Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_22C-125-2015.pdf
PDF · 100.32 KB
Case nature
Area
Subarea
22C/125/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Ivanou Hauerlandovou, PhD. v právnej veci žalobcu 1/: O. C.G., D.. XX.XX.XXXX, N. D. C. X, H. a 2/: L. C., D.. XX.XX.XXXX, N. D. C. X, H., obaja zastúpení: Mgr. Marianna Paulíková, advokátka, so sídlom Karloveské rameno 8/A, Bratislava, proti žalovanému: Š. C., D.. XX.XX.XXXX, N. B.. B. XX, H., adresa na doručovanie: G. D. W. XXX, o vypratanie nehnuteľnosti, t a k t o
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý vypratať byt č. XX nachádzajúci sa na X. poschodí na ulici B., vchod B. XX v H., bytového domu - B. XX, XX, XX, XX, XX, XX súpisné číslo XXXX, ktorý je postavený na parcele registra „Y.“ parcelné číslo XXXX/55 nachádzajúci sa v kat. území H., obec H., okres H., vedený Okresným úradom H., katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX a odovzdať ho žalobcom v 1. a 2. rade v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcom v 1. a 2. rade trovy konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 16.03.2015 domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť vypratať byt č. XX nachádzajúci sa na X. poschodí na ulici B., vchod B. XX v H., bytového domu - B. XX, XX, XX, XX, XX, XX súpisné číslo XXXX, ktorý je postavený na parcele registra „Y.“ parcelné číslo XXXX/XX nachádzajúci sa v kat. území H., obec H., okres H., vedený Okresným úradom H., katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX (ďalej ako „byt“) a odovzdať ho žalobcom v 1. a 2. rade do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj povinnosť nahradiť žalobcom trovy konania.
2. Žalobcovia žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia uzatvorili dňa 17.12.2014 kúpnu zmluvu so žalovaným na prevod vlastníckeho práva k bytu, v ktorej sa žalovaný zaviazal, že nehnuteľnosti odovzdá žalobcom do 5 dní od zaplatenia celej kúpnej ceny, ktorá bola zaplatená dňa 17.12.2014. Žalovaný neodovzdal žalobcom predmet prevodu v dohodnutej lehote, žalobcovia ho písomne vyzvali k vyprataniu a odovzdaniu bytu. Právne žalobcovia žalobu odôvodnili poukazom na ustanovenie § 126 ods. 1 OZ. Ako dôkazy žalobcovia predložili tieto listiny: kúpna zmluva zo dňa 17.12.2014, príkaz na úhradu zo dňa 17.12.2014, rozhodnutie o povolení vkladu zo dňa 19.12.2014, LV č. XXXX, kat. úz. H., výzva na vypratanie zo dňa 17.02.2015, podací lístok, potvrdenie o prevzatí zo dňa 09.03.2015.
3. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril v odpore k rozkazu na plnenie doručenom súdu dňa 30.09.2015 tak, že poukázal na trestné stíhanie vo veci prečinu podvodu na OR PZ v Trnave, dňa 09.03.2015 bolo začaté vo veci. Žalovaný nemal záujem previesť vlastnícke právo, bol uvádzaný do omylu. Nebol schopný rozpoznať svoje konanie z dôvodu užívania alkoholických nápojov, neprejavil vôľu predať byt. Oslovil žalobcu v 1. rade so žiadosťou o finančnú pôžičku, boli mu predložené listiny na podpis s tým, že
ide o zmluvu o pôžičke. Bol vlastníkom bytu 6 mesiacov, bolo na ňom zriadené záložné právo v prospech ŠFRB, žiadosť o predčasné splatenie úveru bola zaslaná e-mailom, žalovaný nemá technické vybavenie, ani počítač. Podľa žalovaného je kúpna zmluva zo dňa 17.12.2014 neplatným právnym úkonom podľa § 37 OZ, pri podpise nebol jasný a zrozumiteľný prejav vôle uzatvoriť kúpnu zmluvu, bola využitá tieseň žalovaného. Poukázal na § 39a OZ. Potreboval financie na rekonštrukciu bytu (pôžičku), ktorú žalobca žalovanému sľuboval, čo podmieňoval podpisom listín, s ktorými sa žalobca nemal možnosť oboznámiť, pristúpil v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok v domnienke, že podpisuje zmluvu o pôžičke. Neprišlo ani k riadnemu vyplateniu kúpnej ceny.
