Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/32/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikov v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. F. XXXX, právne zast. advokátskou kanceláriou TOMANÍČEK & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Sládkovičova č. 6, Žilina, IČO 47 239 000, proti žalovanému: Poľovnícka spoločnosť Kotešová – Svederník, so sídlom Kotešová, právne zast. advokátskou kanceláriou JUDr. Lenka Maďarová, so sídlom Sládkovičova 6, Žilina, IČO 42 068 452, v konaní o určenie, že žalobca je členom poľovníckej organizácie Poľovnícka spoločnosť Kotešová - Svederník, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal na Krajský súd v Žiline správnu žalobu keď konštatoval, že výbor Poľovníckej spoločnosti Kotešová – Svederník kárnym opatrením č. 1/2017 zo dňa 29.05.2017 uložil žalobcovi kárne opatrenie vylúčenie z poľovníckej spoločnosti. Uviedol, že na zasadnutí dňa 12.05.2017 výbor konštatoval, že členovia A. B. C. a A. G. G. porušujú stanovy poľovníckej spoločnosti strana 3 Povinnosti členov bod c), v ktorom je uložené dôsledne rešpektovať a dodržovať pravidlá občianskej a poľovníckej morálky. Ďalej stanovy strana 6 Členská disciplína bod 1. môže výbor PS podľa miery zavinenia a ostatných okolností uložiť citované kárne opatrenia v bodoch a, b, c, d. Výbor ich konanie a vyjadrenia hodnotí ako hrubé porušovanie stanov, noriem slušnosti a medziľudských vzťahov medzi poľovníkmi, členmi ich PS a konaní v rozpore so záujmami PS. Popis porušovania: organizovanie stretnutí členov so zámerom presadzovania skupinových záujmov v činnosti PS a členov vyplývajúcich z interných predpisov: znevažovanie činnosti poľovníckeho hospodára v súvislosti so Siegetovým memoriálom, znevažovanie činnosti výboru. Výbor považuje uvedené skutočnosti za hrubé porušovanie medziľudských vzťahov medzi členmi, čo sa prejavilo pri vzájomnej komunikácii. Ich konanie je v rozpore so záujmami väčšiny členov PS a poľovníckej spoločnosti. Na základe uvedených skutočností mu výbor uložil kárne opatrenie vylúčenie z PS. 2. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodovala členská schôdza Poľovníckej spoločnosti Kotešová Svederník, ktorá dňa 06.08.2017 nevyhovela jeho odvolaniu. O tom bol písomne žalobca upovedomený listom zo dňa 09.08.2017 nazvaným ako Kárne opatrenie – odvolanie, kde sa uvádza, že vo veci jeho odvolania voči kárnemu opatreniu č. 1 zo dňa 12.05.2017 mu poľovnícka spoločnosť oznamuje, že členská schôdza konaná dňa 06.08.2017 nevyhovela jeho odvolaniu. Týmto kárne opatrenie nadobúda platnosť dňom 06.08.2017. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote správnu žalobu žalobca. Namietol, že ani jedno z rozhodnutí nemá náležitosti podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku a absentuje v nich nielen výroková časť, ale aj akékoľvek odôvodnenie, čo ich robí nepreskúmateľnými a arbitrárnymi. Poukázal na to, že uvedené skutočnosti nie sú dôvodom na vylúčenie z poľovníckej organizácie. Bod 1, uvedený v dôvodoch na vylúčenie, nie je založený na pravde a existencia takéhoto konania nevyplýva zo

žiadnej skutočnosti obsiahnutej v rozhodnutí. V prípade bodu 2 je pravda, že vyslovil kritický názor na činnosť hospodára, ale podľa názoru išlo iba o využitie práva na názor. Došlo aj k porušeniu stanov pri rozhodovaní členskej schôdze, nakoľko v zmysle stanov strana 4, článok 6, bod 4 písmeno c) je na rozhodnutie o vylúčení člena na základe rozhodnutia o disciplinárnom opatrení na členskej schôdzi potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov na zamietnutie odvolania proti kárnemu rozhodnutiu výboru. V danom prípade sa nemohlo hlasovať o prijatí odvolania, resp. jeho vyhovení, ale o potvrdení rozhodnutia. V dôsledku nesprávne položenej otázky je zrejmé, že sa nedosiahla potrebná väčšina na potvrdenie rozhodnutia výboru. Žiadal napadnuté rozhodnutie členskej schôdze zo dňa 06.08.2017 zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 23.11.2017. Čo sa týka prijatia napadnutého rozhodnutia, toto bolo prijaté na členskej schôdzi dňa 06.08.2017, kde bolo vykonané tajné hlasovanie s otázkou, či členská schôdza vyhovuje odvolaniu žalobcu proti kárnemu opatreniu č. 1/2017. V tajnom hlasovaní bolo za vyhovenie odvolania 19 členov, proti vyhoveniu 21 členov, 5 členov sa zdržalo a 1 hlas bol neplatný. Na základe výsledkov hlasovania bolo rozhodnuté, že odvolaniu žalobcu nebolo vyhovené, nakoľko v zmysle stanov strana 6, odsek 7 nebolo odvolaniu vyhovené. Následne bolo žalobcovi zaslané oznámenie, že členská schôdza nevyhovela