr. To znamená, že neuznal len celkom zanedbateľnú časť pohľadávky vo výške 0,50 eura (0,016%). Žalovaný spôsobom podľa § 167 CSP žiadne skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel a tiež sa podľa § 151 a 153 CSP považujú za nesporné. Tým, že existenciu a výšku týchto pohľadávok nepoprel, ale naopak ich v texte odporu uznal, nie je potrebné skúmať obsah zmluvného vzťahu, ktorý existoval medzi žalobcom a žalovaným pred podpisom zmluvy, t.j. pred 15.12.2017. Žalobca popiera názor žalovaného prezentovaný prvýkrát na pojednávaní, že by predmetom tohto konania malo byť zaplatenie iba tých nárokov, ktoré vznikli po účinnosti písomnej zmluvy, pretože existencia a obsah ústnej zmluvy predchádzajúcej písomnej zmluve neboli preukázané a že k tomuto nároku sa teda nevyjadroval. V odpore žalovaný výslovne uviedol, že žalobcovi vystavil spolu 8 faktúr, ide teda nielen o faktúry vystavené po uzavretí, ale aj faktúry pred jej uzavretím na základe mesačných výkazov za obdobie od septembra 2017. Rovnako v odpore vyčísľoval žalovaný rozdiel medzi tržbami a odovzdanými financiami, pričom započítal aj úhradu tržieb vo výške 861 eur, ktorú zaplatil dňa 15.12.2017, avšak táto úhrada sa netýkala činnosti vykonaných počas platnosti zmluvy (ktorá bola dňa 15.12.2017 iba podpísaná), ale činností na základe predchádzajúce ústnej zmluvy. To znamená, že obsahom jeho vyjadrenia k žalobe v skutočnosti bolo aj obdobie pred podpisom zmluvy a zmluvný vzťah v tomto období aj v odpore priznal a ako uviedli vyššie, pohľadávky z tohto obdobia žalovaný relevantne nepoprel, resp. priamo uznal. Aj žalovaného pritom zaťažuje povinnosť tvrdenia všetkých podstatných a rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa sporu. Komunikácia žalobcu a žalovaného týkajúca sa prevádzkovania mobilného planetária a príprava na spoluprácu sa začala ešte v lehote 2017. Dňa 22.8.2017 zaslal žalobca žalovanému štandardný návrh Zmluvy o prevádzkovaní mobilného planetária, zhodný so znením zmluvy a so znením, na základe akého vykonávajú činnosť všetci lektori žalobcu. Žalovaný so znalosťou týchto podmienok následne dňa
5.9.2017 pricestoval na pohovor so žalobcom do Prahy, v ktorom uspel, ponuku prijal a na základe toho prevzal techniku potrebnú na prevádzkovanie a predvádzanie mobilného planetária a začal skutočne ako lektor vykonávať činnosť. Protokol o prevzatí zariadenia a plnú moc na preberanie tržieb v mene žalobcu žalovaný podpísal 1.10.2017 (zmluvný vzťah so zákazníkom, pre ktorého sa predstavenie mobilného planetária realizovalo, mal vždy žalobca nie žalovaný). V septembri 2017 už realizoval žalovaný prvé zákazky (Strážske, Košice, Stupava), pričom na základe ním vyhotoveného a zaslaného výkazu prijal tržby v celkovej výške 1.750 eura, následne vystavil za september 2017 aj faktúru na odmenu vo výške 420 eur a cestovné vo výške 346,65 eura za 2311 precestovaných kilometrov. Ide teda o odplaty fakturované žalovaným plne v súlade s neskôr podpísaným znením zmluvy - odmena vo výške 24 % z dosiahnutých tržieb (24% z 1.750= 420 eur) a náhrada cestovných nákladov vo výške 0,15 eur/km (0,15 eur sa podľa kurzu NBS platného k 30.9.2017 rovná 4Kč/km v zmysle zmluvy - tento prepočet bol používaný aj neskôr počas platnosti zmluvného vzťahu napriek určitej fluktuácii kurzu). Rovnako ako v septembri 2017 sa postupovalo aj v ďalších mesiacoch, pričom žalobca sa aj naďalej usiloval primäť žalovaného k podpisu písomnej zmluvy (ktorú mu opätovne predložil na stretnutí lektorov Prahe 17.11.2017). K podpisu napokon došlo v decembri 2017, keď štatutárny zástupca žalobcu pán Evgeny Prozherin vycestoval kvôli tomu osobne za žalovaným do Sabinova, nakoľko žalovaný v tom čase prestal komunikovať, odpovedať na e-maily a zdvíhať telefón, čím ohrozoval celkové fungovanie pobočky v Košiciach a jeho spoľahlivosť voči zákazníkom. Obsah zmluvného vzťahu ale po celý čas bol rovnaký a zodpovedal zneniu zmluvy o prevádzkovaní mobilného planetária. Bez uzavretia písomnej zmluvy nebola dojednaná zmluvná pokuta ako zabezpečenie záväzkov žalovaného za obdobie do podpisu zmluvy si ju ani žalobca neuplatňuje (ako je uvedené aj v žalobe). Nie je pravda, že v čase podpisu zmluvy nemal žalovaný voči žalobcovi žiadne pohľadávky - práve naopak, žalovaný si od počiatku povinnosti neplnil riadne, aj to bol dôvod, že žalobca sa usiloval docieliť aj podpísané písomnej zmluvy so sankciami a ustanoveniami týkajúcimi sa trvania a ukončenia zmluvy a veril, že žalovaný si povinnosti začne potom plniť dôslednejšie (čo sa žiaľ nestalo) a zmluvný vzťah bol po pár mesiacoch od podpisu zmluvy ukončený. Žalovaného úvahy