4. Žalobca sa v konaní ďalej vyjadril, že zotrváva na žalobe, pričom ohľadom uvedenia do omylu a schopnosti rozpoznať konanie dodal, že dôkazné bremeno znáša žalovaný a že od 23.12.2014 žalovaný neuhrádza zálohy za služby spojené s užívaním nehnuteľnosti.
5. Súd vykonal dokazovanie listinami: kúpna zmluva zo dňa 17.12.2014, príkaz na úhradu zo dňa 17.12.2014, rozhodnutie o povolení vkladu zo dňa 19.12.2014, LV č. XXXX, kat. úz. H., výzva na vypratanie zo dňa 17.02.2015, podací lístok, potvrdenie o prevzatí zo dňa 09.03.2015, správa OR PZ Trnava zo dňa 15.01.2016, list OR PZ zo dňa 10.12.2015, opatrenie OR PZ zo dňa 27.10.2015, odborné stanovisko zo dňa 22.01.2016, žaloba zo dňa 21.09.2016, list OR PZ Trnava zo dňa 20.09.2016, uznesenie OR PZ Trnava zo dňa 16.05.2016, upozornenie na udržiavanie domového poriadku zo dňa 12.06.2019 a 07.05.2020, rozsudok OS Trnava č. k. 27C/234/2016-69 zo dňa 17.10.2018, rozsudok KS Trnava č. k. 26Co/8/2019-103 zo dňa 29.01.2020, doložka právoplatnosti zo dňa 30.03.2020, LV č. XXXX, kat. úz. H. zo dňa 18.11.2020, výsluchom žalobcov, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
6. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie H. vyplýva, že žalobcovia sú podielovými vlastníkmi bytu každý o veľkosti podielu 1/2. Žalobcovia ako kupujúci uzatvorili dňa 17.12.2014 kúpnu zmluvu so žalovaným ako predávajúcim na prevod vlastníckeho práva k bytu za cenu 35 000,- eur, vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 17.12.2014. V kúpnej zmluve sa žalovaný zaviazal, že nehnuteľnosti odovzdá žalobcom do 5 dní od zaplatenia celej kúpnej ceny, táto bola zaplatená dňa 17.12.2014 prevodom na účet (č.l.9). Žalovaný neodovzdal žalobcom predmet prevodu v dohodnutej lehote, žalobcovia ho písomne vyzvali k vyprataniu a odovzdaniu bytu. Žalovaný bol na vypratanie bytu vyzvaný výzvou zo dňa 17.02.2015, ktorá mu bola doručená dňa 20.02.2015. Na OR PZ Trnava sa pod ČVS:P.-XXX/X-S.-H.-XXXX viedlo trestné konanie vo veci podvodu, v ktorom bolo vypracované odborné vyjadrenie č. 2/2016 k hodnote bytu aj ku dňu 17.12.2014, z ktorého vyplýva všeobecná hodnota bytu 25 700,- eur ku dňu obhliadky a hodnota 26 100,- eur ku dňu 17.12.2014, teda ku dňu prevodu. Trestné konanie bolo dňa 16.05.2016 zastavené, nakoľko skutok nie je trestným činom. Žalovaný dňa 22.09.2016 podal na tunajšom súde žalobu o určenie vlastníckeho práva k bytu. Okresný súd Trnava rozsudkom č.k. 27C/234/2016-69 zo dňa 17.10.20118 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 26Co/8/2019-103 zo dňa 29.01.2020 zamietol žalobu o určenie vlastníckeho práva žalovaného k bytu. Správca bytového domu listom zo dňa 16.06.2019 a listom zo dňa 07.05.2020 upozornil žalovaného na dodržiavanie domového poriadku.
7. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní dňa 30.06.2016 uviedol, že kúpna zmluva bola uzavretá slobodne a vážne, kúpna cena bola riadne uhradená, bol povolený vklad vlastníckeho práva k predmetnému bytu. Podpis odporcu bol overený u notára. Odporca do dnešného dňa byt nevypratal. Jeho konanie špekulatívne s cieľom predĺžiť súdne konanie. Tento stav už trvá rok a pol. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní dňa 18.11.2016 uviedol, že od posledného pojednávania sa nezmenilo vôbec nič, žalovaný ďalej užíva nehnuteľnosť. Žalobcovia sú právni vlastníci, ale nevedia sa dopracovať k držbe nehnuteľnosti, táto žaloba je ich jediný právny prostriedok. Žalobcovia stále musia platiť poplatky s užívaním bytu, navyše sú im doručované výzvy na dodržiavanie domového poriadku. Už aj susedia sa obrátili na žalobkyňu v 2. rade, aby sa to riešilo, že kľudne pôjdu svedčiť, že narušuje domový poriadok. Žalobcovia sú naďalej vlastníkmi, avšak nie bezpodielovými ale podielovými o veľkosti podielu l/2.
