Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_75S-4-2020.pdf
PDF · 184.12 KB
Case nature
Area
Subarea
75S/4/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej (sudca spravodajca) a členov JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej, v právnej veci žalobcu: KOBRA S.B.S. spol. s r.o., so sídlom Gábrišova ulica 995/9, 951 15 Mojmírovce, IČO: 36 531 006, právne zast.: HKP Legal, s.r.o., so sídlom Križkova 9, 811 04 Bratislava, IČO: 36 727 334, proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, P.O.BOX 82, 817 82 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/014933/2017-243/1052 zo dňa 14. novembra 2017, takto
rozhodol:
Súd rozhodnutie žalovaného Ministerstva financií SR č. MF/014933/2017-243/1052 zo dňa 14. novembra 2017 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, v sume, aká bude vyčíslená v uznesení vydanom tunajším súdom po právoplatnosti tohto rozsudku, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov konania.
odôvodnenie:
. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ako Riadiaci orgán pre Operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia, v zastúpení Sociálnou implementačnou agentúrou (ďalej len „SIA") ako sprostredkovateľským orgánom pod riadiacim orgánom na strane poskytovateľa uzatvoril so žalobcom ako prijímateľom Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku (ďalej aj len „NFP") č. I. zo dňa 22.06.2010 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 23.09.2010, Dodatku č. 2 zo dňa 10.12.2010, Dodatku č. 3 zo dňa 20.07.2011 a Dodatku č. 4 zo dňa 21.12.2011, na základe ktorých boli prijímateľovi poskytnuté finančné prostriedky na realizáciu projektu - Vyššia profesionalita pracovníkov KOBRA S.B.S., spol. s r.o., kód ITMS: XXXXXXXXXXXXX Operačný program: Zamestnanosť a sociálna inklúzia (ďalej len „Projekt").
2. Podľa zmluvy boli celkové oprávnené výdavky na realizáciu aktivít Projektu vo výške 387 700,- Eur, pričom poskytovateľ mal prijímateľovi poskytnúť NFP do výšky 271 390 Eur, t. j. 70 % z celkových oprávnených výdavkov na realizáciu aktivít Projektu, zároveň žalobca mal zabezpečiť vlastné zdroje financovania Projektu vo výške 30 % z celkových oprávnených výdavkov a úhradu všetkých neoprávnených výdavkov.
3. Žalobca v rámci realizácie Projektu predložil žiadosti o platbu - o zálohové platby (ďalej len „ŽoZP"), a to ŽoZP č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 10.03.2011 vo výške 130 200,- Eur, SIA poskytla žalobcovi zálohovú platbu vo výške 72 370,67 Eur dňa 25.03.2011 a ŽoZP č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 28.02.2012, ktorou žiadal žalobca poskytnúť zálohovú platbu vo výške 70 000,- Eur a podľa výpisu z
účtu V. X. zo dňa 23.03.2012 poskytla SIA žalobcovi sumu 70 000,- Eur. Spolu boli poskytnuté žalobcovi zálohové platby vo výške 142 370,67 Eur.
4. Žalobca predložil žiadosti o zúčtovanie zálohových platieb (ďalej len „ŽoZZP"):
- ŽoZZP č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 25.07.2011 - nárokované výdavky 85 489,56 Eur,
- ŽoZZP č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 15.02.2012 - nárokované výdavky 13 500,- Eur,
- ŽoZZP č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 11.06.2012 - nárokované výdavky 102 300,- Eur.
5. Implementačná agentúra Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR (ďalej len „IA MPSVR SR")
- nástupca „SIA" vykonala u žalobcu administratívne kontroly:
- ŽoZZP č. XXXXXXXXXXXXXX, o výsledku ktorej bol vypracovaný a schválený záznam dňa 20.01.2012, uznané výdavky za oprávnené 85 489,56 Eur, z toho 70% 59 842,69 Eur (NFP - zdroj EÚ a ŠR)
- ŽoZZP č. XXXXXXXXXXXXXX, záznam vypracovaný a schválený 14.03.2012, uznané výdavky za oprávnené 3 464,10 Eur, z toho 70% 2 424,87 Eur (NFP zdroj EÚ a ŠR)
- ŽoZZP č. XXXXXXXXXXXXXXX, záznam vypracovaný a schválený dňa 21.09.2012, uznané výdavky za oprávnené 25 608,10 Eur, z toho 70% 17 925,67 Eur (NFP zdroj EÚ a ŠR).
6. IA MPSVR SR neschválila uplatnené výdavky žalobcom v ŽoZZP v takom rozsahu, v akom boli predložené,. Za oprávnené uznala výdavky v sume 114 561,76 Eur, z čoho predstavujú prostriedky nenávratného finančného príspevku (ďalej len „NFP") sumu vo výške 80 193,23 Eur a suma 34 386,53 Eur sú vlastné zdroje (30 %). Na vrátenie neuznanej časti finančných prostriedkov vo výške 62 177,44 Eur, ako rozdielu medzi zálohovými platbami v sume 142 370,67 Eur a zúčtovaným NFP v sume 80 193,23 Eur, vyzvala Implementačná agentúra žalobcu listom zo dňa 16.11.2012. Žalobca tieto finančné prostriedky nevrátil.
7. Z podnetu Implementačnej agentúry Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR bolo začaté Úradom vládneho auditu, pracovisko Bratislava (ďalej aj „orgán verejnej správy 1. stupňa" alebo „ÚVA" alebo „Úrad" ) administratívne konanie, začatie ktorého bolo oznámené žalobcovi listom zo dňa 30.03.2017, v ktorom bol žalobca v súlade s § 18 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok") oboznámený, že vykonanými administratívnymi kontrolami bolo zistené porušenie podmienok Zmluvy a podmienok uvedených v súvisiacich záväzných dokumentoch, za ktorých mu boli poskytnuté finančné prostriedky, čím došlo k porušeniu finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 523/2004 Z. z." alebo „zákon o rozpočtových pravidlách") so sankciou podľa § 31 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. a bol poučený o právach a povinnostiach účastníka správneho konania.
8. Po doručení oznámenia o začatí administratívneho konania (03.04.2017), žalobca dňa 11.04.2017 prostredníctvom právneho zástupcu nahliadol do administratívneho spisu (§ 23 SP) a v zmysle § 33 ods. 2 SP podal Úradu vyjadrenie zo dňa 13.04.2017 (doručené 20.04.2017).
9. Úrad vládneho auditu, pracovisko Bratislava vydal dňa 02.06.2017 rozhodnutie č. ÚVA-602/2017, 176/5066/17/16, ktoré bolo v odvolacom konaní na základe podaného odvolania žalobcu Ministerstvom financií SR rozhodnutím č. MF/014933/2017-243/1041 zo dňa 09.08.2017 zrušené a vec vrátená Úradu na nové prejednanie a rozhodnutie, a to z dôvodu konštatovaného nedostatočne zisteného skutkového stavu veci v dôsledku argumentácie žalobcu, ktorá by mohla mať objektívne vplyv na skutkový stav veci a právne posúdenie veci.
10. Úrad vládneho auditu následne vyžiadal dôkazný materiál od Implementačnej agentúry MPSVR SR a vydal nové rozhodnutie č. ÚVA-602/2017, 176/9170/17/51 zo dňa 17.10.2017.
11. Z predmetného rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa vyplýva, že vykonanými administratívnymi kontrolami a posúdením v správnom konaní bolo zistené, že žalobca nedodržal podmienky uvedené v Zmluve č. I. zo dňa 22.06.2010 a všetkých dokumentoch, na ktoré zmluva odkazuje, konkrétne Systém finančného riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu, verzia 7.0, účinný od 01.02.2014, a to bod 4, 4.8.2, písm. B. tým, že do 12 mesiacov odo dňa účinnosti Systému finančného riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007
- 2013, verzia 7.0, účinný od 01.02.2014, nezúčtoval zálohové platby vo výške 100 % poskytnuté pred dátumom účinnosti systému finančného riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007 - 2013, verzia 7.0 a nevrátil sumu nezúčtovaného rozdielu v lehote najneskôr do 7 kalendárnych dní od ukončenia uvedeného obdobia (12 mesiacov).
12. Podľa prvostupňového orgánu verejnej správy, uvedeným konaním žalobca naplnil skutkovú podstatu porušenia finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z. z., nakoľko použil verejné prostriedky nad rámec oprávnenia, ktorým došlo k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov a preto s odkazom na § 31 ods. 9 zákona č. 523/2004 Z. z. Úrad vládneho auditu uložil žalobcovi v súlade s § 31 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. povinnosť odviesť do Štátneho rozpočtu SR verejné prostriedky, ktorých použitím nad rámec oprávnenia došlo k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov vo výške 62 177,44 Eur, a to na účet platobnej jednotky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň rozhodol, že podľa § 31 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. vznikne žalobcovi povinnosť platiť penále vo výške 0,1 % zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň omeškania s úhradou uloženého odvodu v prípade, ak tento nebude zaplatený v lehote, a to až do zaplatenia odvodu. Penále by bol žalobca povinný uhradiť na príjmový účet Úradu vládneho auditu.
13. Úrad v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že žalobcovi bol poskytnutý finančný príspevok spolu vo výške 142 370,67 Eur a ako oprávnené výdavky boli uznané výdavky vo výške 80 193,23 Eur (zo zdrojov EÚ a štátneho rozpočtu 59 842,69 Eur + 2 424,87 Eur + 17 925,67 Eur; bez vlastných zdrojov vo výške 34 368,53 Eur). Za predpokladu dodržania zmluvných podmienok by bol poskytnutý príspevok nenávratný, avšak nedodržaním zmluvných podmienok sa príspevok stal splatným. Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov vo výške 62 177,44 Eur bola doručená žalobcovi dňa 21.11.2012, napriek tomu uvedená suma finančných prostriedkov nebola vrátená. Vzhľadom na to, že posledná zálohová platba bola uhradená žalobcovi pred dátumom účinnosti (01.02.2014) Systému finančného riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007 - 2013, verzia 7.0 (ďalej len „Systém finančného riadenia"), aplikoval na daný prípad bod 4.8.2 písm. B), podľa ktorého bol žalobca ako prijímateľ povinný zúčtovať zálohové platby vo výške 100 % v lehote najneskôr 12 mesiacov odo dňa účinnosti tohto dokumentu, čo nesplnil. Tým, že žalobca nezúčtoval z poskytnutých zálohových platieb zostávajúcu sumu vo výške 62 177,44 Eur do stanoveného termínu, nepreukázal ich použitie na oprávnené výdavky, bol povinný sumu 62 177,44 Eur vrátiť do 7 kalendárnych dní od ukončenia uvedeného obdobia 12 mesiacov, t. j. do 09.02.2015, čo taktiež nesplnil.
14. Úrad v odôvodnení rozhodnutia tiež konštatoval, že ak žalobca časť z poskytnutého NFP vo výške 62 177,44 Eur nepoužil na oprávnené výdavky nevyhnuté na realizáciu aktivít Projektu a v súlade s podmienkami stanovenými článkom 14 bod 1 písm. c) a j) VZP, porušil § 19 ods. 6 zákona č. 523/2004 Z. z.
15. Úrad uzavrel, že na základe vykonaných administratívnych kontrol a dôkazových materiálov bolo preukázané porušenie finančnej disciplíny žalobcom podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z. z., v dôsledku čoho mu vznikla povinnosť podľa § 31 ods. 4 tohto zákona odviesť finančné prostriedky vo výške 62 177,44 Eur na účet platobnej jednotky a platiť penále vo výške 0,1 % zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, a to za každý aj začatý deň omeškania s úhradou uloženého odvodu až do jeho zaplatenia.
16. Voči vyššie uvedenému rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že nie sú splnené podmienky hypotézy ustanovenia § 4 ods. 4 písm. b) a c) zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite; že právomoc a pôsobnosť správneho orgánu konať a rozhodovať o porušení finančnej disciplíny v tomto konaní nie je daná; že podľa článku 3, bod 3.1 Zmluvy mohol byť poskytnutý NFP do výšky 271 390,- Eur, a žalobcovi bol poskytnutý NFP len vo výške 142 370,67 Eur preto nemohol použiť verejné prostriedky nad rámec oprávnenia podľa Zmluvy; že úrad jednostranne akceptoval argumentáciu Implementačnej agentúry MPSVR SR a Úrad sa ani po zrušení jeho prvšieho rozhodnutia odvolacím orgánom nevysporiadal s argumentáciou žalobcu uvedenou v jeho písomných podaniach zo dňa 13.04.2017 a 31.05.2017, pričom v odôvodnení rozhodnutia tieto podania ani neuviedol; že absentuje úvaha, na základe ktorej dospel úrad k záveru, že účastník konania nezúčtoval poskytnuté zálohové platby, keď zúčtoval dokonca viac; že neexistuje logický súvis medzi tvrdeným nezúčtovaním prostriedkov NFP a hypotézou § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z.
z.; že rozhodnutie úradu je nepreskúmateľné a správne konanie trpí vadou, ktorá mala za následok porušenie procesných práv účastníka konania. Žalobca v odvolaní uviedol, že trvá na svojej argumentácii v predchádzajúcich podaniach a navrhol odvolaciemu orgánu rozhodnutie Úradu zrušiť a vec mu vrátiť na nové prejednanie a rozhodnutie.
17. Ministerstvo financií SR, ako odvolací orgán (ďalej len žalovaný), rozhodnutím č: MF/014933/2017-243/1052 zo dňa 14.11.2017 odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Úradu vládneho auditu, pracovisko Bratislava zo dňa 17.10.2017 potvrdil.
18. V odôvodnení predmetného rozhodnutia žalovaný uviedol, že tvrdenia o nesplnení podmienok ustanovenia § 4 ods. 4 písm. b) a c) zákona č. 357/2015 Z. z. sú irelevantné a nepodložené na právnom základe, pretože podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 523/2004 Z. z. sa na účely tohto zákona rozumejú verejné prostriedky aj prostriedky Európskej únie a odvody Európskej únii.
19. K ďalším odvolacím námietkam uviedol, že Zmluva v bode 3.1 písm. c) stanovuje maximálnu možnú výšku, ktorú si môže prijímateľ v rámci realizácie projektu nárokovať. V bode 3.1 písm. d) Zmluvy je uvedené percento minimálneho podielu prijímateľa na spolufinancovanie projektu. Zmluvné strany sa dohodli, v zmysle bodu 5.1 Zmluvy, na používaní kombinovaných zálohových platieb a refundácie. Systém zálohových platieb vychádza z oprávnenia prijímateľa nárokovať si časť finančných prostriedkov z NFP ešte pred ich samotným použitím (článok 16 bod 4.1 ods. 4 VZP k Zmluve), a to prostredníctvom zálohových platieb. Zmluva určuje lehotu dokedy je prijímateľ povinný zálohovú platbu zúčtovať, resp. preukázať vynaložené prostriedky zo zálohovej platby. Výsledkom kontroly sa zistilo, že výdavky predložené účastníkom konania nebolo možné uznať za oprávnené v plnej výške, teda účastník konania zúčtoval sumu zálohovej platby iba vo výške 80 193,23 Eur, a finančné prostriedky vo výške 62 177,44 Eur sa stále považujú za nezúčtované. Podľa bodu 3.1 písm. d) Zmluvy výdavky, ktoré nie je možné považovať za oprávnené, znáša v plnom rozsahu prijímateľ. Preto finančné prostriedky, ktoré boli použité zo zálohových platieb ako neoprávnené výdavky nemožno považovať za zúčtované. K námietke, že sa úrad nevysporiadal s písomnými podaniami žalobcu, žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán verejnej správy sa dôkladne zaoberal každým podaním, avšak v každom podaní účastník konania uviedol tú istú argumentáciu, ktorú úrad zhodnotil v súlade s dôkaznými materiálmi a dospel k správnemu záveru v rozhodnutí č. 176/9170/17/51 zo dňa 17.10.2017.
20. Ohľadom úvahy Úradu vládneho auditu k zúčtovaným zálohovým platbám uviedol, že kompetenciu na posudzovanie oprávnenosti výdavkov mala výlučne Implementačná agentúra MPSVR SR, ktorá v súlade s § 28 ods. 8 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov môže rozhodnúť o vzniknutom nároku účastníka konania na NFP a príslušnú platbu. Podľa článku 3 ods. 3.1 písm. d) Zmluvy znáša neoprávnené výdavky prijímateľ. Podľa Systému finančného riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007 - 2013, verzia 7.0, účinný od 01.02.2014, mal účastník konania zúčtovať zálohové platby vo výške 100 % v lehote 12 mesiacov odo dňa účinnosti tohto dokumentu (do 02.02.2015), resp. vrátiť sumu nezúčtovaného rozdielu do 7 kalendárnych dní od ukončenia obdobia 12 mesiacov platobnej jednotke (do 09.02.2015), avšak prijímateľ túto povinnosť nesplnil.
21. Žalovaný uzavrel, že argumentácia v odvolaní nemala objektívne vplyv na skutkový stav veci a jej právne posúdenie. V správnom konaní sa posudzuje administratívnoprávna zodpovednosť osoby, ktorej boli poskytnuté finančné prostriedky. Podľa žalovaného bola v správnom konaní dôsledne dodržaná zásada zákonnosti a prvostupňový orgán verejnej správy konal v rozsahu a spôsobom, ktorý mu stanovili platné a účinné právne predpisy SR. Napokon poučil účastníka konania o možnosti požiadať úrad o vydanie splátkového kalendára.
22. Správnou žalobou podanou na Krajskom súde v Bratislave sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ÚVA a postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu. Navrhol zrušiť rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
23. Na námietku miestnej nepríslušnosti správneho súdu uplatnenú žalovaným vo vyjadrení k žalobe, Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 5S/13/2018-48 zo dňa 02.06.2020, právoplatným dňa 09.06.2020, postúpil vec Krajskému súdu v Banskej Bystrici ako súdu vecne a miestne príslušnému na konanie vo veci, aplikujúc § 18 ods. 2 SSP.
24. Krajský súd v Banskej Bystrici akceptoval postúpenie veci, pretože sa stotožňuje s právnym názorom, že na prejednanie veci je vecne a miestne príslušným správnym súdom Krajský súd v Banskej Bystrici, keďže sídlo orgánu verejnej správy prvého stupňa je vo Zvolene, t. j. v obvode Krajského súdu v Banskej Bystrici. Preto nie je významné, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané pracoviskom Úradu so sídlom v Bratislave, pričom správny súd poukazuje aj na právny názor vyplývajúcu z komentára k Správnemu súdnemu poriadku - JUDr. Jana Baricová, JUDr. Marián Fečík, prof. JUDr. Marek Števček, PhD., JUDr. Anita Filová a kolektív, C. H. Beck, Bratislava, 2018, strana 160. Zohľadnil tiež rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, napr. sp. zn. 8Nds/1/2019 zo dňa 29.05.2019.
25. Žalobca v žalobe namietal nedostatok splnenia podmienok hypotézy v ust. § 4 ods. 1 a 4 písm. b) a c) zákona č. 357/2015 Z. z., keďže prostriedky Európskeho sociálneho fondu neboli poskytnuté Slovenskej republike na základe medzinárodnej zmluvy, ale na inom právnom základe, a to na základe Národného strategického referenčného rámca a príslušného operačného programu Zamestnanosť a Sociálna inklúzia, pričom ani jeden z týchto dokumentov nemá povahu medzinárodnej zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že právomoc a pôsobnosť správneho orgánu konať a rozhodovať o porušení finančnej disciplíny v tomto konaní nie je daná, t. j. správny orgán nemôže ani začať toto správne konanie a nemôže v jeho rámci ani vydať žiadne rozhodnutie. Podľa žalobcu je prvostupňové rozhodnutie nepreskúmateľné, ak nie je možné vyvodiť na základe akej medzinárodnej zmluvy založil prvostupňový orgán verejnej správy svoju právomoc a pôsobnosť. Rovnako je nepreskúmateľné rozhodnutie žalovaného, ktorý sa podľa žalobcu nedostatočným spôsobom vysporiadal s odvolacou námietkou ohľadom nesplnenia podmienky § 4 ods. 4 písm. b) a c) zákona č. 357/2015 Z. z. Skutočnosť, že žalobcovi boli poskytnuté verejné prostriedky, žiadnym spôsobom nesúvisí s naplnením hypotézy § 4 zákona č. 357/2015 Z. z.
26. Žalobca tvrdil, že ani jedno uvedené konanie žalobcu, ktorého sa dopustil - nezúčtovanie zálohovej platby v stanovenej lehote a nevrátenie nezúčtovaného rozdielu poskytnutej platby, z objektívnej stránky sa vecne a obsahovo nevzťahuje na hypotézu skutkovej podstaty porušenia finančnej disciplíny v zmysle § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z. z., v zmysle ktorého: „porušením finančnej disciplíny je poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým dôjde k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov".
27. Podľa žalobcu sa uvedená skutková podstata vzťahuje len na tie prípady, ak daný subjekt, ktorému boli poskytnuté verejné prostriedky, disponuje prostriedkami vo výške nad rámec výšky stanovenej v oprávnení a tieto prostriedky použije nad rámec tejto výšky. Žalobcovi však neboli poskytnuté verejné prostriedky nad maximálnu hranicu uvedenú v zmluve, keď podľa čl. 3 bod. 3.1. Zmluvy mu mohol byť poskytnutý NFP do výšky 271 390,- Eur, pričom mu boli poskytnuté verejné prostriedky len vo výške 142 370,67 Eur. žalobca teda nemohol použiť verejné prostriedky nad rámec oprávnenia v zmysle Zmluvy. Žalobca tvrdil, že nie je možné zamieňať si povinnosť prijímateľa (žalobcu) zúčtovať poskytnutý NFP a rozhodovanie poskytovateľa o oprávnenosti výdavkov. Nesúhlasil s úvahou ÚVA, ako aj žalovaného, že oprávnený výdavok = zúčtovaný výdavok, pričom výdavky, ktoré poskytovateľ posúdil ako neoprávnené, považuje žalovaný za nezúčtované. Zúčtovanie znamená predloženie dokladov o výdavkoch, na ktoré bola použitá poskytnutá platba. Keby žalobca poskytnuté platby nezúčtoval, nemohol by ani poskytovateľ rozhodnúť o neoprávnenosti výdavkov. Podľa žalobcu neexistuje ani logický súvis medzi tvrdeným nevyúčtovaním prostriedkov NFP a hypotézou § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z. z., ktorá predpokladá existenciu určitého oprávnenia a určitého limitu na čerpanie prostriedkov.
28. Žalobca nesúhlasil s argumentáciou žalovaného, že dôvod rozhodnutia o neoprávnenosti výdavkov nie je správny orgán kompetentný posudzovať a poukázal na ustanovenie § 32 ods. 1 Správneho poriadku, v zmysle ktorého je povinnosťou správneho orgánu zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. V danom prípade sa nejedná ani o prípad predbežnej otázky, v zmysle § 40 ods. 1 Správneho poriadku. Implementačná agentúra MPSVR SR nevydala žiadne rozhodnutie o oprávnenosti, ktoré by malo povahu rozhodnutia, ktoré by bolo spôsobilé nadobudnúť právoplatnosť, preto bol správny orgán oprávnený urobiť si úsudok o otázke oprávnenosti sám. Postup žalovaného označil za alibistický, keďže posúdenie oprávnenosti výdavkov je aktom zmluvnej protistrany žalobcu a správnosť takéhoto aktu v prípade akceptovania prístupu správneho orgánu nemohla byť ani preskúmavaná a žalobca by tak bol vydaný na „nemilosť" zmluvnej protistrany (MPSVR SR), bez možnosti brániť sa. Tvrdil, že správny orgán (ÚVA aj žalovaný) bol oprávnený preskúmať otázku oprávnenosti výdavkov.
29. Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť podľa § 190 SSP.
30. K jednotlivým žalobným bodom uviedol, že podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 523/2004 Z. z. sa verejnými prostriedkami rozumejú finančné prostriedky, s ktorými hospodária právnické osoby verejnej správy a verejnými prostriedkami sú aj prostriedky Európskej únie a odvody Európskej únii. Verejnými prostriedkami sú prostriedky poskytnuté z EÚ Slovenskej republike, ktoré sa ďalej poskytli konečným prijímateľom prostredníctvom platobného orgánu a prostriedky odvedené do rozpočtu EÚ. Podľa § 31 ods. 9 uvedeného zákona odvod, penále a pokuta za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní s prostriedkami EÚ právnickou osobou alebo fyzickou osobou ukladá Úrad vládneho auditu, ktorý ich aj vymáha.
31. Žalovaný nesúhlasil s nenaplnením skutkovej podstaty porušenia finančnej disciplíny v zmysle hypotézy § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z. z. vzhľadom na skutok - konanie, ktorého sa dopustil žalobca. Zopakoval argumentáciu uvedenú v odôvodnení rozhodnutia žalovaného s poukazom na článok 3 bod 3.1, písm. c) Zmluvy v ktorom je stanovená maximálna výška, ktorú si môže prijímateľ nárokovať v rámci Projektu od poskytovateľa spolu s percentuálnym vyjadrením, t. j. 70 % z celkových oprávnených výdavkov. Zmluvné strany dohodli, že sa bude používať kombinácia zálohových platieb a refundácie. Podľa článku 16, ods. 4, bod 4.1 VZP sa podľa systému zálohových platieb poskytujú platby na oprávnené výdavky Projektu na základe žiadosti o platbu - poskytnutie zálohovej platby a žiadosti o platbu - zúčtovanie zálohovej platby. Teda prijímateľ mal možnosť nárokovať si časť finančných prostriedkov z NFP pred ich použitím prostredníctvom zálohových platieb, čo aj urobil. Administratívnymi kontrolami však bolo zistené, že výdavky, ktoré predložil poskytovateľovi, nebolo možné uznať v plnej výške za oprávnené. Podľa článku 16, ods. 4, bod. 4.15 VZP vzniká prijímateľovi nárok na vyplatenie príslušnej platby len v rozsahu v akom poskytovateľ rozhodne o oprávnenosti výdavkov. Žalobcovi bol poskytnutý NFP vo výške 142 370,67 Eur, pričom zúčtoval iba časť sumy zálohovej platby vo výške 80 193,23 Eur a zvyšok finančných prostriedkov vo výške 62 177,44 Eur sa považuje za nezúčtovaný. Výdavky, ktoré nie sú oprávnené, nie je možné považovať za zúčtované. Nezúčtované finančné prostriedky mal žalobca povinnosť nahradiť z vlastných zdrojov alebo ich vrátiť poskytovateľovi v stanovenej lehote. Žalobca nezúčtované prostriedky v stanovenej lehote nevrátil, preto mu vznikla povinnosť vrátiť ich v súlade s článkom 10 ods. 1 písm. g) VZP.
32. Žalovaný zotrval na stanovisku, že kompetenciu na posudzovanie oprávnenosti výdavkov má výlučne Implementačná agentúra MPSVR SR, pričom je jediná, ktorá môže rozhodnúť o vzniknutom nároku prijímateľa NFP na príslušnú platbu. Správny orgán nemôže subsumovať práva a povinnosti Implementačnej agentúry MPSVaR SR.
33. Žalovaný uzavrel, že žalobca v správnej žalobe neuviedol žiadne nové vyjadrenia, opisuje opätovne tie isté skutočnosti ako v priebehu celého správneho konania. Tvrdenia žalobcu označil za účelové, nepodložené dôkazmi a ani právne odôvodnené. Konštatoval, že žalobca uzatvoril s Úradom vládneho auditu dňa 06.03.2018 Dohodu o splátkach podľa § 7 zákona č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu, v ktorej žalobca dlh uvedený v rozhodnutí uznal v celom rozsahu, čo do dôvodu a výšky (článok 3 Dohody o splátkach). Dňa 08.03.2018 bolo žalobcovi doručené aj vyčíslenie výšky penále.
34. Žalobca nevyužil právo podať repliku.
35. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP na deň 18.11.2020.
36. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu zotrval v celom rozsahu na podanej žalobe. Tvrdil, že rozhodnutia žalovaného a Úradu sú nezákonné, pretože nespĺňajú zákonné náležitosti v zmysle Správneho poriadku a orgány verejnej správy sa v konaní nevysporiadali s tým, aby zisťovali riadne skutočný stav veci, len prevzali závery Implementačnej agentúry. Konanie označil za formálne, v ktorom sa vôbec nezisťovala materiálna pravda. Trval na tom, že orgány verejnej správy si nesplnili svoju zákonnú povinnosť preskúmať závery predložené Implementačného agentúrou, čo zároveň spôsobilo nepreskúmateľnosť rozhodnutia. V záznamoch z administratívnych kontrol je síce odkaz na Usmernenie N3/2007, ale v čase uzatvorenia Zmluvy neboli žiadne limity pre výšku oprávnenosti výdavku, pričom už v
prvom vyjadrení po doručení oznámenia o začatí správneho konania namietal retroaktívne použitie tohto usmernenia. Navrhol zabezpečiť dôkaz - správu z auditu Ministerstva financií SR ohľadom Usmernenia N3/2007 a jeho používania Ministerstvom práce sociálnych vecí a rodiny SR, keď zo záveru správy vyplýva, že toto usmernenie je nedovolené používať retroaktívne, používať sa môže iba v znení do uzatvorenia zmluvy o poskytnutí NFP. Potvrdil, že v čase vynaloženia výdavkov už boli aktualizácie č. 9 a č. 10 uvedeného usmernenia účinné, ale limity boli zavedené počas dohodnutých obchodnoprávnych vzťahov s jeho dodávateľmi v rámci verejného obstarávania, a to ohľadom dodania rôznych služieb v rámci Projektu za cenu zodpovedajúcu Projektu a potom po dodaní služieb a zaplatení dohodnutej ceny pri predložení predmetných faktúr na zúčtovanie, tieto neboli v rámci administratívnej kontroly uznané za oprávnené výdavky v celom rozsahu, boli považované za nehospodárne s odkazom na stanovené limity v zmysle usmernenia N3/2007, s čím žalobca počas uzatvárania kontraktov s dodávateľmi služieb nepočítal.
37. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní v celom rozsahu zotrvala na písomnom vyjadrení k žalobe, ako aj na zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. Nad rámec tam uvedenej argumentácie poukázala na to, v čom spočíva kontrolný mechanizmus pri kontrole nakladania s predmetnými finančnými prostriedkami a uviedla že žalobca sa zaviazal v zmysle čl. 5 Zmluvy sledovať aktuálne zmeny, čo sa týka podmienok čerpania, ako aj limitov. Úrad sa zaoberal zisteniami z administratívnych kontrol v zmysle záznamov, z ktorých preukázateľne vyplýva, čo bolo zistené a z akých dôvodov došlo k neuznaniu deklarovaných výdavkov v celom rozsahu. Zistený skutkový stav veci považovala za postačujúci pre rozhodnutie. Zotrvala na stanovisku, že len poskytovateľ môže vyhodnotiť, či sa jedná o oprávnené výdavky alebo nie. Žalobca len argumentačne namietal nesprávnosť postupu, avšak neposkytol žiadne dôkazy na svoje tvrdenia a teda Úrad ani nemal čo vyhodnocovať v rámci vykonávania dokazovania a pri rozhodovaní vychádzal z preukázaných zistení vyplývajúcich zo záznamov z administratívnych kontrol. Z nich je dostatočne zrozumiteľné prečo došlo k neuznaniu nárokovanej sumy v celom rozsahu a v akom rozsahu bol uznaný výdavok za oprávnený, keďže v poznámke k nemu je vždy uvedený dôvod, napr. že výdavok sa krátil na základe nehospodárnosti v zmysle Usmernenia RO č. N3/2007 v aktuálnom znení. Pokiaľ právny zástupca žalobcu navrhol doplniť dokazovanie správou z vykonaného auditu ohľadom používania Usmernenia N3/2007 konštatovala, že správa z auditu nie je rozhodnutím, je to len zistenie, ktoré nie je záväzným pre posúdenie zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. Limity nestanovuje ministerstvo, s tým, že tiež jeho činnosť pri nakladaní s týmito prostriedkami je kontrolovania a usmerňovaná Európskou komisiou. Poukazovanie na obchodnoprávne vzťahy žalobcu s jeho dodávateľmi označila za bezvýznamné a konštatovala, že pokiaľ žalobca mal za to, že došlo k porušeniu zmluvných podmienok, mal možnosť v zmysle čl. 6 bod 6.8 Zmluvy obrátiť sa s určovacou žalobou na všeobecný súd. Ak žaloba nebola podaná, potom žalovaný resp. prvostupňový orgán verejnej správy vychádza striktne z dohodnutých zmluvných podmienok.
38. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, vrátane postupu ktorý im predchádzal, a to nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale vzhľadom na to že sa jedná o správnu žalobu vo veciach správneho trestania, posudzujúc či v postupe alebo v rozhodnutiach orgánov verejnej správy nie je niektorá z vád uvedených v § 195 písm. a) až e) SSP, na ktorú by musel prihliadnuť ex offo. V prejednávanej veci správny súd nezistil dôvod postupovať v zmysle § 196 SSP. Už preskúmaním zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného výlučne z dôvodov nezákonnosti uplatnených v žalobe, dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná pre namietané pochybenie pri zisťovaní skutkového stavu veci, čo samo osebe vyústilo do zrušenia rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d), písm. e) a g) SSP, t. j. pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a taktiež z dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. V súlade s § 191 ods. 4 SSP správny súd vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
39. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bola v spojení s rozhodnutím Úradu vládneho auditu žalobcovi uložená sankcia za porušenie finančnej disciplíny - odvod v sume 62 177,44 EUR a penále vo výške 0,1 % z odvodu za každý aj začatý deň omeškania s úhradou odvodu. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 22.11.2017 a vykonateľnosť 07.12.2017. Z administratívneho spisu vyplýva, že odvod a penále (vyčíslené vo výške 5 533,79 Eur za obdobie od 08.12.2017 do
06.03.2018 - do dňa účinnosti dohody o splátkach) žalobca už zaplatil v mesačných splátkach, v období apríl až september 2018.
