Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15C-23-2018.pdf
PDF · 141.37 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/23/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Miriam Štillovou, v spore žalobkyne: H.. J. Z., K.. XX.XX.XXXX, I. O. Z. XX, XXX XX Q., zastúpená: JUDr. Petrom Petríkom, advokátom, so sídlom Ruttkaya Nedeckého 5321/12, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: X. Q., K.. XX.XX.XXXX, I. O. O. Č.. XXX, XXX XX O., zastúpený: AK JUDr. Repáň a partneri, s. r. o. , IČO: 50 711 776, so sídlom M. R. Štefánika 25, 036 01 Martin, za účasti intervenienta na strane žalovaného: Allianz - Slovenská poisťovňa a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700 v konaní o zaplatenie 8 135,20 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 2356,57 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2356,57 eur od 19.04.2018 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V časti zaplatenia sumy 3414,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3414,18 eur od 19.04.2018 do zaplatenia sa zamieta.
III. Konanie v časti zaplatenia sumy 2 363,83 eur s príslušenstvom sa zastavuje. IV. Žalobkyňa má právo na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 16%. O výške náhrady trov konania bude súd rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
V. Intervenient má právo na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobkyni v rozsahu 60 % ale len z uplatnenej sumy 448,31 eur. O výške náhrady trov konania bude súd rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 7.5.2018 sa žalobkyňa domáhala vo vzťahu k žalovanému zaplatenia sumy 8 135,20 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 19.4.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, rozsudkom Okresného súdu Martin č. k. XT/XX/XXXX zo dňa 27.4.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 19.12.2017 č. k. XTo XXX/XXXX bol žalovaný uznaný vinný z prečinu ublíženia na zdraví podľa ustanovenia § 158 Trestného zákona na tom základe, že ako majiteľ plemena psa - stredoázijský ovčiarsky pes, porušil povinnosť uloženú mu zák. č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov a to tým, že svojho psa nezabezpečil pred útekom, nezabránil voľnému pohybu psa a jeho útoku na človeka, v dôsledku čoho tento dňa 27.1.2013 v čase približne o 12.40 hod. vybehol cez otvorenú bráničku chaty Č.. XXX U. B. R. O. na poľnej ceste, ktorá vedie od záhradkárskej osady do chatárskej osady nad obcou O. smerom k Q. D. napadol žalobkyňu a zahryzol sa do jej hornej časti pravej ruky, následkom čoho žalobkyňa spadla na zem, kde ju pes stále držal a ťahal po zemi, následne ju pustil a hneď sa jej zahryzol do
hlavy, na ktorej mala zimnú čiapku, čím jej spôsobil hryzné poranenie na pravom ramene, v strednej a dolnej tretine, približne 12 cm dlhé, 2 rany približne 2 cm hlboké smerujúce od kože do svalu a tiež vytrhnutie trsu vlasov, ktoré zranenia si vyžiadali vystavenie práceneschopnosti v trvaní 14 až 21 dní. Zároveň žalobkyňa bola v trestnom rozsudku odkázaná s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Žalobkyňa si počas trestného konania uplatnila voči žalovanému nároky na: a) bolestné vo výške 242,- €, b) sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 2 356,64 €, c) náhradu na stratu na zárobku počas práceneschopnosti vo výške 418,56 €, d) náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením vo výške 190,90 €, e) náhradu vecnej škody vo výške 117,80 €, f) náhradu jazykovej školy vo výške 17,- € a nákladov na opatrovateľku detí počas ošetrenia v nemocnici 10,- €, spolu teda 27,- € g) nemajetkovú ujmu vo výške 3 000,- €. Na základe plnenia poisťovne žalovaného, jej bolo poskytnuté čiastočné plnenie, kde z nárokov pod písmenom a) až g), ostáva neuhradená suma 5 869,54 €. Podľa žalobkyne bola uhradená podpoložka pod písm. a) vo výške 242,- €, z položky pod písm. c) bola uhradená suma vo výške 238,61 € a z položky pod e) suma vo výške 59,23 €. Žalovaný sa od samého počiatku kvalifikovane bránil prostredníctvom svojho zvoleného obhajcu s tým, že prezentoval nepravdivú verziu údajného priebehu vzniku jej zranení a z tohto dôvodu splnomocnila svojho zástupcu na zastupovanie. Počas celého konania ju zastupoval ako poškodenú, zúčastňoval sa úkonov vyšetrovania, ako aj súdneho konania s tým, že za vykonanie zastupovanie žalobkyňa vyplatila trovy jeho zastupovania vo výške 2 265,66 € s DPH, ktorých náhrady sa taktiež voči žalovanému domáha. Žalobkyňa výzvou zo dňa 19.3.2018, ktorú žalovaný prevzal 4.4.2018, vyzvala na zaplatenie žalovanej sumy, žalovaný sa však nevyjadril, žalovanú sumu jej neposkytol. Uplatnený nárok nerozporoval ani nenamietal, žiadnu súčinnosť žalobkyni neposkytol. V ďalšom poukázala, že v trestnom spise sp. zn. XT XX/XXXX sú všetky podklady k jej uplatnenému nároku uvedenému v bode 1. žaloby pod písm. a) až g). Zároveň uviedla, že sa domáha aj nároku na nemajetkovej ujmy, že v dôsledku napadnutia psom utrpela šok, traumu, začala sa báť akýchkoľvek psov s tým, že boli jej spôsobené poranenia, pohryznutia psom, ktoré boli vážne, boli veľmi bolestivé, ťažko sa hojili, na tele jej ostali viditeľné a nepekné jazvy. Ako učiteľka nemôže si v lete dať oblečenie s krátkym rukávom, nakoľko sa nezaujímajú deti o tieto zranenia, čo ju zraňuje, necíti sa dobre, keď sa ľudia na ňu pozerajú, keď má vysúkaný rukáv. Avšak tento stav jej pravidelne v lete spôsobuje výrazný diskomfort. Bola značný čas obmedzená v spôsobe života, nechodila do zamestnania, na predplatenú jazykovú školu musela chodiť opakovane na ošetrenia, nemohla sa riadne starať o deti, venovať sa domácnosti, svojim záľubám, stretávať sa s rodinou a s priateľmi. Zo začiatku mala doslova panický strach z akéhokoľvek, čo i malého psíka, až po rokoch sa tento stav mierne korigoval, ale psov už radšej obchádza, bojí sa ich doteraz. V dôsledku trestného činu za ktorý bol žalovaný právoplatne odsúdený, došlo k vážnemu zásahu do jej osobnostnej sféry. Žalovaný počas celého trestného konania obhajoval seba, neprejavil žiadnu úprimnú ľútosť a ešte i na jeho podnet nedošlo k plneniu poisťovne v celom rozsahu, resp. jej poskytnuté iba čiastočné poistné plnenie.
