Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Cob-30-2021.pdf
PDF · 101.7 KB
Case nature
Area
Subarea
7Cob/30/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a členov senátu JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Milana Majerníka v sporovej veci žalobcu: MOBILNÍ PLANETÁRIUM z.ú., so sídlom Korunní 1279/64, Vinohrady, 120 00 Praha 2, Česká republika, IČ: 052 07 380, zastúpeného Mgr. Marošom Ožvaldom, advokátom, so sídlom Grösslingova 6 - 8, 811 09 Bratislava 1, IČO: 30798833, proti žalovanému: B. A., A. M. O. C. XX, XXX XX A., T.: XXXXXXXX, zastúpenému JUDr. Ladislavom Riedlom, advokátom, so sídlom Slovenská 46, 080 01 Prešov, IČO: 50490044, o zaplatenie 5.044,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 21Cb/4/2019-101 z 12.11.2020, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 5.044 eur, 8,25% ročný úrok z omeškania zo sumy 1.189,50 eur od 31.12.2017 do zaplatenia, 8,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1.154,50 eur od 31.3.2018 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách rozhodol tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca je vlastníkom súboru veci, práv a informácií, označených súhrne ako „Mobilné planetárium“, ktoré slúži na prezentáciu zábavno-vzdelávacieho programu v oblasti prírodných vied a astronómie, určeného predovšetkým pre školy. Žalovaný je fyzická osoba podnikateľ, podnikajúci na základe živnostenského oprávnenia. Žalovaný v pozícii lektora zabezpečoval pre žalobcu od septembra najskôr na základe konkludentných zmlúv, od 15.12.2017 na základe písomnej zmluvy, za odplatu činnosť predvádzania Mobilného planetária spojeného s premietaním a lektorským výkladom, predovšetkým na školách na východnom Slovensku. Súčasťou prevádzkovania mobilného planetária bolo aj preberanie odplát od zákazníkov v mene žalobcu, pozostávajúcich zo vstupného, ktoré boli z povahy veci obvykle hradené v hotovosti, ktoré následne bol žalobca povinný 2x mesačne odovzdávať alebo prevádzať na účet žalobcu Za činnosť prevádzkovania Mobilného planetária mal žalovaný nárok na odmenu vo výške podielu na realizovaných tržbách, na základe vystavenej faktúry. Žalovaný v priebehu rokov 2017 a 2018 prijal v mene žalobcu tržby vo výške 10.041 eur, pričom na účet žalobcu odviedol iba spolu 6.997,- eur. Jednotlivé platby sú konkrétne uvedené v pokladničných knihách, ktoré sú priložené k žalobe. Rozdiel medzi prijatými a odovzdanými tržbami predstavuje čiastku 3.044,- eur (pozostávajúcu z 1.889,50 eur za rok 2017 a 1.554,50 eur za rok 2018), ktoré žalovaný v rozpore s konkludentnými zmluvami a písomnou zmluvou žalobcovi neuhradil a ponechal si. Listom doručeným žalobcovi dňa 26.2.2018 žalovaný vypovedal Zmluvu o prevádzkovaní Mobilného planetária výpoveďou.
Činnosti pre žalobcu vykonával do marca 2018 , ako to vyplýva aj z pokladničnej knihy za rok 2018. Podľa článku VII. bod 2 Zmluvy bola výpovedná lehota 2 mesačná, a teda v danom konkrétnom prípade plynula do 30.4.2018. Žalovaný ale v apríli 2018 už nevykonával pre žalobcu činnosti podľa Zmluvy, hoci právny vzťah založený medzi nimi predmetnou Zmluvou stále trval. Tým, že žalovaný neodovzdal žalobcovi zinkasované tržby v celom rozsahu, dopustil sa porušenia článku IV. bod 12 Zmluvy. Na základe článku VI. Zmluvy je žalovaný v prípade porušenia zmluvy povinný zaplatiť pokutu vo výške 2.000,- eur za každé jednotlivé porušenie povinnosti podľa článku IV., resp. do výšky 20.000,- eur za iné porušenia smerujúce proti záujmom žalobcu. Žalobca si žalobou uplatnil zmluvnú pokutu v úhrnnej výške 2.000,- eur, potom čo žalobca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, vyzval dňa 6.7.2018 žalovaného na zaplatenie nepoukázaných tržieb, zmluvnej pokuty vo výške 2.000,- eur a náhrady nákladov vynaložených žalobcom. Žalovaný výzvu na adrese svojho miesta podnikania neprevzal, nereagoval na ňu ani nezaplatil dlžnú čiastku. Dlžnú čiastku 5.044,- eur žalovaný ani doposiaľ žalobcovi nezaplatil. Žalovaný takto žalobcovi doposiaľ titulom neodvedených tržieb a zmluvnej pokuty dlhuje sumu 5.044,- eur. Súd prvej inštancie preto žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.
3. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou svojich peňažných záväzkov, zaviazal ho súd v súlade s § 1970 Občianskeho zákonníka Českej republiky v spojení s § 2 Nariadenia vlády ČR č. 351/2013 Sb. aj na zaplatenie príslušného zákonného 8,25 %, resp. 8,5 % ročného úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej - ktorej pohľadávky žalobcu, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia zo strany žalovaného, t.j. do zaplatenia.
4. Výrok o paušálnej náhrade nákladov spojených s uplatnením pohľadávky odôvodnil ustanovením § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z.
5. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 a 2 CSP.
6. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
7. Odvolanie podal z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).
8. Namietal, že súd v bode 25 odôvodnenia uviedol, že „žalovaný v priebehu dokazovania nepreukázal uzatvorenie ústnej zmluvy s obsahom iným ako mal návrh zmluvy, ktorý mal k dispozícii od začiatku spolupráce a v decembri 2017 uzatvorená písomná zmluva. Takáto prípadná ústna zmluva nemohla byť ani platne uzatvorená, keďže ako tvrdil žalovaný - mal ju uzatvoriť s pánom A., ktorý však nebol štatutárnym zástupcom žalobcu a nemal ani oprávnenie na uzatváranie takýchto zmlúv za žalobcu“. Nie je to žalovaný, kto má v pozícii žalovaného preukazovať opak nepodloženého tvrdenia žalobcu. Návrh písomnej zmluvy pred 15.12.2017 existoval, ale nebol podpísaný kvôli výhradám zo strany žalovaného. Súd ani nemá za preukázané, kto p. A. je. Že nie je štatutárom žalobcu neznamená, že nemal poverenie so žalovaným jednať. Nebolo výberom žalovaného, že o okolnostiach „Smlouvy o provozování mobilního planetaria“ mal jednať iba s ním. Zjavne bol povereným pracovníkom žalobcu na tento úkon, pokiaľ si túto formu zvolil sám žalobca. Žalovanému bolo prisľúbené, že jeho výhrady zapracujú do písomného znenia zmluvy. K motivácii uzavrieť zmluvu v platnom znení sa žalovaný v konaní vyjadril s tým, že p. O. mu bez jej uzavretia nemienil vyplatiť ani euro, čo nesvedčí o existencii záväzku voči žalobcovi.
9. Už v priebehu ústneho pojednávania žalovaný uviedol, že svojim písomným podaním neuznal nárok žalobcu vo výške 3.043,50 eur a jedná sa tak o účelové prekrútenie jeho tvrdení. Poprel, aby túto sumu izolovane a bez ďalšieho uznal za pravú.
10. Na jednej strane súd uveril žalobcovi, že obsah ústneho dojednania medzi stranami je totožný s tým písomným platným od 15.12.2017, ale na strane druhej neuveril tvrdeniu žalovaného, že ak by bol žalobcovi niečo dlžný, ten by logicky nestál o ďalšiu spoluprácu podporenú písomnou zmluvou.
11. Rozdiel medzi tržbami a odovzdanými financiami žalobcovi v období účinnosti zmluvy činil iba 861,- eur (prijatých 5.158,50 eur a vydaných 4.297,- eur). Preto žalovaný žiadal uplatnenú zmluvnú pokutu vo
výške 2.000,- eur ako neprimerane vysokú znížiť, resp. vôbec ju žalobcovi nepriznať. A to aj z dôvodu, že on sám nevyplatil finančné nároky žalovaného voči nemu, a to Fa č. 20180006 na 955,46 eur splatnú 6.4.2018 a Fa č. 20180008 na 290,- eur splatnú 16.4.2018. Žalobca mal tieto faktúry k dispozícii, a namietal voči nim až v tomto súdnom konaní. Nie je zrejmé, ako sa s nimi vysporiadal v rámci svojich daňových povinností a popretie nárokov z nich vyplývajúcich až v konaní pred súdom je účelové a preukazujúce uznanie týchto nárokov. Ak súd právne uzavrel, že Fa č. 20180006 nie je dodnes splatná, pretože žalovaný neodviedol celú časť zinkasovaných tržieb žalobcovi, nie je zrejmé, na základe ktorého článku zmluvy k tomuto záveru dospel. V tomto smere sa žalovaný vyjadril, že zmluva neupravuje oprávnenie žalobcu zadržať nárok žalovaného.
12. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
13. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
14. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, nemožno mať pochybnosti o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie a neboli zistené žiadne vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
15. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
16. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
17. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
18. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo k doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalovaným dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.
19. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že žalobca je právnická osoba založená a existujúca podľa českého práva - zapísaný ústav podľa § 402 a nasl. zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákoník. Žalobca je vlastníkom súboru vecí, práv a informácií, označených súhrnne ako „Mobilné planetárium“, ktoré slúžia na prezentáciu zábavno - vzdelávacieho programu v oblasti prírodných vied a astronómie, určeného predovšetkým pre školy. Žalovaný je fyzická osoba podnikateľ, podnikajúci na základe živnostenského oprávnenia. Žalovaný v pozícii lektora zabezpečoval pre žalobcu najskôr na základe ústnej zmluvy od septembra 2017, neskôr od 15.12.2017 na základe písomnej zmluvy za odplatu činnosť prevádzkovania a predvádzania mobilného planetária spojeného s premietaním a lektorským výkladom, predovšetkým na školách na východnom Slovensku. Súčasťou prevádzkovania mobilného planetária bolo aj preberanie odplát od zákazníkov v mene žalobcu, pozostávajúcich zo vstupného, ktoré boli z povahy veci obvykle hradené v hotovosti, ktoré následne bol povinný 2x mesačne odovzdávať alebo prevádzať na účet žalobcu. Za činnosť prevádzkovania mobilného planetária mal žalovaný nárok na odmenu vo výške podielu na realizovaných tržbách na základe vystavenej faktúry. Listom doručeným žalobcovi dňa 26.2.2018 žalovaný Zmluvu o prevádzkovaní mobilného planetária vypovedal. Činnosť pre žalobcu vykonával do konca marca 2018.
20. Podľa § 1746 ods. 1 Občianskeho zákonníka Českej republiky, zákonná ustanovení upravující jednotlivé typy smluv se použijí na smlouvy, jejichž obsah zahrnuje podstatné náležitosti smlouvy stanovené v základním ustanovení pro každou z těchto smluv.
21. Podľa § 1746 ods. 2 Občianskeho zákonníka Českej republiky, strany mohou uzavřít i takovou smlouvu, která není zvláště jako typ smlouvy upravena.
22. Podľa § 1968 Občianskeho zákonníka Českej republiky, dlužník, který svůj dluh řádně a včas neplní, je v prodlení. Dlužník není za prodlení odpovědný, nemůže-li plnit v důsledku prodlení věřitele.
23. Podľa § 1970 Občianskeho zákonníka Českej republiky, po dlužníkovi, který je v prodlení se splácením peněžitého dluhu, může věřitel, který řádně splnil své smluvní a zákonné povinnosti, požadovat zaplacení úroku z prodlení, ledaže dlužník není za prodlení odpovědný. Výši úroku z prodlení stanoví vláda nařízením; neujednají-li strany výši úroku z prodlení, považuje se za ujednanou výše takto stanovená.
24. Podľa § 2048 Občianskeho zákonníka Českej republiky, ujednají-li strany pro případ porušení smluvené povinnosti smluvní pokutu v určité výši nebo způsob, jak se výše smluvní pokuty určí, může věřitel požadovat smluvní pokutu bez zřetele k tomu, zda mu porušením utvrzené povinnosti vznikla škoda. Smluvní pokuta může být ujednána i v jiném plnění než peněžitém.
25. Podľa § 2049 Občianskeho zákonníka Českej republiky, zaplacení smluvní pokuty nezbavuje dlužníka povinnosti splnit dluh smluvní pokutou utvrzený.
26. Podľa § 2051 Občianskeho zákonníka Českej republiky, nepřiměřeně vysokou smluvní pokutu může soud na návrh dlužníka snížit s přihlédnutím k hodnotě a významu zajišťované povinnosti až do výše škody vzniklé do doby rozhodnutí porušením té povinnosti, na kterou se vztahuje smluvní pokuta. K náhradě škody, vznikne-li na ni později právo, je poškozený oprávněn do výše smluvní pokuty.
