Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/142/2023

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej st. a členov senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci navrhovateľky: Y. I., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXX, o návrhu na začatie konania o potvrdenie vydržania nehnuteľnosti, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 12. októbra 2023 č.k. -31, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľky na začatie konania o potvrdení vydržania zo dňa 3.3.2023, podaný osobne súdu dňa 7.3.2023 a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka sa svojim návrhom domáhala potvrdenia vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam parc. č. XXX/X o výmere 80 m2, parc. č. XXX/X o výmere 17 m2, parc. č. XXX/X o výmere 67 m2, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území H. a ktoré boli vytvorené odčlenením od parcely č. XXX/X na základe geometrického plánu č. 111/2022 vyhotoveného na oddelenie pozemkov parc. č. XXX/X-X k majetkovo právnemu usporiadaniu dňa 10.10.2022 B.. G. C., autorizačne overeného B.. H. L. a úradne overeného dňa 17.10.2022 Okresným úradom D., katastrálny odbor pod číslom I.-XXX/XXXX. Svoj návrh odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou rodinného domu so súp. č. XXX, ktorý stojí na parcelách č. XXX/X, č. XXX/X a č. XXX/X v kat. území H., okres D.. Vlastnícke právo k rodinnému domu nadobudla postupným dedením tak, že jednu polovicu zdedila po svojej matke A. L. a jednu polovicu po bratovi C. L., G.. Rodinný dom stojí, okrem iných, aj na parcele č. XXX/X o výmere 205 m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX vedenom pre kat. úz. H., okres D. (v návrhu ďalej označený „urbárny pozemok“). Vlastníkom urbárneho pozemku je neexistujúci subjekt s názvom Bývalí urbarialisti obce H., SK. V zmysle § 1 a § 2 zákona č. 89/1949 Sb. n. SNR zo dňa 7.4.1949 prešlo vlastnícke právo k spoločným nehnuteľnostiam bývalých urbárnikov na Jednotné roľnícke družstvo, a to dňom jeho vzniku. V zmysle tohto zákona sa vlastníkom urbárneho pozemku stalo Jednotné roľnícke družstvo H. (ďalej aj „JRD“) , ktoré ku dňu podania tohto návrhu už neexistuje ako subjekt práva. Právni predchodcovia navrhovateľky, ktorí vlastnili rodinný dom, boli jej rodičia C. L., nar. X.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX s manželkou A. L., nar. XX.X.XXXX a zomr. XX.X.XXXX, ktorí svojpomocne postavili predmetný rodinný dom na pôvodných parcelách č. XXX/X, č. XXX/X a urbárnom pozemku (t.j. parc. č. XXX/X). Parcely č. XXX/X a č. XXX/X boli vo vlastníctve jej rodičov. Z parcely č. XXX/X bola geometrickým plánom č. 102/2018 zo dňa 19.10.2018 neskôr oddelená parcela č. XXX/X, takže dnes rodinný dom stojí na parcelách č. XXX/X, č. XXX/X a na urbárnom pozemku (parc. č. XXX/X). Uviedla, že obaja rodičia boli členmi JRD H., do ktorého vniesol C. L. poľnohospodársky pozemok - roľu dňa 9.12.1959. JRD H.

