Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34C/93/2015

Potvrdené rozhodnutím 27Co/11/2021
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobcu N. proti žalovanému Y., o zaplatenie 942,50 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 13. novembra 2020, č. k. 34C/93/2015-87, takto rozhodol: Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou v spore žalobcu N. s.r.o., so sídlom A. XXXX/ X, M. - F., K. : XX XXX XXX, zastúpeného v konaní Y.. L. V., advokátkou so sídlom v M., T. 7, proti žalovanému 1/ Y. Q., trvale bytom W. H., H. XXX/X, zastúpenému v konaní Y.. N. E., advokátkou so sídlom v M., T. XXX/XX, o zaplatenie 942,50 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žaloba s a z a m i e t a .

II. Žalovaný 1/ má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal od žalovaných 1/ a 2/ zaplatenia spoločne a nerozdielne sumy 942,50 Eur spolu s ročným úrokom z omeškania po oprave vo výške 5,05 % zo sumy 942,50 Eur od 14.8.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca uviedol, že on dňa 6.4.2010 uzavrel ako nájomca zmluvu o nájme s vlastníkom nehnuteľnosti - bytu č.18 v obytnom dome so súp.č.19 na ul. SNP v W. H. a v zmysle čl. III uvedenej zmluvy o nájme a splnomocnenia zo dňa 6.4.2010 bol nájomca oprávnený prenechať byt do podnájmu tretím osobám. Žalobca ako prenajímateľ uzavrel dňa 1.7.2010 so žalovanými ako nájomcami Zmluvu o prenájme bytu. Zmluvné strany dohodli výšku nájomného v sume 300,-Eur/mesiac vrátane platieb spojených s užívaním bytu. Zmluva o prenájme bytu bola uzavretá na dobu určitú do 31.12.2010 s dojednanou možnosťou predĺženia nájmu po vzájomnej dohode zmluvných strán. Nájomný vzťah strán sporu zanikol uplynutím doby, t.j. 31.12.2010. Od 1.1.2011 užívali žalovaní 1/ a 2/ predmetný byt bez právneho dôvodu a to až do 31.10.2014, kedy došlo k reálnemu odovzdaniu predmetu nájmu žalobcovi. Žalobca uviedol, že v zmysle čl. III Zmluvy o prenájme bytu uhradili žalovaní dňa 7.7.2010 prvú platbu nájomného v sume 300,-Eur. Listom zo dňa 30.6.2011 oboznámil žalobca žalovaných s výškou nedoplatku na nájomnom za r.2010 a 2011 k 30.6.2011, konkrétne za 09/2010 a 02/2011 a vyzval ich na uhradenie dlžnej sumy celkovo 600,- Eur. Reálne dlžili žalovaní 900,-Eur za 09/2010, 02/2011 a 03/2011; táto skutočnosť unikla žalobcovi pri kontrole pohybov na účte. V uvedenom liste žalobca súčasne vyzval žalovaných, aby pristúpili k uzatvoreniu novej nájomnej zmluvy na r.2011 a oznámil im, že byt užívajú bez právneho titulu. Žalovaní k podpisu novej zmluvy nepristúpili a byt užívali naďalej. Žalovaní výzvu žalobcu prevzali a dňa 22.8.2011 uhradili 565,-Eur ako doplatok dlžného nájomného za r.2010 a čiastočne 2011. Počnúc mesiacom 10/2011 dohodli strany sporu zvýšenie sumy nájomného na 328,50 Eur mesačne. Žalobca zdôraznil, že k 31.12.2011 predstavoval dlh žalovaných na nájomnom sumu 633,50 Eur, pričom nájomné za r.2011 predstavovalo spolu 3.657,-Eur (kedy od 11/2011 došlo k zvýšeniu nájomného z 300,-Eur na 328,50 Eur), z ktorej žalovaní uhradili spolu 3.023,50 Eur. Dňa 25.1.2012 uhradili žalovaní na účet žalobcu 1.260,-Eur ako doplatok za dlžné nájomné v r.2010 a 2011. Vzhľadom na rozdiel medzi skutočne dlžnou sumou za r.2010 a 2011 a sumou uhradenou žalovanými, bol kladný rozdiel započítaný v prospech

