Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Co-177-2020.pdf
PDF · 90.58 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/177/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu J.. Y.. Š. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXXX/X, B., zastúpeného JUDr. Andrejom Molnárom, advokátom, so sídlom Majlátha 2518/14, Kráľovský Chlmec, proti žalovanej J. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. X, B., o zaplatenie 1.266,66 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 23. 06. 2020 č. k. 10C/78/2019-125
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom uvedeným v záhlaví uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.266,66 eur s úrokom z omeškania 5 % z dlžnej sumy ročne od 01. 10. 2017 do zaplatenia (I. výrok), žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % (II. výrok).
2. Vyhovel tak návrhu žalobcu na zaplatenie peňažnej náhrady uplatnenej voči žalovanej za mesiac február 2017 z dôvodu, že v rozhodnom období užívala nehnuteľnosti, ku ktorým jej nesvedčí vlastnícke právo resp. tieto užívala nad rámec jej spoluvlastníckeho podielu bez poskytovania protiplnenia a predchádzajúcej dohody s ostatnými spoluvlastníkmi o bezodplatnom užívaní nehnuteľností. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového zistenia, že žalobkyňa a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností každý v podiele 1/2 zapísaných na LV č. XXXX, kat územia B. ako parcely registra “C“ č. 3097/6 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 365 m2, č. 3097/7 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 51 m2, č. 3104/8 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 111 m2, stavby č. súp. 718 - Pizzéria postavená na parcele č. 3097/6 a č. súp 718 - garáž postavená na parc. č. 3097/7, ktoré využíva výlučne žalovaná. Ako prístupová cesta k nehnuteľnostiam je využívaná parc. reg. C 3104/3, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 769 m2 zapísaná na LV č. XXXX, kat. územia B., ktorej podielovým spoluvlastníkom je žalobca v rozsahu 1/5-iny, žalovanej nepatrí podiel na uvedenej nehnuteľnosti. V konaní bolo nesporné, že žalovaná užíva nehnuteľnosti v celosti na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti pod obchodným menom J. L. - MARCO. Obranu žalovanej, že so žalobcom sa dohodla na bezodplatnom užívaní nehnuteľností, súd hodnotil ako nepreukázanú, lebo na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení žalovaná neprodukovala žiadne dôkazy. Právne vec posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451, § 456 Občianskeho zákonníka (OZ), pretože žalovaná užívaním nehnuteľností nad rozsah práv vyplývajúcich jej z hmotného práva bez predchádzajúcej dohody so (spolu)vlastníkmi nehnuteľnosti získala majetkový prospech bez právneho dôvodu, za ktorý neposkytla oprávneným (spolu)vlastníkom žiadne primerané protiplnenie, ktoré bezdôvodné obohatenie je povinná vydať. Rozsah bezdôvodného obohatenia súd prvej inštancie určil so zohľadnením výmery nehnuteľností a spoluvlastníckeho podielu
žalobcu vychádzajúc z cenových relácii dokladovaných žalobcom. Podľa údajov realitných kancelárií obvyklá výška nájmu nehnuteľností v predmetnej lokalite sa pohybovala v rozpätí od 5 až 7 eur za m2 mesačne, a žalobca žiadal priznať finančnú náhradu na spodnej hranici rozpätia. V prípade odplaty za užívanie prístupovej cesty sa vychádzalo zo všeobecnej hodnoty podielu žalobcu na nehnuteľnosti vo výške 8.000 eur, z čoho ročné nájomné predstavuje 10% tj 800 eur, čomu zodpovedá mesačný nájom 66,66 eur. Nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia tak vo finančnom vyjadrení predstavoval vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, kat. územia B. 1.200 eur mesačne (žalovaná užíva 480 m2, podiel žalobcu 1/2 predstavuje 240 m2; 240m2x5€), a vo vzťahu k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX kat. územia B. 66,66 eur mesačne. Peňažné plnenie v celkom rozsahu 1266,66 eur súd prvej inštancie priznal žalobcovi spolu s úrokmi z omeškania 5 % ročne od 01. 10. 2017, odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na plnenie určenej žalovanej vo výzve žalobcu doručenej jej 22. 09. 2017. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP), keď plne procesne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov v rozsahu 100 %.
3. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná uplatňujúc odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, že súd vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Odvolateľka len stručne uviedla, že výška priznaného bezdôvodného obohatenia nie je dostatočne preukázaná. Žiadala, aby rozsudok súdu prvej inštancie bol zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie.
