Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoCsp/20/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: Stavebné bytové družstvo II. Košice, so sídlom Bardejovská 3, Košice, IČO: 00 171 204, proti žalovanému: L. X., J.. XX.XX.XXXX, G. Y. N. XX, H., o zaplatenie 1.672,84 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 29.10.2019, sp. zn.

rozhodol:

Odmieta odvolanie.

Stranám sporu nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I ako súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 29.10.2019, č.k. -60 žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.672,84 EUR s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 867,63 EUR odo dňa 03.06.2016 do 31.05.2017 a s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.672,84 EUR odo dňa 01.06.2017 až do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (I. výrok) a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (II. výrok).

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu istinu 1.672,84 EUR s príslušenstvom, ktorú odôvodnil tým, že je správcom bytového domu Y. N. XX v Košiciach, kde je žalovaný spoluvlastníkom bytu č. X vo výške 1 na základe Osvedčenia o dedičstve , Z-2876/11 zo dňa 25.04.2011. Žalobca dňa 18.05.2016 žalovanému doručil vyúčtovanie nákladov za služby a poskytnuté plnenia spojené s užívaním bytu rok 2015, pričom nedoplatok žalovaného za obdobie od 01.01.2015 do 31.12.2015 predstavoval sumu vo výške 867,63 EUR. Dňa 15.05.2017 bolo žalovanému doručené vyúčtovanie nákladov za obdobie od 01.01.2016 do 31.12.2016, z ktorého vyplynul nedoplatok vo výške 805,21 EUR, t.j. žalovaná suma predstavuje nedoplatok za rok 2015 a 2016 v celkovej výške 1.672,84 EUR. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca ako právnická osoba podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vykonáva správu domu na ulici Y. N. XX v Košiciach, súpisné č. XXX a spoločenstvo môže vo vlastnom mene vymáhať plnenie povinností vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome v súlade s ust. citovaného zákona. Tiež mal za preukázané, že žalovaný je spoluvlastníkom bytu č. 4 na 1. poschodí, bytového domu. Podľa Článku VIII. bodu 9 dodatku č. 4/objekt č. 9 bol žalovaný nedoplatok vyplývajúci z ročného vyúčtovania uhradiť do 15 dní odo dňa doručenia vyúčtovania. Žalovaný mal podľa ročného vyúčtovania nákladov za obdobie od 01.01.2015 do 31.12.2015 nedoplatok na vyúčtovaní v sume 867,63 EUR a vyúčtovanie mu bolo doručené dňa 18.05.2016. Za obdobie od 01.01.2016 do 31.12.2016 mal žalovaný nedoplatok na vyúčtovaní v sume 805,21 EUR a vyúčtovanie mu bolo doručené dňa 16.5.2017. Vzhľadom na to, že žalobca si svoj nárok uplatnil voči žalovanému ako jednému zo spoluvlastníkov nehnuteľnosti v súlade s ust.

a vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi istinu 1.672,84 EUR s príslušenstvom.

3. Proti tomuto rozsudku podal dňa 18.11.2019 na poštu odvolanie žalovaný, v ktorom uviedol, že s ním v celom rozsahu nesúhlasí a požiadal súd o zaslanie zápisnice z pojednávania zo dňa 29.10.2019. Zároveň žiadal o poskytnutie lehoty na doručenie písomného odôvodnenia odvolania voči rozsudku v lehote 30 dní od doručenia zápisnice z pojednávania. Následne žalovaný dňa 20.12.2019 podal na poštu podanie označené ako doplnenie odvolania voči rozsudku OS KE I, č.k. zo dňa 29.10.2019.

4. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“) skôr, ako pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého rozsudku, zaoberal sa otázkou včasnosti podaného odvolania a následne splnením zákonných náležitostí odvolania podaného stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté a dospel k záveru, že odvolanie je potrebné odmietnuť podľa ust. .

5. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Lehota pritom je zachovaná, ak o. i. podanie sa v posledný deň lehoty odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania. Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov (, , , a ).

6. Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa , ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

7. V danej veci bol napadnutý rozsudok doručený žalovanému dňa 11.11.2019. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení posledným dňom 15-dňovej lehoty na podanie odvolania bol preto deň 26.11.2019 (utorok). Počas plynutia odvolacej lehoty (18.11.2019) žalovaný odovzdal odvolanie pošte ako orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť ( ), podal ho preto včas ( ).

