Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/11/2020

Potvrdené rozhodnutím 6Co/14/2021
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členov senátu JUDr. Ivety Anderlovej a Mgr. Marka Anovčina v spore žalobcu: SetCar sk, a.s. so sídlom v Sučanoch, Priemyselná 10, IČO: 50 387 189, zastúpeného JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom so sídlom v Martine, Kuzmányho 4, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave- Staré Mesto, Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, zastúpenému JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8/A, o zaplatenie 460,80 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. 17C/11/2020-55 zo dňa 19. novembra 2020 takto rozhodol: I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci žalobcu: Q. sk, a.s., so sídlom v Q., R. X. XX, D.: XX XXX XXX, zastúpený JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom so sídlom v Martine, Kuzmányho 4, proti žalovanému: A. poisťovňa, a.s. V. D. U., so sídlom v B.-Q. F., V. XX, D.: XX XXX XXX, zastúpený JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8/ A, o zaplatenie 460,80 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 460,80 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na Okresný súd Banská Bystrica, dňa 24.6.2020, sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 460,80 eur a náhradu trov konania. Žalobu zdôvodnil tým, že na základe škodovej udalosti, evidovanej u žalovaného, došlo ku škode na vozidle poškodeného. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu. Po skončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru, priloženú v prílohe, ktorú si tento uplatnil na náhradu u žalovaného. Žalovaný nevybavil poistnú udalosť v zákonnej lehote, preto sa dostal do omeškania. Poškodený následne uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody, vyplývajúcej z predmetnej poistnej udalosti, z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla a uvedenú skutočnosť oznámil žalovanému. Žalobca opiera nárok na náhradu škody v zmysle a , a Zákona o povinnom zmluvnom poistení a v zmysle (ďalej aj len „OZ“).

2. Platobným rozkazom, vydaným Okresným súdom Banská Bystrica, v upomienkovom konaní, pod sp.zn. , zo dňa 14.7.2020, súd žalobcovi, ním v konaní uplatnený nárok, dňa 14.7.2020, priznal.

3. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, ktorým žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. Uviedol, že predovšetkým poukazujú na to, že podľa ustanovenia Zákona o upomínacom konaní, sa na upomínacie konanie použijú ustanovenia v znení neskorších predpisov (ďalej len ,P“), s výnimkou , ak zákon v upomínacom konaní neustanovuje inak. V nadväznosti na vyššie uvedené majú za to, že žaloba nespĺňa zákonné kritéria požadované ustanovením , pretože podľa odseku 1 tohto ustanovenia sa v žalobe ,,okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné popísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh“. Zároveň podľa

odseku 2: ,,Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy“. V tomto smere majú za to, že žalobca v žalobnom návrhu v časti opisu skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, mal označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera, t.j. presne špecifikovať údaje - o akú škodovú udalosť ide, kto bol poškodený, údaje zmluvy o nájme, vystavenej faktúre, zmluve o postúpení pohľadávok a podobne. Žalobca údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol, tieto vyplývajú len z príloh, čo absolútne nie je vzhľadom na znenie postačujúce. Na základe vedomostí o existencii ďalších zmlúv, o postúpení pohľadávok z iných súdnych konaní, v ktorých žalobca žaluje žalovaného, majú za to, že takúto činnosť žalobcu možno považovať za neoprávnené podnikanie. K samotnému údajnému nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla, uvádzajú, že jeho vznik žalobca opiera odkazom na ustanovenia , , a o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ustanovenie , avšak ďalej tento nárok nijako nekonkretizuje. Tento údajný nárok voči žalovanému vyslovene neuvádza a takisto nevyplýva ani z . Súčasne majú za to, že žalobca nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný. Z uvádzaného skutkového stavu (ktorý vychádza a súčasne potvrdzujú aj dôkazy predkladané žalobcom) vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre č. 180383, zo dňa 10.7.2018, ktorú žalobca v konaní nepredložil. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Uvedené preukazuje faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poškodený a nie žalovaný. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj na znenie ustanovenia vyplýva, že nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávok (ďalej len „ZOPP“). Uzatvorením predmetnej ZOPP nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávok poškodeného na žalobcu (pretože uvedené pohľadávky nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávky nevznikli), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzkov poškodeného, ktoré v zmysle vystavenej faktúry predstavujú práve pohľadávky žalobcu. To znamená, že uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávok žalobcu, čo je v rozpore s ustanovením . K úhrade faktúry pritom v uvedených súvislostiach logicky nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu realizovaného žalobcom k predloženej zmluve o postúpení pohľadávok. Vychádzajúc zo žalobcom predloženej ZOPP jednoznačne vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov neskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky (v zmysle vyššie uvedeného podľa ich názoru neexistujúcej) a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalovanému pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na žalobcu a kauzálne žalobcovi následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne žalobca mienil použiť na započítanie. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom konaní. V zmysle rozsudku NSSR, sp.zn. , zo dňa 29.1.2008 ,,podľa ustanovenia neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť, teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ide vtedy, ak svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol“. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, viažucu sa k uzatvoreniu ZOPP medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, týkajúcej sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom ZOPP bolo postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného, ktoré žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi, (t.j. neexistujúci predmet postúpenia), považujú takýto právny úkon podľa za absolútne neplatný.

