Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Tos-18-2024.pdf
PDF · 85.15 KB
Case nature
Area
Subarea
5Tos/18/2024
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov JUDr. Michaely Bucekovej, PhD. a JUDr. Petra Hunáka, PhD., v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, prejednal na neverejnom zasadnutí konanom dňa 27. marca 2024, sťažnosť obžalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 15T/8/2024 zo dňa 29.02.2024 a takto
rozhodol:
Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku sa napadnuté uznesenie z r u š u j e . Podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa väzba obžalovaného z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku u obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v Rimavskej Sobote, trvale bytom C. D. XX, E. F. G. nahrádza dohľadom probačného a mediačného úradníka a obžalovaný sa
p r e p ú š ť a z v ä z b y n a s l o b o d u .
Podľa § 80 ods. 2, § 82 ods. 1 písm. f), písm. h), písm. k) Trestného poriadku sa obžalovanému ukladá. -povinnosť oznámiť policajtovi, prokurátorovi alebo súdu, ktorý vedie konanie každú zmenu miesta pobytu, -povinnosť dostaviť sa k probačnému a mediačnému úradníkovi v lehotách ním určených, najmenej raz mesačne a dodržiavať jeho pokyny, -zákaz úmyselne sa priblížiť k poškodenému ml. H. E., nar. XX.XX.XXXX v Chebe, Česká republika, trvale bytom C. D. XXX, E. F. G. na vzdialenosť kratšiu ako 5 metrov, -zákaz zdržiavať sa v blízkosti obydlia a v mieste, kde sa zdržiava a ktoré navštevuje poškodený ml. H. E.. Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota z a m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením sp. zn. 15T/8/2024 zo dňa 29.02.2024 samosudca Okresného súdu Rimavská Sobota podľa § 72 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku s použitím § 79 ods. 3 Trestného poriadku prepustil obžalovaného A. B. z väzby na slobodu a jeho väzbu nahradil podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku dohľadom probačného a mediačného úradníka s kontrolou technickými prostriedkami. Proti tomuto uzneseniu zahlásil prokurátor okresnej prokuratúry sťažnosť, priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí zo dňa 29.02.2024, ktorej písomné dôvody doručil okresnému súdu dňa 12.03.2024. V samostatne podaných sťažnostných dôvodoch predovšetkým uvádzal, že sa s napadnutým uznesením nestotožňuje, a to aj v kontexte nadväzujúceho odvolania podaného voči rozsudku sp. zn. 15T/8/2024 zo dňa 29.02.2024 v neprospech obžalovaného do výroku o treste, ktorý považoval za neprimerane nízky. Stotožnil sa s názorom okresného súdu o existencii dôvodov preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, avšak rozhodnutie o prepustení z väzby na slobodu nepovažuje za vecne správne, a to z dôvodu, že v posudzovanom prípade zatiaľ
nie je možné účel preventívnej väzby dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka, a to predovšetkým s ohľadom na povahu prejednávaného prípadu, berúc do úvahy závažnosť, charakter a okolnosti žalovanej trestnej činnosti. Podľa jeho názoru v prípade prepustenia z väzby na slobodu je daná obava, že bude obžalovaný v trestnej činnosti pokračovať. Ďalej prokurátor zdôraznil, že z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, či súd vykonal šetrenie o možnosti použitia technických prostriedkov, či v prípade nahradenia dôvodov väzby možno pobyt obžalovaného v mieste bydliska monitorovať technickými prostriedkami. Zároveň neuložil ani žiadne obmedzenia a povinnosti v rámci probačného dohľadu. Na základe uvedeného navrhol, aby sťažnostný súd napadnuté uznesenie zrušil a rozhodujúc sám ponechal obžalovaného vo väzbe a väzbu nenahradil podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.
Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Po postupe v zmysle uvedeného ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora bola podaná čiastočne dôvodne.
Podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil,
a ak vzhľadom na osobu obvineného, povahu alebo závažnosť trestného činu, pre ktorý je trestne stíhaný, nie je v čase rozhodovania o väzbe možné väzbu nahradiť podľa § 80 alebo § 81.
Obžalovaný A. B. bol vzatý do väzby uznesením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 15Tp/74/2023 zo dňa 30.09.2023 z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Väzba obžalovaného začala plynúť dňom 29.09.2023 od 02:00 hod a vykonáva sa v Ústave na výkon väzby a v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica.
Ako krajský súd ďalej zistil, prokurátor Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota podal dňa 24.01.2024 obžalobu sp. zn. 2 Pv 406/23/6609 na obžalovaného A. B. pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a § 127 ods. 1 Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, spáchaný na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v tejto obžalobe.
O väzbe obžalovaného po podaní obžaloby v zmysle ust. § 238 ods. 4 Trestného poriadku rozhodol okresný súd uznesením sp. zn. 15T/8/2024 zo dňa 01.02.2024 tak, že obžalovaného ponechal vo väzbe z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku a súčasne zamietol jeho žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu. Väzbu obžalovaného zároveň nenahradil žiadnym z inštitútov podľa Trestného poriadku.
Na hlavnom pojednávaní dňa 29.02.2024 okresný súd vyhlásil rozsudok, ktorým obžalovaného uznal vinným pre vyššie uvedené trestné činy a uložil mu, okrem iného, úhrnný trest odňatia slobody vo výmere troch rokov, výkon ktorého mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu vo výmere štyroch mesiacov s probačným dohľadom počas plynutia celej skúšobnej doby, voči ktorému podal prokurátor okresnej prokuratúry odvolanie v neprospech obžalovaného čo do výroku o treste. Zároveň okresný súd uznesením sp. zn. 15T/8/2024 zo dňa 29.02.2024, rozhodol po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní, o žiadosti obžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu tak, že pri existencii dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, prepustil obžalovaného z väzby na slobodu a jeho väzbu nahradil dohľadom probačeného a mediačného úradníka podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku s kontrolou technickými prostriedkami nad jeho správaním.
Podľa § 79 ods. 2 vety prvej a druhej Trestného poriadku, policajt, prokurátor, sudca pre prípravné konanie a súd sú povinní skúmať v každom období trestného stíhania, či dôvody väzby trvajú, alebo či sa
zmenili. Sudca pre prípravné konanie tak koná iba pri rozhodovaní o návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby alebo o zmene dôvodov väzby a pri rozhodovaní o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby podľa odseku 3.
Podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku, obvinený má právo kedykoľvek žiadať o prepustenie na slobodu. k v prípravnom konaní prokurátor takej žiadosti nevyhovie, predloží ju bez meškania, najneskôr do piatich pracovných dní po predložení celého doposiaľ získaného spisového materiálu, so svojím stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre prípravné konanie, o čom upovedomí obvineného a jeho obhajcu. O takej žiadosti sa musí bez meškania rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, môže ju obvinený, ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť.
