Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-5-2016.pdf
PDF · 138.15 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-14C/5/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Dominikou Horváthovou v spore žalobcu C. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. A. XX/XX, XXX XX Q., splnomocnený zástupca: W.. V. J., bytom D. XX, XXX XX J., proti žalovaným: 1/ G. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X, XXX XX P., 2/ C. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X, XXX XX P., právny zástupca: Mgr. Iva Hulmanová, so sídlom Cintorínska 7, 811 08 Bratislava, o zaplatenie 12.118,53 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd zmenu žaloby, ktorú navrhol žalobca písomným podaním doručeným súdu 21.09.2020, n e p r i p ú š ť a.
II. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 4.742,15 eur za neoprávnené zasahovanie do vlastníckeho práva, z a s t a v u j e.
III. Súd žalobu z a m i e t a.
IV. Žalovaní v 1. a 2. rade m a j ú p r á v o na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na súd dňa 13.01.2016 sa žalobca domáhal odplaty za neoprávnené zasahovanie do vlastníckeho práva žalobcu na pozemku parc.č . XX/X a XX/X, t.j. XXm2 vo výške 25% z hodnoty pozemku (ktorá je 873,73 eur) vo výške 218,43 eur / rok, za dlhodobé sťaženie prístupu do záhrady a dvora pri rodinnom dome súp. č. XX/XX 10% z uvedenej hodnoty vo výške 87,37 eur / rok, za obmedzenie denného presvetlenia schodiska o 40% v rodinnom dome s.č. XX/XX od roku 2012 v rozsahu 6% z uvedenej hodnoty vo výške 52,45 eur / rok, za dlhodobo narušené pohodlné bývanie a užívanie svojich nehnuteľností v rozsahu 4% z uvedenej hodnoty vo výške 34,95 eur / rok, za dlhodobé prežívanie stresu a utrpenia v právnej neistote s pocitmi krivdy, úzkosti a frustrácie za častých hádok o spornú hranicu medzi pozemkami parc. č. XX/X, XX/X a parc. č. XX/X a XX/X v rozsahu 8% z uvedenej hodnoty v rozsahu 69,90 eur / rok, resp. spolu v sume 463,07 eur / rok od roku 2012 a spolu v sume 410,65 eur / rok od roku 1986 do 2011 s výnimkou nároku za obmedzenie denného presvetlenia, alebo, odstránenia časti stavby súp. č. XX/XX presahujúcej na susedný pozemok v uličnej čiare 1,58 m, odstránenia plotu, ktorý presahuje do susedného pozemku. Naliehavý právny záujem žalobca vidí v expanzívnom správaní žalovaných, ktorí ako susedia zasahujú do jeho vlastníckeho práva. Žiada, aby žalovaní boli zaviazaní zaplatiť sumu 10.266,25 eur od roku 1986 do 2011 a od roku 2012 každoročne sumu 463,07 eur za zasahovanie do vlastníckeho práva. V časti odstránenia stavby žalobca žiada, aby súd vychádzal z vytyčovacieho náčrtu č. 602 zo dňa 20.08.2012. Žalobca predložil nasledovné listiny: Výpočet odplaty za neoprávnené zasahovanie do vlastníckeho práva, Výpočet výmery neoprávnene zabratého pozemku, situačný nákres rodinného domu súp. č. XX/XX z februára 1982, Kolaudačné
rozhodnutie č. výst. XXXX/XX zo dňa 05.11.1986, Geometrický plán na zameranie novostavby č. XXX- XXX-XXX/XX vypracovaný Ing. Chrvalom dňa 05.12.1985, Kúpnopredajná zmluva zo dňa 14.01.1941, situačný plán zo dňa 04.03.1941, Sťažnosť zo dňa 28.06.2012, Oznámenie o vybavení podania zo dňa 16.10.2012, Chronológia udalostí súvisiacich s vlastníckym právom, pripomienky k archívnemu dokladu
- Zápisnici z 29.10.1943, Vytyčovací náčrt č. XXX Ing. Chrvalu, Protokol o vytýčení hranice pozemkov zo dňa 20.08.2012, kópia z katastrálnej mapy zo dňa 17.02.2015, list vlastníctva č. XXX, list vlastníctva č. XX, kópia katastrálnej mapy č. XXX/XX, vytyčovací náčrt č. XXX-XXX/XXXX, pôvodná katastrálna mapa r. 1899, fotokópia mapy r. 1966, pozemnoknižná vložka č. 1191, zápisnica č. 3971, geometrický plán č. X/XXXX vyhotovený Ivanom Hilkom, 1x fotografia sporných nehnuteľností.
2. Z listu - Výpočet odplaty za neoprávnené zasahovanie do vlastníckeho práva, ktorý vypracoval žalobca ako súčasť žaloby vyplýva, že žalobca pri výpočte odplaty, ktorej sa domáha vychádzal zo zák. č. 582/2004 Z.z. zák. o. miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (ďalej len „zák. o miestnych daniach“).