2. Podaním doručeným súdu dňa 19.10.2018 sa žalovaný vyjadroval k podanej žalobe (č. l. 45 spisu), s tým že požadovaná suma 8 135,20 € je neopodstatnená. Je pravdou, že žalobkyňa bola s nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces, v rámci tohto procesu prebiehala komunikácia žalobkyne a žalovaného ohľadne postupov na uspokojenie jednotlivých nárokov, pričom k plneniu žalobkyne došlo iba čiastočne. Jednak to bolo preto, že neboli poskytnuté dostatočné doklady a nebola preukázaná súvislosť medzi zvoleným nárokom a vznikom škody. Preto nastal stav, že boli uskutočnené čiastočné plnenia uplatneného nároku a to v bolestnom a v strate na zárobku a vecnej škode. Ostatné položky neboli uspokojené z dôvodu, že s nimi nesúhlasil žalovaný, alebo že doklady požadované poisťovňou žalovaného na uskutočnenie a preverenie poistného plnenia žalobkyňa neposkytla. Po trestnom rozsudku nastala situácia povinnosti žalovaného plniť, avšak nie v rozsahu požadovanom žalobkyňou. Výška plnenia zostala sporná a viedla k tomu, že žalobkyňa a jej právny zástupca odmietli komunikovať v danej veci, i keď to žiadal žalovaný a poisťovňa. Žalobkyni boli zo strany poisťovne uhradené položky a to tak, ako uvádzala v podanej žalobe - nárok na bolestné vo výške 242,- €, nárok na stratu zárobku vo výške 238,61 € a nárok vecnej škody vo výške 59,23 €. Nárok na náhradu straty na zárobku bol po zákonnom prepočte krátený o sumu 179,65 € a nárok na vecnej škode bol krátený o 58,50 €, zvyšok z týchto nárokov žalovaný neuznáva. Čo sa týka nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia, tento nie je dostatočne preukázaný, pričom predložený posudok Q.. F. na počet bodov 143 je nutné predložiť poisťovni a v prípade, že tento zodpovedá bodovému ohodnoteniu jednotlivých položiek, bude poistné plnenie poskytnuté.
Nevyhnutnou súčasťou pre takýto postup je predloženie znaleckého posudku poisťovne, čo žalobkyne svojim späťvzatím dokladov znemožnila. Žalovaný má záujem doriešiť túto položku mimosúdne so svojou poisťovňou a to po predložení potrebných dokladov. Žalovaný neuznáva ani nárok na náhradu zameškanej jazykovej školy a nákladov na opatrovateľku detí počas ošetrenia v nemocnici, nakoľko z predložených dokladov nie je možné ustáliť, že tento nárok je dôvodný. K nemajetkovej ujme, ktorú požaduje žalobkyňa, žalovaný takto uplatnený nárok neakceptuje v predmetnej výške. Odôvodnenia o jazvách na ramene a jazvách na duši nie sú dostatočné na to, aby súd takúto výšku nemajetkovej ujmy priznal. Čo sa týka trov právneho zastúpenia jej zástupcu v trestnom konaní, ktoré si uplatnila žalobkyňa, je potrebné vychádzať z toho, v akej časti bola žalobkyňa v adhéznom konaní, čo sa týka náhrady škody úspešná a nie je možné použiť pre adhézne konanie tarifnú hodnotu 8 135,- €. V trestnom konaní nebola priznaná náhrada žalobkyni, čo do náhrady škody to znamená, že tento proces bude žalobkyňa viesť v tomto konaní, preto požadované trovy vo výške 2 265,66 € sú nedôvodné.
3. Podaním doručeným súdu 12.7.2019 (č. l. 78 spisu) oznámil vstup do konania na strane žalovaného intervenient Allianz - Slovenská poisťovňa a.s.. v súlade s ustanovením § 82 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Právny záujem na výsledku konania odôvodňuje intervenient tým, že žalovaný a intervenient, teda Allianz Slovenská poisťovňa a.s., mali v čase poistnej udalosti uzavretú poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, v rámci ktorej má žalovaný poistenú zodpovednosť v domácnosti na sumu 30 000,- €, a ktorou sú kryté zdravotné nároky a vecná škoda. V prípade vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu vznikne poisťovateľovi povinnosť uhradiť vzniknutú škodu za žalovaného v rozsahu dojednanej poistnej zmluvy. Predmetnou poistnou zmluvou však nie je krytá nemajetková ujma a náhrada trov právneho zastúpenia v rámci trestného konania. S poukazom na uvedené teda Allianz Slovenská poisťovňa a.s. nevstupuje ako intervenient do konania v časti, ktorou sa žalobkyňa domáha zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 3 000,- €. Intervenient uviedol, že uhradil nárok na bolestné vo výške 242,- € dňa 24.5.2013, nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 2 356,64 € dňa 19.6.2019, nárok na náhradu straty na zárobku vo výške 418,56 € uhradil intervenient dňa 15.5.2013, ale len v sume 238,61 €, nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením uplatnených vo výške 190,90 €, uhradil intervenient dňa 19.6.2019 len v sume 7,19 €, nárok na náhradu vecnej škody vo výške 117,80 € uhradil intervenient dňa 23.4.2013 sumu vo výške 59,25 € a čo sa týka ďalších nárokov, tieto uhradené zo strany intervenienta neboli. Tento uhradil žalobkyni k oznámeniu o vstupe do konania spolu sumu vo výške 2 903,69 €. Intervenient ďalej uviedol, že žalobkyňa si u neho uplatnila nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia predložením posudku dňa 11.3.2014, pričom na preukázanie požadovaných trvalých následkov listom zo dňa 14.3.2014 požiadal, aby predlžila kópie lekárskych správ k priebehu liečenia o trvalých následkoch, ktoré jej zanechalo zranenie, plus lekársku správu odborného lekára s uvedením popisu jaziev. Dňa 17.3.2014 žalobkyňa predložila už raz zaslané správy z roku 2013, ktoré sa netýkali trvalých následkov a tak opäť intervenient požiadal o predloženie požadovaných správ. Následne žalobkyňa zaslala e-mail, že žiada posudok o sťažení spoločenského uplatnenia vrátiť na jej adresu a dňa 24.3.2014 jej tento bol vrátený. Dňa 28.5.2014 im bol opäť žalobkyňou doručený posudok o sťažení spoločenského uplatnenia aj s lekárskou správou k jazvám. O tejto skutočnosti bol informovaný žalovaný, ktorý intervenientovi dňa 9.6.2014 oznámil, že vo veci prebieha súdne konanie, odvolal sa voči rozhodnutiu, aby intervenient sťaženie spoločenského uplatnenia neuhradil až do doručenia rozsudku. Sťaženie spoločenského uplatnenia bolo uhradené až po súhlase a dohovore s poisteným, žalovaným až dňa 19.6.2019.