žalovaných na nájomné za r.2012 v sume 626,50 Eur. K 31.12.2012 predstavoval dlh žalovaných za užívanie bytu sumu 357,50 Eur, pričom nájomné za r.2012 predstavovalo spolu sumu 3.942,-Eur, z ktorej žalovaní uhradili spolu sumu 3.584,50 Eur. Listom zo dňa 6.11.2013 oboznámil žalobca žalovaných s výškou nedoplatku na nájomnom za r.2012 a 2013 k 31.10.2013, konkrétne za 10/2012 v sume 328,50 Eur, pričom skutočne dlžná suma bola vo výške 357,50 Eur a mesiace 01, 02, 03, 04/2013 spolu v sume 1.642,50 Eur a vyzval ich na zaplatenie dlžnej sumy. V uvedenom liste žalobca súčasne vyzval žalovaných, aby pristúpili k uzatvoreniu novej nájomnej zmluvy a oznámil im, že predmetný byt užívajú bez právneho titulu od r.2011. Žalovaní k podpisu novej zmluvy nepristúpili a byt užívali naďalej bez právneho titulu. Žalovaní výzvu žalobcu prevzali a dňa 12.12.2013 a 31.12.2013 uhradili spolu 1.000,- Eur ako doplatok dlžného nájomného za r.2012 a čiastočne 2013, z ktorej 357,50 Eur bola započítaná na dlžné nájomné za r.2012 a zvyšok vo výške 642,50 Eur na dlžné nájomné v r.2013. Celková čiastka, ktorú mali žalovaní uhradiť za r. 2013 predstavovala 3.942,-Eur, pričom v skutočnosti uhradili sumu 2.956,50 Eur. K 31.12.2013 predstavoval dlh žalovaných za užívanie bytu 985,50 Eur. V roku 2014 do skončenia nájomného vzťahu, t.j. do 31.10.2014 uhradili žalovaní žalobcovi sumu 3.328,-Eur, čím vznikol preplatok v sume 43,-Eur. Celková dlžná suma predstavuje 942,50 Eur, ktorú žalovaní neuhradili. Žalobca uviedol, že o výške dlžnej sumy nájomného informoval žalobca žalovaných pri preberaní bytu a žalovaní sa zaviazali dlžnú sumu uhradiť v lehote do konca r.2014. Po márnom uplynutí dodatočnej lehoty na splnenie záväzku žalobca telefonicky a dňa 11.8.2015 prostredníctvom právneho zástupcu, aj písomne vyzval žalovaných, každého osobitne, na dobrovoľné vrátenie dlžnej sumy s upozornením na súdne riešenie veci. Žalovaný 1/ na výzvu reagoval a telefonicky prisľúbil účasť na pracovnom stretnutí, po tom, ako žalobca akceptoval podmienky žalovaného 1/ k výške uplatnenej pohľadávky vo výzve. Žalovaná 2/ na výzvu nereagovala. Žalovaný 1/ sa však nedostavil na pracovné stretnutie a dlžnú sumu neuhradil. Žalobca uviedol, že predmetom žaloby je vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu užívania bytu za čas od 1.1.2011 do 31.10.2014, v ktorom období žalovaní užívali predmetný byt bez právneho dôvodu, teda bez uzavretej zmluvy o nájme, pričom výška bezdôvodného obohatenia teda peňažnej náhrady sa posudzuje so zreteľom na ust. podľa tých ustanovení zákona, ktoré sú obsahom aj účelom najbližšie právnemu vzťahu založenému na užívaní bytu, čo sú ustanovenia upravujúce zmluvu o nájme bytu. Pre prípad riadne uzavretej nájomnej zmluvy by vznikla žalovaným povinnosť na úhradu nájomného, čo v danom prípade zodpovedá ich povinnosti na úhradu nájomného podľa čl. III Zmluvy o prenájme bytu zo dňa 1.7.2010 a podľa následnej dohody o zvýšení sumy nájomného od 11/2011. Na preukázanie svojich tvrdení predložil žalobca spolu so žalobou súdu i Zmluvu o nájme bytu uzavretú medzi vlastníkmi bytu a žalobcom, plnomocenstvo, Zmluvu o prenájme bytu, výzvy na úhradu nájomného, výpis z účtu o pohybe na účte preukazujúci platby žalovaných, predžalobnú výzvu, LV. Na pojednávaní žalobca navrhol vo veci vypočuť ako svedka bývalú štatutárnu zástupkyňu žalobcu.

2. Platobným rozkazom Okresného súdu M. zo dňa 17.12.2015 č.k.34C/93/2015-32 súd zaviazal žalovaného 1/ a žalovanú 2/ (C. Q.) spoločne a nerozdielne do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi sumu 942,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 942,50 Eur od 14.8.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania alebo podať odpor. Žalovaná 2/ odpor nepodala a voči nej sa stal platobný rozkaz právoplatný dňom 26.1.2016. Žalovaný 1/ podal v zákonnej lehote odpor, nesúhlasil s uloženou povinnosťou a poprel oprávnenosť a výšku nároku uplatneného žalobcom, nakoľko výška presahuje skutočne oprávnený nárok žalobcu. V dôsledku žalobcom 1/ včas podaného odporu bol platobný rozkaz voči nemu zrušený a súd vytýčil pojednávanie.

