Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Ssk/44/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr: Zdenky Reisenauerovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: H.. H.. R. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom N.. R. Č.. XXX, Ž., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárova č. 83, Bratislava, proti žalovanému: Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Žiar nad Hronom, so sídlom M. Chrásteka č. 586/27, Žiar nad Hronom, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného ORPZ-ZH-VO-8-060/2015-PK zo dňa 27.9.2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -132 zo dňa 18.2.2021, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. Žalovanému náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Rozsudkom č. k. -132 zo dňa 18.2.2021 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) Krajský súd v Banskej Bystrici zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie rozhodnutia žalovaného ORPZ- ZH-VO-8-060/2015-PK zo dňa 27.9.2019 (ďalej „preskúmavané rozhodnutie“). Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný zmenil disciplinárny rozkaz č. 7 zo dňa 5.8.2015 vydaný riaditeľom odboru poriadkovej polície OR PZ Žiar nad Hronom (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“) tak, že zmenil výrokovú časť vypustením textu v znení: „ukladám podľa v znení neskorších predpisov disciplinárne opatrenie zníženie služobného platu o 10% na dobu 3 mesiacov“ a nahradil ho textom v znení: „ukladám podľa v znení neskorších predpisov disciplinárne opatrenie písomné pokarhanie.“ Ostatné časti výroku zostali nezmenené. 2. Prvostupňovým rozhodnutím - disciplinárnym rozkazom č. 7 zo dňa 5.8.2015 bolo žalobcovi uložené disciplinárne opatrenie podľa v znení neskorších predpisov zníženie služobného platu na dobu 3 mesiacov za disciplinárne previnenie podľa cit. zákona, ktorého sa dopustil tým, že dňa 22.6.2015 v čase medzi 14:00 hod až18:00 hod sa zúčastnil skúšky predmetu Základy právnej filozofie II. na Právnickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a to i napriek tomu, že podľa potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č. L 892211 evidovaného pod č. ORPZ-ZH-VO-365-005/2015 zo dňa 10.7.2015 v dobe od 10.6.2015 do 10.7.2015 bol dočasne neschopný na výkon štátnej služby pre chorobu, čím porušil ustanovenie cit. zákona. Proti tomuto personálnemu rozkazu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím ORPZ-ZH-VO-8-005/2015-PK zo dňa 26.8.2015 tak, že odvolanie voči nemu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, o ktorej rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. -64 zo dňa 24.3.2016 tak, že toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Ako nedôvodnú v správnej žalobe vyhodnotil námietku, že liečebný režim neporušil, nakoľko podľa žalobcu vykonanie skúšky počas

povolených vychádzok pre neho nepredstavovalo žiadnu záťaž. Za zákonné súd považoval aj to, že správne orgány vychádzali zo stanoviska posudkového lekára Ministerstva vnútra SR H.. L. a nevykonali znalecké dokazovanie o tejto otázke. Za dôvodnú súd nepovažoval ani námietku porušenia , pretože predmetom disciplinárneho konania neboli otázky sociálneho zabezpečenia. Nedôvodná bola aj námietka, podľa ktorej disciplinárne opatrenie bolo uložené po 30 dňoch odo dňa, keď sa o disciplinárnom previnení dozvedel ktorýkoľvek z nadriadených a teda podľa súdu nedošlo k porušeniu Nadriadený sa o disciplinárnom previnení reálne dozvedel až dňa 9.7.2015, kedy mu bolo doručené potvrdenie Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici o vykonaní skúšky zo strany žalobcu. Pokiaľ bol disciplinárny rozkaz vyhlásený 5.8.2015, bol dodržaný cit. zákona. Ako dôvodnú uznal námietku, že uloženie pokuty nebolo riadne odôvodnené podľa cit. zákona, a teda nebola vyhodnotená každá zo skutočností v tomto ustanovení, ktorá má význam pre ukladanie druhu a výšky disciplinárneho opatrenia. 3. Tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR (ďalej „NS SR“) sp. zn. zo dňa 23.5.2018. V celom rozsahu sa stotožnil s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozsudku, ktoré považoval za úplné, výstižné, reagujúce na námietky žalobcu ( ). K námietke nedodržania subjektívnej lehoty 30 - tich dní na uloženie disciplinárneho opatrenia na doplnenie uviedol, že pre plynutie lehoty je rozhodujúce, kedy sa nadriadený o disciplinárnom previnení reálne dozvedel a nie okamih, kedy mal podozrenie, že k disciplinárnemu previneniu mohlo dôjsť. Prvá relevantná informácia je porušenie liečebného režimu, potvrdenie Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, doručené nadriadenému policajta 9.7.2015, disciplinárny rozkaz bol vyhlásený 5.8.2015, čím bola dodržaná zákonná lehota a námietka žalobcu je nedôvodná. 4. Následne žalovaný vydal nové druhostupňové rozhodnutie ORPZ-ZH-VO-8-043/2015-PK zo dňa 31.10.2018, ktorým prvostupňové rozhodnutie zmenil vo výrokovej časti vypustením textu o uložení disciplinárneho opatrenia podľa a to zníženie služobného platu o 10% na dobu 3 mesiacov a nahradil ho textom o uložení disc. opatrenia podľa tohto zákona, a to písomným pokarhaním. Vychádzal pritom z právnych názorov uvedených v rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 24.3.2016 a NS SR zo dňa 23.5.2018. Vzhľadom na vytýkané nedostatky pri správnej úvahe o ukladaní druhu a výšky trestu zmenil uložený druh trestu na písomné pokarhanie. 5. Proti tomuto rozhodnutiu podal správnu žalobu žalobca, pričom Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom sp. zn. zo dňa 4.4.2019 rozhodnutie žalovaného zo dňa 31.10.2018 zrušil opätovne pre nedostatok dôvodov. Podľa názoru správneho súdu v preskúmavanom rozhodnutí absentovalo vyhodnotenie odvolacej námietky týkajúcej sa dodržania, resp. nedodržania liečebného režimu určeného žalobcovi ošetrujúcim lekárom podľa dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu účasťou na skúške na Právnickej fakulte UMB Banská Bystrica 24.6.2015. Ďalšie námietky však vyhodnotil ako plne nedôvodné. Týka sa to námietky nesprávneho právneho posúdenia objektívnej lehoty podľa , pričom vyhodnotil, že argument žalobcu rozsudkom NS SR sp. zn. je irelevantný. Tento rozsudok nemožno považovať za ustálenú rozhodovaciu prax. Poukázal pritom na viaceré rozsudky NS SR, ktoré zaujali opačné stanovisko k tejto otázke (napr. alebo ). Okrem toho poukázal na to, že samotné ust. cit. zákona je hmotnoprávnej povahy, keďže sa jedná o inštitút úpravy zániku zodpovednosti za disc. previnenie. Ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku, že rozhodnutia boli vydané ako dôsledok šikany zo strany nadriadených z dôvodu osobných konfliktov. 6. Následne žalovaný opätovne vydal druhostupňové rozhodnutie uvedené v bode jeden tohto rozsudku (preskúmavané rozhodnutie). Proti tomuto rozhodnutiu podal správnu žalobu žalobca, o ktorej rozhodol správny súd v tu napadnutom rozsudku. 7. Správny súd v napadnutom rozsudku č .k. -132 zo dňa 18.2.2021 ako nedôvodné vyhodnotil všetky žalobné námietky. V prvom rade uviedol, že s námietkami týkajúcimi sa objektívnej a subjektívnej lehoty podľa sa vysporiadali už predchádzajúce rozsudky správnych súdov a NS SR v tejto veci. Tie dospeli k záveru, že subjektívna aj objektívna lehota na uloženie disc. opatrenia bola zachovaná. Jednoročná objektívna lehota bola zachovaná aj po zrušení posledného rozhodnutia žalovaného zo dňa 31.10.2018. Vo vzťahu k argumentu rozsudkom NS SR sp. zn. opätovne poukázal na rozsudok správneho súdu sp. zn. zo dňa 4.4.2019, ktorý tento rozsudok nepovažoval za ustálenú rozhodovaciu prax a cit. zákona považoval za hmotnoprávne ustanovenie zakotvujúce zánik zodpovednosti za disc. previnenie, na ktorú lehotu je potrebné aplikovať resp. . Vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku ohľadne nedodržania subjektívnej lehoty na vydanie prvostupňového rozhodnutia, pričom poukázal na názor uvedený v rozsudku zo dňa 24.3.2016 a právny názor uvedený v rozsudku NS