jeho odvolaniu. Žalovaný nesúhlasil s tým, že rozhodnutie nespĺňa náležitosti podľa Správneho poriadku. V kárnom opatrení je uvedené, v čom boli porušené stanovy spoločnosti, je tam uvedený popis porušovania, a tak isto je tam poučenie o odvolaní. Čo sa týka rozhodnutia členskej schôdze o odvolaní, za toto je považovaná zápisnica o hlasovaní, ako aj samotná zápisnica z členskej schôdze. So samotným výsledkom hlasovania bol žalobca oboznámený, nakoľko bol prítomný na tejto členskej schôdzi. Čo sa týka namietaného porušenia stanov pri rozhodovaní členskej schôdze o vylučovaní člena, uviedol, že výbor uložil kárne opatrenie – vylúčenie v zmysle stanov, ako to má určené vo svojich právomociach. Nakoľko žalobca opakovane ignoroval výzvy výboru na doplnenie odvolania, vec bola postúpená na členskú schôdzu, kde sa dalo hlasovať o odvolaní, ktoré ústne predniesol žalobca. Jeho odvolanie nebolo potvrdené väčšinou, tak ako je to požadované podľa stanov strana 6, odsek 7. Otázka pri hlasovaní o odvolaní proti kárnemu opatreniu bola položená v zmysle tohto ustanovenia, čo nie je ničím zakázané. Žiadal, aby bola žaloba zamietnutá. Nakoniec poukázal na to, že žalobca najskôr opakovane ignoroval výzvy výboru na doplnenie svojho odvolania, čím vlastne zabránil prípadnému zrušeniu kárneho opatrenia v autoremedúre zo strany výboru a následne podáva žalobu v zastúpení advokátom. 5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril replikou zo dňa 20.12.2017. Zopakoval žalobné dôvody uvedené už v žalobe. Zároveň uviedol, že súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. 6. Žalovaný sa na repliku žalobcu vyjadril duplikou zo dňa 11.01.2018. Poukázal na to, že poľovnícka spoločnosť mu po vydaní napadnutého rozhodnutia poukázala finančné prostriedky 1410,41 € na jeho účet, ktoré žalobca 29.09.2017 prevzal. Ich prevzatím (členského podielu členského príspevku na rok 2017, podielu na poľovníckom dome a hodnoty bodov za ulovené diviača) sa sám dobrovoľne rozhodol ukončiť členstvo v poľovníckej spoločnosti. V podaní zo dňa 29.01.2018 uviedol na námietku, že napadnuté rozhodnutia neobsahujú náležitosti v zmysle Správneho poriadku, že v zmysle § 2 Disciplinárneho poriadku Slovenskej poľovníckej komory na konanie sa nevzťahuje zákon o správnom konaní ani zákon o priestupkoch. 7. Krajský súd v Žiline rozhodol rozsudkom č.k. 15.2.2018 tak, že zrušil rozhodnutie Poľovníckej spoločnosti Kotešová – Svederník bez spisovej značky zo dňa 06.08.2017, ktorým rozhodla o odvolaní žalobcu voči kárnemu opatreniu výboru Poľovníckej spoločnosti Kotešová – Svederník č. 1/2017 zo dňa 29.05.2017 8. Na základe podaného odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu Žilina zrušil a po právoplatnosti rozsudku vec postúpil na Okresný súd v Žiline na ďalšie konanie a rozhodnutie. Osobitne zdôraznil, že sa nejedná o prenesený výkon štátnej správy a rozhodovanie v spojení s o nárokoch s ktorými je spojený výkon práv, preto je nevyhnutné vec prejednať ako súkromnoprávnu civilnú žalobu. 9. Nakoľko vec nebolo možné prejednať v správnom konaní, súd vo veci nariadil predbežné prejednanie žaloby. 10. Žalobca žiadal pripustiť zmenu žaloby tak, aby súd určil, že žalobca A. B. C. je členom poľovníckej organizácie Poľovnícka spoločnosť Kotešová-Svederník. Súd zmenu návrhu pripustil. 11. Žalobca tiež zdôraznil, že žaloba tým smeruje nielen voči pôvodnému rozhodnutiu o vylúčenie, ale aj voči rozhodnutiu o vylúčení zo dňa 7.4.2019, pretože pri rozhodnutiach absentujú formálne aj materiálne podmienky pre vylúčenie. 12. Žalovaný po predbežnom prejednaní žaloby uviedol, že podľa jeho názoru nie sú splnené podmienky na konanie o pôvodne uplatnenom nároku žalobu, resp. dôvodnosť ním uplatnenej žaloby odpadla.

13. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že žalovaný je poľovníckou organizáciou, ktorá je zriadená podľa o poľovníctve a je zapísaná v zozname poľovníckych organizácií vedených Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. Výkonný výbor žalovaného dňa 29.5.2017 udelil kárne opatrenie č.1/2017 z dôvodu porušenia stanov str. 3 bod c), v ktorom je uložená povinnosť dôsledne rešpektovať a dodržiavať pravidlá občianskej a poľovnej morálky a stanov str. 6 členská disciplína bod. 1., ktorým ho vylúčil z poľovného združenia. V súlade so stanovami voči kárnemu opatreniu podal odvolanie. Na základe odvolania sa konala dňa 06.08.2017 členská schôdza poľovného združenia, ktorá údajne odvolanie neprijala, čím poľovné združenie má za to, že došlo k právoplatnému vylúčeniu žalobcu ako člena združenia. Uvedené mu bolo