8. Žalobkyňa v 2. rade na pojednávaní uviedla, že ona konkrétne okolnosti o kúpe tohto bytu nevie, zariaďoval to manžel. Bola prítomná pri podpise u notára. Byt kupovali z toho dôvodu, že potrebovali investovať peniaze. Bývajú v inom trojizbovom byte na Hlinách. O tom, že by sa mali investovať peniaze rozhodol manžel, drží kasu. Nevie, či zvažoval aj nejakú inú investíciu. S manželom sú obaja zamestnaní. Nevedela, prečo investovali práve do tohto bytu. Zariaďoval to manžel. Ona mu verí. U notára bol manžel, ako aj odporca. Ona iba odbehla z roboty. U notára som to podpísala, odišla preč. Osobne s odporcom
nikdy nekomunikovala. Iné k veci neudáva. Nevie sa vyjadriť, či a akým spôsobom bola uhrádzaná kúpna cena.
9. Žalobca v 1. rade na pojednávaní uviedol, že oslovil pána N., ktorý má realitnú kanceláriu, že majú voľné prostriedky a chceli by kúpiť byt. Tento mu oznámil po určitej dobe, že má nejakého pána a to pána C., ktorý chce predať byt. Stretli sa v realitnej kancelárii aj s odporcom, prešli si kúpne zmluvy. Pán N. sa ho niekoľkokrát pýtal, či všetkému rozumie, pán C. povedal, že áno. Nepamätá si presný postup, ale potom išli k notárovi. Boli aj na TT - Komforte, kde si bol pán C. pre papiere, že nemá na byte nedoplatok. Chodili tam všetci spolu. Potom išli na kataster. Všetko sa to zrealizovalo v jeden deň. Nevedel uviesť presne, kedy boli na katastri. Nepamätá si presne, či platba za byt prebehla až po vklade, ale prebehla tak, že cca polka sumy išla na zaplatenie dlhu pána žalovaného v ŠFRB a druhú polovičku mu vložil na účet. Číslo účtu odporcu bolo uvedené v zmluve. Potom sa rozišli. V zmluve boli dohodnutí, že odporca byt vyprace do piatich dní po zaplatení kúpnej ceny. Odporca byt nevypratal. Prestal komunikovať. Poslal mu výzvu na vypratanie. Ten poslal odpoveď, ktorá je v spise. Odporca sám od seba nenamietal, že nebola zaplatená kúpna cena. Odporca sa mu počas rokovania v realitnej kancelárii, pri podpise zmluvy u notára a keď boli v TT Komforte úplne normálne. Nevidel na ňom, že by bol pod vplyvom alkoholu, alebo iných prostriedkov. Odporca s nimi komunikoval bezprostredne. Nebadal na ňom, že by mal nejaký strach, obavy, alebo tieseň. Odporca nepovedal, prečo byt predáva. Kúpnu cenu za byt mu oznámil pán N., ktorý ju dojednal s odporcom. Nepamätá si, či sa platilo niečo za sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti. Neviem nič ohľadom toho, čo tvrdí odporca, že on si chcel peniaze požičať. Odporca ho neoslovil, že by chcel nejakú pôžičku.
10. Súd pojednával v neprítomnosti v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neprítomnosť neospravedlnil vážnymi okolnosťami, ktoré súd neakceptoval z dôvodu, že žalovaná strana mala dostatok času na prípravu pojednávania a aj včasné zvolenie nového advokáta, ktorý sa mohol kvalifikovane pripraviť.
11. Podľa § 22 ods. 5 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v znení neskorších predpisov advokát je povinný do 15 dní od doručenia oznámenia klientovi o odstúpení od zmluvy o poskytovaní právnych služieb v zastupovanej veci vykonať všetky neodkladné úkony, ak klient neurobí iné opatrenia. To neplatí, ak klient oznámi advokátovi, že na splnení tejto povinnosti netrvá.
