Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/56/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Daša Kontríková v spore žalobcu: GABICA s. r. o., IČO: 45 670 749, Rožňavská 1, Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária LM & PARTNERS, s.r.o., Budmerice, proti žalovanému: K.K.V. - UNION, s. r. o., IČO: 36 242 730, Prievozská 10, Bratislava, zastúpený JUDr. Irena Sopková, s. r. o., Advokátska kancelária so sídlom Hlavná 35, Košice, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. -51 zo dňa 18. novembra 2020, takto

rozhodol:

I. Uznesenie súdu prvej inštancie s a p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žalobcov návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Uznesenie po citovaní , , , , , , , , , (ďalej len ) vecne odôvodnil tým, že v prejednávanej veci navrhovateľ v podstate tvrdí, že je tu daná potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami konania o neodkladnom opatrení. V takom prípade potom musí opísať rozhodujúce skutočnosti, z ktorých bude jasné, že neodkladným opatrením sa dosiahne jeho ochranný účel. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania ( ; ďalej len „CSP“). Súd nevykonáva dokazovanie tak, ako v riadnom konaní, ale len osvedčuje, či sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.11.2012, sp. zn. , ktoré sa síce týka predbežných opatrení, no vzhľadom na obdobnú právnu úpravu je aktuálne aj vo vzťahu k neodkladným opatreniam).

2. Súd však nemal v dostatočnom rozsahu za osvedčené skutkové okolnosti týkajúce sa údajnej škody, ktorá navrhovateľovi vzniká. V tomto smere navrhovateľ nepredložil ani neoznačil žiadne dôkazy, z ktorých by bolo možné potrebné okolnosti vyvodiť. Navrhovateľ síce nemá dôkaznú povinnosť v rozsahu, v akom by ho mal v konaní vo veci samej, no predsa len musí ním tvrdené skutočnosti aspoň osvedčiť. Hodnoverné osvedčenie znamená, že tvrdené skutočnosti musia byť vysoko pravdepodobné (pozri v tomto zmysle ŠTEVČEK, M. et al.: . Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 1106).

3. Neodkladné opatrenie možno nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená ( ). Navrhovateľ sa domáha vydania neodkladného opatrenia, ktorým by sa odporcovi prikázalo, aby niečo strpel, takže takýto návrh je v zmysle

ods. 2 písm. d) prípustný. Súd v prvom rade v súlade s vyhodnocoval, či účel sledovaný neodkladným opatrením nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, a to formou zriadenia sudcovského záložného práva na dotknutých veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách. ( ). Keďže navrhovateľ svoj návrh odôvodnil potrebou bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, a nie ohrozením prípadnej exekúcie, a navyše si neuplatňuje voči odporcovi peňažnú pohľadávku, zabezpečovacie opatrenie v tomto prípade neprichádza do úvahy.

4. Neodkladné opatrenie nariadi súd podľa v prípade, že sú splnené podmienky stanovené v . Z je pritom zrejmé, že prvoradým predpokladom je opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov a hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku. Vzhľadom na charakter konania o neodkladnom opatrení (povinnosť rozhodnúť o návrhu do 30 dní v spojení s obmedzeným rozsahom dokazovania) je úlohou navrhovateľa, aby poskytol taký opis rozhodujúcich skutočností, na základe ktorého je možné posúdiť potrebu neodkladnej úpravy pomerov a dôvodnosť a trvanie nároku. Ide o osobitnú náležitosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorá na rozdiel od nedostatkov, akým je chýbajúci podpis alebo návrh na rozhodnutie, nespôsobuje takú vadu návrhu, ktorá by bránila v pokračovaní konaní. Preto ak návrh týmto požiadavkám nevyhovuje, neprichádza do úvahy odmietnutie návrhu podľa . Naopak, nedostatočný opis rozhodujúcich skutočností je dôvodom zamietnutia návrhu na vydanie neodkladného opatrenia (pozri v tomto zmysle ŠTEVČEK, M. et al.: . Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 1110). Rovnako to platí aj vo vzťahu l , ktorý logicky nadväzuje na požiadavku dostatočného opisu rozhodujúcich skutočností. Ak navrhovateľ nepripojí listiny, ktoré majú byť súčasťou návrhu v zmysle cit. ustanovenia, znemožňuje tým súdu vykonať riadne posúdenie návrhu a ním uvádzaných skutočností. Aj takýto nedostatok musí nevyhnutne viesť k zamietnutiu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia.