SR zo dňa 23.5.2018, ktorý rozsudok správneho súdu potvrdil. Túto námietku žalobca postavil na tvrdení, že prvý krát sa jeho nadriadený dozvedel o disc. previnení nie dňa 9.7.2015, kedy mu bola doručená informácia z Univerzity Mateja Bela, ale už 1.7.2015, kedy žalovaný žiadal Univerzitu Mateja Bela o poskytnutie tejto informácie. Oba vyššie uvedené súdy sa s týmto nestotožnili a ako začiatok plynutia tejto lehoty ustálili deň 9.7.2015. Ako nedôvodnú vyhodnotil tiež námietku, že liečebný režim žalobca neporušil a zároveň nesúhlas so stanoviskom posudkového lekára ministerstva. Správny súd uviedol, že túto námietku už ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd v rozsudku sp. zn. zo dňa 24.3.2016, ktorý bol potvrdený rozsudkom NS SR. Nedôvodná je tiež námietka, že neboli dodržané ustanovenia nariadenia MV SR o operatívnych kontrolách č. 40/2015, pretože plnenie povinností nadriadeného policajta nie je operatívnou kontrolou podľa tohto nariadenia. Ako nedôvodnú tiež vyhodnotil námietku, že o odvolaní proti disc. opatreniu nerozhodoval príslušný správny orgán. Napokon žalobca namietal opätovne pohnútky vydania rozhodnutí ako dôsledok tzv. bossingu, resp. šikany zo strany nadriadených z dôvodu osobných konfliktov. Aj táto otázka už bola vyriešená v predchádzajúcich rozsudkoch, pričom poukázal na časť odôvodnenia rozsudku č. k. -76 zo dňa 4.4.2019, ktorý vyhodnotil túto námietku ako plne nedôvodnú. 8. V zákonom stanovenej lehote podal proti tomuto kasačnú sťažnosť žalobca. Namietal odklonenie od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu a rozhodnutie na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. K prvej námietke uviedol, že pri posudzovaní lehôt podľa v nadväznosti na resp. má za to, že tieto ustanovenia sa vzťahujú na hmotnoprávne ustanovenia zákonov a ust. má procesnoprávny charakter a teda nedochádza k spočívaniu subjektívnej ani objektívnej lehoty počas prebiehajúceho súdneho konania. Na podporu tohto tvrdenia opätovne poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 28.3.2018. Ďalej poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 12.3.2009. Čo sa týka druhého dôvodu - rozhodnutia na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, namietal, že 30 dňová subjektívna lehota v zmysle sa viaže k právoplatnému skončeniu veci pred správnym orgánom, a nie k vydaniu prvostupňového rozhodnutia. Pritom poukázal na dôvodovú správu k Z .z., ktorá odstránila subjektívnu 30 dňovú lehotu s odôvodnením, že „doterajšie lehoty na uloženie disciplinárneho opatrenia sa nahrádzajú jednou dvojročnou lehotou, ktorá umožňuje objektívne zistenie skutočného stavu veci, rovnako ako u priestupkov. Aplikačnou praxou bolo preukázané, že súčasná subjektívna lehota nepostačuje na objektívne zistenie skutočného stavu veci, vyhotovenie kvalifikovaného rozhodnutia a jeho vyhlásenie, resp. doručenie. O to viac, že aj v disciplinárnom konaní je potrebné zadovážiť si podklady (dôkazy, vyjadrenia, posudky) na konečné rozhodnutie vo veci a zákon v tejto súvislosti nepozná napr. „inštitút prerušenia konania“. Okrem toho poukázal na o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a na dôvodovú správu k tohto zákona, kde je taktiež upravená subjektívna a objektívna lehota. Poukázal tiež na rozsudok NS SR sp. zn. , týkajúci sa aplikácie zákona o cestnej doprave. Uviedol, že v súčasnosti je riešený obdobný problém krátkej prekluzívnej lehoty v zákone č o diaľničnej známke, ktorý je v legislatívnom procese. Mal za to, že ak subjektívna lehota začala plynúť 9.7.2015, k právoplatnému skončeniu veci malo dôjsť 9.8.2015. Poukázal na skutočnosť, že súd nebral do úvahy dôkaz preložený pred správnym súdom - oznámenie OO PZ Kremnica zo dňa 22.5.2020 a poukázal na to, že preskúmavané rozhodnutie je výsledkom účelovej snahy žalobcových nadriadených trestať policajta, ktorý si dovoľuje vysloviť kritiku nadriadeného. Žiadal rozsudok krajského súdu zmeniť a prvostupňové aj druhostupňové rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 9. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 24.5.2021. V celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku správneho súdu a v podrobnostiach naň poukázal. K dodržaniu subjektívnej lehoty na vydanie rozhodnutia uviedol, že disciplinárne opatrenie musí byť v zmysle uložené najskôr nasledujúci deň po spáchaní disciplinárneho previnenia a len do 30 dní odo dňa, keď sa o ňom dozvedel ktorýkoľvek z nadriadených, pričom podľa tohto zákona disciplinárne opatrenie je uložené vyhlásením rozhodnutia. Žiadal kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť. 10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd ( ), po zistení, že kasačnú sťažnosť podala oprávnená osoba v zákonom stanovenej lehote a je prípustná, po oboznámení sa so súdnym a administratívnym spisom a dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorými bol viazaný ( ), zistil, že kasačná sťažnosť je nedôvodná a preto ju zamietol z nasledovných dôvodov: 11. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného zo dňa 27.9.2019, ktorým zmenil prvostupňové rozhodnutie - disciplinárny rozkaz č. 7 zo dňa 5.8.2015 tak, že namiesto uloženého disciplinárneho opatrenia zníženia služobného platu o 10% na dobu 3 mesiacov uložil žalobcovi disciplinárne opatrenie písomné pokarhanie. V ostatnej časti výroky prvostupňového rozhodnutia

zostali nezmenené. Predmetným disciplinárnym rozkazom bol žalobca uznaný vinným za disciplinárne previnenie podľa v znení účinnom ku dňu spáchania skutku, ktorého sa dopustil tým, že 22.6.2015 v čase medzi 14:00 hod až 18:00 hod sa zúčastnil skúšky predmetu Základy právnej filozofie II. na Právnickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a to napriek tomu, že podľa potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti zo dňa 10.7.2015 v dobe od 10.6.2015 do 10.7.2015 bol dočasne neschopný na výkon štátnej služby pre chorobu. Tým porušil cit. zákona. 12. Žalobca v kasačnej sťažnosti proti rozsudku správneho súdu, ktorý zamietol jeho žalobu o preskúmanie vyššie uvedených rozhodnutí žalovaného, namietal v podstate dve skutočnosti: odklon od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu tým, že lehota podľa z. č. účinného ku dňu spáchania skutku sa neprerušuje aplikáciou resp. a nesprávne právne posúdenie zo strany správneho súdu k otázke dodržania subjektívnej 30 dňovej lehoty na uloženie disciplinárneho opatrenia. 13. Podľa prvá veta , ak osobitný predpis upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne delikty (ďalej len "správny delikt") určuje lehoty na zánik zodpovednosti, prípadne na výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas konania podľa tohto zákona neplynú. Podľa právny názor vyjadrený v rozhodnutí veľkého senátu je pre senáty najvyššieho správneho súdu záväzný. Ak sa senát najvyššieho správneho súdu pri svojom rozhodovaní chce odchýliť od právneho názoru vyjadreného v rozhodnutí veľkého senátu, postúpi vec na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu. Podľa z. č. v znení účinnom ku dňu 22.6.2015 (spáchanie skutku) policajt je povinný dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz. Podľa cit. zákona disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom. Podľa cit. zákona disciplinárnym opatrením je písomné pokarhanie. Podľa cit. zákona za disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie najskôr v nasledujúci deň po spáchaní disciplinárneho previnenia a len do 30 dní odo dňa, keď sa o disciplinárnom previnení dozvedel ktorýkoľvek z nadriadených, najneskôr však do jedného roka odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia. Ak konanie policajta, v ktorom možno vidieť naplnenie skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia, bolo predmetom