Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Co-25-2020.pdf
PDF · 104.6 KB
No categories available
11Co/25/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Maximovej a sudcov JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu: Silverside, a.s. so sídlom Plynárenská 7/B, Bratislava, IČO: 50 052 560, právne zastúpený: AK Herceg, s.r.o. so sídlom Košická 56, Bratislava, proti žalovaným: 1. B.. G. D., nar. X.X.XXXX, bytom H. XXX, R., právne zastúpená: JUDr. Vladimírom Kotusom, advokátom so sídlom Žižkova 6, Košice 2. Ing. Ján Bodnár, nar. 9.3.1958, bytom Florianska 6, Košice, o zaplatenie 48.265,06 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 9. mája 2019, č. k. 39C/82/2014-216
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok vo výroku III, ktorým žalobu voči žalovanému v 1. rade zastavil a konanie v tejto časti zastavuje.
P o t v r d z u j e rozsudok v ostatných výrokoch.
Žalovanej v 2. rade priznáva proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
Stranám sporu vo vzťahu žalobcu a žalovaných v 1. a v 3. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom žalobu v celom rozsahu zamietol (I), žalovaným v 2. a 3. rade priznal právo proti žalobcovi na náhradu trov konania v plnom rozsahu (II), žalobu voči žalovanému v 1. rade zastavil (III) a vo vzťahu žalobcu k žalovanému v 1. rade nepriznal náhradu trov konania (IV).
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovaným v 1., 2. a 3. rade zaplatiť mu sumu 48.265,06 Eur s úrokom z omeškania vo výške 15,90 % ročne zo sumy 29.649,17 Eur od 23.11.2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Uplatnenej pohľadávke zodpovedal podľa skutkového vymedzenia žaloby peňažný záväzok žalovaných v 1., 2. a 3. rade zo zmluvy o splátkovom úvere z 23. októbra 2009, uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu, Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom a žalovaným v 1. rade, spoločnosťou S.D.P. Group, spol. s r.o. so sídlom Rosná 10, Košice, IČO: 31 672 957, v hmotnoprávnom postavení dlžníka, na základe ktorej Slovenská sporiteľňa a.s. poskytla žalovanému v 1. rade peňažné prostriedky v sume 31.534,- Eur, ktoré ss žalovaný v 1. rade zaviazal vrátiť spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami v mesačných splátkach po 901,- Eur splatných k 15. dňu v mesiaci, dátum úhrady prvej splátky bol stanovený na 15.11.2009, konečná splatnosť úveru mala byť dňa 15.9.2012. Podmienkou poskytnutia úveru bolo pristúpenie dlžníkov na základe dohody o pristúpení k záväzku, a to žalovanej v 2. rade, Ing. G. D. a spoločnosti Adminex, spol. s r.o., zastúpenej konateľom - žalovaným v 3. rade, Ing. C. R., čím mala byť zabezpečená pohľadávka banky vyplývajúca
zo zmluvy o splátkovom úvere v zmysle čl. III. Žalovaný v 1. rade, spoločnosť S.D.Group, spol. s r.o. podľa tvrdenia žalobcu dohodnuté splátky úveru riadne a včas neuhrádzal a z toho dôvodu Slovenská sporiteľňa, a.s. ho niekoľkokrát vyzvala na uhradenie dlžnej sumy, a to listami zo 16. februára 2011 a z 22. novembra 2012. V priebehu konania bol žalovaný v 1. rade, spoločnosť S.D.P. Group, spol. s r.o. zrušený bez likvidácie k 31.10.2013 a ex offo vymazaný z Obchodného registra ku dňu 9.4.2014. Spoločnosť Adminex, spol. s r.o. v likvidácii vstúpila 31.12.2014 do likvidácie, pričom jej likvidátorom je Ing. C. R., označený ako žalovaný v 3. rade.
3. Uznesením z 27. septembra 2017, č. k. 39C/82/2014-168 súd prvej inštancie pripustil zmenu účastníka na strane žalobcu, a to na spoločnosť Silverside, a.s. so sídlom Plynárenská 7/B, Bratislava, IČO: 50 052 560, ktorej pôvodný žalobca Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila pohľadávku na základe zmluvy o postúpení pohľadávky č. 0246/2017/CE z 10. marca 2017.