4. Súd vo veci vykonal pojednávanie 20.11.2019, kde v rámci prednesu ako procesného úkonu žalobkyňa zobrala žalobu späť a to vo výške 2 363,83 €, nakoľko v tomto rozsahu bolo v priebehu konania plnené v prospech žalobkyne a to nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 2 356,64 € a ako aj nárok na náklady spojené s liečením vo výške 7,19 €. S uvedeným vyslovil súhlas žalovaný, ako aj intervenient.
5. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť v časti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
6. Vzhľadom na tú skutočnosť, že bola zobratá žaloba v časti späť zo strany žalobkyne, v rámci prednesu vykonaného ako procesný úkon na pojednávaní konanom dňa 20.11.2019 (č. l. 114 spisu), súd vo výroku
rozsudku rozhodol o tomto čiastočnom späťvzatí a to tak, že konanie v časti zaplatenia sumy 2 363,83 € s príslušenstvom zastavil.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie jednak oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré boli obsiahnuté v súdnom spise, oboznámením sa s trestným spisom, ktorý bol priložený do konania sp. zn. XT XX/ XXXX, do ktorého mali možnosť strany sporu nahliadnuť, boli oboznámení s tým, že spis bol pripojený k tomuto konaniu, ako aj výsluchom žalobkyne, žalovaného, výsluchom svedkov, manžela žalobkyne Y. Z., matky žalobkyne B. F. a dospel k týmto skutkovým zisteniam:
8. Súd z právoplatného rozsudku č. k. XT XX/XXXX ( č. l. 288 pripojeného spisu sp. zn. XT XX/ XXXX) zistil, že žalovaný bol právoplatne uznaný za vinného z toho dôvodu, že mal jeho pes napadnúť žalobkyňu, čím jej z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona, čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona ( podrobne opísaný skutok v ods. 1. odôvodnenia rozsudku). Žalobkyňa ako poškodená v trestnom konaní bola s nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces.
9. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 420 ods. 3 OZ zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Podľa § 444 OZ pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia. Podľa § 446 OZ náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako, ako úrazový príplatok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Podľa § 449 ods. 1 OZ pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením. Podľa § 449 ods. 3 OZ náklady liečenia a náklady pohrebu sa uhradzujú tomu, kto ich vynaložil. Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podľa § 442 ods. 3 OZ škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
10. Civilný súd je v konaní viazaný rozhodnutím trestného súdu o tom, že bol spáchaný trestný čin a o tom, kto ho spáchal (§ 193 Civilného sporového poriadku). V konaní bolo preukázané, že žalovaný bol právoplatne odsúdený trestným rozsudkom za trestný čin ublíženia na zdraví, ktorého sa mal dopustiť na žalobkyni v trestnom konaní poškodenej. Súd je viazaný predmetným odsudzujúcim rozsudkom a to v tom smere, že bolo preukázané spáchanie trestného činu, bola preukázaná osoba páchateľa, čo znamená, že bol daný základ nároku. V prípade, že došlo k spáchaniu trestného činu, ktorého kvalifikačným znakom je vznik škodlivého následku, či kvalifikovaná škoda, súčasťou skutkovej časti výroku je aj ustálenie naplnenia predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, určenie kvalifikovanej škody a označenie poškodeného subjektu. Skutková časť výroku odsudzujúceho rozsudku v takomto prípade deklaruje nielen zavinené protiprávne konanie páchateľa - škodcu, ale aj vznik škody a existenciu príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a vzniknutou škodou. To znamená, že vo výroku predmetného rozsudku bolo jednoznačne ustálené, že poškodenému, teda žalobkyni bolo uvedeným trestným činom spôsobená škoda a táto bola so svojim nárokom na náhradu škody odkázaná na civilné konanie. V konaní bolo preukázané, že si žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu škody spôsobenej trestným činom žalovaného v trestnom (adhéznom) konaní. Z pripojeného vyšetrovacieho spisu ako súčasti trestného spisu je zrejmé, že si žalobkyňa uplatnila, alebo vyčíslila náhradu škody podaním doručenom 19.9.2013 ( č. l. 66 vyšetrovacieho spisu ), kde si uplatnila nárok na náhradu škody a to jednak bolestné, náhradu straty na zárobku počas práceneschopnosti, účelne vynaložené náklady spojené s liečením, stratu na dôchodku, náhradu vecnej škody, zaplatenie školného v jazykovej škole, ktoré neabsolvovala v dôsledku PN, zaplatenie za starostlivosť detí počas ošetrenia s tým, že uviedla, že sťaženie spoločenského uplatnenia nie je možné uplatniť, nakoľko neuplynul jeden rok od vzniku zranení. Zároveň uviedla, že si bude následne môcť uplatniť aj nemajetkovú ujmu. Následne mal súd preukázané, že žalovaná špecifikovala svoj nárok voči obžalovanému ako poškodená, vrátane listinných dôkazov a to jednak podaním doručeným súdu 12.1.2016 (č. l. 168 trestného spisu) a zároveň podaním doručeným súdu 1.2.2016 (č. l. 173 spisu).
11. Čo sa týka jednotlivých uplatnených nárokov, tak žalovaný v priebehu konania nespochybnil, že bola spôsobená žalobkyni trestným činom žalovaného škoda na zdraví. Pri ujme na zdraví
Občiansky zákonník uvádza niekoľko nárokov oprávneného: - nárok na náhradu bolesti a jeho sťaženia spoločenského uplatnenia, tiež stratu na zárobku a účelne vynaložené náklady spojené s liečením. Ešte pred podaním žaloby v civilnom konaní bol nárok na bolestné vo výške 242,-€ uhradený zo strany intervenienta a rovnako v priebehu konania bol uhradený aj nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia zo strany intervenienta dňa 19.6.2019.