(de facto) s rodičmi zamenilo roľu za časť urbárneho pozemku parc. č. XXX/X vo vlastníctve JRD H.. Navrhovateľka dala vypracovať geometrický plán č. 111/2022 na oddelenie pozemkov parc. č. XXX/X- X k majetkoprávnemu vysporiadaniu, ktorý bol vyhotovený dňa 10.10.2022 B.. C., autorizačne overený dňa 10.10.2022 B.. H. L. a úradne overený dňa 17.10.2022 Okresným úradom D., katastrálny odbor pod č. I.-XXX/XXXX. Z urbárneho pozemku boli geometrickým plánom odčlenené tri novovytvorené parcely č. XXX/X, č. XXX/X a č. XXX/X, nachádzajúce sa v kat. úz. H., okres D., zatiaľ nezapísané na žiadnom LV. Na novovytvorenej parcele č. XXX/X stoja drobné hospodárske stavby, ako latrína, kôlňa a chlievy, nezapísané v katastri nehnuteľností a nachádzajúce sa priamo za rodinným domom ako súčasť hospodárskeho dvora. Novovytvorená parcela č. XXX/X spolu s parcelou č. XXX/X a parcelou č. XXX/X vo vlastníctve navrhovateľky, tvorí predzáhradku rodinného domu. Navrhovateľka ďalej uviedla, že urbárny pozemok v rozsahu novovytvorených parciel č. XXX/X, č. XXX/X a č. XXX/ X užívali jej právni predchodcovia (rodičia C. L. s manželkou A. L.) preukázateľne pred rokom 1976. Po smrti posledného z rodičov časť urbárneho pozemku užíval brat C. L., G.., nar. XX.X.XXXX a zomr. XX.XX.XXXX spolu s navrhovateľkou a po smrti brata užíva časť urbárneho pozemku výlučne len navrhovateľka. Navrhovateľka teda nadobudla držbu časti urbárneho pozemku dňa 22.10.2021, kedy nadobudla do výlučného vlastníctva rodinný dom podľa právoplatného uznesenia o dedičstve sp.zn. . Ku dňu 22.10.2021 boli podľa navrhovateľky u nej splnené všetky predpoklady vydržania vlastníckeho práva k novovytvoreným parcelám č. XXX/X, č. XXX/X a č. XXX/X, a to spôsobilý predmet držby; novovytvorené parcely č. XXX/X, č. XXX/X a č. XXX/X ako pozemky spôsobilé byť predmetom vlastníckeho práva; oprávnená držba; právni predchodcovia navrhovateľky boli dobromyseľní v tom, že boli oprávnení užívať časť urbárneho pozemku ako vlastníci, pretože túto časť pozemku získali výmenou za roľu vnesenú do JRD H., rodičia mali oprávnený dôvod domnievať sa, že časť urbárneho pozemku bola v ich vlastníctve a nakladali s ňou ako so svojim majetkom tým, že na tejto časti postavili rodinný dom, drobné hospodárske stavby a túto časť urbárneho pozemku aj oplotili; trvanie držby 10 rokov; ku dňu 22.10.2021 (kedy navrhovateľka zdedila rodinný dom) uplynulo desať rokov, ktoré sú potrebné k vydržaniu vlastníckeho práva, pretože jej právni predchodcovia držali a užívali časť urbárneho pozemku už pred rokom 1976; nepretržitosť trvania držby od roku 1976 do 8.6.1993 držali a užívali časť urbárneho pozemku jej právni predchodcovia- rodičia C. L. s manželkou A. L.; od 9.6.1993 do 21.10.2021držali a užívali časť urbárneho pozemku jej právni predchodcovia-matka A. L. a brat navrhovateľky C. L., G.., ktorý zdedil držbu po otcovi; od 22.1.2018 do 21.10.2021 držali a užívali časť urbárneho pozemku právny predchodca navrhovateľky- brat C. L., G.. spolu s navrhovateľkou, ktorý zdedil držbu po matke a od 22.10.2021 doteraz drží a užíva časť urbárneho pozemku výlučne navrhovateľka, ktorá zdedila držbu po bratovi C. L., G.. K návrhu navrhovateľka pripojila listinné dôkazy, a to: list vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. H.; uznesenie Okresného súdu Pezinok č.k. -67 zo dňa 6.4.2018; uznesenie Okresného súdu Pezinok č. k. -48 zo dňa 23.5.2022; list vlastníctva č. XXXX pre k. ú. H.; potvrdenie obce H. č. 1085/2019 zo dňa 7.10.2019; geometrický plán č. 102/2018 vypracovaný B.. G. C.; čestné vyhlásenie Poľnohospodárskeho družstva H. zo dňa 11.11.2021; geometrický plán č. 111/2022 vypracovaný B.. G. C..

