Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Co-136-2020.pdf
PDF · 91.39 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/136/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Kolesára a sudkýň JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Jarmily Maximovej v spore žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B, Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovaným: 1/. o zaplatenie 6.338,21 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 13. novembra 2019, č. k. 7C/8/2019-79
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade.
Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Michalovce (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo "prvoinštančný súd") napadnutým rozsudkom uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 6.338,21 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne od 29.12.2017 do zaplatenia a priznal žalobcovi voči obom žalovaným tiež nárok na plnú náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie tak rozhodol o žalobe, ktorou si podľa jej skutkového vymedzenia žalobca uplatnil postihové právo podľa § 24 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z. z.. Tvrdil, že pri vedení motorového vozidla zn. Peugeot, EČV: MI953DT (ďalej tiež len „motorové vozidlo“), prevádzateľom ktorého je žalovaný v 1. rade, zavinil žalovaný v 2. rade dňa 31.10.2017 dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla zn. VW. EČV: MI546EA. Nakoľko v čase dopravnej nehody nebolo vo vzťahu k motorovému vozidlu uzatvorené poistenie zodpovednosti, žalobca nahradil škodu na motorovom vozidle zn. VW EČV: MI546EA v rozsahu nákladov vynaložených na jeho opravu v žalovanej sume z garančného fondu. Náhradu za toto plnenie, poskytnuté za žalovaných, ktorí za škodu zodpovedajú podľa ust. § 427 (žalovaný v 1. rade, keďže je prevádzateľ motorového vozidla, prevádzkou ktorého bola spôsobená škoda ) a § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (žalovaný v 2. rade, keďže škodu spôsobil), si žalobca uplatnil po predchádzajúcej márnej výzve listom zo dňa 28.11.2017.
3. Prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku skutkovo vyšiel zo zistení bezo zvyšku zodpovedajúcich rozhodujúcim tvrdeniam žalobcu. Naviac tiež zistil, že v súvislosti s dopravnou nehodou bola žalovanému v 2. rade uložená bloková pokuta za porušenie povinností vyplývajúcich z ust § 19 ods. 3 zák. č. 8/2009 Z. z., ku ktorému došlo tak, že pri odbočovaní vľavo na miesto ležiace mimo cesty ľavou prednou časťou svojho vozidla narazil do pravej prednej časti za ním v tom čase idúceho vozidla. Na podklade i tejto skutočnosti súd prvej inštancie ustálil zavinenie za dopravnú nehodu na strane žalovaného v 2. rade. Vo vzťahu k obrane žalovaného v 1. rade súd prvej inštancie vyvodil skutkový záver, že v konaní nebolo preukázané, že žalovaný v 2. rade použil a viedol motorové vozidlo bez jeho súhlasu, vedomia
alebo proti jeho vôli. Konštatoval v tejto spojitosti, že nedošlo k objektivizovaniu skutočnosti, že kľúče od motorového vozidla boli riadnym spôsobom zabezpečené a že žalovaný v 2. rade sa motorového vozidla zmocnil protiprávne. Skonštatoval v tejto súvislosti, že „...samotný žalovaný v 2. rade potvrdil tú skutočnosť, že kľúče od predmetného motorového vozidla neboli žiadnym spôsobom zabezpečené a samotné kľúče boli v motorovom vozidle, ktoré bolo zaparkované na dvore žalovaného v 1. rade u ktorého žalovaný v 2. rade v tom čase pracoval“. Čo do výšky uplatneného nároku, vyšiel súd prvej inštancie zo skutkového nálezu, že žalobca titulom náhrady škody poukázal poškodenému Dušanovi Kukučovi sumu 6.338,21 Eur.
4. Na takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 3 ods. 1 a 2, § 3 ods. 3 a § 24 ods. 1 až 9 zák. č. 381/2001 Z. z., o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov a § 420 , § 427 a § 430 zák. č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, v znení neskorších zmien a doplnkov a dospel k záveru, že žalobcovi vzniklo právo na náhradu toho čo za žalovaných plnil poškodenému Dušanovi Kukučovi podľa ust. § 24 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z. z., preto, že jednak obaja žalovaní za škodu zodpovedajú - žalovaný v 1. rade ako prevádzateľ motorového vozidla (§ 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a žalovaný v 2. rade preto, že škodu spôsobil (§ 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a jednak zodpovednosť za škodu spôsobenú motorovým vozidlom nebola v čase dopravnej nehody poistená. Za omeškanie žalovaných so zaplatením tejto náhrady súd prvej inštancie priznal žalobcovi tiež úroky z omeškania s použitím ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v percentuálnej výške vyplývajúcej z ust. § 3 ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších zmien a doplnkov. Počiatok omeškania s plnením pritom prvoinštančný súd ustálil od právnej skutočnosti výzvy na plnenie. Napokon rozhodnutie o trovách konania prvoinštančný súd odôvodnil s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. výlučným procesným úspechom žalobcu v spore.
5. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie, v ktorom popri parafrázovaní odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) v konkrétnej rovine namietal, že 1/ „Znalecké posudky sa rapídne líšia“, 2/ “Vodič má predvídať a (na) križovatke predbiehať sa nemá“ a 3/ „Ďalší svedok nehody spolujazdec Jan Kanaloš Vojany 106“. Cez istú nezrozumiteľnosť možno vyjsť z toho, že v poradí prvou odvolacou námietkou žalovaný v 2. rade polemizoval so skutkovým záverom prvoinštančného súdu o výške žalobcom dôvodne poskytnutej náhrady škody; druhú námietku smeroval proti záveru, že dopravnú nehodu z právneho hľadiska spôsobil on a napokon poslednou z odvolacích námietok rozporoval súdom prvej inštancie ustálený skutkový stav vo svetle svedectva Jána Kanaloša, ktorý v konaní pred súdom prvej inštancie nebol vypočutý a dôkaz jeho výsluchom v priebehu prvoinštančného konania ani nebol navrhnutý. Svojimi odvolacími námietkami, poukazujúcimi na nesprávnosť skutkových zistení na základe vykonaných dôkazov a na neudržateľnosť skutkových zistení tiež z dôvodu prípustnosti ďalších prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany a vytýkajúcimi tiež nesprávnosť právneho posúdenia veci žalovaný v 2. rade podľa posúdenia odvolacieho súdu uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. 365 ods. 1 písm. f) g) a h) C.s.p. V odvolaní žalovaným v 2. rade všeobecne zmienený odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e) C.s.p. nebol podopretý konkrétnymi odvolacími námietkami a výhradami, ktoré by poukazovali na neúplnosť skutkových zistení z dôvodu nevykonanie navrhnutých dôkazov, a tak podľa posúdenia odvolacieho súdu nebol tento ďalší odvolací dôvod žalovaným v 2. rade materiálne, a preto ani procesne účinne uplatnený. Odvolací súd v tejto spojitosti upriamuje pozornosť na záver vyplývajúci z uznesenia ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 90/2019 z 5. novembra 2019, v zmysle ktorého odvolací dôvod nemôže spočívať len na všeobecnom vyjadrení nespokojnosti s rozhodnutím bez bližšej špecifikácie vytýkaných nesprávností v kontexte konkrétnych okolností prípadu. Napokon odvolací súd poznamenáva tiež, že v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p. na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, musí prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Naproti tomu, vo vzťahu k ostatným odvolacím dôvodom, je odvolací súd podľa ust. § 380 ods. 1 C.s.p. viazaný ich vymedzením v odvolaní, a preto na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s ust. § 365 C.s.p. dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1269s).
6. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného v 2. rade nevyjadril.
7. Nakoľko žalovaný v 1. rade proti rozsudku odvolanie nepodal a samostatná povaha procesného spoločenstva žalovaných vylučovala presah rezolutívneho účinku odvolania žalovaného v 2. rade aj na
časť rozhodnutia, ktorá sa týkala len žalovaného v 1. rade (vyhovujúci výrok a výrok o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade), rozsudok v týchto častiach nadobudol právoplatnosť v zmysle ust. § 367 ods. 1 a contrario C.s.p., a preto v nich nebol odvolacom konaní preskúmavaný.
8. V ostatných častiach ( vo vyhovujúcom výroku i v závislom výroku o trovách konania medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade) Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalovaného v 2. rade ako podané včas (§ 362 C.s.p.), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§§ 355 až 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C.s.p.), v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p., z hľadísk odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b, f) a h) C.s.p. a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p a dospel k záveru, že nie je (odvolanie) opodstatnené.
9. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto sa v súlade s ust. § 387 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie, že dôvody, na ktorých podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku spočíva rozhodnutie súdu prvej inštancie, považuje bez akýchkoľvek výhrad za vecne správne (§ 387 ods. 1 C.s.p.) a tiež úplné z hľadiska všetkých kľúčových otázok nastolených v priebehu konania pred súdom prvej inštancie oboma procesnými stranami (§ 387 ods. 3 veta prvá C.s.p.). Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, reagujúc tým zároveň na podstatné argumenty žalovaného v 2. rade v odvolaní (§ 387 ods. 3 veta druhá C.s.p.), odvolací súd dodáva:
10. Podľa ust. § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
11. V citovanom ust. § 366 C.s.p. je vyjadrený systém neúplnej apelácie odvolacieho konania, podstata ktorého spočíva v zásadnej nemožnosti prihliadať v odvolacom konaní na odvolaciu námietku, založenú na takom prostriedku procesného útoku alebo procesnej obrany, ktorý nebol uplatnený už pred súdom prvej inštancie, a to až na taxatívne stanovené výnimky - skutočnosti poukazujúce na nedostatok podmienok konania, vylúčenia sudcu alebo obsadenia súdu, ktorými má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej alebo ktoré odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť pred súdom prvej inštancie.
12. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný v 2. rade v priebehu konania pred súdom prvej inštancie jasne, zrozumiteľne a predovšetkým z pohľadu ust. § 151 ods. 2 C.s.p. kvalifikovane nepoprel skutkové tvrdenie žalobcu o rozsahu nákladov potrebných na opravu poškodeného motorového vozidla, ktoré žalobca poškodenému v opravovňou vyúčtovanej výške zaplatil a nenavrhol vykonať dôkaz výsluchom svedka O. D.. Pritom ani z odvolania a ani z obsahu spisu podľa posúdenia odvolacieho súdu nevyplýva skutočnosť, pre ktorú by tieto prostriedky procesnej obrany nemohol odvolateľ uplatniť už v priebehu prvoinštančného konania.
13. Na tomto základe, keďže posudzované odvolacie námietky sa netýkali procesných podmienok konania, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia sudcu a nesmerovali ani k preukázaniu vady konania, odvolací súd ich posúdil ako procesne neprípustnú novotu, ktorú nemožno v odvolacom konaní použiť v zmysle ust. § 366 C.s.p.
14. Pokiaľ ide o žalovaným v 2. rade napádaný záver o jeho zodpovednosti za škodu v kontexte ním prezentovaného presvedčenia, že dopravnú nehodu nezavinil, je potrebné doplniť dôvody, na podklade ktorých súd prvej inštancie dospel k tomuto záveru v tom smere, že rozhodnutím v blokovom konaní, ktorým bol žalovaný v 2. rade uznaný za vinného zo spáchania priestupku, ktorého sa podľa skutkového vymedzenia dopustil spôsobom jasne ukazujúcim na jeho zavinenie za stred motorových vozidiel ( pri odbočovaní vľavo na miesto ležiace mimo cesty ľavou prednou časťou svojho vozidla narazil do pravej prednej časti za ním v tom čase idúceho vozidla), je súd v zmysle ust. § 193 posledná veta C.s.p. viazaný. To v procesných súvislostiach znamená, že o okolnostiach významných pre rozhodnutie o priestupku, príčinu dopravnej nehody nevynímajúc, si súd nemôže urobiť iný prejudiciálny záver.
15. Z týchto dôvodov odvolací súd procesným postupom podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. vecne správne rozhodnutie súdu prvej inštancie, v napadnutom zaväzujúcom výroku voči žalovanému v 2. rade i v závislom výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade, majúcom správny základ v plnom procesnom úspechu žalobcu v spore, potvrdil.
16. Podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
17. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. V odvolacom konaní mal žalobca plný procesný úspech a preto mu v súlade s citovaným ust. § 255 ods. 1 C.s.p. vzniklo právo na náhradu trov konania. Nakoľko však podľa obsahu spisu žalobcovi v odvolacom konaní trovy nevznikli a ich vynaloženie v okolnostiach prípadu ani nemožno rozumne predpokladať, odvolací rozhodol o trovách konania tak, že žiadnej zo strán nárok na ich náhradu nepriznal.
19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 355 C.s.p.). Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak
je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.)