prednesené na pojednávaní, že ak by žalovaný mal záväzky voči žalobcovi v čase podpisu zmluvy, žalobca by nepristúpil k uzavretiu písomnej zmluvy, sú nelogické a nesprávne, ale pre účely tohto konania hlavne nerelevantné - žalobca mal zákazky v oblasti východného Slovenska, ktoré potreboval zabezpečiť vyškoleným lektorom na zaradenie Mobilné planetárium, nemohol jednoducho zo dňa na deň prestať spolupracovať so žalovaným, ktorého chcel mať ako všetkých ostatných lektoroch aj písomne zaviazaného, to ale vôbec neznamená, že žalovaný si v čase keď zmluvu podpísal, všetky povinnosti aj riadne plnil. Žalobca dôrazne popiera, že by v decembri 2017 vystavil potvrdenie, že žalovaný nemá voči žalobcovi žiadne záväzky, lebo to nebola pravda, žalovaný v každom prípade žiadne takéto potvrdenie v konaní nepredložil a ani vo vyjadrení k žalobe netvrdil a neoznačil. Žalovaný na pojednávaní opakovane namietal zaplatenie svojej faktúry č. 20180002 za činnosti lektora v mesiaci január 2018 a poukazoval, že na nimi predloženom výpise sa nachádza vklad vo výške 617,50 eura, ktorý môže súvisieť s predchádzajúcou úhradou. Žalovaný musí vedieť, že dňa 13.2.2018 prijal platbu vo výške 999,66 eura na úhradu jeho faktúry č. 20180002 (ide o zaúčtovanú debetnú platbu na mesačnom výpise, čo je výpis dôkaz o tom, že bola zrealizovaná, bola platená v rámci jednej banky, a teda pripísaná príjemcovi v rovnaký deň. Platba bola vykonaná na účet uvedený na faktúre, na nimi predloženom dôkaze N7 ponechali zobrazenú kreditnú platbu vo výške 617,50 eura dňa 16.2.2018 - vklad tržby, aby preukázali, že žalovaný skutočne používal na platby podľa zmluvy účet vedený na meno jeho manželky Tatiany Sluvkovej (a tento vklad je zachytený aj v pokladničnej knihe za rok 2018 - dôkaz N5). Žiadny rozpor teda v dokladoch a údajoch nie je a žalovaný sa iba snaží zavádzať súd. Žalovaný na pojednávaní ďalej tvrdil, že jeho nároky z dvoch nezaplatených faktúr sú vo väčšom rozsahu ako nároky žalobcu, ktoré sú predmetom tohto konania, a preto žiada žalobu zamietnuť. To je ale v rozpore s obsahom odporu, v ktorom navrhoval započítať proti žalobcom uplatnenej sume 3.043,50 eura (správne má byť 3.044 eur) svoje 3 faktúry a žalobu zamietnuť len v časti sumy presahujúcej 800,38 eura. Argumentácia žalovaného je teda zmätočná a vnútorne nekonzistentná, keď sám žalovaný tvrdí skutočnosti, ktoré popri sebe neobstoja, a teda celkom zjavne niektoré jeho tvrdenia nemôžu byť pravdivé. Žalovaný popiera, že by uznal nejaké nezaplatené faktúry žalobcu, k ich obsahu sa podrobne vyjadril v replike zo dňa 3.9.2019. V tejto súvislosti si žalovaný dovolil podotknúť, že žalobca si voči žalovanému písomne uplatnil nároky, ktoré sú predmetom tejto žaloby (výzva z 6.7.2018), ktoré žalovaný tiež nepoprel a na výzvu nijako nereagoval. 10. Žalovaný na pojednávaní dňa 15.10.2020 v rámci jeho výsluchu, okrem iného uviedol, že keď pracoval na základe tej ústnej dohody, cestoval za prácou, mal výdavky na benzín, ubytovanie, známky, fungoval bez nejakých záloh, finančných prostriedkov. Prvú fakturáciu mu povolili až niekedy v decembri. Preto z tých peňazí, čo získaval od objednávateľov tých služieb, tých klientov žalobcu, si časť finančných
prostriedkov použil ako refundáciu na zaplatenie benzínu, ubytovania, iné jeho náklady a ten zvyšok odviedol. Ďalej uviedol, že po uzavretí zmluvy prijal od klientov žalobcu sumu 5.158,50 eura a vyplatil žalobcovi 4.297 eur, rozdiel je 861 eur. Pokiaľ ide o faktúry, ktoré uvádza v odpore proti platobnému rozkazu, tak pokiaľ ide o faktúru FA20180008 na 290 eur, tak tu boli fakturované odplaty mimo ústnej dohody, ktorú spomínal, aj mimo písomnej dohody. To bol vyzvaný, aby tam išiel na nejakú akciu, aby to urobil, on to urobil a že potom sa dohodnú ako sa to preplatí. Pokiaľ ide o faktúru FA01800002 na sumu 999,66 eura, tá bola splatná 5.2.2018 a ňou vyfakturoval odplatu za január 2018. Nevie, či táto faktúra je preplatená, ale strana žalobcu podľa svojho vyjadrenia má za to, že to bolo uhradené, disponuje o tom dokladom. Tá posledná faktúra uvedená v odpore proti platobnému rozkazu FA20180006 na sumu 955,46 eura, tou bola fakturovaná odplata za marec 2018, kedy ešte dostával prácu. Túto uhradenú nemá údajne preto, že si nesplnil podmienky a nevyúčtoval tie prijaté odplaty. Za mesiac apríl už žiadnu prácu nevykonával, lebo nedostal objednávky a žiadne tržby nepreberal od klientov žalobcu. Žalovaný uviedol aj to, že ústnu dohodu so žalobcom uzatvoril 1.9.2017 predtým, ako prevzal techniku. Ústnu dohodu uzavrel s pánom Spratekom, ten mu aj v Prahe 1.9.2017 odovzdal techniku a zariadenie.