4. Súd prvej inštancie skutkovo vyšiel z tvrdení žalobcu a navyše zistil, že žalobca ako postupca zmluvou o postúpení pohľadávky z 1. apríla 2019 postúpil pohľadávku na postupníka spoločnosť Blackside, a.s. so sídlom Plynárenská 7/, Bratislava, IČO: 48 191 515 v zmysle § 526 Občianskeho zákonníka, pričom týmto postúpením prešli na postupníka všetky práva spojené s postupovanou pohľadávkou s tým, že peňažné prostriedky na plnenie záväzku žiadal vkladať v prospech účtu nového veriteľa. Toto postúpenie oznámil žalobca žalovanému v 3. rade, Ing. C. R., avšak postúpenie pohľadávky neoznámil súdu prvej inštancie. Po právnom posúdení podľa § 60, § 61 zákona č. 160/20015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd konštatoval, že žalobca postúpením pohľadávky na postupníka spoločnosť Blackside, a.s. stratil aktívnu legitimáciu. Odôvodnil to tým, že žalobca mal vedomosť o tom, že ide postupovať svoju pohľadávku, a napriek tomu požiadal o predĺženie lehoty o 30 dní na predloženie listinných dôkazov, avšak nezmienil sa, a ani nepožiadal o zrušenie termínu z dôvodu postúpenia pohľadávky. Konanie proti žalovanému v 1. rade zastavil. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 a § 257 CSP. Žalovanému v 1. rade náhradu trov konania nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa, nakoľko po začatí konania zanikol bez právneho nástupcu a žalovaným v 2. a 3. rade priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
5. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nahradiť trovy odvolacieho konania. Odcitoval ust. § 530 Občianskeho zákonníka a uviedol, že oznámenie o postúpení pohľadávky z 2. apríla 2019, ktoré zaslal žalovanému v 3. rade, B.. C. R., obsahovalo informáciu, že na základe dohody zmluvných strán a v súlade so zmluvou o postúpení pohľadávok môže nový veriteľ vymáhať postúpenú pohľadávku podľa § 530 Občianskeho zákonníka v mene pôvodného veriteľa a na účet nového veriteľa. Týmto považuje za zrejmé, že na žiadosť postupníka vymáha pohľadávku vo svojom mene a na jeho účet, a preto nebolo nutné podať návrh na zmenu strany sporu. Vytkol súdu prvej inštancie, že nesprávne ustálil skutkový stav a právne posúdil vec, ak dospel k záveru, že žalobca stratil aktívnu legitimáciu. Jeho odôvodnenie považuje v tejto časti za nedostatočne odôvodnené až arbitrárne, nakoľko z neho nie je zrejmé, či súd prvej inštancie na prehlásenie žalobcu prihliadal, resp. ak na toto prehlásenie neprihliadal, z akého dôvodu ho nepovažoval za relevantné a ako toto prehlásenie právne posúdil. Poukázal pritom na ustálenú judikatúru. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu k výroku o zastavení konania považoval za zmätočné, pretože súd taktiež neobjasnil, aké skutkové a právne závery ho viedli k zastaveniu žaloby, a nie k zastaveniu konania. Rovnako za neodôvodnené považoval aj rozhodnutie súdu o nepriznaní náhrady trov konania vo vzťahu žalovaného v 1. rade a žalobcu s poukazom ust. § 257 CSP. Svojimi odvolacími námietkami poukazujúcimi na to, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, podľa úvahy odvolacieho súdu žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. V odvolaní žalobcom formálne označený a i citovaný odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP nebol podopretý konkrétnymi odvolacími námietkami a výhradami, ktoré by poukazovali na to, že konanie má aj inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a tak podľa posúdenia odvolacieho súdu nebol tento ďalší odvolací dôvod odvolateľom materiálne, a preto ani procesne účinne uplatnený. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok musí prihliadať aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.
