Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/122/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Markovej a členiek senátu JUDr. Renáty Šiškovej a JUDr. Antónie Bednarčík v právnej veci žalobcu: LIVONEC SK, s.r.o., Ivanská cesta 15731/19, 821 04 Bratislava, IČO: 48 121 347, právne zastúpeného: BAJO LEGAL, s. r. o., Landererova 8, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 860 581, proti žalovanému: Helske, s.r.o., Novoveská cesta 3489, 054 01 Levoča, IČO: 47 211 253, právne zastúpenému: Advokátska kancelária Hovan a Hospůdka, s.r.o., M. Gorkého 8, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 47 233 419, o zaplatenie 2.400,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III pod č.k. -114 zo dňa 20.10.2021, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. -114 zo dňa 20.10.2021 p o t v r d z u j e .

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava III ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi 2.400,- eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne a to zo sumy 480,- eur od 15.10.2019 do zaplatenia, zo sumy 480,- eur od 15.11.2019 do zaplatenia, zo sumy 480,- eur od 15.12.2019 do zaplatenia, zo sumy 480,- eur od 31.12.2019 do zaplatenia, zo sumy 480,- eur od 15.02.2020 do zaplatenia, a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 200,- eur, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (prvý výrok) a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (druhý výrok). Súd prvej inštancie tak rozhodol s poukazom na ustanovenia , , , (ďalej aj „“), , , (ďalej aj „CSP“, , , Nariadenia vlády č. ).

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 19.05.2020 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 2.400,- eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že žalobca poskytol žalovanému v pozícii odberateľa v období od augusta 2019 do februára 2020 služby - zabezpečenie funkcie technika požiarnej ochrany a činnosti BTS. V odpore voči platobnému rozkazu žalovaný namietal, že v zmysle bodu 5.1. Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 01.08.2019, 01.11.2019, 01.02.2020, bodu 5.1. sa zmluvné strany dohodli na paušálnej odmene za služby poskytnuté poskytovateľom podľa bodov 3.1 - 3.4. Zmluvy. Zo strany žalobcu nebolo dodané plnenie, na základe ktorého by bol žalobca oprávnený požadovať úhradu sumy uplatnenej v žalobe, nepreukázal splnenie svojej zmluvnej povinnosti, preto navrhol žalobu ako

nedôvodnú zamietnuť. Žalobca na námietku nevykonania služieb doložil do spisu Zápisy z vykonaných služieb podpísané zamestnancami žalovaného a to za obdobie od septembra 2019 do januára 2020, Zápis z kontroly dodržiavania predpisov a pravidiel BOZP na pracovisku, Protokoly z kontrolných dní, Prezenčné listiny z kontrolných dní. Tvrdenie žalovaného o nerealizovaní a poskytnutých služieb považoval za nedôvodné a podľa jeho názoru mal byť v upomínacom konaní odpor odmietnutý. Žalovaný sa k predloženým dôkazom nevyjadril a nenavrhol žiadne dôkazy. Na pojednávaní žalovaný namietol, že žalobca v súlade so Zmluvou o poskytnutí služieb v celom rozsahu nevykonal povinnosti poskytovateľa zadefinované v bode 3.1 - 3.4 zmluvy, mal cenu krátiť, nárok nie je preukázaný.

3. Súd prvej inštancie poukázal na dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia, čo znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. (Najvyšší súd SR č.k. ). Súd prvej inštancie poukázal i na zásadu prejednávaciu, čo znamená, že súd vykoná iba dôkazy, ktoré účastníci navrhli, ako i na zásada kontradiktórnosti konania, čo znamená, že súd nemôže vystupovať v prospech niektorého účastníka.

4. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania ustálil, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 01.08.2019, 01.11.2019, 01.02.2020 uzatvorená Zmluva o poskytovaní služieb podľa . V jednotlivých zmluvách si strany upravili vzájomné práva a povinnosti poskytovateľa v bode 3. V bode 5. bola dohodnutá paušálna odmena za služby poskytované poskytovateľom podľa bodu 3.1-3.4 zmluvy mesačne v sume 400,- eur bez DPH. Žalobca za poskytnuté služby vystavil daňové doklady faktúry č. 219010927, č. 219011004, č. 219011158, č. 219011263, č. 220010115 a listinné doklady preukazujúce poskytnuté plnenie. K predloženým dôkazom sa žalovaný nevyjadril, nekonkretizoval ktorú z činností žalobca v zmysle bodu 3. Zmluvy o poskytovaní služby nevykonal. Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda žalovaný tvrdil, že žalobca záväzok nesplnil, tak bolo dôkaznou povinnosťou žalovaného, aby rozporoval žalobcom predložené dôkazy, ktoré preukazujú poskytnuté plnenie, tvrdil ktoré činnosti v zmysle bodu 3. zmluvy nevykonal. Súd prvej inštancie tak považoval skutkový stav tvrdený žalobcom za preukázaný listinnými dokladmi. Žalovaný nenavrhol, ani nepredložil žiadne dôkazy, ani neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by spochybnili tento skutkový stav. Z dôkazov vyplynulo, že žalobca oprávnene vystavil faktúry č. 219010927 na sumu 480,- eur zo dňa 30.09.2019, splatná 14.10.2019, č. 219011004 na sumu 480,- eur zo dňa 31.10.2019, splatná 14.11.2019, č. 219011158 na sumu 480,- eur zo dňa 30.11.2019, splatná 14.12.2019, č. 219011263 na sumu 480,- eur zo dňa 16.12.2019, splatná 30.12.2019, č. 220010115 na sumu 480,- eur zo dňa 31.01.2020, splatná 14.02.2020. Súd prvej inštancie preto žalobe vyhovel a priznal žalobcovi i zákonný úrok z omeškania a nárok na paušálnu náhradu nákladov v zmysle . O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s v spojení s , podľa zásady úspechu v konaní. Keďže žalobca bol vo veci v celom rozsahu úspešný, súd prvej inštancie mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

5. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v celom rozsahu v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa a . V odvolaní namietal, že strany sporu sa v rámci uzatvorenej Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 01. augusta 2019, a to v bode 2 a v rámci uzatvorenej Zmluvy

o poskytovaní služieb zo dňa 01. novembra 2019, a to v bode 2 dohodli, že predmetom plnenia z týchto uzatvorených zmlúv bude zabezpečenie činnosti poskytovateľa zameraného na ochranu pred požiarmi a na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. V zmysle bodu 5.1 Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 01. augusta 2019 a bodu 5.1 Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 01. novembra 2019: „v súlade so zákonom o cenách sa zmluvné strany dohodli, že paušálna odmena za služby poskytnuté poskytovateľom podľa bodov 3.1-3.4 zmluvy sa stanovuje na 400,00 - EUR + DPH.“ Zo strany žalobcu však neboli žalovanému poskytnuté služby, ktoré si žalovaný objednal, a teda žalobcovi nevznikol nárok na úhradu ním žalovanej sumy zo strany žalovaného. Ak súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku tvrdil, že žalovaný sa k predloženým dôkazom nevyjadril, toto žalovaný učinil a to na pojednávaní konanom dňa 20.10.2021. Z predložených listín žalobcom vyplýva, že tieto nepreukazujú splnenie si zmluvnej povinnosti a teda tým, že žalovaný poukázal na nesplnenie zmluvnej povinnosti žalobcu, prešlo dôkazné bremeno na žalobcu, nie na žalovaného. Tým, že žalobca nedodal žalovanému plnenie v zmysle zmluvy (opak žalobca v konaní nepreukázal) nevznikol mu nárok na zaplatenie odmeny podľa zmluvy. V konaní zo strany žalobcu nebolo žiadnym relevantným spôsobom preukázané splnenie jeho zmluvnej povinnosti, a teda, že to, čo bolo objednané bolo aj v objednanom rozsahu poskytnuté, a táto skutočnosť nemôže byť pripísaná na ťarchu žalovaného. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. žalovaný dôvodil, že nesprávnym právnym posúdením sa rozumie pochybenie súdu pri aplikácii právnych predpisov na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov sa jedná, ak súd na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu, alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo aplikoval síce správnu právnu normu, ale jej obsah interpretoval nesprávne, alebo právnu normu síce interpretoval správne, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. Skutočnosť absencie aplikácie výnimky vychádzajúcej zo skutočnosti, že od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval neexistenciu určitej skutočnosti má podľa žalovaného za následok, že rozsudok v dôsledku toho spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Z uvedených dôvodov žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a priznal žalovanému náhradu trov konania.

6. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 02.03.2022, v ktorom zdôraznil, že žalobca v konaní preukázal poskytnutie služieb žalovanému na základe uzatvorenej zmluvy a to na základe dodacích listov, ktoré boli potvrdené osobami konajúcimi za žalovaného. Žalovaný voči vystaveným faktúram ani dodacím listom nenamietal nič až do podania odporu. Žalovaný rovnako nikdy nenamietal, že by mu akákoľvek služba podľa zmluvy nebola poskytnutá, prípadne bola poskytnutá s vadami. Žalovaný svoju procesnú obranu, ako aj odôvodnenie odvolania založil iba na všeobecnom tvrdení, že „žalobca nepreukázal poskytnutie služieb, ktoré si žalovaný objednal, a teda mu nevznikol nárok na úhradu ním žalovanej sumy“, avšak k uvedenému tvrdeniu sa súd prvej inštancie v rozsudku vyjadril, keď uviedol, že k predloženým dôkazom sa žalovaný nevyjadril, a najmä nekonkretizoval, ktorú činnosť žalobca v zmysle bodu 3. zmluvy nevykonal. Žalovaný skutočne počas celého konania nedokázal konkretizovať, ktoré služby podľa jeho názoru neboli žalobcom vykonané, čím celkom zjavne neuniesol bremeno tvrdenia. Žalovaný v tomto smere nesprávne argumentuje, že na neho nemalo prejsť dôkazné bremeno, keďže žalovaný neuniesol už bremeno tvrdenia, ktoré má každá strana sporového konania. Zároveň žalobca poukázal na skutočnosť, že odplata podľa zmluvy bola dojednaná ako paušálna, t.j. táto nebola naviazaná na rozsah poskytnutých služieb. Argumentácia žalovaného je tak v konečnom dôsledku irelevantná. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

7. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril podaním zo dňa 20.07.2022 s tým, že zotrval na dôvodoch uvádzaných v odvolaní. Zdôraznil, že žalobca nepreukázal dodanie služieb v zmysle bodu 3.1 až 3.4 uzatvorenej zmluvy.

8. Ďalšie vyjadrenia strán neboli doručené.

9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle v spojení s po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého po vyhodnotení dôkazov vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku.

10. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

11. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Po oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním pred súdom prvej inštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalovaného a s obsahom následných vyjadrení strán sporu, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku, s ktorého odôvodnením sa odvolací súd stotožňuje a konštatuje súladnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku s dikciou ustanovenia . Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a na zdôraznenie správnosti uvádza nasledovné.

13. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že došlo k uzatvoreniu Zmlúv o poskytovaní služieb dňa 01.08.2019, 01.11.2019 a 01.02.2020. Žalobca ako poskytovateľ sa v bodoch 3.1-3.4 zmluvy zaviazal, že bude pre žalovaného ako objednávateľa poskytovať určité služby zamerané na ochranu zdravia pri práci a na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Z jednotlivých dôkazov založených v súdnom spise vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému služby, ktoré sú uvedené v bodoch 3.1-3.4 Zmluvy o spolupráce, ako napr. kontrola dodržiavania technologických postupov, bezpečnostných predpisov, predpisov o OPP, kedy zápisy z kontrolných dní sú podpísané vedúcim zamestnancom žalovaného, ktoré kontroly boli vykonávané najmenej dvakrát do týždňa v období 09/2019-01/2020. Rovnako z Protokolov z kontrolných dní stavby a príslušných prezenčných listín vyplýva, že žalobca poskytoval žalobcovi služby v zmysle uzatvorených zmlúv v období od 09/2019 do 02/2020. Žalovaný dodanie služieb do podania odporu k platobnému rozkazu nenamietal, napriek skutočnosti, že mu každý mesiac boli doručované faktúry žalobcu, ktoré ako sám žalovaný uviedol v odpore zo dňa 26.06.2020, eviduje v účtovníctve. Žalobca v dôsledku všeobecného popretia pohľadávok žalovaným doložil do spisu jednotlivé dôkazy preukazujúce poskytnutie služieb v zmysle uzatvorených zmlúv, avšak žalovaný i pri ďalšom postupe v konaní zotrval na všeobecných tvrdeniach o popretí dodania služieb žalobcom v celom dohodnutom rozsahu s odkazom na celé portfólio služieb vymedzených v bodoch 3.1-3.4 uzatvorených zmlúv. Žalovaný však opomenul, že platenie odmeny za poskytnuté služby bolo dohodnuté vo forme paušálnej odmeny, čo znamená, že žalovaný ako objednávateľ bol povinný zaplatiť žalobcovi odmenu za poskytnutie ktorejkoľvek zo služieb vymedzených v bodoch 3.1-3.4 zmlúv o poskytovaní služieb. Zmluvy vo svojich ustanoveniach (bod 5.1) neobsahovali dohodu, resp. podmienku pre zaplatenie odmeny, že musia byť poskytnuté všetky služby vymedzené v bodoch 3.-3.4 zmlúv v každý jeden mesiac trvania zmluvného vzťahu, resp. aký minimálny rozsah by mal byť zo strany žalobcu poskytnutý. To znamená, že povinnosť zaplatenia odmeny nebola viazaná na konkrétny rozsah poskytovaných služieb. Zároveň je potrebné prisvedčiť súdu prvej inštancie, že z obrany žalovaného vôbec nevyplýva, ktoré služby žalobca žalovanému neposkytol a v zmysle ktorej z uzatvorených zmlúv žalobca neposkytol žalovanému plnenie. Takáto všeobecná procesná obrana žalovaného za situácie, keď žalobca preukazoval poskytnuté služby, nemôže obstáť, pretože dostatočne nevymedzuje rozsah súdneho prieskumu (tzv. sporné skutočnosti). Žalovaný tak v súlade s nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu, keď neposkytol a neuviedol vlastné skutkové tvrdenia o popretých okolnostiach. Popretie tak nemožno považovať za účinné. Žalovaný mal možnosť v kontexte procesného útoku žalobcu uviesť vlastné skutkové tvrdenia o konkrétnych neposkytnutých službách, resp. vyjadriť sa k dokazovaniu a namietať skutočnosti vyplývajúce z dôkazov. Nie je dôvodné tvrdenie žalovaného, že by nebolo spravodlivé od neho žiadať preukazovať neexistenciu určitej skutočnosti, keď i žalovaný mohol preukazovať, že služby, ktorých poskytnutie vyplýva z predložených dôkazov, neboli žalobcom v skutočnosti poskytnuté a to či už výsluchmi svedkov, alebo inými dôkaznými prostriedkami. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že nie je dôvodná ani odvolacia námietka žalovaného ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci, kedy súd prvej inštancie mal nesprávne zhodnotiť, že dôkazné bremeno preukázania neexistencie určitej skutočnosti (dodania služieb od žalobcu) má preukazovať žalovaný, keďže žalobca v priebehu konania dostatočne preukázal dôvodnosť svojho nároku a súd prvej inštancie nárok i správne právne posúdil s ohľadom na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo a s ohľadom na vykonané dokazovanie, kedy súd hodnotil dôkazy nielen jednotlivo, ale i vo vzájomných súvislostiach ( ).

Odvolací súd sa preto stotožnil s názorom súdu prvej inštancie o opodstatnenosti nároku žalobcu, kedy súd prvej inštancie správne aplikoval na zistený skutkový stav ustanovenia 269 ods. 2, , , a ich aj správne interpretoval. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti považoval odvolací súd námietky žalovaného za zjavne neopodstatnené, kedy žalovaný v odvolaní neuviedol žiaden dôvod, ktorý by spochybňoval právne závery súdu prvej inštancie.

14. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku, odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle , vo výroku ako vecne správny potvrdil.

15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a s tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.

16. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 ( tretia veta v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).