11. V priebehu dokazovania súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, ako aj oboznámením listinných dôkazov založených v spise, a to konkrétne Výzvy na úhradu záväzku zo dňa 6.7.2018, Výpisu z pokladničnej knihy za obdobie 1.1.2018-31.12.2018, Výpisu z pokladničnej knihy za obdobie 1.1.2017-31.12.2017, Zmluvy o prevádzkovaní mobilného planetária zo dňa 15.12.2017, fotografii z webovej stránky www.mobilneplanetarium.sk <http://www.mobilneplanetarium.sk>, Výpisu z Obchodného registra ohľadne žalobcu, Výpisu zo živnostenského registra ohľadne žalovaného, platobného rozkazu, odporu zo dňa 11.6.2019 voči vydanému platobnému rozkazu, vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu zo dňa 3.9.2019 k odporu žalovaného, výpisu z účtu preukazujúceho úhradu faktúry č.20180002, faktúry žalovaného č.20180008, Vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu zo dňa 24.3.2020, e-mailu o zaslaní návrhu zmluvy, mesačného výkazu žalovaného za september 2017, faktúry žalovaného č. 20170006 za september 2017, preberacieho protokolu zariadenia, prehľadu výmenného kurzu NBS Kč/EUR k 30.9.2017, mesačného výkazu žalovaného za október 2017, mesačného výkazu žalovaného za november 2017, mesačného výkazu žalovaného za december 2017, Zoznamu zaslaných dokladov zo dňa 2.4.2018, ako aj ďalšieho spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:
12. Žalovaný v pozícii lektora zabezpečoval pre žalobcu od septembra 2017, najskôr na základe konkludentných zmlúv, od 15.12.2017 na základe písomnej zmluvy, za odplatu činnosť predvádzania Mobilného planetária spojeného s premietaním a lektorským výkladom, predovšetkým na školách na východnom Slovensku. Súčasťou prevádzkovania mobilného planetária bolo aj preberanie odplát od zákazníkov v mene žalobcu, pozostávajúcich zo vstupného, ktoré boli z povahy veci obvykle hradené v hotovosti, ktoré následne bol žalovaný povinný 2x mesačne odovzdávať alebo prevádzať na účet žalobcu. Za činnosť prevádzkovania Mobilného planetária mal žalovaný nárok na odmenu vo výške podielu na realizovaných tržbách, na základe vystavenej faktúry. Žalovaný v priebehu rokov 2017 a 2018 prijal v mene žalobcu tržby vo výške 10.041 eur, pričom na účet žalobcu odviedol iba spolu 6.997 eur. Jednotlivé platby sú konkrétne uvedené v pokladničných knihách, ktoré sú priložené k žalobe. Rozdiel medzi prijatými a odovzdanými tržbami predstavuje čiastku 3.044 eur (pozostávajúcu z 1.889,50 eur za rok 2017 a 1.554,50 eur za rok 2018), ktoré žalovaný v rozpore so zmluvou žalobcovi neuhradil a ponechal si.
13. Listom doručeným žalobcovi dňa 26.2.2018 žalovaný vypovedal Zmluvu o prevádzkovaní Mobilného planetária výpoveďou. Činnosti pre žalobcu vykonával do marca 2018 , ako to vyplýva aj z pokladničnej knihy za rok 2018. Podľa článku VII. bod 2 Zmluvy bola výpovedná lehota 2 mesačná, a teda v danom konkrétnom prípade plynula do 30.4.2018. Žalovaný ale v apríli 2018 už nevykonával pre žalobcu činnosti podľa Zmluvy, hoci právny vzťah založený medzi nimi predmetnou Zmluvou stále trval.
14. Tým, že žalovaný neodovzdal žalobcovi zinkasované tržby v celom rozsahu, dopustil sa porušenia článku IV. bod 12 Zmluvy. Na základe článku VI. Zmluvy je žalovaný v prípade porušenia zmluvy povinný zaplatiť pokutu vo výške 2.000 eur za každé jednotlivé porušenie povinnosti podľa článku IV., resp. do výšky 20.000 eur za iné porušenia smerujúce proti záujmom žalobcu. Žalobca si žalobou uplatnil zmluvnú pokutu v úhrnnej výške 2.000 eur, potom čo žalobca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, vyzval dňa 6.7.2018 žalovaného na zaplatenie nepoukázaných tržieb, zmluvnej pokuty vo výške 2.000 eur a náhrady nákladov vynaložených žalobcom. Žalovaný výzvu na adrese svojho miesta podnikania neprevzal, nereagoval na ňu ani nezaplatil dlžnú čiastku.
