Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-13-2021.pdf
PDF · 86.67 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/13/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobkyne: Ing. J. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z. XX, Q., zastúpenej JUDr. Petrom Petríkom, advokátom so sídlom Y. K. XXXX/XX, O. O., proti žalovanému: X. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O. XXX, zastúpenému AK JUDr. Repáň a partneri, s. r. o., so sídlom M. R. Štefánika 25, Martin, IČO: 50 711 776, za účasti intervenienta na strane žalovaného: Allianz - Slovenská poisťovňa a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 8 135,20 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin, č. k. 15C/23/2018-224 zo dňa 13. 11. 2020, takto
rozhodol:
Vo výrokoch II., III. a V. odvolaním nenapadnutých o s t á v a rozsudok okresného súdu nedotknutý.
Vo výrokoch I. a IV. m e n í rozsudok okresného súdu tak, že žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 2 230,34 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2 230,34 eur od 19. 04. 2018 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyňa m á právo na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 12 %. O výške náhrady trov konania bude súd rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Žiadnemu z účastníkov sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin výrokom I. zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobkyni sumu 2 356,57 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 19. 04. 2018 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. v časti zaplatenia sumy 3 414,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 19. 04. 2018 žalobu zamietol. Výrokom III. konanie v časti zaplatenia sumy 2 363,83 eur s príslušenstvom zastavil. Vo výroku IV. rozhodol, že žalobkyňa má právo na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 16 %. O výške náhrady trov konania bude súd rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Výrokom V. rozhodol, že intervenient má právo na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobkyni v rozsahu 60 %, ale len z uplatnenej sumy 448,31 eur. O výške náhrady trov konania bude súd rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súd prvej inštancie tak rozhodol o návrhu, ktorým sa žalobkyňa domáhala vo vzťahu k žalovanému zaplatenia sumy 8 135,20 eur s príslušenstvom z dôvodu, že žalovaný bol uznaný vinný z prečinu ublíženia na zdraví, keď ako majiteľ psa porušil povinnosť, v dôsledku čoho pes žalobkyňu napadol, pohrýzol a spôsobil jej zranenia, pričom v súvislosti s týmto si žalobkyňa uplatňovala bolestné, sťaženie spoločenského
uplatnenia, náhradu za stratu na zárobku počas práceneschopnosti, náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením, náhradu vecnej škody, náhradu za nemožnosť zúčastniť sa jazykovej školy a nákladov na opatrovateľku detí počas ošetrovania v nemocnici a nemajetkovú ujmu vo výške 3 000,- eur. Svoje rozhodnutie súd zdôvodnil s poukazom na ust. § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka, resp. o čiastočnom zastavení konania rozhodol podľa § 145 ods. 2 CSP. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že časť nárokov bola hradená zo strany intervenienta, časť nárokov pozostávajúcich z náhrady škody predstavujúcu náhradu trov právneho zastúpenia vynaložených žalobkyňou v trestnom konaní priznal a zvyšné nároky zamietol. Rozsah náhrady škody odvodil od ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z. z. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, resp. § 256 ods. 1 CSP a vzhľadom na úspech v konaní vyslovil percentuálne rozsah náhrady trov žalovaného vo vzťahu k žalobkyni, resp. k intervenientovi.
2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu podal odvolanie žalovaný. Napadol výroky I. a IV. s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP s tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že súd riadnym spôsobom sa nevysporiadal so vznesenou námietkou premlčania, keď podľa dostupných listín si žalobkyňa uplatnila trovy za roky 2013, 2015, 2016 v trestnom spise, pričom ich náhradu vyčíslila vo výške 985,19 eur. Iba túto sumu je možné považovať za riadne uplatnenú, čo do zvyšku v žalobe uplatneného nároku na náhradu trov nie je možné nárok považovať za uplatnený riadne v trestnom konaní, to znamená všetky, ktoré vznikli do času 07. 05. 2016 ako náklady konania, sú premlčané. Namietal tiež správnosť aplikácie vyhlášky č. 655/2004 Z. z. pri výpočte jednotlivých úkonov a poskytnutých náhrad za stratu času. Uviedol, že na tieto skutočnosti poukazoval už v priebehu konania, avšak súd na ním vznesené námietky nijako nereagoval. Žalobkyňa si uplatňovala zaplatenie trov, ktoré boli vyúčtované jej advokátom v súvislosti s trestným konaním, pričom odvolateľ namietal dôvodnosť priznania jednotlivých úkonov a tiež pri náhrade za stratu času nesprávnu aplikáciu zákonného ustanovenia, keď súd nesčítaval skutočné časy jednotlivých ciest súvisiacich s danými úkonmi zastupovania. Jedná sa o cestu zo sídla advokáta z O. O. do Martina, kde súd priznal náhradu 3 polhodín za každú cestu s odôvodnením, že jedna cesta podľa udania advokáta predstavovala časovú náročnosť 1 hodiny a 10 minút. Namietnutý bol čas jednotlivých ciest, keď podľa portálu google mapa, resp. portálu vzdialenosti.sk je časová náročnosť cesty pod 1 hodinu. Pokiaľ by aj bol správny údaj priznaný súdom, že jedna cesta predstavuje 1 hodinu aj 10 minút, tieto mal súd sčítať a priznať len skutočný čas strávený na ceste, t. j. 2 hodiny a 20 minút. V každom prípade výpočtu tak súd priznal za každú cestu O. O. - Martin a späť viac polhodín straty času ako by prináležalo pri správnej aplikácii ustanovenia vyhlášky č. 655/2004 Z. z.
3. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v intenciách ust. § 379 až § 381 CSP a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP v napadnutých výrokoch rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti. V ostatných výrokoch odvolaním nenapadnutých ponechal rozhodnutie nedotknuté.
5. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku odvolací súd vychádzal z rozsahu odvolania, zo spisového materiálu, ako aj zo skutkového stavu, tak ako ho zistil súd prvej inštancie. V konaní sa riešila otázka náhrady škody z toho dôvodu, že dňa 27. 01. 2013 bola žalobkyňa približne v čase o 12,40 hod. na poľnej ceste v Obci O. napadnutá psom a boli jej spôsobené poranenia na pravom ramene, na hlave, čo si vyžiadalo následne práceneschopnosť v trvaní 14 až 21 dní. Rozsudkom Okresného súdu Martin v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline bol žalovaný uznaný vinný z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák. na tom základe, že ako majiteľ uvedeného psa porušil povinnosť uloženú mu zákonom č. 282/2002 Z. z. a nezabezpečil dostatočne svojho psa pred útekom, nezabránil jeho voľnému pohybu mimo svoje obydlie a nezabránil jeho útoku na človeka. Žalobkyňa si uplatnila jednotlivé nároky špecifikované v žalobe, z ktorých však prevažnú väčšinu týkajúcu sa bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia, náhrady straty na zárobku, účelne vynaložených nákladov spojených s liečením hradil intervenient - poisťovňa. V priebehu konania tak došlo k čiastočnému späťvzatiu jednotlivých nárokov a súd rozhodoval o náhrade škody, ktorá predstavovala trovy právneho zastúpenia vykonané v trestnom konaní, nakoľko žalobkyňa bola s náhradou škody v tomto prípade odkázaná na civilné konanie. Ďalšie nároky predstavovali uplatnenú náhradu nemajetkovej ujmy, resp. vecnú
škodu, čo však súd zamietol. Pri odvolaní ostal sporným nárok predstavujúci náhradu škody - nárok na náhradu trov v trestnom konaní a od toho sa odvíjajúci nárok žalobkyne na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému. Čo sa týka posúdenia nárokov v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z., s týmto sa súd stotožnil. Správne súd prvej inštancie posudzoval vzniknutú škodu predstavujúcu náhradu trov konania vynaložených v trestnom konaní v súvislosti s týmto právnym predpisom. Tiež odvolací súd sa stotožnil s jednotlivými úkonmi, ktorých rozsah bol špecifikovaný v rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolateľ namietal nedôvodnosť úkonov zo dňa 09. 09. 2013, 12. 01. 2016 a 01. 02. 2016. Úkonom zo dňa 19. 09. 2013 bolo písomné vyčíslenie nároku poškodenej k uvedenému termínu a zároveň bolo vykonané preštudovanie vyšetrovacieho spisu. Tento úkon považoval aj odvolací súd za dôvodný. Úkonom zo dňa 12. 01. 2016 bolo vykonané písomné podanie advokáta poškodenej v trestnom konaní, pričom boli špecifikované jednotlivé nároky poškodenej v trestnom konaní, pričom následne dňa 28. 01. 2016 bolo hlavné pojednávanie vo veci, ktoré bolo odročené aj za účelom, aby poisťovňa uplatnené špecifikované nároky uhradila. Takéto podanie potom aj odvolací súd považoval za odôvodnené. Čo sa týka úkonu zo dňa 01. 02. 2016, tak tento za dôvodný nepovažoval ani súd prvej inštancie a za písomné podanie z tohto dňa trovy, resp. nárok na náhradu škody nepriznal. Z týchto dôvodov potom v tejto časti nepovažoval odvolací súd odvolanie za dôvodné. Pokiaľ ďalej odvolateľ opakovane poukazoval na vznesenú námietku premlčania, s týmto sa vysporiadal súd prvej inštancie. K tomuto odvolací súd uvádza, že nie je podstatné, kedy jednotlivé úkony advokáta v trestnom konaní boli vykonané, ale podstatné pre náhradu škody v tomto prípade je, kedy škoda vznikla žalobkyni. Podľa doloženej faktúry náklady na advokáta v trestnom konaní boli vyčíslené dňa 09. 03. 2018, teda až po skončení trestného konania, pričom tieto z účtu žalobkyne boli vyplatené dňa 27. 02. 2018. Až týmto momentom jej vznikla škoda, teda úbytok na majetku. Pokiaľ následne žaloba bola podaná dňa 26. 04. 2018, tak nárok na náhradu škody ani podľa odvolacieho súdu premlčaný nebol. V tejto časti tiež potom odvolanie považoval za nedôvodné. Čo sa týka jednotlivých nárokov v súvislosti s priznaním straty času pri ceste advokáta za účelom vykonania jednotlivých úkonov v trestnom konaní, či už pred orgánmi polície alebo súdu, vychádzal súd z ust. § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. V zmysle tohto ustanovenia pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta za čas strávený cestou do tohto miesta a späť, patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške 1/60-iny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu. Jedná sa teda o náhradu za stratu času, ktorý uplynie pri ceste vykonanej za účelom jednotlivých úkonov právnej služby. V tomto prípade má advokát sídlo v O. O., jednotlivé úkony prebiehali v Martine. Pokiaľ odvolateľ namietal dĺžku trasy, resp. to, že jednu cestu je možné vykonať do 1 hodiny, tento údaj nie je správny. Podľa portálov google mapy pri zadaní miesta sídla kancelárie advokáta a Okresného súdu Martin predstavuje vzdialenosť 62,7 km a čas potrebný na prejdenie 1 hodina 2 minúty. Podľa portálov mapy.sk, resp. go2to vzdialenosť predstavuje 65,14 km a čas potrebný na vykonanie cesty 1 hodina 3 minúty. V každom prípade tak jedna cesta prevyšuje časovo 1 hodinu, a teda súd prvej inštancie správne vychádzal z toho, že ako náhradu priznal každú začatú polhodinu. Oproti súdu prvej inštancie však odvolací súd uznáva vznesenú námietku zo strany žalobcu, že jednotlivé cesty vykonané za účelom jedného úkonu právnej služby ako tomu bolo v tomto prípade, že advokát cestoval z O. O. do Martina a späť, je potrebné jednotlivé časy obidvoch ciest sčítať a náhrada sa prizná za takto zistený skutočný čas advokáta strávený cestou na jednotlivé úkony. V tomto prípade pri sčítaní cesty O. O. - Martin a späť predstavuje čas strávený na ceste 2 celé hodiny a ďalšiu začatú polhodinu. Strata času by tak mala byť priznaná pri jednotlivých cestách za 5 polhodín. Pretože súd prvej inštancie pri každej ceste advokáta k jednotlivým úkonom priznal náhradu straty času za 6 polhodín, aplikácia tohto ustanovenia v praxi nebola správna. Odvolací súd tak krátil každý jednotlivý úkon, v súvislosti s ktorým bola vykonaná cesta advokáta z O. O. do Martina späť o 1 polhodinu. Priznaná bola náhrada času zo dňa 30. 05. 2013 - mínus 13,01 eur, za stratu času 19. 09. 2013 - mínus 13,01 eur, 29. 09. 2015 - mínus 13,98 eur, za dni 28. 01. 2016, 07. 04. 2016, 06. 06. 2016, 29. 09. 2016 a 08. 11. 2016
- mínus za každú polhodinu 14,30 eur, spolu za 5 polhodín - mínus 71,5 eur a za deň 30. 01. 2017 - mínus 14,73 eur. Spolu tieto jednotlivé sumy predstavujú čiastku 126,23 eur. Súd z tohto dôvodu zmenil priznanú výšku náhrady škody oproti súdu prvej inštancie na sumu 2 230,34 eur s tým, že ostatné nároky (príslušenstvo) ostali nezmenené. V tejto časti potom súd videl odvolanie ako dôvodné. Vzhľadom na takto zmenenú výšku škody priznanú žalobkyni došlo aj k zmene výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k žalovanému, keď súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu vo výške 16 % vychádzajúc pritom z uplatneného nároku 8 135,20 eur. V prípade, že odvolací súd náhradu znížil, úspech žalobkyne tak predstavuje sumu 2 230,34 eur a sumu 2 363,83 eur, t. j. v časti, kde bola žaloba zobratá späť po plnení v priebehu konania. Úspech žalobkyne tak predstavuje spolu 4 594,17 eur, čo zo sumy 8 135,20 eur predstavuje 56 %. Žalobkyňa tak bola úspešná v rozsahu 56 %, žalovaný bol úspešný v rozsahu 44
%, čistý úspech žalobkyne potom predstavuje 12 % a v tomto rozsahu je žalovaný povinný jej zaplatiť náhradu trov prvoinštančného konania.
6. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého, ak mala strana úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V tomto prípade odvolanie žalovaného bolo len čiastočne úspešné, preto súd žiadnej zo strán náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 CSP).
7. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).