Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoCsp-47-2020.pdf
PDF · 88.96 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoCsp/47/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: I. M., nar. XX.X.XXXX, bytom C., M. N. XXXX/XX, o zaplatenie 5.398,91 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin z 10. júna 2020 sp. zn. 15Csp/211/2018-140 v spojení s opravným uznesením z 10. augusta 2020 sp. zn. 15Csp/211/2018-158, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e .
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. zostáva n e d o t k n u t ý .
Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom (v spojení s opravným uznesením z 10.8.2020 sp. zn. 15Csp/211/2018-158) súd prvej inštancie zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi istinu 5.398,91 €, úrok vo výške 162,84 €, úroky z omeškania vo výške 2,27 €, úrok vo výške 8,90% ročne z istiny 5.398,91 € od 19.10.2018 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5% ročne z istiny 5.398,91 € od 19.10.2018 do zaplatenia a nezaplatené poplatky za poistenie vo výške 4,30 € (výrok I.). Žalobu na uloženie povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatených úrokov 162,84 € od 19.10.2018 do zaplatenia ako nedôvodnú zamietol (výrok II.). V zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal úspešnému žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu (výrok III.). Vykonaným dokazovaním zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 1.6.2017 uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 0000000000412878, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý bezúčelový úver vo výške 6.000 € s úrokovou fixnou sadzbou do splatnosti 8,9% ročne, s výškou RPMN 11,03%, priemernou RPMN 13,31%. Žalovaný sa zaviazal splatiť úver v 96 anuitných splátkach po 87,68 € so splatnosťou mesačne v 16-ty deň kalendárneho mesiaca, s prvou splátkou ku dňu 16.6.2017, so splatnosťou úveru do 16.5.2025. Celková čiastka, ktorú žalovaný bol povinný zaplatiť, bola dohodnutá na sumu 8.717,28 €, odplata predstavuje 14,33%. Zmluvné strany sa dohodli na poplatku za poskytnutie úveru vo výške 300 €, splatného jednorazovo v deň čerpania úveru, najneskôr do 1.7.2017. Žalobca opakovaným upozornením zo dňa 15.8.2018 vyzval žalovaného k zaplateniu omeškaných splátok, ktoré predstavovali ku dňu upozornenia sumu 105,18 € a zároveň ho požiadal o zaplatenie dlžnej sumy najneskôr do 20.8.2018 s tým, že si uplatnil aj zmluvnú pokutu v zmysle zmluvných podmienok. Žalobca listom z 18.10.2018 rozhodol o predčasnej splatnosti celého úveru ku dňu 18.10.2018 a zároveň vyzval žalovaného na zaplatenie zostávajúcej sumy poskytnutého úveru. Z prehľadu splácania do predčasného spoplatnenia zistil, že ku dňu spoplatnenia bol žalovaný v omeškaní so splátkou úveru za 7., 8., 9., 10. mesiac roku 2018. Žalobca v dôsledku neplnenia si povinností
žalovaného v zmysle zmluvy bol oprávnený v zmysle bodu 2.9.1. Obchodných podmienok (ďalej len „OP") vyzvať žalovaného (klienta) na predčasné splatenie úveru, ak nastane akákoľvek zmena okolností. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že žalobca postupoval v zmysle podmienok § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, keďže strata výhody splátok bola v zmysle tohto zákonného ustanovenia naplnená. Je nepochybné, že žalovaný bol v omeškaní so splátkou, ktorá bola splatná 16.7.2018, preto bol vyzvaný opakovaným upozornením zo dňa 15.8.2018 k úhrade omeškaných splátok a zároveň bol upozornený, že v prípade, že neuhradí dlžnú sumu, žalobca uplatní svoje právo, ktoré mu z ustanovenia § 56 Občianskeho zákonníka vyplýva. Keďže aj napriek upozorneniu žalovaný si svoju povinnosť nesplnil, žalobca dôvodne rozhodol o predčasnej splatnosti úveru. Nepovažoval za dôvodné námietky žalovaného, že dojednanie o predčasnom spoplatnení úveru je neplatné a že predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere absentujú