15. Podľa § 1746 ods. 1 Občianskeho zákonníka Českej republiky, zákonná ustanovení upravující jednotlivé typy smluv se použijí na smlouvy, jejichž obsah zahrnuje podstatné náležitosti smlouvy stanovené v základním ustanovení pro každou z těchto smluv.
16. Podľa § 1746 ods. 2 Občianskeho zákonníka Českej republiky, strany mohou uzavřít i takovou smlouvu, která není zvláště jako typ smlouvy upravena.
17. Podľa § 1968 Občianskeho zákonníka Českej republiky, dlužník, který svůj dluh řádně a včas neplní, je v prodlení. Dlužník není za prodlení odpovědný, nemůže-li plnit v důsledku prodlení věřitele.
18. Podľa § 1970 Občianskeho zákonníka Českej republiky, po dlužníkovi, který je v prodlení se splácením peněžitého dluhu, může věřitel, který řádně splnil své smluvní a zákonné povinnosti, požadovat zaplacení úroku z prodlení, ledaže dlužník není za prodlení odpovědný. Výši úroku z prodlení stanoví vláda nařízením; neujednají-li strany výši úroku z prodlení, považuje se za ujednanou výše takto stanovená.
19. Podľa § 2048 Občianskeho zákonníka Českej republiky, ujednají-li strany pro případ porušení smluvené povinnosti smluvní pokutu v určité výši nebo způsob, jak se výše smluvní pokuty určí, může věřitel požadovat smluvní pokutu bez zřetele k tomu, zda mu porušením utvrzené povinnosti vznikla škoda. Smluvní pokuta může být ujednána i v jiném plnění než peněžitém.
20. Podľa § 2049 Občianskeho zákonníka Českej republiky, zaplacení smluvní pokuty nezbavuje dlužníka povinnosti splnit dluh smluvní pokutou utvrzený.
21. Podľa § 2051 Občianskeho zákonníka Českej republiky, nepřiměřeně vysokou smluvní pokutu může soud na návrh dlužníka snížit s přihlédnutím k hodnotě a významu zajišťované povinnosti až do výše škody vzniklé do doby rozhodnutí porušením té povinnosti, na kterou se vztahuje smluvní pokuta. K náhradě škody, vznikne-li na ni později právo, je poškozený oprávněn do výše smluvní pokuty.
22. Podľa § 2 Nariadenia vlády ČR č. 351/2013 Sb. kterým se určuje výše úroků z prodlení a nákladů spojených s uplatněním pohledávky, určuje odměna likvidátora, likvidačního správce a člena orgánu právnické osoby jmenovaného soudem a upravují některé otázky Obchodního věstníku, veřejných rejstříků právnických a fyzických osob a evidence svěřenských fondů a evidence údajů o skutečných majitelích, výše úroku z prodlení odpovídá ročně výši repo sazby stanovené Českou národní bankou pro první den kalendářního pololetí, v němž došlo k prodlení, zvýšené o 8 procentních bodů.
23. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca je vlastníkom súboru veci, práv a informácií, označených súhrne ako „Mobilné planetárium“, ktoré slúži na prezentáciu zábavno- vzdelávacieho programu v oblasti prírodných vied a astronómie, určeného predovšetkým pre školy. Žalovaný je fyzická osoba podnikateľ, podnikajúci na základe živnostenského oprávnenia. Žalovaný v pozícii lektora zabezpečoval pre žalobcu od septembra najskôr na základe konkludentných zmlúv, od 15.12.2017 na základe písomnej zmluvy, za odplatu činnosť predvádzania Mobilného planetária spojeného s premietaním a lektorským výkladom, predovšetkým na školách na východnom Slovensku. Súčasťou prevádzkovania mobilného planetária bolo aj preberanie odplát od zákazníkov v mene žalobcu, pozostávajúcich zo vstupného, ktoré boli z povahy veci obvykle hradené v hotovosti, ktoré následne bol žalobca povinný 2x mesačne odovzdávať alebo prevádzať na účet žalobcu Za činnosť prevádzkovania Mobilného planetária mal žalovaný nárok na odmenu vo výške podielu na realizovaných tržbách, na základe vystavenej faktúry. Žalovaný v priebehu rokov 2017 a 2018 prijal v mene žalobcu tržby vo výške 10.041 eur, pričom na účet žalobcu odviedol iba spolu 6.997 eur. Jednotlivé platby sú konkrétne uvedené v pokladničných knihách, ktoré sú priložené k žalobe. Rozdiel medzi prijatými a odovzdanými tržbami predstavuje čiastku 3.044 eur (pozostávajúcu z 1.889,50 eur za rok 2017 a 1.554,50 eur za rok 2018), ktoré žalovaný v rozpore s konkludentnými zmluvami a písomnou zmluvou žalobcovi neuhradil a ponechal si. Listom doručeným žalobcovi dňa 26.2.2018 žalovaný vypovedal Zmluvu o prevádzkovaní Mobilného planetária výpoveďou. Činnosti pre žalobcu vykonával do marca 2018 , ako to vyplýva aj z pokladničnej knihy za rok 2018. Podľa článku VII. bod 2 Zmluvy bola výpovedná lehota 2 mesačná, a teda v danom konkrétnom prípade plynula do 30.4.2018. Žalovaný ale v apríli 2018 už nevykonával pre žalobcu činnosti podľa Zmluvy, hoci právny vzťah založený medzi nimi predmetnou