oznámené listom zo dňa 09.08.2017, ktorý mu bol doručený dňa 10.08.2017. Po právoplatnosti rozsudku Krajského súdu Žilina sp. zn. zo dňa 15.05.2018, aj napriek podanej kasačnej sťažnosti, výbor Poľovníckej spoločnosti opätovne predložil odvolanie žalobcu k prejednaniu na výročnej členskej schôdzi konanej 07.04.2019 za prítomnosti žalobcu pričom žalovaný opätovne vylúčil žalobcu z poľovníckej organizácie, pričom členská schôdza rozhodla v tajnom hlasovaní nadpolovičnou väčšinou o vylúčení žalobcu z poľovníckej spoločnosti (počet všetkých členov 48, počet členov prítomných 43, počet hlasovacích lístkov 42 – žalobca odmietol prevziať hlasovací lístok, s tým že za odvolanie žalobcu hlasovalo 30 členov, proti vylúčeniu hlasovalo 9 členov, zdržali sa hlasovania 3 členovia). Žalobca bol teda členom žalovaného ako poľovnej organizácií, v ktorej vykonával právo poľovníctva. 14. Poukázal na to, že dňa 29.5.2017 výbor poľovníckej spoločnosti Kotešová – Svederník rozhodol o udelení kárneho opatrenia č.1/2017 a uložil mu trest vylúčenia z poľovnej organizácie. Udelenie kárneho opatrenia odôvodnil skutočnosťou, že porušil povinnosť uvedenú na str. 3 bod c) stanov spočívajúcu v rešpektovaní a dodržiavaní pravidiel občianskej a poľovnej morálky a porušení povinnosti členskej disciplíny uvedenej na str. 6 stanov tým že mal organizoval stretnutia s jednotlivými členmi združenia so zámerom presadzovania vlastných záujmov a tým, že mal údajne znevažovať činnosť hospodára združenia. 15. Z hľadiska zákonnosti rozhodnutia poukázal, že rozhodnutie žalovaného predstavuje rozhodnutie vo veciach záujmovej samosprávy, pričom jeho rozhodnutie je neurčité. Neurčitosť spôsobuje jeho ničotnosť a arbitrárnosť. V súlade s ustanovením je neurčitosť právneho úkonu sankcionovaná jeho neplatnosťou. Ani jedno rozhodnutie uvedené náležitosti nemá a absentuje v nich nielen výroková časť, ale i akékoľvek odôvodnenie, čo robí uvedené rozhodnutia nepreskúmateľnými a arbitrárnymi predstavujúcimi svojvôľu voči mojej osobe a tým ma vylučujúcimi z možnosti uplatňovať a vykonávať moje práva. Žalobca si nie je vedomý porušenia stanov a už vôbec si nie je vedomý existencie skutočností na aplikáciu ustanovení ods. 2 na str. 6 stanov spoločnosti. Bod 1. uvedený v dôvodoch na vylúčenie nie je založený na pravde a existencia takéhoto konania ani nevyplýva zo žiadnej skutočnosti obsiahnutej v rozhodnutí. V prípade bodu 2. je pravda, že vyslovil kritický názor na činnosť hospodára, ale jednalo sa len o využitie práva na názor a uvedené nemôže byť dôvodom na vylúčenie z poľovníckej organizácie. Toto právo je ukotvené aj v stanovách PS na strane 3 práva členov bod c) podávať návrhy, podnety, sťažnosti orgánom poľovnej spoločnosti. Vyjadrenie kritického názoru na činnosť orgánov poľovne organizácie nie je a nemôže byť disciplinárnym previnením. Uvedenými rozhodnutiami PS Kotešová-Svederník je mu zamedzené vo výkone práva poľovníctva aj napriek tomu, že on a jeho rodina vlastníkmi pozemkov, ktoré táto poľová organizácie obhospodaruje a toto právo previedli na žalovaného. Keďže má záujem o výkon poľovného práva prostredníctvom organizácie – žalovaného má naliehavý záujme na určení, že žalobca je členom uvedenej organizácie – žalovaného. 16. Žalovaný uviedol, že podľa jeho názoru nie sú splnené podmienky na konanie o pôvodne uplatnenom nároku žalobcu, resp. dôvodnosť ním uplatnenej žaloby odpadla nakoľko na základe právoplatného a vykonateľného Rozsudku Krajského súdu Žilina sp.zn. zo dňa 15.05.2018 aj napriek podanej kasačnej sťažnosti, prijali žalobcu späť za člena poľovníckej spoločnosti a žiadali od neho vrátiť všetky plnenia, ktoré od nás prijal v súvislosti s jeho vylúčením z poľovníckej spoločnosti. Výbor Poľovníckej spoločnosti predložil k prejednaniu vec na výročnej členskej schôdzi konanej dňa 07.04.2019 za prítomnosti žalobcu. Žalobca na schôdzi uhradil v hotovosti 1.556,76 €, čím sa stal opäť právoplatným členom poľovníckej spoločnosti. S poukazom na vyslovený názor rozsudkom Krajského súdu Žilina sp.zn. zo dňa 15.05.2018, dňa 07.04.2019 Členská schôdza rozhodla v tajnom hlasovaní nadpolovičnou väčšinou o vylúčení žalobcu z poľovníckej spoločnosti (počet všetkých členov 48, počet členov prítomných 43, počet hlasovacích lístkov 42 – žalobca odmietol prevziať hlasovací lístok, za odvolanie žalobcu hlasovalo 30 členov, proti vylúčeniu hlasovalo 9 členov, zdržali sa hlasovania 3 členovia). Po oznámení výsledku hlasovania žalobca prevzal späť sumu 1.556,76 € čo znamená, že s vylúčením súhlasil a opustil rokovanie výročnej členskej schôdze.