3. Žalovaný 1/ nesúhlasil s podanou žalobou, namietal žalovanú sumu čo do dôvodu a výšky a to z dôvodu zániku nároku žalobcu započítaním a tiež navrhol vypočuť ako svedka bývalú konateľku žalobcu a niekdajšiu žalovanú 2/, ktorá odpor nepodala a právoplatnosťou platobného rozkazu voči nej tá prestala byť stranou sporu. Upresnil, že medzi žalovaným a bývalou konateľkou žalobcu došlo vtedy ku komunikácii, kedy jej žalovaný odovzdal všetky doklady o úhradách a doriešili všetky platby. V tom čase tam bolo nejaké dlžné za 3 mesiace nájomného, avšak tieto boli započítané jednak kauciou, ktorá bola odovzdaná pri podpise nájomnej zmluvy a jednak boli započítané práce, ktoré vykonal žalovaný 1/ na predmetnom byte. Žalovaný na pojednávaní dňa 30.9.2020 namietol aj aktívnu legitimáciu žalobcu a tiež vzniesol námietku premlčania a žiadal žalobu zamietnuť. Žalovaný namietal, že žalobca nie je účastníkom hmotno-právneho vzťahu a nie subjektom práva, ktoré si v konaní uplatňuje. Poukázal na to, že predmetný byt nie je vo vlastníctve žalobcu a žalobca si práva k nemu vyvodzuje zo Zmluvy o nájme zo dňa 6.4.2010, ktorú žalobca ako nájomca uzatvoril s podielovými spoluvlastníkmi ako prenajímateľmi, konkrétne s E. V., R. V. a Y. V. nar. v r.XXXX, ktorý bol v čase uzavretia zmluvy maloletý a pri tom úkone

bol zastúpený matkou E. V., pričom žalovaný má za to, že predmetná Zmluva o nájme je absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko maloletý bol zastúpený matkou, pričom dochádzalo k stretu záujmov maloletého a matky ako jeho zákonného zástupcu. Ak by aj nedošlo k stretu záujmov, žalovaný má za to, že nešlo o bežné hospodárenie a bolo potrebné schválenie právneho úkonu urobeného za maloletého súdom. Vzhľadom na uvedené má žalovaný za to, že neexistuje platný právny titul, ktorý by žalobcovi zakladal užívacie právo k predmetnému bytu a oprávňoval ho k podaniu žaloby. Naviac z obsahu zmluvy o nájme je zrejmé, že táto nebola v záujme maloletého, nakoľko nájomné bolo dohodnuté vo výške 1,-Eur mesačne a prostriedky, ktoré nájomca následne získal daním bytu do podnájmu tretej osobe, mali byť započítané na pôžičku, ktorú nájomca poskytol matke maloletého. Pochybnosti o aktívnej legitimácii žalobcu vzbudzuje zároveň správanie jednej z podielových spoluvlastníčok bytu, ktorá sa počas doby užívania bytu žalovaným 1/ často do bytu dostavovala a dožadovala sa vpustenia do bytu, pričom tvrdila, že byt je jej a s nikým žiadnu nájomnú zmluvu uzatvorenú nemá. Žalovaný upresnil vznesenú námietku premlčania, nakoľko žalobca si uplatňuje vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie bytu žalovaným v 03, 04 a 06/2013, pričom žaloba bola podaná až 19.10.2015, t.j. po uplynutí zákonnej X-ročnej premlčacej lehoty. Žalovaný teda žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a pre prípad, že by sa súd nestotožnil s jeho námietkami, mal za to, že výška bezdôvodného obohatenia môže dosahovať maximálne sumu 371,-Eur, kedy od dlhu na akoby nájomnom muselo byť odpočítaných tých 600,-Eur, ktoré žalovaný zaplatil žalobcovi pri podpise zmluvy. Poukázal na to, že v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný v užívanom byte spôsobil akékoľvek škody, tiež nebolo preukázané, že by žalobca započítal týchto 600,-Eur na prípadné škody. Tiež poukázal na to, že na dlh 371,-Eur mali byť započítané práce, ktoré sám žalovaný v byte vykonal v čase, kedy tento byt nebol spôsobilý na riadne užívanie.

4. Na pojednávaní žalobca zotrval na podanej žalobe. Upresnil, že žalobu podávali už po odpočítaní kaucie, na ktorú poukázal žalovaný. Teda tá bola započítaná a dlžná suma bola vtedy aj odkonzultovaná so žalovaným, ktorý to vtedy aj ústne uznal. Žalobca nepoprel, že suma 600,-Eur bola uhradená pri podpise zmluvy v hotovosti, ale tvrdil, že to bola kaucia určená na úhradu prípadných škôd alebo nedoplatkov a táto bola potom použitá na uvedenie bytu do pôvodného stavu a odstránenie škôd, nakoľko byt bol vrátený poškodený len odovzdaním kľúčov. Žalobca uviedol, že tá kaucia nebola nájomným na 2 mesiace vopred, keďže následne po podpise zmluvy platili žalovaní hneď ďalšie mesiace nájomné. Keďže aj žalovaná 2/ nepodala odpor voči platobnému rozkazu, je zrejmé, že si je vedomá svojho záväzku voči žalobcovi.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, výsluchom svedka, oboznámil žalobu, Zmluvu o nájme bytu, plnomocenstvo, Zmluvu o prenájme bytu, výzvy na úhradu nájomného, výpis z účtu o vykonaných platbách, predžalobnú výzvu, LV S. pre k.ú. W. H., výpis z OR, platobný rozkaz, odpor žalovaného 1/, zápisnicu z č.l.61, výpis z OR, námietku žalovaného o nedostatku aktívnej legitimácie a námietku premlčania a zistil nasledovný skutkový stav veci :