12. Hoci klient na splnení tejto povinnosti netrvá, uvedené nebráni tomu, aby sa žalovaný na pojednávanie dostavil (hoci aj neúčelne) a požiadal o odročenie pojednávania za účelom prípravy na ďalšie pojednávanie s novým advokátom, pričom súd si nevie predstaviť pri zachovaní zásady iura novit curia ani iný ďalší spôsob kvalifikovanej obrany prípadným novým advokátom ako ten, ktorý žalovaný už vyčerpal pri uplatnení žaloby vedenej pod sp. zn. 27C/234/2016, ktorá však bola právoplatne zamietnutá, prípadne preskúmaním veci v trestnom konaní, ktoré bolo právoplatne zastavené.
13. Z obsahu spisu vyplýva, že na deň 18.11.2020 súd vytýčil pojednávanie, na ktoré predvolal právneho zástupcu žalovaného, ktorý predvolanie prevzal dňa 19.10.2020, čo je 30 dní vopred. Dňa 16.11.2020 bolo súdu prvej inštancie doručené oznámenie advokáta žalovaného o ukončení právneho zastúpenia a ospravedlnenie právneho zástupcu z neúčasti na pojednávaní. K uvedenému podaniu bolo pevne spojené odvolanie plnomocenstva udelené advokátovi, žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania z dôvodu zabezpečenia nového právnika, nakoľko žalovaný nerozumie súdom.
14. Súd konštatuje, že žalovaný mal vytvorený dostatočný časový priestor k tomu, aby si nového advokáta včas zvolil (aj keby tento nemal zachovanú lehotu na prípravu pojednávania, o ktorú mohol požiadať) a bolo aj na žalovanom samotnom, aby zvážil zmenu právneho zastupovania takmer päť rokov po prevzatí zastupovania a 2 dni pred pojednávaním vo veci samej, pričom žalovanému a jeho právnemu zástupcovi muselo byť zrejmé, že vzhľadom na dôkaznú situáciu je pravdepodobné, že na pojednávaní môže dôjsť k vyhláseniu rozsudku, čo predpokladá aj ustanovenie § 157 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania, na základe čoho sa môže javiť dôvod ukončenia zastupovania žalovaného, pri zohľadnení tiež početných žiadostí zo strany žalovaného o odročenie pojednávanie v minulosti, ako obštrukčný.
15. Rozhodujúce však je, že právny zástupca žalovaného účinne prevzal predvolanie na pojednávania dňa 19.10.2020, bola zachovaná lehota na prípravu pojednávania a skutočnosť, že následne došlo k vypovedaniu plnomocenstva na zastupovanie (dňa 16.11.2020) a nedošlo k včasnému zvoleniu ďalšieho právneho zástupcu (ktorý by sa takisto ako žalobca mohol na pojednávanie dostaviť a požiadať o odročenie pojednávania), je irelevantná. Žalobca už od 03.07.2020 mal vedomosť, že súd pokračuje v dovtedy prerušenom konaní a od 19.10.2020, teda mesiac pred pojednávaním mal tiež vedomosť o termíne pojednávania.
16. Podľa Čl.8 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
17. Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
18. Podľa § 126 ods. 1 a 2 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. (1) Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba. (2)
19. Citované ustanovenie § 126 ods. 1 OZ v praxi dáva možnosť podania reivindikačnej žaloby, t.j. žaloby na vydanie veci (v prípade nehnuteľností žaloby na vypratanie). Základným predpokladom úspešnosti takejto žaloby je jednak preukázanie vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnosti, ako aj neoprávnené užívanie nehnuteľnosti žalovanou stranou, čo spolu zakladá aktívnu legitimáciu žalobcu v spore s takýmto predmetom konania.
20. Žalobcovia sa domáhali voči žalovanému vypratania predmetného bytu z dôvodu, že žalovaný užíva byt bez právneho dôvodu, t.j. bez toho, aby mu svedčalo vlastnícke práva, príp. aby s ním bola uzavretá riadna nájomná zmluva, čo by oprávňovalo žalovaného predmetný byt užívať po tom, ako sa skončil vlastnícky vzťah žalovaného. V konaní nebolo sporné, že medzi vlastníkmi bytu a žalovaným nie je uzavretá riadna nájomná zmluva, a súd mal za preukázané, že žalovaný užíva predmetný byt bez právneho dôvodu, a preto mu bola vo výroku I. rozsudku uložená povinnosť predmetný byt vypratať.