3. Z listu - Výpočet výmery neoprávnene zabratého pozemku zo dňa 20.08.2015, ktorý vypracoval žalobca ako súčasť žaloby vyplýva, že žalobca dospel k rozsahu neoprávneného zasahovania do jeho pozemkov v rozsahu XX m2 tak, výmera podľa údajov katastra je XXX m2 a výmera nameraná geodetickou kanceláriou Ing. Chrvala je XXX,XX m2, odchýlka merania je XX,XX m2.
4. Podaním doručeným súdu dňa 22.02.2016 žalobca špecifikoval žalobný petit nasledovne: 1) za neoprávnené zasahovanie do vlastníckeho práva žalobcu na pozemku parc. č. XX/X a XX/X a rodinného domu súp. č. XX/XX za presah stavby 1,58 m na pozemok XX/X sú žalovaní v 1. a 2. rade povinní zaplatiť sumu 12.118,53 eur, 2) budúce ročné platby od roku 2016 výške 463,07 eur zvýšiť o % inflácie v každom roku až do doby, dokiaľ bude zasahovanie trvať, 3) pri oneskorení platby sú žalovaní povinní zaplatiť 0,024% za každý deň omeškania, 4) žalovaní sú povinní zaplatiť náhradu trov konania a 5) katastrálnemu odboru Okresného úradu v Piešťanoch sa ukladá znenie výroku I. a II. zaznamenať ako ťarchu na LV č. XX.
5. Podaním doručeným súdu dňa 19.12.2016 žalobca opäť zmenil petit nasledovne: eventualita č. 1: odstránenie časti neoprávnenej stavby rodinného domu súp. č. XX v presahu 1,58 m, eventualita č. 2: o zaplatenie a ďalšie platenie za neoprávnené zasahovanie do vlastníckeho práva.
6. Písomným podaním doručeným súdu dňa 30.01.2017 sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že predošlými vlastníkmi pozemku č. XX boli staručkí manželia D., ktorí nedokázali ochrániť svoje vlastníctvo proti násilnému zabratiu 1,58 m susedným vlastníkom K. T., ktorý na 9,1 m pozemku postavil dom v šírke 10,68 m. Rovnako neoprávnene postupovali žalovaní v 1. a 2. rade, pričom žalovaná v 2. rade je vnučkou p. T. pri prístavbe, nadstavbe a novom prestrešení.
7. Písomným podaním doručeným súdu dňa 21.08.2018 sa k žalobe vyjadrili žalovaní v 1. a 2. rade a uviedli, že v roku 1986 kúpili nehnuteľnosť - už oplotený starší rodinný dom, ktorý bol postavený približne v roku 1920. Kupovali v dobrej viere, pričom ich dom bol postavený skôr ako dom žalobcu. Z Trnavy do domu dochádzali len na víkendy, ale chystali si ho, aby sa tam mohli na dôchodok presťahovať. Ťažkosti nastali až v roku 2011, keď začali s postupnou rekonštrukciou, ale iba v rámci jestvujúcich múrov, nedochádzalo k rozšíreniu stavby, až vtedy sa začal žalobca sťažovať, že zasahujú do jeho pozemku. Celú vec chceli riešiť a oslovili geodeta na zameranie stavby domu z vyhotoveného geometrického plánu č. X/XXXX zistili, že je to 6 m2, ktoré zaberá múr ich domu na susednom pozemku. Ponúkli žalobcovi, že uvedenú výmeru od neho odkúpia. So žalobou nesúhlasia, lebo je to už 60 rokov čo je ich dom postavený, nijakým spôsobom žalobcu nerušia v bývaní, žalobca by neprežíval stres a frustráciu, keby sám nevyvolával hádky a spory, na ponúknutú dohodu nepristúpil. Sumu, ktorú žalobca požaduje, si vymyslel. Sú ochotní však obratom odkúpiť vymeraných 6 m2 za cenu, ktorú stanoví znalec, hoci nezrovnalosť sami nezapríčinili. Žalobu žiadajú zamietnuť. Predložili znalecký posudok č. XX/XXXX, Kúpnu zmluvu so zriadením vecného bremena zo dňa 21.02.1986.
8. Písomným podaním doručeným súdu dňa 03.10.2018 sa vyjadril žalobca (replika) a uviedol, že pôvodný dom žalovaných bol postavený v roku 1940 a nie 1920, ako uvádzajú žalovaní. V r. 1992 sa realizovala rekonštrukcia prístavieb, pričom došlo k vybúraniu aj 40 cm múru žalobcu o dĺžke 7,3 m. V roku 2011 realizovali žalovaní v 1. a 2. rade z rovnej strechy šikmú a zakryli žalobcovi 40% sklobetónovej
stany, ktorá slúžila na presvetlenie schodiska. Predložil: zameranie skutkového stavu z apríla 2012, situačný nákres z februára 1982, snímok tienenia záhrady.
