Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Cob-82-2022.pdf
PDF · 103.86 KB
Case nature
Area
Subarea
1Cob/82/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Markovej a členiek senátu JUDr. Renáty Šiškovej a JUDr. Antónie Bednarčík v právnej veci žalobcu: A. B. - C., D. X, XXX XX E. F. G., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného: JUDr. Marek Kúkelčík, advokát, Starosaská 1411/6, 052 01 Spišská Nová Ves, proti žalovanému: Helske, s.r.o., Novoveská cesta 3489, 054 01 Levoča, IČO: 47 211 253, právne zastúpenému: Advokátska kancelária Hovan a Hospůdka, s.r.o., M. Gorkého 8, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 47 233 419, o zaplatenie 2.348,28 eur s príslušenstvo, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III pod č.k. 25Cb/4/2021-88 zo dňa 07.02.2022, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 25Cb/4/2021-88 zo dňa 07.02.2022 p o t v r d z u j e .
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava III ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi istinu 2.348,28 eur s 8 % úrokom z omeškania ročne a to zo sumy 1.902,72 eur od 31.12.2019 do zaplatenia, zo sumy 445,56 eur od 21.1.2020 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (prvý výrok) a priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100% (druhý výrok). Súd prvej inštancie tak rozhodol s poukazom na ustanovenia § 1 ods. 2, § 275 ods. 4, § 409 ods. 1, 2, § 477, § 448 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj „Obchodný zákonník alebo ObZ“), § 43a a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník alebo OZ“), § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“).
2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 11.01.2021 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 2.348,28 eur z dôvodu neuhradenia splatných faktúr, ktorými žalobca vyúčtoval cenu dodanej betónovej zmesi na základe objednávok žalovaného a potvrdených dodacích listov. V odpore voči platobnému rozkazu žalovaný namietal, že napriek požiadavke, aby na dodacom liste a na faktúre žalobca uviedol číslo objednávky, takýto údaj sa na uvedených listinách nenachádza. Z dodacích listov nie je možné zistiť, kto dodacie listy podpisoval, teda ktorá osoba tovar prevzala. Žalobca nepreukázal dodanie tovaru žalovanému, hoci ho v tomto smere zaťažuje dôkazné bremeno podľa § 132 ods.1 CSP. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu zo dňa 14.06.2021 považoval tvrdenia žalovaného za zavádzajúce a nepravdivé, nakoľko na každej faktúre je v pravom hornom rohu uvedené číslo objednávky, žalovaný to vedel, keďže žiadnu faktúru žalobcovi nevrátil a ani nenamietal jej prípadnú neúplnosť či neodôvodnenosť. Žalovaný všetky faktúry zaevidoval vo svojom účtovníctve a uplatnil si z nich odpočet DPH. Betón na stavbe v Levoči bol
prevzatý zodpovedným pracovníkom žalovaného. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 07.02.2022 doplnil, že nie je možné zistiť, kto presne na stavbe betón prevzal a nie je riešením predvolávať všetkých šoférov, ktorí betón vozili, najväčším dodávateľom betónu na stavbu bol Betón Spiš s.r.o., ktorá sa so žalovaným tiež dosť „naťahovala“ o úhradu faktúr a preto aj boli z ich strany dodávky prerušené a boli zazmluvnení menší dodávatelia. Zo strany žalovaného neboli žiadne reklamácie týkajúce sa nedodaného betónu, faktúry ktoré sú predmetom sporu neboli žalobcovi vrátené.
3. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania ustálil, že Objednávkou č. TS1900385 zo dňa 28.11.2019 si žalovaný objednal u žalobcu ako dodávateľa tovar - poter 30 v množstve 8,5 m3/63,- eur + DPH vrátane dopravy za dohodnutú cenu 1 km/1,70 eur + DPH na dodaciu adresu: Helske, s.r.o., Novoveská cesta 40, Levoča. Žalovaný dodanie tovaru v objednanom množstve potvrdil podpisom dvoch dodacích listov zo dňa 28.11.2019. Cenu dodaného tovaru žalobca žalovanému vyúčtoval faktúrou č. 20190701 na sumu 732,36 eur s dátumom splatnosti 30.12.2019. V pravom hornom rohu faktúry bolo uvedené číslo objednávky. Objednávkou č. TS1900386 zo dňa 28.11.2019 si žalovaný objednal u žalobcu ako dodávateľa tovar - betón 25/30 s pumikom v množstve 3,6m3/63,- eur + DPH vrátane dopravy za dohodnutú cenu 1 km/1,70 eur + DPH na dodaciu adresu: Helske, s.r.o., Novoveská cesta 40, Levoča. Žalovaný dodanie tovaru v objednanom množstve potvrdil podpisom dodacieho listu zo dňa 29.11.2019. Cenu dodaného tovaru žalobca žalovanému vyúčtoval faktúrou č. 20190700 na sumu 272,16 eur s dátumom splatnosti 30.12.2019. V pravom hornom rohu faktúry bolo uvedené číslo objednávky. Objednávkou č. TS1900390 zo dňa 28.11.2019 si žalovaný objednal u žalobcu ako dodávateľa tovar - C 25/30 v množstve 0,6m3/63,- eur + DPH na dodaciu adresu: Helske, s.r.o., Novoveská cesta 40, Levoča. Žalovaný dodanie tovaru v objednanom množstve potvrdil podpisom dodacieho listu zo dňa 29.11.2019. Cenu dodaného tovaru žalobca žalovanému vyúčtoval faktúrou č. 20190702 na sumu 90,24 eur s dátumom splatnosti 30.12.2019. V pravom hornom rohu faktúry bolo uvedené číslo objednávky. Objednávkou č. TS1900375 zo dňa 21.11.2019 si žalovaný objednal u žalobcu ako dodávateľa tovar - C 25/30 v množstve 9,3 m3/63,- eur + DPH vrátane dopravy za dohodnutú cenu 1 km/1,70 eur + DPH na dodaciu adresu: Helske, s.r.o., Novoveská cesta 40, Levoča. Žalovaný dodanie tovaru v objednanom množstve potvrdil podpisom dvoch dodacích listov zo dňa 21.11.2019. Cenu dodaného tovaru žalobca žalovanému vyúčtoval faktúrou č. 20190703 na sumu 807,96 eur s dátumom splatnosti 30.12.2019. V pravom hornom rohu faktúry bolo uvedené číslo objednávky. Objednávkou č. TS1900394 zo dňa 03.12.2019 si žalovaný objednal u žalobcu ako dodávateľa tovar - poter 30 v množstve 5,2 m3/63,- eur + DPH vrátane dopravy za dohodnutú cenu 1 km/1,70 eur + DPH na dodaciu adresu: Helske, s.r.o., Novoveská cesta 40, Levoča. Žalovaný dodanie tovaru v objednanom množstve potvrdil podpisom dodacieho listu zo dňa 04.12.2019. Cenu dodaného tovaru žalobca žalovanému vyúčtoval faktúrou č. 20190746 na sumu 445,56 eur s dátumom splatnosti 20.01.2020. V pravom hornom rohu faktúry bolo uvedené číslo objednávky. Žalovaný otlačkom pečiatky a podpisom potvrdil Inventarizáciu pohľadávok k 31.12.2019, v ktorej sa všetky neuhradené faktúry nachádzali.
4. Súd prvej inštancie následne právne uzavrel, že Obchodný zákonník priamo neupravuje postup zmluvných strán pri uzavieraní kúpnej zmluvy. Z toho dôvodu je potrebné použiť postup podľa § 1 ods. 2 veta druhá Obchodného zákonníka, podľa ktorého, ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa ustanovení Obchodného zákonníka použijú sa predpisy občianskeho práva (§ 43a a nasl. Občianskeho zákonníka). Súd prvej inštancie dodal, že pre platnosť kúpnej zmluvy zákon nevyžaduje písomnú formu, kúpna zmluva môže byť uzatvorená aj ústne alebo konkludentne. Na platnosť kúpnej zmluvy sa však vyžaduje dohoda o podstatných náležitostiach zmluvy a to určenie zmluvných strán, predmetu kúpy a záväzok predávajúceho dodať predmet kúpy kupujúcemu, previesť na neho vlastnícke právo k predmetu kúpy a záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu. Dôkazné bremeno pritom zaťažuje predávajúceho, t.j. žalobcu. Z vykonaného dokazovania považoval súd prvej inštancie za preukázané, že strany sporu, žalobca ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci uzatvorili konkludentne viaceré kúpne zmluvy takým spôsobom, že žalobca akceptoval objednávky na dodanie tovaru, ako návrhy na uzatvorenie zmlúv, v ktorých bola presná špecifikácia tovaru, jeho množstva, ako aj ceny a tiež cena prepravy a miesto dodávky tovaru. Bola dohodnutá platba na základe faktúry so splatnosťou 30 dní. Na základe takto uzatvorených zmlúv žalovaný objednaný tovar riadne prevzal, prevzatie tovaru potvrdil na jednotlivých dodacích listoch a preto žalobca oprávnene vystavil faktúry na dohodnutú cenu tak tovaru, ako aj jeho dopravy na určenú adresu. Obranu žalovaného spočívajúcu v tom, že žalobca dodanie tovaru riadne nepreukázal, nakoľko z dodacích listov nie je zrejmé, kto ich podpísal a teda kto potvrdil prevzatie tovaru, považoval súd prvej inštancie za účelovú a zavádzajúcu. Pokiaľ by totiž na základe vystavených