8. Odvolací súd posudzujúc obsah daného odvolania z hľadiska, či toto obsahuje odvolacie dôvody ako podstatnú náležitosť odvolania zistil, že žalovaný v odvolaní žiadne odvolacie dôvody neuviedol, t.j. neozrejmil, v čom napadnutý rozsudok, prípadne postup súdu prvej inštancie považuje za nesprávny. Dôvody odvolania vymedzuje v , pričom však odvolací súd poukazuje na to, že odvolacie dôvody uvedené v zákone samy o sebe nie sú postačujúcim vymedzením dôvodu, pre ktorý sa rozhodnutie súdu odvolaním napáda, pokiaľ tieto nie sú špecifikované konkrétnymi skutkovými okolnosťami daného prípadu. To znamená, že na to, aby odvolací súd mohol o odvolaní rozhodnúť, nestačí v odvolaní formálne citovať v zákone uvedený dôvod odvolania, ale je potrebné, aby odvolateľ dôvod odvolania identifikoval, t. j. uviedol, v akom konkrétnom pochybení (vade, skutočnosti) odvolateľ vidí naplnenie odvolacieho dôvodu ustanoveného v zákone. Inými slovami z odvolania musí byť jednoznačne zistiteľný dôvod (prípadne viaceré dôvody), pre ktorý odvolateľ rozhodnutie súdu prvej inštancie, či jeho postup považuje za nesprávne.

9. Predmetné odvolanie neobsahuje žiadne konkrétne dôvody, pre ktoré sa ním rozsudok súdu prvej inštancie, či jeho postup napáda.

10. V zmysle kogentného ustanovenia , ktoré kladie podstatne väčší dôraz na aktivitu sporových strán, než predchádzajúci procesný kódex, v prípade, kedy v odvolaní chýbajú konkrétne odvolacie dôvody, je výslovne neprípustné, aby súd odvolateľa vyzýval na doplnenie odvolacích dôvodov ako chýbajúcej podstatnej náležitosti odvolania, hoci iné vady odvolania (napr. absencia označenia sporu, rozsah odvolania, prípadne odvolací návrh alebo podpis odvolateľa) súd naďalej odstraňuje prostredníctvom výzvy na doplnenie chýbajúcich náležitostí. Odvolací súd posudzuje preto iba tie dôvody, ktoré odvolateľ uvedie sám z vlastnej iniciatívy vo včas podanom odvolaní.

11. Predmetné odvolanie do uplynutia odvolacej lehoty (26.11.2019) neobsahovalo riadne vymedzený odvolací dôvod a tento nebolo možné vyvodiť ani z obsahu odvolania. Až po uplynutí odvolacej lehoty (20.12.2019) žalovaný pošte odovzdal podanie označené ako doplnenie odvolania voči rozsudku OS KE I, č.k. zo dňa 29.10.2019, v ktorom už uviedol konkrétne odvolacie dôvody - najmä z akých dôvodov považuje vyúčtovanie nákladov za služby a poskytnuté plnenia spojené s užívaním bytu za nesprávne a ďalšie konkrétne skutočnosti, pre ktoré rozhodnutie súdu v danej veci považuje za nesprávne.

12. Keďže však v zmysle odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie je prípustné meniť a dopĺňať iba do uplynutia lehoty na podanie odvolania, odvolací súd v danej veci nemohol prihliadať na odvolacie dôvody, ktoré žalovaný v danom podaní vyjadril až 24 dní po uplynutí lehoty, v ktorej je prípustné tak urobiť. Ak by sme pripustili opak, vznikal by priestor normy procesného práva na totožné procesné situácie (v danom prípade odvolanie o odvolacie dôvody menené/dopĺňané po uplynutí lehoty na podanie odvolania) aplikovať rozdielne, čo je neprípustné - vo veciach, kde zmienené vady odvolania boli menené/dopĺňané do rozhodovania odvolacieho súdu o podanom odvolaní toto vecne prejednať, a vo veciach, kde sa rovnaké vady odvolania takým istým spôsobom do rozhodovania odvolacieho súdu o podanom odvolaní neodstránili, odvolanie odmietnuť podľa , hoci zakaždým ide o odvolanie, kde za právnej úpravy v ako je citovaná zhora odvolacie dôvody neboli menené/dopĺňané v rámci plynutia odvolacej lehoty, ale až po jej uplynutí. Základným princípom právneho štátu, a to princípu právnej istoty a princípu legitímneho očakávania odporuje pritom, aby súd ako autoritatívny štátny orgán v totožných procesných situáciách pristupoval rozdielne k tomu, či odvolanie vecne prejedná alebo ho postupom podľa odmietne. Podľa názoru odvolacieho súdu za v súčasnosti platnej procesnej úpravy expressis verbis vylučujúcej možnosť meniť/dopĺňať odvolacie dôvody po uplynutí lehoty na podanie odvolania v prípade úplnej absencie odvolacích dôvodov do uplynutia odvolacej lehoty legitímnou odpoveďou súdu môže byť jedine odmietnutie odvolania v zmysle bez možnosti prihliadať na dôvody odvolania uvedené (doplnené) po uplynutí odvolacej lehoty. Z uvedených dôvodov odvolací súd ani v posudzovanej veci sa nemohol zaoberať správnosťou tvrdení žalovaného obsiahnutých v odvolaní doplnenom o odvolacie dôvody po uplynutí odvolacej lehoty.