9. Písomným podaním doručeným súdu dňa 22.11.2018 reagovali žalovaní v 1. a 2. rade (duplika) a uviedli, že nadobudli rodinný dom a pozemky do vlastníctva kúpu od C. Y. a R. T. - matky a krstnej mamy žalovanej. Pôvodná vlastníčka domu - matka žalovanej v 2. rade uviedla, že dom bol postavený na základe ústnej dohody vtedajších vlastníkov sčasti na pozemku XX/X so súhlasom vtedajšieho vlastníka susedného pozemku za odplatu - poskytnutie služby zo strany právneho predchodcu žalovanej
- výkopové práce a stavby pivníc pre vlastníka parcely XX/X. Žalovaní boli dobromyseľní pokiaľ ide o ich užívacie právo a majú za to, že časť parcely č. XX/X, ktorá je zastavaná ich rodinným domom, nadobudli vydržaním.
10. Písomným podaním doručeným súdu dňa 18.01.2019 reagoval žalobca a uviedol, že tvrdenia žalovaných o ústnej dohode, na základe ktorej postavili rodinný dom oprávnene na časti susedného pozemku, sú vymyslené, lebo vtedajší vlastník K. T. zranil motykou pôvodnú vlastníčku S. D., keď mu bránila v roku 1939 pri výkope základov, keď zabral 1,6 m. Právni predchodcovia žalovaných teda nemohli byť dobromyseľní pri stavbe rodinného domu.
11. Písomným podaním doručeným súdu dňa 26.05.2020 žalobca s prihliadnutím na predbežné právne posúdenie veci súdom žiadal pripustiť zmenu žaloby.
12. Na pojednávaní dňa 08.06.2020 súd vyzval žalobcu, aby sa jednoznačne vyjadril, ako žiada pripustiť zmenu žaloby, vzhľadom na jeho opakované zmeny petitu. Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní pripustil zmenu žaloby nasledovne: I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 7.376,38 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 7.376,38 eur odo dňa právoplatného rozhodnutia súdu až do zaplatenia, za obdobie od 26.03.1986 do 31.12.2019, titulom neoprávneného zásahu do vlastníckeho práva vo vzťahu k pozemkom parc. č. XX/X a XX/X vedené na liste vlastníctva č. XXX, kat. úz. Q. a do užívania rodinného domu súp. č. XX postaveného na parc. č. XX/X, vedeného na liste vlastníctva č. XXXX, kat. úz. Q., presahom stavby v rozsahu 1,58 m rodinného domu súp. č. XX, postaveného na parc. č. XX/X, vedeného na liste vlastníctva č. XX, kat. úz. Q., do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 262,- eur ročne spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 262,- eur ročne odo dňa právoplatného rozhodnutia súdu až do zaplatenia, spočívajúcu v sume 87,37 eur titulom nájomného za 47 m2 pozemku parc. č. XX/X vedenej na liste vlastníctva č. XXX, kat. úz. Q., v sume 69,90 eur ročne titulom trvalého sťaženia prístupu k pozemkom parc. č. XX/X a XX/X vedené na liste vlastníctva č. XXX, kat. úz. Q., v sume 54,20 eur ročne titulom trvalého obmedzenia denného presvetlenia vnútorného schodiska o 40 % v rodinnom dome súp. č. XX postaveného na parc. č. XX/X, vedeného na liste vlastníctva č. XXXX, kat. úz. Q., v sume 52,42 eur ročne titulom trvalo narušeného pohodlného bývania a užívania vo vzťahu k pozemkom parc. č. XX/X a XX/X vedené na liste vlastníctva č. XXX, kat. úz. Q. a do užívania rodinného domu súp. č. XX postaveného na parc. č. XX/X, vedeného na liste vlastníctva č. XXXX, kat. úz. Q. a za odstránenie 40 cm protihlukového múru medzi domami súp. č. XX a súp. č. XX, za obdobie od 01.01.2000 až do času, kým protiprávny stav bude trvať, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. III. Žalobca má právo na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a 2. rade v celom rozsahu. IV. Katastrálny odbor Okresného úradu v Piešťanoch je povinný zapísať znenie výroku č. I a č. II ako ťarchu v časti C na liste vlastníctva č. XX kat. úz. Q., do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
13. Na pojednávaní dňa 08.06.2020 súd umožnil žalobcovi ešte raz skontrolovať žalobný petit a tento uviedol: po prečítaní protokolácie zmeny žaloby výslovne súhlasí s tým, čo je tam uvedené a prehlasuje, že sa domáha nárokov I. až IV. Na otázku súdu, či sa žalobca domáha ešte niečoho iného, okrem toho, čo je uvedené v zmene žaloby, žalobca uviedol: nie, nedomáham.
14. Písomným podaním doručeným súdu dňa 21.09.2020 žalobca opätovne žiadal pripustiť zmenu žaloby s tým, že na pojednávaní dňa 08.06.2020 nebol časový priestor, aby príslušné zápisnice a vyčíslenia nárokov opätovne dôkladne prečítali a skontrolovali a preto pochybili a predčasne odpovedali, že žalobca nemá ďalšie nároky a tento svoj postup považujú za predčasný a unáhlený.
15. Podľa § 139 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej „CSP“, žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.
16. Podľa § 142 ods. 1 CSP, o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania.
17. Podľa § 143 ods. 1 CSP, súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe.
18. Vo veci bola naposledy pripustená zmena žaloby na pojednávaní dňa 08.06.2020. Vzhľadom na to, že žalobca viacnásobne menil žalobu počas konania a zmätočným spôsobom dopĺňal jednotlivé nároky (niekoľkokrát predkladané a menené výpočty odplaty), súd priamo na pojednávaní vyzval žalobcu, aby presne uviedol, čoho sa domáha. Žalobca tak učinil. Ako vyplýva zo zápisnice súd žalobcom navrhovanú zmenu žalobu umožnil žalobcovi skontrolovať, čo dva krát potvrdil nielen žalobca, ale ja jeho splnomocnený zástupca do zápisnice. Nebolo preto možné stotožniť sa so žalobcom, že na pojednávaní dňa 08.06.2020 nebol časový priestor, aby príslušné zápisnice a vyčíslenia nárokov opätovne dôkladne prečítali a skontrolovali a preto pochybili a predčasne odpovedali. Navyše k zmene žaloby písomným podaním doručeným súdu 21.09.2020 došlo až po tom, ako bol vo veci ustanovený znalec, výsledky doterajšieho konania by preto nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe. Súd preto zmenu žaloby, ktorú navrhol žalobca písomným podaním doručeným súdu 21.09.2020, nepripustil (výrok I).
19. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
20. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
21. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
22. Zmenou žaloby, ktorý súd pripustil na pojednávaní dňa 08.06.2020 bolo zrejmé, že žalobca sa na miesto pôvodne súhrnne uplatnenej sumy vo výške 12.118,53 eur, domáha už len sumy 7.376,38 eur. Podľa obsahu uvedeného procesného úkonu žalobcu je nutné konštatovať, že v časti o zaplatenie 4.742,15 eur došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby. Žalovaní v 1. a 2 . rade sa k čiastočnému späťvzatiu nijako nevyjadrili, súd mal za to, že nesúhlas so späťvzatím nebol daný a v uvedenej časti konanie zastavil (výrok II).
23. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav veci:
24. K spornej hranici pozemkov: Z Oznámenia o vybavení podania zo dňa 16.10.2012 vydaného Úradom geodézie, kartografie a katastra SR č. OKI-6073/2012-741 je zrejmé, že je reakciou na sťažnosť žalobcu voči geometrickému plánu č. X/XXXX vypracovanému geodetickou kanceláriou - W. Y.. Vo veci bola vykonaná katastrálna inšpekcia. Úrad skonštatoval, že záznam podrobného merania č. XXX vyhotovený W.. R. Q. nie je spôsobilý ako technický podklad pre právne úkony a W.. Q. bolo uložené, aby vrátil originály a označiť ich ako nespôsobilé pre ďalšie geodetické činnosti. Z výsledkov kontroly autorizačného overenia GP č. X/XXXX W.. I.L. N., bol inšpekciou preukázaný nesúlad polohového určenia priebehu vlastníckej hranice medzi pozemkami parc. č. XX/X, XX/X a XX/X z dôvodu rozdielneho vyhodnotenia, resp. vyšetrenia priebehu vlastníckej hranice v teréne a podľa máp katastra nehnuteľností v nadväznosti na skutočné hranice držby. Na odstránenie nedostatkov W.. N. prijal opatrenia za predpokladu, že dotknutí vlastníci budú akceptovať vytýčenú vlastnícku hranicu. Na základe písomnej správy zo dňa 03.10.2012 je zrejmé, že k dohode medzi dotknutými vlastníkmi nedošlo a vlastníctvo k spornej ploche je kompetentný určiť súd.
25. Z listu vlastníctva č. XX, kat. úz. Q. súd zistil, že vlastníkmi rodinného domu súp. č. XX postaveného na parc. č. XX/X a parc. č. XX/X a XX/X sú žalovaní v 1. a 2. rade v 1/1 - ine (bezpodielové spoluvlastníctvo manželov).
26. Z listu vlastníctva č. XXX kat. úz. Q. súd zistil, že vlastníkom pozemku parc. č. XX/X je žalobca v 1/1 - ine.
27. Z listu vlastníctva č. XXXX kat. úz. Q. súd zistil, že podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu súp. č. XX postaveného na parc. č. XX/X sú žalobca v podiele 7/8 a Michal Bocán, nar. 1982 v podiele 1/8.
28. Na pojednávaní dňa 18.12.2019 žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu k spornej hranici pozemkov uviedol, že zotrváva na tom, že správne zameraná hranica je podľa Protokolu o vytýčení hranice č. l. 21 - 26, z ktorého podľa jeho názoru vyplýva, že dom žalovaných presahuje až 158 cm do jeho pozemku. Súd stručne zhrnul v rámci predbežného posúdenia veci, že hranica medzi pozemkami je sporná, čo ostatne konštatuje aj Úrad geodézie a kartografie na č. l. 15. Následne žalobca navrhol, že pokiaľ súd nemá za preukázané z listinných dôkazov, ktoré predložil priebeh spornej hranice, ustanovenému súdnemu znalcovi z odboru geodézie sa brániť nebude. Žalovaní v 1. a 2. rade prostredníctvom právnej zástupkyne oponovali, že považujú za smerodajný geometrický plán č. 20/12 zo dňa 11.01.2012 a nepopierajú, že je tam presah domu žalovaných, ale určite nie v takej miere ako tvrdí žalobca (geometrický plán sa nachádza v prílohovej obálke). Nebudú sa brániť dokazovaniu v smere definitívneho určenia spornej hranice, ale tvrdia, že k vydržaniu tam došlo, lebo zo začiatku tam bola dohoda, že ten dom môže byť takto postavený za určitú protislužbu.
29. Uznesením zo dňa 05.08.2020 súd ustanovil znalca W.. O. F.N., ktorému uložil vypracovať geometrický plán v katastrálnom území Q., obec Q., okres G., kde bude úlohou znalca: zamerať a vyznačiť priebeh hranice medzi pozemkami v katastrálnom území Q., okres G., obec Q., parcelné číslo XX/X (zastavaná plocha a nádvorie o výmere 270 m2, vedená na liste vlastníctva č. XXX), XX/X (záhrada o výmere 305 m2, vedená na liste vlastníctva č. XXX) a XX/X (zastavaná plocha a nádvorie o výmere 285 m2, vedená na liste vlastníctva č. XX), zamerať a vyznačiť aktuálny stav oplotenia a užívania pozemkov v katastrálnom území Q., obec Q., okres G., parcelné číslo XX/X, XX/X a XX/X tak, aby bolo zrejmé určiť, či skutkový stav zodpovedá stavu právnemu, zamerať a vyznačiť rozsah zásahu stavby - rodinný dom v katastrálnom území Q., obec Q., okres G. postavený na parcele číslo XX/X, súpisné číslo XX (vedený na liste vlastníctva č. XX), do pozemku nachádzajúcom sa v katastrálnom území Q., obec Q., okres G. parcelné číslo XX/X v prípade, ak to znalec zistí, ak znalec zistí presah stavby - rodinný dom v katastrálnom území Q., obec Q., okres G. postavený na parcele číslo XX/X, súpisné číslo XX do parcely číslo XX/X, katastrálne územie Q., obec Q., okres Y., prípadne, že časť pozemku z parcely číslo XX/ X katastrálne územie Q., obec Q., okres G. užíva druhá strana, zamerať a vyznačiť o akú plochu ide s určením výmery tejto plochy, zamerať a vyznačiť aktuálny stav oplotenia a užívania pozemkov parcelné číslo XX/X, XX/X a XX/X v katastrálnom území Q., obec Q., okres G., stranami konania tak, aby bolo zrejmé určiť, či skutkový stav zodpovedá stavu právnemu, pri zisteniach porovnať závery vytyčovacieho náčrtu č. XXX zo dňa 20.08.2012 vyhotoveného a autorizačne overeného W.. R. Q. (č.l. 19 - 27 súdneho spisu) a geometrického plánu č. X/XXXX vyhotoveného W.. I. N. (prílohová obálka súdneho spisu) s poukazom na Oznámenie Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. OKI - 6073/2012-741 zo dňa 16.10.2012.
30. Dňa 14.10.2020 súdny znalec predložil znalecký posudok č. 10/2020 (ďalej len „ZP“), ktorého súčasťou je aj geometrický plán č. 14C/5/2016 zo dňa 29.09.2020, pričom uviedol, že sporná hranica medzi pozemkami je geometrickom pláne vyznačená spojnicami bodov č. 606-10 a 602-34. Celková výmera, ktorú oplotením zaberajú žalovaní je 1 m2. Plocha, ktorou žalovaní zaberajú z pozemku žalobcu stavbou rodinného domu je 13 m2. Pokiaľ ide o dokumenty - vytyčovací náčrt W.. Q. a geometrického plánu W.. N., tieto znalec považuje totožné s tou výnimkou, že sa nezhodujú v umiestnení oplotenia žalovaných.
31. Elektronickým podaním doručeným súdu dňa 02.11.2020 sa k ZP vyjadrili žalovaní v 1. a 2. rade s tým, že znalec zameral len spoločnú hranicu pozemku parc. č. XX/X a XX/X a bez zamerania s pozemkom 36/1 nie je možné určiť aktuálny stav užívania a či zásah do pozemku nie je daný historicky, teda „posunom celej ulice“. Žiadali doplniť údaje znalcom. So ZP nesúhlasil ani žalobca písomným podaním doručeným dňa 09.11.2020 a uviedol, že znalec pri svojich meraniach nepoužil relevantné listinné dôkazy a jediný údaj, ktorý považuje za správny je šírka rodinného domu súp. č. XX.
32. K výške odplaty: na pojednávaní dňa 18.12.2019 žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu uviedol, že hodnotu pozemku 18,59 za m2 zobral zo zák. 582/2004 Z.z.
33. Na pojednávaní dňa 18.12.2019 súd uviedol právne posúdenie veci s tým, že čo sa týka uplatneného nároku vo výške 12.118,53 eur súd nemá za preukázanú jeho výšku.
34. Na pojednávaní dňa 08.06.2020 žalovaní v 1. a 2. rade uviedli, že nie je dostatočne zrejmé z čoho vypočítal žalobca percentuálne sumy odplaty, ktorú požaduje.
35. Na pojednávaní dňa 18.11.2020 súd nadviazal na právne posúdenie veci, ktoré predniesol na pojednávaní zo dňa 18.12.2019 a opätovne zdôraznil, že nemá za preukázanú výšku finančných nárokov, ktoré sú predmetom nároku žalobcu I. a II. tak ako bola zmena žaloby pripustená na pojednávaní 08.06.2020. Nie je možné vychádzať z ohodnotenia pozemku podľa zákona, ktorý stanovuje hodnotu pozemku pre účely vyrubenia dane.
36. Žalobca a jeho právny zástupca zotrvali na tom, že ide o hodnotu pôdy a je to zákon, ktorý ohodnocuje pôdu. (pozn. zák. o miestnych daniach) Návrhy na doplnenia dokazovania nemali žiadne.
37. K vlastníctvu rodinného domu súp. č. XX: na pojednávaní dňa 08.06.2020 súd konštatoval, že na liste vlastníctva č. XXXX kat. úz. Q. je vo vzťahu k rodinnému domu súp. č. XX evidovaný vlastnícky vzťah tak, že žalobca je vlastníkom v podiele 7/8 a v podiele 1/8 je C. J., rok narodenia 1982. Žalobca uviedol, že to je jeho syn. Žaloba je koncipovaná vo vzťahu k pozemkom, ale ten zásah do pozemku zo strany žalovaných má vplyv aj na rodinný dom. Týka sa to nárokov 2 - 5.
38. Na pojednávaní dňa 08.06.2020 žalovaní v 1. a 2. rade uviedli, že majú za to, že ide o šikanóznu žalobu a žiadajú, aby bol vypočutý ako svedok spoluvlastník rod. domu súp. č. XX - C. J., rok nar. 1982, až potom ako znalec vytýči spornú hranicu. Žalobca namietol, že pokiaľ ide o navrhovaný výsluch svedka, má tam podiel len 1/8 a je natoľko pracovne vyťažený, že si myslí, že postačí ak sa vyjadrí písomne, či má záujem vstúpiť do konania alebo nie.
39. Písomným podaním doručeným súdu dňa 18.08.2020 - Čestné prehlásenie, sa vyjadril podielový spoluvlastník rodinného domu súp. č. XX - W.. C. J., nar. 11.11.1982 a uviedol, že všetky ujmy spôsobené presahom stavby susedného domu do pozemku jeho otca prináležia v plnej miere jeho otcovi, ktorý dlhodobo znáša všetky ujmy. V dome dlhodobo nebýva a navrhuje priznať požadovanú odplatu žalobcovi
- jeho otcovi. Jeho výsluch považuje za nadbytočný.
40. V rámci záverečnej reči splnomocnený zástupca žalobcu uviedol, že ústavné právo je nepremlčateľné a nezrušiteľné, žiadal žalobe vyhovieť a priznať náhradu trov konania. Žalovaní si musia byť vedomí, že hranica pozemku bola sporná. Žalovaní 1 a 2 uviedli: je až neuveriteľné, že 100 rokov dozadu tam nebol žiaden problém, 25 rokov žili so žalobcom vedľa seba a neboli žiadne problémy. Až v roku 2011, keď predali byt a začali prestavovať dom, aby sme v ňom mohli dožiť, začal žalobca tvrdiť to, čo uvádza. Keby boli vedeli, že žalobca považuje hranice za sporné, možno by to ani nekúpili. Žalobca začal stavať s tým vedomím, že tie hranice tak prebiehajú a nikomu nič nepovedal až do roku 2011. Žiadali žalobu zamietnuť.
41. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 40/164 Zb. Občiansky zákonník, ďalej len „OZ“, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
42. Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
43. Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
44. Podľa § 127 ods. 1 OZ, vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci
pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.
45. Podľa § 415 OZ, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
46. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
47. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
48. Podľa § 11 OZ, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
49. Podľa § 13 ods. 1 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
50. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
51. Podľa čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
52. Podľa § 11 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), miestnymi orgánmi štátnej správy na úseku katastra sú okresné úrady, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
53. Podľa § 38 katastrálneho zákona, poznámka vyjadruje skutočnosti, ktoré obmedzujú oprávnenie vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou, alebo informuje o nehnuteľnosti alebo o práve k nehnuteľnosti.
54. Podľa § 39 ods. 1 katastrálneho zákona, okresný úrad zapíše poznámku na základe oznámenia súdu alebo iného štátneho orgánu alebo na návrh oprávneného podľa osobitných predpisov alebo účastníka súdneho konania alebo iného konania.
55. Podľa § 1 zák. č. 582/2004 Z.z., o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, týmto zákonom sa ustanovujú miestne dane a miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.
