Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Er-644-2015.pdf
PDF · 78.21 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-7Er/644/2015
Uznesenie
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému: T. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom J.. Y.. C.. Š. XXX/XX, XXX XX L. M., o vymoženie XXX,XX X. L. T., v exekúcii X. XXXXX/XXXX vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, t a k t o
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Poverením tunajšieho súdu č. 5304 059643 zo dňa 28.09.2015 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 195,36 Eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - platobný rozkaz č. k. 3Ro/1095/2013-31 zo dňa 26.08.2013 vydaného Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 26.09.2013. Poverenie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 09.10.2015.
2. Tunajší súd v predmetnom exekučnom konaní už rozhodoval o podaniach povinného, tunajšiemu súdu doručených dňa 27.12.2017 a 26.04.2018. O uvedených podaniach rozhodol tak, že uznesením vo výroku I. súd námietky povinného proti exekúcii zamietol (právoplatný dňa 27.12.2018), vo výroku II. súd námietky povinného proti trovám exekúcie zamietol (právoplatný dňa 27.12.2018) a vo výroku III. návrh povinného na zastavenie exekúcie tiež zamietol, s tým, že po odvolaní sa povinným Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 11CoE/18/2019-89 zo dňa 13.08.2019 uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku III. potvrdil (právoplatný dňa 13.09.2019).
3. Dňa 02.01.2020 bol tunajšiemu súdu doručený návrh povinného na zastavenie predmetnej exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. a), g) Exekučného poriadku a dňa 27.10.2020 bol súdu doručený návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. a), h), g) Exekučného poriadku. Povinný svoj návrh odôvodnil tým, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie nenadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť, nakoľko nebolo doručované na adresu povinného, na ktorej sa zdržuje a z tohto dôvodu je exekúcia nezákonná a nesprávne vedená. Povinný uviedol, že neexistencia právoplatného a vykonateľného exekučného titulu predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, na ktorý sa musí vždy prihliadnuť, a to v každom štádiu konania, nakoľko ide o taký nedostatok podmienky konania, pre ktorý je potrebné exekúciu zastaviť z dôvodu vyplývajúceho z ustanovenia § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. Povinný tiež namieta postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu na oprávneného. Podľa názoru povinného oprávnený nie je aktívne vecne legitimovaný na vymoženie pohľadávky a tým je exekúcia neprípustná podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Povinný tvrdí, že nemá majetok ani na úhradu trov exekúcie, exekúcia je staršia ako 5 rokov bez úspechu na vymoženie pohľadávky, súdny exekútor žiada 4-násobok z istiny 195,36 Eur. Povinný poukázal na ustanovenia zákona o ukončení niektorých exekučných konaní a ustanovenia Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách a tiež uviedol, že oprávnený použil nekalé obchodné praktiky. Podľa názoru povinného súd je povinný vysporiadať sa s tým, že vydal platobný rozkaz v rozpore so zákonom a unijným právom, čo zapríčinil navrhovateľ, keď žiadal plnenie bez právneho dôvodu a tiež s tým, že súd nepreskúmal ex offo neprijateľné podmienky spotrebiteľskej zmluvy, ktorá bola podkladom pre vydanie platobného rozkazu a následne podkladom pre exekučný titul, ktoré nemožno považovať za zákonné a priečia sa dobrým mravom. Povinný tiež ďalej poukázal na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie a súdov Slovenskej republiky a tiež na ustanovenia Ústavy SR, Občianskeho zákonníka a Dohovoru o ochrane ľudských práv. Povinný tiež namietal formálnu a materiálnu vykonateľnosť predmetného exekučného titulu. Povinný má za to, že súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie v neprospech povinného, v nesúlade s unijným právom a právnym poriadkom Slovenskej republiky. Na základe uvedených skutočností požiadal súd o zastavenie exekúcie, a aby na úhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného.
4. Dňa 01.01.2020 nadobudol účinnosť zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,ZoUNEK“).
5. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2.
6. Podľa § 3 ods. 1 ZoUNEK, rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.
7. Podľa § 4 ods. 2 ZoUNEK, rozhodná doba podľa § 3 neuplynie skôr ako 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť, rozhoduje o: a) námietkach proti starej exekúcii, b) zastavení starej exekúcie, c) odklade starej exekúcie a odklad starej exekúcie nepovolí, d) vylúčení veci zo starej exekúcie, e) návrhu na pripustenie zmeny účastníka exekučného konania na strane povinného a zmenu účastníka exekučného konania povolí, f) schválení príklepu, g) schválení rozvrhu výťažku.
8. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení má súd za to, že ide o relatívnu výnimku, a teda nemohlo dôjsť k uplynutiu rozhodnej doby, nakoľko súd ku dňu, keď by sa stará exekúcia mohla zastaviť na základe ustanovení ZoUNEK rozhoduje o návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Na základe uvedeného súd postupoval podľa ustanovení Exekučného poriadku účinných do 31. marca 2017.
9. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
10. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
11. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
12. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh, l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom, m) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo
vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
13. Zastavenie exekúcie predstavuje jeden zo spôsobov skončenia exekučného konania, kedy sa exekúcia končí vydaním rozhodnutia exekučného súdu. Vyššie citované ustanovenie § 57 ods. 1 Exekučného poriadku upravuje dôvody, pri existencii ktorých vzniká súdu povinnosť zastaviť exekúciu. Môže tak urobiť na návrh alebo aj bez návrhu, keď sa o dôvode na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie dozvie. Konanie o zastavenie exekúcie je v zmysle uvedeného relatívne samostatným sporom medzi oprávneným a povinným vedeným v rámci exekučného konania, predmetom ktorého je zistenie, či sú dôvody, pre ktoré nemožno v exekúcii pokračovať. Ak však povinný tvrdí existenciu niektorého z dôvodov na zastavenie exekúcie, je povinný svoje tvrdenia dôkazne podložiť.
14. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje jeden z prostriedkov nápravy namietaného porušenia základného práva povinného na súdnu ochranu. Účel tohto právneho prostriedku obrany povinného v exekučnom konaní spočíva v tom, že v absolútne alebo relatívne neprípustnej exekúcii sa nesmie pokračovať a musí sa zastaviť a prípadne pred rozhodnutím o zastavení sa musí exekúcia aj odložiť.
15. V danom prípade súd nezistil žiaden z dôvodov, pre ktorý by mala byť prebiehajúca exekúcia zastavená, nakoľko skutočnosti, ktoré povinný namieta, nie sú dôvodom na jej zastavenie v zmysle platných ustanovení Exekučného poriadku. Povinný neuvádza žiadne okolnosti, ktoré by nastali po vzniku exekučného titulu pred začatím exekučného konania, a ktoré by spôsobili úplný zánik vymáhaného nároku alebo by bránili jeho vymáhateľnosti alebo že by tu boli iné dôvody, pre ktoré by ďalšie vedenie exekúcie bolo neprípustné. Povinný nemôže v námietkach namietať skutočnosti, ktoré vznikli pred vydaním exekučného titulu, čo vyplýva zo systematického výkladu a charakteru súdneho konania. Tvrdenia, ktoré použil povinný vo svojej obrane proti exekúcii mala teda uplatniť v základnom civilnom súdnom konaní, kde proti platobnému rozkazu mal možnosť podať odôvodnený odpor, čo však neurobil. Následkom daného konania, už povinnému nie je poskytnutá ochrana v exekučnom konaní. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a stal sa tak perfektným exekučným titulom, pričom po jeho vzniku nenastali také okolnosti, ktoré by spôsobili neprípustnosť exekúcie. Uvedené taktiež konštatoval aj Krajský súd v Trenčíne v odôvodnení uznesenia č.k. 11CoE/18/2019-89 zo dňa 13.08.2019, právoplatným dňa 13.09.2019, ktorým potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku III., ktorým tunajší súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
16. Povinný tiež uvádza, že nemá majetok ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný súd podotýka, že nemajetnosť povinného je dôvodom zastavenia exekúcie len v prípade, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku), avšak existenciu takéhoto stavu zisťuje exekútor a až na základe jeho zistení doložených listinnými dôkazmi, preukazujúcimi skutočnosť o tom, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, bude exekučný súd rozhodovať o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Nakoľko zo strany súdneho exekútora nemajetnosť povinného doposiaľ zistená nebola, tento dôvod zastavenia exekúcie nie je daný.
17. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má exekučný súd za to, že okolnosti zistené v predmetnom exekučnom konaní, ktoré by bránili vymáhateľnosti nároku neboli zistené, a preto po právoplatnosti tohto uznesenia môže súdny exekútor pokračovať vo vykonávaní exekúcie.
Poučenie:
Proti výroku tohto uznesenia je možné podať odvolanie, ktoré je potrebné podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 355 ods. 2 CSP, § 58 ods. 5 EP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).