12. Čo sa týka nároku na náhradu na stratu zárobku vo výške 418,56 €, tak z tejto sumy intervenient uhradil žalobkyni dňa 15.5.2013 sumu vo výške 238,61 €. Na zostatku tejto sumy vo výške 179,95 € žalovaná trvala a v tejto výške si tento nárok uplatnila v podanej žalobe. V zmysle § 446 OZ je nárok zo straty na zárobku počas práceneschopnosti, resp. dočasnej pracovnej neschopnosti vymedzený obdobím trvania práceneschopnosti. Náhrada sa poskytuje od prvého dňa práceneschopnosti a končí buď dňom uznania za práceschopného, alebo dňom, kedy sa poškodenému priznal invalidný dôchodok. Nebolo sporné medzi stranami sporu, že dočasná pracovná neschopnosť žalobkyne trvala 33 dní, nebol sporný ani denný vymeriavací základ, ktorý zhodne určila žalobkyňa aj intervenient, ktorý realizoval úhradu tohto nároku,. a to vo výške 26,0783 € ( § 84 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení). Suma náhrady sa musí určiť rovnako, ako úrazový príplatok podľa predpisov o sociálnom poistení. Suma úrazového príplatku je určená zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 87, podľa ktorého je vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu od prvého do tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti sa poskytne úrazový príplatok vo výške 25 % denné vymeriavacieho základu. Z tohto dôvodu potom nárok, ktorý uhradil intervenient, resp. tá suma straty na zárobku bola správne vypočítaná intervenientom a žalobkyni vznikol nárok za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti vo výške 238,61 €. Táto čiastka jej bola aj vyplatená zo strany intervenienta. Zostatok tohto nároku vo výške 179,95 eur, ktorý si uplatnila v podanej žalobe je nedôvodný a v tejto časti súd jej žalobu zamietol.
13. Ďalším nárokom, ktorý si uplatnila žalobkyňa v rámci podanej žaloby bol nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením ( § 449 OZ). Tieto si uplatnila vo výške 190,90 €, kde z tejto sumy bola uhradená zo strany intervenienta v priebehu konania, t. j. dňa 19.6.2019 suma 7,19 eur ( v tejto časti zobrala žalobkyňa žalobu späť, ods. 6. Odôvodnenia rozsudku). Zároveň žalovaný na pojednávaní dňa 20.11.2019, uznal z celého uplatneného nároku vo výške 190,90 eur sumu 97,90 € vrátane čiastky priznanej zo strany intervenienta vo výške 7,19 €. Nebol uznaný zostatok nároku vo výške 93, €. Tieto náklady spojené s liečením boli taktiež špecifikované v rámci trestného spisu, na ktorý sa žalobkyňa odvolávala (č. l. 170 a nasl. pripojeného trestného spisu sp. zn. XT XX/XXXX). Žalovaný teda neuznal náklady spojené s liečením a to potvrdenie MUDr. F. v sume 70,- € ( č. l. 187 trestného spisu), ako aj potvrdenie MUDr. V., nachádzajúcej sa na č. l. 187 trestného spisu v hodnote 3,- €. Žalovaný neuznal ani ďalšie náklady a to - lieky (antibiotiká Dalacin) a obväzový materiál sume 10,- €, ako aj cestovné na ošetrenie, kde mal voziť žalobkyňu manžel na preväzy a kontroly s tým, že nemohla cestovať v MHD v sume 10,- €,
14. Čo sa týka pojmu účelné náklady spojené s liečením, ich predpokladom úspešného uplatnenia je preukázanie úhrady za náklady, ktoré boli skutočne vynaložené na liečenie. Predovšetkým ide o náklady na doplnky liečby, náklady na zdravotné a rehabilitačné pomôcky, náklady spojené s tým, že je nutné vzhľadom na zdravotný stav poškodeného zaopatriť pomoc tretej osoby, ošetrovateľa, osobu na výpomoc v domácnosti a podobne, či iné náklady spojené s výkonom niektorých úkonov za účelom obnovenia alebo zlepšenia zdravotného stavu poškodeného (rehabilitácia). Podľa názoru súdu predmetné potvrdenia MUDr. F. a MUDr. V. spolu v sume 73 eur nie je možné ich považovať za účelne vynaložené náklady spojené s liečením. Z potvrdenia MUDr. F. vyplýva, že ide o čiastku, uhradenú za vypracovanie zrejme posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, čo rozhodne nejde o náklady na liečenie, z ďalšieho potvrdenia, ktoré bolo doložené do konania nie je zrejmé, o aké potvrdenie ide, resp. nie je zrejmé, že by predmetné potvrdenie, za ktoré žalobkyňa uhradila 3,- € predstavovali náklady spojené s liečením. Rovnako položku v hodnote 10,- € ( lieky a obväzový materiál) súd neuznal z toho dôvodu, že nebola preukázaná, čo sa týka ďalšej položky a to cestovné na ošetrenie, kde mal voziť žalobkyňu manžel na preväzy a kontroly s tým, že nemohla cestovať v MHD v sume 10,- €, tak isto súd neuznal súd z toho dôvodu, že nešlo o účelne vynaložené náklady spojené s liečením. Súd teda uznal z toho nároku uplatneného a týkajúceho sa účelne vynaložených nákladov spojených s liečením nárok vo výške 97,90 € vrátane uhradenej sumy 7,19 €, vo zvyšku 93,- € tento nárok zamietol.
15. Ďalší nárok, ktorý si uplatnila žalobkyňa bol nárok na náhradu zameškanej jazykovej školy vo výške 17,- €, ktoré preukazovala tým, že zaplatila sumu 85,- € ako päťmesačné školné, čo preukazovala príjmový pokladničným dokladom z 15.10.2012 (č. l. 185 trestného spisu), a odôvodnila to tým, že sa nemohla zúčastňovať hodín v jazykovej škole z dôvodu práceneschopnosti. Podľa názoru súdu na tento nárok nemá žalobkyňa, nakoľko sa nejedná o škodu na zdraví, alebo veci, a preto ho súd zamietol.
16. Rovnako to bolo aj pri nároku, ktorý si uplatnila a to nárok na opatrovateľku detí počas ošetrenia v nemocnici vo výške 10,- €, tento nárok súdu ničím nepreukázala, súd aj v tejto časti žalobu zamietol.
17. Ďalej si žalobkyňa uplatnila zostatok z vecnej škody vo výške 58,55 € ( pôvodne suma 117,80 €) a to vetrovka zničená psom 59,90 €, mikina roztrhaná krvavá 10,- €, rolák roztrhaný a krvavý 7,90 €, krvavé tričká pre krvácanie rán po ošetrení u lekára 15,- €, krvavé posteľné prádlo pre krvácanie rán 25,- €. Uvedené preukazovala kópiami pokladničných dokladov o hodnote bundy, hodnote dvoch tričiek (č. l. 186 trestného spisu). Z tohto nároku súd zohľadnil argumenty intervenienta, ktorý uhradil vecnú škodu vo výške 58,55 € a to po odpočítaní amortizácie pri jednotlivých položkách, kde obstarávacia cena bola spolu 87,80 € a po odpočítaní amortizácie (-28,57 €) bolo uhradené z tejto vecnej škody 59,23 €, kde súd sa stotožňuje s týmto nárokom a v uplatnenom zostatku vo výške 58,55 € súd ho považuje za nedôvodný, a preto ho zamietol.
18. Žalobkyňa si ďalej v podanej žalobe uplatnila aj trovy právneho zastúpenia jej splnomocneného zástupcu a to vo výške 2 265,66 € vrátane DPH. Išlo o trovy, ktoré jej vznikli a ktoré uhradila svojmu zvolenému obhajcovi, nakoľko tento ju zastupoval počas celého trestného konania, zúčastňoval sa úkonov vyšetrenia, ako aj súdneho konania, robil aj návrhy a prispieval k objasneniu skutku ako takého, čo viedlo k odsúdeniu žalovaného prvostupňovým súdom.. Čo sa týka predmetného nároku na úhradu trov právneho zastúpenia vo výške 2 265,66 €, tento nárok bol uplatnený v rámci trestného konania a to v podaní doručenom do trestného spisu dňa 1.2.2016, kde došlo k špecifikácii týchto náhrad trov splnomocnenca poškodeného za úkony vykonané v trestnej veci. V rámci prílohy č. 1 ako zoznamu úkonov splnomocnenca poškodeného, ktorý bol pripojený k predmetnému podaniu (č. l. 193 spisu), ten sumár úkonov za roky 2013, 2015 a 2016 predstavoval čiastku 985,19 € bez DPH. V rámci podanej žaloby doručila spolu s podanou žalobou aj faktúru č. XXXXXXXXX (č. l. 14 spisu) spolu kde bola fakturovaná sumu 2 265,66 € zo strany jej zástupcu za právne zastupovanie poškodenej a uplatňovanie nárokov poškodenej v rámci prípravného konania vedeného pred Obvodným oddelením Policajného zboru Q. - B. Č. R.-XXX/OZ-Q.-XXXX a konania pred Okresným súdom Martin sp. zn. XT XX/XXXX. Predmetná faktúra bola splatná 9.3.2018 a bola uhradená v zmysle výpisu z účtu dňa 27.2.2018 (č. l. 15 spisu). Žalovaný na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 20.11.2019 (č. l. 115 spisu) predmetnú sumu rozporoval z viacerých dôvodov s tým, že tvrdil, že písomné podanie vyčíslenia nároku poškodenej je z 19.9.2013, čo sa týka vyšetrovacieho spisu a ďalšie podania v trestnej veci boli z 11.1.2016 a 1.2.2016, ktoré podľa žalovaného nemajú opodstatnenie pre priznanie tohto nároku, pretože nie sú vo veci samej, tento nárok nie je dôvodne a účelne vynaložený. Zároveň žalovaný uviedol, že v trestnom konaní nedošlo k priznaniu žiadneho nároku na náhradu škody s tým, že žalobkyňa bola odkázaná do civilného konania, a preto je toho názoru, že nárok na náhradu trov z tohto dôvodu nie je možné priznať, pretože v trestnom konaní nárok žiaden priznaný nebol. Aj v rámci adhézneho konania je v trestnom konaní možné priznať nárok na náhradu škody. Zároveň žalovaný namietol predmetný nárok aj z dôvodu premlčania, aj z dôvodu nepriznania týchto trov právneho zastúpenia v trestnom konaní. Čo má za následok podľa neho nemožnosť priznať túto náhradu trov právneho zastúpenia.
19. Podľa § 106 ods. 1 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Podľa § 106 ods. 2 OZ najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
20. Žalobkyňa si teda uplatnila nárok na náhradu škody ako poškodená v tzv. adhéznom konaní (§ 46 Trestného poriadku). Ide o konanie o nároku na náhradu škody v rámci trestného konania, kde návrh je potrebné podať najneskoršie na hlavnom pojednávaní pred začatím dokazovania. Ona to už urobila v rámci prípravného konania a pokračovala vlastne v tomto začatom konaní riadne, o čom svedčí aj to, že tento nárok ešte špecifikovala v podaniach doručených v rámci trestného konania. Keďže si teda uplatnila žalobkyňa nárok na náhradu škody len v adhéznom konaní riadene, tak
premlčacia lehota na sa zastavila, to znamená, že v priebehu trestného konania neplynula. Moment začiatku pokračovania plynutia premlčacej doby nie je deň nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia v trestnom konaní, ani moment vyznačenia právoplatnosti na takomto rozhodnutí, ale moment doručenia rozhodnutia v trestnom konaní poškodeného. V danom prípade žalobkyňa prevzala uznesenie Krajského súdu v Žiline, ktorým došlo k odmietnutiu odvolania obžalovaného X. Q. dňa 02.02.2018, kde týmto dňom došlo k pokračovaniu plynutia premlčacej doby, kde žalobu uplatnila v rámci civilného konania žalobkyňa 27.04.2018, t. z. že jej nárok na náhradu škody na zdraví nie je premlčaný. Zároveň si s týmto nárokom na náhradu škody uplatnila v rámci civilného konania a ešte aj v rámci trestného konania trovy právneho zastúpenia jej splnomocneného zástupcu, ktorý ju zastupoval ako poškodenú v trestnom konaní.
21. Podľa § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania, náklady spojené s uplatnením. V danom prípade súd posúdil tieto trovy splnomocnenca žalobkyne ako náklady súvisiace s uplatnením jej nároku na náhradu škody, keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania len týchto nákladov, tak súd má za to, že táto námietka premlčania vznesená zo strany žalovaného nie je dôvodná, nakoľko samotný nárok na náhradu škody na zdraví si žalobkyňa uplatnila riadne a včas, tento nie je premlčaný a teda nie je premlčané ani príslušenstvo tohto nároku na náhradu škody, čiže náklady spojené s uplatnením pohľadávky v konaní pred súdom. Za náklady spojené s uplatnením pohľadávky v trestnom konaní pred súdom možno považovať len také, ktoré boli nevyhnuté na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. V súvislosti s trovami právneho zastúpenia za účelné sa považujú tie náklady, ktoré zodpovedajú a sú v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov v znení neskorších predpisov. Tieto trovy právneho zastúpenia si žalobkyňa uplatnila vo výške 2265,66 € už vrátane DPH a špecifikovala jednotlivé úkony právnej služby v podaní (č. l. 119 spisu).
22. Podľa § 12 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. pri obhajobe v trestnom konaní okrem vecí podľa ods. 1 je základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica za a) neprevyšuje 5 rokov, 1/12- inu výpočtového základu. Žalovaný bol odsúdený za prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, pri ktorom sadzba neprevyšovala 5 rokov. Z tohto dôvodu tarifná odmena za jeden úkon právnej služby predstavovala 1/12-inu výpočtového základu. Čo sa týkalo hodnoty úkonu právnej služby do 01.07.2013, tak túto si uplatnil splnomocnenec žalobkyne v správnej výške 60,07 €. Po 01.07.2013 si uplatnil splnomocnenec žalobkyne nižšu čiastku 52,71 € bez DPH a správne si uplatnil a hodnotu režijného paušálu v roku 2013 vo výške 7,81 € bez DPH. Čo sa týka sumáru úkonov za rok 2013, tak tu súd priznal splnomocnencovi žalobkyne tieto úkony:
- dňa 30.05.2013 účasti na úkone konfrontácie V. B.. Z. od 09.00 hod. do 9.26 hod. a konfrontácia Q. B.. Z. od 09.30 hod. do 10.02 hod. ( č. l. 24 vyšetrovacieho spisu) ako jeden úkon, zároveň súd priznal cestovné - cesta Banská Bystrica - Martin a Martin - Banská Bystrica (2 x 59 km, 2 x 1,10 hod.), stratu času (2 x 3 polhodiny = 6 polhodín (6x13,01 €) v sume 78,06 €, pohonné hmoty vo výške 9,39 €, amortizáciu vo výške 21,59 €, spolu teda priznal stratu času, pohonné hmoty a amortizáciu vo výške 109,04 €.
- 19.09.2013 písomné podanie vyčíslenie nároku poškodenej 19.09.2013
- 19.09.2013 preštudovanie vyšetrovacieho spisu (od 14.00 hod. do 14.30 hod.), zároveň súd priznal cestovné - cesta Banská Bystrica - Martin a Martin - Banská Bystrica (2 x 59 km, 2 x 1,10 hod.), stratu času (2 x 3 polhodiny = 6 polhodín (6x13,01 €) v sume 78,06 €, pohonné hmoty vo výške 9,39 €, amortizáciu vo výške 21,59 €, spolu teda priznal stratu času, pohonné hmoty a amortizáciu vo výške 109,04 €. Súd teda za rok 2013 priznal splnomocnencovi žalobkyne 2 x 60,07 € bez DPH =120,14€ , 2 x 52,71 € = 105,42 €, 4 x 7,81 € = 31,24 €, 2 x 109,04 € = 218,08 €, čiže spolu priznal za rok 2013 čiastku 474,88 € bez DPH.
23. Čo sa týkalo hodnoty úkonu právnej služby za rok 2015 súd vychádzal zo správne vyčíslenej hodnoty úkonu právnej služby splnomocnencom žalobkyne v roku 2015 v sume 61,75 € bez DPH a z hodnoty režijného paušálu v roku 2015 8,39 € bez DPH. Za rok 2015 súd priznal tieto úkony:
- účasť na hlavnom pojednávaní 29.09.2015 (č. l. 146 trestného spisu) odročené bez otvorenia od 13.30 hod. do 14.00 hod. - 1/4 úkonu, zároveň súd priznal cestovné - cesta Banská Bystrica - Martin a Martin
- Banská Bystrica (2 x 59 km, 2 x 1,10 hod.), stratu času (2 x 3 polhodiny = 6 polhodín ( 6x13,98 €) v sume 83,88 €, pohonné hmoty vo výške 9,56 €, amortizáciu vo výške 21,59 €, spolu teda priznal stratu času, pohonné hmoty a amortizáciu vo výške 115,03 €.
Za rok 2015 priznal 1 x 1 úkonu v sume 15,43 € bez DPH, 1 x režijný paušál vo výške 8,39 € bez DPH a 1 x 115,03 € bez DPH, spolu teda priznal za rok 2015 sumu 138,85 € bez DPH.
24. Čo sa týka roku 2016 tu súd vychádzal zo správne vyčíslenej hodnoty jedného úkonu právnej služby za rok 2016 v sume 63,58 € bez DPH a z hodnoty režijného paušálu v roku 2016 vo výške 8,58 € bez DPH. Súd priznal tieto úkony za rok 2016:
- dňa 12.01.2016 písomné podanie na súd (č. l. 168 trestného spisu),
- dňa 28.01.2016 hlavné pojednávanie odročené bez otvorenia od 8.40 hod. do 8.45 hod - 1 úkonu (č. l. 172 trestného spisu), zároveň súd priznal cestovné - cesta Banská Bystrica - Martin a Martin - Banská Bystrica (2 x 59 km, 2 x 1,10 hod.), stratu času (2 x 3 polhodiny = 6 polhodín (6x14,30 €) v sume 85,80 €, pohonné hmoty vo výške 7,08 €, amortizáciu vo výške 21,59 €, spolu teda priznal stratu času, pohonné hmoty a amortizáciu vo výške 114,47 €,
- písomné podanie na súd 01.02.2016 ( č. l. 173 spisu) súd nepriznal, nakoľko nešlo o účelne vynaložený úkon, zástupca doložil doklady k nárok na náhradu škody a tieto mohol doložiť už s podaním zo dňa 12.01.2016
- účasť na hlavnom pojednávaní 07.04.2016 od 10.30 hod. do 12.29 hod. (č. l. 210 spisu), zároveň súd priznal cestovné - cesta Banská Bystrica - Martin a Martin - Banská Bystrica (2 x 59 km, 2 x 1,10 hod.), stratu času (2 x 3 polhodiny = 6 polhodín (6x14,30 €) v sume 85,80 €, pohonné hmoty vo výške 7,08 €, amortizáciu vo výške 21,59 €, spolu teda priznal stratu času, pohonné hmoty a amortizáciu vo výške 114,47 €.