6. Žalovaná v 2. rade považovala rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne a nestotožnila sa s odvolaním žalobcu. Podľa jej názoru žalobca ako postupca nesplnil kumulatívne podmienky podľa ust. § 530 Občianskeho zákonníka, aby mohol vymáhať nárok vo svojom mene a na účet postupníka, a to že predmetnú pohľadávku nevymáha súčasne postupník a že postupca preukáže dlžníkovi súhlas postupníka s týmto vymáhaním. K prvej podmienke uviedla, že v oznámení o postúpení pohľadávky podľa § 526 Občianskeho zákonníka je jasne uvedené, že peňažné prostriedky na splnenie záväzku sa majú vkladať v prospech účtu nového veriteľa a teda v jazykovom prevedení je jasne vyjadrený prejav vôle, spočívajúci v tom, že postupník bude od postúpenia pohľadávky vymáhať pre seba a na svoj účet. K druhej podmienke skonštatovala, že postupca nepreukázal súhlas postupníka s týmto vymáhaním. Zároveň upozornila, že postupca existenciu tohto súhlasu doposiaľ nepreukázal ani v konaní ani mimo neho. Zdôraznila, že pasivita žalobcu v preukázaní hmotnoprávnych podmienok nemôže byť v žiadnom prípade na ťarchu žalovaným. Z uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a zároveň jej priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
7. Žalovaný v 3. rade bol v odvolacom konaní nečinný.
8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas (§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§§ 355 až 358 CSP), s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu v súlade s § 378 a § 219 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP), v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, z hľadísk odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné iba čiastočne.
9. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
10. Odvolací dôvod § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t.j. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP (dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP.
11. K odvolaciemu dôvodu upravenému v ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval síce správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval a z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu.
12. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov dospel k záveru, že v prejednávanom prípade odvolacie dôvody uplatnené odvolateľom nie sú dôvodné.
13. V prvom rade odvolací súd súhlasí s odvolacou námietkou žalobcu týkajúcou sa výroku, ktorým súd prvej inštancie zastavil žalobu voči žalovanému v 1. rade, ako aj výroku o náhrade trov konania voči žalovanému v 1. rade. Odvolací súd k tomu dodáva, že v prípade výroku o zastavení konania ide o zrejmú nesprávnosť, avšak v konečnom dôsledku nemá vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Je zrejmé, že súd prvej inštancie mienil zastaviť konanie proti žalovanému v 1. rade, i keď to nesprávne naformuloval.
14. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, stranami sú žalobca a žalovaný. Procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví. (§ 60, § 61, § 62 CSP)
15. Procesná subjektivita sa odvíja od spôsobilosti mať práva a povinnosti. Právnické osoby zapisované do obchodného registra sa stávajú subjektmi práva, t.j. nadobúdajú právnu subjektivitu (a aj spôsobilosť byť účastníkom konania), dňom svojho vzniku, ktorým je deň ich zápisu do uvedeného registra, a strácajú túto subjektivitu dňom výmazu z obchodného registra. Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienky tohto konania, pre ktorý treba konanie zastaviť.
16. Ustanovenie § 62 CSP ukladá súdu povinnosť skúmať procesnú subjektivitu kedykoľvek počas konania. Keďže jej nedostatok v čase začatia konania, (t.j. v deň doručenia žaloby), ale tiež aj v priebehu konania, je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania, súd postupuje podľa § 62 CSP a konanie zastaví.
17. Z obsahu spisu, ako aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku je nepochybné, že v priebehu konania bol žalovaný v 1. rade, spoločnosť S.D.P. Group, spol. s r.o. zrušený bez likvidácie k 31.10.2013 a ex offo vymazaný z Obchodného registra ku dňu 9.4.2014. Preto odvolací súd nesprávny a zmätočný výrok napadnutého rozsudku, ktorým žalobu voči žalovanému v 1. rade zastavil, zrušil a rozhodol o zastavení konania voči žalovanému v 1. rade pre nedostatok podmienky konania v súlade s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami.
18. Vo zvyšujúcej časti sa odvolací súd stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie i s dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré v podrobnostiach v poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, 193, § 194 a § 205 CSP.
19. Žalobca vo svojich odvolacích námietkach tvrdil (na rozdiel od súdu prvej inštancie), že je vo veci aktívne legitimovaný.
20. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a druhá strana subjektom tomuto právu zodpovedajúcej povinnosti, o plnenie ktorej v konaní ide, sa v sporovom konaní používa pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je, alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že mu uplatnený nárok patrí (žalobca), v skutočnosti nie je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je povinný plniť (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (por. napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004, uverejnený v periodiku Zo súdnej praxe č. 46/2008).
Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní je dôvodom na zamietnutie žaloby (por. napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. februára 2015, sp. zn. 4 Obdo 7/2014). I napriek tomu, že na posudzovaný prípad prvoinštančný súd aplikoval správnu normu, sčasti ju nesprávne interpretoval. Súd prvej inštancie pri posudzovaní aktívnej vecnej legitimácie žalobcu správne posúdil, že za situácie, keď žalobca postúpil pohľadávku na postupníka, stratil v konaní aktívnu legitimáciu. V danom prípade však bolo povinnosťou žalobcu, ak postupoval v zmysle ust. § 530 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preukázať žalovaným dohodu s postupníkom, na základe ktorej by bol oprávnený vymáhať pohľadávku vo svojom mene na účet postupníka. Žalobca žalovaným nepredložil dôkaz svedčiaci o tom, že takáto dohoda existuje. V danom prípade, na rozdiel od ust. § 526 druhá veta Občianskeho zákonníka, kde je stanovená povinnosť postupníka preukázať postúpenie pohľadávky dlžníkovi, v ust. § 530 ods. 1 Občianskeho zákonníka je stanovená povinnosť postupcu preukázať dlžníkovi súhlas postupníka s týmto vymáhaním. Ak by žalobca takúto dohodu žalovaným preukázal bolo by povinnosťou súdu pokračovať v konaní aj za situácie, že by žalobca nepožiadal o zmenu účastníka na strane žalobcu v zmysle ust. § 80 CSP. Neobstojí námietka žalobcu, že v oznámení o postúpení pohľadávky bolo uvedené, že na základe dohody s postupníkom a v súlade so zmluvou o postúpení pohľadávok môže nový veriteľ vymáhať postúpenú pohľadávku podľa § 530 Občianskeho zákonníka v mene pôvodného veriteľa a na účet nového veriteľa. V danom prípade tak súdu prvej inštancie neostávalo nič iné ako žalobu zamietnuť pre nedostatok aktívnej legitimácie.
21. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd zároveň akcentuje, že poučovacia povinnosť súdu je zameraná na pomoc stranám sporu predovšetkým ohľadom procesných aspektov ich úkonov, ale súd nemá povinnosť, a ani oprávnenie, poučovať strany sporu o jeho hmotnoprávnych oprávneniach a účinkoch jeho úkonov, ktoré na súde uplatňuje, teda ani o tom, či a ktorý účastník má byť aktívne alebo pasívne legitimovaný, lebo by to bolo v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2001, sp. zn. 5 Cdo 130/01, tiež rozhodnutie R 65/96).
22. Odvolateľ teda neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by preňho ako žalobcu privodili priaznivé rozhodnutie. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci samej. Vzhľadom na to odvolací súd dospel k záveru, že námietky žalobcu v odvolaní sú neopodstatnené, preto rozsudok súdu prvej inštancie v zamietavom výroku, ako aj v súvisiacich výrokoch o trovách konania v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil. Zároveň považuje odvolací súd za potrebné vo vzťahu k výroku napadnutého rozsudku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 1. rade uviesť, že predmetný výrok bol v podstate vecne správny, hoci odôvodnenie vychádzalo z nesprávneho predpokladu. Bolo namieste tieto trovy odôvodniť procesným úspechom podľa ust. § 256 ods. 1 CSP. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v 1. rade zanikol, v dôsledku čoho muselo byť konanie v tejto časti zastavené, nebolo možné stranám priznať náhradu trov konania.
23. Žalobca ako odvolateľ nemal úspech v odvolacom konaní, žalovaná v 2. rade bola v odvolacom konaní plne úspešná, preto jej odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (§ 255 ods. 1, § 256 ods. 1, § 396 ods. 1 CSP). Žalovaným v 1. a 3. rade v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, preto im odvolací súd nárok na ich náhradu nepriznal.
24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§ 435 CSP).