6. Zo Zmluvy o nájme bytu zo dňa 6.4.2010 vyplynulo, že podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti ako prenajímatelia X/Alena V., 2/ R. V. a 3/ v tom čase mal. Y. V. uzavreli so žalobcom ako nájomcom zmluvu o nájmu 2-izbového bytu v W. H.. Predmetná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú od XX.X.XXXX. Zmluvné strany sa dohodli, že výška nájomného je stanovená po dohode strán, pričom výška, výpočet a spôsob splácania vo forme zápočtu je podmienený už existenciou predošlých vzájomných zmluvných vzťahov oboch kontrahendov, určuje sa a spláca nasledovne : prenajímateľ je súčasne dlžníkom nájomcu titulom zmluvy o úvere zo dňa 25.3.2010, ktorej obsahom je splácanie úveru vo výške 21.700,- Eur po dobu 10 rokov, t.j.120 mesiacov s výškou splátky 240,-Eur mesačne a zmluvné strany sa dohodli, že nájomca je oprávnený po dobu splácania úveru uvedenú nehnuteľnosť užívať za symbolické 1,- Eur za časové obdobie 120 mesiacov. Súčasne sa zmluvné strany dohodli, že nájomca je oprávnený na základe udelenej plnej moci vo svojom mene a v prospech svojho účtu ľubovoľnej fyzickej alebo právnickej osobe prenajímať predmet nájmu, pričom takto obdržané nájomné bude súčasne započítané na dlžnú splátku hore uvedeného úveru. Súčasne dňa 6.4.2010 udelili podieloví spoluvlastníci bytu ako splnomocnitelia žalobcovi ako splnomocnencovi plnomocenstvo . Predmetné právne úkony podpísala za v tom čase 17,5 ročného Y. jeho matka ako jeho zákonná zástupkyňa.

7. Zo Zmluvy o prenájme bytu zo dňa 1.7.2010 vyplynulo, že žalobca ako prenajímateľ uzavrel so žalovaným 1/ a C. Q. (predtým žalovanou 2/) ako nájomcami zmluvu, ktorou im prenechal do prenájmu vyššie uvedený byt v W. H.. V zmysle zmluvy vznikol nájomný pomer dňom X.X.XXXX a nájomný pomer

sa uzavrel na dobu určitú od 1.7.2010 do 31.12.2010 s možnosťou predĺženia nájmu a skúšobnou dobou jeden mesiac. Zmluvné strany sa v čl. III zmluvy dohodli, že platby súvisiace s užívaním bytu nájomca uhradí : prvé dve platby hotovostne k rukám prenajímateľovi; ostatné platby nájomného sa nájomca zaviazal zaplatiť prenajímateľovi za byt na číslo účtu uvedené v zmluve a výška mesačného nájomného je po dohode mesiac s tým, že v dohodnutej výške nájomného sú zahrnuté súčasne platby spojené s užívaním bytu (energie). V čl. IV sa zmluvné strany okrem iného dohodli, že prenajímateľ odovzdá nájomcovi byt v stave spôsobilom na riadne užívanie a zaviazal sa zabezpečiť mu nerušený výkon svojich práv ....., a že v prípade poškodenia bytu je nájomca povinný škodu uhradiť prenajímateľovi, alebo odstrániť poškodenie, alebo zabezpečiť náhradu za poškodenú vec.

8. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov vyplynulo, že listom zo dňa 30.6.2011 vyzval žalobca žalovaných na úhradu nájomného za rok 2010 a 2011 a v liste uviedol, že pri kontrole údajov z výpisu z účtu eviduje následné platby v hodnote 300,-Eur : 8.7.2010, 3.8.2010, 8.9.2010, 6.10.2010 a platbu 7.12.2010 chýbajúca platba 09/2010 a za obdobie 2011 chýbajúca platba 02/2011 a súčasne ich žiadal o dohodnutie si termínu uzavretia novej nájomnej zmluvy na rok 2011, nakoľko nehnuteľnosť užívajú bez právneho titulu. V liste žalobcu zo dňa 6.11.2013 adresovanom žalovaným, označeným ako Úhrada nájomného rok 2012 a 2013, žalobca uviedol, že výška nájomného bola dohodnutá na 328,50 Eur mesačne vrátane platieb za energie a pri kontrole údajov z výpisu účtu eviduje následné chýbajúce platby za mesiace : rok 2012 : 10, rok 2013 : 01, 02, 03, 04, 06, 07, 08 a požiadal ich o doplatenie a súčasne ich žiadal o dohodnutie si termínu uzatvorenia novej nájomnej zmluvy na rok 2011, nakoľko nehnuteľnosť užívajú bez právneho titulu.

