Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_19C-35-2020.pdf
PDF · 83.51 KB
Case nature
Subarea
19C/35/2020
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v sporovej veci navrhovateľa: GABICA s.r.o., IČO: 45 670 749, Rožňavská 1, Bratislava, zast.: Advokátska kancelária LM & PARTNERS, s.r.o., Budmerice, proti odporcovi: K.K.V.
- UNION, s.r.o., IČO: 36 242 730, Prievozská 10, Bratislava, o návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
I. Zamieta sa návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia v tomto znení:
„I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému [odporcovi] ukladá povinnosť strpieť napojenie nehnuteľnosti stojacej na parc. č. XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, so súpisným číslom XXX, druh stavby - poľnohospodárska budova, popis stavby - maštaľ, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Y. B. B. Ú. S. G., katastrálne územie: D. W., Okres: S. G., Obec: W. do elektrickej siete prostredníctvom trafostanice č. U.-XXX v rozsahu príkonu 98kW a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
II. Súd ukladá žalobcovi [navrhovateľovi], aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podal žalobu o zriadenie vecného bremena spočívajúce v práve žalobcu [navrhovateľa] na pripojenie nehnuteľnosti stojacej na parc. č. XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, so súpisným číslom XXX, druh stavby - poľnohospodárska budova, popis stavby - maštaľ, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Y. B. B. Ú. S. G., katastrálne územie: D. W., Okres: S. G., Obec: W. do elektrickej siete prostredníctvom trafostanice č. U.-XXX v rozsahu príkonu 98kW.“
II. Stranám sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom z 27.10.2020 sa navrhovateľ domáhal nariadenia neodkladného opatrenia v znení podľa výroku I. Svoj návrh odôvodnil v podstate tým, že odporca ako vlastník trafostanice odmieta navrhovateľovi udeliť súhlas na napojenie stavby vo vlastníctve navrhovateľa na trafostanicu odporcu. Navrhovateľ túto stavbu kúpil s cieľom pestovať hlivu ustricovú a na spustenie pestovania potrebuje bezpodmienečne pripojenie do elektrickej siete, ktoré si nevie sám zabezpečiť iným spôsobom, iba cez trafostanicu odporcu. Každým dňom, čo pestovanie nie je spustené, vzniká navrhovateľovi škoda.
2. Súd sa oboznámil s výpisom z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. D. W. (č. l. 13), kúpnou zmluvou z XX.XX.XXXX (č. l. 14 až 20), oznámením (č. l. 21), faktúrou č. XXXXXXXXXXX (č. l. 22 a 23), kúpnou zmluvou z XX.XX.XXXX (č. l. 24 až 27), správou o odbornej prehliadke (č. l. 28 a 29), návrhom zmluvy o pripojení (č. l. 30 až 32), emailami (č. l. 33 a 34), listom navrhovateľa (č. l. 35) a doručenkou (č. l. 36) a v spojení so skutkovými tvrdeniami navrhovateľa, ktoré mal za osvedčené, zistil tento skutkový stav:
3. Na účely pestovania hlivy ustricovej navrhovateľ kúpnou zmluvou z XX.XX.XXXX (č. l. 14 až 20) kúpil do svojho výlučného vlastníctva stavbu maštale stojacej na parc. č. XXX/X, XXX/XX, XXX/XX so súp. č. XXX, v k. ú. D.Ľ. W. v areáli Z. G.. G. M..B.. (výpis z listu vlastníctva č. XXXX, č. l. 13). Stavba bola v minulosti pripojená do siete elektrickej energie v tomto areáli prostredníctvom trafostanice č. U.-XXX, ktorej vlastníkom je odporca (kúpna zmluva z XX.XX.XXXX, č. l. 24 až 27; email, č. l. 34). Dodávka elektrickej energie je od 01.08.2017 prerušená z dôvodu porušenia zmluvných podmienok predchádzajúcim vlastníkom (oznámenie, č. l. 21). Po preverení technických podmienok pripojenia navrhovateľom poverenou spoločnosťou ELT servis, s.r.o. (správa, č. l. 28 a 29), táto spoločnosť požiadala prevádzkovateľa distribučnej sústavy, Západoslovenskú distribučnú, a.s., (ďalej len „PDS“) o pripojenie odberného miesta elektrickej s tým, že po pripojení požiada navrhovateľ o zmenu odberateľa z ELT servis, s.r.o., na navrhovateľa (návrh zmluvy o pripojení, č. l. 30 až 32). PDS sa ako podmienku pripojenia stanovil súhlas odporcu s využitím trafostanice v prospech žiadateľa (email, č. l. 34). Navrhovateľ požiadal odporcu o udelenie súhlasu listom z 10.10.2020, ktorý bol odporcovi doručený 16.10.2020 (list, č. l. 35; doručenka, č. l. 36). Odporca na tento list doposiaľ nereagoval.