- dňa 06.06.2016 účasť na hlavnom pojednávaní, ktoré trvalo od 8.40 hod. do 13.45 hod. - dva úkony, zároveň súd priznal cestovné - cesta Banská Bystrica - Martin a Martin - Banská Bystrica (2 x 59 km, 2 x 1,10 hod.), stratu času (2 x 3 polhodiny = 6 polhodín (6x14,30 €) v sume 85,80 €, pohonné hmoty vo výške 7,08 €, amortizáciu vo výške 21,59 €, spolu teda priznal stratu času, pohonné hmoty a amortizáciu vo výške 114,47 €.
- účasť na pojednávaní od 9.30 hod. do 11.35 hod. dňa 29.09.2016, tu priznal dva úkony právnej služby, zároveň súd priznal cestovné - cesta Banská Bystrica - Martin a Martin - Banská Bystrica (2 x 59 km, 2 x 1,10 hod.), stratu času (2 x 3 polhodiny = 6 polhodín (6x14,30 €) v sume 85,80 €, pohonné hmoty vo výške 7,08 €, amortizáciu vo výške 21,59 €, spolu teda priznal stratu času, pohonné hmoty a amortizáciu vo výške 114,47 €.
- ako aj účasť na pojednávaní dňa 08.11.2016 - jeden úkon, zároveň súd priznal cestovné - cesta Banská Bystrica - Martin a Martin - Banská Bystrica (2 x 59 km, 2 x 1,10 hod.), stratu času (2 x 3 polhodiny = 6 polhodín (6x14,30 €) v sume 85,80 €, pohonné hmoty vo výške 7,08 €, amortizáciu vo výške 21,59 €, spolu teda priznal stratu času, pohonné hmoty a amortizáciu vo výške 114,47 €. Za rok 2016 teda priznal súd 7 a 1 x 63,58 € bez DPH = 460,95 € bez DPH, 8 x 8,58 € bez DPH = 68,64 € a 5 x 114,47 € bez DPH = 572,35 € bez DPH, čiže spolu za rok 2016 trovy právneho zastúpenia v sume 1 101,94 €.
25. Čo sa týka roku 2017 tak tu priznal súd úkon právnej služby a to účasť na hlavnom pojednávaní 30.01.2017, ako aj stratu času a cestovné v sume 118,46 €, čiže sumár za rok 2017. Tu však ale súd vychádzal z hodnoty úkonu právnej služby za rok 2017 vo výške 65,08 € bez DPH, t. z. že za rok 2017 priznal 1 x 65,08 € bez DPH, 1 x 8,84 € bez DPH a 1 x 118,46 € bez DPH, spolu teda za rok 2017 priznal sumu 192,38 € bez DPH.
26. Súd by mal priznať žalobkyni trovy splnomocnenca v celkovej výške vrátane DPH 2289,66 €, avšak žalobkyňa si ich uplatnila v nižšej výške, a tieto aj v takej výške uhradila, a preto žalobe v časti zaplatenia sumy 2265,66 € vyhovel.
27. Podľa § 11 OZ fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavu osobnej povahy. Podľa § 13 ods. 1 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov, aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Podľa § 13 ods. 2 OZ pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby, alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Podľa § 13 ods. 3 OZ výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu práva.
Podľa § 16 OZ, kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.
28. Žalobkyňa si žalobou uplatnila aj náhradu nemajetkovej ujmy v súlade s citovanými ustanoveniami § 13 a nasledujúce OZ vo výške 3 000,- €. Uvedené zdôvodnila tým, že v dôsledku napadnutia psom žalovaného utrpela šok, traumu, začala sa báť akýchkoľvek psov, jej poranenia po pohryzení psom boli vážne, veľmi bolestivé, ťažko sa hojili a na tele jej ostali viditeľné a nepekné jazvy. Nemôže si dať v lete oblečenie s krátkym rukávom, nakoľko keďže je učiteľka detí, zaujímajú sa o tieto zranenia, čo ju zraňuje. Necíti sa byť dobre, keď sa ľudia pozerajú, ako má vysúkaný rukáv. Bola značný čas obmedzená v spôsobe života, nechodila do zamestnania, na predplatenú jazykovú školu, musela chodiť opakovane na ošetrenia, nemohla sa starať o deti, venovať sa domácnosti, svojim záľubám, stretávať sa s rodinou a priateľmi. V dôsledku trestného činu, za ktorý bol žalovaný právoplatne odsúdený, došlo k vážnemu zásahu do jej osobnostnej sféry. Žalovaný počas celého konania obhajoval seba, neprejavil žiadnu úprimnú ľútosť a ešte aj na jeho podnet nedošlo k plneniu poisťovne v celom rozsahu. Bolo jej poskytnuté len čiastočné plnenie. Na preukázanie týchto tvrdení boli vypočutí ako svedkovia jej manžel Y. Z. a jej matka B. F..
29. Je nepochybné, že napadnutím psa žalovaného utrpela žalobkyňa poškodenie zdravia a znamenalo to aj zásah do jej súkromného a rodinného života a teda aj zásah do jej osobnostnej sféry, ktorá požíva ochranu v zmysle ustanovení § 11 a nasledujúce OZ. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy z titulu neoprávneného zásahu do osobnostnej sféry žalobkyne je to, aby intenzita okolností takéhoto zásahu odôvodňovala priznanie finančného zadosťučinenia, keď by sa iná nemateriálna forma
- satisfakcia javila ako nedostatočná. Následky poškodenia zdravia žalobkyne a dopad tejto udalosti na jej súkromný a rodinný život podľa názoru súdu boli zanedbateľné a intenzita zásahu do jej súkromného a rodinného života nie je značná a nie je možné konštatovať, že by bola nenapraviteľná. Súd bol toho názoru, že intenzita okolností tohto zásahu neodôvodňovali priznanie finančného zadosťučinenia. Je pravdou, že žalovaný sa žalobkyni neospravedlnil, neprejavil ľútosť. Výsluchmi svedkov bolo preukázané, že žalobkyňa sa po predmetnom úraze začlenila normálne do jej osobného života, nezmenil sa jej vzťah k manželovi, matke, deťom a ostatným príbuzným. Poškodenie zdravia žalobkyne a dopad tejto udalosti na súkromný a rodinný život žalobkyne boli zanedbateľné. Svedok Y. Z. - manžel žalobkyne uvádzal, že bola pravda, že v priebehu, keď mala poškodenie zdravia a bola po potom úraze, tak nemohla chodiť na turistiku, ovplyvnilo to aj ich rodinný život, aj ich intímny život, ale všetko sa to vrátilo do normálu, začali opäť chodiť na turistku, ich vzťah ako manželov nebol zasiahnutý natrvalo. Žalobkyňa poukázala na jazvy, ktoré mala v súvislosti s pohryzením psa, ale súd je toho názoru, že uvedené poranenia už boli kryté v rámci bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Manžel žalobkyne ako svedok uvádzal, že sa mala liečiť u psychiatra v súvislosti s predmetnými poraneniami, avšak nevedel u akého, a ako dlho a žalobkyňa tieto skutočnosti nepreukázala, To znamená, že predmetným poškodením zdravia nebol zasiahnutý rodinný a súkromný život žalobkyne s trvalými a nezvratnými následkami. Súd preto tento nárok na náhradu nemajetkovej ujmy považoval za neopodstatnený a nepreukázaný, a preto ho zamietol.