17. Považoval za nepochybné, že dôvody, pre ktoré Krajský súd v Žiline ako správny súd - zrušil rozhodnutie Poľovníckej spoločnosti o kárnom opatrení voči žalobcovi, boli odstránené, rozhodnutie správneho súdu - Krajského súdu Žilina rešpektoval a na jeho základe bol žalobca opätovne prijatý za člena poľovníckej spoločnosti. Následne dňa 07.04.2019 došlo k opätovnému vylúčeniu žalobcu z Poľovníckej spoločnosti, ktoré bolo uskutočnené riadnym a bezchybným spôsobom v tajnom hlasovaní členskej schôdze nadpolovičnou väčšinou. Žalobca tak nie je členom Poľovníckej spoločnosti na základe nového, riadneho rozhodnutia – vylúčenia. Predmet sporu – zrušenie rozhodnutia zo dňa 06.08.2017o vylúčení žalobcu z Poľovníckej spoločnosti odpadol. Nie je daná aktívna ani pasívna vecná legitimácia strán sporu ani neexistuje predmet sporu. 18. V ďalšom podaní zdôraznil, že vo všeobecnosti sa rozlišuje spoločenstvo účastníkov dobrovoľné či spoločenstvo nútené, alebo spoločenstvo samostatné či spoločenstvo nerozlučné; účastníctvo pre konkrétnu vec potom vyplýva z povahy predmetu konania, ktorý spravidla vymedzuje hmotné (vecné), ale aj procesné právo a ktorému sa účastníci konania musia podriadiť, ak chcú mať vo veci kladné meritórne rozhodnutie. V spore o neplatnosť právneho úkonu - v tomto prípade rozhodnutia poľovníckej organizácie, musia byť účastníkmi - stranami súdneho konania ( ) všetci účastníci právneho úkonu - v tomto prípade členovia poľovníckej organizácie, ktorí prijali rozhodnutie, neplatnosti ktorého sa žalobca domáha, pretože sú nositeľmi práv a povinnosti vyplývajúcich z hmotného práva a teda majú vecnú (v tomto prípade) pasívnu legitimáciu. O nerozlučné spoločenstvo ( ) v konaní ide vtedy, keď účinok rozsudku by sa vťahoval na všetkých spoločníkov, teda tam, kde podľa hmotného práva je právo alebo povinnosť nedeliteľnej povahy - znamená to, že je potrebné vydať ohľadne všetkých spoločníkov jediný rozsudok, pretože účinok rozsudku sa vzťahuje na všetkých spoločníkov buď podľa povahy veci, alebo podľa zákona. Poukázal na ust. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení podľa ktorého na účely tohto zákona sa poľovníckou organizáciou rozumie právnická osoba zriadená podľa tohto zákona, ktorá a)je organizáciou, ktorá nie je založená na účel dosiahnutia zisku, ktorá združuje občanov Slovenskej republiky, ktorí sú držiteľmi poľovných lístkov, a iné fyzické osoby na účel ochrany a presadzovania oprávnených záujmov svojich členov na úseku poľovníctva, b) má sídlo na území Slovenskej republiky, c)je zapísaná v centrálnom registri, ktorý vedie ministerstvo, d) riadi svoju činnosť stanovami, ktoré musia byť v súlade s týmto zákonom a ostatnými, všeobecne záväznými právnymi predpismi. 19. V danom prípade existuje/upravuje danú problematiku lex specialis, ktorým je , a ktorý má prednosť pred lex generalis, teda pred Obč. zák.. Výročná členská schôdza konaná dňa 07.04.2019 len zhojila formálne pochybenia pôvodného kárneho opatrenia č. 1/2017 zo dňa 29.05.2017, určeného Krajským súdom Žilina, a to, že o odvolaní žalobcu ako člena poľovníckej organizácie – žalovaného – treba rozhodnúť kvalifikovanou väčšinou prítomných členov. Dňa 07.04.2019 bolo konštatované, že počet všetkých členov žalovaného je 48, pričom prítomní na členskej schôdzi bolo 43 členov. Bolo rozdaných 42 hlasovacích lístkov (1 hlasovací lístok patriaci žalobcovi, žalobca odmietol prevziať). Hlasovaním členov žalovaného bolo nesporne rozhodnuté, že členovia žalovaného hlasujú za odvolanie žalobcu ako člena (za vylúčenie žalobcu hlasovalo 30 členov, proti vylúčeniu 9 hlasov a zdržali sa hlasovania 3 členovia). Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ žalobca má záujem na určení, že je členom poľovníckej organizácie – žalovaného, toto právo prináleží členom žalovaného – všetkým jeho členom, ktorí svoje práva a povinnosti vykonávajú na členskej schôdzi. Rozhodnutie žalovaného zo dňa 07.04.2019 o vylúčení žalobcu má všetky náležitosti platného právneho úkonu, prijatého v súlade so stanovami žalovaného. Žalobca nepreukázal v čom je toto rozhodnutie neurčité, najmä pokiaľ neurčitosť nekonštatoval ani Krajský súd Žilina ako správny súd, ale ako dôvod zrušenia rozhodnutia žalovaného uviedol výlučne nedostatok kvalifikovanej väčšiny hlasov členov žalovaného. Toto pochybenie bolo odstránené a došlo tak k riadnemu vylúčeniu žalobcu z poľovníckej organizácie žalovaného. Nesprávne určený okruh účastníkov konania v sporovom konaní nemôže súd odstrániť z úradnej moci a nemôže o tomto nedostatku žalobcu ani poučiť, ak je ten navyše zastúpený advokátom ( ), nakoľko sa jedná o hmotnoprávnu skutočnosť a poučenie by bolo v tomto smere v rozpore jednak s ako aj zo zásadou rovnosti strán konania podľa . Ak teda má mať rozsudok súdu (ktorým by súd aj žalobe vyhovel) účinky voči všetkým členom žalovaného, musia byť účastníkmi súdneho konania o určenie členstva žalobcu všetci jej členovia, lebo len všetci sú nositeľmi vecnej legitimácie; nie je prípustné, aby na návrh a po súdnom konaní iba s niektorými členmi, boli rozhodnutím (ktoré svojou nezavinenou neúčasťou v súdnom konaní nemohli ovplyvniť) viazaní aj iní členovia, pričom súd bez návrhu (z vlastnej iniciatívy) nie je oprávnený určovať okruh účastníkov sporu či už na strane žalobcu alebo žalovaného. Určenie členstva v poľovníckej organizácii žalovaného sa týka práv a povinností všetkých členov žalovaného, ktorí jasne vyjadrili svoju vôľu vylúčiť žalobcu z poľovníckej organizácie žalovaného. Pokiaľ títo jednotlivo vyjadrili svoju vôľu vylúčiť žalobcu z členstva žalovaného, majú právo