27. V prvom rade je potrebné uviesť, že so všetkými odvolacími námietkami uvedenými v podanom odvolaní, sa súd prvej inštancie riadne vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia. Na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd len dopĺňa:
28. K námietke žalovaného, že nebolo jeho povinnosťou dokazovať existenciu ústnej zmluvy, odvolací súd uvádza, že žalobca v konaní preukázal, že dňa 22.8.2017 zaslal žalovanému návrh zmluvy o prevádzkovaní mobilného planetária, zhodný so znením neskôr podpísanej zmluvy. Žalovaný so znalosťou týchto podmienok ponuku vykonávať činnosť lektora prijal a na základe toho prevzal techniku potrebnú na prevádzkovanie a predvádzanie mobilného planetária a začal ako lektor vykonávať činnosť pre žalobcu. Protokol o prevzatí zariadenia a plnú moc na preberanie tržieb v mene žalobcu žalovaný podpísal 1.10.2017. V septembri 2017 už realizoval žalovaný prvé zákazky, pričom na základe ním vyhotoveného a zaslaného výkazu prijal tržby v celkovej výške 1.750,- eur a následne vystavil za september 2017 aj faktúru na odmenu vo výške 420,- eur a cestovné vo výške 346,65 eur. Ide teda o odplaty fakturované žalovaným plne v súlade s neskôr podpísaným znením Zmluvy. Zákazky žalovaný ďalej vykonával aj po zvyšok roka 2017, až do marca 2018. Žalobca teda obsah zmluvy riadne preukázal.
29. K odvolacej námietke žalovaného, že neuznal nárok žalobcu vo výške 3.043,50 eur, odvolací súd uvádza, že žalovaný v podanom odpore voči platobnému rozkazu nepoprel oprávnenosť pohľadávky žalobcu na doplatenie rozdielu medzi prijatými a odovzdanými tržbami uplatnenú v celkovej výške 3.044,- eur, resp. ju výslovne uznal vo výške 3.043,50 eur. Rovnako uznal, že nezaplatil žalobcovi všetky prijaté odplaty od zákazníkov, pričom len namietal, že počas doby platnosti písomnej zmluvy o prevádzkovaní mobilného planetária zo dňa 15.12.2017 bol rozdiel len 861,- eur. Ani s týmto tvrdením žalovaného sa nemožno stotožniť, pretože rozdiel medzi tržbami a odovzdanými financiami za činnosti zrealizované počas platnosti Zmluvy predstavoval 1.723,- eur. Teda v konaní bolo bezpečne preukázané, že žalovaný v priebehu rokov 2017 a 2018 prijal v mene žalobcu tržby vo výške 10.041,- eur, pričom na účet žalobcu odviedol iba 6.997,- eur. Rozdiel medzi prijatými a odovzdanými tržbami predstavuje 3.044,- eur, pozostávajúce z 1.889,50 eur za rok 2017 a 1.554,50 eur za rok 2018, ktoré žalovaný v rozpore so zmluvou žalobcovi neuhradil.
30. Tým, že žalovaný neodovzdal žalobcovi zinkasované tržby, dopustil sa porušenia článku IV bod 12 zmluvy. Taktiež tým, že žalovaný počas doby platnosti zmluvy odmietol vykonávať činnosť prevádzkovania mobilného planetária, ktorú činnosť mal vykonávať do 30.4.2018, pričom ju vykonával len do 31.3.2018, dopustil sa porušenia článku IV bod 1 zmluvy v spojení s článkom II bod 1 a 2 zmluvy. Na základe článku VI zmluvy je žalovaný v prípade porušenia zmluvy povinný zaplatiť pokutu do výšky 2.000,- eur za každé jednotlivé porušenie povinnosti podľa článku IV, resp. do výšky 20.000,- eur za iné porušenia smerujúce proti záujmom žalobcu. Žalobca si uplatnil zmluvnú pokutu v úhrnnej výške 2.000,- eur.
31. Moderácia zmluvnej pokuty prichádza do úvahy len vtedy, ak je neprimerane vysoká, s prihliadnutím na hodnotu a aj význam zabezpečovanej povinnosti. Povinnosťou žalovaného ako dodávateľa (lektora) zo Zmluvy bolo prijímať platby od zákazníkov v mene a na účet žalobcu (článok IV bod 7), tieto platby riadne evidovať a vykazovať a všetky tržby 2x mesačne zasielať žalobcovi (článok IV bod 12). Dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 2.000,- eur za každý prípad porušenia článku IV bod 12 Zmluvy zodpovedá významu takto zabezpečenej povinnosti. Na takto zabezpečenej povinnosti sa zmluvné strany dohodli písomne v Zmluve. Nemožno vychádzať len z kritéria výšky rozdielu v tržbách, ako to tvrdí žalovaný, navyše uvádzajúc nesprávnu sumu rozdielu, ktorá predstavuje 1.723,- eur, a nie 861,- eur, ako to tvrdí žalovaný. Uplatnená zmluvná pokuta teda nie je zjavne neprimeraná.
32. Za týchto okolností súd prvej inštancie správne postupoval, pokiaľ žalobe v celom rozsahu vyhovel a so zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o úrokoch z omeškania, vrátane paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ako aj o trovách konania, odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na správne a výstižné dôvody uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP).
33. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b). Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).