3. Z dôkazov pripojených k návrhu vyplýva, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou pozemkov parc. č. XXX/X o výmere 105 m2; parc. č. XXX/X o výmere 267 m2; parc. č. XXX/X o výmere 11 m2; parc. č. XXX/X o výmere 28 m 2; parc. č. XXX/X o výmere 575 m2 evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie H.. Navrhovateľka je zároveň výlučnou vlastníčkou stavby - rodinný dom súpisné číslo XXX postavenej na pozemkoch parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X. Z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie H. vyplýva, že pre pozemok parc. č. XXX/X o výmere 205 m2 je zapísaný ako výlučný vlastník subjekt s názvom Bývalí urbarialisti obce H., SK. Z uznesenia Okresného súdu Pezinok č.k. -67 zo dňa 6.4.2018, právoplatným dňa 6.4.2018 vyplýva, že po poručiteľke A. L., rod. C., nar. XX.X.XXXX, zomr. 21.1.2018, nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. H., okres D., a to: pozemky parc. č. XXX/X o výmere 719 m2; parc. č. XXX/X o výmere 267 m2 a stavbu - rodinný dom súpisné číslo XXX na pozemku parc. č. XXX/X na LV č. XXXX vo veľkosti 1 k celku nadobudla navrhovateľka. Z uznesenia Okresného súdu Pezinok č.k. -48 zo dňa 23.5.2022, právoplatným dňa 23.5.2022 vyplýva, že po poručiteľovi C. L., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. H., okres D., a to: pozemky parc. č. XXX/X o výmere 105 m2; parc. č. XXX/X o výmere 267 m2; parc. č. XXX/X o výmere 11 m2; parc. č. XXX/X o výmere 28 m2; parc. č. XXX/X o výmere 575 m2 a stavbu - rodinný dom súpisné číslo XXX na pozemku parc. č. XXX/X na liste vlastníctva č. XXXX vo veľkosti 1 k celku nadobudla navrhovateľka.

Obec H. listom č. 1085/2019 zo dňa 7.10.2019 potvrdila, že rodinný dom na parcelách č. XXX/X, č. XXX/X a č. XXX/X v k. ú. H. má pridelené súpisné číslo XXX. Stavba bola postavená pred rokom 1976, stavebníkom boli C. L. a A. L., rod. C.. Pôdorys predmetnej stavby, ktorá je vytýčená na geometrickom pláne č. 102/2018 zo dňa 19.10.2018 vyhotovená B.. G. C. je totožný s pôdorysom stavby z obdobia pred rokom 1976. Poľnohospodárske družstvo H. listom zo dňa 11.11.2021 čestne vyhlásilo, že C. L., nar. X.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX bol členom Poľnohospodárskeho družstva H., v tom čase Jednotného roľníckeho družstva H. a mal uzavretý pracovný pomer s touto právnickou osobou v rozmedzí rokov 1949 - 1954. Zároveň čestne vyhlásilo, že A. L., nar. XX.X.XXXX bola členkou Poľnohospodárskeho družstva H., v tom čase Jednotného roľníckeho družstva H. a mala uzavretý pracovný pomer s touto právnickou osobou, ktorý trval až do vzniku nároku na starobný dôchodok.

4. Súd prvej inštancie v konaní vychádzal z ustanovení , , , e ods. 1, , (ďalej aj „“), .

5. Po posúdení návrhu dospel súd prvej inštancie k záveru, že tento nie je dôvodný. Z obsahu spisu vyplývalo, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou rodinného domu súp. č. XXX, ktorý stojí na parcelách č. XXX/X, č. XXX/X a č. XXX/X v katastrálnom území H., okres D., ktoré všetky nadobudla dedením po svojich právnych predchodcoch. Predmetný rodinný dom je postavený sčasti na pozemku parc. č. XXX/X, ktorý nie je vo vlastníctve navrhovateľky. Navrhovateľka v návrhu tvrdila, že vydržala vlastnícke právo k pozemkom, ktoré tvoria časť parcely č. XXX/X (parc. č. XXX/X, č. XXX/X a č. XXX/ X podľa geometrického plánu č. 111/2022 vyhotoveného B.. G. C.), na ktorých stojí rodinný dom. V návrhu tvrdila, že jej rodičia, ktorí svojpomocne rodinný dom postavili, dostali ústny súhlas od Jednotného roľníckeho družstva na postavenie domu aj sčasti na pozemku parc. č. XXX/X. V tom čase bolo vlastníkom tohto pozemku práve Jednotné roľnícke družstvo. Uvedený súhlas mal byť udelený výmenou za vnesenie role zo strany otca navrhovateľky do družstva.