presadzovať svoje práva, príp. brániť svoje právo aj pred súdom. Pod pojmom vecná legitimácia je potrebné rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva; aktívne vecne legitimovaná je strana, ktorá tvrdí a je schopná preukázať, že je nositeľom tvrdeného hmotného práva a pasívne vecne legitimovaná je strana, o ktorej žalobca tvrdí, že je nositeľom tvrdenej hmotnoprávnej povinnosti a v konaní to aj skutočne preukáže; skúmanie vecnej legitimácie strán (aktívnej a pasívnej) je imanentnou súčasťou každého sporu a jeho výsledok sa prejaví v rozhodnutí vo veci samej. Súdna prax je jednotná v názore, podľa ktorého stranami súdneho konania o neplatnosť právneho úkonu musia byť všetci, ktorí právny úkon uzavreli (prípadne ich právni nástupcovia) a to buď ako žalobcovia, alebo ako žalovaní; v prípade zmluvy ak niektorá zo zmluvných strán (prípadne jej právny nástupca) nie je stranou v súdnom spore, súd musí žalobu zamietnuť pre nedostatok vecnej legitimácie (porovnaj napríklad rozsudok bývalého Najvyššieho súdu Československej republiky sp. zn. zo dňa 29.02.1988, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 01.05.2003 uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod č. 30/2004, uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 17.02.2011 a sp. zn. zo dňa 13.05.2014 ale aj uznesenia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 21.12.2005, sp. zn. zo dňa 18.09.2012 alebo sp. zn. zo dňa 27.11.2014). V prípade sporu o určenie neplatnosti právneho úkonu je tak vecná legitimácia strán (spolu s existenciou naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení) predpokladom úspešnosti žaloby. V spore o určenie neplatnosti právneho úkonu však nejde len o to, či konkrétny subjekt (žalobca alebo žalovaný) mohol mať podľa hmotného práva vplyv na vznik sporného právneho úkonu, ale tiež o to, či a ako sa následné určenie neplatnosti tohto právneho úkonu premietne do jeho právnych pomerov (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 20.05.2015). 20. S poukazom na vyššie uvedené právne názory vyslovil záver, že v prípade určenia členstva v poľovníckej organizácii žalobcu, stranou sporu na strane žalovaného musia byť určení všetci členovia žalovaného; ide o nerozlučné spoločenstvo a teda ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný ( ); nutnosť účasti všetkých uvedených subjektov v spore v prípade určenia členstva niekoho, kto bol riadne vylúčený z členstva žalovaného tak vyplýva zo skutočnosti, že vzhľadom na spoločné práva a povinnosti, ktoré sú predmetom konania, nie je možné pripustiť, aby stranou sporu neboli všetci účastníci dotknutého právneho vzťahu - členstva, pretože nemožno pripustiť, aby sporné rozhodnutie súdu, boli záväzné len pre organizáciu ako celok; nutnosť účasti všetkých členov žalovaného v spore tak nemusí vyplývať z výslovného ustanovenia právneho predpisu ( o poľovníctve v znení neskorších predpisov), pretože vyplýva z charakteru spoločných práv a povinností, ktoré sú predmetom konania; žalobcovi nič nebránilo určiť okruh sporových strán z hľadiska vecnej legitimácie. Pokiaľ ide o otázku aktívnej legitimácie, jednoducho povedané, žalobu môže podať každý, kto sa cíti byť na svojich právach dotknutý, a žalobca jednoznačne deklaroval v čom sa cíti dotknutý na svojich právach – členskou schôdzou bol vylúčený z poľovníckej organizácie žalovaného, čím mu je zamedzené vo výkone práva poľovníctva aj napriek tomu, že on a jeho rodina sú vlastníkmi pozemkov, ktoré obhospodaruje žalovaný. Žalobu o určenie, že žalobca je členom poľovníckej organizácie žalovaného je potrebné považovať za určovaciu žalobu podľa , pričom jedným zo základných predpokladov úspešnosti žaloby o určenie je aj skutočnosť, že účastníci majú vecnú legitimáciu. Vo všeobecnosti platí, že vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, má predovšetkým ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide, vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva. Rozhodujúce je teda to, kto je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (povinnosti), o ktoré v konaní ide. Určovaciu žalobu môže podať ten, kto má naliehavý právny záujem na požadovanom určení proti žalovanému. Naliehavý právny záujem je daný tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. To znamená, že u žalobcu musí ísť buď o právny vzťah či právo existujúce alebo o takú jeho procesnú či hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne v už existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený, prípadne pre svoje neisté postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej ujme. Žalobca bol riadne vylúčený z členstva poľovníckej organizácie žalovaného, a to rozhodnutím jeho členov prijatých na členskej schôdzi dňa 07.04.2019. Žalobca tak nie je členom žalovaného, preto nemôže v tomto konaní vystupovať ako žalobca, tzn. potom u neho absentuje aktívna vecná legitimácia. 21. Vo veci súd nariadil pojednávanie na ktorom sporové strany zotrvali na svojich vyjadreniach a nárokoch a ich prednesy boli obsahovo zhodné s ich predchádzajúcimi vyjadreniami. 22. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov. 23. Podľa , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami

vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 24. Naliehavý právny záujem na podanej žalobe mal súd za preukázaný tým, že podľa spory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv prejednáva a rozhoduje nezávislý a nestranný súd, ak taká právomoc nie je zákonom zverená inému orgánu. Nakoľko medzi žalobcom a žalovaným bolo sporné, či došlo alebo nedošlo k jeho vylúčeniu, resp. či žalobca je alebo nie je členom žalovaného, s členstvom v poľovníckej spoločnosti sú spojené určité práva žalobcu a povinnosti žalovaného, nejestvuje iný orgán, ktorý by o takýchto sporoch rozhodol (napr. poľovnícka komora), postavenie žalobcu je neisté pokiaľ v spore nebude autoritatívne rozhodnuté, a ak nie je iný orgán, pokiaľ nerozhodne príslušný súd. 25. Podľa o poľovníctve v znení neskorších predpisov, na účely tohto zákona sa poľovníckou organizáciou rozumie právnická osoba zriadená podľa tohto zákona, ktorá je organizáciou, ktorá nie je založená na účel dosiahnutia zisku, ktorá združuje občanov Slovenskej republiky, ktorí sú držiteľmi poľovných lístkov, a iné fyzické osoby na účel ochrany a presadzovania oprávnených záujmov svojich členov na úseku poľovníctva. 26. Podľa citovaného zákona, na účely tohto zákona sa poľovníckou organizáciou rozumie právnická osoba zriadená podľa tohto zákona, ktorá riadi svoju činnosť stanovami, ktoré musia byť v súlade s týmto zákonom a ostatnými, všeobecne záväznými právnymi predpismi. 27. Podľa čl. 5 ods. 2 Stanov Poľovníckej spoločnosti (ďalej PS) Kotešová – Svederník so sídlom v Kotešovej zo dňa 10.01.2010 členov prijíma na základe písomnej žiadosti členská schôdza PS. Návrh na prijatie predkladá Výbor PS. Členstvo zaniká smrťou člena, vystúpením člena, vylúčením člena z PS, zánikom PS, nezaplatením riadnych alebo účelových členských príspevkov v stanovenej lehote, právoplatným rozhodnutím o odňatí poľovného lístka, neplnením povinností a kritérií výslovne uvedených v prevádzkovom poriadku PS. 28. Podľa čl. 6 Stanov Poľovníckej spoločnosti (ďalej PS) Kotešová – Svederník so sídlom v Kotešovej zo dňa 10.01.2010 Členská disciplína bod 1, písm. d) členovia PS, ktorí porušili povinnosti vyplývajúce z členstva v PS a na nápravu vzhľadom na závažnosť porušenia nepostačuje pohovor, môže výbor PS podľa miery zavinenia a ostatných okolností uložiť tam uvedené kárne opatrenia, okrem iného aj vylúčenie z PS. 29. Podľa čl. 6 stanov Členská disciplína bod 2 z poľovníckej spoločnosti možno vylúčiť člena, ktorý hrubo alebo opätovne porušil stanovy PS, interné predpisy, uznesenie prijaté členskou schôdzou alebo výborom PS alebo predpisy upravujúce výkon práva poľovníctva a predpisy súvisiace s výkonom práva poľovníctva, alebo si dlhodobo neplní povinnosti voči PS, alebo koná v rozpore so záujmami PS. 30. Podľa čl. 6 stanov Členská disciplína bod 3 rozhodnutie výboru PS o uložení kárneho opatrenia a rozhodnutie členskej schôdze o odvolaní musí mať písomnú formu a musí obsahovať číslo rozhodnutia, označenie orgánu, ktorý ho vyniesol, deň a miesto vynesenia rozhodnutia, osobné údaje stíhaného, výrok o vine s popisom skutku a označením predpisu k porušeniu ktorého došlo, presné uvedenie kárneho opatrenia, odôvodnenie so stručným, presným a výstižným popisom skutkového stavu a poučenie o opravnom prostriedku. 31. Podľa čl. 6 stanov Členská disciplína bod 5, druhá veta stanov, ak sa stíhaný pri vynesení rozhodnutia odvolania výslovne vzdá, nepodá odvolanie v stanovenej lehote, podané odvolanie vezme späť do zasadnutie členskej schôdze alebo členská schôdza odvolanie zamietne v celom rozsahu nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých členov PS, rozhodnutie nadobudne platnosť a vykonateľnosť. 32. Podľa čl. 6 stanov Členská disciplína bod 7 ak členská schôdza nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých členov PS odvolaniu vyhovie z dôvodov, že skutok sa nestal, uvedeným skutkom neboli porušené príslušné predpisy, alebo nie je možné preukázať, že uvedený skutok spáchal obvinený člen PS, v uznesení členskej schôdze sa uvedie, že konanie proti členovi sa zastavuje. Ak odvolaniu vyhovie len z dôvodu odvolania voči výške uloženého kárneho opatrenia, rozhodnutie zruší a vráti výboru PS na nové prvostupňové konanie s tým, aby výbor uložil iný druh kárneho opatrenia. 33. Podľa čl. 6 stanov Členská schôdza PS, bod 4, písmeno c) súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov je potrebný na platnosť rozhodnutia v odvolacom konaní o vylučovaní členov PS, zamietnutí odvolania voči kárnemu rozhodnutiu výboru PS. 34. Z uvedených ustanovení stavov, ktoré je potrebné považovať za zmluvný základ úpravy práv a povinností medzi PS a členmi a členmi navzájom je zrejmé, že vylúčenie člena je upravené len ako kárne, teda disciplinárne opatrenie. Ustanovenie čl. 6 Členská schôdza, ods. 3, neobsahuje osobitné ustanovenie o možnosti vylúčenia člena PS (teda členská schôdza nemôže rozhodovať o vylúčení člena PS), ale len delegovanú právomoc podľa písm. e/ rozhodovať o odvolaniach proti výboru PS o uložení