4. V prejednávanej veci navrhovateľ v podstate tvrdí, že je tu daná potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami konania o neodkladnom opatrení. V takom prípade potom musí opísať rozhodujúce skutočnosti, z ktorých bude jasné, že neodkladným opatrením sa dosiahne jeho ochranný účel. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania (§ 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku; ďalej len „CSP“). Súd nevykonáva dokazovanie tak, ako v riadnom konaní, ale len osvedčuje, či sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.11.2012, sp. zn. 6MCdo/5/2012, ktoré sa síce týka predbežných opatrení, no vzhľadom na obdobnú právnu úpravu je aktuálne aj vo vzťahu k neodkladným opatreniam).
5. Súd však nemal v dostatočnom rozsahu za osvedčené skutkové okolnosti týkajúce sa údajnej škody, ktorá navrhovateľovi vzniká. V tomto smere navrhovateľ nepredložil ani neoznačil žiadne dôkazy, z ktorých by bolo možné potrebné okolnosti vyvodiť. Navrhovateľ síce nemá dôkaznú povinnosť v rozsahu, v akom by ho mal v konaní vo veci samej, no predsa len musí ním tvrdené skutočnosti aspoň osvedčiť. Hodnoverné osvedčenie znamená, že tvrdené skutočnosti musia byť vysoko pravdepodobné (pozri v tomto zmysle ŠTEVČEK, M. et al.: Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 1106).
6. Neodkladné opatrenie možno nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP). Navrhovateľ sa domáha vydania neodkladného opatrenia, ktorým by sa odporcovi prikázalo, aby niečo strpel, takže takýto návrh je v zmysle § 325 ods. 2 písm. d) CSP prípustný. Súd v prvom rade v súlade s § 324 ods. 3 CSP vyhodnocoval, či účel sledovaný neodkladným opatrením nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, a to formou zriadenia sudcovského záložného práva na dotknutých veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách. (§ 343 ods. 1 CSP). Keďže navrhovateľ svoj návrh odôvodnil potrebou bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, a nie ohrozením prípadnej exekúcie, a navyše si neuplatňuje voči odporcovi peňažnú pohľadávku, zabezpečovacie opatrenie v tomto prípade neprichádza do úvahy.
7. Neodkladné opatrenie nariadi súd podľa § 328 ods. 1 CSP v prípade, že sú splnené podmienky stanovené v § 325 ods. 1 CSP. Z § 326 ods. 1 CSP je pritom zrejmé, že prvoradým predpokladom je opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov a hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku. Vzhľadom na charakter konania o neodkladnom opatrení (povinnosť rozhodnúť o návrhu do 30 dní v spojení s obmedzeným rozsahom dokazovania) je úlohou navrhovateľa, aby poskytol taký opis rozhodujúcich skutočností, na základe ktorého je možné posúdiť potrebu neodkladnej úpravy pomerov a dôvodnosť a trvanie nároku. Ide o osobitnú náležitosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorá na rozdiel od nedostatkov, akým je chýbajúci podpis alebo návrh na rozhodnutie, nespôsobuje takú vadu návrhu, ktorá by bránila v pokračovaní konaní. Preto ak návrh týmto požiadavkám nevyhovuje, neprichádza do úvahy odmietnutie návrhu podľa § 327 CSP. Naopak, nedostatočný opis rozhodujúcich skutočností je dôvodom zamietnutia návrhu na
vydanie neodkladného opatrenia (pozri v tomto zmysle ŠTEVČEK, M. et al.: Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 1110). Rovnako to platí aj vo vzťahu l § 326 ods. 1 CSP, ktorý logicky nadväzuje na požiadavku dostatočného opisu rozhodujúcich skutočností. Ak navrhovateľ nepripojí listiny, ktoré majú byť súčasťou návrhu v zmysle cit. ustanovenia, znemožňuje tým súdu vykonať riadne posúdenie návrhu a ním uvádzaných skutočností. Aj takýto nedostatok musí nevyhnutne viesť k zamietnutiu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia.
8. Ďalším z predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia je podľa § 325 ods. 1 CSP potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami (prípadne ohrozenie exekúcie, čo však nie je tento prípad). Neodkladné opatrenie bude z tohto hľadiska v zásade dôvodné vtedy, keď ide o naliehavý stav, ktorý nevyhnutne vyžaduje úpravu pomerov strán. Dôvodnosť návrhu sa posudzuje v zmysle § 329 ods. 2 CSP podľa stavu v čase vydania rozhodnutia. Pokiaľ je dôvodom podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zásah do práv navrhovateľa, je rozhodujúce zistenie, či sa takýto zásah stal a v akom rozsahu.
