Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoCsp/35/2020

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v spore žalobkyne: U. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, XXX XX Z., proti žalovanému: PRIVATdebt s.r.o., so sídlom Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, IČO: 45 322 571, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 06. augusta 2020 č.k. - 31, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1.1. Súd prvej inštancie uznesením zastavil návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala uloženia žalovanému zakázať nakladať s nehnuteľnosťou a to rodinným domom v obci Z., súpisné číslo XXX, zapísaným na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie Z., a to tak, že na túto nehnuteľnosť vyhlási dražbu resp. inak protiprávnym spôsobom odcudzil a previedol práva k danej nehnuteľnosti rodinného domu až do právoplatného rozhodnutia vo veci o ochrane práv spotrebiteľa ako aj v časti, v ktorej sa zakáže žalovanému ďalšie pripisovaniu finančných prostriedkov z invalidného dôchodku Sociálnej poisťovne ako aj ďalšie vymáhanie dlhu prostredníctvom Sociálnej poisťovne a. s. formou mesačných zrážok. Zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, ktorým sa žalobkyňa domáhala, aby súd prikázal žalovanému vrátenie finančných prostriedkov, ktoré boli pripísané v jeho prospech zo zrážok z invalidného dôchodku žalobkyne. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami , , , , , , , , , , .

1.2. Skúmal, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a dospel k záveru, že v danej veci je daná prekážka právoplatne rozhodnutej veci. K uvedenému záveru dospel po oboznámení s pripojenými spisy Okresného súdu Levice pod sp. zn. a sp. zn. , v časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobkyňa domáhala, aby súd zakázal žalovanému nakladať s nehnuteľnosťou, a to tak, že na túto nehnuteľnosť vyhlási dražbu resp. inak protiprávnym spôsobom odcudzil a previedol práva k danej nehnuteľnosti rodinného domu až do právoplatného rozhodnutia vo veci o ochrane práv spotrebiteľa ako aj v časti v ktorej sa zakáže žalobcovi ďalšiemu pripisovaniu finančných prostriedkov z invalidného dôchodku Sociálnej poisťovne resp. ďalšie vymáhanie dlhu prostredníctvom Sociálnej poisťovne a. s. formou mesačných zrážok. Vo veci sa právoplatne rozhodlo a žalobkyňa v opätovnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedla žiadne iné skutkové okolnosti a ani žiadne iné dôvody, ktorými by inak odôvodňovala návrh na vydanie neodkladného opatrenia, než ich uvádzala v návrhoch na nariadenie neodkladného opatrenia, o ktorých bolo právoplatne rozhodnuté uzneseniami Okresného súdu Levice.

1.3. Zároveň zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala, aby prikázal žalovanému vrátiť finančné prostriedky pripísané v jeho prospech zo zrážok z invalidného dôchodku z dôvodu, že žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, na základe akého právneho dôvodu resp. iných skutočností, by jej mali byť vymožené finančné prostriedky v exekučnom konaní vrátené. Žalobkyňa neosvedčila v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné osvedčiť dôvodnosť a trvanie takéhoto nároku. Žalobkyňa si tak neodkladným opatrením uplatňovala voči žalovanému nárok, ktorý si musí uplatniť osobitnou žalobou vo veci samej.

1.4. Napokon rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa a tak, že žalobkyňa bola procesne neúspešná (výrok II.) a zároveň zavinila zastavenie konania (výrok I.), preto žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania. Žalovanému však v konaní žiadne trovy nevznikli, preto mu súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Žalobkyňa podala odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote. Namietala, že súd prvej inštancie si nenaštudoval vôbec ako celok podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Z návrhu vyplýva, že mal rozhodnúť o jej troch návrhoch, spísaných do žalobného návrhu jednotlivo v bodoch a v súvislosti s námietkou premlčania a námietkou uplatňovania si výhod zo zrušenej zmluvy, od ktorej sa odstúpilo v plnom rozsahu (ex tunc). Namietala, že žalobný návrh sa nezhoduje s rozhodnutím súdu. Súd nepojednával o premlčaní vôbec, resp. nespomenul premlčanie vo svojom uznesení v súvislosti so žiadnym žalobným návrhom. Aj napriek dôkazom, ktoré preukazujú premlčanie jednotlivých splátok ich neskúmal aj napriek tomu, že v návrhu uviedla, že podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa a uvádza nové skutočnosti. Za nové skutočnosti považovala námietku premlčania. Uviedla, že veriteľom došlo k odstúpeniu od zmluvy a preto sa zmluva zrušila od počiatku tak, ako keby jej uzatvoreniu ani nedošlo. Preto si veriteľ nemohol uplatňovať akékoľvek nároky zo zrušenej zmluvy. Mala za to, že jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spĺňa v plnom rozsahu opis nových rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považovala za nesprávne a nezákonné v plnom rozsahu. Tvrdila, že neboli splnené všetky procesné podmienky a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie súdu a súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že súd prvej inštancie mal pojednávať aj o premlčaní, k čomu mal v spise všetky listinné dôkazy a osvedčené všetky právne relevantné skutočnosti s podrobným popisom skutkových udalostí. Navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že odvolací súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie v plnom rozsahu.

3. Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu žalobkyne písomným podaním. Uviedol, že žalobkyňa neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán a ani obavu z ohrozenia výkonu rozhodnutia. Jej odvolacie námietky nie je možné považovať za dôvodné. Nejde ani o stav vyžadujúci bezodkladnú úpravu pomerov strán sporu. V odvolaní opakovane uviedla svoj subjektívny názor o tom, že konajúci sudca nepozná obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd v bodoch 21-24 vysvetlil, že skúmaním procesných podmienok zistil, že žalobkyňa opakovane podáva návrhy s rovnakým obsahom bez akejkoľvek zmeny skutkových okolností. Z uvedeného vyplýva, že súd sa nielen oboznámil s obsahom podania žalobkyne, ale skúmal i ďalšie jej podania. V danom prípade po právoplatnom rozhodnutí, ktorým súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, nedošlo k zmene skutkových okolností, ktoré by odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie napadnutím uznesením skutočne bránila prekážka veci právoplatne rozhodnutej. Žalobkyňa neosvedčila žiadne ani nové skutočnosti o tom, že by bolo dôvodné v prejednávanej veci nariadenie neodkladného opatrenia. Rozhodnutie súdu prvej inštancie navrhol potvrdiť.

4. Žalobkyňa sa vyjadrila k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu. Uviedla, že žalovaný sa vo svojom vyjadrení nevyjadril k premlčaniu a ku skutočnosti, že od zmluvy odstúpil a preto nie je možné si uplatňovať akékoľvek nároky. Vyhol sa vyjadreniu k jej právam slabšej strany spotrebiteľa v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Vyjadrenie žalovaného považovala za plytké a ničím nepodložené úvahy,

ktorými sa snaží odvrátiť pozornosť súdu od skutočnosti, že jeho nárok je premlčaný v plnom rozsahu. Aktívnym čerpaním zo zrušenej zmluvy v plnom rozsahu dochádza u neho k bezdôvodného obohateniu, pretože výzvou zaslanou do Sociálnej poisťovne a.s., sú v jeho prospech pripisované finančné prostriedky z invalidného dôchodku, na ktoré nemá žiadne právo.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (, 362 ods. 1 ) a zistení, že spĺňa náležitosti , viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (, ), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Preto napadnuté uznesenie podľa v napadnutej časti potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd zakázal žalovanému uplatňovať si pripísanie finančných prostriedkov z jej invalidného dôchodku, nakladať s nehnuteľnosťou jej rodinného domu tak, že na túto nehnuteľnosť vyhlási dražbu, resp. inak protiprávnym spôsobom odcudzí a prevedie práva k danej nehnuteľnosti rodinného domu až do času právoplatného rozhodnutia vo veci a tiež, aby konajúci súd uložil povinnosť súčasnému veriteľovi vrátiť finančné prostriedky v celku, ktoré boli pripísané v jeho prospech zo zrážok z invalidného dôchodku za posledné obdobie z dôvodu, že nárok veriteľa je premlčaný a nie je možné a prípustné aby dochádzalo k plneniu zo zrušenej zmluvy. Za nové skutočnosti, ktoré opodstatňujú podanie návrhu označila námietku premlčania, ktorú súd nezohľadnil a na ktorú mal prihliadať ex offo. Súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.

8. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. umožňuje na návrh nariadiť neodkladné opatrenie pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení. Neodkladné opatrenie je procesným prostriedkom, ktorý slúži na poskytnutie rýchlej, efektívnej, a v rámci konania vo veci samej len dočasnej úpravy pomerov. Je neoddeliteľnou súčasťou práva na súdnu ochranu zaručeného v . Pokiaľ je toto právo ohrozené, je potrebný okamžitý zásah súdu. Základnými predpokladmi nariadenia neodkladného opatrenia je potreba bezodkladne upraviť pomery alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie tejto obsahovej náležitosti predstavuje základnú argumentačnú líniu navrhovateľa, ktorý sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha. Relevantné skutkové tvrdenia je navrhovateľ povinný osvedčiť. Pojem osvedčenie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia znamená dokazovanie. To znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného procesu dokazovania.

10. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že uznesenie v dostatočnej miere po právnej aj skutkovej stránke odôvodnil, keď uviedol svoje úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil a danú vec správne právne posúdil. Súd prvej inštancie správne uviedol, že o návrhu žalobkyne v časti, v ktorej sa domáhala proti žalovanému zakázať nakladať s nehnuteľnosťou a v časti, v ktorej sa zakáže žalovanému ďalšie pripisovanie finančných prostriedkov z invalidného dôchodku, už bolo rozhodnuté na Okresnom súdu Levice v konaniach pod sp.zn. , a . Preto konanie pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci zastavil. Súd prvej inštancie správne postupoval, keď zamietol návrh žalobkyni na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, v ktorej sa domáhala, aby súd prikázal žalovanému vrátiť finančné prostriedky, ktoré by boli pripísané v jeho prospech zo zrážok z invalidného dôchodku z dôvodu, že nepreukázala na základne akého právneho dôvodu by jej mali byť vymožené finančné prostriedky v exekučnom konaní v prospech žalovaného vrátené. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením uznesenia súdu prvej inštancie a preto na správnosť dôvodov ďalej iba poukazuje ( ).

11. Podľa , ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

12. V prípade, ak sa o tej istej veci právoplatne rozhodlo, nemožno o nej rozhodovať znovu. Kritéria pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci sú vymedzené totožnosťou osôb ( sporových strán) a totožnosťou predmetu konania. O totožnosť osôb ide vtedy, ak sa v konaní zúčastňujú tie isté osoby ako v konaní ukončenom právoplatným rozhodnutím súdu. O totožnosť predmetu konania pôjde vtedy, ak sa žalobný nárok spolu s odôvodnením zhoduje s predchádzajúcim návrhom v konaní, o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté. Rovnako je to aj v prípade opätovného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, kedy právoplatné rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia zakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre nový návrh, ktorým by sa navrhovateľ z rovnakých dôvodov a za nezmenenej skutkovej situácie sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia s totožným obsahom. Výnimka z prekážky právoplatne rozhodnutej veci je len v prípade, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia došlo k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, vtedy nepôjde o prekážku právoplatne rozhodnutej veci ( ).

13. Námietka žalobkyne o tom, že súd prvej inštancie nepojednával o premlčaní vôbec, resp. nespomenul premlčanie vo svojom uznesení a to v súvislosti ani s jedným žalobným návrhom, nie je dôvodná. Súd v odôvodnení rozhodnutia vysvetlil akým spôsobom a z akých dôvodov dospel k právnym záverom. Odôvodnenie rozhodnutia nemá byť sumarizáciou celého obsahu súdneho spisu alebo všetkých písomných podaní, ale je úlohou súdu v odôvodnení rozhodnutia uviesť podstatný obsah tých procesných úkonov a prednesov, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie. Súd v rozhodnutí správne uviedol, že žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedla žiadne iné skutkové okolnosti a ani žiadne iné dôvody, ktorými by inak odôvodňovala návrh na vydanie neodkladného opatrenia, než aké ňou boli uvádzané v predchádzajúcich konaniach pod sp.zn. , a . Súd prvej inštancie preto správne zdôvodnil a ustálil záver o prekážke právoplatne rozhodnutej veci a konanie zastavil. Žalobkyňa za nové skutočnosti považovala námietku premlčania. V tomto smere odvolací súd uvádza, že námietka premlčania je hmotnoprávna námietka, ktorá mení dôvodný nárok na nedôvodný. Uplatnenie námietky premlčania nemožno preto považovať ako novú skutkovú okolnosť významnú pre rozhodnutie, ktoré by súd mal prejednať a rozhodnúť o nej za splnenia všetkých procesných podmienok. Povedané inými slovami, námietka premlčania nie je skutková okolnosť ale právna skutočnosť, preto jej uplatnenie v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia nebolo rozhodujúce pre napadnuté rozhodnutie.

14. Súd prvej inštancie správne zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, ktorým sa žalobkyňa domáha, aby súd prikázal žalovanému vrátenie finančných prostriedkov, ktoré boli pripísané v jeho prospech zo zrážok z invalidného dôchodku žalobkyne, pretože nepreukázala na základne akého právneho dôvodu by jej mali byť vymožené finančné prostriedky v exekučnom konaní v prospech žalovaného vrátené. Odvolací súd sa stotožnil so súdom prvej inštancie a dodáva, že márne uplynutie premlčacej doby ako objektívna právna skutočnosť má za následok premlčanie práva, o ktoré ide. Uplynutie času však samo o sebe neznamená zánik práva. Toto právo trvá ďalej, ale len v hmotnoprávnej rovine. Žalobkyňa ako dlžník aj v prípade, že by platila premlčaný dlh sa nemôže domáhať vrátenia toho, čo splnila z titulu bezdôvodného obohatenia.

15. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd záverom uvádza, že pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia nie sú splnené zákonné podmienky. Ako je už vyššie spomenuté, neodkladné opatrenie je možné nariadiť len v dvoch prípadoch a to v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Tieto podmienky vzniku potreby nariadiť neodkladné opatrenie nemožno generalizovať. Súd bude vždy vychádzať z konkrétnych okolností prípadu a predovšetkým z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V rámci osobitných náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí preto navrhovateľ opísať skutočnosti, hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Posúdenie úspešnosti tohto osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút neodkladného opatrenia. Rozhodne však možno uzavrieť, že bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa . Odvolací súd potvrdil aj výrok týkajúci sa náhrady trov konania (výrok III.), pretože bol napadnutý odvolaním ako závislý výrok.

17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a , tak, že žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov odvolacieho konania, ako aj o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia, ktorým sa konanie v napadnutej časti končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).