prešetrovania iného orgánu, lehota 30 dní na uloženie disciplinárneho opatrenia sa začína dňom, keď sa ktorýkoľvek z nadriadených policajta dozvedel o výsledku tohto prešetrovania; táto lehota platí aj v prípade, ak prvostupňové rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia bolo zrušené a ak vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podľa cit. zákona rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia vyhlasuje policajtovi nadriadený, ktorý o uložení disciplinárneho opatrenia rozhodol, alebo ním poverený iný nadriadený. Podľa cit. zákona vyhlásením rozhodnutia podľa odseku 1 je disciplinárne opatrenie uložené. Podľa cit. zákona k zániku práva z dôvodu, že nebolo v ustanovenej lehote vykonané, dochádza len v prípadoch uvedených v , , , , a ; na zánik práva sa prihliadne, aj keď sa to v konaní nenamieta. 14. Čo sa týka sťažnostnej námietky odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, v prvom rade kasačný súd konštatuje vo vzťahu k vymedzeniu pojmu „ustálená rozhodovacia prax kasačného súdu“, že do tohto pojmu sa zahŕňajú najmä stanoviská správneho kolégia alebo rozhodnutia senátov správneho kolégia NS SR, ktoré boli publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky a od vzniku Najvyššieho správneho súdu SR stanoviská alebo rozhodnutia najvyššieho správneho súdu uverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR. Súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu je tiež prax vyjadrená opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach senátov správneho kolégia NS SR alebo Najvyššieho správneho súdu SR, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili. 15. Žalobca v tomto smere poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. , ktorý síce nebol publikovaný v zbierke, avšak riešil právne totožnú vec, t. j. aplikáciu (teraz ) vo vzťahu k lehote stanovenej v z. č. v znení účinnom ku dňu 22.6.2015. Konajúci senát kasačného súdu dospel k právnemu názoru, že lehoty na zánik disciplinárnej zodpovednosti policajta, uvedené v v znení účinnom ku dňu 22.6.2015, v čase súdneho správneho konania v zmysle a neplynú. Tento právny názor je však odlišný od právneho názoru, ktorý vyslovil NS SR v označenom rozsudku sp. zn. zo dňa 28.3.2018. Preto konajúci senát kasačného súdu za splnenia podmienok uvedených

v uznesením sp. zn. z 31.1.2023 vec postúpil veľkému senátu Najvyššieho správneho súdu SR. 16. Veľký senát Najvyššieho správneho súdu SR uznesením sp. zn. zo dňa 21.2.2024 rozhodol, že lehota podľa o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení účinnom ku dňu 22.06.2015 je lehotou na zánik zodpovednosti za správny delikt a počas konania pred správnym alebo kasačným súdom podľa neplynie. 17. V odôvodnení veľký senát uviedol: „...22. V danom prípade nebolo sporné, že predmetom konania je preskúmanie rozhodnutia o správnom delikte. Ustanovenie v znení účinnom ku dňu spáchania správneho deliktu (dňa 22.6.2015) stanovovalo subjektívnu a objektívnu lehotu na uloženie disciplinárneho opatrenia, pričom dôsledkom nedodržania týchto lehôt bola preklúzia uvedeného práva ( cit. zákona). Pokiaľ sa jedná o charakter týchto lehôt, vyššie v odôvodnení (bod 19) veľký senát zaujal názor, že ide o lehoty na zánik disciplinárnej zodpovednosti policajta. Na takéto lehoty je potrebné aplikovať (resp. predtým ) a preto počas súdneho konania o preskúmanie rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia spočívajú (neplynú). 23. K dôvodom rozsudku NS SR sp. zn. zo dňa 28.3.2018 veľký senát konštatuje, že z dôvodovej správy k z. č. záver o plynutí lehoty na zánik disciplinárnej zodpovednosti aj počas súdneho konania objektívne nevyplýva. Dôvodová správa komentuje súhrnne ust. až cit. zákona, čo sú ustanovenia procesnej i hmotnoprávnej povahy. Zo samotnej dôvodovej správy vyplýva, že procesnou stránkou disciplinárneho konania je postup účastníkov disciplinárneho konania pri ukladaní disciplinárnych opatrení. Ďalej dôvodová správa uvádza, že: „Sú tu uvedené všeobecné zásady používané pri ukladaní disciplinárnych opatrení. Zánik disciplinárnej zodpovednosti za disciplinárne previnenie i priestupok sa navrhuje ustanoviť na jeden rok odo dňa ich spáchania, nakoľko ide o porušenie rovnakej intenzity a riešenie si vyžaduje podobný postup.“ Zákonodarca teda uvádza pojem „zánik disciplinárnej zodpovednosti“, ktorý podmienil uplynutím subjektívnej a objektívnej lehoty zakotvenej v tomto ustanovení. Táto právna kategória je totožná s pojmom, ktorý zákonodarca používa v , resp. v Nie je žiadny racionálny dôvod, aby sa na plynutie týchto lehôt upravujúcich zánik disciplinárnej zodpovednosti nevzťahovalo ustanovenie či do 30.06.2016 ustanovenie Ustanovenie zakotvuje zánik práva uložiť disciplinárne opatrenie uvedené v , ak nebolo v ustanovenej lehote vykonané, čo znamená, že v danom prípade ide o inštitút preklúzie práva, teda potvrdzuje záver o charaktere týchto lehôt ako lehôt na zánik zodpovednosti. Toto ustanovenie žiadnym spôsobom neupravuje spočívanie či nespočívanie uvedených lehôt v čase súdneho konania. Nemôže teda ísť o lex specialis k , resp. 24. Ani argumentácia rozsudkom NS SR sp. zn. nemôže byť dôvodom na prijatie iného záveru ako je vyššie uvedený. Okrem toho, že predmetný rozsudok neaplikoval , v žalobcom uvedenej citácii sa NS SR nevyjadroval k spočívaniu lehoty na zánik zodpovednosti v prípade prebiehania súdneho konania. Argumentácia žalobcu, že ak zákon o správnom konaní nepozná zastavenie plynutia prekluzívnej lehoty, je možné implicitne vyvodiť, že sa naňho nevzťahuje , nezodpovedá judikatúre kasačného súdu. Napr. podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. : „Ustanovenie , ktoré upravuje prerušenie plynutia lehôt, bolo do zakotvené novelou s účinnosťou od 1. októbra 2004. Toto ustanovenie stanovuje, že priamo zo zákona sa prerušuje plynutie lehôt pre zánik zodpovednosti za priestupky, iné správne delikty a pod. Osobitné zákony upravujúce iné správne delikty určujú lehoty pre zánik zodpovednosti, prípadne pre výkon rozhodnutia, ale tieto lehoty počas konania podľa piatej časti neplynú... Taktiež aj v ustanovení prvej vete, ustanovuje prerušenie plynutia lehôt pre zánik zodpovednosti za priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne delikty počas konania podľa tohto zákona.... Skutočnosť, že osobitné zákony pokiaľ ide o správne konanie o správnych deliktoch odkazujú spravidla na správny poriadok, ktorý je nesporne procesným predpisom, nevylučuje, aby postup súdu pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutí správnych orgánov o postihu za správne delikty neupravoval ďalší procesný predpis a týmto je (resp. podľa predchádzajúcej procesnej úpravy ).“ 25. Zo všetkých uvedených dôvodov dospel veľký senát v prerokúvanej veci k vyššie vyjadreným právnym názorom, a to že lehota podľa z. č. v znení účinnom ku dňu 22.06.2015 je lehotou na zánik zodpovednosti za správny delikt a ako taká počas konania pred správnym či kasačným súdom neplynie.“

18. Vyššie uvedený právny názor veľkého senátu je pre konajúci kasačný senát podľa záväzný. Kasačný súd preto uzatvára, že lehota podľa z. č. 73/1998 Z. z počas súdneho konania pred správnym a kasačným súdom neplynie. Týmto spôsobom veľký senát zjednotil judikatúru týkajúcu sa tejto právnej otázky. Preto ak správny súd postupoval pri riešení tejto otázky rovnako ako veľký senát, teda ustálil, že v čase súdneho konania táto lehota spočívala, je námietka odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe nedôvodná. 