Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11CoE-18-2019.pdf
PDF · 76.38 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoE/18/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. E. C. a členov senátu JUDr. Y. L. a JUDr. C. H., PhD. v exekučnej veci oprávneného: X. V. L., s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom T. 5, XXX XX F., zastúpený: M. V., s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom T. 5, XXX XX F. proti povinnému: T. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom gen. M. R. U. XXX/XX, XXX XX L. M., o vymoženie 195,36 Eur s príslušenstvom, o odvolaní povinného proti výroku III. uznesenia Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. XEr/XXX/ XXXX-XX zo dňa 17.12.2018, t a k t o
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku III. p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie predmetným uznesením vo výroku I. zamietol námietky povinného proti exekúcii, vo výroku II. zamietol námietky povinného proti trovám exekúcie a odvolaním napadnutým výrokom III. zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie. Svoje rozhodnutie v napadnutej časti odôvodnil poukazom na ustanovenia § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 a 2, § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku s tým, že konanie o zastavenie exekúcie je relatívne samostatným sporom medzi oprávneným a povinným vedeným v rámci exekučného konania, predmetom ktorého je zistenie, či sú dôvody, pre ktoré nemožno v exekúcii pokračovať. Ak povinný tvrdí existenciu niektorého z dôvodov na zastavenie exekúcie, je povinný svoje tvrdenia dôkazne podložiť. Súd nezistil žiaden z dôvodov, pre ktorý by mala byť prebiehajúca exekúcia zastavená, nakoľko skutočnosti, ktoré povinný namieta, nie sú dôvodom na jej zastavenie. Povinný uvádza, že je nemajetný, ale nemajetnosť povinného je dôvodom zastavenia exekúcie len v prípade, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pričom existenciu takéhoto stavu zisťuje exekútor a až na základe jeho zistení súd exekúciu pre nemajetnosť zastaví. Súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu". Až z jeho zistení, doložených listinnými dôkazmi preukazujúcimi, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, bude exekučný súd o zastavení predmetnej exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku rozhodovať. Zo strany exekútora nemajetnosť povinného doposiaľ zistená nebola, preto tento dôvod zastavenia exekúcie nie je daný.
2. Proti uzneseniu v časti, ktorým bol návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietnutý, podal povinný v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd zrušil uznesenie o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodil, že má v súčasnej dobe 9 exekučných konaní, a tak ako rozhodlo viacero súdov, žiada súd o zastavenie exekúcie pre nemajetnosť, pretože pre súd je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, majetkové pomery sa v rámci exekúcie zisťujú v čase vedenia exekúcie a nie do budúcnosti. Takýto spôsob zisťovania majetku nie je možný, čo vyplýva z uznesenia Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn. 1CoE/52/2013 zo dňa 17.04.2013. Povinný priložil aj uznesenie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 4Er/4/2008 zo dňa 15.05.2018, ktorým súd zastavil exekúciu pre nemajetnosť. Povinný tiež uviedol, že s oprávneným nemal žiadny právny vzťah a ani nikdy povinnému nič nepredal a nepožičal peniaze. Tak ako je veľa uznesení o zamietnutí žiadostí oprávnenému o vykonanie exekúcie
súdnym exekútorom JUDr. C. V., T.., tak sa aj povinný domáha zrušiť exekúciu v plnom rozsahu. Povinný k odvolaniu priložil uznesenia súdov o zastavení exekúcií a exekučného konania.
3. Oprávnený vo svojom podaní zo dňa 28.03.2019 k odvolaniu uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie potvrdil s tým, že súd sa dostatočne vysporiadal s otázkou námietok povinného.
4. Krajský súd v Trenčíne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej CSP) vzhľadom na oprávnenou osobou (§ 359 CSP) včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP, § 58 ods. 5 Exekučného poriadku), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení § 378, § 379 a § 380 CSP pri viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie povinného nie je dôvodné. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
5. Podľa ustanovenia § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej Exekučný poriadok) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5.1. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh, l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom, m) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
6. Z dôvodu potreby vyrovnať sa s odvolacími dôvodmi a pre zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd ďalej uvádza, že nemajetnosť povinného ako jeden z dôvodov, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená, má vychádzať zo zistení predovšetkým súdneho exekútora. Z vyjadrenia súdneho exekútora naopak vyplýva, že povinný je zamestnaný, je majiteľom bankového účtu a bude možné exekúciu vykonávať niektorým zo spôsobov uvedených v ustanovení § 63 ods. 1 Exekučného poriadku. Tvrdenie povinného o vlastnej nemajetnosti tak na nepochybný záver smerujúci k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, nepostačuje. Keďže povinný má príjem zo zamestnania v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, nie je právne relevantná ani námietka povinného o nemožnosti zisťovania majetkových pomerov do budúcnosti.
Rovnako množstvo exekučných konaní vedených proti povinnému neodôvodňuje zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného.
7. Zastavenie exekúcie sa podstatným spôsobom dotýka i práv oprávneného, keďže rozhodnutím exekučného súdu o zastavení exekúcie sa výrazne oslabuje možnosť oprávneného vymôcť svoju pohľadávku vzhľadom na plynutie času a dôsledky s tým spojené. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.07.2000 pod sp. zn. I. ÚS 5/2000, v zmysle ktorého sa právo domôcť sa výkonu vykonateľného rozhodnutia považuje za integrálnu súčasť súdnej ochrany podľa č. l. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Nesprávnym rozhodnutím by sa v konečnom dôsledku odoprelo právo oprávnenému na výkon vykonateľného rozhodnutia, čo by mohlo znamenať odmietnutie spravodlivosti.
8. Pokiaľ ide o povinným predložené uznesenia súdov o zastavení exekúcií, odvolací súd uvádza, že exekúcie boli zastavené z dôvodu nemajetnosti povinných na základe podnetov súdnych exekútorov, ktorým predchádzali šetrenia majetkových pomerov povinných so záverom o nedostatočnosti majetku, resp. z dôvodu úmrtia povinného. 9. Odvolací súd ďalej uvádza, že námietky povinného spochybňujúce dôvodnosť judikovanej pohľadávky sú skúmané predovšetkým v štádiu základného konania do jeho právoplatného skončenia, v danom prípade do nadobudnutia právoplatnosti platobného rozkazu. Povinný mal svoju obranu uplatniť podaním odporu proti platobnému rozkazu. Exekučnému súdu v zásade neprislúcha v rámci exekúcie preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia všeobecného súdu tvoriaceho podklad pre exekúciu, teda preskúmavať dôvody vydania platobného rozkazu. Ak sa povinný nebránil proti žalovanej pohľadávke už v základnom konaní, nemôže svoje pochybenie kompenzovať v exekučnom konaní na úkor oprávneného.
10. Z uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie povinného za dôvodné a uznesenie v napadnutej časti v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože rozhodoval len o čiastkovej otázke procesnej povahy v ešte prebiehajúcom konaní, v ktorom potom rozhodnutie o trovách (vrátane trov odvolacieho konania) patrí až konečnému rozhodnutiu.
12. Uznesenie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - § 423 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP)