Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/7/2024

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Vékonyovej a členov senátu JUDr. Aleny Radičovej a Mgr. Marka Anovčina, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, D., práv. zast. Mgr. Zuzana Dohnanská, advokátka, so sídlom Bottova 1341/101, Dubnica nad Váhom, IČO: 42 147 883, proti žalovaným: 1/ E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. H. XXXX/XX, D. a 2/ I. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. H. XXXX/XX, D., obaja práv. zast. JUDr. Anton Kamas, advokát, so sídlom Palackého 6403, Trenčín, IČO: 37 919 385, o odstránenie zásahu do vlastníckeho práva s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, č. k. -206 zo dňa 8. januára 2024 v spojení s opravným uznesením, č. k. -214 zo dňa 22. januára 2024, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením č. k. -214 zo dňa 22. januára 2024 v napadnutom výroku II. o náhrade trov konania m e n í tak, že žalovaným 1/ a 2/ p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

II. Žalovaným 1/ a 2/ p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zastavil konanie a výrokom II. rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou, doručenou na tamojší súd dňa 06.10.2020, domáhala proti žalovaným 1/, 2/ odstránenia presahu strešnej konštrukcie vrátane strešnej krytiny a zateplenia na rodinnom dome žalovaných súp. č. XXXX podľa špecifikácie znaleckého posudku.

3. Žalobkyňa procesným podaním dňa 29.09.2023, pred otvorením 1. pojednávania vo veci samej, zobrala žalobu späť v celom rozsahu a žiadala priznať náhradu trov konania podľa . Uviedla, že medzi stranami došlo k dvom jednaniam, avšak mimosúdnu dohodu neuzavreli. Žalobkyňa tvrdila, že žalobu podala z dôvodu, že bola k nej odkázaná stavebným úradom jeho rozhodnutím zo dňa 20.07.2020, pretože bolo preukázané, že nepovolená zmena nedokončenej stavby rod. domu žalovaných súp. č. XXXX bola uskutočnená v rozpore s právoplatným stavebným povolením žalovaných 1/, 2/. Žalovaní 1/, 2/ súhlasili so späťvzatím žaloby, avšak žiadali od žalobkyne náhradu trov konania. Uviedli, že stavebný úrad odkázal žalobkyňu na predmetné súdne konanie z dôvodu, že v stavebnom konaní vzniesla námietku zásahu žalovaných do jej vlastníckeho práva, čo stavebný úrad nemôže riešiť. Žalobkyňa zobrala žalobu späť po uvedení predbežného právneho názoru súdom a musela si byť vedomá, že ak by trvala na žalobe, musela by im uhradiť náhradu trov konania. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie konanie zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby podľa a .

4. Súd prvej inštancie nepriznal stranám sporu náhradu trov konania podľa z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Uviedol, že obe strany podľa sporu predložili svoje súkromné znalecké posudky, ktoré sú zhodné a vyplýva z nich, že obe strany zasahujú strechou svojho domu do pozemku protistrany, a to žalobkyňa väčšou plochou ako žalovaní 1/, 2/, čo je zrejmé voľným okom aj bez presných výpočtov. Zo skutočnosti, že v danej veci ide o radovú výstavbu viacerých rodinných domov z minulosti, postavených na hranici jednotlivých pozemkov, kedy neexistovali súčasné stavebnotechnické požiadavky na stavbu alebo jej rekonštrukciu, ako napr. zateplenie domov, vyplýva, že splnenie súčasných stavebnotechnických podmienok (napr. zateplenie) zrejme nie je možné vykonať bez komplikácií inak, ako miernym zásahom do susedného pozemku oboch strán sporu. Súd zohľadnil tieto skutočnosti a vo svojom predbežnom právnom názore pred otvorením prvého pojednávania uviedol, že žaloba je na zamietnutie vzhľadom na vzájomné "započítanie" presahov každej strany sporu do pozemku protistrany. Následne, po poskytnutí určitej lehoty stranám na mimosúdne vyriešenie sporu, žalobkyňa zobrala žalobu späť v celom rozsahu. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že daný spor vznikol zásluhou oboch strán sporu tým, že si postavili svoje domy v radovej výstavbe a obe strany zasiahli do pozemku protistrany (zrejme z núdze), pričom nie je účelné odstraňovať tieto presahy v radovej výstavbe, ale dohodnúť sa o ich započítaní a poprípade nejakom vyrovnaní v prevyšujúcej časti niektorej zo strany sporu. Keby žalovaní 1/, 2/ podali žalobu o odstránenie presahu zo stany žalobkyne, súd by dospel k úplne rovnakému záveru a tiež by žalobu z uvedených dôvodov zamietol. Z toho vyplýva, že obe stany sporu svojím konaním zavinili situáciu, z ktorej vznikol tento spor, a preto súd nepriznal žiadnej strane náhradu trov konania. Dodal, že výška trov konania je takmer rovnaká na oboch stranách.

5. Proti tomuto rozhodnutiu vo výroku II. o náhrade trov konania podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní 1/ a 2/ z dôvodov podľa , , . Uviedli, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval z dôvodov, že je bez akýchkoľvek pochybností, že výlučne na stranu žalobkyne dopadá zavinenie za zastavenie konania. Žalobkyňa procesným úkonom späťvzatia žaloby navrhla konanie zastaviť s poukazom na . Z napadnutého uznesenia však nevyplýva, prečo súd nevyvodil procesnú zodpovednosť za zastavenie konania žalobkyne. Poukázali na skutočnosť, že späťvzatie žaloby žalobkyne bolo realizované po uplynutí takmer troch rokoch od podania súdnej žaloby a bolo vyvolané skutočnosťou, že dôkazy, ktoré boli v priebehu konania produkované a predložené zo strany žalovaných, viedli žalobkyňu k záveru, že úspech žalobkyne v konaní je zjavne nemožný, preto vzala žalobný návrh späť v celom rozsahu. Zastávali názor, že úlohou súdu bolo identifikovať, kto procesne zodpovedá za to, že sa konanie muselo zastaviť. Je bez akýchkoľvek pochybností, že zodpovednosť za zastavenie konania má žalobkyňa. V tejto súvislosti nie je možné zo žiadnych listinných dôkazov vyvodiť záver, že žaloba žalobkyne bola podaná dôvodne, ako to v súvislosti so späťvzatím uvádzala žalobkyňa. Nie je prípustné, aby bola žalovaným na ich ťarchu prisúdená vina na zastavení konania za správanie žalobkyne, keď zobrala žalobu späť. V danom prípade sa súd prvej inštancie odchýlil od a pochybil pri úvahách a uplatnení sudcovského moderačného práva, či v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalobkyne, ktoré by si zasluhovali a oprávňovali súd rozhodnúť, že žalovaným, ktorí procesne nezapríčinili zastavenie konania, nebude priznaná náhrada trov konania voči žalobkyni (a to ani sčasti), ktorá zastavenie konania zjavne zapríčinila. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách. Túto zodpovednosť je nutné posudzovať z hľadiska procesného. Nemožno preto súhlasiť so záverom súdu, že daný spor vznikol zásluhou oboch strán spor. Žalobkyňa musela vedieť, že v prípade neúspechu v súdnom konaní vo veci samej v prípade nepreukázania dôvodnosti podanej žaloby, ale rovnako tak ako aj v prípade späťvzatia žalobného návrhu pred rozhodnutím vo veci samej, zodpovedá za vznik trov konania protistrane, či už z dôvodu zodpovednosti na výsledok (úspech v spore) alebo z dôvodu procesného zavinenia zastavenia konania z dôvodu späťvzatia žaloby. Súd v tejto okolnosti jednoznačne pochybil, keď sa ustanoveniami neriadil a bez primeraných dôvodov neuviedol žiadny právny záver, ktorá zo strán sporu zastavenie konania procesne zavinila. Nemožno sa uspokojiť ani s konštatovaním, že vznik tohto konania zavinili obe strany sporu. Napadnuté rozhodnutie súdu tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia právnej veci a je nepreskúmateľné. Žalovaní v tejto súvislosti poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 31.07.2017 a uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. -14 zo dňa 08.12.2011. Nakoľko procesné zavinenie zastavenia konania dopadá na žalobkyňu s poukazom na a zásada zodpovednosti za zastavenie konania nebola prelomená výnimočnými a osobitnými

dôvodmi s poukazom na , je možné z vyvodiť, že nárok na náhradu trov konania mal v plnom rozsahu 100 % patriť žalovaným voči žalobkyni. Po vyriešení otázky procesného zavinenia bolo teda potrebné, aby sa súd prvej inštancie zaoberal či na strane sporu, ktorá zavinila zastavenie konania, sú prítomné výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by mali silu prelomiť ustanovenie a náhradu trov konania žalovaným nepriznať celkom alebo sčasti pre existenciu výnimočných okolností a dôvodov na strane žalobkyne. Žalovaní zároveň namietali tvrdenie súdu, že výška trov konania je takmer rovnaká na oboch stranách. Takéto tvrdenie nemožno verifikovať a ani preskúmať v rámci odvolacieho konania, nakoľko toto zo spisu nevyplýva. Na základe uvedených skutočností navrhli, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie o náhrade trov konania tak, že žalovaným 1/ a 2/ prizná nárok na náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.

6. K odvolaniu žalovaných 1/ a 2/ sa vyjadrila žalobkyňa. Nesúhlasila s ich tvrdením, že späťvzatie bolo vyvolané skutočnosťou, že dôkazy produkované v konaní viedli žalobkyňu k záveru, že jej úspech je nemožný, a preto vzala žalobu späť. Ide o zavádzajúce tvrdenie, nakoľko ona žalobu zobrala späť z iných dôvodov. Taktiež nesúhlasila s tvrdením žalovaných, že bolo prvoradou úlohou súdu identifikovať, kto procesne zodpovedá za to, že sa konanie muselo zastaviť. Súd sa pri rozhodovaní o trovách odchýlil od a aplikoval s tým, že podľa jeho právneho názoru existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Uviedla, že zákon vyžaduje pre realizáciu sudcovského moderačného práva to, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležíte odôvodnený. V tomto prípade sa jedná o výnimočné okolnosti v danej veci (nie o výnimočné okolnosti a dôvody osobitného zreteľa na strane žalobkyne, či oboch sporových strán, ako to uviedli žalovaní v odvolaní). Nesúhlasila s tvrdením žalovaných, že súd výnimočné okolnosti neuviedol, nie je možné ich zo súdneho spisu vyvodiť, a preto sa javí úvaha súdu ako zjavne svojvoľná. Uviedla, že súd dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti riadne vo svojom rozhodnutí uviedol, čím odôvodnil svoje rozhodnutie v súlade s , a teda sa nejedná o zjavne svojvoľnú úvahu súdu. Na základe uvedených skutočností navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie v časti náhrady trov konania potvrdil.

7. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v napadnutej časti vo výroku II. o náhrade trov konania je potrebné podľa zmeniť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

8. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým bolo konanie zastavené, odvolaním napadnuté nebolo, a preto zostalo rozhodnutie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v tejto časti právoplatné a rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.

9. Podľa trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

10. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

11. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

12. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 13. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa a 4 SR je aj to, že strana sporu, ktorá v konaní, spravidla v spore uspela, má zásadne právo na to, aby sa jej nahradili všetky trovy, ktoré zaplatila vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Citované ustanovenie vyjadruje základnú zásadu uplatňujúcu sa pri náhrade trov konania. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia v ust. .

14. Zásada procesnej zodpovednosti je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí sporu. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom

príčinou je správanie sa strany sporu. Prvok zavinenia môže byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože nič z toho nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp., akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý svojim konaním spôsobil, že odpadol účel žaloby a priamo alebo nepriamo vyhovel žalobnej požiadavke, potom je potrebné, aby niesol zodpovednosť za zastavenie konania žalovaný, keďže k zastaveniu konania došlo v dôsledku príčinnej súvislosti medzi späťvzatím žaloby žalobcom a správaním žalovaného, ktoré späťvzatie žaloby vyvolalo.

15. Ustanovenie predstavuje výnimku z pravidla, podľa ktorého platí, že preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva v civilnom sporovom konaní, v konečnom dôsledku nesie jedna zo strán sporu. Zmyslom tohto ustanovenia je, že pri jeho aplikácii nemôže súd žiadnej zo strán (úspešnej, ani neúspešnej, či strane, ktorá zavinila či nezavinila zastavenie konania) priznať náhradu trov konania. Moderovať je teda možné aj trovy zastaveného konania, pričom pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania podľa je súd povinný skúmať, či niektorá zo strán sporu zavinila zastavenie konania. Uplatnenie tejto výnimky je však možné len z „dôvodov hodných osobitného zreteľa“. Použitie predmetného ustanovenia teda nie je prípustné kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Má slúžiť len na odstránenie neprimeranej tvrdosti alebo zjavnej nespravodlivosti. Pri skúmaní, či existujú dôvody hodné osobitné zreteľa pre nepriznanie náhrady trov, by mali všeobecné súdy prihliadať na osobné, zárobkové, majetkové a iné pomery strán, ich procesný postoj a okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nárokov. Ústavný súd SR ďalej zdôrazňuje, že toto ustanovenie by malo byť aplikované s použitím tzv. užšieho testu primeranosti, v ktorom budú zohľadnené práva oboch sporových strán, a to tak, že: 1) súd prihliadne nielen na pomery strany, ktorá sa dovoláva nepriznania náhrady trov, ale aj 2) na pomery strany, ktorá bude nepriznaním náhrady trov dotknutá.

16. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala proti žalovaným 1/, 2/ odstránenia presahu strešnej konštrukcie vrátane strešnej krytiny a zateplenia na rodinnom dome žalovaných súp. č. XXXX podľa špecifikácie znaleckého posudku.

17. Dňa 29.09.2023 doručila žalobkyňa súdu prvej inštancie podanie označené ako späťvzatie návrhu na začatie konania, v ktorom uviedla, že žiada konanie s poukazom na a zastaviť. Zároveň žiadala, aby súd zaviazal podľa žalovaných 1/ a 2/ nahradiť jej spoločne a nerozdielne trovy konania.

18. Následne súd prvej inštancie napadnutým uznesením v spojení s opravným uznesením zastavil konanie z dôvodu späťvzatia žaloby a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko v danej veci vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa podľa . Tie videl v tej skutočnosti, že obe strany sporu svojím konaním zavinili situáciu, z ktorej vznikol tento spor. Podľa súdu zo znaleckých posudkov predložených stranami totižto vyplýva, že obe strany zasahujú strechou svojho domu do pozemku protistrany. Zároveň ide o výstavbu rodinných domov postavených v minulosti v radovej zástavbe, kedy neexistovali súčasné stavebnotechnické požiadavky na stavbu alebo jej rekonštrukciu. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že tieto skutočnosti zohľadnil v predbežnom právnom názore pred otvorením prvého pojednávania, kedy uviedol, že žaloba je na zamietnutie. Po poskytnutí lehoty na mimosúdne vyriešenie sporu zobrala žalobkyňa žalobu späť. Zároveň súd konštatoval, že výška trov konania je takmer rovnaká na oboch stranách.

19. Uvedený záver súdu prvej inštancie o dôvodnosti aplikácie dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle , však odvolací súd nepovažuje za správny. Vychádzajúc zo spisových podkladov predložených stranami a skutočností vyplývajúcich zo spisu, odvolací súd zastáva názor, že skutočnosti uvedené súdom prvej inštancie nie sú dôvodom hodným osobitného zreteľa pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

20. Podanie žaloby je nevyhnutne spojené so zodpovednosťou za priebeh konania a za jeho náklady. V posudzovanom prípade žalobu podala žalobkyňa, ktorá ju pred prvým pojednávaním, po 3 rokoch

od začatia konania zobrala späť. V podaní, ktorým žiadala konanie zastaviť, uviedla, že sa bezúspešne realizovali dve rokovania s protistranou, a to 15.06.2023 a 26.07.2023, následne zopakovala, čoho sa v konaní domáhala s tým, že berie svoju žalobu späť podľa . Výslovne dôvod, pre ktorý zobrala žalobu späť, neuviedla.

21. Konštatovanie súdu prvej inštancie, že spor vznikol „zásluhou“ oboch strán, keďže aj strecha domu žalobkyne presahuje nad susedný pozemok žalovaných, a teda by malo prísť k určitému „započítaniu“, nepredstavuje taký dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by bolo potrebné aplikovať ustanovenie . Je zrejmé, že uvedené nepredstavuje žiadne okolnosti, ktoré by nastali po začatí konania, ale skutkovú situáciu, za ktorej žalobkyňa svoju žalobu podala. Inými slovami, žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala odstránenia presahu strechy žalovaných, hoci strecha jej domu taktiež presahuje do susedného pozemku žalovaných. Odvolací súd poukazuje na to, že ak žalobkyňa považovala presah strechy domu žalovaných za protiprávny stav, tak v tomto zmysle zákon porušovala aj ona sama, čo nepredstavuje žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa a je možné uzavrieť, že uvedený skutkový stav nepredstavuje také výnimočné okolnosti, za ktorých by žalovaní mali žalobkyni zaplatiť náhradu trov konania (tak, ako pôvodne žalobkyňa žiadala) a ani pre nepriznanie náhrady trov žiadnej zo strán (tak, ako rozhodol súd).

22. Výsledok predbežného posúdenia veci súdom prvej inštancie, resp. názor súdu na dôvodnosť žaloby, taktiež nepredstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle ust. . Rovnako tak konštatovanie, že aj v prípade, ak by podali žalovaní 1/ a 2/ žalobu proti žalobkyni, súd by túto posúdil ako nedôvodnú, je podľa názoru odvolacieho súdu predčasné a za daných okolností, keď táto nebola podaná, hypotetické.

23. Taktiež nepriznanie nároku na náhradu trov konania z dôvodu, že výška trov konania je takmer rovnaká na oboch stranách, nie je dôvodovom na aplikáciu . O výške náhrady trov konania bude rozhodovať až súdny úradník súdu prvej inštancie po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, a preto je toto konštatovanie súdu rovnako predčasné. 24. Aplikácia vyššie uvedeného v danom prípade podľa odvolacieho súdu nebola dôvodná, keďže jej účelom je odstránenie neprimeranej tvrdosti alebo zjavnej nespravodlivosti. Odvolaciemu súdu sa nejaví nespravodlivé, resp. ani neprimerane tvrdé, aby za daných okolností bola na úhradu trov konania zaviazaná tá strana konania, ktorá iniciovala súdne konanie, ktoré po troch rokoch, pred prvým pojednávaním žiadala zastaviť, s tým, že výslovne neuviedla dôvod pre takýto postup, ale len poukázala na to, že nedošlo k mimosúdnemu vyriešeniu veci.

25. Odvolací súd zároveň uvádza, že pri späťvzatí žaloby sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikuje prednostne ustanovenie a len v prípade, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať podľa (čo však nebol podľa odvolacieho súdu vzhľadom na vyššie uvedené daný prípad). Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. V posudzovanom prípade tak bolo úlohou súdu prvej inštancie po doručení späťvzatia žaloby v prvom rade pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania posúdiť otázku procesného zavinenia na zastavení konania v zmysle . Pretože nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska. Ide teda o to, či sa žalobkyňa domohla k uplatnenému nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bola žalobkyňa v meritórnom konaní úspešná alebo nie. Súd prvej inštancie však uvedeným spôsobom nepostupoval a bez ďalšieho zdôvodnenia, prečo v danej veci pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania neaplikoval ust. , postupoval podľa .

26. V danej veci žalobkyňa doručila súdu návrh na zastavenie konania, pričom táto zároveň uviedla, že k dohode sporových strán v rámci lehoty určenej súdom na mimosúdne jednania nedošlo. Späťvzatie žaloby však žalobkyňa nezdôvodnila žiadnymi okolnosťami, ktoré ju k tomuto procesnému postupu viedli. Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania, s poukazom na , navrhla, aby na ich náhradu súd zaviazal žalovaných 1/ a 2/, čo odôvodnila skutočnosťou, že žalobný návrh bol dôvodný.

27. Odvolací súd zdôrazňuje, v konaní nebolo preukázané, že späťvzatie žaloby žalobkyňou bolo vyvolané správaním žalovaných v konaní. Vzhľadom na túto skutočnosť podľa odvolacieho súdu možno jednoznačne konštatovať, že k zastaveniu konania došlo zavinením žalovanej, keďže z obsahu spisového materiálu nevyplynulo, že by žalobkyňa zobrala žalobu späť z dôvodu, že žalovaní 1/ a 2/ splnili to, čoho sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala, a teda odstránili presah strešnej konštrukcie vrátane strešnej krytiny a zateplenia na rodinnom dome žalovaných súp. č. XXXX. Za daných okolností sa tak nemožno stotožniť s návrhom žalobkyne, aby súd zaviazal na úhradu trov konania žalovaných 1/ a 2/, keďže títo svojím konaním zastavenie konania nezavinili.

28. Nakoľko odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade žalobkyňa zavinila zastavenie konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je dôvodné podľa priznať žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania voči žalobkyni.

29. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v napadnutom výroku II. o náhrade trov konania zmenil tak, že žalovaným 1/ a 2/ priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov prvostupňového konania v rozsahu 100 %.

30. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s , . V odvolacom konaní bolí úspešní žalovaní 1/ a 2/, a preto im odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle ust. súd prvej inštancie.

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).