5. Ďalším z predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia je podľa potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami (prípadne ohrozenie exekúcie, čo však nie je tento prípad). Neodkladné opatrenie bude z tohto hľadiska v zásade dôvodné vtedy, keď ide o naliehavý stav, ktorý nevyhnutne vyžaduje úpravu pomerov strán. Dôvodnosť návrhu sa posudzuje v zmysle podľa stavu v čase vydania rozhodnutia. Pokiaľ je dôvodom podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zásah do práv navrhovateľa, je rozhodujúce zistenie, či sa takýto zásah stal a v akom rozsahu.

6. Napriek pomerne rozsiahlemu opisu rôznych skutočností, ktoré navrhovateľ považoval za rozhodujúce, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje takmer žiadne skutočnosti, ktoré by opodstatňovali potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi stranami. Samotný návrh na nariadenie neodkladné opatrenia neobsahuje žiadne skutkové a právne zdôvodnenie, v čom spočíva nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Zo všeobecných tvrdení o tom, že každým dňom, čo pestovanie hlivy ustricovej nie je spustené, vzniká navrhovateľovi škoda, ešte nie je vôbec zrejmé, z akého dôvodu by sa vyžadovala bezodkladná úprava pomerov strán. Toto tvrdenie navrhovateľa je podľa súdu nedostatočné a - ako už bolo spomenuté - v tomto obmedzenom rozsahu nie ani je podopreté žiadnym dôkazom. Na účely konania o neodkladnom opatrení nie je podľa názoru súdu postačujúce jednoduché tvrdenie, že „vzniká škoda“. Navrhovateľ nespresnil nielen druh škody, ktorá mu má vznikať (teda či ide o škodu majetkovú alebo nemajetkovú), či to, či ide o škodu skutočnú alebo škodu v podobe ušlého zisku, ale ani to, v akom rozsahu vzniká a kto za túto škodu podľa navrhovateľa zodpovedá a ani to, aký má ním tvrdená škoda vplyv na hospodárenie žalobcu a jeho majetkové pomery. Bez znalosti týchto okolností sa potom ale súdu znemožňuje posúdiť, prečo by sa vôbec vyžadovala taká úprava pomerov strán, ktorá by mala mať povahu bezodkladnú, a či by navrhovateľom požadovaný zásah do práv odporcu vyhovoval testu proporcionality (pozri ďalej). Na to, aby bolo možné usúdiť, že tu je potreba bezodkladne upraviť pomery strán a či nepôjde o neprimeraný zásah, nestačí len holé tvrdenie o vzniku bližšie neidentifikovanej škody.

7. Okrem toho však návrh nevyhovuje ani ďalším požiadavkám plynúcim z , pretože navrhovateľ neosvedčil ani dôvodnosť a trvanie nároku.

8. Navrhovateľ v návrhu predniesol, že žalobou vo veci samej sa mieni domáhať zriadenia vecného bremena. Vecné bremená vznikajú podľa písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Podľa poslednej vety cit. ustanovenia je na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Z vyššie opísaného skutkového stavu je zrejmé, že medzi navrhovateľom a odporcom neexistuje žiadna dohoda upravujúca vzťah navrhovateľa k trafostanici odporcu. Dohoda upravujúca vzťah vlastníka maštale existovala len medzi predchádzajúcimi vlastníkmi a možno ju vidieť v čl. IV ods. 1 písm. c) kúpnej zmluvy z 30.09.2004, v ktorej predávajúci maštale súhlasil s tým, že kupujúci bude využívať existujúcu energetickú cestu z trafostanice do predmetu zmluvy bezodplatne. Ani z tvrdení navrhovateľa, ani z obsahu tejto kúpnej zmluvy nevyplýva, že by v prospech vlastníka maštale došlo k zriadeniu vecného bremena, ktoré by umožňovalo vyžívať trafostanicu na pripojenie maštale do distribučnej sústavy elektrickej energie. Existencia takéhoto vecného bremena nevyplýva ani z katastra nehnuteľností. Za daných okolností preto možno predbežne uzavrieť, že navrhovateľ nemá právo využívať trafostanicu ním požadovaným spôsobom, čo vo výsledku znamená, že neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku.