30. Po vykonanom dokazovaní a v súlade s citovanými ustanoveniami súd z uplatnenej sumy vo výške 8135,20 €, priznal žalobkyni, po čiastočnom späťvzatí vo výške 2363,83 €, sumu 90,71 € ( suma 7,19 € zo sumy 97,90 € bola uhradená v priebehu konania ) + 2265,66 € spolu sumu 2356,37 €, vo zvyšku v sume 3414,80 € žalobu zamietol ( zároveň súd uvádza, že bola zle spočítaná uplatnená suma v podanej žalobe, kde sa žalobkyňa domáhala sumy 8135, 20 €, hoci po prepočítaní mal byť uplatnený nárok vo výške 8078, 70 €, čiže suma 56,50€ je nedôvodná ). Žalobkyňa si uplatnila aj úroky z omeškania vo výške 5% ročne z uplatnenej sumy od 19.04.2018, t. j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti pohľadávky, v zmysle výzvy doručenej žalovanému 04.04.2018 ( č. l. 13 spisu), na základe ktorej mal žalovaný zaplatiť do 18.04.2018. Súd jej tieto priznal, výšku úroku z omeškania si žalobkyňa správne nárokovala v zmysle § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.
31. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
32. V dôsledku úhrady sumy 2 356,64 € dňa 19.06.2019 a sumy 7,19 € dňa 19.06.2019 zo strany intervenienta žalovaného zobrala žalobkyňa žalobu späť a to v časti zaplatenia sumy 2 363,83 €. Súd pri posudzovaní tohto čiastočného späťvzatia vychádzal z toho, to bol práve žalovaný, ktorý zavinil, že žalobkyňa zobrala žalobu v tejto časti späť. Bolo preukázané, že žalobkyňa, čo sa týka sťaženia spoločenského uplatnenia si uplatnila tento nárok u intervenienta a to predložením posudku dňa 11.03.2014. Následne k preukázaniu požadovaných trvalých následkov bola požiadaná zo strany intervenienta zo dňa 14.03.2014, aby predložila kópie lekárskych správ z priebehu liečenia o trvalých následkoch. Dňa 17.03.2014 poškodená predložila už raz zaslané lekárske správy z roku 2013, nepredložila žiadne nové, ktoré intervenient žiadal, aby vedel vyhodnotiť posudok. Tieto intervenient žiadal opätovne potom, ako ich požiadala žalobkyňa e-mailom zo dňa 19.03.2014 o vrátenie na jej adresu posudku o sťažení spoločenského uplatnenia. Dňa 24.03.2014 tento posudok bol vrátený žalobkyni, následne 28.05.2014 zaslala žalobkyňa posudok o sťažení spoločenského uplatnenia aj s požadovanou lekárskou správou k jazvám. Čiže z uvedených listín, ktoré do konania doložil intervenient (č. l. 124 a nasledujúce spisu) bolo zrejmé, že intervenient ako poisťovateľ mal všetky doklady k tomu, aby mohol uspokojiť nárok žalobkyne týkajúcej sa sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 2 356,64 €. Bol to práve intervenient, ktorý uviedol, že sa obrátil na žalovaného, ktorý ich požiadal, aby neplnili, pokiaľ nebude ukončené trestné konanie. Preukázateľne bolo trestné konanie ukončené doručením uznesenia Krajského súdu v Žiline, ktorý došlo k odmietnutiu odvolania obžalovaného, teda žalovaného, ktorý žalovaný prevzal dňa 23.01.2018 a žalobkyňa dňa 02.02.2018 ( č. l. 349 trestného spisu) Následne bola oprávnená výzvou zo dňa 19.03.2018 vyzvať žalovaného k uplatneniu náhrady škody. Avšak žalovaný na predmetnú výzvu žiadnym spôsobom nereagoval, z tohto dôvodu žalobkyňa uplatnila žalobou predmetný nárok na náhradu škody spôsobenej trestným činom žalovaného, vrátane nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 2 356,64 € a celého nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením vo výške 190,90 € na súde. Keďže vlastne tieto nároky boli uplatnené v rámci konania, tak z tohto dôvodu je podľa názoru súdu žalovaný ten, ktorý zavinil procesne, že žaloba bola v tejto časti zobratá späť, čiže v tomto smere predstavuje uvedená suma 2 363,83 € neúspech na strane žalovaného. Zároveň súd pri určovaní pomeru úspechu a neúspechu v danej veci uvádza, že žalobkyňa si v podanej žalobe uplatnila čiastku 8 135,20 €. Súd jej priznal sumu 2 356,57 €. To znamená, že úspech žalobkyne predstavuje suma 2 356,57 € spolu s čiastkou, ktorú zobrala späť 2 363,83 €, čiže spolu úspech žalobkyne predstavuje suma 4 720,40 €, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 58 %-ný úspech, neúspech žalovaného potom predstavuje sumu 42 % a čistý úspech žalobkyne potom predstavuje 16 %. Preto súd vo výroku rozsudku rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 16 %. Čo sa týka intervenienta, tak intervenient vstúpil na stranu žalovaného dňa 12.07.2019 a to v súvislosti so zaplatením sumy 182,81 €, sumy 179,95 €, sumy 17,- €, 10,- € a 58,55 €. Čo sa týka pomeru úspechu a neúspechu žalobcu vo vzťahu k intervenientovi, tak žalobkyňa sa domáhal vo vzťahu k intervenientovi zaplatenia sumy 448,31 €, čo predstavuje 100 % úspech. Súd jej z predmetnej sumy priznal nárok v sume 90,71 €, čo predstavuje 20 % úspech žalobkyne a úspech intervenienta v percentách 80 %, čistý úspech intervenienta vo vzťahu k žalobkyni predstavuje 80 % - 20 % = 60 %. T. z. že intervenient má vo vzťahu k žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60 %, ale z uplatnenej sumy 448,31 eur.