40. Úrad rozhodol na základe zistení z administratívnych kontrol, zo záznamov z vykonania ktorých vyplynulo, že z poskytnutých zálohových platieb, spolu vo výške 142.370,67 EUR použil žalobca v súlade so Zmluvou finančné prostriedky vo výške 80.193,23 EUR, pričom ostatné nezúčtoval riadne a včas a bol povinný ich vrátiť v rozsahu 62.177,44 EUR. Vzhľadom na to, že posledná zálohová platba bola uhradená žalobcovi pred dátumom účinnosti (01.02.2014) Systému finančného riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007 - 2013, verzia 7.0, aplikoval na daný prípad bod 4.8.2 písm. B), podľa ktorého bol žalobca ako prijímateľ povinný zúčtovať zálohové platby vo výške 100 % v lehote najneskôr 12 mesiacov odo dňa účinnosti tohto dokumentu (do 02.02.2015), čo nesplnil. Tým, že žalobca nezúčtoval z poskytnutých zálohových platieb zostávajúcu sumu vo výške 62 177,44 Eur do stanoveného termínu, nepreukázal ich použitie na oprávnené výdavky, bol povinný sumu 62 177,44 Eur vrátiť do 7 kalendárnych dní od ukončenia uvedeného obdobia 12 mesiacov, t. j. do 09.02.2015, čo taktiež nesplnil.
41. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z.; porušením finančnej disciplíny je a) poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov v rozpore s určeným účelom, b) poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým dôjde k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov, c) neodvedenie prostriedkov subjektu verejnej správy v ustanovenej alebo určenej lehote a rozsahu, d) neodvedenie výnosu z verejných prostriedkov do rozpočtu subjektu verejnej správy podľa tohto alebo osobitného zákona e) prekročenie lehoty ustanovenej alebo určenej na použitie verejných prostriedkov, f) prekročenie rozsahu splnomocnenia na prevzatie záväzkov podľa § 19 ods. 5, g) umožnenie bezdôvodného obohatenia získaním finančného prospechu z verejných prostriedkov, h) konanie v rozpore s § 15 až 18, i) použitie verejných prostriedkov na financovanie, založenie alebo zriadenie právnickej osoby v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi, j) nehospodárne, neefektívne a neúčinné vynakladanie verejných prostriedkov, k) nedodržanie ustanoveného alebo určeného spôsobu nakladania s verejnými prostriedkami, l) úhrada preddavku z verejných prostriedkov v rozpore s týmto zákonom alebo v rozpore s podmienkami určenými pri poskytnutí verejných prostriedkov, m) porušenie pravidiel a podmienok pri poskytovaní prostriedkov z rozpočtu verejnej správy subjektom verejnej správy, n) porušenie pravidiel a podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté.
42. Podľa § 31 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z.; za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. a) sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny a penále vo výške 0,1% zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň porušenia finančnej disciplíny do dňa odvedenia finančných prostriedkov vrátane, najviac do výšky tejto sumy; za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. a) pri nakladaní so štátnymi finančnými aktívami poskytnutými ako úver, pôžička alebo návratná finančná výpomoc sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny, v ktorej nebola istina do dňa skončenia kontroly alebo vládneho auditu splatená, a pokuta vo výške 10% zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny.
43. Podľa § 31 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z.; za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. b) sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny a penále vo výške 0,1% zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň omeškania s úhradou uloženého odvodu. Za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. c) a d) sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny a penále vo výške 0,1% zo sumy neodvedenej v ustanovenej alebo určenej lehote za každý deň prekročenia lehoty na odvedenie finančných prostriedkov až do dňa ich odvedenia vrátane. Ak právnická osoba alebo fyzická osoba sama zistí porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. c) a d) alebo sa zistí porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. c) a d) pri výkone kontroly alebo vnútorného auditu a právnická osoba alebo fyzická osoba protiprávny stav odstráni alebo odvedie finančné prostriedky vo výške porušenia finančnej disciplíny do dňa skončenia kontroly alebo vnútorného auditu, najneskôr do začatia vládneho auditu, správne konanie sa nezačne.
44. Podľa § 31 ods. 5 zákona č. 523/2004 Z. z.; za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. e) sa ukladá penále vo výške 0,1% zo sumy použitej po ustanovenej alebo určenej lehote za každý deň prekročenia lehoty na použitie verejných prostriedkov až do dňa použitia vrátane, najviac do výšky tejto sumy.
45. Podľa § 31 ods. 6 zákona č. 523/2004 Z. z.; za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. f) až i) sa ukladá pokuta. Pokuta za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. f) a g) sa ukladá od 200 eur do 10 000 eur v závislosti od závažnosti porušenia finančnej disciplíny a dĺžky trvania protiprávneho stavu. Za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. h) a i) sa pokuta ukladá od 200 eur do 3 300 eur v závislosti od závažnosti porušenia finančnej disciplíny a dĺžky trvania protiprávneho stavu.
46. Podľa § 31 ods. 7 zákona č. 523/2004 Z. z.; subjekt verejnej správy, ktorý porušil finančnú disciplínu podľa odseku 1 písm. a) až n), je povinný uplatniť voči zamestnancovi zodpovednému za porušenie finančnej disciplíny postup podľa osobitných predpisov. Ak sa verejné prostriedky poskytli za podmienok, ktorých nesplnenie je spojené s povinnosťou ich vrátenia, uplatní sa pri porušení týchto podmienok rovnaký postup vrátane sankcie ako pri porušení finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. b).
47. Podľa § 31 ods. 9 zákona č. 523/2004 Z. z.; odvod, penále a pokutu za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní s verejnými prostriedkami ukladá a vymáha orgán vykonávajúci kontrolu, auditujúci orgán alebo orgán dozoru štátu v rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi.
48. Podľa § 31 ods. 10 zákona č. 523/2004 Z. z.; ak porušenie finančnej disciplíny, za ktoré sa ukladá odvod a penále podľa tohto zákona a ukladá sa alebo sa môže uložiť pokuta podľa tohto zákona, zistí pri výkone kontroly alebo auditu podľa osobitného predpisu orgán, ktorý nie je oprávnený na uloženie sankcie podľa tohto paragrafu a § 32 a protiprávny stav nie je odstránený podľa tohto zákona alebo osobitného zákona, je povinný oznámiť porušenie finančnej disciplíny orgánu vykonávajúcemu kontrolu, auditujúcemu orgánu alebo orgánu dozoru štátu podľa odseku 9.
49. Podľa § 31 ods. 11 zákona č. 523/2004 Z. z.; odvod, penále a pokutu za to isté porušenie finančnej disciplíny možno uložiť len raz.
50. Podľa § 31 ods. 12 zákona č. 523/2004 Z. z.; ukladanie a vymáhanie odvodu, penále a pokuty sa riadi všeobecnými predpismi o správnom konaní. Na správu pohľadávky štátu vzniknutej z tohto titulu sa vzťahuje osobitný predpis. Ak subjekt, ktorý porušil finančnú disciplínu, postupuje v súlade s dohodou uzatvorenou podľa osobitného predpisu, za deň odvedenia prostriedkov na účely určenia výšky penále sa považuje deň účinnosti tejto dohody podľa osobitného predpisu.
51. Podľa § 31 ods. 14 zákona č. 523/2004 Z. z.; odvod, penále a pokutu za porušenie finančnej disciplíny možno uložiť do piatich rokov odo dňa preukázaného zistenia porušenia finančnej disciplíny.
52. Podľa § 31 ods. 16 zákona č. 523/2004 Z. z.; ak je porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. a) až i) aj porušením povinností ustanovených osobitným predpisom, uložia sa sankcie za porušenie finančnej disciplíny podľa tohto zákona, ak sa za takéto porušenie neukladajú sankcie podľa osobitného predpisu.
53. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal nedostatok splnenia podmienok hypotézy ustanovenia § 4 ods. 1 a 4 písm. b) a c) zákona č. 357/2015 Z. z., nedostatok právomoci Úradu na konanie, správny súd považuje túto žalobnú námietku za nedôvodnú.
54. Podľa § 4 odsek ods. 1 zákona č. 357/2015 Z. z. o vládnom audite a finančnej kontrole; zriaďuje sa Úrad vládneho auditu s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky so sídlom vo Zvolene. Úrad vládneho auditu s písomným súhlasom ministerstva financií je oprávnený zriaďovať svoje pracoviská.
55. Podľa § 4 odsek 4 písm. b) zákona č. 357/2015 Z. z.; úrad vládneho auditu rozhoduje v konaní o porušení finančnej disciplíny pri nakladaní s finančnými prostriedkami zo zahraničia poskytnutými na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, s finančnými prostriedkami štátneho rozpočtu, ak ich poskytnutie je podmienkou poskytnutia týchto finančných prostriedkov, v
konaní o porušení finančnej disciplíny štátnou rozpočtovou organizáciou a štátnou príspevkovou organizáciou alebo o porušení finančnej disciplíny inou osobou pri nakladaní s finančnými prostriedkami štátneho rozpočtu a s finančnými prostriedkami Európskej únie; to neplatí, ak ide o rozhodovanie v konaní o porušení finančnej disciplíny prijímateľom pri nakladaní s finančnými prostriedkami Európskej únie podľa osobitného predpisu a s finančnými prostriedkami štátneho rozpočtu na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie poskytnutými Pôdohospodárskou platobnou agentúrou, na ktoré sa vzťahuje osobitný predpis.
56. Podľa § 4 ods. 4 písm. c) zákona č. 357/2015 Z. z; úrad vládneho auditu ukladá a vymáha sankcie za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní s finančnými prostriedkami zo zahraničia poskytnutými na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, s finančnými prostriedkami štátneho rozpočtu, ak ich poskytnutie je podmienkou poskytnutia týchto finančných prostriedkov, za porušenie finančnej disciplíny štátnou rozpočtovou organizáciou a štátnou príspevkovou organizáciou alebo za porušenie finančnej disciplíny inou osobou pri nakladaní s finančnými prostriedkami štátneho rozpočtu a s finančnými prostriedkami Európskej únie; to neplatí, ak ide o ukladanie a vymáhanie sankcií za porušenie finančnej disciplíny prijímateľom pri nakladaní s finančnými prostriedkami Európskej únie podľa osobitného predpisu a s finančnými prostriedkami štátneho rozpočtu na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie poskytnutými Pôdohospodárskou platobnou agentúrou, na ktoré sa vzťahuje osobitný predpis.
57. Implementačná agentúra Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR postupovala v súlade s § 31 ods. 10 zákona č. 523/2004 Z. z., ak ako orgán nie oprávnený na ukladanie sankcií (odvod, penále, pokuta) pri zistení porušenia finančnej disciplíny, dala podnet na správne konanie Úradu vládneho auditu, orgánu verejnej správy, do pôsobnosti ktorého patrí ukladať a vymáhať sankcie za porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 9 zákona č. 523/2004 Z. z. Vec postúpila za účelom vyvodenia zodpovednosti žalobcu, eventuálne za účelom uloženia príslušnej sankcie zodpovedajúcej konkrétnej skutkovej podstate za porušenie finančnej disciplíny (§ 31 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z.) ako prijímateľa verejných finančných prostriedkov, ktorý v stanovenej lehote nesplnil povinnosť riadneho zúčtovania zálohovo poskytnutých finančných prostriedkov v zmysle Zmluvy a ani ich nevrátil.
58. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 523/2004 Z. z.; na účely tohto zákona sa rozumie verejnými prostriedkami finančné prostriedky, s ktorými hospodária právnické osoby verejnej správy; verejnými prostriedkami sú aj prostriedky Európskej únie a odvody Európskej únii.
59. Podľa § 24 ods. 7 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva; riadiaci orgán poskytuje prostredníctvom platobnej jednotky prijímateľovi z výdavkov štátneho rozpočtu podľa osobitného predpisu prostriedky z fondov Európskej únie, okrem prostriedkov operačných programov spadajúcich do cieľa Európska územná spolupráca, pričom tieto prostriedky sa zaraďujú do príjmov štátneho rozpočtu podľa osobitného predpisu.
60. Z vyššie citovanej právnej úpravy a zo Zmluvy je zrejmé, že žalobca ako prijímateľ použil finančné prostriedky Európskej únie (Projekt spolufinancovaný fondom: Európsky sociálny fond) a štátneho rozpočtu SR (článok 2, bod 2.5 Zmluvy), na nakladanie s ktorými, na kontrolu a vládny audit použitia týchto finančných prostriedkov, ukladanie a vymáhanie sankcií za porušenie finančnej disciplíny sa vzťahuje právny režim predpisov Európskeho spoločenstva a SR. Žalovaný, ako aj Úrad vládneho auditu postupoval v konaní v zmysle zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva, zákona č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly, zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite. Napokon žalobca v zmysle čl. 3, bod 3. 6. Zmluvy zobral na vedomie, že NFP, a to aj každá jeho časť je finančným prostriedkom vyplateným zo štátneho rozpočtu SR a na nakladanie s predmetnými finančnými prostriedkami sa vzťahuje právny režim v zmysle vymenovaných zákonov. V dôsledku nezúčtovania zálohových platieb riadne a včas, ako aj následného nevrátenia nezúčtovanej časti poskytnutých finančných prostriedkov došlo k porušeniu a nesplneniu podmienok Zmluvy, čo bolo dôvodom pre postup Implementačnej agentúry v zmysle § 31 ods. 10 zákona č. 523/2004 Z. z. na podanie oznámenia Úradu vládneho auditu na začatie správneho konania, ktorý podľa § 31 ods. 9 uvedeného zákona ukladá odvod, penále a pokutu za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní s finančnými prostriedkami Európskej únie právnickou osobou alebo fyzickou osobou a ktorý predmetné
sankcie aj vymáha. Preto dôvody o nemožnosti vedenia predmetného správneho konania uvedené žalobcom sú nedôvodné.
61. Žalobca žiadosťami o zúčtovanie zálohových platieb uplatnil výdavky, ktoré podľa záznamov z administratívnych kontrol nespĺňajú pravidlá oprávnenosti. Nemožno zamieňať predloženie žiadosti o zúčtovanie zálohových platieb so splnením si povinnosti zúčtovať poskytnuté zálohové platby, čo znamená preukázať, že deklarované výdavky sú oprávnenými výdavkami v zmysle článku 14 VZP. Len také výdavky možno označiť za zúčtované na použitie poskytnutej zálohovej platby v zmysle podmienok Zmluvy. Nebolo sporné, že prijímateľ sa s poskytovateľom dohodli na spôsobe financovania projektu prostredníctvom zálohových platieb a ich refundácie, čomu plne zodpovedal postup Implementačnej agentúry pri poskytovaní zálohových platieb a pri posudzovaní oprávnenosti výdavkov predložených žalobcom na zúčtovanie zálohových platieb.
62. Žalobca namietal nesprávnu kvalifikáciu skutku, ak konanie žalobcu Úrad vládneho auditu podriadil pod skutkovú podstatu porušenia finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z. z. Správny súd nepovažuje ani túto žalobnú námietku za dôvodnú. Predmetná skutková podstata predpokladá poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým dôjde k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov. Žalobca mohol porušiť finančnú disciplínu len v súvislosti s použitím verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia. To, že boli použité zálohovo poskytnuté verejné finančné prostriedky na účel Projektu v súlade s dohodnutými podmienkami v Zmluve a súvisiacich dokumentoch, mal prijímateľ povinnosť v lehote preukázať zúčtovaním zálohových platieb, predložením zodpovedajúcich výdavkov majúcich povahu opránených. Ak žalobca nepreukázal/nedoložil také výdavky, ktoré by spĺňali pravidlá/podmienky oprávnenosti, čerpal finančné prostriedky nad rámec oprávnenia, a to vo vzťahu ku konkrétnej zálohovej platbe, pričom zároveň došlo k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov, a to v rozsahu rozdielu medzi poskytnutými zálohami (a nie celkovým nárokom na nenávratný finančný príspevok) a nepreukázaným ich použitím v zmysle podmienok Zmluvy. Rámec oprávnenia - záväzok/povinnosť použiť poskytnutý NFP výlučne na úhradu celkových oprávnených výdavkov na realizáciu aktivít Projektu a za splnenia podmienok stanovených Zmluvou bol určený v článku 2, bod 2.4 a v článku 3, bod 3.3 Zmluvy v spojení s článkom 1, bod 1 VZP spolu s kritériami oprávnenosti výdavkov definovanými v článku 14 bod 1 písm. c) a písm. j) VZP. Tým, že žalobca uvedenú povinnosť porušil, došlo k použitiu verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým došlo k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov.
63. Preto Úrad vládneho auditu správne podriadil konanie žalobcu pod skutkovú podstatu porušenia finančnej disciplíny v zmysle § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z. z.. Podstatné je to, či žalobca svojím konaním naplnil túto skutkovú podstatu porušenia finančnej disciplíny, nie či by konanie žalobcu bolo možné eventuálne subsumovať aj pod iné skutkové podstaty porušenia finančnej disciplíny v zmysle § 31 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z., čo napokon žalobca ani netvrdil.
64. Poskytnuté verejné finančné prostriedky sa stanú nenávratným finančným príspevkom len v prípade dodržania podmienok Zmluvy a podmienok uvedených v súvisiacich dokumentoch, inak v rozsahu nesplnenia podmienok sa príspevok stal splatným s povinnosťou jeho vrátenia. Žalobca porušil podmienky Zmluvy, ak poskytnuté finančné prostriedky formou zálohových platieb riadne, čo do rozsahu a v lehote (včas) nezúčtoval, t. j. nepoužil ich na úhradu oprávnených výdavkov, a preto bol povinný ich vrátiť poskytovateľovi v zmysle Systému finančného riadenia, účinného od 01.02.2014. Prijatím tohto dokumentu sa umožnilo žalobcovi ako prijímateľovi vrátiť tieto finančné prostriedky až do 09.02.2015, teda do 7 dní po uplynutí určenej novej 12 mesačnej lehoty na ich dodatočné zúčtovanie (na zálohové platby poskytnuté pred účinnosťou tohto dokumentu) od účinnosti predmetného dokumentu (do 02.02.2015), t. j. došlo k posunutiu splatnosti nezúčtovaných finančných prostriedkov a určeniu nového dátumu na ich vrátenie, od kedy aj beží lehota pre možnosť sankcionovania pre porušenie finančnej disciplíny v zmysle § 31 ods. 14 zákona č. 523/2004 Z. z., ak žalobca nezúčtoval zálohové platby čo do rozsahu a včas, a finančné prostriedky ani nevrátil.
65. Žalobnú námietku, že správny orgán (ÚVA aj žalovaný) nepostupoval v súlade so zákonom (§ 32 ods. 1 Správneho poriadku), ak neposudzoval dôvody neuznania výdavkov Implementačnou agentúrou MPSVR SR, v dôsledku čoho rozhodol na základe neúplne zisteného skutočného stavu veci, s tvrdením, že ÚVA bol oprávnený preskúmavať otázku oprávnenosti výdavkov, považuje správny súd za dôvodnú.
Pochybenie pri zisťovaní skutkového stavu veci vyústilo do zrušenia žalobou napadnutého rozhodnutia z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d), písm. e) a písm. g) SSP.
66. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb.; rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
67. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb.; správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
68. Podľa § 32 ods. 2 prvá veta zákona č. 71/1967 Zb.; podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti.
69. Podľa § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.; správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
70. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb.; rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
71. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb.; rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
72. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb.; v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
73. Podľa § 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb.; odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.
74. Podľa § 60a zákona č. 71/1967 Zb.; ustanovenia prvej až tretej časti sa primerane vzťahujú aj na konanie o odvolaní.
75. Podľa §24b ods. 1 a 2 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva; (1) Kontrolu projektu vykonáva riadiaci orgán. Riadiaci orgán môže poveriť výkonom kontroly projektu právnickú osobu, ktorá má odborné, personálne a materiálne predpoklady na výkon tejto kontroly; tým nie je dotknuté ustanovenie § 7 ods. 3. (2) Kontrolou projektu riadiaci orgán overuje a) plnenie podmienok poskytnutia pomoci a podpory, b) súlad platby a súvisiacej dokumentácie s osobitnými predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a na základe ktorých sa Slovenskej republike poskytujú prostriedky zo zahraničia a uzatvorenými zmluvami podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, c) hospodárnosť, efektívnosť, účinnosť a účelnosť použitia pomoci a podpory.
76. Podľa §24c zákona č. 528/2008 Z. z.; administratívna kontrola je kontrola vykonávaná riadiacim orgánom, ktorý overuje doklady a iné písomnosti predložené kontrolovaným subjektom.
77. Podľa §24d ods. 2 písm. b) zákona č. 528/2008 Z. z.; zamestnanci riadiaceho orgánu sú pri vykonávaní administratívnej kontroly povinní b) oboznámiť kontrolovaný subjekt so závermi administratívnej kontroly.
78. Podľa §24e ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z.; z administratívnej kontroly vypracuje riadiaci orgán záznam, ktorý obsahuje a) označenie riadiaceho orgánu, ktorý administratívnu kontrolu vykonal, b) mená a priezviská zamestnancov riadiaceho orgánu, ktorí administratívnu kontrolu vykonali, c) označenie kontrolovaného subjektu, d) miesto a čas vykonania administratívnej kontroly, e) závery administratívnej kontroly a opis zistených nedostatkov, f) zoznam dokladov a iných písomnosti vzťahujúcich sa k predmetu administratívnej kontroly, g) dátum vyhotovenia záznamu, h) podpisy zamestnancov riadiaceho orgánu, ktorí administratívnu kontrolu vykonali.
79. Podľa § 26 ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z.; ochrana finančných záujmov zahŕňa prevenciu, odhaľovanie, zisťovanie a riešenie nezrovnalostí, prijímanie nápravných opatrení vo forme finančných opráv a vysporiadania finančných vzťahov a iných nápravných opatrení.
80. Ustanovenie § 31 ods. 12 zákona č. 523/2004 Z. z. odkazuje na subsidiárne použitie všeobecného predpisu o správnom konaní pri ukladaní a vymáhaní odvodu, penále a pokuty. Úrad vládneho auditu vo svojom rozhodnutí konštatoval porušenie finančnej disciplíny žalobcom podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z. z., za čo ho sankcionoval podľa § 31 ods. 4 citovaného zákona, keď mu uložil povinnosť odvodu finančných prostriedkov vo výške porušenia finančnej disciplíny a uložením povinnosti zaplatiť penále vo výške 0,1 % zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny za každý aj začatý deň omeškania s úhradou uloženého odvodu. Pre posúdenie vecnej správnosti, t. j. zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorý prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil, je východiskom nesporné skutkové zistenie, či výdavky uplatnené žalobcom k zúčtovaniu boli vynaložené v rozpore alebo v súlade s podmienkami vyplývajúcimi zo Zmluvy v spojení s ďalšími súvisiacimi dokumentami.
81. Štátne orgány, ktoré rozhodujú v správnom konaní o právach a povinnostiach osôb, musia postupovať podľa pravidiel, ktoré sú stanovené zákonom. Iba tak môžu naplniť povinnosť uloženú článkom 2 ods. 2 Ústavy SR konať len na základe zákona a v jeho medziach. Ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku upravuje zásadu materiálnej pravdy, v zmysle ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. K odvolacej námietke, na základe akej úvahy dospel Úrad vládneho auditu k nezúčtovaným zálohovým platbám, žalovaný uviedol, že kompetenciu na posudzovanie oprávnenosti výdavkov mala výlučne Implementačná agentúra MPSVR SR, ktorá jediná môže v súlade s § 28 ods. 8 zákona č. 528/2008 Z. z. rozhodnúť o vzniknutom nároku účastníka konania na NFP a na príslušnú platbu. Podľa správneho súdu, to, že do kompetencie Implementačnej agentúry patrí posudzovanie oprávnenosti výdavkov neznamená, že orgán verejnej správy v správnom konaní nemôže posudzovať správnosť záveru Implementačnej agentúry. Správna úvaha žalovaného, že Úrad vládneho auditu, a ani žalovaný nemá oprávnenie preskúmať skutočnosti týkajúce sa oprávnenosti deklarovaných výdavkov a teda ani výsledky administratívnej kontroly, nemá oporu v platnej právnej úprave. Žalovaný v rozpore so zásadou materiálnej pravdy, ktorá je premietnutá v ustanovení § 3 ods. 5 Správneho poriadku a § 32 ods. 1 Správneho poriadku spočívajúca v povinnosti orgánu verejnej správy presne a úplne zistiť skutočný stav veci a v zmysle § 46 Správneho poriadku vydať rozhodnutie na základe spoľahlivo zisteného stavu veci, nezisťoval či zodpovedá skutočnosti skutkové tvrdenie, z ktorého vychádzal, t. j. konštatované žalobcom deklarované výdavky ako neoprávnené v zmysle záverov a posúdenia Implementačnou agentúrou MPSVR SR. Sporným nebolo to, že len Implementačná agentúra ako poskytovateľ vyhodnocuje, či sa jedná o oprávnené výdavky, ale to, či boli tieto výdavky poskytovateľom vyhodnotené správne.
82. Z vyššie citovanej právnej úpravy vyplýva, že Správny poriadok stanovuje povinnosť správneho orgánu zistiť presne a úplne skutočný stav prejednávanej veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom na dokazovanie je možné použiť všetky zákonné prostriedky a to aj iné než vymenované, ktorými je možné zistiť a objasniť skutočný stav veci. Správny poriadok upravuje spôsob akým prebieha hodnotenie dôkazov, podľa ktorého správny orgán postupuje pri ich hodnotení podľa svojej úvahy, pričom každý dôkaz hodnotí jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vykonané dôkazy aj hodnotenie musí odrážať reálny stav veci. Nie je potreba dokazovať len tie skutočnosti, ktoré sú všeobecne známe alebo ktoré sú známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti.
83. Záznam z administratívnej kontroly nie je rozhodnutím, ale je dôkazným prostriedkom, ktorý je jedným z podkladov rozhodnutia a ktorý podlieha hodnoteniu ako každý iný dôkaz. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia síce konštatoval, že rozhodol po posúdení obsahu odvolania a po vyhodnotení dôkazných materiálov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, avšak v odôvodnení rozhodnutia úplne absentuje výsledok takéhoto vyhodnotenia a úvaha pri hodnotení dôkazov. Žalobca pritom v priebehu administratívneho konania namietal závery vykonaných administratívnych kontrol (vyjadrenie zo dňa 13.04.2017 v zmysle § 33 ods. 2 SSP), keď namietal dôvod neuznania oprávnenosti výdavkov, že nie je zrejmé, ako Implementačná agentúra dospela k záveru, že nezúčtoval poskytnuté zálohové platby v lehote (v riadnom čase), ak účtoval v lehote do 4 mesiacov, 3 mesiacov a dokonca predčasne ešte pred poskytnutím zálohy, že záver z administratívnych kontrol nie je podložený dôkazmi. Tiež namietal dôvody neuznania výdavkov za oprávnené v zmysle záznamov z administratívnych kontrol v dôsledku uplatnenia limitov prijatých v zmysle Usmernenia N3/2007, aktualizácia 10, účinný od 09.09.2011, teda že došlo k aplikácii tohto usmernenia retroaktívne. Z odôvodnenia rozhodnutia Úradu vôbec nevyplýva ako sa Úrad vysporiadal s vyjadrením žalobcu, pričom vyjadrenie účastníka konania je jedným z podkladov rozhodnutia, ktorý orgán verejnej správy zabezpečuje za účelom presného a úplného zistenia skutočného stavu veci (§ 32 ods. 1, ods. 2 Správneho poriadku).
84. Z odôvodnení rozhodnutí Úradu aj žalovaného vyplýva, že rezignovali na vyhodnotenie dôkazu - záznamov z administratívnych kontrol vo vzťahu k namietaným tvrdeniam žalobcu v administratívnom konaní. Len vyhodnotením dôkazov, a to jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach môže orgán verejnej správy dospieť k skutkovým zisteniam, na základe ktorých po ich právnom posúdení rozhodne. Záväzným podkladom, ktoré hodnoteniu nepodlieha, môže byť len právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu vydané v príslušnom konaní so zachovaním všetkých prislúchajúcich procesných práv žalobcu. Je zrejmé, že Implementačná agentúra nerozhoduje pri posudzovaní oprávnenosti výdavkov rozhodnutím. Žalobca teda môže brojiť proti jej záverom v správnom konaní, čo aj využil, keď v rámci vyjadrenia podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, po doručení oznámenia o začatí administratívneho konania namietal výsledok posúdenia oprávnenosti výdavkov vyplývajúci zo záznamov z administratívnych kontrol, avšak výsledok ako sa vyrovnal Úrad vládneho auditu s jeho námietkami, z rozhodnutia Úradu a ani z rozhodnutia žalovaného, nevyplýva. Žalobca túto skutočnosť dôvodne namietal už v odvolaní proti rozhodnutiu Úradu. Žalovaný sa s jeho námietkou nedostatočne vysporiadal, keď uviedol len toľko, že prvostupňový správny orgán sa dôkladne zaoberal každým podaním účastníka, avšak účastník konania uvádzal stále tú istú argumentáciu, pričom predmetnú argumentáciu správny orgán prvého stupňa zhodnotil v súlade s dôkaznými materiálmi a dospel k vecne správnemu záveru vo vydanom rozhodnutí. Takéto odôvodnenie nie je v súlade s ustanovením § 47 ods. 3 Správneho poriadku v spojení s § 60a Správneho poriadku. Keďže sa orgány verejnej správy spornou otázkou - namietaným posúdením oprávnenosti výdavkov nezaoberali, ich rozhodnutia nie sú odôvodnené tak, aby bolo možné posúdiť vecnú správnosť rozhodnutia. Orgány verejnej správy rozhodnutia založili na skutkovom tvrdení, ktorého správnosť/pravdivosť neskúmali, nehodnotili jednotlivo a ani vo vzájomných súvislostiach s ostatnými dôkazmi a teda nezistili presne a úplne skutočný stav veci, čo spôsobilo nezákonnosť rozhodnutia. Správny súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že Úrad mal preskúmavať otázku oprávnenosti výdavkov, ak posúdenie ich oprávnenosti a dôvody neuznania výdavkov za oprávnené žalobca namietal vo vyjadrení k začatiu správneho konania a ak tak neurobil, postupoval v rozpore s § 3 ods. 5 a § 32 ods. 1 Správneho poriadku.
85. V dôsledku nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, je rozhodnutie Úradu a žalovaného zaťažené aj nepreskúmateľnosťou pre nedostatok dôvodov. Sú založené na skutočnostiach nezisťovaných v správnom konaní, pričom vzhľadom na stanovisko žalovaného a Úradu ani nebol vykonaný dôkaz záznamami z administratívnych kontrol, resp. v odôvodnení ich rozhodnutí nie je uvedený záver z takéhoto úkonu. Samotný výrok rozhodnutia nepresvedčí o správnosti rozhodnutia, ak nie je riadne odôvodnený. Odôvodnenie je zhrnutím všetkých zistených skutočností odôvodňujúcich výrok rozhodnutia. V danom prípade evidentne absentuje v odôvodnení rozhodnutí jednak uvedenie úvah pri hodnotení dôkazov, ako aj to, ako sa orgán verejnej správy vyrovnal s námietkami účastníka konania uplatnenými v administratívnom konaní smerujúcimi proti samotnému posudzovaniu oprávnenosti výdavkov a proti zisteným dôvodom ich neuznania za oprávnené.
86. Správny súd sa nestotožňuje s konštatovaním žalovaného v odôvodnení rozhodnutia, že v celom správnom konaní bola dôsledne dodržiavaná zásada zákonnosti, ak rozhodnutie Úradu vládneho auditu, ale aj žalovaného nespĺňa náležitosti v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku a ak správny
orgán nezistil presne a úplne skutočný stav veci, v dôsledku nevyhodnotenia dôkazov - záznamov z administratívnych kontrol vo väzbe s uplatnenými námietkami žalobcu, čím došlo k porušeniu § 32 ods. 1 Správneho poriadku.
87. Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky predstavuje požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia jeden zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania štátnych orgánov a vylúčiť ľubovôľu, nakoľko iba vecne správne a náležite, t. j. zákonom predpísaným spôsobom odôvodnené rozhodnutie, je spôsobilé napĺňať ústavné kritériá vyplývajúce jednak z Ústavy Slovenskej republiky, ako aj z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V zmysle ustanovení čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, má účastník konania právo na také odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sa orgán verejnej správy jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vysporiada so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré sú na rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné, a teda na také rozhodnutie, ktoré nie je zjavne neodôvodnené ani arbitrárne.
88. Požiadavka na náležité a preskúmateľné odôvodnenie rozhodnutia ÚVA, v ktorom ide o sankcionovanie porušovateľa finančnej disciplíny pri nakladaní s verejnými finančnými prostriedkami (uložením odvodu a penále) je o to naliehavejšia, že len preskúmateľné rozhodnutie možno považovať za transparentné, vylučujúce svojvôľu pri nakladaní - poskytovaní a používaní verejných prostriedkov. Rozhodnutie má byť odôvodnené tak, aby bolo zrozumiteľné a presvedčivé, s uvedením dostatočných dôvodov o závere pri posudzovaní oprávnenosti výdavkov. V predmetnej veci z odôvodnenia rozhodnutia Úradu a ani žalovaného vôbec nevyplýva, z akého konkrétneho dôvodu boli žalobcom uplatnené deklarované výdavky vyhodnotené ako neoprávnené, ktoré a prečo nespĺňali požiadavky na oprávnené výdavky v zmysle článku 14 VZP, ako sa orgány verejnej správy vysporiadali s námietkami žalobcu. Pritom odôvodnenie rozhodnutia je prostriedkom kontroly jeho správnosti. Odôvodnenie rozhodnutia slúži na to, aby sa každý mohol dozvedieť, prečo správny orgán rozhodol tak, ako rozhodol. Malo by byť z neho zrejmé o čom a v akej veci správny orgán rozhodoval, aké podklady na rozhodovanie použil, ktoré podklady naopak nepoužil a prečo, ako sa vyrovnal so stanoviskami a návrhmi účastníkov konania, aké dôkazy pre svoje rozhodovanie použil a prečo, akými úvahami sa riadil a pod.
89. Vadu nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia nie je možné zhojiť dodatočným uvádzaním dôvodov, či už vo vyjadrení k žalobe alebo na pojednávaní, resp. nemožno dotvárať záver o vecnej správnosti rozhodnutia z listín, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu.
90. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d), písm. e) a písm. g) SSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP. V ďalšom konaní sa žalovaný nanovo vysporiada s odvolacími námietkami proti rozhodnutiu Úradu vládneho auditu, viazaný právnym názorom vyplývajúcim zo záverov tohto rozsudku a vo veci rozhodne, pričom rozhodnutie náležite odôvodní tak, aby spĺňalo požiadavku preskúmateľnosti. Zároveň rozhodne v súlade so zásadami uplatňovanými pri správnom trestaní, ktoré Úrad vládneho auditu i žalovaný pri ukladaní sankcií podľa § 31 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. za porušenie finančnej disciplíny v zmysle § 31 ods. 1 písm. b) citovaného zákona, musí vždy zohľadňovať.
91. Úspešnému žalobcovi správny súd priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 175 ods. 2 SSP.
92. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov X : X (§ 139 ods. 4 SSP). Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. c) SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.