4. Z dôvodu odporu podaného proti platobnému rozkazu žalovaným a návrhu žalobcu o pokračovanie v konaní na miestne príslušnom súde, postúpil Okresný súd Banská Bystrica vec tunajšiemu súdu.

5. Právny zástupca žalovaného sa na pojednávanie neustanovil, neúčasť na ňom ospravedlnil. S poukazom na ustanovenie (ďalej len „“), pojednával súd vo veci v jeho neprítomnosti.

6. Dokazovaním vykonaným na pojednávaní, vypočutím právneho zástupcu žalobcu a oboznámením obsahu spisu - žaloba č.l. 2, správa o nehode č.l. 6, zákazkový list č.l. 6, faktúra zo dňa 10.7.2018 č.l. 7, Zmluva o prenájme vozidla č.l. 8, oznámenie o postúpení pohľadávky č.l. 9, Zmluva o postúpení pohľadávky č.l. 9, upomienka s podacím lístkom č.l. 10, čestné prehlásenie zo dňa 10.7.2018 č.l. 13, vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu č.l. 29 a faktúra č.l. 31, mal súd zistený tento skutkový stav veci:

7. Zo správy o nehode (č.l. 6) mal súd zistené, že dňa 27.5.2018 došlo v Nedožeroch-Brezanoch, okres Prievidza, k škodovej udalosti na motorovom vozidle značky Škoda Octavia, evidenčné číslo X spôsobenej poškodenému J. C.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla Škoda 120 LS, evidenčné číslo X poisteného v poisťovni žalovaného. Nehodu zavinil P. V., vodič osobného motorového vozidla značky Škoda120 LS.

8. Zo zákazkového listu (č.l. 6) mal súd zistené, že osobné motorové vozidlo Škoda Octavia, vo vlastníctve J. C., bolo následne prevzaté za účelom jeho opravy spoločnosťou AUTOKOMPLEXX s.r.o., dňa 7.6.2018. V predmetnom zákazkovom liste je uvedené poškodenie predmetného vozidla, termín dokončenia opravy dňom 14.6.2018 a odhadnutá cena s DPH 2.000 eur.

9. Dňa 10.7.2018 vystavila spoločnosť AUTOKOMPLEXX s.r.o., poškodenému J. C. faktúru č. 018511602 za opravu vozidla, na sumu 2.114,27 eur.

10. Zo Zmluvy o prenájme vozidla č. 367/5, zo dňa 29.6.2018, mal súd zistené, že žalobca prenajal motorové vozidlo značky Peugeot 207, evidenčné číslo F od 29.6.2018 poškodenému, za dennú sadzbu prenájmu 42 eur, pričom v zmluve bola rukou dopísaná doba prenájmu do 10.7.2018, s tým, že prenájom náhradného vozidla bude uplatnený z povinného zmluvného poistenia vinníka pri dopravnej nehode. V zmluve je uvedený účel zapožičania náhradného vozidla nasledovne: ,,dochádzanie do zamestnania (manželka, dcéra), rodinné nákupy“. V zmluve je tiež vyznačené, že nájomca (poškodený) nevlastní iné vozidlo a ani nemôže iné vozidlo využívať. Nájomca súčasne požiadal prenajímateľa o zastupovanie pri uplatňovaní náhrady škody. Pod samotný text zmluvy pri ukončení nájmu vozidla žalobca dňa 10.7.2018 rukou dopísal stav vozidla po jeho odovzdaní poškodeným žalobcovi, a to, že poškodený odovzdal žalobcovi predmetné vozidlo v poriadku, bez nových poškodení, s polovične plnou nádržou, pričom s ohľadom na cenník prenájmu náhradných vozidiel žalobcu pre rok 2018, zverejnený na internete (www.setcar.sk>dokumenty>cennik-2018), keďže nájom vozidla trval viac ako 10 dní, denná sadzba prenájmu vozidla bola upravená na sumu 38,40 eur. Vozidlo bolo prevzaté od poškodeného žalobcom dňa 10.7.2018.

11. Dňa 10.7.2018 vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 180383, s dátumom splatnosti 24.7.2018, na sumu 384 eur bez DPH a 460,80 eur spolu s DPH, za prenájom náhradného motorového vozidla, na základe zmluvy o nájme č. 367 - Peugeot 207, evidenčné číslo F od 29.6.2018 do 10.7.2018, za 12 dní, pri jednotkovej cene 32 eur. Predmetnú faktúru poškodený C. prevzal.

12. Dňa 10.7.2018 postúpil poškodený J. C., ako postupca, svoju pohľadávku voči žalovanému, spočívajúcu v nároku na poistné plnenie, vyplývajúce z poistnej udalosti, z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou, zo dňa 27.5.2018, na vozidle Škoda Octavia, evidenčné číslo X Zmluvné strany sa dohodli, že postúpenie pohľadávky je odplatné, pričom odplata za postúpenie pohľadávky je vo výške 460,80 eur a zodpovedá faktúre č. 180383, vystavenej žalobcom ako prenajímateľom postupcovi ako nájomcovi náhradného motorového vozidla značky Peugeot 207, evidenčné číslo F

13. Postúpenie pohľadávky na žalobcu oznámil postupca, poškodený J. C., žalovanému, listom zo dňa 10.7.2018.

14. Upomienkou (doklad č.: 20180098), zo dňa 5.12.2018, žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie svojich pohľadávok po lehote splatnosti spolu v sume 1.737,65 eur, vrátane nedoplatku faktúry č. 180383, s dátumom splatnosti 24.7.2018, v sume 460,80 eur.

15. Z čestného prehlásenia J. C., poškodeného pri dopravnej nehode, zo dňa 10.7.2018, mal súd zistené, že požiadal žalobcu o opätovné zapožičanie náhradného vozidla (Peugeot 207, F z dôvodu nedokončenej opravy jeho poškodeného vozidla značky Škoda Octavia, evidenčné číslo X pretože

autorizovaný servis nedostal originál ťažné zariadenie od importéra v dohodnutom termíne a servis odmietol odovzdať vozidlo bez ťažného zariadenia. Jeho manželka sa denne potrebovala dopravovať do zamestnania, pracuje ako vychovávateľka v materskej škôlke, ktorá funguje aj počas prázdnin a taktiež potrebovala využívať vozidlo aj dcéra na dochádzanie do zamestnania z Nedožier do Prievidze, kde robila aj nočné zmeny.

16. Podaním z č.l. 29 právny zástupca žalobcu k podanému odporu okrem iného uviedol, že tvrdenia žalovaného ohľadom nedostatočnej špecifikácie skutočnosti ako aj neoznačenia dôkazov, o ktoré žalobca opiera svoj návrh, považujú v plnom rozsahu za neopodstatnené a účelové. Návrh na vydanie platobného rozkazu spĺňa náležitosti uvedené v o upomínacom konaní. Tu poukazujú na predmetného zákona, podľa ktorého uplatňovaný nárok možno odôvodnene predpokladať, ak vyplýva zo skutočností uvedených žalobcom a z listín pripojených k návrhu. Ak sú žalobca a žalovaný účtovnými jednotkami, postačí pripojiť faktúru alebo inú výzvu podobnej povahy, ktorou sa požadovalo splnenie uplatňovaného nároku od žalovaného a vyhlásiť, že uplatňovaný nárok žalobcu eviduje vo svojom účtovníctve. Uvedené žalobca aj urobil a preto považujú tvrdenia žalovaného za zjavne neopodstatnené. Žalobca opiera svoj nárok na náhradu škody o príslušné ustanovenia o povinnom zmluvnom poistení a . Prenájom náhradného vozidla je súčasnou judikatúrou považovaný za skutočnú škodu, teda za majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do predošlého stavu. Uvedené napokon potvrdzuje aj samotné metodické usmernenie členov SKP číslo 17/2002. Dňa 27.5.2018 došlo v Nedožeroch-Brezanoch ku škodovej udalosti na motorovom vozidle Škoda Octavia, evidenčné číslo X spôsobenej poškodenému J. C.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla Škoda 120 LS, evidenčné číslo X poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním si náhradného vozidla Peugeot 207, evidenčné číslo F u žalobcu, v zmysle zmluvy o nájme č. 367/5, zo dňa 29.6.2018. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 180383, zo dňa 10.7.2018, s dátumom splatnosti 24.7.2018 na sumu 460,80 eur. Oznámenie o ukončení šetrenia o poistnom plnení im zo strany žalovaného nebolo doposiaľ doručené. Žalovaný si tak zjavne nesplnil povinnosť zakotvenú v a žalobcovi neposkytol žiadne poistné plnenie. Žalovanému bola dňa 12.12.2018 zaslaná upomienka, na ktorú však nereagoval. Listinné dôkazy, preukazujúce skutočnosti uvedené v návrhu, boli žalovanému riadne doručené už pri uplatňovaní si náhrady škody, v rámci likvidácie poistnej udalosti a tvoria podklady pre rozhodnutie žalovaného o ukončení šetrenia poistnej udalosti. Náhrada škody má plniť reparačnú funkciu a má zaistiť plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, pretože poškodený bol nie vlastným pričinením v dôsledku škodovej udalosti fakticky obmedzený v užívaní vlastného vozidla. Škodu, spočívajúcu v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia, je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov (R 7/1992). Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, škoda spočívajúca v nákladoch na prenájom náhradného vozidla bola spôsobená porušením pravidiel cestnej premávky, čím došlo k poškodeniu vozidla. Keby nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky, nedošlo by k nehode a teda by nebol nutný nájom náhradného motorového vozidla (rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. ). V predmetnom rozsudku sa súd priklonil k vyjadreniu žalobcu, zohľadňujúc aj rozhodovaciu prax súdov v tom, že možnosť využiť náhradné vozidlo počas opravy vlastného motorového vozidla má byť akousi formou kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle poškodeného a tento inštitút slúži aj k nahradeniu zaužívaného sociálneho komfortu poškodeného. Neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť stanoviť poškodenému, aby hľadal najlacnejšiu poisťovňu, resp. robil preukázateľne výber medzi požičovňami podľa podmienok, ktoré ponúkajú (rozsudok OS Bratislava I sp.zn. , rozsudok KS v Žiline sp.zn. ). V opačnom prípade by išlo o neprimerané zaťažovanie poškodeného, keďže už stav poškodenia jeho motorového vozidla dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou je výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného. Námietku žalovaného, týkajúcu sa činnosti súvisiacej s nadobudnutím a správou pohľadávok, majú za neopodstatnenú. Uvedené nemožno v tomto ani v obdobných prípadoch považovať za neoprávnené podnikanie žalobcu, pretože žalobca nepodniká za týmto účelom. V danom prípade ide iba o štandardné postúpenie pohľadávky. Poškodený za týmto účelom uzatvoril so žalobcom dňa 10.7.2018 ZOPP, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody, vyplývajúcej z poistnej udalosti, zo dňa 27.5.2018, z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla, ktoré poskytol poškodenému žalobca. V zmysle bodu 5 ZOPP je zrejmé, že k úhrade faktúry došlo na základe vzájomného zápočtu, v dôsledku čoho žalobca vstúpil do práv a povinností poškodeného. Keďže

žalovaný neuhradil škodu vo vzniknutom rozsahu, žalobca sa namiesto poškodeného v tomto konaní domáha preplatenia zvyšnej časti nákladov, účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla. Akékoľvek tvrdenia žalovaného o neexistencii predmetnej pohľadávky, aktívnej vecnej legitimácii, rozpore s ustanovením , či neplatnosti ZOPP, považujú za neopodstatnené. Takéto postúpenie pohľadávky podľa ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov Slovenskej republiky neodporuje zákonu. ZOPP je tak v obdobných prípadoch považovaná za platne uzatvorenú. Podľa rozsudku OS Martin, sp.zn. , zo dňa 3.5.2018, žalobca v konaní preukázal, že škoda v uplatnenom rozsahu poškodenému reálne vznikla, a to na základe dohody o započítaní, podľa článku 5 ZOPP. Podľa tejto dohody zanikli vzájomné pohľadávky zmluvných strán tejto dohody, konkrétne pohľadávka poškodeného voči žalobcovi podľa článku 4 ZOPP (t.j. odplata za postúpenie pohľadávky) a pohľadávka žalobcu voči poškodenému z titulu nájomného zo zmluvy o nájme. Rovnako aj KS v Prešove vo svojom rozhodnutí sp.zn. námietku žalovaného ohľadne absolútnej neplatnosti ZOPP v obdobnom prípade neakceptoval. Skutočnosť, že došlo k úhrade predmetnej faktúry za nájom a súčasne aj k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným, tak rozhodne neodporuje zákonu a nespôsobuje absolútnu neplatnosť ZOPP. Tvrdenie žalovaného ohľadne postúpenia pohľadávky považujú za nesprávne a zavádzajúce. V danom smere došlo k vzájomnému zápočtu nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky a nie so samotným nárokom na náhradu škody, ktorý bol v zmysle zmluvy postúpený. Predmetom ZOPP tak nebolo postúpenie pohľadávky, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi. Rovnako tak tvrdenie, že prejav vôle účastníkov smeroval najprv k cedovaniu pohľadávky a až následne k započítaniu vzájomných pohľadávok žalobcu poškodeného považujú za nepodložené a účelové. V zmysle ZOPP poškodený v rámci jedného dokumentu uhradil predmetnú faktúru za nájom, čím došlo k vzniku škody a súčasne postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k úbytku v majetkovej sfére žalobcu. Poukazujú tiež na rozhodnutie KS v Bratislave, sp.zn. , zo dňa 17.1.2018, podľa ktorého súd prvej inštancie pochybil, pokiaľ vyslovil záver, že poškodený neuhradil žalobcovi faktúru za nájom vozidla, čím na strane poškodeného nedošlo k zmenšeniu majetku o žalovanú sumu, t.j. k vzniku skutočnej škody a v závislosti od toho nedošlo ani k platnému postúpeniu práva poškodeného na náhradu škody. Tu je potrebné vychádzať zo ZOPP, pretože predmetnou zmluvou došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vyporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom. Úhradu nájomného tak supluje v tomto prípade samotné postúpenie. Odvolací súd tiež konštatoval, že je nesporné, že predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok dopravnej nehody. Práve v dôsledku škodovej udalosti poškodený nemohol svoje vozidlo reálne užívať až do ukončenia predmetnej opravy a následného odovzdania opraveného vozidla poškodenému, pretože až vtedy pominie faktické obmedzenie poškodeného, spôsobené dopravnou nehodou. V danom smere poukazujú na bod 17 odôvodnenia rozsudku KS v Žiline, sp.zn. , zo dňa 19.9.2018, podľa ktorého dobu opravy vozidla poškodený nemal možnosť ovplyvniť, preto ani k tejto dobe zodpovedajúca doba prenájmu náhradného motorového vozidla nebola situáciou, že by tu nebola daná nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov v súvislosti so zabezpečením zaužívaného sociálneho komfortu poškodeného. Prenájom náhradného vozidla počas opravy bol teda plne dôvodný. V zmysle uvedeného rozsudku, ak žalovaný namieta tvrdenia a dôkazy o výške a dôvodnosti žalobcom uplatnenej škody, je na ňom, t.j. na žalovanom, aby poskytol súdu nielen tvrdenia, ale tiež dôkazy, ktorými by predložil svoje závery. To sa však v tomto konaní nestalo, keďže žalovaný nijako nepreukázal dôvodnosť nepriznania poistného plnenia. Uvedené je potom potrebné posudzovať aj s prihliadnutím na . Všetky podklady, predkladané súdu má žalovaný k dispozícii, pretože tieto mu boli doručené pri uplatňovaní si náhrady škody. Samotný nárok na náhradu nákladov spojených s nájmom náhradného vozidla bol preto v danom prípade dostatočným spôsobom konkretizovaný.

17. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní okrem iného uviedol, že vozidlo poškodeného bolo v servise od 7.6.2018 do 10.7.2018, kedy bola aj vystavená faktúra za opravu motorového vozidla. Predmetné motorové vozidlo bolo poškodenému zapožičané na dobu od 29.6.20218 do 10.7.2018. Žalovaný žalobcovi z poistnej udalosti doposiaľ neuhradil nič. Takisto nemá informáciu, že by predmetná poistná udalosť bola u žalovaného vyriešená (likvidovaná).

18. Predovšetkým súd konštatuje, že nesúhlasí s právnym názorom právneho zástupcu žalovaného, a síce, že žalobca nepredložil formálne úplnú žalobu, a že z tohto dôvodu žaloba nie je spôsobilá na prejednanie. V súlade s tvrdením právneho zástupcu žalobcu, súd uvádza, že návrh na vydanie

platobného rozkazu spĺňa náležitosti ust. o upomínacom konaní. Podľa vyššie cit. ust. zákona, „uplatňovaný nárok možno odôvodnene predpokladať, ak vyplýva zo skutočností uvedených žalobcom a z listín pripojených k návrhu. Ak sú žalobca a žalovaný účtovnými jednotkami, postačí pripojiť faktúru alebo inú výzvu podobnej povahy, ktorou sa požadovalo splnenie uplatňovaného nároku od žalovaného a vyhlásiť, že uplatňovaný nárok žalobcu eviduje vo svojom účtovníctve“. Navyše, žalobca svoj žalobný návrh v priebehu konania v rámci postupu podľa ust. (replika-duplika) doplnil o ďalšie relevantné skutkové okolnosti. Z vyššie uvedených dôvodov je právny názor žalovaného o predložení formálne neúplnej žaloby žalobcom, nedôvodný.

19. Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,P“), poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

20. Podľa , poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením veci.

21. Podľa , poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi.

22. Podľa a , poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinností poskytnúť poistné plnenie a do 3 mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinností poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia, písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať alebo dňom, keď sa pošta vrátila ako nedoručená.

23. Podľa , ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa ods. 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

24. Podľa , poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie

25. Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

26. Podľa , pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

27. Podľa a , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

28. Podľa , postúpenie pohľadávky je postupca povinný bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

29. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel súd k záveru, že nárok žalobcu je v celom rozsahu dôvodný.

30. V konaní si žalobca voči žalovanému uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 460,80 eur z titulu neuhradeného poistného plnenia, ktorý odvodzoval od ZOPP, uzavretej s poškodeným Romanom Chovancom, dňa 10.7.2018. Žalovaný v konaní platnosť zmluvy namietal a zároveň aj aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu sporových strán. Žalovaný v podstate poukazoval na to, že postúpiť možno iba pohľadávku, ktorá existuje, poukazujúc aj na rozpornosť a nejasnosť predmetu postúpenia. Tvrdil, že postúpenie pohľadávky poškodeným C. na žalobcu je absolútne neplatným právnym úkonom ( ). V tejto súvislosti súd uvádza, že budúca splatnosť pohľadávky nie je prekážkou pre jej

postúpenie, t.j. postúpiť možno i pohľadávku, ktorej splatnosť nastane v budúcnosti, musí však byť určitá

- identifikovateľná. Pohľadávka, ktorá je predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky, je vymedzená v ZOPP v bode 1 dostatočne určitým spôsobom. Pokiaľ je žalovaný toho názoru, že poškodený faktúru neuhradil a preto na jeho strane žiadna skutočná škoda nevznikla, súd sa s tým nestotožňuje, pretože v zmluve o postúpení pohľadávky sa zmluvné strany dohodli na odplatnom postúpení a výška odplaty bola dohodnutá vo výške sumy nehradenej faktúry č. 180383, t.j. vo výške 460,80 eur. V bode 5 ZOPP sa strany dohodli na započítaní vzájomných nárokov (t.j. nároku na zaplatenie faktúry č. 180383 a nároku na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky) a to okamihom podpisu zmluvy. Z uvedeného je zrejmé, že zo strany poškodeného k úhrade faktúry č. 180383 došlo. V dôsledku postúpenia pohľadávky nadobúda postupca všetky práva spojené s postúpenou pohľadávkou a je oprávnený uplatňovať ich namiesto pôvodného veriteľa. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie doposiaľ nevyplatenej (ani časti) náhrady nákladov na nájom náhradného vozidla, v súvislosti s poistnou udalosťou, t.j. ide o časť pohľadávky, ktorá bola predmetom postúpenia a povinnosť poskytnúť poistné plnenie má žalovaný. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností preto súd uzavrel, že ZOPP, zo dňa 10.7.2018, je platným právnym úkonom a v spore je daná aktívna i pasívna vecná legitimácia žalobcu a žalovaného.

31. V konaní medzi stranami nebolo sporné, že dňa 27.5.2018 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky Škoda Octavia, evidenčné číslo X ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol poškodený J. C.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo v čase dopravnej nehody povinne zmluvné poistené u žalovaného. V dôsledku škodovej udalosti bol poškodený nútený dať svoje motorové vozidlo opraviť, pričom oprava poškodeného vozidla bola vykonaná v období od 7.6.2018 do 3.10.2018. Poškodený používal svoje motorové vozidlo bežne, na zabezpečenie súkromných potrieb a dochádzku rodiny do zamestnania, preto dňa 29.6.2018 uzatvoril so žalobcom Zmluvu o nájme č. 367/5, ktorej predmetom bol nájom náhradného motorového vozidla značky Peugeot 207, a to v čase, kedy mal svoje vozidlo v oprave, t. j. od 29.6.2018 do 10.7.2018. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla, vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 180383 za prenájom motorového vozidla počas 12 dní pri dohodnutom dennom nájomnom 32 eur bez DPH, teda spolu na sumu 384 eur bez DPH a 460,80 eur s 20%-nou DPH.

32. Tvrdenia právneho zástupcu žalobcu, že predmetná poistná udalosť bola žalovanému nahlásená, a tento ju doposiaľ nezlikvidoval, žalovaný výslovne nepoprel a preto súd tieto skutkové tvrdenia považoval za nesporné ( ).

33. Medzi stranami sporu teda zostalo sporné, či si žalobca dôvodne uplatnil v konaní voči žalovanému nárok z titulu náhrady škody, ktorá mu vznikla nezaplatením nájmu osobného motorového vozidla za 12 dní, a takisto, či je dôvodná výška náhrady škody, ktorú má žalovaný žalobcovi z titulu poistnej udalosti zaplatiť. Skutočná škoda, ktorá poškodenému v dôsledku poistnej udalosti vznikla, predstavuje nájomné za prenajaté osobné motorové vozidlo poškodeným.

34. Náhrada škody má plniť reparačnú funkciu a má zaistiť plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, pretože poškodený bol nie vlastným pričinením v dôsledku škodovej udalosti fakticky obmedzený v užívaní vlastného vozidla. Škodu, spočívajúcu v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia, je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov (R 7/1992). Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, škoda spočívajúca v nákladoch na prenájom náhradného vozidla, bola spôsobená porušením pravidiel cestnej premávky, čím došlo k poškodeniu vozidla. Keby nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky, nedošlo by k nehode a teda by nebol nutný nájom náhradného motorového vozidla (rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. ). V každom prípade prenájom náhradného vozidla je súčasnou judikatúrou považovaný za skutočnú škodu, ktorú bolo potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do pôvodného stavu.

35. Poškodený v záujme toho, aby svoje motorové vozidlo, ktoré užíval na dochádzku rodiny do práce a na ostatné osobné účely, mal prevádzky schopné, toto vozidlo odovzdal na opravu do servisu. Je zrejmé, že po odovzdaní vozidla do opravy, nemohol poškodený priamo ovplyvniť dĺžku trvania opráv a postup prác v servise, keďže tie sú závislé od ďalších faktorov, ako napr. počet objednávok, personálne obsadenie a technická vybavenosť servisu. Ide o objektívne okolnosti, existujúce nezávisle od vôle a konania poškodeného (aj škodcu) a nebolo možné od poškodeného ani spravodlivo (navyše,

keď motorové vozidlo každodenne potrebuje), žiadať, aby hľadal servis (čo by tiež trvalo istý čas), v ktorom by jeho motorové vozidlo bolo opravené v čo najkratšom čase a za čo najnižšiu cenu. V tejto súvislosti súd súhlasne s názorom právneho zástupcu žalobcu, zohľadňujúc aj rozhodovaciu prax súdov, uvádza, že možnosť využiť náhradné vozidlo počas opravy vlastného motorového vozidla má byť akousi formou kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle poškodeného a tento inštitút slúži aj k nahradeniu zaužívaného sociálneho komfortu poškodeného. Neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť stanoviť poškodenému, aby hľadal najlacnejšiu požičovňu, resp. robil preukázateľne výber medzi požičovňami podľa podmienok, ktoré ponúkajú (rozsudky OS Bratislava I sp.zn. , KS v Žiline sp.zn. ), pretože v opačnom prípade by išlo o neprimerané zaťažovanie poškodeného, keďže už stav poškodenia jeho motorového vozidla dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou je výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného. Napokon, v skutočnosti mal poškodený prenajaté vozidlo od žalobcu len počas 12-ich dní, pričom z dôvodu poistnej udalosti mal vozidlo v oprave dlhší čas - od 7.6.2018 do 10.7.2018, teda spolu 34 dní. V danom prípade bolo navyše poškodenému poskytnuté do nájmu celkom zjavne vozidlo nižšej kategórie, než bolo poškodené vozidlo (vozidlo Peugeot 207 je kategórie nižšej strednej a vozidlo Škoda Octavia kategórie vyššej strednej).

36. Je tiež nepochybné, že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo, nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného. Náhradné vozidlo využíval poškodený na ten istý účel, ako svoje vlastné vozidlo a to v súvislosti so zabezpečovaním pracovných potrieb rodiny a ďalších súkromných potrieb. Súd sa preto stotožňuje s tvrdením žalobcu, že nie je z týchto dôvodov možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu existencie.

37. Z faktúry vystavenej žalobcom poškodenému ako i z nájomnej zmluvy vyplýva dohodnutá denná sadzba nájomného za predmetné náhradné vozidlo Peugeot 207 vo výške 38,40 eur s DPH, pričom primeranosť výšky denného nájomného v danom prípade je zrejmá zo žalobcovho Cenníka prenájmu náhradných vozidiel pre rok 2018 (internetová adresa www.setcar.sk>dokumenty>cennik-2018), z ktorého vyplýva, že motorové vozidlá zn. Peugeot 2007 žalobca prenajímal za sumu 42 eur za deň pri dĺžke prenájmu do 10 dní a za sumu 38,40 eur za deň pri dĺžke prenájmu nad 10 dní (ako tomu bolo aj v tomto prípade). Je tiež zrejmé, že motorové vozidlo poškodeného nebolo nižšej triedy ako motorové vozidlo, ktoré mal poškodený od žalobcu v nájme.

38. Skutočnou škodou sú nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady potreby vynaloženia nákladov v súvislosti so vznikom škody. Nebolo sporné, že poškodený prišiel o možnosť užívať svoje vlastné motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody, ktorú zavinil klient žalovaného. Poškodený si uplatnil nárok iba za časť doby opravy svojho motorového vozidla, kedy mal vozidlo v servise, pričom náhradné vozidlo Peugeot 207 používal na tie isté účely, ako svoje vlastné vozidlo. Súd sa stotožňuje s právnym názorom žalobcu, že v danom prípade ide o účelne vynaložené náklady, pretože pre posúdenie nutnosti a účelnosti je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného, nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a musel si vypožičať náhradné vozidlo (viď napr. aj rozsudok KS Bratislava sp. zn. ). Úhrada za nájom náhradného vozidla je dôvodná za dobu, počas ktorej nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a bol počas opravy svojho vozidla obmedzený vo svojom vlastníckom práve k svojmu motorovému vozidlu, pričom túto skutočnosť nezavinil. V priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou a opravou svojho vozidla si bol nútený požičať iné vozidlo, za ktoré musel uhradiť nájomné, čím mu vznikla škoda, ktorá sa kryje z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu (napr. aj rozsudok KS Košice sp. zn. , KS Trenčín sp. zn. ). Dobu opravy vozidla poškodený nemal možnosť ovplyvniť, preto ani v tejto dobe zodpovedajúca doba prenájmu náhradného motorového vozidla nebola situáciou, že by tu nebola daná nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov v súvislosti so zabezpečením zaužívaného sociálneho komfortu poškodeného (rozsudok KS v Žiline, sp.zn. ).

39. Poškodené vozidlo bolo v oprave od 7.6.2018 do 10.7.2018, poškodený však mal nájomnú zmluvu uzavretú len na 12 dní, počas ktorého obdobia potreboval od žalobcu náhradné vozidlo a preto si žalobca ako prenajímateľ uplatnil voči poškodenému nájomné za 12 dní používania náhradného motorového vozidla, v sume 38,40 eur za deň nájmu, vrátane DPH, čo spolu predstavuje sumu 460,80 eur.

40. Ako už súd uviedol, poškodený z objektívnych príčin nemohol aj v období od 29.6.2018 do 10.7.2018 užívať svoje vozidlo a dôvodne si počas tejto doby zabezpečil náhradné vozidlo (napr. aj rozsudok KS

Košice sp. zn. ). Skutočnou škodou v danom prípade je nájomné za prenajaté osobné motorové vozidlo počas celej doby nájmu, keďže poškodený užíval náhradné vozidlo len počas doby opravy jeho vozidla, pričom nemal reálnu možnosť ovplyvniť dĺžku opravy vozidla. Oprava každého jednotlivého vozidla v servise sa rieši individuálne a je ovplyvnená viacerými faktormi, uvádzanými vyššie. V tomto konkrétnom prípade bolo vozidlo poškodeného v servise ešte podstatne dlhšiu dobu, než počas ktorej mal poškodený od žalobcu v nájme iné vozidlo, resp. išlo o opätovné zapožičanie náhradného vozidla poškodeným z dôvodu nedokončenej opravy jeho poškodeného vozidla značky Škoda Octavia, evidenčné číslo X pretože ako uviedol poškodený v čestnom vyhlásení, ktoré žalovaný nespochybnil, autorizovaný servis nedostal originál ťažné zariadenie od importéra v dohodnutom termíne a servis odmietol odovzdať vozidlo bez ťažného zariadenia z dôvodu, že sa čakalo na náhradné diely.

41. Je potrebné uviesť, že pokiaľ žalovaný v konaní namietal tvrdenia a dôkazy predložené v konaní žalobcom o dôvodnosti žalobcom uplatnenej náhrady škody a o jej výške, bolo jeho povinnosťou poskytnúť súdu nielen tvrdenia, ale tiež dôkazy, ktorými by podložil svoje iné závery ( a nasl. ), čo však neurobil, pretože nijako v konaní nepreukázal, že by fakturovaná sadzba za 1 deň nájmu vo výške 38,40 eur s DPH bola v danom mieste a čase neprimeraná a takisto, že poškodený bol odkázaný mať v nájme vozidlo žalobcu po dobu 12 dní. Žalovaný navyše nevykonal ani relevantný prieskum trhu, na základe ktorého by mohol tvrdiť, že sadzba účtovaná žalobcom je neprimeraná. Súd súhlasí takisto s tvrdením žalobcu, že činnosť súvisiacu s nadobudnutím a správou pohľadávok žalobcu nemožno považovať za neoprávnené podnikanie, pretože žalobca nepodniká za týmto účelom - v danom prípade ide iba o štandardné postúpenie pohľadávky.

42. Na základe všetkých vyššie uvedených zistení a záverov súdu, uložil súd žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu vo výške 460,80 eur.

43. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa . Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný a preto mu patrí náhrada trov konania v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie musí okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku súdu) obsahovať oznámenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v a .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu (Exekučný poriadok).