9. Z výpisu o pohyboch na účte (tlač pohybov) vyplynulo, že žalovaní uhradili žalobcovi za užívanie bytu v 07/2010 sumu 300,-Eur, v 08/2010 sumu 300,-Eur, v 09/2010 sumu 300,-Eur, v 10/2010 sumu 300,- Eur, v 11/2010 sumu 0,-Eur, v 12/2010 sumu 300,-Eur, v 01/2011 sumu 300,-Eur, v 02/2011 sumu 0,-Eur, v 03/2011 sumu 0,-Eur, v 04/2011 sumu 300,-Eur, v 05/2011 sumu 300,-Eur, v 06/2011 sumu 300,-Eur, v 07/2011 sumu 300,-Eur, v 08/2011 sumy 300,-Eur a 565,-Eur, v 09/2011 sumu 300,-Eur, v 10/2011 sumu 0,-Eur, v 11/2011 sumu 328,50 Eur, v 12/2011 sumu 330,-Eur, v 01/2012 sumy 1.260,-Eur a 330,-Eur, v 02/2011 sumu 328,50 Eur, v 03/2012 sumu 0,-Eur, v 04/2012 sumu 328,50 Eur, v 05/2012 sumu 328,50 Eur, v 06/2012 sumu 328,50 Eur, v 07/2012 sumu 0,-Eur, v 08/2012 sumu 657,-Eur, v 09/2012 sumu 0,- Eur, v 10/2012 sumu 0,-Eur, v 11/2012 sumu 328,50 Eur, v 12/2012 sumu 328,50 Eur, v 01/2013 sumu 0,-Eur, v 02/2013 sumu 0,-Eur, v 03/2013 sumu 0,-Eur, v 04/2013 sumu 0,-Eur, v 05/2013 sumu 328,50 Eur, v 06/2013 sumu 0,-Eur, v 07/2013 sumu 0,-Eur, v 08/2013 sumu 0,-Eur, v 09/2013 sumu 1.000,-Eur, v 10/2013 sumu 328,50 Eur, v 11/2013 sumu 0,-Eur, v 12/2013 sumy 328,50 Eur + 500,-Eur + 328,50 Eur + 500,-Eur, v 01/2014 sumu 328,50 Eur, v 02/2014 sumu 328,50 Eur, v 03/2014 sumu 328,50 Eur, v 04/2014 sumu 0,-Eur, v 05/2014 sumy 328,50 Eur + 328,50 Eur, v 06/2014 sumu 0,-Eur, v 07/2014 sumu 328,50 Eur, v 08/2014 sumu 700,-Eur, v 09/2014 sumu 328,50 Eur a v 10/2014 sumu 328,50 Eur.

10. Takto zo žalobcom preložených pohybov na účte vyplynulo, že za obdobie od 07/2010 do 10/2014 uhradili žalovaný 1/ a žalovaná 2/ bezhotovostným prevodom na účet žalobcu sumu celkovo 15.683,50 Eur.

11. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaní 1/ a 2/ predmetnú nehnuteľnosť reálne užívali od 1.7.2010 do 31.10.2014. Nebolo sporné, že zmluvu uzavreli na dobu určitú na obdobie od 1.7.2010 do 31.12.2010 a potom novú zmluvu už neuzavreli, ale žalovaní 1/ a 2/ predmetný byt naďalej fakticky užívali do 31.10.2014, kedy došlo k odovzdaniu bytu žalobcovi. Medzi stranami nebolo sporné dojednanie výšky odplaty za užívanie bytu v sume 300,-Eur mesačne za obdobie od 1.7.2010 do 09/2011 a za obdobie od 10/2011 vo výške 328,50 Eur mesačne. Uvedené sumy mesačnej odplaty za užívanie bytu uviedol žalobca, žalovaný ich nespochybnil, akceptoval ich a uvedené sumy aj platil za užívanie bytu.

12. Teda medzi stranami sporu nebolo sporné, že za toto obdobie záväzkového vzťahu, či už zmluvného alebo z bezdôvodného obohatenia, žalovaní 1/ a 2/ uhradili žalobcovi bezhotovostným prevodom na účet žalobcu sumu celkovo 15.683,50 Eur, čo vyplynulo z vyššie uvedeného predloženého výpisu pohybov na účte a pri podpise zmluvy žalovaní 1/ a 2/ odovzdali žalobcovi v hotovosti sumu 600,-Eur, čo zhodne potvrdili obe strany sporu i svedkyňa. Teda celkovo bolo žalobcovi zaplatené 16.283,50 Eur.