56. Podľa § 7 ods. 2 zák. č. 582/2004 Z.z., základom dane z pozemkov podľa § 6 ods. 1 písm. b), c) a e) je hodnota pozemku určená vynásobením výmery pozemkov v m2 a hodnoty pozemkov za 1 m2 uvedenej v prílohe č. 2, ak v odseku 7 nie je uvedená iná hodnota pozemku podľa § 6 ods. 1 písm. e). 57. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010) 58. V konaní sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade zaplatiť mu sumu 7.376,38 eur za obdobie od 26.03.1986 do 31.12.2019 titulom neoprávneného zásahu do vlastníckeho práva. Ďalej požadoval sumu vo výške 262,- eur titulom nájomného za 47 m2 pozemku parc. č. XX/X, titulom trvalého sťaženia prístupu k pozemkom parc. č. XX/X a 37/2, titulom trvalého obmedzenia denného
presvetlenia vnútorného schodiska o 40 % v rodinnom dome súp. č. XX, titulom trvalo narušeného pohodlného bývania a užívania a za odstránenie 40 cm protihlukového múru medzi domami súp. č. XX a súp. č. XX, za obdobie od 01.01.2000 až do času, kým protiprávny stav bude trvať. Je zrejmé, že ide o kumuláciu rôznych nárokov, každý z nich je však potrebné posudzovať jednotlivo. Vo svojej podstate žalobca požaduje od žalovaných náhradu škody, ktorú mu spôsobili porušením právnej povinnosti, nezasahovať do jeho vlastníckeho práva, tienením, sťažením prístupu k pozemkom a za odstránenie časti protihlukového múru. Nárok spočívajúci v náhrade titulom nájomného, súd klasifikuje ako nárok z titulu bezdôvodného obohatenia, spočívajúci v úbytku v majetkovej sfére žalobcu následkom toho, že nemá adekvátnu náhradu za užívanie časti pozemku žalovanými. Nárok žalobcu spočívajúci v trvalo narušenom pohodlnom bývaní a užívaní, ktorý žalobca v žalobe odôvodnil stresom a frustráciou, súd považoval za nárok za náhradu nemajetkovej ujmy podľa prísl. ustanovení o ochrane osobnosti podľa OZ.
59. V konaní mal súd za preukázané - pričom ani nebolo sporné, že žalovaní v 1. a 2. rade v určitom rozsahu zasahujú stavbou do pozemku žalobcu. Sporná otázka bola daná rozsahom presahu. Z Oznámenia o vybavení podania zo dňa 16.10.2012 vydaného Úradom geodézie, kartografie a katastra SR vyplynulo, že vo veci bola vykonaná katastrálna inšpekcia. Z výsledkov kontroly autorizačného overenia GP č. X/XXXX W.. I. N., bol inšpekciou preukázaný nesúlad polohového určenia priebehu vlastníckej hranice medzi pozemkami parc. č. XX/X, XX/X a XX/X z dôvodu rozdielneho vyhodnotenia, resp. vyšetrenia priebehu vlastníckej hranice v teréne a podľa máp katastra nehnuteľností v nadväznosti na skutočné hranice držby. Na odstránenie nedostatkov W.. N. prijal opatrenia za predpokladu, že dotknutí vlastníci budú akceptovať vytýčenú vlastnícku hranicu. Na základe písomnej správy zo dňa 03.10.2012 je zrejmé, že k dohode medzi dotknutými vlastníkmi nedošlo. Zo ZP, ktorý v konaní vyhotovil W.. F. a ktorý obsahoval aj geometrický plán vyplynulo, že sporná hranica medzi pozemkami je geometrickom pláne vyznačená spojnicami bodov č. 606-10 a 602-34. Celková výmera, ktorú oplotením zaberajú žalovaní je 1 m2. Plocha, ktorou žalovaní zaberajú z pozemku žalobcu stavbou rodinného domu je 13 m2. Pokiaľ ide o dokumenty - vytyčovací náčrt W.. Q. a geometrického plánu W.. N., tieto znalec považuje totožné s tou výnimkou, že sa nezhodujú v umiestnení oplotenia žalovaných. So závermi ZP nesúhlasila ani jedna zo sporových strán. Skôr, ako súd mohol pristúpiť k posúdeniu dôvodnosti námietok voči ZP zo strany sporových strán, súd nemohol opomenúť zásadu hospodárnosti konania. Súd v konaní predniesol predbežné právne posúdenie prvý krát na pojednávaní dňa 18.12.2019 a uviedol, že čo sa týka uplatneného nároku vo výške 12.118,53 eur (pozn. pôvodne uplatnená suma) súd nemá za preukázanú jeho výšku. Na pojednávaní dňa 18.11.2020 súd nadviazal na právne posúdenie veci, ktoré predniesol na pojednávaní zo dňa 18.12.2019 a opätovne zdôraznil, že nemá za preukázanú výšku finančných nárokov, ktoré sú predmetom nároku žalobcu I. a II. tak ako bola zmena žaloby pripustená na pojednávaní 08.06.2020. Nie je možné vychádzať z ohodnotenia pozemku podľa zákona, ktorý stanovuje hodnotu pozemku pre účely vyrubenia dane. Žalobca zotrvával na tom, že vyčíslenie nárokov si sám vypočítal podľa zákona o miestnych daniach, pričom jeho výška je podľa jeho názoru jednoznačne preukázaná. S uvedeným nie je možné súhlasiť. S poukazom na § 1 zák. č. zák. č. 582/2004 Z.z., týmto zákonom sa ustanovujú miestne dane a miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Podľa § 7 ods. 2 základom dane z pozemkov podľa § 6 ods. 1 písm. b), c) a e) je hodnota pozemku určená vynásobením výmery pozemkov v m2 a hodnoty pozemkov za 1 m2 uvedenej v prílohe č. 2, ak v odseku 7 nie je uvedená iná hodnota pozemku podľa § 6 ods. 1 písm. e). Výška hodnoty pozemkov, ktorá vyplýva z príloh zák. č. 582/2004 Z.z. slúži výlučne pre účely vyrobenia dane a nie je možné ju aplikovať na výpočet náhrady škody, bezdôvodného obohatenie a už vôbec nie náhrady nemajetkovej ujmy, akej sa domáha žalobca. Na uvedené súd dva krát upozornil žalobcu v rámci predbežného právneho posúdenia veci. Žalobca však súdu nepredložil žiaden dôkaz, ani taký dôkaz nenavrhol, z ktorého by bolo možné bez akýchkoľvek pochybností stanoviť výšku nárokov, akých sa domáha. Podľa názoru súdu (s výnimkou náhrady nemajetkovej ujmy) ide o otázku odbornú, ktorú môže zodpovedať jedine znalec, alebo osoba odborne znalá. Samotná nesporná skutočnosť, že k určitému presahu stavby žalovaných v 1. a 2. rade do pozemku žalobcu došlo, nepostačuje na to, aby súd mohol žalobe bez ďalšieho vyhovieť. Bolo preto nadbytočné pokračovať v konaní výsluchom znalca (a následne posúdením námietok žalovaných - vydržanie vlastníckeho práva a pod.), keď je zrejmé, že aj keby súd na základe výsledkov dokazovania mohol určiť priebeh spornej hranice, žalobe by nebolo možné vyhovieť, nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukazujúce výšku nárokov, ktoré si uplatňuje. V tejto časti súd žalobu zamietol. (výrok III)
60. Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy titulom trvalo narušeného pohodlného bývania a užívania spôsobeného stresom a frustráciou, tu súd zdôrazňuje, že na úspešné uplatnenie nároku na nemajetkovú ujmu je potrebné preukázať, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, prípadne iný zásah do súkromia žalobcu, ktorý by svojou intenzitou odôvodňoval priznanie nemajetkovej ujmy. Žalobca okrem vyššie uvedeného strohého odôvodnenia súdu nepredložil žiadne dôkazy a vykonanie žiadnych iných dôkazov ani nenavrhol. Vznik psychickej traumy tak ostal v rovine jeho tvrdení, preto súd žalobu zamietol aj v tejto časti (výrok III).
61. Pokiaľ ide o výrok, ktorým sa žalobca domáhal, aby súd uložil Katastrálnemu odboru Okresného úradu v G. povinnosť zapísať znenie výroku č. I a č. II ako ťarchu v časti C na liste vlastníctva č. XX kat. úz. Q., súd konštatuje, že okresný úrad je miestnym orgánom štátnej správy, pričom povinnosti mu vyplývajú priamo z katastrálneho zákona. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že zápis finančných nárokov, akých sa domáha žalobca voči žalovaným nie sú ťarchou, nakoľko neobsahujú vecné bremeno, záložné práva, predkupné práva, ak majú mať účinky vecných práv, ani iné práva, ak boli dohodnuté ako vecné práva. Z povahy veci by mohlo ísť o poznámku podľa § 38 - skutočnosti, ktoré obmedzujú oprávnenie vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou, alebo informujú o nehnuteľnosti, avšak povinnosť okresného úradu zapísať poznámku je obsiahnutá v § 39 ods. 1 katastrálneho zákona, nemožno ju ukladať rozhodnutím súdu samostatným výrokom. V tejto časti súd žalobu zamietol (výrok III).
62. Pokiaľ ide o navrhovaný výsluch C. J., nar. XXXX - podielového spoluvlastnícka rodinného domu súp. č. XX, súd od vykonania uvedeného dôkazu upustil. Žalobca sa v konaní domáhal aj náhrady za zásah do užívania rodinného domu súp. č. XX, ktorého však nie je výlučným vlastníkom. Z povahy veci súdu nevyplynulo, že by v danom prípade išlo o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 ods. 1 CSP, hoci ide podielových spoluvlastníkov. Žalobca sa teda mohol domáhať náhrady škody vo vzťahu obmedzeniu užívania rodinného domu aj samostatne. Ako súd však uviedol vyššie, žalobca neuniesol dôkazné bremeno z hľadiska preukázania výšky nárokov, a preto bolo nadbytočné vykonať dokazovanie výsluchom navrhovaného svedka, ako aj iných listinných dôkazov, ktoré strany v konaní predkladali za účelom odstránenia spornosti hranice.
63. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
64. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
65. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
66. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy súhrnne vo výške 12.118,53 eur, žalobu vzal späť v časti o zaplatenie sumy vo výške 4.742,15 eur bez udania dôvodu, z procesného hľadiska platí, že zavinil čiastočné zastavenie konania. Vo zvyšku bola žaloba zamietnutá. Na základe uvedeného súd priznal žalovaným v 1. a 2. rade právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).