4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu toto označil za neodôvodnené a zdôraznil, že zistený skutkový stav, na základe ktorého súd rozhodol žalovaná nerozporovala. Poukázal na nespornú skutočnosť, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, za ktoré si uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, na ktorých nehnuteľnostiach žalovaná prevádzkuje svoju podnikateľskú činnosť, pričom v konaní nepreukázala existenciu dohody o bezodplatnom užívaní nehnuteľností. Rozsah bezdôvodného obohatenia bol určený na základe ponúk realitných kancelárií o prenájme obdobných nehnuteľností, keď žalobca si uplatnil voči žalovanej najnižšiu sadzbu. Odkázal aj na ďalšie právoplatne ukončené konania vedené voči žalovanej z totožných dôvodov, ale za iné mesiace roka. Rozsudok súdu prvej inštancie navrhol ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov.
5. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.
6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu danom § 379, § 380 ods. 1,2 CSP z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a prijal záver, že odvolanie žalovanej je nedôvodné.
7. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 12.11.2020 o 10.05 hod. v pojednávacej miestnosti č.dv. 202 na II. poschodí Krajského súdu v Košiciach, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zhode s § 219 CSP.
8. Žalovanou vymedzený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je naplnený v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1,2 CSP alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192,193 a 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.
9. Tento odvolací dôvod nebol naplnený, keďže súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy hodnotil podľa § 191 ods. 1,2 CSP, t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, v hodnotení jednotlivých dôkazov nebol zistený žiaden logický rozpor. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových
záverov nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo.
10. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
11. Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (§ 153 ods. 1 CSP).
12. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
13. Z konania vyplýva, že žalovaná užíva nehnuteľnosti nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu resp. užíva nehnuteľnosti, ku ktorým jej nesvedčí žiadne právo (prístupová cesta), za ktoré užívanie neposkytuje protiplnenie. Uvedenú skutočnosť žalovaná nespochybňovala, bránila sa len všeobecným tvrdením, že vynaložila na nehnuteľnosť finančné prostriedky, na ktorých úhradách sa žalobca nepodieľal, že prístupová cesta je v dezolátnom stave, a súčasne uvádzala, že bola ústna dohoda medzi sporovými stranami o bezodplatnom užívaní nehnuteľností žalovanou na podnikateľské účely. Existencia dohody o spôsobe užívania nehnuteľností žalovanou v konaní preukázaná nebola, na ňou tvrdené skutočnosti žalovaná neoznačila žiadne dôkazy, preto nemožno vytknúť súdu prvej inštancie v tomto smere žiadnu nesprávnosť skutkového zistenia.
14. V časti týkajúcej sa peňažného plnenia požadovaného žalobcom za užívanie nehnuteľností žalovanou nad rámec jej práv vyplývajúcich z hmotného práva, súd prvej inštancie vychádzal z dôkazov produkovaných žalobcom, ktorými boli informácie realitných kancelárií o obvyklej výške nájomného za užívanie nehnuteľnosti. Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať tomu, na úkor koho bezdôvodné obohatenie získal (§ 451 ods. 1, § 456 OZ). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobré možné najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 OZ). Užívaním pozemkov dochádza k získavaniu bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v získaní majetkovej hodnoty tým subjektom, ktorý pozemky užíva bez poskytnutia akejkoľvek náhrady. Výšku plnenia za užívanie cudzieho pozemku bez právneho dôvodu je preto potrebné odvodzovať od prospechu, ktorý získal obohatený. Výšku tohto prospechu vyjadruje peňažná čiastka, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie (prenajatie) veci. V priebehu konania na súde prvej inštancie (a napokon ani v odvolacom konaní), žalovaná síce vyjadrila nesúhlas s cenou žiadanou žalobcom, avšak neoznačila ani nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by spochybnili správnosť ním predložených dôkazov. Súd preto pri rozhodnutí vzal do úvahy len také dôkazy a tvrdenia, ktoré vyplývali z procesnej aktivity strán sporu, keď dokazovanie súd vykonáva v zásade len návrh sporových strán (§185 ods. 2 in fine CSP). Vychádzajúc z uvedeného, všeobecné a ničím nepodložené tvrdenia žalovanej neosvedčujú, aby sa súd prvej inštancie dopustil pochybenia pri ustálení skutkového stavu a hodnotení dôkazov týkajúcich sa rozsahu peňažného plnenia. Odvolateľka neuplatnila žiadne prostriedky procesného útoku, ktoré by spochybňovali správnosť týchto skutkových zistení, z ktorých pri rozhodnutí súd vychádzal. Z uvedeného dôvodu bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdené, vrátane súvisiaceho výroku o nároku na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie zohľadňujúc zásadu procesnej úspešnosti v spore podľa § 255 ods. 1 CSP v súlade so zákonnou úpravou priznal plne úspešnému žalobcovi náhradu trov v rozsahu 100 %.
15. Výrok o nároku na náhradu trov odvolacieho konania vyplýva z § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Nárok na náhradu trov konania bol priznaný žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech proti procesne neúspešnej odvolateľke. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).
16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).