Krajský súd po preskúmaní spisového materiálu v rozsahu zodpovedajúcom rozhodnutiu o väzbe obžalovaného konštatuje, že doposiaľ zistené skutočnosti a zabezpečené dôkazy v prípravnom konaní nasvedčujú tomu, že skutok, ktorý je obžalovanému kladený za vinu, bol spáchaný a tento napĺňa zákonné znaky vyššie uvedených trestných činov. Zo spisového materiálu rovnako vyplýva dôvodné podozrenie, že ho spáchal obžalovaný A. B.. Dôvodnosť jeho obvinenia zo spáchania stíhaných trestných činov v miere zodpovedajúcej vyššiemu stupňu pravdepodobnosti naďalej odôvodňujú skutočnosti ozrejmené doposiaľ vykonanými dôkazmi, jednak svedeckými výpoveďami, predovšetkým výpoveďou poškodeného H. E., ktorý konanie obžalovaného podrobne popísal a ktorého výpoveď je podporená aj svedeckou výpoveďou družky obžalovaného, a jednak výpoveďou samotného obžalovaného, ktorý doznal útok na poškodeného a navyše na hlavnom pojednávaní dňa 29.02.2024 uskutočnil vyhlásenie o svojej vine a žiadal poškodeného o odpustenie. Hodnovernosť zistených skutočností podporujú a verifikujú aj zabezpečené najmä listinné dôkazy, z ktorých krajský súd poukazuje predovšetkým na záznam o dychovej skúške obžalovaného s pozitívnym výsledkom na prítomnosť alkoholu v dychu, lekárske správy týkajúce sa zranení poškodeného, či záznam z kamerového systému rodinného domu I. XX B. E. C. D., okres Rimavská Sobota. Ani na dôvodoch väzby sa doposiaľ nič nezmenilo, sú rovnaké tak, ako ich ustálil okresný súd, keď rozhodoval o vzatí obžalovaného do väzby a na ktorých zotrval, keď rozhodoval o ponechaní obžalovaného vo väzbe a žiadostiach o prepustenie z väzby na slobodu. Naďalej trvá dôvodná obava z pokračovania v trestnej činnosti obžalovaným v zmysle ust. § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na závažnosť, charakter a okolnosti stíhanej trestnej činnosti. Hoci obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný a priestupkovo bol prejednávaný štyri krát zväčša za priestupky na úseku cestnej premávky, avšak pri posudzovaní existencie obavy, že bude v trestnej činnosti pokračovať, vo vzťahu k jeho osobe je možné uviesť, že u obžalovaného prevážil hlavný motív jeho konania, pritom nemožno opomenúť nedoriešené osobné konflikty s poškodeným z minulosti. Navyše obžalovaný sa mal stíhanej trestnej činnosti dopustiť pod vplyvom alkoholu, ktorý má na neho deliberujúce účinky, čo len zvyšuje nebezpečnosť jeho konania. Vzhľadom na vyššie uvedené a zároveň aj s poukazom na skutočnosť, že obžalovaný je užívateľom alkoholu, ktorého užívanie doznal, nie je možné vylúčiť, že pod jeho vplyvom je jeho správanie nevyspytateľné, a preto aj krajský súd dospel k záveru, že u obžalovaného je plne odôvodnená obava v zmysle § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.
Podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, ak je daný dôvod väzby, okrem dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) alebo ods. 3 písm. b), môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie ponechať obvineného na slobode alebo prepustiť ho na slobodu, ak s ohľadom na osobu obvineného a povahu prejednávaného prípadu možno účel väzby dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným alebo odovzdaním dohľadu nad obvineným do iného členského štátu Európskej únie podľa osobitného predpisu.
V nadväznosti a citované ustanovenie sťažnostný súd zdôrazňuje, že väzba je v podmienkach právneho štátu, ktorého základným atribútom je inter alia (okrem iného) i dôsledné dodržiavanie právnych predpisov (panstvo práva) a garancia základných ľudských práv a slobôd, tak vážnym zásahom do práva na osobnú slobodu ako základného ľudského práva, že tento zásah je v každom štádiu jeho trvania neustále potrebné podrobovať skúške zákonnosti, odôvodnenosti a predovšetkým nevyhnutnosti, ktorá je kvalitatívnym limitom trvania väzby (II. ÚS 55/1998). Inštitút väzby má subsidiárny charakter vo vzťahu k iným vhodným opatreniam, ktoré zabezpečujú jej účel, a má byť len krajným, resp. nevyhnutným a zároveň primeraným prostriedkom na dosiahnutie jej legitímneho cieľa. Pri bilancii medzi právom na
osobnú slobodu a záujmami orgánov činných v trestnom konaní má totiž právo na osobnú slobodu vždy prednosť a pokračujúce zadržanie (väzba) môže byť opodstatnené len za predpokladu, že sú tu konkrétne okolnosti, ktoré naznačujú reálnu existenciu dôvodov verejného záujmu, ktoré prevážia nad pravidlom rešpektu k ľudskej slobode (rozsudok Veľkej komory z 26. marca 2000, rozsudok ESĽP vo veci Kudła proti Poľsku).