6. Konštatoval, že navrhovateľ v konaní o potvrdení vydržania musí osvedčiť, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti vydržaním. Jednou z podmienok vydržania je uplynutie vydržacej doby ( ). Pokiaľ ide o plynutie tejto doby, použijú sa primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby ( ). Pre premlčaciu dobu, zároveň tak aj pre vydržaciu dobu, platí, že jej dĺžka je pevne stanovená zákonom, nemožno ju skrátiť, ani predĺžiť. Pre plynutie vydržacej doby to znamená, že, ak sú splnené ostatné podmienky, dňom nasledujúcim po jej uplynutí sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci.

7. Pokiaľ ide o predmetnú vec, tak vo vzťahu k navrhovateľke možno podľa neho konštatovať, že nedošlo k uplynutiu vydržacej doby. V návrhu navrhovateľka tvrdí, že pozemok jej právni predchodcovia začali užívať už pred rokom 1976, a teda, že vydržacia doba už dávno uplynula. Návrh na potvrdenie vydržania môže podať len ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti ( ). Z uvedeného tak vyplýva, že vydržacia doba musí uplynúť navrhovateľovi. Pokiaľ teda právni predchodcovia navrhovateľky mali pozemky v držbe najneskôr od roku 1976, vydržacia doba musela uplynúť už týmto právnym predchodcom. Vydržanie ako inštitút bol znovu uvedený do právneho poriadku novelou , účinnou od 1.4.1982 a ktorá pre vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci stanovovala vydržaciu dobu 10 rokov. Ak teda malo prísť k vydržaniu, tak mohlo nastať jedine u právnych predchodcov navrhovateľky, nakoľko im táto vydržacia doba uplynula. Je síce pravdou, že oprávnený držiteľ si môže započítať dobu, po ktorú mal v oprávnenej držbe jeho právny predchodca, avšak táto doba musí v čase započítania ešte plynúť. Pokiaľ mal právny predchodca v oprávnenej držbe vec po dobu dlhšiu ako je vydržacia doba (postačuje jediný deň), tak už sa stal, ak splnil aj ostatné podmienky, vlastníkom veci a vydržacia doba mu uplynula. Právny nástupca si túto dobu nemôže započítať, pretože už žiadna neplynie. Ak teda došlo k vydržaniu, tak mohlo dôjsť len u právnych predchodcov navrhovateľky, nakoľko im uplynula vydržacia doba. Navrhovateľka sa tak nemohla stať vlastníčkou vydržaním, pretože už jej právnym predchodcom uplynula vydržacia doba. Vydržaciu dobu má tak osoba odlišná od navrhovateľky, konkrétne právny predchodca, ktorému vydržacia doba uplynula a mohol sa tak stať vlastníkom, pričom podľa obsahu spisu táto doba uplynula ešte pred dňom 22.10.2021, kedy navrhovateľka vstúpila do držby. Vydržať vec môže len osoba, ktorej vydržacia doba uplynula (aspoň jeden deň oprávneným držiteľom). Rozhodnutie o potvrdení vydržania je rozhodnutím deklaratórnej povahy, čo okrem iného znamená, že vlastnícke právo vydržaním sa nadobúda zo zákona a predmetným rozhodnutím sa len konštatuje predmetná skutočnosť. Keďže navrhovateľka vstúpila do

držby až dňom 22.10.2021, pričom si nemôže započítať oprávnenú držbu jej právnych predchodcov, nenadobudla vlastnícke právo vydržaním, a preto súd prvej inštancie návrh zamietol.

8. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie postupom podľa a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

9. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a prikázať súdu prvej inštancie vydať vyzývacie uznesenie podľa a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. Dôvodila tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Poukázala na bod 18 uznesenia, kde cit.: „Pokiaľ mal právny predchodca v oprávnenej držbe vec po dobu dlhšiu ako je vydržacia doba (postačuje jediný deň), tak už sa stal, ak splnil podmienky, ostatné vlastníkom veci a vydržacia doba mu uplynula.“ Prvoinštančný súd teda zistil, že skutočný stav veci je taký, že právni predchodcovia navrhovateľky mali v držbe vec po dobu dlhšiu ako 10 rokov. Z tohto zistenia skutočného stavu vyvodil právny záver cit.: „Ak teda malo prísť k vydržaniu, tak mohlo nastať jedine u právnych predchodcov navrhovateľky, nakoľko im táto vydržacia doba uplynula.“ - viď v bode 18 uznesenia. Podľa jej názoru jej právni predchodcovia nemohli vydržaním nadobudnúť vlastnícke právo k parcele XXX/X, nachádzajúcej sa v k.ú. H., pretože neužívali túto parcelu celú. Časť tejto parcely užíva sused, keďže tvorí súčasť jeho dvora, ktorý je zobrazený na geometrickom pláne č. 111/2022 zo dňa 10.10.2022 ako časť parcely XXX/X, zostávajúca po odčlenení novovytvorených parciel č. XXX/X, č. XXX/X a č. XXX/X. Uviedla, že predmetný geometrický plán bol vyhotovený práve za účelom, aby sa odlíšili časti predmetnej parcely č. XXX/X (t.j. novovytvorené parcely č. XXX/X, XXX/X a XXX/X, nachádzajúce sa v kat. úz. H.), ktoré užíva navrhovateľka a užívali aj jej právni predchodcovia a ktoré užíva tretia osoba. Bola toho názoru, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil predložený dôkaz, ktorým bol geometrický plán č. 111/2022 zo dňa 10.10.2022 a dospel k nesprávnemu zisteniu skutočného stavu veci opísanému vyššie. Prvostupňový súd mal geometrický plán č. 111/2022 zo dňa 10.10.2022 vyhodnotiť ako dôkaz preukazujúci existenciu spôsobilého predmetu vydržania. Až do vyhotovenia predmetného geometrického plánu nebol spôsobilý predmet vydržania špecifikovaný v súlade s právnymi predpismi SR, najmä katastrálnym zákonom, tak, aby k nemu mohol právny predchodca navrhovateľky nadobudnúť vlastnícke právo. Okrem toho, že súd prvej inštancie neuviedol, k akej veci mal nadobudnúť právny predchodca navrhovateľky vlastnícke právo vydržaním, tak pri opise zisteného skutočného stavu veci ani neuviedol, ktorý právny predchodca navrhovateľky mal nadobudnúť vlastnícke právo. Takéto zistenie skutočného stavu považovala za neúplné. Zistenie skutočného stavu prvoinštančným súdom, z ktorého vyplýva, že vydržanie nastalo u právnych predchodcov navrhovateľky je podľa nej nesprávne a neúplné, pričom nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Dôkaz: Geometrický plán č. 111/2022 zo dňa 10.10.2022 (nachádza sa v súdnom spise). Rozhodnutie o tom, že navrhovateľka si nemôže započítať vydržaciu dobu, pretože žiadna neplynie, lebo uplynula právnym predchodcom navrhovateľky, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia ust. v spojení s ods. 3 . Súd prvej inštancie si vyložil ust. v spojení s ods. 3 , tak že právni predchodcovia sa stali vlastníkmi nehnuteľnej veci, pretože ju mali nepretržite v držbe po dobu desať rokov, a to konkrétne od roku 1.4.1982, kedy bol do právneho poriadku znovu uvedený inštitút vydržania. Pri právnom posúdení veci neprihliadol na to, že podmienkou nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním je okrem iného spôsobilý predmet vydržania. Spôsobilý predmet vydržania bol špecifikovaný až geometrickým plánom č. 111/2022 zo dňa 10.10.2022. Ani jeden právny predchodca navrhovateľky neurobil úkon smerujúci k špecifikovaniu spôsobilého predmetu držby, ktorý má byť predmetom vydržania. Geometrický plán č. 111/2022 zo dňa 10.10.2022 dala vyhotoviť až navrhovateľka. Až do vyhotovenia geometrického plánu č. 111/2022 zo dňa 10.10.2022 chýbalo splnenie jednej z podmienok vydržania - špecifikovanie spôsobilého predmetu vydržania. Za inú vadu konania súdu prvej inštancie považovala navrhovateľka formalistický prístup súdu, ktorý je v rozpore s článkom 1 MSP. Právni predchodcovia síce nadobudli vlastnícke právo vydržaním (hoci súd nešpecifikoval ktorí a k čomu) ale nemôžu podať návrh na začatie konania o potvrdení vydržania, pretože sú mŕtvi. Navrhovateľka síce môže podať návrh na začatie konania o potvrdení vydržania, ale podľa názoru súdu nemá nehnuteľnosti v držbe po dobu 10 rokov, pretože si nemôže započítať dobu, po ktorú mali nehnuteľnosť v držbe je právni predchodcovia.

