Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_7CoE-59-2020.pdf
PDF · 78.17 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoE/59/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Jany Dudíkovej, v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa, pobočka Košice, so sídlom Festivalovo námestie č. 1, Košice, IČO: 30 807 484, proti povinnému Š. R. nar. X.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, v konaní o vymoženie 1.677,85 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 17.2.2016 č.k. 39Er/2049/2002-17 takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie.
Vracia vec súdu prvej inštancie na rozhodnutie o trovách exekúcie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví, ktoré bolo napadnuté odvolaním oprávneného exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal uhradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 31,61 eur, a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia.
2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený sa návrhom podaným dňa 24.9.2002 domáhal u povereného súdneho exekútora vykonania exekúcie voči povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 1.677,85 eur, a to na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného platobného výmeru Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 6002-1313-1400/2000-5 zo dňa 22.11.2000 a č.6002-1313a-1400/2000-5 zo dňa 22.11.2000. Dňa 3.10.2002 bolo súdnemu exekútorovi udelené poverenie na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor doručil súdu dňa 13.5.2015 návrh na zastavenie exekúcie s odôvodnením, že povinný zomrel. Súd prvej inštancie z rozhodnutia v dedičskom konaní po nebohom povinnom vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn.: 24D/701/2008 zo dňa 6.2.2009 zistil, že povinný zomrel dňa 16.10.2008 a dedičské konanie bolo zastavené z dôvodu, že poručiteľ nezanechal žiaden majetok. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 6.3.2009 a stalo sa vykonateľným. Vzhľadom na to, že povinný v priebehu exekučného konanie zomrel, pričom nezanechal žiaden majetok, súd rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
3. O trovách exekúcie súd rozhodol v zmysle § 196, § 200 ods. 1,5 §203 ods. 2 Exekučného poriadku a § 3, §14, § 15, § 22, § 25, § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútoroch a na ich náhradu zaviazal oprávneného. Súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie celkom vo výške 31,61 eur.
4. Uznesenie súdu prvej inštancie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.
5. V zákonom stanovenej lehote podal oprávnený proti uvedenému uzneseniu odvolanie, a to z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávne exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Podľa oprávneného mal súd vyhlásiť exekúciu za neprípustnú podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Súd nesprávne rozhodol o trovách exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Oprávnený má za to, že neprichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, t.j. z dôvodu že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Posudzovanie majetku povinného prichádza do úvahy len ak povinný právne existuje. Pokiaľ však už povinný právne zanikol, nemožno uvažovať o jeho majetnosti, či nemajetnosti. K zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu úmrtia, z toho vyplýva, že z procesného hľadiska oprávnený nezavinil zastavenie konania, preto nie sú splnené podmienky pre rozhodnutie o trovách konania podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Neprichádza do úvahy ani použite § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, pretože dôvodom na zastavenie exekúcie nie je nemajetnosť povinného, ale strata jeho spôsobilosti byť účastníkom konania. Oprávnený žiadal, aby súd v súlade s § 374 ods. 4 zákona č.99/1963 Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal vyšší súdny úradník, v celom rozsahu vyhovel sudca a rozhodol tak, že exekúciu vyhlási za neprípustnú, zastaví ju a náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi neprizná.
6. Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že vo výroku o zastavení exekúcie je uznesenie potrebné potvrdiť a vo výroku o trovách exekúcie je potrebné vec vrátiť súdu prvej inštancie na rozhodnutie o trovách exekúcie.
7. V prejednávanej veci sa exekučné konanie začalo dňa 24.9.2002, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Od 1.4.2017 je účinná novela Exekučného poriadku, ktorá v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 vete prvej zakotvila, že ak tento zákon v §243i až § 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Na dané exekučné konanie je preto potrebné aplikovať ustanovenia Exekučného poriadku účinné do 31.3.2017.
8. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
9. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
10. Podľa § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správny.
12. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
13. Oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo dňa 24.9.2002 na základe exekučného titulu, a to právoplatných a vykonateľných platobných výmerov zo dňa 22.11.2000 a rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 31.1.2002. Súdnemu exekútorovi bolo dňa 3.10.2002 udelené poverenie na výkon exekúcie. Podaním doručeným súdu dňa 13.5.2015 podal súdny exekútor návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný dňa 16.10.2008 zomrel a nezanechal po sebe žiaden majetok.
14. Uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 24D/701/2008 zo dňa 6.2.2009, právoplatným dňa 6.3.2009, bolo dedičské konanie zastavené v súlade s ustanovením § 175h ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016, pretože povinný dňa 16.10.2008 zomrel bez zanechania majetku.
15. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú (ustanovenie § 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú
subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 M Cdo 5/2011 zo dňa 13.05.2011).
16. V danom prípade povinný v priebehu konania zomrel, pričom konanie o dedičstve bolo právoplatne zastavené z dôvodu, že povinní nezanechal žiaden majetok. Dedičia povinného teda nevstúpili do žiadnych jeho práv a povinností z dôvodu nemajetnosti.
17. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 11/2011, kde Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Podľa dovolacieho súdu iný dôvod zastavenia exekúcie tu nie je ani v prípade, že absencia majetku postačujúceho aspoň na úhradu trov exekúcie sa zistí až po smrti zomrelého povinného; z hľadiska ďalšieho postupu v exekúcii stále ide o nedostatok tých istých materiálnych hodnôt bez ohľadu na to, či povinný žije alebo už zomrel. Zastavenie exekúcie z dôvodu, že exekučný súd ju vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý ju nemožno vykonať, preto neprichádza do úvahy.
18. Vzhľadom na tieto dôvody odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie ako vecné správne potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.
19. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
20. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
21. Nakoľko v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, odvolací súd posudzoval otázku prípustnosti odvolania proti výroku o trovách predmetnému uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom podľa právnej úpravy účinnej v čase podania odvolania (odvolanie oprávneného bolo podané dňa 15.4.2016), t.j. podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) účinného do 30.6.2016.
22. Podľa § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak. Osobitným zákonom v danom prípade je zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok).
23. Podľa § 374 ods. 4 O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
24. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného do 31.10.2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.
25. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného od 1.11.2013 do 30.06.2016, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.
26. Uvedená novela Exekučného poriadku účinná od 1.11.2013 do 30.06.2016 bola uverejnená v Zbierke zákonov SR pod č. 299/2013 Z.z. V dôsledku tejto novely sa z ustanovenia § 58 ods. 6 vypustila možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku.
27. Vychádzajúc z prechodných ustanovení, t.j. podľa § 243b Exekučného poriadku exekučné konania začaté pred 1.11.2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.10.2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
28. Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1.11.2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.10.2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
29. Z uvedeného vyplýva, že ak odvolanie proti výroku o trovách zastavenej exekúcie (či už podané do 31.10.2013 alebo po 1.11.2013) smerovalo proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca, vzťahuje sa naň znenie ustanovenia § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného od 01.11.2013 do 30.06.2016.
30. Vzhľadom na to, že v danom prípade rozhodol vyšší súdny úradník, ktorého rozhodnutie sa podľa § 374 ods. 4 O.s.p. zo zákona zrušilo, odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, pretože o odvolaní oprávneného má rozhodnúť zákonný sudca súdu prvej inštancie a nie odvolací súd, ktorý nie je na rozhodnutie funkčne príslušný.
31. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).