Krajský súd v kontexte vyššie uvedeného uvádza, že väzobné dôvody v prípade obžalovaného v zhode s úsudkom okresného súdu sú dané avšak možno sa stotožniť aj s jeho záverom o tom, že väzbu obžalovaného je možné v súčasnom štádiu trestného konania nahradiť dohľadom probačného a mediačného úradníka, a to s prihliadnutím na osobu obžalovaného (osoba doposiaľ súdne netrestaná) a okolnosti daného prípadu. V tomto smere je potrebné poukázať aj na postoj a vyjadrenie obžalovaného, ktorý na hlavnom pojednávaní úprimne prejavil ľútosť a uskutočnil vyhlásenie o vine, čím prijal plnú zodpovednosť za svoj skutok. Navyše akcentoval aj na svoju zodpovednosť nahradiť škodu poškodeným. Na strane druhej krajský súd musel prisvedčiť názoru prokurátora okresnej prokuratúry, že okresný súd nepostupoval správne, keď väzbu obžalovaného nahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka s kontrolou technickými prostriedkami nad jeho správaním, keď jednak nevykonal predbežné šetrenie o možnosti ich použitia, a jednak neuložil obžalovanému primerané obmedzenia a povinnosti v rámci probačného dohľadu. Kontrolu technickými prostriedkami nad správaním obžalovaného síce nepovažoval krajský súd v tomto prípade za nevyhnutnú na dosiahnutie účelu väzby, avšak na posilnenie účelu, ktorý by sa inak dosiahol väzbou, v intenciách § 82 ods. 1 Trestného poriadku, krajský súd uložil obžalovanému povinnosti a obmedzenia, ktoré sú špecifikované vo výrokovej časti tohto uznesenia. Tieto sú vymedzené tak, aby v danom štádiu konania vo svojom súhrne predstavovali dostatočnú záruku za to, aby bola eliminovaná obava z konania obžalovaného v zmysle § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Obžalovanému tiež bola v zmysle § 80 ods. 2 Trestného poriadku uložená povinnosť oznámiť policajtovi, prokurátorovi alebo súdu, ktorý vedie konanie, každú zmenu miesta pobytu.
Teda s poukazom na skutočnosť, že väzba predstavuje najzávažnejší zásah do osobnej slobody a na ust. § 80 ods. 1 Trestného poriadku, ktoré pripúšťa možnosť jej nahradenia určenými procesnými inštitútmi, aj krajský súd dospel k záveru, že reálny výkon preventívnej väzby u obžalovaného nateraz nie je bezpodmienečne nutný a účel väzby možno dosiahnuť nariadením dohľadu probačného a mediačného úradníka, avšak bez kontroly technickými prostriedkami nad jeho správaním a v spojení s uložením primeraných povinností a obmedzení. Vzhľadom na uvedené, s prihliadnutím na okolnosti daného prípadu, tak nariadenie dohľadu probačného a mediačného úradníka nad správaním obžalovaného za súčasného uloženia primeraných povinností a obmedzení podľa názoru krajského súdu v tomto prípade relevantným spôsobom väzbu nahradí.
Z uvedených dôvodov krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a sám rozhodol o prepustení obžalovaného z väzby na slobodu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Obžalovaný po prepustení z väzby na slobodu musí viesť riadny život, dodržiavať uložené obmedzenia a povinnosti a vyvarovať sa protiprávneho konania a konfliktných situácií, ktoré by mohli viesť k porušeniu zákona.
S poukazom na uvedené skutočnosti senát Krajského súdu v Banskej Bystrici, i keď sa čiastočne stotožnil so sťažnostnými dôvodmi, sťažnosť prokurátora ako nedôvodnú zamietol, pretože v danom štádiu trestného konania nie je daný dôvod na ďalšie väzobné stíhanie obžalovaného.
Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne pomerom hlasov 3:0 (§163 ods. 4 Trestného poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.