Zmluvou stále trval. Tým, že žalovaný neodovzdal žalobcovi zinkasované tržby v celom rozsahu, dopustil sa porušenia článku IV. bod 12 Zmluvy. Na základe článku VI. Zmluvy je žalovaný v prípade porušenia zmluvy povinný zaplatiť pokutu vo výške 2.000 eur za každé jednotlivé porušenie povinnosti podľa článku IV., resp. do výšky 20.000 eur za iné porušenia smerujúce proti záujmom žalobcu. Žalobca si žalobou uplatnil zmluvnú pokutu v úhrnnej výške 2.000 eur, potom čo žalobca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, vyzval dňa 6.7.2018 žalovaného na zaplatenie nepoukázaných tržieb, zmluvnej pokuty vo výške 2.000 eur a náhrady nákladov vynaložených žalobcom. Žalovaný výzvu na adrese svojho miesta podnikania neprevzal, nereagoval na ňu ani nezaplatil dlžnú čiastku. Dlžnú čiastku 5044 eur žalovaný ani doposiaľ žalobcovi nezaplatil. Žalovaný takto žalobcovi doposiaľ titulom neodvedených tržieb a zmluvnej pokuty dlhuje sumu 5044 eur. Súd preto oprávnenej žalobe žalobcu o zaplatenie sumy 5.044 eur v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 5.044 eur v prospech žalobcu.
24. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou svojich peňažných záväzkov, zaviazal ho súd v súlade s § 1970 Občianskeho zákonníka Českej republiky v spojení s § 2 Nariadenia vlády ČR č. 351/2013 Sb. aj na zaplatenie príslušného zákonného 8,25 %, resp. 8,5 % ročného úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej - ktorej pohľadávky žalobcu, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia zo strany žalovaného, t.j. do zaplatenia. Súd teda zaviazal žalovaného aj na zaplatenie 8,25 % ročného úroku z omeškania zo sumy 1.189,50 eura od 31.12.2017 do zaplatenia a 8,5 % ročného úroku z omeškania zo sumy 1.154,50 eura od 31.3.2018 do zaplatenia, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Napokon súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnení pohľadávky vo výške 40 eur v prospech žalobcu.
25. Pokiaľ ide o obranu žalovaného uplatnenú v priebehu tohto konania, tak tú považoval súd za účelovú, urobenú iba v snahe oddialiť rozhodnutie v danej právnej veci. Žiadosť žalovaného o odpustenie, resp. zníženie žalobcom uplatnenej zmluvnej pokuty zasa za nedôvodnú. Žalovaný ako lektor mal pri výkone činnosti pre žalobcu (či už na základe jednotlivých konkludentných zmlúv alebo či už na základe písomnej zmluvy) všetky tržby prijaté v mene žalobcu od zákazníkov prevziať oproti daňovému dokladu, do 24 hodín po realizácii zákazky zaslať dokumentáciu, 2x za mesiac prijaté tržby v plnej výške posielať žalobcovi a do 3 dní po skončení mesiaca aj výkaz lektora s dokladmi o prijatí platieb. Aj keď žalovaný v roku 2017 vykonával pre žalobcu predmetné činnosti len na základe jednotlivých konkludentných zmlúv od prípadu k prípadu, je nepochybné, že vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán predmetných konkludentných zmlúv boli prakticky zhodné s právami a povinnosťami zmluvných strán následne uzatvorenej písomnej zmluvy, keďže žalovaný už od počiatku vzájomnej spolupráce mal k dispozícii písomný návrh zmluvy zhodný s obsahom zmluvy, ktorú v decembri 2017 aj podpísal. Žalovaný v priebehu dokazovania nepreukázal uzatvorenie ústnej zmluvy s obsahom iným ako mal návrh zmluvy, ktorý mal k dispozícii od začiatku spolupráce a v decembri 2017 uzatvorená písomná zmluva. Takáto prípadná ústna zmluva nemohla byť ani platne uzatvorená, keďže ako tvrdil žalovaný
- mal ju uzatvoriť s pánom Spratekom, ktorý však nebol štatutárnym zástupcom žalobcu a nemal ani oprávnenie na uzatváranie takýchto zmlúv za žalobcu.
