Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/90/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, pred sudcom JUDr. Petrou Priečinskou, v sporovej veci žalobcu: U.. B. M., Z.., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, I., proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, so sídlom Limbová 2, Bratislava, IČO: 00 165 565, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánom verejnej moci vo výške 24.000,- €, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 09.12.2019 domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 24.000,- € titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava pri schvaľovaní prevádzky telovýchovno - športových zariadení. 2. Žalobu odôvodnila tým, že nesplnením povinností Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava „požadovať realizáciu úkonov požadovaných vykonávacími predpismi k pri schvaľovaní prevádzky podľa už existujúceho športového zariadenia na parc.č XXXXX/ X a pri vydaní záväzného stanoviska podľa k stavbe športového zariadenia na parc. č. XXXX/X. Žalobkyňa tvrdí, že v dôsledku schválenia prevádzky futbalových ihrísk regionálnym úradom verejného zdravotníctva jej je spôsobená škoda v tom, že je jej znemožnené užívať dom a záhradu na prácu a odpočinok, čo je zásah do jej chránených práv. Žalobkyňa uviedla, že tieto dve futbalové ihriská sú v 150 metrovej ochrannej zóne okolo jej domu, čo je v rozpore so stanoviskom Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky uvedenom v liste č. G.-XXXX/XX zo dňa 13. 07. 2016. 3. Žalovaný so žalobou žalobkyne nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Žalovaný namietal svoju pasívnu legitimáciu a to z dôvodu, že žalobkyňa nedoložila žiaden dôkaz o tom, žeby žalovaný bol zodpovedný za škodu spôsobenú údajným nesprávnym úradným postupom regionálneho úradu verejného zdravotníctva pri schvaľovaní prevádzky dvoch futbalových ihrísk na trávnatom pozemku v obytnej zóne Trnávka - stred podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých Zároveň náhradu nemajetkovej ujmy je možné uplatňovať, ak žalobkyni nestačí samotné konštatovanie porušenie práva, ktoré v tomto prípade absentuje. V danom prípade nie sú splnené základné predpoklady zodpovednosti žalovaného za nemajetkovú ujmu, a to existencia protiprávneho úkonu žalovaného, vznik ujmy, existencia príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného a údajnou majetkovou ujmou na zdraví žalobkyne a zavinenie žalovaného. Žalobkyňa nepreukázala, že podala odvolanie resp. podnet na preskúmanie rozhodnutia resp. úradného postupu regionálneho úradu verejného zdravotníctva podľa o správnom konaní alebo že uplatnila iné