13. Medzi stranami sporu teda nebolo sporné, že okrem bezhotovostných platieb bola žalobcovi odovzdaná hotovosť 600,-Eur pri podpise zmluvy, ale bol sporný účel uvedenej hotovostnej platby. Na

pojednávaní žalobca tvrdil, že to bola kaucia pre úhradu prípadných škôd alebo nedoplatkov a bola použitá na uvedenie bytu do pôvodného stavu. Svedkyňa, bývalá konateľka žalobcu, uviedla, že táto suma bola záloha a mala slúžiť na pokrytie škôd na nehnuteľnosti a po ukončení užívania bol byt odovzdaný v poškodenom stave, čo sa muselo odstrániť, aby sa byt mohol ďalej prenajímať a takto potom zaplatila živnostníkom do 1000,-Eur na uvedenie bytu do pôvodného stavu. Žalovaný uviedol, že okrem tých bezhotovostných platieb bolo vyplatených aj tých 600,-Eur priamo na ruku, teda 2 nájmy pri podpise zmluvy; teda, že sa jednalo o nájomné.

14. Z výsluchu svedkyne, ktorá bola v minulosti konateľkou žalobcu, vyplynulo, že ešte pred prenájmom bolo investované do rekonštrukcie bytu cca 12.000,-Eur, nakoľko sa tam urobili nové parkety, bolo vymaľované, zrenovovaná linka, vymenené WC, opravená kúpeľňa a pod. Po čase prestal byť platený nájom, tak ona žalovaných požiadala, že budú musieť ukončiť ich vzťah. Svedkyňa si už nepamätala, aká tam zostala dlžoba. Pri odovzdaní bytu zistila, že tam boli nejaké škody, poškodené dvere, špinavé steny a pod. Uviedla, že byt nebol zdemolovaný, ale z jej pohľadu bol nadmieru užívaný. A muselo sa to odstrániť, dať do poriadku a takto živnostníkom zaplatila do 1.000,-Eur na uvedenie bytu do pôvodného stavu. Tiež poukázala na to, že v tom byte bola podľa jej názoru neobvykle veľká spotreba vody.

15. Žalovaný 1/ uviedol, že po nasťahovaní do bytu zistili, že okná na byte sa nedali zatvoriť, tak ich aspoň obrúsil, aby sa dali zatvoriť. V izbe kvapkala voda z radiátora, preto upozornil žalobcu na potrebu opravy ventilu, čo žalobca neriešil a po začatí kúrenia praskol ventil a bol vytopený celý byt. On vymenil parkety a dohodli sa, že sa to vyrovná s časťou nájmu. Tiež opravil svetlo a vypínač v kúpeľni. Pri výmene vodomerov bolo zistené, že v byte bola voda braná na čierno zo spoločných, za čo on nemohol. Tiež sa stalo, že prvého pol roka im odpájali elektriku, asi pre nedoplatky vlastníka bytu a mesiac boli bez elektriky a byt sa nedal normálne užívať a to odpojenie od elektriky sa potom opakovalo asi 2-krát. Tiež ich bývanie narúšala samotná vlastníčka bytu, ktorá tam chodila búchať, kopať do dverí, opľúvať okná a takto aj vyvalila dvere, ohľadom čoho kontaktovali bývalú konateľku žalobcu, ktorá uviedla, že to majú nejako urobiť, že nemá čas to riešiť, na čo jej on povedal, že tie dvere už on robiť nebude. Nakoniec to zrušili a odišli odtiaľ. Pri ukončení ich bývania im konateľka uviedla, že je tam nejaká dlžná suma, tak on jej predložil výpis z účtu, ako platili. Uvádzala mu, že je tam dlh cca 900,-Eur, ale on poukázal na to, že okrem tých bezhotovostných platieb bolo v hotovosti vyplatených aj 600,-Eur, že on tam robil tie podlahy a teda tých zostávajúcich 300,-Eur považoval za to minimum za ním vykonané práce, pretože cena tých podláh bola určite viac ako 300,-Eur a tým to považoval všetko za vykompenzované. Žalovaný 1/ poprel, že by ten byt ničili, kedysi dokonca uvažoval, že by byt odkúpili. Snažili sa, aby bol byt na úrovni a len ho normálne bežne užívali. Žalovaný 1/ uviedol, že oni žiadali o zaslanie novej zmluvy, dlh uhradil, ale žalobca im novú zmluvu napriek tomu neposlal.