26. Až na základe mesačného výkazu lektora - žalovaného za predchádzajúci mesiac bol žalovaný oprávnený vystavovať faktúry na svoju odmenu a dohodnutú náhradu cestovných výdavkov. Svoju odplatu si teda žalovaný nebol oprávnený odpočítať z prijatých tržieb, ale až potom ako splnil svoje povinnosti, si na ňu mohol vystaviť faktúru a až vtedy mu vznikol nárok na odmenu a žalobcovi povinnosť túto odmenu zaplatiť. Žalovaný v odpore proti vydanému platobnému rozkazu nepochybne uznal existenciu pohľadávky žalobcu uplatnenej v konaní v časti neodovzdaných tržieb vo výške 3.043,50 eura, keďže sa domáhal započítania voči nej svojich tvrdených pohľadávok z troch údajne nezaplatených faktúr (neuznal len celkom zanedbateľnú časť pohľadávky vo výške 0,50 eura). Tým, že žalovaný prvotne existenciu a výšku týchto pohľadávok nepoprel, ale naopak ich v texte odporu uznal (neskôr ich účelovo popieral, ale zase aj uznával), potvrdil vlastne obsah zmluvných vzťahov, ktoré existovali ad hoc na ten - ktorý prípad medzi žalobcom a žalovaným pred podpisom zmluvy, t.j. pred 15.12.2017. Nemožno v rámci obrany žalovaného prijať názor žalovaného prezentovaný prvýkrát na pojednávaní, že by predmetom tohto konania malo byť len zaplatenie iba tých nárokov, ktoré vznikli po účinnosti písomnej zmluvy, pretože existencia a obsah ústnej zmluvy predchádzajúcej písomnej zmluve neboli preukázané a že k tomuto nároku sa teda nevyjadroval. V tejto súvislosti musí súd, rovnako ako žalobca, poukázať na to, že v odpore žalovaný výslovne uviedol, že žalobcovi vystavil spolu 8 faktúr, ide teda nielen o faktúry vystavené po uzavretí, ale aj faktúry pred jej uzavretím, na základe mesačných výkazov za obdobie
od septembra 2017. Rovnako v odpore vyčísľoval žalovaný rozdiel medzi tržbami a odovzdanými financiami, pričom započítal aj úhradu tržieb vo výške 861 eur, ktorú zaplatil dňa 15.12.2017, avšak táto úhrada sa netýkala činnosti vykonaných počas platnosti zmluvy (ktorá bola dňa 15.12.2017 iba podpísaná), ale činností na základe predchádzajúcich konkludentných zmlúv. To znamená, že obsahom jeho vyjadrenia k žalobe v skutočnosti bolo aj obdobie pred podpisom písomnej zmluvy a zmluvný vzťah v tomto období aj v odpore priznal a ako je uvedené vyššie, pohľadávky z tohto obdobia žalovaný prvotne ani relevantne nepoprel, resp. prvotne ich nepochybne priamo uznal.
27. V septembri 2017 realizoval žalovaný prvé zákazky (Strážske, Košice, Stupava), pričom na základe ním vyhotoveného a zaslaného výkazu prijal tržby v celkovej výške 1.750 eura, následne vystavil za september 2017 aj faktúru na odmenu vo výške 420 eur a cestovné vo výške 346,65 eura za 2311 precestovaných kilometrov. Ide teda o odplaty fakturované žalovaným plne v súlade s neskôr podpísaným znením zmluvy - odmena vo výške 24% z dosiahnutých tržieb (24% z 1.750= 420 eur) a náhrada cestovných nákladov vo výške 0,15 eur/km (0,15 eur sa podľa kurzu NBS platného k 30.9.2017 rovná 4Kč/km v zmysle zmluvy - tento prepočet bol používaný aj neskôr počas existencie písomnej zmluvy napriek určitej fluktuácii kurzu). Rovnako ako v septembri 2017 sa postupovalo aj v ďalších mesiacoch. Žalobca sa usiloval primäť žalovaného k podpisu písomnej zmluvy, a ako už bolo vyššie uvedené, k tomu napokon aj došlo v decembri 2017, pričom znenie podpísanej zmluvy je totožné so znením písomného návrhu, ktorý mal žalovaný od počiatku spolupráce k dispozícii. Obsah zmluvného vzťahu bol teda po celý čas praktický rovnaký a zodpovedal zneniu písomnej Zmluvy o prevádzkovaní mobilného planetária, s výnimkou dojednaní o zmluvnej pokute. Bez uzavretia písomnej zmluvy nebola totiž zmluvná pokuta ako zabezpečenie záväzkov žalovaného za obdobie do podpisu zmluvy platne dojednaná. Za obdobie do podpisu zmluvy si ju ani žalobca voči žalobcovi neuplatňuje.
28. V súvislosti s obranou žalovaného je potrebné uviesť, že nie je pravda, že v čase podpisu zmluvy nemal žalovaný voči žalobcovi žiadne pohľadávky - práve naopak, vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný si od počiatku povinnosti neplnil riadne a aj to bol dôvod, že žalobca sa usiloval docieliť aj podpísané písomnej zmluvy so sankciami a ustanoveniami týkajúcimi sa trvania a ukončenia zmluvy a veril, že žalovaný si povinnosti začne potom plniť dôslednejšie (čo sa žiaľ nestalo). 29. Žalovaného úvahy prednesené počas dokazovania, že ak by žalovaný mal záväzky voči žalobcovi v čase podpisu zmluvy, žalobca by nepristúpil k uzavretiu písomnej zmluvy, sú len žiadnymi ďalšími relevantnými skutočnosťami nepodložené domnienky, ktorými chcel u súdu spochybniť opodstatnenosť nárokov žalobcu. Nepochybne logickejšie, aj v príčinnej súvislosti s ďalšími preukázanými skutočnosťami, je vysvetlenie žalobcu, že mal zákazky v oblasti východného Slovenska, ktoré potreboval zabezpečiť vyškoleným lektorom na zaradenie Mobilné planetárium a nemohol jednoducho zo dňa na deň prestať spolupracovať so žalovaným aj keď ten si od počiatku ich spolupráce neplnil riadne všetky svoje povinnosti, ale intenzívne sa usiloval docieliť podpísané písomnej zmluvy so sankciami a ustanoveniami týkajúcimi sa trvania a ukončenia zmluvy vo viere, že žalovaný si svoje povinnosti potom začne plniť už dôsledne.