13. Keďže z odvolania odovzdaného pošte pred uplynutím odvolacej lehoty (18.11.2019) nie je zrejmé, ktorý konkrétny, v zmysle prípustný odvolací dôvod chcel žalovaný uplatniť, a teda o čom mal odvolací súd rozhodovať, odvolanie má vadu, pre ktorú nie je možné v odvolacom konaní pokračovať. Žalovaný sa pokúsil odstrániť túto vadu doplnením odvolacích dôvodov v podaní, ktoré však učinil po uplynutí lehoty na podanie odvolania, preto k nemu odvolací súd nemohol prihliadnuť. Odvolací súd postupoval preto v zmysle a odmietol odvolanie, ktoré nemá náležitosti podľa , pričom ide o vady, pre ktoré v odvolacom konaní nemožno pokračovať.

14. Právny záver odvolacieho súdu o neprípustnosti prihliadať na odvolacie dôvody doplnené po uplynutí lehoty na odvolanie je plne v súlade s rozhodovacou praxou Ústavného súdu SR ako jednej z najvyšších súdnych autorít vyjadrenou v uznesení z 05.11.2019, sp. zn. . V danej veci ústavný súd ako zjavne neopodstatnenú odmietol sťažnosť sťažovateľa (odvolateľa v sporovom konaní) vo veci namietaného porušenia jeho základných práv uznesením odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania proti rozsudku vo veci samej pre vady odvolania úplne totožné s procesnou situáciou v tu posudzovanej sporovej veci a uznesením dovolacieho súdu o odmietnutí dovolania sťažovateľa proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle záverov ústavného súdu „iba uvedenie všeobecných odvolacích dôvodov v odvolaní nie je postačujúce na to, aby odvolací súd mohol o odvolaní rozhodnúť, resp. uvedením len všeobecných odvolacích dôvodov v odvolaní bez bližšej špecifikácie konkrétnych okolností prípadu nie je splnená zákonom stanovená náležitosť odvolania spočívajúca v povinnosti v odvolaní uviesť odvolacie dôvody. Relevantná právna úprava pritom neumožňuje súdu vyzvať stranu sporu na doplnenie chýbajúcej náležitosti odvolania spočívajúcej v absencii konkretizácie odvolacieho dôvodu a zároveň neumožňuje strane sporu meniť a dopĺňať odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie po uplynutí lehoty na podanie odvolania. V okolnostiach daného prípadu tak boli splnené všetky náležitosti na danú vec sa vzťahujúceho procesnoprávneho predpisu na odmietnutie odvolania z dôvodu, že toto odvolanie nemalo náležitosti podľa , v dôsledku čoho nebolo možné v odvolacom konaní pokračovať.“

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa za použitia analógie legis podľa v spojení s a , pretože ustanovenie (rozhodovanie o trovách konania pri zastavení konania) upravuje procesnú situáciu najbližšiu situácii, ktorá bola daná v tomto spore, pretože konanie aj v danom prípade končí bez vecného prejednania odvolania. To, že odvolacie konanie muselo byť skončené bez vecného prejednania odvolania procesne zavinil žalovaný ako odvolateľ nedoplnením dôvodov odvolania, ktorých absencia ku dňu uplynutia lehoty na podanie odvolania bránila pokračovať v odvolacom konaní. Keďže však žalobcovi trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).