16. Podľa , občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.

17. Podľa a , držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

18. Podľa a , ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.

19. Podľa , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

20. Podľa , nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

21. Podľa a , prenajatý byt alebo jeho časť možno inému prenechať do podnájmu na dobu určenú v zmluve o podnájme alebo bez časového určenia len s písomným súhlasom prenajímateľa. Zmluva o podnájme upravuje podmienky skončenia podnájmu, najmä možnosť dať výpoveď zo strany prenajímateľa; ak sa nedohodlo inak, platí, že podnájom možno vypovedať bez uvedenia dôvodov v lehote podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1964/40/20191201>. Ak bol podnájom dojednaný na určitú dobu, skončí sa tiež uplynutím tejto doby.

22. Podľa , , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

23. Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ >). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

24. Podľa , , právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

25. Podľa , pokiaľ fyzické osoby nie sú spôsobilí na právne úkony, konajú za nich ich zákonní zástupcovia.

26. Podľa , kto je zákonným zástupcom maloletého dieťaťa, upravuje Zákon o rodine <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/94/>.

27. Podľa a z. č. Zákon o rodine, rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé.7) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ >. Žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník").

28. Podľa , ak zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých, ktorých zastupujú, a ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu.

29. Podľa , o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

30. V danej veci si žalobca uplatnil žalovaný nárok titulom bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalovaní 1/ a 2/ užívali od 01/2011 do 10/2014 bez právneho dôvodu byt, ktorý mal žalobca v detencii na základe nájomnej zmluvy. Žalovaný nespochybnil uplatňovanie právneho nároku titulom bezdôvodného obohatenia, keďže uznal, že nemali podpísanú zmluvu a byt užívali, ale spochybnil aktívnu legitimáciu žalobcu, nakoľko mal za to, že žalobca nemal platne uzavretú nájomnú zmluvu s vlastníkom nehnuteľnosti a teda nemohol mať oprávnenie na užívanie nehnuteľnosti a jeho ďalšie prenajímanie. Neplatnosť uvedenej zmluvy videl v tom, že pri podpise nájomnej zmluvy za jedného v tom čase ešte maloletého spoluvlastníka podpisovala zmluvu jeho matka ako zákonná zástupkyňa, pričom malo dochádzať k stretu záujmov maloletého a jeho matky, pretože aj ona bola spoluvlastníkom, a keby aj nedošlo k stretu záujmov, žalobca má za to, že by bolo potrebné schválenie takého právneho úkonu za maloletého súdom, a že zmluva nebola v záujme maloletého.

31. S uvedenou námietkou nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu sa súd nestotožnil. Je pravdou, že pri uzavretí nájomnej zmluvy medzi vlastníkmi nehnuteľnosti ako prenajímateľom a

žalobcom ako nájomcom, bol jeden z menšinových spoluvlastníkov ešte v tom čase maloleté dieťa, nakoľko Y. V. mal vtedy XX a 1 rokov. S poukazom na vtedajšiu maloletosť jedného zo spoluvlastníkov nehnuteľnosti podpísala nájomnú zmluvu za maloletého jeho matka ako jeho zákonná zástupkyňa. Súd má za to, že v danej veci nedošlo k stretu záujmov medzi maloletým a jeho zákonnou zástupkyňou, pretože zástupca a zastúpený nestáli na opačných stranách zmluvného vzťahu, ale obaja boli na strane tej istej zmluvnej strany pri uzavretí nájomnej zmluvy. Súd sa nestotožnil ani s názorom o neplatnosti právneho úkonu pre neschválenie nájomnej zmluvy súdom, pretože v zmysle Zákona o rodine právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok je právom jeho rodičov. Tí rozhodujú o spravovaní majetku dieťaťa a len v prípade, že sa jedná o právny úkon presahujúci rámec bežnej veci, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdom. Teda v zásade majú prednosť tieto súkromnoprávne vzťahy a len pri právnych úkonoch naozaj presahujúcich rámec bežnej veci je v záujme ochrany maloletých odôvodnený zásah štátu do súkromnoprávnych vzťahov v podobe schvaľovania takého právneho úkonu, pričom takáto účasť štátu musí mať tiež svoje limity, a tými sú závažné právne úkony presahujúce rámec bežnej veci, najmä napr. právne úkony, pri ktorých dochádza k zmene vlastníctva väčších majetkov a pod., teda presahujúcich rámec bežnej veci. Súd má za to, že v danej veci sa nejednalo o taký právny úkon, ktorý by vyžadoval jeho schválenie súdom. Preto zastupovanie maloletého v danej veci pri uzavretí nájomnej zmluvy podľa názoru súdu nevyžadovalo schválenie súdom. Iný výklad by sa mohol javiť ako obmedzujúci samotné rodičovské práva.