10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.

11. Konanie o potvrdení vydržania bolo do (ďalej aj „“) zavedené novelou č. s účinnosťou od 1.5.2021. V zmysle dôvodovej správy je základnou úlohou tohto konania zabezpečenie efektívneho a relatívne rýchleho potvrdenia vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, presun právomoci z notárov na príslušný súd je odôvodnený potrebou zabezpečiť nezávislé a efektívne vydanie súdneho rozhodnutia deklarujúce vzniknutý stav o vecných právach, ktoré má byť vydané v zákonom upravenom procese, aby sa tak zabezpečila najmä ochrana ústavného práva vlastniť majetok. Predpoklady vydržania vyplývajúce z ust. nie sú konaním o potvrdení vydržania dotknuté, práve naopak, základnými predpokladmi naďalej ostáva spôsobilý predmet držby, oprávnenosť držby, trvanie držby nehnuteľnosti 10 rokov a nepretržitosť jej trvania. K oprávnenej držbe sa vyžaduje dobromyseľnosť držiteľa; ten musí byť so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí po celú vydržaciu dobu. Dobromyseľnosť je potrebné hodnotiť objektívne, nestačí tak len subjektívne presvedčenie držiteľa o tom, že mu vec patrí. Rozhodujúcou je skutočnosť, či držiteľ pri normálnej opatrnosti mohol mať, nemal alebo prípadne nemohol mať pochybnosti o tom, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa môže zakladať aj na domnelom právnom dôvode alebo na neplatnom právnom dôvode.

12. Podľa úpravy v pozostáva konanie o potvrdení vydržania z dvoch fáz. Účelom prvej fázy je zisťovanie, či navrhovateľ osvedčil splnenie predpokladov vydržania. Nevyžaduje sa ich bezpodmienečné splnenie, postačuje vyššia miera pravdepodobnosti, že predpoklady pre vydržanie boli splnené. Nakoľko ide o mimosporové konanie, uplatňuje sa vyhľadávacia zásada, na rozdiel od kontradiktórnosti podľa . Súd tak môže vykonať šetrenia potrebné na overenie správností tvrdení navrhovateľa alebo ho môže vyzvať na označenie ďalších dôkazov preukazujúcich splnenie predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Prvá fáza konania o potvrdení vydržania končí buď rozhodnutím o zamietnutí vydržania, ak súd dospeje k záveru, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia, alebo vydaním vyzývacieho uznesenia, vydaného v prípade, že navrhovateľ osvedčí splnenie podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním.

13. Podľa Súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa . O odmietnutí alebo zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania v tomto štádiu konania súd rozhoduje bez účasti ostatných účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania, pričom ostatným účastníkom konania nedoručuje ani návrh na začatie konania a ani uznesenie o odmietnutí alebo zamietnutí návrhu na začatie konania a ani uznesenie o odmietnutí alebo zamietnutí návrhu na začatie konania vydané podľa , a to vzhľadom na charakter tohto „predbežného“ štádia konania o potvrdení vydržania (do tohto štádia konania ostatní účastníci nevstupujú).