30. Žalovaný v priebehu dokazovania nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenie, že mu žalobca v decembri 2017 vystavil potvrdenie, že žalovaný nemá voči žalobcovi žiadne záväzky. Na druhej strane žalobca poprel takého tvrdenie žalovaného. Žalovaný opakovane namietal zaplatenie svojej faktúry č. 20180002 za činnosti lektora v mesiaci január 2018 a poukazoval, že na nimi predloženom výpise sa nachádza vklad vo výške 617,50 eura, ktorý môže súvisieť s predchádzajúcou úhradou. Vykonaným dokazovaním však bolo preukázané, že dňa 13.2.2018 žalovaný prijal od žalobcu platbu vo výške 999,66 eura na úhradu jeho faktúry č. 20180002 Platba bola vykonaná na účet uvedený na faktúre. Žalovaný používal na platby podľa zmluvy účet vedený na meno jeho manželky Tatiany Sluvkovej. Predmetný vklad je zachytený aj v pokladničnej knihe za rok 2018. Žalovaný tvrdil, že jeho nároky z dvoch nezaplatených faktúr sú vo väčšom rozsahu ako nároky žalobcu, ktoré sú predmetom tohto konania, a preto žiada žalobu zamietnuť. To je ale v rozpore s obsahom odporu, v ktorom navrhoval započítať proti žalobcom uplatnenej sume 3.043,50 eura (správne má byť 3.044 eur) svoje 3 faktúry a žalobu zamietnuť len v časti sumy presahujúcej 800,38 eura. Súd súhlasí s názorom žalobcu, že argumentácia žalovaného je zmätočná a vnútorne nekonzistentná, keď sám žalovaný tvrdí skutočnosti, ktoré popri sebe neobstoja, a teda celkom zjavne niektoré jeho tvrdenia nemôžu byť pravdivé. V tejto súvislosti je potrebné opätovne zdôrazniť, že žalovaný nepoprel oprávnenosť pohľadávky žalobcu na doplatenie rozdielu medzi prijatými a odovzdanými tržbami, uplatnenú v žalobe (bod 3) v celkovej výške 3.044 eur, resp. v časti odporu o započítaní ju výslovne uznal vo výške 3.043,50 eura. Rovnako uznal, že
nezaplatil žalobcovi všetky prijaté odplaty od zákazníkov, pričom len namietal, že počas doby platnosti písomnej Zmluvy o prevádzkovaní mobilného planetária zo dňa 15.12.2017 bol rozdiel iba 861 eur. Tým vlastne žalovaný uznal porušenie povinnosti uvedených v článku IV. bod 12 Zmluvy, a teda aj vznik nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa článku V. bod 1 Zmluvy. Na druhej strane uplatnenie nárokov žalovaného vyplývajúcich z faktúr č. 20180002, 20180006 a 20180008 na započítanie voči fakticky uznanej pohľadávke žalobcu nebolo dôvodné a oprávnené, keďže nároky vyplývajúce z týchto faktúr, neboli nárokmi spôsobilými na započítanie, a to jednak z dôvodu, že jeden nárok zanikol z dôvodu jeho úhrady zo strany žalobcu, jeden nárok nie je doposiaľ splatný a jeden nárok je úplne nedôvodný z dôvodu nedostatku pasívnej vecne legitimácie na strane žalobcu. Faktúra č. 20180002 za činnosti žalovaného v mesiaci január 2018, vystavená na sumu 999,66 eura, bola žalovanému zaplatená dňa 13.2.2018 čo žalobca preukázal predloženým výpisom z účtu. Faktúru č. 20180006 za činnosti žalovaného v mesiaci marec 2018 vystavenú na sumu 955,46 eura žalobca skutočne neuhradil, ale tú súhlasí súd z názorom žalobcu, že žalovaný nemá na jej vystavenie a zaplatenie nárok, nakoľko riadne nevykonával činnosť podľa zmluvy, konkrétne nepoukázal žalobcovi inkasované tržby. Nakoľko žalovaný dodnes riadne nesplnil svoje povinnosti a neuhradil svoje záväzky voči žalobcovi z titulu zinkasovaných tržieb (čo nie je v tomto konaní sporné), nemala byť faktúra č. 20180006 doposiaľ vystavená a nie je ani splatná. Faktúra č. 20180008 za „lektorné“ v mesiaci marec 2018 vo výške 10 eur/ hodina za celkovo 29 hodín v priebehu 2 dní, vystavená na sumu 290 eur nemá žiadnu oporu v zmluve. To potvrdil aj samotný žalovaný vo svojej výpovedi.