9. Napokon súd musí vziať do úvahy aj na aspekt proporcionality navrhovaného neodkladného opatrenia a minimalizovať tak zásahy do základných práv strán (porov. nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 18.6.2002, sp. zn. , obdobne aj uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 03. 04. 2017, sp. zn. , bod 49). Je teda na žalobcovi, aby osvedčil, že nariadenie neodkladného opatrenia je primerané nároku, ktorého ochrany sa domáha. Aby však bolo možné posúdiť vplyv požadovaného neodkladného opatrenia na žalovaného, je nevyhnutné poznať skutkové pozadie škody, ktorá žalobcovi neplnením týchto povinností vzniká. Ako súd vysvetlil vyššie, súvisiace skutkové okolnosti žalobca neosvedčil. Tento nedostatok návrhu tak vo výsledku bráni súdu aj v posúdení otázky proporcionality zásahu do majetkových a iných práv žalovaného.

10. Na základe vyššie uvedených súvislostí zastáva súd preto názor, že navrhovateľ neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov a dôvodnosť a trvanie nároku v miere požadovanej a a . Vzhľadom na to musel súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť v celom rozsahu (výrok I). Keďže týmto rozhodnutím o neodkladnom opatrení sa konanie končí, o trovách súd rozhodol v tomto rozhodnutí ( v spojení s ), a to tak, že stranám náhradu trov nepriznal, pretože navrhovateľ nebol úspešný ( a contrario) a odporcovi z dôvodu jeho neúčasti na tomto konaní žiadne trovy nevznikli (pozri R 72/2018).

11. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodu, že na každom súdnom rozhodnutí vrátane rozhodnutia, ktorým sa rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musí existovať právny záujem. Podstata právneho záujmu sa odlišuje podľa toho, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha a akej veci sa týka. Právny záujem na neodkladnom opatrení sa vyvodzuje z právne významných skutočností, ktorých základ spočíva v znení ust . Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí mať na ňom právny záujem, t. j. musí osvedčiť potrebnosť neodkladnej úpravy pomerov odporcu. Právny záujem je relevantný kvôli tomu, aby sa neskúmali iné, napr. morálne záujmy na takomto rozhodnutí, prípadne aby nešlo len o záujem týkajúci sa faktického stavu vládnuceho medzi sporovými stranami. Iný než právny záujem sa pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení neberie do úvahy. pretože činnosť súdu nemôže mať akademický charakter.

12. Každý, kto požiada o súdnu ochranu. osvedčuje, hoci latentne, právny záujem na nej, alebo tento predpoklad súdneho rozhodovania oprie o výslovné ustanovenie hmotného alebo procesného práva. Zistenie právneho záujmu na neodkladnom opatrení sa opiera o hypotézu procesnej normy uvedenej v . V podaní, v ktorom sa navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia. je potrebné osvedčiť, že tu je daný právny záujem. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v základnom sporovom konaní.

13. Súd prvej inštancie mal preto skúmať splnenie podmienky existencie právneho záujmu navrhovateľa na nariadení neodkladného opatrenia. V prvom rade mal skúmať, či navrhovateľ neodkladného opatrenia tvrdil a osvedčil, že sú tu právne vzťahy medzi sporovými stranami vystupujúcimi v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že neodkladné opatrenie nemožno

využiť na dočasnú úpravu iných, než právnych vzťahov sporových strán. Ak medzi nimi nie je vzťah, ktorý je upravený právom, resp. navrhovateľ ani netvrdí, že taký vzťah tu je, prípadne túto právnu skutočnosť tvrdí, ale neosvedčí, ďalšie predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebné skúmať, pretože chýba základný zákonný predpoklad, na ktorom stojí jeho prípadná opodstatnenosť. Z tvrdení navrhovateľa uvedených v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia vyplýva, že vo vzťahu k odporcovi vystupuje v právnom postavení vlastníka nehnuteľnosti, ktorá bola pripojená do elektrickej siete prostredníctvom trafostanice vo vlastníctve odporcu.

14. Na základe predložených listinných dôkazov navrhovateľ jasne osvedčil, že je vlastníkom nehnuteľnosti so súpisným číslom 922 zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, že vykonáva podnikateľskú činnosť v oblasti rastlinnej a živočíšnej výroby, že do nehnuteľnosti bola prerušená dodávka elektrickej energie z dôvodu neplatenia faktúr predchádzajúcim vlastníkom, že odporca je vlastníkom trafostanice č. TS0732-011, odberné miesto Veľký Lég 589PR, PLEUROTUS,930 37 Lehnice a že nehnuteľnosť bola napojená do elektrickej siete výlučne cez trafostanicu vo vlastníctve odporcu.