právne prostriedky na inom orgáne verejnej moci v súvislosti so schválením prevádzky futbalových ihrísk v obytnej zóne Trnávka - stred. V prejednávanej veci absentujú predpoklady zodpovednosti žalovaného za náhradu škody a to nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny postup spočívajúci v zrejmom rozpore s právom, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody a aj existencia nemajetkovej ujmy, nakoľko žalobkyňa uvádza len svoje subjektívne tvrdenia o tom, že jej bola spôsobená škoda na telesnom a duševnom zdraví a nedotknuteľnosti vlastníckeho práva. Žalobkyňa ani nedoložila konkrétne rozhodnutia regionálneho úradu verejného zdravotníctva o schválení futbalových ihrísk do prevádzky. Podľa o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých „ Ak v tomto zákone nie je ustanovené inak, úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva rozhoduje o návrhoch na uvedenie priestorov do prevádzky vrátane návrhov na zmenu v ich prevádzkovaní a ak si to vyžaduje objektivizáciu faktorov životného prostredia alebo pracovného prostredia, o návrhoch na uvedenie priestorov do skúšobnej prevádzky.“ Žalovaný nemôže zasahovať do odborných kompetencií v danom prípade do schvaľovania prevádzok regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení nepredložila žiadne listiny preukazujúce odôvodnenosť jej uplatneného nároku na nemajetkovú ujmu v peniazoch, nepreukázala príčinnú súvislosť v konaní žalovaného a údajnými zásahmi do jej telesnej a duševnej nedotknuteľnosti a zásahmi do jej vlastníckeho práva, nedoložila súdne rozhodnutie o nezákonnosti postupu a rozhodnutia regionálneho úradu verejného zdravotníctva, aby bola vyvodená zodpovednosť za škodu podľa 4. K predmetnému vyjadreniu žalovaného žalobkyňa zaslala súdu repliku dňa 10.02.2020, v ktorej uviedla, že vyjadrenie žalovanej neobsahuje žiadne skutkové tvrdenia a dôkazy, ktoré by vyvracali v žalobe uvedené skutkové tvrdenia a dôkazy. Jedná sa o žalobu pre nesprávny úradný postup v organizácii vykonávajúcej verejnú moc v oblasti štátnej správy patriacej do pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva SR. Táto skutočnosť je uvedená v názve žaloby aj v nej citovaných zákonných ustanovení. Nesprávny úradný postup je to, že Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava ignoroval Stanovisko svojho nadriadeného Úradu verejného zdravotníctva SR. Takéto ignorovanie sa v štátnej sfére považuje za prekročenie právomoci. Vydané nezákonné rozhodnutia sú len dôsledkom záväzného nesprávneho úradného postupu. Ich zrušenie alebo vyhlásenie za nezákonných nie je podmienkou pre podanie žaloby. V žalobe predložené vecné a právne dôkazy dopĺňa dôkazom č.7, ktorý je právny dokument na úrovni záväznej smernice. Ide o Regulatív č. 401 z platného územného plánu hlavného mesta SR Bratislavy definujúci podmienky pre územia športu, ktoré platia pre všetky Mestské časti a všetky druhy administratívnych a súdnych konaní. Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava A.. F. L. prekročil svoju právomoc aj ignorovaním Regulatívu č. 401 ÚP hl.m. SR BA a spôsobil žalobkyni kauzálne škodu. Návrh na schválenie prevádzky v obytnej zóne mal regionálny hygienik hneď odmietnuť. 5. Žalovaný v duplike zo dňa 25.02.2020 doručenej súdu dňa 28.02.2020 poukázal na to, že žalobkyňa uvádza vo svojom vyjadrení, že podala žalobu pre nesprávny úradný postup a následne ale tvrdí, že boli vydané nezákonné rozhodnutia, ktoré sú dôsledkom nesprávneho úradného postupu a podľa jej názoru ich zrušenie alebo vyhlásenie za nezákonné nie je podmienkou pre podanie žaloby. Podľa žalovaného v žalobe absentujú rozhodujúce skutočnosti a označenie dôkazov na ich preukázanie ( ). V žalobe ani vo vyjadrení žalobkyne zo dňa 10. 02. 2020 nie je konkrétne uvedené žiadne rozhodnutie regionálneho úradu verejného zdravotníctva v dôsledku ktorého mala vzniknúť údajná škoda žalobkyni, nie je uvedené v dôsledku akého nesprávneho úradného postupu bolo vydané rozhodnutie, nie je konkretizované žiadne správne konanie, žiadne rozhodnutie vydané v správnom konaní. Zároveň nie je vymedzené ani časovo, kedy malo byť dané rozhodnutie vydané. Dôkazné bremeno je na žalobkyni. Žalobkyňa tvrdí, že nesprávny úradný postup je v tom, že regionálny úrad verejného zdravotníctva ignoroval stanovisko svojho nadriadeného Úradu verejného zdravotníctva, pričom je tam odkaz na list č. G. -XXXXX/XX zo dňa 13. 07.2016. Pokiaľ sa žalobkyňa odvoláva na list Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. G.-XXXX/XX zo dňa 13. 07. 