objednávok žalobca tovar na stavbu nedodal, je logické, že žalovaný ako objednávateľ by dodanie tovaru urgoval, resp. by žalobcu na jeho dodanie vyzýval, faktúry vystavené na cenu nedodaného tovaru by reklamoval a vrátil žalobcovi. Žalovaný takýmto spôsobom nepostupoval, nereagoval ani na predžalobné výzvy na zaplatenie zo dňa 06.02.2020, 08.07.2020 a 16.12.2020 a nedodanie tovaru nereklamoval, prvýkrát takúto námietku uplatnil až v odpore proti platobnému rozkazu 13.05.2021, teda 1,5 roka po splatnosti faktúr. Uvedené konanie žalovaného sa súdu prvej inštancie preto javilo ako účelové, v snahe oddialiť splnenie svojej povinnosti. Z vykonaného dokazovania mal preto súd prvej inštancie nárok žalobcu za dostatočne preukázaný, kedy na základe objednávok žalovaného, žalobca dodal objednaný tovar, žalovaný dodanie tovaru potvrdil na dodacích listoch a preto žalobca oprávnene vystavil faktúry na cenu dodaného tovaru, ktoré žalovaný v lehote ich splatnosti neuhradil. S odkazom na § 369 ods. 1, 2 ObZ a § 1 ods. 1, 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8% ročne z jednotlivých dlžných súm. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa zásady úspechu v konaní. Keďže žalobca bol vo veci v celom rozsahu úspešný, súd prvej inštancie mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
5. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v celom rozsahu v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. V odvolaní namietal, že z dôkazov predložených žalobcom a vykonaných v konaní nie je preukázané, že žalobca tovar skutočne dodal žalovanému. Ak žalobca v konaní tvrdil, že tovar dodal je v súlade s uvedenou teóriou procesného práva jeho povinnosťou preukázať svoje tvrdenie. Povinnosť preukázať svoje tvrdenia nemožno ospravedlniť tvrdením, že nie je riešením predvolávať všetkých šoférov. V konaní zo strany žalobcu nebolo žiadnym relevantným spôsobom preukázané splnenie jeho zmluvnej povinnosti, a teda, že to, čo bolo objednané, bolo aj v objednanom rozsahu poskytnuté, a táto skutočnosť nemôže byť pripísaná na ťarchu žalovaného, nakoľko ustálená súdna prax vyvodila záver, že nie je súladné so zásadami dokazovania v konaní požadovať preukázanie neexistujúcej skutočnosti. Je na žalobcovi, aby preukázal v žalobe uvádzané skutočnosti, a teda dôkazné bremeno ním tvrdenej pohľadávky voči žalovanému, je na jeho strane. Žalovaný však ním tvrdenú skutočnosť o dodaní tovaru nepreukázal dôkazom, preto záver súdu ustálený v odôvodnení rozsudku je neodôvodnený. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 119/03-30, ako i uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 238/2008 zo dňa 30. novembra 2009. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP žalovaný dôvodil, že nesprávnym právnym posúdením sa rozumie pochybenie súdu pri aplikácii právnych predpisov na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov sa jedná, ak súd na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu, alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo aplikoval síce správnu právnu normu, ale jej obsah interpretoval nesprávne, alebo právnu normu síce interpretoval správne, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. Skutočnosť absencie aplikácie výnimky vychádzajúcej zo skutočnosti, že od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval neexistenciu určitej skutočnosti má podľa žalovaného za následok, že rozsudok v dôsledku toho spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Z uvedených dôvodov žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové a rozhodnutie a priznal žalovanému náhradu trov konania.
6. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 02.09.2022, v ktorom namietal zavádzajúce a tendenčné tvrdenia žalovaného. Poukázal na skutočnosť, že právny zástupca žalovaného nedokázal zabezpečiť účasť žalovaného na pojednávaní, kde by mohol celú vec objasniť tak, ako to urobil pred orgánmi činnými v trestnom konaní. V tejto súvislosti žalobca doručil odvolaciemu súdu uznesenie OR PZ Levoča ČVS: ORP-426/LE-PP-2022, z ktorého vyplýva, že konateľ žalovaného priznal dodanie podľa objednávok betónu od žalobcu a dôvodnosť fakturácie žalobcu. Vystavené faktúry žalovaný podľa výpovede i založil do účtovníctva a chce ich uhradiť. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.
7. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril, napriek skutočnosti, že bolo vyjadrenie spolu s dôkazmi doručené do elektronickej schránky právneho zástupcu žalovaného dňa 26.09.2022.
8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 v spojení s § 470 ods. 1 CSP po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného (§ 379 a 380 CSP) a po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie, nariadil vo veci
s poukazom na § 385 ods. 1 CSP pojednávanie, na ktorom umožnil stranám vyjadriť sa k podanému odvolaniu a postupom podľa § 384 ods. 3 CSP doplnil dokazovanie za podmienok podľa § 366 CSP, t.j. doplnil dokazovanie listinným dôkazom doručeným zo strany žalobcu a to uznesením OR PZ Levoča ČVS: ORP-426/LE-PP-2022 zo dňa 22.08.2022, keďže išlo o prostriedok procesného útoku, ktorý nebol v konaní pred súdom prvej inštancie uplatnený, avšak odvolateľ ho nemohol bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, nakoľko bol vydaný až po rozhodnutí súdu prvej inštancie vo veci samej. Po vykonaní pojednávania dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je v celom rozsahu vecne správny a je potrebné ho potvrdiť.
9. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní pred odvolacím súdom konanom dňa 27.03.2024 zotrval na svojich vyjadreniach uskutočnených v priebehu konania na súde prvej inštancie, ako i v priebehu odvolacieho konania. Žalovaný, resp. jeho právny zástupca sa na pojednávaní odvolacieho súdu nezúčastnili, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili podaním zo dňa 25.03.2024 s tým, že súhlasili, aby odvolací súd pojednával v ich neprítomnosti, preto odvolací súd pojednával v ich neprítomnosti v zmysle § 180 CSP. Nový listinný dôkaz - uznesenie OR PZ Levoča ČVS: ORP-426/LE-PP-2022 zo dňa 22.08.2022 bol žalovanému doručené dňa 26.09.2022, pričom žalovaný nenamietal jeho obsah, ani sa k nemu žiadnym spôsobom nevyjadril.
10. Podľa § 384 ods. 3 CSP odvolací súd môže doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v § 366.
11. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
12. Podľa § 385 ods. 1 CSP na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.
13. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
14. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
15. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
16. Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
17. Podľa § 43a ods.2 Občianskeho zákonníka návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Návrh, aj keď je neodvolateľný, môže navrhovateľ zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je určený, skôr alebo aspoň súčasne s návrhom.
18. Podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
19. Podľa § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka s prihliadnutím na obsah návrhu na uzavretie zmluvy alebo v dôsledku praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, alebo s prihliadnutím na zvyklosti rozhodné podľa tohto zákona, môže osoba, ktorej je návrh určený, vyjadriť súhlas s návrhom vykonaním určitého úkonu (napr. odoslaním tovaru alebo zaplatením kúpnej ceny) bez upovedomenia navrhovateľa. V tomto
prípade je prijatie návrhu účinné v okamihu, keď sa tento úkon urobil, ak došlo k nemu pred uplynutím lehoty rozhodnej pre prijatie návrhu.
20. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec /tovar/ určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
21. Podľa § 409 ods. 2 Obchodného zákonníka v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsobom jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.
22. Podľa § 447 Obchodného zákonníka kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.
23. Podľa § 448 ods. 1 Obchodného zákonníka kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.
24. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalovaného a novým listinným dôkazom, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku s tým, že súd prvej inštancie vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku a svoje rozhodnutie spôsobom súladným s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP dostatočne presvedčivo odôvodnil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je jednoznačne zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým do výrokovej časti napadnutého rozsudku. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, keďže súd prvej inštancie sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie vysporiadal a pod doplnení dokazovanie pred odvolacím súdom, odvolací súd nemal žiadne pochybnosti o dôvodnosti podanej žaloby a o správnosti skutkových a právnych záveroch súdu prvej inštancie.