15. Navrhovateľ tiež osvedčil na základe listinných dôkazov to, že si splnil všetky podmienky v zmysle zákona o energetike pre pripojenie odberného elektrického zariadenia nachádzajúceho sa v objekte maštale do distribučnej sústavy a jedinou prekážkou, ktorá bráni navrhovateľovi napojenie stavby maštale do elektrickej siete je vyslovenie súhlasu odporcu s takýmto pripojením. Odporca tak urobiť nechce a to aj na základe výzvy, ktorá mu bola doručená a nijakým spôsobom na ňu nereagoval. Má preto za to, že navrhovateľ vzťah k odporcovi riadne osvedčil, čím zároveň preukázal splnenie základnej podmienky pre posudzovanie ďalších zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia.

16. Tu je potrebné uviesť, že neodkladná ochrana má za úlohu predísť určitému nebezpečenstvu. Preto je pri posudzovaní predpokladov jej dôvodnosti potrebné zodpovedať na dve základné otázky, a síce "vo vzťahu k čomu" nebezpečenstvo hrozí a o "aké" nebezpečenstvo ide. V prvom prípade ide o zabezpečované právo, v druhom o dôvod rýchlej ochrany (neodkladného zásahu), t. j. určité ohrozenie presadenia alebo uplatnenia práva. Zabezpečované právo, resp. nárok je potrebné chápať v širšom zmysle, a preto ho nemožno nahradiť len právnym vzťahom, keďže v rámci neho samotného môže vzniknúť konkrétnejšie právo (nárok), ku ktorému sa zabezpečenie viaže. V danom prípade je ním právo navrhovateľa neodkladného opatrenia na dodávku elektrickej energie do nehnuteľnosti v jeho vlastníctve. Zabezpečované právo musí byť v dobe požadovanej predbežnej a neodkladnej ochrany "žalovateľné“, t. j. potenciálne spôsobilé pre uplatnenie v konaní vo veci samej.

17. Nehnuteľnosť navrhovateľa je bez dodávky elektrickej energie, čím je nefunkčná, nakoľko bez elektrickej energie nie je možné plniť jej základné funkcie, a to najmä zabezpečenie vykurovania do radiátorov, nakoľko v terajších mrazivých zimných mesiacoch hrozí až havarijný stav nevytemperovania nehnuteľnosti a prepustenie tam pracujúcich zamestnancov.

18. Konateľka odporcu apriori a bez vážneho dôvodu nekomunikuje. Dokonca je presvedčený, že vie ako komplikuje rozvoj a výkon prác navrhovateľa a marí podnikanie iného, aj keď to nie sú aktivity konkurenčného charakteru alebo tie, ktoré by nejako mohli ohroziť záujmy fyzickej osoby - konateľky alebo spoločnosti ňou zastupovanej.

19. Súd prvej inštancie tu vytkol, že nebola zo strany navrhovateľa riadne preukázaná škoda, ktorá mu má vznikať (či už majetková alebo nemajetková). V danom prípade je však podľa navrhovateľa úplne dostačujúce konštatovanie, že mu vzniká škoda, nakoľko v 21. storočí bez dodávky elektrickej energie a vody nemôže byť riadne zabezpečené fungovanie žiadnej nehnuteľnosti, preto navrhovateľ žiadal o dočasnú a rýchlu úpravu pomerov medzi sporovými stranami, nakoľko napojenie nehnuteľnosti do elektrickej siete nevie zabezpečiť iným spôsobom. Škoda, ktorá navrhovateľovi vzniká nebola doposiaľ vyčíslená, avšak navrhovateľ nevie bez elektrickej energie zabezpečiť fungovanie nehnuteľnosti, to je jej vykurovanie, či zapojenie strojov do elektrickej siete čím je celkovo ohrozená jeho podnikateľská činnosť.

20. V mesiaci november, po podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prijal navrhovateľ nových zamestnancov, ktorí mali vykonávať pracovnú činnosť v nehnuteľnosti súp. č. 922. Vzhľadom k tomu, že nehnuteľnosť nie je pripojená do siete, nie je zabezpečené jej vykurovanie a tak im nevie navrhovateľ zabezpečiť optimálne pracovné podmienky.