14. Keďže ide o návrhové konanie, účastníkom konania je vždy navrhovateľ, ktorým môže byť len osoba, ktorá tvrdí, že nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním, t.j. osoba, ktorá tvrdí, že splnila zákonom ustanovené hmotnoprávne podmienky vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, a súčasne osvedčuje splnenie týchto zákonom ustanovených podmienok, teda preukazuje relevantnými, najmä listinnými prostriedkami (dôkazmi). Súd posúdi návrh na potvrdenie o vydržaní, a pokiaľ tento návrh všetky náležitosti spĺňa, vydá vyzývacie uznesenie, v ktorom vyzve vlastníkov zapísaných na liste vlastníctva, aby uplatnili svoje námietky k vydržaniu. Dotknuté osoby musia podať námietky včas (v určenej lehote) a musia odôvodniť prečo si myslia, že nedošlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním, príp. uviesť iné dôvody, pre ktoré by súd nemal potvrdiť vydržanie. Súd námietky dotknutých osôb posúdi a rozhodne o potvrdení alebo nepotvrdení vydržania. Proti rozhodnutiu o potvrdení alebo nepotvrdení vydržania sa možno odvolať.

15. Inštitút vydržania vlastníckeho práva k veci je upravený primárne v ustanovení , ktorý je však potrebné vykladať v spojení s veta prvá .

16. V zmysle ustanovení § a ods. 1 oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej)

opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O oprávnenú držbu teda nikdy nejde v prípade, ak držiteľ veci (napr. osoba, ktorá namiesto vlastníka vykonáva vo vzťahu k držanej veci vlastnícke práva aj povinnosti) vedel, že nie je jej vlastníkom. Dokonca o oprávnenú držbu nepôjde ani v tých prípadoch, ak by sa síce držiteľ mylne domnieval, že je vlastníkom držanej veci, avšak pri vynaložení náležitej starostlivosti (napr. lustráciou verejne prístupného katastra nehnuteľností) by zistil, že vlastníkom veci nie je. Oprávnenosť držby, resp. dobromyseľnosť držiteľa o tom, že mu vec alebo právo patrí, súd skúma aj za účinnosti novej procesnoprávnej úpravy vydržania, ktorá nemá vplyv na hmotnoprávne základy tohto inštitútu, ale na proces jeho potvrdzovania. Skúma tak aj ďalšie podmienky vydržania, a to nepretržitosť držby počas celej zákonom stanovenej doby, ako i oprávnený subjekt. Pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 14. novembra 2018).