9. Napriek pomerne rozsiahlemu opisu rôznych skutočností, ktoré navrhovateľ považoval za rozhodujúce, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje takmer žiadne skutočnosti, ktoré by opodstatňovali potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi stranami. Samotný návrh na nariadenie neodkladné opatrenia neobsahuje žiadne skutkové a právne zdôvodnenie, v čom spočíva nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Zo všeobecných tvrdení o tom, že každým dňom, čo pestovanie hlivy ustricovej nie je spustené, vzniká navrhovateľovi škoda, ešte nie je vôbec zrejmé, z akého dôvodu by sa vyžadovala bezodkladná úprava pomerov strán. Toto tvrdenie navrhovateľa je podľa súdu nedostatočné a - ako už bolo spomenuté - v tomto obmedzenom rozsahu nie ani je podopreté žiadnym dôkazom. Na účely konania o neodkladnom opatrení nie je podľa názoru súdu postačujúce jednoduché tvrdenie, že „vzniká škoda“. Navrhovateľ nespresnil nielen druh škody, ktorá mu má vznikať (teda či ide o škodu majetkovú alebo nemajetkovú), či to, či ide o škodu skutočnú alebo škodu v podobe ušlého zisku, ale ani to, v akom rozsahu vzniká a kto za túto škodu podľa navrhovateľa zodpovedá a ani to, aký má ním tvrdená škoda vplyv na hospodárenie žalobcu a jeho majetkové pomery. Bez znalosti týchto okolností sa potom ale súdu znemožňuje posúdiť, prečo by sa vôbec vyžadovala taká úprava pomerov strán, ktorá by mala mať povahu bezodkladnú, a či by navrhovateľom požadovaný zásah do práv odporcu vyhovoval testu proporcionality (pozri ďalej). Na to, aby bolo možné usúdiť, že tu je potreba bezodkladne upraviť pomery strán a či nepôjde o neprimeraný zásah, nestačí len holé tvrdenie o vzniku bližšie neidentifikovanej škody.
10. Okrem toho však návrh nevyhovuje ani ďalším požiadavkám plynúcim z § 326 ods. 1 CSP, pretože navrhovateľ neosvedčil ani dôvodnosť a trvanie nároku.
11. Navrhovateľ v návrhu predniesol, že žalobou vo veci samej sa mieni domáhať zriadenia vecného bremena. Vecné bremená vznikajú podľa § 151 ods. 1 OZ písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Podľa poslednej vety cit. ustanovenia je na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Z vyššie opísaného skutkového stavu je zrejmé, že medzi navrhovateľom a odporcom neexistuje žiadna dohoda upravujúca vzťah navrhovateľa k trafostanici odporcu. Dohoda upravujúca vzťah vlastníka maštale existovala len medzi predchádzajúcimi vlastníkmi a možno ju vidieť v čl. IV ods. 1 písm. c) kúpnej zmluvy z 30.09.2004, v ktorej predávajúci maštale súhlasil s tým, že kupujúci bude využívať existujúcu energetickú cestu z trafostanice do predmetu zmluvy bezodplatne. Ani z tvrdení navrhovateľa, ani z obsahu tejto kúpnej zmluvy nevyplýva, že by v prospech vlastníka maštale došlo k zriadeniu vecného bremena, ktoré by umožňovalo vyžívať trafostanicu na pripojenie maštale do distribučnej sústavy elektrickej energie. Existencia takéhoto vecného bremena nevyplýva ani z katastra nehnuteľností. Za daných okolností preto možno predbežne uzavrieť, že navrhovateľ nemá právo využívať trafostanicu ním požadovaným spôsobom, čo vo výsledku znamená, že neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku.
12. Napokon súd musí vziať do úvahy aj na aspekt proporcionality navrhovaného neodkladného opatrenia a minimalizovať tak zásahy do základných práv strán (porov. nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 18.6.2002, sp. zn. IV. ÚS 89/02, obdobne aj uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 03. 04. 2017, sp. zn. 4Cob/36/2017, bod 49). Je teda na žalobcovi, aby osvedčil, že nariadenie neodkladného opatrenia je primerané nároku, ktorého ochrany sa domáha. Aby však bolo možné posúdiť
vplyv požadovaného neodkladného opatrenia na žalovaného, je nevyhnutné poznať skutkové pozadie škody, ktorá žalobcovi neplnením týchto povinností vzniká. Ako súd vysvetlil vyššie, súvisiace skutkové okolnosti žalobca neosvedčil. Tento nedostatok návrhu tak vo výsledku bráni súdu aj v posúdení otázky proporcionality zásahu do majetkových a iných práv žalovaného.
13. Na základe vyššie uvedených súvislostí zastáva súd preto názor, že navrhovateľ neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov a dôvodnosť a trvanie nároku v miere požadovanej § 325 ods. 1 CSP a § 326 ods. 1 a 2 CSP. Vzhľadom na to musel súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť v celom rozsahu (výrok I).
14. Keďže týmto rozhodnutím o neodkladnom opatrení sa konanie končí, o trovách súd rozhodol v tomto rozhodnutí (§ 354 v spojení s § 262 ods. 1 CSP), a to tak, že stranám náhradu trov nepriznal, pretože navrhovateľ nebol úspešný (§ 255 ods. 1 CSP a contrario) a odporcovi z dôvodu jeho neúčasti na tomto konaní žiadne trovy nevznikli (pozri R 72/2018).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).