21. Z hľadiska primeranosti zásahu nariadením neodkladného opatrenia nebudú žiadnym spôsobom narušené práva a postavenie odporcu, nakoľko odporca v takomto režime zabezpečoval dodávku energií už niekoľko rokov a uloženie uvedenej povinnosti odporcovi v rámci princípu proporcionality ho nebude limitovať nad prípustnú mieru a navrhovateľovi rozhodne nebude poskytovať neadekvátnu výhodu na úkor odporcu a to aj z dôvodov, že navrhovateľ má v záujme riadne a včas uhrádzať platby za energie v súlade s platnými právnymi predpismi a žiada pripojenie prostredníctvom trafostanice Č. TS0732-011 v rozsahu príkonu 98kW tak ako tomu bolo aj v minulosti.

22. Z hore uvedeného preto jasne vyplýva, že súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania na základe návrhu len vtedy, ak sú splnené zákonné predpoklady ustanovené v ods. l , pričom tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať náležitosti uvedené v . Z týchto ustanovení je zrejmé, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo existuje obava, že exekúcia rozhodnutia bude ohrozená. Jeho nariadenie je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že existuje právny vzťah medzi stranami, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčí sa dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru. Tým, že odporca odmieta udeliť navrhovateľovi súhlas na opätovné pripojenie nehnuteľnosti do trafostanice a tak do elektrickej siete je osvedčené také konanie odporcu, ktorým reálne zasiahol do výkonu práva navrhovateľa na užívanie nehnuteľnosti bez ohľadu na to aká škoda navrhovateľovi vzniká. Jeho právo na užívanie nehnuteľnosti je obmedzené a to vo výraznej miere. Z listinných dôkazov jasne vyplýva, že navrhovateľ sa uvedenú situáciu snažil vyriešiť najskôr mimosúdne, avšak bezúspešne a ochrany svojich práv sa nevie domôcť iným spôsobom iba zásahom súdnej moci.

23. V zmysle hore uvedeného preto žiada odvolací súd, aby podľa zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu vyhovel.

24. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Uviedol, že žalobcovi nesvedčí žiadny výrok súdu a nebola uzavretá žiadna dohoda o tom, že by žalobca mal a preukázal akýmkoľvek spôsobom nárok na to, aby ho žalovaný napojil na trafostanicu vo vlastníctve žalovaného. V trafostanici nebola zatvorená žiadna dohoda, resp. zmluva o zriadení vecného bremena. Trafostanica slúži na dodávku elektrickej energie žalovanému pre činnosť žalovaného a je plne vyťažená. To znamená, že nie je možné aby žalovaný obmedzil svoje podnikateľské aktivity, ktoré potrebujú elektrickú energiu prostredníctvom trafostanice, ktorú má vo vlastníctva žalovaný iba preto, aby žalobca mohol podnikať a pestovať hlivu ustricovú. Nemožno spravodlivo očakávať od žalovaný, aby on sám bol nútený, či už dohodou, alebo súdnym rozhodnutím pripojiť žalobcu na dodávku elektrickej energie prostredníctvom trafostanice, ktorú vlastní. Žiada rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť.

25. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( v spojení s ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

26. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i jednotlivé argumenty žalobcu predostreté ním v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia opodstatnene.

27. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

28. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

29. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Okrem uvedeného zákonného predpokladu bolo však nevyhnuté pre nariadenie neodkladného opatrenia skúmať i ďalší zákonný predpoklad, a to osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami. Žalobca je zo zákona povinný hodnoverne osvedčiť aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana (viď vyššie citované ust. ). Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže žalobca dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami a listinnými dôkaznými prostriedkami. Z povahy veci vyplýva, že nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia.

30. Jedným zo základných predpokladov, tak ako na to poukázal v odôvodnení uznesenia neodkladného opatrenia je osvedčiť právo, alebo nárok, ktoré by boli obsahom konkrétneho právneho vzťahu medzi účastníkmi, t.j. navrhovateľ neodkladného opatrenia musí osvedčiť, že medzi účastníkmi existuje právny vzťah.

31. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že na účely pestovania hlivy ustricovej žalobca kúpnou zmluvou z 27.05.2020 (č. l. 14 až 20) kúpil do svojho výlučného vlastníctva stavbu maštale stojacej na parc. č. 437/8, 437/44, 437/52 so súp. č. 922, v k. ú. D. W. v areáli AGRIPENT spol. s r.o. (výpis z listu vlastníctva č. XXXX, č. l. 13). Stavba bola v minulosti pripojená do siete elektrickej energie v tomto areáli prostredníctvom trafostanice č. TS0732-011, ktorej vlastníkom je žalovaný (kúpna zmluva z 30.09.2004, č. l. 24 až 27; email, č. l. 34). Dodávka elektrickej energie je od 01.08.2017 prerušená z dôvodu porušenia zmluvných podmienok predchádzajúcim vlastníkom. Po preverení technických podmienok pripojenia žalobcom poverenou spoločnosťou ELT servis, s.r.o. (správa, č. l. 28 a 29), táto spoločnosť požiadala prevádzkovateľa distribučnej sústavy, Západoslovenskú distribučnú, a.s., (ďalej len „PDS“) o pripojenie odberného miesta. PDS si ako podmienku pripojenia stanovil súhlas žalovaného s využitím trafostanice v prospech žiadateľa. Žalobca požiadal žalovaného o udelenie súhlasu listom z 10.10.2020, ktorý bol žalovanému doručený 16.10.2020. Žalovaný na tento list doposiaľ nereagoval.