25. Žalovaný v prvom rade namietal, že súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k neprávnym skutkovým zistenia, že žalobca tovar skutočne dodal žalovanému. Mal za to, že ak žalobca v konaní tvrdil, že tovar dodal, je v súlade s teóriou procesného práva jeho povinnosťou preukázať svoje tvrdenie. Povinnosť preukázať svoje tvrdenia nemožno ospravedlniť tvrdením, že nie je riešením predvolávať všetkých šoférov. V konaní zo strany žalobcu nebolo žiadnym relevantným spôsobom preukázané splnenie jeho zmluvnej povinnosti, a teda, že to, čo bolo objednané, bolo aj v objednanom rozsahu poskytnuté, a táto skutočnosť nemôže byť pripísaná na ťarchu žalovaného, nakoľko ustálená súdna prax vyvodila záver, že nie je súladné so zásadami dokazovania v konaní požadovať preukázanie neexistujúcej skutočnosti. Je na žalobcovi, aby preukázal v žalobe uvádzané skutočnosti, a teda dôkazné bremeno ním tvrdenej pohľadávky voči žalovanému, je na jeho strane. Žalovaný však ním tvrdenú skutočnosť o dodaní tovaru nepreukázal. Odvolací súd sa s názorom žalovaného nestotožnil, nakoľko mal jednoznačne zato, že z objednávok žalovaného a k tomu prislúchajúcich dodacích listov vyplýva, že žalobca dodal žalovanému na stavbu v Levoči tovar, ktorý si žalobca objednal a to v rozsahu, ktorý je totožný s rozsahom uvedeným v jednotlivých objednávkach, prevzatie tovaru bolo potvrdené zo strany žalovaného, pričom žalovaný odsúhlasil i Inventarizáciu pohľadávok k 31.12.2019, t.j. žiadnym spôsobom nenamietal opodstatnenosť vystavených faktúr, ktorých zaplatenie je predmetom konania. Zároveň po doplnení dokazovania v odvolacom konaní je nespochybniteľné, že konateľ žalovaného D. H. jasne uviedol a potvrdil v trestnom konaní vedenom pred Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Poprade pod ČVS: ORP-426/LE-PP-2022, že žalovaný objednal betón z prenajatých priestorov mesta Levoča z adresy Bovoveská 40, Levoča, kde sídlila spoločnosť žalovaného a tovar – objednaný betón zo sporných faktúr č. 20190700, č. 20190701, č. 20190702, č. 20190703, č. 20190746 v celkovej výške 2.348,28 eur, ktorý si žalovaný objednal, bol i žalovanému dodaný. Doplnil, že vystavené faktúry od žalobcu za dodaný betón pre ich spoločnosť sú riadne zaevidované v účtovníctve žalovaného. Prejavil vôľu, že spoločnosť žalovaného chce uhradiť predmetné faktúry, avšak ku dňu výsluchu konateľa žalovaného, spoločnosť žalovaného nemá dostatok finančných prostriedkov k ich úhrade. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že nie je dôvodná ani odvolacia námietka žalovaného ohľadom
nesprávneho právneho posúdenia veci, kedy súd prvej inštancie mal nesprávne zhodnotiť, že dôkazné bremeno preukázania neexistencie určitej skutočnosti (dodania tovaru od žalobcu) má preukazovať žalovaný, keďže ako súd prvej inštancie správne uviedol, žalobca v priebehu konania dostatočne preukázal dôvodnosť svojho nároku a súd prvej inštancie nárok i správne právne posúdil s ohľadom na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo a s ohľadom na vykonané dokazovanie, kedy súd hodnotil dôkazy nielen jednotlivo, ale i vo vzájomných súvislostiach (§ 191 ods. 1 CSP). Odvolací súd sa preto stotožnil s názorom súdu prvej inštancie o opodstatnenosti nároku žalobcu, kedy súd prvej inštancie správne aplikoval na zistený skutkový stav ustanovenia § 1 ods. 2, § 409 ods. 1 a 2, § 447, § 448 ods. 1, § 275 ods. 4 ObZ a § 43c ods. 1 OZ a ich aj správne interpretoval. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti považoval odvolací súd námietky žalovaného za zjavne neopodstatnené, kedy žalovaný v odvolaní neuviedol žiaden dôvod, ktorý by spochybňoval právne závery súdu prvej inštancie.
26. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku, odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP vo výroku ako vecne správny potvrdil.
27. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.
28. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).