19. Pre daný prípad to v časových súvislostiach znamená, že objektívna ročná lehota pre zánik zodpovednosti začala plynúť 23.6.2015, táto lehota spočívala v období od 21.10.2015 do 13.7.2018 (v poradí prvé súdne konanie) a v období od 10.12.2018 do 2.8.2019 (v poradí druhé súdne konanie). Objektívna ročná lehota teda uplynula v novembri 2019. Keďže v rámci nej personálny rozkaz dokonca nadobudol právoplatnosť (na čo poukázal správny súd), potom k jeho vyhláseniu taktiež muselo dôjsť v rámci tejto lehoty, keďže pre zachovanie tejto lehoty postačuje, aby v nej bol disciplinárny rozkaz vyhlásený (k tomu pozri aj body 22. a 23. tohto rozsudku). V tejto súvislosti možno uviesť, že aj rozsudok NS SR sp. zn. , ktorým argumentoval žalobca, vychádzal z momentu vyhlásenia personálneho rozkazu, a nie z jeho právoplatnosti. Je teda nedôvodná námietka, že táto lehota nebola zachovaná. 20. Žalobca ďalej v kasačnej sťažnosti namietal nesprávne právne posúdenie subjektívnej prekluzívnej lehoty, keď uviedol, že podľa jeho názoru sa v tejto lehote malo konanie aj právoplatne skončiť, a nie len vydať prvostupňové rozhodnutie. K tomu kasačný súd uvádza, že žalobca túto námietku prvý krát uviedol až v kasačnej sťažnosti. Pred tým nebola ani pred správnym súdom, ani správnymi orgánmi vznesená. Avšak vzhľadom na to, že v zmysle správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o skúmanie otázky uplynutia prekluzívnej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt a v zmysle , prvá veta, časť za bodkočiarkou kasačný súd nie je viazaný sťažnostnými bodmi v tejto otázke, vyhodnotil aj túto námietku. 21. Právny názor žalobcu, že 30 dňová subjektívna lehota v zmysle Z .z. sa viaže k právoplatnému skončeniu veci pred správnym orgánom, a nie k uloženiu prvostupňového rozhodnutia, nie je správny. 22. zachovanie objektívnej aj subjektívnej lehoty upravuje v . podľa neho za disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie najskôr v nasledujúci deň po spáchaní disciplinárneho previnenia a len do 30 dní odo dňa, keď sa o disciplinárnom previnení dozvedel ktorýkoľvek z nadriadených, najneskôr však do jedného roka odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia. Ide o ohraničenie tzv. subjektívnej a objektívnej lehoty na uloženie disciplinárneho opatrenia. V súlade s gramatickým výkladom tohto ustanovenia zákonodarca stanovil začiatok subjektívnej lehoty na nasledujúci deň po dni, kedy sa nadriadený o spáchaní disciplinárneho previnenia dozvedel a koniec tejto lehoty na tridsiaty deň od tohto dňa. Zároveň stanovil, že táto lehota musí plynúť počas tzv. objektívnej lehoty, ktorá je zasa ohraničená na jednej strane spáchaním disciplinárneho previnenia a na druhej strane uplynutím jedného roka. V týchto lehotách musí dôjsť k uloženiu disciplinárneho opatrenia. 23. V tomto kontexte je teda potrebné definovať, čo definuje pod pojmom uloženie disciplinárneho opatrenia. Legálna definícia pojmu „uloženie disciplinárneho opatrenia“ je uvedená v cit. zákona. V zmysle tohto ustanovenia disciplinárne opatrenie je uložené vyhlásením rozhodnutia, pričom vyhlásenie rozhodnutia realizuje nadriadený policajta, ktorý o uložení disciplinárneho opatrenia rozhodol alebo ním poverený iný nadriadený ( cit. zákona). teda špecifickým spôsobom definuje, kedy je disciplinárne opatrenie uložené. Nie je to jeho právoplatnosťou, ale jeho vyhlásením. V danom prípade bolo disciplinárne opatrenie - disciplinárny rozkaz č. 7 - podľa záznamu na ňom vyhlásené dňa 5.8.2015. K uloženiu disciplinárneho opatrenia teda došlo jeho vyhlásením dňa 5.8.2015. Keďže začiatok plynutia subjektívnej lehoty bol ustálený rozsudkami súdov, vrátane najvyššieho súdu, na deň 9.7.2015, subjektívna lehota na jeho uloženie bola zachovaná. Uvedený záver je aj v súlade s konštrukciou použitou zákonodarcom v tomto ustanovení, že disciplinárne opatrenie je možné uložiť už v nasledujúci deň po spáchaní previnenia. Je celkom nereálne, aby v prvý deň po jeho spáchaní bolo disciplinárne opatrenie aj právoplatné, teda aby v priebehu jediného dňa bolo začaté administratívne konanie, vykonané dokazovanie, uložené a vyhlásené prvostupňové rozhodnutie, podané prípadné odvolanie a vydané a vyhlásené aj prípadné druhostupňové rozhodnutie. Rovnakým spôsobom je potrebné nahliadať aj na zachovanie objektívnej ročnej lehoty, teda nie je potrebné, aby v nej nadobudlo rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia právoplatnosť, ale aby v nej bolo uložené. Objektívna lehota teda nemôže byť zachovaná, ak sa nadriadený dozvie o spáchaní disciplinárneho previnenia až po uplynutí 1 roka od jeho spáchania. 24. Otázka zachovania subjektívnej lehoty stanovenej na vydanie rozhodnutia podľa bola judikatúrou NS SR riešená dlhodobo zásadne jednotne a to spôsobom vysvetleným vyššie