32. Žalobca poukazuje na právny záujem na nariadení neodkladného opatrenia, vzťah k žalovanému riadne osvedčil, čím zároveň preukázal splnenie základnej podmienky pre posudzovanie ďalších zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia. Ďalej uviedol, že neodkladná ochrana má za úlohu predísť určitému nebezpečenstvu. Nehnuteľnosť žalobcu je bez dodávky elektrickej energie, čím je nefunkčná, nakoľko bez elektrickej energie nie je možné plniť jej základné funkcie, a to najmä zabezpečenie vykurovania do radiátorov, nakoľko v terajších mrazivých zimných mesiacoch hrozí až havarijný stav nevytemperovania nehnuteľnosti a prepustenie tam pracujúcich zamestnancov.

33. Odvolací súd v súlade s názorom súdu prvej inštancie má za to, že v takto osvedčenej situácii, ktorú tvrdil a preukazoval samotný navrhovateľ neodkladného opatrenia bolo možné dospieť k záveru, že medzi navrhovateľom neodkladného opatrenia a žalovaným nie je žiadny vzťah, ako predpoklad pre usporiadanie vzťahov neodkladným opatrením. Sám žalobca tvrdí, že predmetnú nehnuteľnosť kúpil v roku 2020 s tým, že Západoslovenská distribučná spoločnosť jej predchádzajúcemu vlastníkovi spoločnosti PLEUROTUS spol. s.r.o. prerušila dodávku elektrickej energie v r. 2017, nakoľko predchádzajúci vlastník podstatným spôsobom porušoval zmluvu o združenej dodávke elektriny a od uvedenej doby (01.08.2017) je stavba maštale bez dodávky elektrickej energie. Ohľadom pripojenia stavby cez trafostanicu č. TS0732-011 poukazuje pritom na kúpnopredajnú zmluvu medzi spoločnosťou AGRIMENT spol. s.r.o. a PLEUROTUS, s.r.o.. Aj z uvedeného dôvodu je zrejmé, že medzi žalobcom a žalovaným zmluvný vzťah k trafostanici žalovaného neexistuje a ani neexistoval. Ohľadom užívania trafostanice existovala dohoda iba medzi predchádzajúcimi vlastníkmi (podľa zmluvy z 30.09.2004). Žalobca ďalej tvrdí, že mu hrozí nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy a to škoda už tým, že objekt nie je vykurovaný v zimnom období. Tu je nutné uviesť, že samotný objekt je od dodávky elektrickej energie odstavený od augusta 2017, z dôvodu neplatenia faktúr za dodávku elektrickej energie. Ak predmetný stav trvá už určitú dobu, nesvedčí to o potrebe okamžitého zásahu v podobe navrhovanej úpravy. Súd prvej inštancie správne poukázal aj na zásadu primeranosti a aspekt proporcionality a je na žalobcovi, aby osvedčil, že nariadenie neodkladného opatrenia je primerané nároku, ktorého sa domáha a za daných okolností nie je preto od žalovaného možné spravodlivo požadovať, aby strpel obmedzenia, keď disponuje právnym titulom oprávňujúcim vec užívať. Na základe vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že žalobca neosvedčil dôvodnosť svojho nároku a ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

34. Skúmanie práva, alebo nároku ktorý vyplýva z konkrétneho právneho vzťahu medzi účastníkmi sa vždy začína po podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ak z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemožno zistiť existenciu vzťahu medzi účastníkmi (napr. záväzkového vzťahu, alebo vzťahu zodpovednosti za škodu), návrhu nie je možné vyhovieť a súd prvej inštancie správne takýto návrh zamietol.

35. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu odvolací súd podľa a uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.

36. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa a . Žalovaný mal plný úspech v konaní, preto mu odvolací súd priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

37. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).