kárneho opatrenia. Pre rozhodnutie v odvolacom konaní o vylučovaní členov PS, zamietnutí odvolania proti kárnemu rozhodnutiu výboru PS, vyžaduje nadpolovičnú väčšinu členov. 35. Výbor Poľovníckej spoločnosti Kotešová – Svederník kárnym opatrením č. 1/2017 zo dňa 29.05.2017 uložil žalobcovi kárne opatrenie vylúčenie z poľovníckej spoločnosti v súvislosti s konaním a vyjadrovaním sa členov Ing. Juraja Kašiara a Ing. Tomáša Tomašca. Výbor na zasadnutí dňa 12.05.2017 konštatoval, že členovia A. B. C. a A. G. G. porušujú stanovy poľovníckej spoločnosti strana 3 Povinnosti členov bod c), v ktorom je uložené dôsledne rešpektovať a dodržovať pravidlá občianskej a poľovníckej morálky. Ďalej stanovy strana 6, Členská disciplína bod 1. môže výbor PS podľa miery zavinenia a ostatných okolností uložiť citované kárne opatrenia v bodoch a, b, c, d. Výbor ich konanie a vyjadrenia hodnotí ako hrubé porušovanie stanov, noriem slušnosti a medziľudských vzťahov medzi poľovníkmi členmi našej PS a konanie v rozpore so záujmami PS. Popis porušovania: Organizovanie stretnutí členov so zámerom presadzovania skupinových záujmov v činnosti PS a členom vyplývajúcej z interných predpisov: Znevažovanie činnosti poľovníckeho hospodára v súvislosti so Siegetovým memoriálom, znevažovanie činnosti výboru. Výbor PS považuje uvedené skutočnosti za hrubé porušovanie medziľudských vzťahov medzi členmi, čo sa prejavilo pri vzájomnej komunikácii. Ich konanie je v rozpore so záujmami väčšiny členov PS a poľovníckej spoločnosti. Výbor ukladá A. B. C. kárne opatrenie vylúčenie z PS. 36. Súd zistil, že rozhodnutie výboru Poľovníckej spoločnosti Kotešová Svederník je v súlade s dohodnutými právomocami zverenými stanovami výboru, podľa čl. 6 časť Výbor PS ods. 1 písm. c/ Stanov. Súd tiež konštatoval, že rozhodnutie napĺňa atribúty stanovené čl. 6 časť Členská disciplína ods. 3 podľa ktorého, rozhodnutie výboru PS o uložení kárneho opatrenia musí mať písomnú formu a musí obsahovať číslo rozhodnutia, označenie orgánu, ktorý ho vyniesol, deň a miesto vynesenia rozhodnutia, osobné údaje stíhaného, výrok o vine s popisom skutku a označením predpisu k porušeniu ktorého došlo, presné uvedenie kárneho opatrenia, odôvodnenie so stručným, presným a výstižným popisom skutkového stavu a poučenie o opravnom prostriedku. Súd pripomína, že sa jedná o súkromnoprávny vzťah na ktorý sa nevzťahujú predpisy verejného práva, najmä správneho poriadku a pre platnosť úkonu postačuje, keď sú náležitosti úkonu obsiahnuté v jeho ktorejkoľvek časti (pre úkon nie je stanovená striktná štruktúra). Skutková veta, pokiaľ stíhanému, výrobu PS a ostatným členom sú zrejmé okolnosti, môže obsahovať len základnú charakteristiku vymedzeného konania a nie je nevyhnuté, aby skutok bol dopodrobna opísaný (napr. nevhodné správanie na určitom podujatí, kto čo povedal a pod...). Dôležité je si uvedomiť, že pokiaľ sa nejedná o prenesený výkon štátnej správy, teda rozhodnutie nie je vydané v oblasti verejnej správy a vo verejnom záujme, rozhodnutia poľovníckeho združenia (organizácie) nemôžu podliehať súdnemu prieskumu v správnom súdnictve a tomu je nevyhnutné prispôsobiť aj rozhodovanie samosprávnych orgánov združenia a formu rozhodnutí. Rozhodnutie je len pre vnútornú potrebu združenia a prezentuje a vyjadruje vôľu jeho orgánov prípadne členov. Napokon z celého konania a to aj prejednania odvolania na členskej schôdzi 6.8.2017 bolo zrejmé, že všetci vedeli o čom sa konaná, čo je predmetom skutku a boli uzrozumený o okolnostiach. Žalobca doplnil odvolanie, vystúpil s prejavom rovnako ako A. G. G. a následne predseda PS pristúpil k hlasovaniu o vyhovení odvolania a pre nezískanie hlasov bolo konštatované nevyhovenie odvolaniu. 37. Preto súd považuje za vylúčené, aby sám mohol preskúmavať a rozhodovať, či konanie ktoré bolo dôvodom uloženia „kárneho opatrenia“, teda určitého disciplinárneho trestu, napĺňa intenzitu pre uloženia takejto sankcie a pod.. Pri rozhodovaní sa jedná o výkon právomoci orgánu poľovníckej organizácie, ktorá mu bola delegovaná členmi združenia, ktorý vyjadruje prenesenú vôľu členov združenia, ktorí sami rozhodujú čo je alebo nie je v rozpore s ich záujmami. Súd osobitne upozorňuje, že sa jedná o určovaciu žalobu a nie napr. žalobu podľa . 38. Rozhodnutie v prípade odvolania sa proti kárnemu opatreniu podliehalo len preskúmaniu členskej schôdze. Právomoc členskej schôdze je daná čl. 6 stanov Členská disciplína bod 7, podľa ktorého ak členská schôdza nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých členov PS odvolaniu vyhovie z dôvodov, že skutok sa nestal, uvedeným skutkom neboli porušené príslušné predpisy, alebo nie je možné preukázať, že uvedený skutok spáchal obvinený člen PS, v uznesení členskej schôdze sa uvedie, že konanie proti členovi sa zastavuje. Ak odvolaniu vyhovie len z dôvodu odvolania voči výške uloženého kárneho opatrenia, rozhodnutie zruší a vráti výboru PS na nové prvostupňové konanie s tým, aby výbor uložil iný druh kárneho opatrenia. 39. Teda členská schôdza zásadne rozhoduje len o tom, či vyhovie odvolaniu, nemá apelačnú právomoc a zásadne nerozhoduje o vylúčení člena. Právomocou rozhodnúť o vylúčení člena podľa predložených stanov členská schôdza nikdy nedisponovala! Preto až do prejednania podaného odvolania žalobcu, nenadobudlo uložené kárne opatrenie vykonateľnosť. Ak však členská schôdza odvolanie prejednala a nadpolovičnou väčšinou hlasov nevyhovela odvolaniu člena poľovnej organizácie