v odôvodnení. Kasačný súd poukazuje na napr. rozsudky NS SR sp. zn. alebo sp. zn. . Pokiaľ v súvislosti s touto námietkou žalobca poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. , kasačný súd konštatuje, že sa týkal aplikácie o cestnej doprave (ktorý bol zrušený ), ktorý iným spôsobom v veta prvá tohto zákona definoval ukladanie pokút ako v prejednávanej veci. 25. Ani z dôvodovej správy k novele nevyplýva, že v priebehu subjektívnej alebo objektívnej lehoty musí dôjsť k právoplatnému skončeniu veci. Naopak, vyplýva z nej tá skutočnosť, že 30 dňová subjektívna lehota zvyčajne nepostačovala na objektívne zistenie skutočného stavu veci, vyhotovenie kvalifikovaného rozhodnutia a jeho vyhlásenie resp. doručenie. Aj z uvedeného vyplýva, že ani sám zákonodarca neuvažoval nad tým, že by v tejto lehote malo dôjsť aj k správoplatneniu personálneho rozkazu. Rovnako argumentácia ďalšími právnymi predpismi, napr. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke či o diaľničnej známke je právne irelevantná vzhľadom na to, že v danom prípade je potrebné aplikovať špecifickú právnu úpravu zakotvenú v Z .z. v znení účinnom ku dňu spáchania správneho deliktu. Pre úplnosť kasačný súd poznamenáva, že otázka dodržania subjektívnej lehoty v tejto konkrétnej veci už bola riešená najvyšším súdom v rozsudku sp. zn. , ktorý uviedol, že „Prvá relevantná informácia je porušenie liečebného režimu, potvrdenie Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici doručené nadriadenému policajta 09.07.2015, disciplinárny rozkaz bol vyhlásený 05.08.2015, čím bola dodržaná zákonná lehota a námietka žalobcu je nedôvodná.“ Odvolací súd teda jednoznačne vychádzal z dátumu vyhlásenia personálneho rozkazu, a nie z jeho právoplatnosti. 26. Nakoniec kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodné aj posledné sťažnostné námietky týkajúce sa dôkazu zo dňa 22.5.2020 a tvrdenia žalobcu o účelovej snahe žalobcových nadriadených trestať policajta preskúmavanými rozhodnutiami. Čo sa týka dôkazu zo dňa 22.5.2020, správny súd správne neprihliadol na tento dôkaz, keďže sa nevzťahuje k preskúmavanému skutku, ale týka sa iného konania žalobcu - jeho vychádzky počas práceneschopnosti dňa 19.12.2019. Pokiaľ ide o jeho tvrdenie o účelovej snahe žalobcových nadriadených trestať žalobcu za vyslovenú kritiku, jedná sa len o názor a subjektívny pocit žalobcu bez akejkoľvek právnej relevancie na spáchaný skutok, ktorý bol riadne preukázaný a zdokumentovaný a voči spáchaniu ktorého ani žiadne námietky neuviedol. Pokiaľ argumentoval tým, že podľa služobných hodnotení má veľmi dobré výsledky a bol viackrát disciplinárne odmenený, uvedené sa prejavilo práve v zmene prvostupňového rozhodnutia vykonanej preskúmavaným rozhodnutím, keď mu namiesto zníženia služobného platu bolo uložené len písomné pokarhanie. 27. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd vyhodnotil kasačnú sťažnosť ako plne nedôvodnú a podľa ju zamietol. 28. O náhrade trov kasačného konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalovanému podľa a contrario v spojení s tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný a má právo na náhradu trov kasačného konania, súd náhradu týchto trov nepriznal, pretože neboli splnené podmienky . Žalobca ako neúspešný účastník kasačného konania nemá právo na náhradu jeho trov ( a contrario v spojení s ). 29. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.