32. Preto podľa názoru súdu žalobca riadne uzavrel nájomnú zmluvu a v zmysle nájomnej zmluvy mal oprávnenie predmetnú nehnuteľnosť ďalej prenajímať a analogicky v zmysle a ako oprávnený detentor poberať z nej úžitky. Teda po dobu trvania jeho nájomnej zmluvy je žalobca aj aktívne legitimovaný ako oprávnený detentor uplatňovať nárok na nájomné v prípade uzavretej zmluvy o podnájme alebo na bezdôvodné obohatenie v prípade užívania nehnuteľnosti treťou osobou bez platnej zmluvy. Preto mal súd za to, že námietka žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu neplatnosti jeho nájomnej zmluvy uzavretej v pozícii nájomcu s vlastníkmi nehnuteľnosti ako prenajímateľmi nebola dôvodná. Opačné posúdenie veci súdom by bolo aj v rozpore s judikatúrou najvyšších súdnych autorít uplatňujúcich princíp preferencie platnosti právneho úkonu pred jeho neplatnosťou. Aj v zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 1.4.2015 je ústavnou povinnosťou všeobecného súdu uprednostniť výklad, ktorý vedie k platnosti právneho úkonu, a nie naopak. Prehnané formalistické požiadavky všeobecného súdu na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne neakceptovateľné. Úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácii relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo „vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu.

33. Následne sa súd zaoberal námietkou premlčania vznesenou žalovaným a mal za to, že táto bola vznesená dôvodne. V danej veci si žalobca uplatnil žalovaný nárok titulom bezdôvodného obohatenia a žalovaný nespochybnil uplatňovanie právneho nároku z uvedeného titulu, pretože obe strany sporu zhodne uviedli, že žalovaní 1/ a 2/ užívali predmetný byt od 1.1.2011 do 10/2014 bez uzavretej zmluvy. Teda uvedené nebolo medzi stranami sporné. Pri bezdôvodnom obohatení platí 2-ročná subjektívna premlčacia doba. Žaloba bola podaná na súde dňa 19.10.2015. Teda pri 2-ročnej premlčacej dobe boli premlčané všetky nároky žalobcu spred 19.10.2013. Z predloženého výpisu pohybov na účte vyplynulo, že všetky platby za mesiace od 10/2013 boli žalobcovi uhradené a žalobcom uplatňované nedoplatky boli za mesiace pred 19.10.2013, teda tie, ktoré už boli premlčané. Uvedené vyplynulo aj zo samotnej žaloby, pretože žalobca si od žalovaných uplatňoval nedoplatky za roky 2012 a 2013, kedy uviedol, že dlh k 31.12.2012 predstavoval 357,50 Eur a k 31.12.2013 sumu 985,50 Eur. V roku 2014 žalovaní už uhradili platby za všetky mesiace a dokonca vznikol preplatok v sume 43,-Eur. Teda aj zo samotnej žaloby a aj z výpisu o pohyboch na účte vyplynulo, že platby za všetky mesiace užívania bytu v roku 2014 boli riadne uhradené, uhradená bola aj platba za 10/2013, platba za 11/2013 bola doplatená v 12/2013 a uhradená bola aj platba za 12/2013 a ak nejaké platby za niektoré mesiace neboli uhradené, tak tie boli za mesiace pred 10/2013, u ktorých už uplynula premlčacia doba a sú už premlčané. Preto námietka premlčania bola vznesená dôvodne a súd žalobu zamietol.

34. V tejto súvislosti však súd ešte dopĺňa, že keby aj nebola vznesená námietka premlčania, nebolo by možné žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Zo žaloby a zhodných vyjadrení sporových strán o výške

dohodnutých platieb za užívanie bytu vyplynulo, že za obdobie užívania bytu žalovanými by mal žalobca nárok na zaplatenie celkovej sumy 16.654,50 Eur ( 15 mesiacov á 300,-Eur + 37 mesiacov á 328,50 Eur). Uhradená mu bola bezhotovostnými prevodmi suma spolu 15.683,50 Eur a v hotovosti 600,-Eur, teda spolu 16.283,50 Eur. Teda rozdiel by predstavoval len 371,-Eur. V tejto súvislosti súd ešte dopĺňa, že spornú hotovostnú sumu 600,-Eur by súd považoval za platbu dojednaného nájomného za dva mesiace, ako to vyplynulo z čl. III Zmluvy o prenájme bytu a nie za kauciu na úhradu prípadných škôd, ako to tvrdil žalobca až na pojednávaní, pretože uvedené tvrdenie nevyplýva zo žiadneho ustanovenia zmluvy a pôvodne to žalobca netvrdil ani v podanej žalobe. Dokonca aj pri spisovaní žaloby a výpočte dlhu žalobca uvádzal dlh len z titulu nedoplatkov na nájomnom/bezdôvodnom obohatení za užívanie bytu. Naviac tvrdenia sporových strán na poslednom pojednávaní o započítavaní škôd alebo vykonaných prácach neboli preukázané žiadnymi listinnými dôkazmi.

35. Podľa , z. č. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

36. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. V danej veci súd žalobu v celom rozsahu zamietol z vyššie uvedených dôvodov premlčaného uplatňovaného nároku. Teda žalovaný mal plný úspech v spore a má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (dvojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie v zmysle možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).