2016, ktorý podľa jej názoru stanovuje vzdialenosť 150 m ihriska od najbližšieho rodinného domu, podľa žalovaného nejde o všeobecne záväzné stanovisko, nakoľko daný list je odpoveďou na vybavenie žiadosti iného žiadateľa. Žalobkyňa nezdokladovala žiadnou odbornou štúdiou, že schválenie prevádzky dvoch futbalových ihrísk na trávnatom pozemku parcelné číslo XXXXX/X jej spôsobuje škodu spočívajúcu v znemožnení užívania jej domu a záhrady a odpočinku. Zároveň žalobkyňa nepreukázala, že umiestnenie ihrísk na vyššie uvedenej parcele je v rozpore napr. s územným plánom obce. Sú to výlučne jej subjektívne tvrdenia. Ďalej žalobkyňa nepreukázala na základe akého právne kvalifikovaného dôkazu tvrdí, že prevádzka dvoch futbalových ihrísk na trávnatom pozemku farnosti Bratislava Trnávka je schválená v ochrannej zóne jej domu, pričom podľa jej názoru je to vo vzdialenosti 150 metrov.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na ktoré sa žalobkyňa nedostavila, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila písomným podaním doručeným súdu dňa 04.11.2020 s tým, že žiada aby súd konal a rozhodol v jej neprítomnosti. Súd pojednával v jej neprítomnosti v zmysle . 7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom povereného zástupcu žalovaného a všetkými listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav: 8. Poverený zástupcu žalovaného v rámci svojho ústneho prednesu uviedol, že v danej veci nie sú splnené podmienky v zmysle zákona 514/2003 na úspešné uplatnenie nároku žalobkyne. Podotkol, že žalobkyňa opakovane podáva takéto skutkovo a právne identické žaloby na súde. 9. Zo žiadosti žalobkyne o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava zo dňa 07. 06. 2019 súd zistil, že žalobkyňa listom zo dňa 07. 06. 2019 podala na Ministerstve zdravotníctva Slovenskej republiky žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 10. Z odpovede žalovaného zo dňa 14.10.2019 vo veci žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody súd zistil, že podľa Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (žalovaný) žalobkyňa vo svojej žiadosti nepreukázala protiprávnosť konania Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava, nedoložila žiadne rozhodnutie súdu alebo nadriadeného orgánu Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava, ktorým by bol postup resp. rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava zrušené pre nezákonnosť. Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava sa k umiestneniu futbalového ihriska nevyjadroval ako dotknutý orgán, nakoľko nebol zo strany príslušného stavebného úradu o vydanie takého stanoviska požiadaný. Súčasne Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava je kompetentný vyjadriť sa formou záväzného stanoviska až ku kolaudácii predmetnej stavby podľa Na základe týchto skutočností ministerstvo neuznáva zodpovednosť za škodu. 11. Zo stanoviska Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. G.-XXXX/XX zo dňa 13.07.2016 súd zistil, že Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej zaslal odpoveď p. A. D. ohľadne minimálnej odstupovej vzdialenosti futbalového ihriska od bytového domu, kde konkrétne uvádza zákony a vykonávacie právne predpisy upravujúce a regulujúce požiadavky umiestnenia futbalových ihrísk. V stanovisku uvádza, že všetky zákonné požiadavky ohľadne umiestnenia futbalového ihriska uplatní orgán verejného zdravotníctva pri posudzovaní navrhovanej stavby v územnom a kolaudačnom konaní v zmysle . 12. Z výpisu z LV č. XXX katastra nehnuteľností súd zistil, že žalobkyňa je vlastníkom pozemku parcely č. XXXXX/XX, k.ú. Trnávka, okres Čadca, obec Bratislava - m.č Ružinov, okres Bratislava II, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o výmere 50 m2, a stavby - rodinného domu, súp. č. XXXX, umiestneného na parc. č. XXXXX/XX, v spoluvlastníckom podiele 1/1. 13. Žalobkyňa založila do spisu ako dôkaz kópiu z Územného plánu hl. mesta Bratislavy - ZaD 02, kde v časti C2. Regulácia funkčného využitia plôch, sa definujú podmienky funkčného využitia plôch pre územia športu (401). 14. Žalobkyňa založila do spisu ako dôkaz kópiu katastrálnej mapy vyhotovenej dňa 27.04.2018, kde vyznačila polohu ihrísk na parc.č. XXXXX/X, parc. č. XXXXX/X a domu žalobkyne na parc.č. č. XXXXX/ XX, k.ú. Trnávka, okres Čadca, obec Bratislava - m.č Ružinov, okres Bratislava II. 15. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci tento zákon upravuje a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len „“) za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

16. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci na účely tohto zákona a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,

17. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

18. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, a 1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo 2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora, c) Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní spôsobil škodu vyšetrovateľ finančnej správy alebo poverený pracovník finančnej správy, a 1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo 2. vyšetrovateľ finančnej správy alebo poverený pracovník finančnej správy nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora. d) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu, e) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak v dôsledku nesprávneho prebratia smernice Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla škoda pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy, f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní, g) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ním vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom, h) Národná banka Slovenska, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom, i) verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom, j) Národná rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom, k) Súdna rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom, l) Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ním vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom, m) orgán príslušný podľa písmen a) až l), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku (), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý.

19. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ak nemožno príslušný orgán určiť podľa odseku 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. 20. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. 21. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. 22. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa. 23. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) a a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) . 24. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. 25. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „“) s príslušným orgánom podľa a 11. 26. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil. 27. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr. 28. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

29. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. 30. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

31. Predpokladom vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom je splnenie nasledovných podmienok: existencia protiprávneho rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu, vznik škody alebo nemajetkovej ujmy, existencia príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a protiprávnym rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a v neposlednom rade je to aj predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. 32. Z podaní žalobkyne vyplýva, že si svoj nárok odôvodňuje nesprávnym úradným postupom Regionálneho úradu verejného zdravotníctva, ktoré malo spočívalo jednak v nesprávnom úradnom postupe regionálneho hygienika A.. L., ktorý od roku 2017 schválil telovýchovno - športové zariadenie (futbalové ihriská) na trávnatom pozemku parc. č. XXXXX/X Farnosti BA Trnávka, ktoré schváliť nemal, nakoľko sú podľa názoru žalobkyne v 150 metrovej „ochrannej zóne“ okolo jej domu a tiež si uplatňuje nárok titulom nesprávneho úradného postupu Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (resp. regionálneho hygienika), ktorý spočíval v ignorovaní Stanoviska Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky zo dňa 13.07.2016. Od týchto svojich záverov si žalobkyňa odvodila existenciu svojho nároku na náhradu nemajetkovej ujmy voči štátu vo výške 24 000 €. 33. V zmysle príslušných ustanovení o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom bolo potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom a ak tento orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Podmienka predbežného prerokovania nároku na náhradu škody je podmienkou obligatórnou, ktorá sa vzťahuje tak na nároky na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ako aj na nároky spôsobené nesprávnym úradným postupom. Bez splnenia tejto podmienky sa poškodený nemôže úspešne svojich nárokov na náhradu škody domáhať. Podmienka predbežného prerokovania nároku na príslušnom orgáne bola splnená. 34. Zmyslom a účelom zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je ustanoviť v súlade s podmienky, za ktorých vzniká právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom, a to spôsobom, ktorý umožňuje odškodniť všetky prípady, v ktorých bola poškodenému spôsobená škoda takým rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktoré bolo neskôr posúdené ako nezákonné. Vo vzťahu k náhrade škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím základné podmienky vzniku nároku na náhradu škody ustanovuje zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, a to tým, že ustanovuje ako predpoklad na náhradu škody (mimo iného) vydanie nezákonného rozhodnutia a ďalej jeho zrušenie pre nezákonnosť príslušným orgánom. Tieto podmienky sú splnené iba vtedy, ak je vydané rozhodnutie následne zrušené na to príslušným orgánom práve z dôvodu nezákonnosti. Z takéhoto zrušujúceho rozhodnutia potom musí byť dôvod zrušenia skoršieho rozhodnutia (jeho nezákonnosť) zrejmý (). 35. Zákonnosť či nezákonnosť rozhodnutia vo všeobecnosti je otázkou súladu rozhodnutia s objektívnym právom. Tak rozhodnutie, ktoré bolo zrušené z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, z dôvodu nesprávne alebo nedostatočne zisteného skutkového stavu ako i z dôvodu vady konania je nezákonné a za splnenia ostatných zákonných podmienok môže zakladať zodpovednosť štátu za škodu, ktorá prípadne z takéhoto rozhodnutia vznikla účastníkovi. Pod nezákonným rozhodnutím môžeme chápať rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky alebo záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z platnej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, a bolo z dôvodu nezákonnosti zrušené alebo zmenené príslušným orgánom. 36. Pod nesprávnym úradným postupom je zase potrebné rozumieť porušovanie povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia

zákonných podmienok. Nesprávnym úradným postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Za nesprávny úradný postup je potrebné považovať aj nevydanie rozhodnutia, resp. iné nekonanie príslušného orgánu, teda nevykonávanie úradného postupu. 37. Protiprávnosť rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, nie je možné a ani účelné zisťovať v rámci konania o náhrade škody. Protiprávnosť rozhodnutia musí byť v čase prejednávania nároku o náhrade škody už konštatovaná príslušným orgánom, ktorý je podľa procesných predpisov oprávnený zrušiť protiprávne rozhodnutie pre jeho protiprávnosť. Otázku protiprávnosti rozhodnutia nie je možné riešiť v konaní o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím ani ako predbežnú otázku. Podmienkou priznania nároku je teda to, že nezákonné rozhodnutie príslušný orgán zmenil alebo zrušil. Tým sa zabezpečuje, aby otázku, či je v danom prípade právoplatné rozhodnutie nezákonné, zodpovedne zvážil orgán, ktorý má nezákonné rozhodnutie zrušiť, a to už pred začatím konania o náhradu škody. Obdobne je tomu aj v prípade, ak má byť zodpovednosť za škodu založená nesprávnym úradným postupom. Tak, ako vyplýva z ustanovenia o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ani posudzovanie nesprávnosti úradného postupu nemôže byť posudzované v konaní o náhradu škody. Z citovaného zákonného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že existencia nesprávneho úradného postupu musí byť konštatovaná rozhodnutím vydaným na to povolaným orgánom. Súd je potom povinný z výsledkov takéhoto konania vychádzať. V rámci konania o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom tak musí už existovať aj príslušné rozhodnutie, ktorým by sa konštatoval nesprávny úradný postup súdu vrátane zbytočných prieťahov v konaní. Túto otázku nie je oprávnený skúmať a posudzovať súd v rámci konania o náhrade škody 38. Ak v konaní o náhradu škody podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci žalobca nevie preukázať nezákonnosť rozhodnutia, resp. existenciu nesprávneho úradného postupu, nemôže byť v konaní úspešný a to z dôvodu nepreukázania najesenciálnejšej podmienky pre vznik nároku na náhradu škody. 39. Žalobkyňa žiadne takéto rozhodnutia, v ktorom by bolo konštatované, že Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava postupoval nezákonným spôsobom alebo vydal nezákonné rozhodnutie nepredložila. 40. Pojem škody bližšie nešpecifikuje. Analogicky sa tu preto uplatnia teoretické východiská vlastné pre občianskoprávnu zodpovednosť podľa . V zmysle tohto zákona sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. V tohto zákona je zakotvené aj oprávnenie poškodeného domáhať sa aj náhrady nemajetkovej ujmy a to v prípade, ak pre poškodeného nie je dostatočným zadosťučinením samotné konštatovanie porušenia jeho práv. Nemajetkovú ujmu možno definovať ako škodu morálnu, ideálnu, imateriálnu, za ktorú náleží poškodenému peňažná - materiálna - satisfakcia (odškodnenie). Táto nemajetková ujma môže byť jednak už obsiahnutá v škode na zdraví (napr. bolesť, zníženie spoločenského uplatnenia), jednak môže vyplývať z porušenia práva. Pokiaľ však nemajetková ujma spočíva práve v poškodení zdravia (telesného alebo duševného), nárok na náhradu takejto škody na zdraví je potrebné preukázať spôsobom vymedzeným v o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Poškodený je povinný vznik nemajetkovej ujmy, ako aj existenciu príčinnej súvislosti medzi existenciou nemajetkovej ujmy na jeho strane preukázať, čo žalobkyňa v žiadnom smere nepreukázala. 41. Vzhľadom na všetky vyššie uvádzané skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

42. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle a . Nakoľko žalovaný mal vo veci plný úspech, vznikol mu nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni a to v plnom rozsahu, keďže mu však v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len "oprávnený"). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku).

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( ) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ).