Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1CoE-103-2020.pdf
PDF · 98.49 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoE/103/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Drahomíry Mikulajovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: I. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. Z. XXX, XXX XX G. Z., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 20212/15, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 2.106,88 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5Er/323/2015-30 zo dňa 24. apríla 2019, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a n a ď a l š i e k o n a n i e .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žiar nad Hronom ako exekučný súd (ďalej len „súd prvej inštancie“, alebo „exekučný súd“) napadnutým uznesením zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a zaviazal oprávneného k povinnosti nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia uviedol, že dňa 17.08.2015 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na podklade exekučného titulu, rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 02062/14 zo dňa 27.11.2014, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 30.12.2014 a vykonateľnosť dňa 02.01.2015, na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor postúpil dňa 26.02.2016 súdu prvej inštancie doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie od oprávneného, v ktorom uviedol, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sú od počiatku výkonu exekúcie uvedené v časti odôvodnenia exekučného titulu, na podklade ktorého je vykonávaná exekúcia, a na podklade ktorého bol spísaný návrh na vykonanie exekúcie. Tieto skutočnosti sa v minulosti stali známe súdnemu exekútorovi, ktorému oprávnený navrhol vykonanie exekúcie, ako aj súdu, ktorý vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Z exekučného titulu súd prvej inštancie zistil, že rozhodcovský súd priznal právo na peňažné plnenie na základe zmenky. Účastníci konania zabezpečili svoj iný záväzkovoprávny vzťah blankozmenkou vystavenou dňa 28.03.2013, kde povinný vystupoval ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Dňa 23.05.2014 oprávnený vyplnil zmenku povinného v zmysle dohody na sumu 2.106,88 Eur s dátumom začiatku úročenia dňa 28.04.2014 a táto bola povinnému predložená na zaplatenie dňa 28.05.2014. Zo zmluvy o úvere zo dňa 28.03.2013, uzatvorenej medzi oprávneným a povinným, vyplýva, že oprávnený poskytol dlžníkovi ako povinnému sumu 1.000,- Eur, pričom ten sa zaviazal vrátiť úver navýšený o poplatok v sume 968,- Eur v 12 mesačných splátkach po 164,- Eur mesačne počnúc dňom 05.05.2013. V zmluve je povinný označený svojim menom,
priezviskom, rodným číslom a ďalšími údajmi. S prihliadnutím na obsah zmluvy a označenie povinného možno ustáliť, že povinný ju uzatváral ako spotrebiteľ. Na základe uvedeného mal exekučný súd preukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán. Zo znenia zmluvy a z jej grafickej úpravy je však možné dospieť k záveru, že predmetná zmluva o úvere tvorí vopred predtlačený formulár používaný oprávneným pri svojej podnikateľskej činnosti opakovane, návrh zmluvy bol teda pripravený oprávneným a povinný k nemu len pristúpil. Z predloženej kópie zmenky súd prvej inštancie zistil, že sa jedná o blankozmenku, ktorá bola vystavená dňa 28.03.2013, teda v čase keď nebolo možné v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom. Na základe uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že pri vydaní rozhodnutia, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie nebolo prihliadnuté na neprípustnosť, resp. obmedzenie použitia zmenky, a preto exekúciu v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil a zaviazal oprávneného k povinnosti nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
3. Proti uvedenému uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol, že odvolanie podáva z dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Oprávnený výslovne odmieta postavenie povinného ako spotrebiteľa. Poukazuje na to, že dňa 28.03.2013 uzavrel s povinným zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver na účel podnikania. Povinný následne v zmluve uviedol a aj osobne podpísal vyhlásenie, že poskytnuté peňažné prostriedky budú využité na účely podnikania. Zmluvu o úvere uzatvoril povinný pod obchodným menom I. G. ako fyzická osoba - podnikateľ označený identifikačným číslom XXXXXXXXXX (DIČ), pričom pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojho podnikania a finančné prostriedky boli poskytnuté na účel podnikania, čo nijakým spôsobom žiaden z účastníkov exekučného konania nespochybnil. Z uvedeného je možné posudzovať vzťah ako obchodnoprávny a nie ako spotrebiteľský, nakoľko ide o zmluvný záväzok medzi dvomi podnikateľskými subjektmi. K dvojitému označeniu dlžníka v zmluve oprávnený uviedol, že toto je len informatívne a slúži pre jeho lepšiu identifikáciu. Zo zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Oprávnený v danom prípade pri poskytnutí úveru vychádzal z vyhlásení povinného, že koná v rámci predmetu svojho podnikania a úver ním poskytnutý bude použitý na výkon podnikania. V prípade postavenia oprávneného treba akceptovať jeho dobrú vôľu, s ktorou do právneho vzťahu s povinným vstupoval. Vzhľadom na účelovosť poskytnutia predmetného úveru, ktorý bol poskytnutý povinnému nemožno na posúdenie zmluvy aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Na základe uvedeného tak oprávnený mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne postupoval, keď aplikoval ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a exekučné konanie zastavil. Oprávnený navrhol odvolaciemu súdu, aby odvolaním napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
5. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia; ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku; ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
7. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal podľa § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a v zmysle ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. Z predloženého súdneho spisu súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že dňa 11.03.2015 bola za prítomnosti splnomocneného zástupcu oprávneného spísaná pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., zápisnica, obsahom ktorej bol návrh na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor požiadal dňa 14.05.2015 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým
bol v tomto konaní rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 02062/14 zo dňa 27.11.2014, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 30.12.2014 a vykonateľnosť dňa 02.01.2015. Tento exekučný titul bol vydaný na podklade zmluvy o úvere, ktorá bola medzi oprávneným a povinným uzatvorená dňa 28.03.2013. Povinný bol v predmetnej zmluve označený ako fyzická osoba-podnikateľ (obchodné meno, miesto podnikania a DIČ) a aj osobnými údajmi typickými pre nepodnikajúcu fyzickú osobu (meno, priezvisko, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu a trvalé bydlisko). Zo zmluvy o úvere ďalej vyplýva, že povinný osobitne podpísal prehlásenie, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na účel podnikania. Na zmenke je povinný identifikovaný menom a priezviskom, ktoré sú podľa zmluvy o úvere zároveň obchodným menom a adresou, ktorá je adresou trvalého bydliska, ako aj miestom podnikania a daňovým identifikačným číslom (rodné číslo na zmenke nie je uvedené). Súd prvej inštancie uznesením č. k. 5Er/323/2015-30 zo dňa 24. apríla 2019 zastavil exekúciu z dôvodu neprihliadnutia na neprijateľné podmienky v spotrebiteľskom zmluvnom vzťahu v rámci rozhodcovského konania a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Voči uvedenému uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
9. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku; v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
10. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku; exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1) neprijateľné zmluvné podmienky, 2) obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3) rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
11. Podľa § 243f ods. 1 a 6 Exekučného poriadku; v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. (1) Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie. (6)
12. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere); spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (3) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. (4)
13. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2 OZ; spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané (1). Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah (2).
14. Podľa § 53 ods. 5 OZ; neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
15. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách (ďalej aj „zákon o spotrebiteľských úveroch“); spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
16. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch; na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
17. Podľa § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch; v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom.
18. V Občianskom zákonníku je upravená osobitná ochrana v spotrebiteľských právnych vzťahoch. Ide o zmluvy, pre ktoré platné právo ustanovuje osobitné podmienky a určuje, aké náležitosti musí zmluva obsahovať a naopak, ktoré zmluvné podmienky v nej byť nesmú (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany, ktorou je spotrebiteľ, pričom spotrebiteľ môže byť len fyzická osoba, ktorá pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Z obsahu predložených listinných dôkazov vyplýva, že v zmluve o úvere je povinný (dlžník) označený aj ako podnikateľ s obchodným menom, miestom podnikania a DIČ-om, ktoré nie sú potrebné na identifikáciu fyzickej osoby, ktorá zmluvu neuzatvára v rámci jej podnikania, a aj údajmi identifikujúcimi fyzickú osobu ako spotrebiteľa. Je pravdou, že označenie zmluvnej strany jednak identifikačnými údajmi pre fyzickú osobu, a teda menom, priezviskom, rodným číslom, číslom OP a adresou trvalého pobytu, a jednak údajmi identifikujúcimi dlžníka ako podnikateľa - obchodné meno, miesto podnikania, DIČ, môže vzbudiť pochybnosti o tom, v akom postavení táto zmluvná strana pri uzatváraní úverovej zmluvy vystupovala, a či ide alebo nejde o spotrebiteľský zmluvný vzťah. V predmetnom prípade je navyše súčasťou zmluvy o úvere vyhlásenie, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania. Z údajov identifikujúcich povinného a z obsahu takéhoto vyhlásenia nemožno bez ďalších dôkazov, keďže ide o formulárovú zmluvu dospieť k jednoznačnému záveru o tom, v akom postavení povinný zmluvu uzatváral, keďže nejde o osobu vykonávajúcu podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia (nie je zapísaný v živnostenskom registri) a bez ďalších zistených skutočností nie je zrejmé, prečo je identifikovaný DIČ-om a akú podnikateľskú činnosť, za účelom ktorej mali byť poskytnuté finančné prostriedky, teda mal vykonávať.
20. Podľa právnej úpravy platnej a účinnej od 23.12.2015, obsiahnutej v § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, sú exekučné súdy povinné v exekučných konaniach, v ktorých sa vymáha nárok zo zmenky, ex offo prihliadať (ak dospejú k záveru, že povinný má v kauzálnom vzťahu postavenie dlžníka - spotrebiteľa, čo zisťujú v súlade s novelizovaným ust. § 17 ods. 1 a 2 Zákona zmenkového a šekového) k tomu, či bola povinnému v konaní pred všeobecnými ale aj rozhodcovskými súdmi poskytnutá taká primeraná ochrana, aká mu ako spotrebiteľovi podľa predpisov o spotrebiteľskom práve patrí. V prípade, ak povinný postavenie spotrebiteľa v kauzálnom vzťahu s oprávneným nemá, súd prvej inštancie nie je oprávnený skúmať okolnosti uzatvorenia zmluvy o úvere a ani posudzovať platnosť zmluvných dojednaní v nej dohodnutých, v takom rozsahu, v akom to právna úprava umožňuje výlučne v prípade, že účastníkom zmluvného vzťahu je spotrebiteľ.
21. Súd prvej inštancie rozhodol o zastavení exekúcie s odkazom na právnu úpravu, ktorá umožňuje zastaviť exekúciu z dôvodu, že v základnom konaní, v ktorom bol účastníkom konania spotrebiteľ, nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky a na neprípustnosť použitia zmenky. Takýto postup je možný len v prípade, ak vykonanie exekúcie bolo navrhnuté na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. V prejednávanej veci síce bol podaný návrh na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, avšak záver o tom, že ide o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy nebol dostatočne preukázaný. Oprávnený v odvolaní odmietol postavenie povinného ako spotrebiteľa, nakoľko bol označený obchodným meno a DIČ-om, a podpísal vyhlásenie, že finančné prostriedky sú poskytnuté za účelom podnikania. Súd prvej inštancie sa pri vyhodnocovaní zmluvného vzťahu
označením povinného prostredníctvom obchodného mena, miesta podnikania a DIČ vôbec nezaoberal a neskúmal, či povinný vykonáva podnikateľskú činnosť a za akým účelom mu bolo pridelené DIČ.
22. Keďže súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav, odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom súd prvej inštancie opätovne posúdi prípustnosť ďalšieho vedenia exekúcie voči povinnému a v prípade, ak vzhliadne dôvod na jej zastavenie, respektíve dôvod na zastavenie exekučného konania z iného dôvodu, na základe výsledku tohto posúdenia bude ďalej pokračovať v konaní. Primárne súd prvej inštancie musí vyhodnotiť, či exekúcia spĺňa podmienky „starej exekúcie“, a ak áno, musí postupovať podľa zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení ďalších zákonov, účinného od 01.01.2020. V prípade zistenia opaku súd prvej inštancie opätovne posúdi, v akom postavení (spotrebiteľ, alebo fyzická osoba podnikateľ) vystupoval povinný pri uzatváraní zmluvy o úvere s prihliadnutím na jeho vyhlásenie obsiahnuté v zmluve, týkajúce sa účelu poskytnutia úveru a na označenie povinného daňovým identifikačným číslom v zmluve o úvere. V súvislosti s označením povinného daňovým identifikačným číslom zároveň preverí, akú činnosť povinný vykonáva, resp. vykonával v čase uzatvorenia zmluvy na príslušnom daňovom úrade, navyše doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie bolo súdu doručené až 26.6.2016 a nie 22.01.2016 (§ 243f ods. 1 Exekučného poriadku). Odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 752/2016-7 zo dňa 08.11.2016 a sp. zn. III. ÚS 564/2016-11 zo dňa 13.09.2016, z ktorých vyplýva, že doplnenie musí byť v lehote doručené súdu, a nie súdnemu exekútorovi.
23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov X:X. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).