17. Podľa : Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. V ustanovení sú teda stanovené základné podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva k veci, a to tak, že vlastnícke právo môže vydržaním nadobudnúť len oprávnený držiteľ a v prípade, ak má nehnuteľnú vec v (oprávnenej) držbe minimálne 10 rokov. Počas celej tejto doby musí byť splnená podmienka oprávnenej držby, t.j. počas tejto doby musí byť držiteľ nepretržite v dobrej viere, že vec mu patrí. Do tejto vydržacej doby je možné započítať aj vydržaciu dobu, ktorá plynula právnemu predchodcovi. Vydržacia doba predstavuje časový úsek, počas ktorého musia byť zo strany oprávneného držiteľa splnené podmienky vydržania (pre začiatok a trvanie vydržacej doby sa primerane aplikujú ustanovenia o plynutí premlčacej doby). V zásade platí, že vydržacia doba musí byť nepretržitá. zároveň umožňuje aby sa do vydržacej doby započítala aj doba, počas ktorej mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca vydržiteľa, pričom k sukcesii práva držby môže dôjsť tak v prípade prevodu, ako aj prechodu práva k držanej veci - napr. dedením. Za relevantné možno označiť to, či právni predchodcovia boli sami v dobrej viere, že im pozemok patrí, a to so zreteľom na všetky okolnosti. Samotné nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním nastáva uplynutím kvalifikovanej vydržacej doby, ktorá je pri nehnuteľnostiach desať rokov. Aby mohlo dôjsť k vydržaniu musí byť držba nepretržitá. Dôležité však je, aby ani pri prechode držby na právnych nástupcov nedošlo k prerušeniu držby. Držba sa preruší vtedy, ak ju držiteľ nevykonáva v priebehu vydržacej lehoty dlhšie ako jeden rok.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie vyvodil správny právny záver, že keďže navrhovateľka vstúpila do držby až dňom 22.10.2021, pričom si nemôže započítať oprávnenú držbu jej právnych predchodcov, nakoľko nešlo o držbu nepretržitú, teda išlo o držbu prerušenú do vstúpenia navrhovateľkou do držby, a jej ešte v držbe neuplynula doba 10 rokov, nenadobudla vlastnícke právo vydržaním. Preto bolo potrebné návrh navrhovateľky na potvrdenie vydržania zamietnuť. Odvolacia námietka navrhovateľky, že rozhodnutie o tom, že si nemôže započítať vydržaciu dobu, pretože žiadna neplynie, lebo uplynula právnym predchodcom navrhovateľky, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia ust. v spojení s ods. 3 , nebola dôvodná. Navyše navrhovateľka v odvolaní argumentovala tým, že predmetný geometrický plán bol vyhotovený práve za účelom, aby sa odlíšili časti predmetnej parcely č. XXX/X (t.j. novovytvorené parcely č. XXX/X, XXX/X a XXX/X, nachádzajúce sa v kat. úz. H.), ktoré užíva navrhovateľka a užívali aj jej právni predchodcovia a ktoré užíva tretia osoba. Bola toho názoru, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil predložený dôkaz, ktorým bol geometrický plán č. 111/2022 zo dňa 10.10.2022 a dospel k nesprávnemu zisteniu skutočného stavu veci opísanému vyššie. Prvostupňový súd mal geometrický plán č. 111/2022 zo dňa 10.10.2022 vyhodnotiť ako dôkaz preukazujúci existenciu spôsobilého predmetu vydržania. Až do vyhotovenia predmetného geometrického plánu nebol spôsobilý predmet vydržania špecifikovaný v súlade s právnymi predpismi SR, najmä katastrálnym zákonom, tak, aby k nemu mohol právny predchodca navrhovateľky nadobudnúť vlastnícke právo a že ani jeden právny predchodca navrhovateľky neurobil

úkon smerujúci k špecifikovaniu spôsobilého predmetu držby, ktorý má byť predmetom vydržania. Jej námietka, že túto skutočnosť súd prvej inštancie neskúmal, je pre danú vec právne irelevantná, nakoľko spôsobilý predmet vydržania súd skúma v konaní ako jeden z predpokladov vydržania a navrhovateľka geometrický plán aj doložila a pokiaľ v odvolaní uvádza, že podľa jej názoru jej právni predchodcovia nemohli vydržaním nadobudnúť vlastnícke právo k parcele XXX/X nachádzajúcej sa v k.ú. H., keďže išlo do vyhotovenia geometrického plánu o nespôsobilý predmet držby, keďže ju celú neužívali, práve z držby časti tejto parcely jej právnymi predchodcami si započítaním držby právnymi predchodcami svojim návrhom na potvrdenie o vydržaní predmetnej časti uvedenej parcely uplatňuje vydržanie. Navrhovateľka tak v odvolaní uvádza rozporné tvrdenia, že jej rodičia ako jej právni predchodcovia nenadobudli vlastnícke právo k predmetnej časti parcely č. XXX/X vydržaním a zároveň uvádza, že toto vlastnícke právo vydržali. V odvolaní uviedla, že „Právni predchodcovia síce nadobudli vlastnícke právo vydržaním, nemôžu podať návrh na začatie konania o potvrdení vydržania, pretože sú mŕtvi“. Argumentáciou „Navrhovateľka síce môže podať návrh na začatie konania o potvrdení vydržania, ale podľa názoru súdu nemá nehnuteľnosti v držbe po dobu 10 rokov, pretože si nemôže započítať dobu, po ktorú mali nehnuteľnosť v držbe je právni predchodcovia“, navrhovateľka zrejme nepochopila inštitút vydržania a nepretržitosť držby ako jedného z predpokladov vydržania (spôsobilý subjekt, spôsobilý predmet držby, dobromyseľnosť vydržiteľa oprávnená držba po zákonom stanovenú dobu a uplynutie vydržacej doby), pričom tieto musia byť splnené kumulatívne.

19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa potvrdil.

20. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n/ .