31. Ako už bolo uvedené, nie sú pravdivé tvrdenia žalovaného v odpore, že rozdiel medzi tržbami a odovzdanými financiami žalobcovi v období účinnosti zmluvy činil iba 861 eur (prijatých 5.158,50 eura a vydaných 4.297 eur). Zmluva bola platná a účinná od 15.12.2017, pričom podľa Pokladničnej knihy za rok 2018 len za obdobie roka 2018 predstavoval tento rozdiel sumu 1.554,50 eura. Pri svojom výpočte zohľadnil žalovaný aj úhradu tržieb vo výške 861 eur, ktorú zaplatil dňa 15.12.2017, avšak táto úhrada sa netýkala činností vykonaných počas platnosti písomnej zmluvy, ale činnosti na základe predchádzajúcich konkludentných zmlúv. Rozdiel medzi tržbami a odovzdanými financiami za činnosti zrealizované po podpísaní písomnej zmluvy bol teda o 861 eur vyšší a predstavoval 1.723 eur.
32. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu jeho zmluvných povinnosti v zmysle Zmluvy o prevádzkovaní mobilného planetária zo dňa 15.12.2020, keďže napriek tomu, že v predchádzajúcej polovici kalendárneho mesiaca prijal platby od zákazníkov, nevykonal žiadnu platbu žalobcovi k 31.12.2017, k 28.2.2018, ani k 15.3.2018 a ani v termíne vykonané platby nerealizoval v správnych výškach celej inkasovanej sumy - dôsledkom čoho je, že po podpise zmluvy uhradil o 1.723 eur menej ako bol povinný, pričom v omeškaní so splnením tejto povinnosti je doteraz (viac ako 1 a pol roka) a to napriek ústnym aj písomným upozorneniam zo strany žalobcu. Žalobcovi teda nepochybne vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 2.000 eur mnohonásobne opakovane, pričom žalobca si ju voči žalovanému uplatnil iba vo výške 2.000 eur.
33. V súvislosti s uplatnenou zmluvnou pokutou sa žalovaný domáha zníženia zmluvnej pokuty. Súd skutočne môže neprimerane vysokú pokutu znížiť, nie je to však jeho povinnosťou. Vzhľadom na všetky okolnosti daného prípadu dospel súd k záveru, že nie je dôvod na zníženie žalobcom uplatnenej zmluvnej pokuty. Moderácia zmluvnej pokuty prichádza do úvahy len vtedy, ak je neprimerane vysoká s prihliadnutím na hodnotu a aj význam zabezpečovanej povinnosti. Zásah súdu do zmluvných vzťahov znižovaním dohodnutej a následne uplatnenej zmluvnej pokuty je postupom výnimočným a jeho použitie je na mieste len v odôvodneným prípadoch, ak sa výška pokuty javí naozaj ako neprimerane vysoká. Dá sa súhlasiť so žalobcom, že povinnosť žalovaného ako dodávateľa (lektora) zo zmluvy prijímať platby od zákazníkov v mene a na účet žalobcu (článok IV. bod 7), tieto platby riadne evidovať a vykazovať a všetky tržby 2x mesačne zasielať žalobcovi ( článok IV. bod 12 Zmluvy ) bola pre riadne plnenie zmluvy jedna z podstatných a kľúčových - žalovaný totiž na základe dohody žalobcu preberal celú odplatu od zákazníkov za realizované prezentácie Mobilného planetária a mal ju odovzdávať. Z výnosov od zákazníkov sú totiž hradené všetky prevádzkované náklady žalobcu ako majiteľa zariadení vrátane nákladov na investície, bežnú prevádzku, aj odmeny lektorov. Bez riadneho zasielania tržieb lektormi nie je prevádzkovateľ (žalobca) schopný fungovať a dohodnutá zmluvná pokuta v tomto prípade plní nielen zabezpečovaciu alebo aj prevenčnú funkciu - hrozba sankcie (v nie zanedbateľnej výške) má nútiť dlžníka plniť riadne a včas. Dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 2.000 eur za každý prípad porušenia článku IV. bod 12 zmluvy zodpovedá významu takto zabezpečovanej povinnosti, pričom žalobca si v konaní uplatnil v úhrnne zmluvnú pokutu vo výške 2.000 eur za niekoľko prípadov porušenia.
Na takto zabezpečenej povinnosti sa zmluvné strany dohodli písomne v zmluve, pričom nie je bez významu, že žalovaný v čase podpisu zmluvy už poznal režim spolupráce so žalobcom, bolo mu známe, aké plnenie sa od neho očakáva, keďže služby poskytoval už od septembra 2017 (takže viac ako 2 mesiace) a mal vstupovať do zmluvného vzťahu so zámerom ho plniť a nie opakovane neplniť. Súd sa stotožňuje s názorom žalobcu, že zo strany žalovaného nejde o nejaké krátkodobé omeškanie, spôsobené nedopatrením, ale žalovaný doposiaľ svoje povinnosti nesplnil. To sú dôvody a okolnosti, ktoré vzal súd do úvahy, keď sa rozhodol neznížiť žalobcom uplatnenú zmluvnú pokutu.
34. Podľa § 255 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd priznal strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci .
35. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd rozhodnutím, ktorým sa konanie končí.
36. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
37. O náhrade trov tohto konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Podľa pomeru úspechu žalobcu vo veci rozhodol súd o náhrade trov tohto konania tak, že priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť ich náhradu žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na Okresný súd Prešov v lehote 15 dní od jeho doručenia. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.