21. Súd má za to, že nie je možné nevyhovieť požiadavke na vypratanie predmetného bytu, keďže žalovaný nepreukázal, že existuje titul, ktorý by mu svedčal k užívaniu predmetného bytu, keď žalovaný v konaní pod sp. zn. 27C/234/2016 nepreukázal, že mu svedčí vlastnícke právo k bytu, uvedené nepreukázal ani v tomto konaní, takisto nepreukázal, že prevodom vlastníckeho práva mal byť spáchaný trestný čin, ani že žalovanému kúpna cena za byt nebola vyplatená.
22. Žalovaný sa bránil tiež absenciou vôle na uzavretie kúpnej zmluvy, existenciou tiesne a nevýhodných podmienok, ktoré nie sú dané, keď bola preukázaná všeobecná hodnota nehnuteľnosti v čase prevodu, ktorá bola určená ako nižšia ako skutočná kúpna cena a žalovaný ohľadom svojho tvrdenia o absencii vôle neuniesol dôkazné bremeno. Na prípadnú absenciu vôle, ktorú by si mal žalovaný privodiť sám (požitím alkoholu), nemôže súd prihliadať ako na tvrdený liberačný dôvod nedostatočného oboznámenia s podpisovanými listinami.
23. Pre rozhodnutie súdu je zásadná skutočnosť, že žalovaný v súčasnosti užíva predmetný byt bez právneho dôvodu. Zo správania sa vlastníkov a žalovaného má súd za to, že nedošlo k prípadnému uzavretiu nájomnej zmluvy ani konkludentne, keď v konaní ani žalobcovia a ani žalovaný netvrdili, že mu vlastníci bytu dovolili predmetný byt užívať. Konkludentné uzatvorenie nájomnej zmluvy nemožno vyvodiť ani zo skutočnosti, že žalovaný neplatil zálohy za platby spojené s užívaním nehnuteľnosti, ktorých platenie žalobcami v konaní ani nebolo sporným.
24. Žalovanému muselo byť zrejmé, že predmetný byt užíva bez právneho dôvodu a bez súhlasu jeho vlastníka, a to s poukazom na listiny, ktoré mu boli doručené zo strany vlastníka bytu - výzvy na vypratanie bytu zo dňa 17.02.2015, ktorá bola žalovanému doručená 20.02.2015, v ktorej bol upozornený, že ak v stanovenej lehote byt neodovzdá, bude z neho vyprataný súdnou cestou.
25. Súd uzatvára, že žalovaný v čase podania žaloby, ani v čase rozhodovania, nemal vlastnícke právo k bytu, ani prípadnú nájomnú zmluvu na predmetný byt, a teda nemal platný právny titul k bývaniu v predmetnom byte po uplynutí lehoty 5 dní odo dňa obdržania kúpnej ceny v plnej výške, pričom prvá časť kúpnej ceny slúžila na vyplatenie zostatku úveru v ŠFRB a druhá časť bola zaplatená prevodom na účet dňa 17.12.2014.
26. Vlastnícka žaloba podľa § 126 ods. 1 OZ je opodstatnená vtedy, ak žalobca preukáže, že je vlastníkom veci (alebo je oprávnený mať vec u seba - § 126 ods. 2 OZ), vydania ktorej sa od žalovanej strany domáha (v prípade nehnuteľnej veci ide o vypratanie), a že žalovaná strana vec užíva bez akéhokoľvek právneho dôvodu, teda neoprávnene.
27. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný užíva nehnuteľnosť bez právneho dôvodu, v dôsledku čoho majú žalobcovia právo domáhať sa ukončenia neoprávnených zásahov žalovaného do vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, a teda domáhať sa jej vypratania, a preto súd žalobe vo výroku I. vyhovel.
28. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
29. Súd žalovanému určil na splnenie povinnosti vypratať nehnuteľnosť v súlade s § 232 ods. 3 CSP lehotu 3 dní od právoplatnosti rozsudku, z dôvodu, že žaloba bola podaná už v roku 2015 a žalovaný mal dosť času na to, aby sa na túto situáciu, keď ani v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 27C/234/2016 nebol úspešný, pripravil.
30. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
33. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2)
34. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalobcovia boli v konaní v celom rozsahu úspešní, čo v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcov voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100% trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku II. rozsudku. Neboli pritom tvrdené a súd ani sám nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP), pre ktoré by žalobcom nárok na náhradu trov konania voči žalovanému nemal priznať. O výške náhrady trov konania žalobcov bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).