údaje o zročnosti jednotlivých mesačných splátok úveru a že zmluva neobsahuje pravdivý údaj o RPMN a z tohto dôvodu, že je potrebné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Hodnotiac uvedené námietky žalovaného dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným obsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. (ďalej len „ZoSÚ"). Zo znenia zmluvy je zrejmé, že povinnosťou žalovaného bolo splácať anuitné splátky mesačne 16-ty deň kalendárneho mesiaca so splatnosťou celého úveru dňa 16.5.2025. Údaj týkajúci sa RPMN je správny, je v súlade so zákonom a vychádza z podmienok § 9 ods. 1 ZoSÚ, keďže výpočet RPMN bankou vychádzal zo vzorca a zohľadňuje dátum čerpania prostriedkov pripadajúcich aj na deň pracovného pokoja. Žalovaný v svojich námietkach nešpecifikoval, z akého dôvodu považuje zmluvnú pokutu za neprijateľnú, táto bola dojednaná v bode 1.2 zmluvy určito a zrozumiteľne. Na základe takto zisteného skutkového stavu dospel k záveru, nárok žalobcu vyjadrený v bode I. výroku bol uplatnený dôvodne. Za dôvodne uplatnený považoval len nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatených úrokov 162,84 € od 19.10.2018 do zaplatenia vychádzajúc tak už z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrený v rozhodnutíč. 4Obo 143/98 z 1.7.2000.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že pokiaľ uzavrel so žalobcom zmluvu, na základe ktorej bol mu poskytnutý úver vo výške 6.000 €, poplatok za poskytnutý úver v sume 300 € považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok, úrokov a iných poplatkov, v zmluve je nesprávne uvedená výška RPMN. Súd nesprávne mu uložil splniť povinnosť v lehote troch dní, pričom vzhľadom na jeho zlú finančnú situáciu mohol túto lehotu predĺžiť. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch ako správny potvrdiť. Uviedol, že Najvyšší súd SR v odvolaní uvádzaných rozhodnutiach posudzujúc anuitné splácanie úveru, t.j. počet a termín splátok istiny a úrokov a údaj o výške, počte a termínoch splátok a iných poplatkov dospel k záveru, že citované ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toto, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Taktiež trvá na tom, že výpočet RPMN uvedený úverovej zmluvy je správny a v súlade s ustanovením § 19 ods. 2 ZoSÚ. Výpočet RPMN uskutočnený bankou vychádza zo vzorca (uvedeného v zmluve), pričom zohľadňuje presný dátum čerpania prostriedkov úveru a prípady, kedy dátum splátky pripadne na deň pracovného pokoja, pri ktorých sa dátum reálnej splátky časovo posúva na neskorší pracovný deň. Za nedôvodné považoval odvolanie žalovaného, pokiaľ namietal splniť uloženú povinnosť v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 CSP, ktorý jasne vymedzuje, že lehota na plnenie je tri dni, plynie od právoplatnosti rozsudku a súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu, čo je však možnosťou súdu, nie jeho povinnosťou. Poplatok za poskytnutie úveru je uvádzaný na zákonnom základe a tvorí zložku ceny predmetu plnenia tak, ako vyplýva z ustanovenia § 499 Obchodného zákonníka. Z uvedeného ustanovenia ďalej vyplýva, že poplatok za poskytnutie úveru možno dojednať ako jeden z dvoch nárokov na protiplnenie za poskytnutie hlavného predmetu plnenia - úveru. Uvedený poplatok je možné uplatniť v prípade, ak veriteľ poskytuje úvery v rámci predmetu svojho podnikania (žalobca/banka). Takýto poplatok za poskytnutie úveru je riadnou, tradičnou a zákonnou súčasťou ceny úveru. V zmysle rozhodovacej praxe vnútroštátnych, ako aj zahraničných súdov, poplatok za poskytnutie úveru je cenou hlavného predmetu plnenia, nie je v zmysle § 53 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pokiaľ je uplatňovaný v súlade s právnymi predpismi, teda v súlade s ustanovením § 499 Občianskeho zákonníka a je uvedený v zmluve spôsobom a vo výške podľa § 9 ods. 1 písm. j) ZoSÚ v spojení s § 1a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.
4. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu (v tzv. replike) uviedol zhodné skutočnosti a tvrdenia, ktoré uviedol v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie.
5. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu (v tzv. duplike) uviedol, že ku všetkým vecným výhradám v ostatnom podaní žalovaného sa vyjadril vo svojich skorších podaniach a na uvedené nebude reagovať.
6. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362 ods. 1 CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v intenciách § 379 a § 380 CSP, ktorý podľa § 387 ods. 1 CSP v napadnutých výrokoch I. a III. ako vecne správny potvrdil; odvolaním nenapadnutý výrok II. zostáva nedotknutý.
7. Záver súdu prvej inštancie, ktorý na základe výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu výrokom I. zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej pohľadávky, keď bolo zistené, že žalovaný nedodržal podmienky uzavretého spotrebiteľského zmluvného vzťahu a žalobca pristúpil v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka k predčasnej splatnosti úveru, je správny. Odvolací súd sa so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie plne stotožňuje, na ktoré spolu s vysloveným právnym záverom v plnej miere odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
8. Z výsledkov vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie je zrejmé, že medzi žalobcom (bankou) ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 1.6.2017 uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere s dohodnutými podmienkami, ako je uvedené v bode 8 odôvodnenia rozsudku, na základe podmienok zákona č. 129/2010 Z.z. tak, ako sú citované v bodoch 12 až 15 odôvodnenia. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, ako boli vyhodnotené v bodoch 16 až 19 odôvodnenia, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 ZoSÚ. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania bolo nepochybne zistené, že žalovaný bol v omeškaní so splátkou splatnou k 16.7.2018, preto v súlade s podmienkami uvedenými v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka žalobca najskôr upozornením z 15.8.2018 a neskôr podaním z 18.10.2018 pristúpil k predčasnému spoplatneniu spotrebiteľského úveru. Súd prvej inštancie sa v dôvodoch svojho rozhodnutia dostatočným a presvedčivým spôsobom (v bodoch 16 až 19) zaoberal námietkami žalovaného uplatnenými v podanom odpore proti platobnému rozkazu, v priebehu konania dojednaním výšky RPMN, zmluvnej pokuty a ostatných náležitostí spotrebiteľskej zmluvy v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. V odvolaní žalovaný namietal, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu proti rozsudku súdu prvej inštancie dôvodne poukázal na rozhodnutia (uznesenia) Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo viacerých veciach, v ktorých dospel k záveru, že ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toto, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ žalovaný v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie namietal, že povinnosť uloženú vo výroku I. je povinný splniť do troch dní, rozhodnutie súdu prvej inštancie je v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 CSP, ktorý vymedzuje, že lehota na plnenie je tri dni, pričom žalovaný v priebehu konania (pred vyhlásením rozhodnutia) alebo v odvolaní proti rozsudku neuviedol skutočnosti, na základe ktorých by súd (prvoinštančný alebo odvolací) mohol určiť dlhšiu lehotu na plnenie.
9. Na základe uvedených skutočností, keďže súd prvej inštancie na základe rozsiahleho dokazovania správne dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 ZoSÚ, pričom tieto skutkové zistenia a vyslovené závery vo svojom rozhodnutí podrobne vysvetlil a interpretoval, keď na základe podaného odvolania žalovaný vyslovené závery žiadnym spôsobom nespochybnil, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. a v súvisiacom výroku o trovách konania, ako vecne správny potvrdil.
10. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
11. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)