(PS), nadobudlo uložené kárne opatrenie účinnosť, teda stalo sa vykonateľným. Tomuto je potrebné prispôsobiť aj výklad súvisiacich ustanovení, ktoré je potrebné vykladať v súlade s procesnou logikou a právomocou jednotlivých orgánov. Totiž nie je možné rozhodovať aj o vyhovení a zároveň nevyhovení odvolaniu, pretože rozhodnutie o jednom neguje možnosť druhého rozhodnutie. Teda nie je možné rozhodnúť o nevyhovení odvolaniu a zároveň nevyhovieť zamietnutiu odvolania. Napriek vzájomnej disproporcii jednotlivých ustanovení stavov, veľmi nepresnej zlej štruktúre, je potrebné vychádzať zo súkromnoprávnej zásady, že je dovolené všetko, čo nie je zakázané nie naopak. Teda aj zamietnutie odvolania (čl. 6 Členská schôdza bod 4 Stanov, čl. 6 Členská disciplína bod 5 Stanov) je potrebné chápať ako nevyhovenie odvolaniu v súlade s procesným postupom určeným v čl. 6 Členská disciplína bod 7 Stanov. Ak teda nenastane skutočnosť predpokladaná v bode v čl. 6 Členská disciplína bod 7 Stanov, teda členská schôdza nadpolovičnou väčšinou nevyhovie odvolaniu, platí domnienka, že odvolanie bolo zamietnuté. 40. Súd osobitne zdôrazňuje, že pre rozhodnutie nemôže použiť základné zásady sporového, nesporového či správneho procesu, nakoľko mimo výkonu rozhodnutí v oblasti verejnej správy vo verejnom záujme (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. mája 2016, sp. zn. ) rozhodnutia nemôžu podliehať prieskumu v správnom súdnictve a postup je možné vyvodiť len z obsahu stanov a výkladu ich ustanovení, pokiaľ nie sú v rozpore so všeobecnými zásadami spoločnosti, teda s dobrými mravmi. Rozhodnutie o vylúčení člena, ktorý sa svojimi predstavami o fungovaní poľovníckej organizácie a hospodárení, nezhoduje s väčšinovým názorom ostatných členov, nepredstavuje oblasť verejnej správy a ani verejný záujem. Členstvo v poľovnej organizácii nie je nevyhnutne podmienkou výkonu poľovného práva, nie je povinné, nie je predpokladom pre lov zvery či výkon poľovného práva. Lov zvery je viazaný na poľovný lístok a poľovné povolenie, členstvo v poľovnej komore či jej obvodoch, pričom výkon poľovného práva je možný len v súvislosti s užívaním poľovného revíru či už prostredníctvom vlastníckych práv vlastníkom pozemkov v poľovnom revíry alebo na základe zmluvy o postúpení práv ( a násl. a a násl. ) či už poľovníckou organizáciou alebo inou osobou ( ). Teda členstvo v poľovníckej organizácii nie je podmienkou ani výkonu lovu zvery ani výkonu poľovného práva. 41. Zo zápisnice z členskej schôdze Poľovníckej spoločnosti Kotešová – Svederník konanej 06.08.2017 bod 5 Hlasovanie o vyhovení odvolania, výsledok hlasovania vyplýva, že sa hlasovalo o vyhovení odvolaniu žalobcu proti kárnemu opatreniu výboru PS č. 1/2017 zo dňa 12.05.2017. Výsledok hlasovania bol taký, že vydaných bolo 46 hlasovacích lístkov, za vyhovenie odvolaniu hlasovalo 19 členov, proti hlasovalo 21 členov, zdržali sa piati členovia, neplatný bol jeden hlasovací lístok, teda v zápisnici bolo konštatované, že sa odvolaniu nevyhovelo. Žalobca po hlasovaní uviedol, že vylúčený nie je, pretože by za jeho vylúčenie musela hlasovať nadpolovičná väčšina členov. 42. Z uvedeného je zrejmé, že odvolaniu žalobcu proti rozhodnutiu výboru PS č. 1/2017 o uložení kárneho opatrenia – vylúčenia z poľovného združenia nebolo vyhovené, pretože nezískalo dostatočnú podporu nadpolovičnej väčšiny hlasov. Ak nebolo odvolaniu vyhovené, tak v zmysle ust. článok 6 Členská disciplína bod 3, nie je potrebné vyhotovovať písomné rozhodnutie. 43. Na uvedenom nemôže nič zmeniť ani ust. článok 6, bod 4 písmeno c) Stanov, na ktoré poukazoval žalobca, podľa ktorého Súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov je potrebný na platnosť rozhodnutia v odvolacom konaní o vylučovaní členov PS, zamietnutí odvolania proti rozhodnutiu výboru PS. Aj pri rozhodnom znení interných predpisov ako právnych úkonov je pri výklade potrebné postupovať podľa a následne logickým výkladom. 44. Podľa čl. 6 stanov Členská disciplína bod 3 rozhodnutie výboru PS o uložení kárneho opatrenia a rozhodnutie členskej schôdze o odvolaní musí mať písomnú formu a musí obsahovať číslo rozhodnutia, označenie orgánu, ktorý ho vyniesol, deň a miesto vynesenia rozhodnutia, osobné údaje stíhaného, výrok o vine s popisom skutku a označením predpisu k porušeniu ktorého došlo, presné uvedenie kárneho opatrenia, odôvodnenie so stručným, presným a výstižným popisom skutkového stavu a poučenie o opravnom prostriedku. 45. Podľa čl. 6 stanov Členská disciplína bod 7 ak členská schôdza nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých členov PS odvolaniu vyhovie z dôvodov, že skutok sa nestal, uvedeným skutkom neboli porušené príslušné predpisy, alebo nie je možné preukázať, že uvedený skutok spáchal obvinený člen PS, v uznesení členskej schôdze sa uvedie, že konanie proti členovi sa zastavuje. Ak odvolaniu vyhovie len z dôvodu odvolania voči výške uloženého kárneho opatrenia, rozhodnutie zruší a vráti výboru PS na nové prvostupňové konanie s tým, aby výbor uložil iný druh kárneho opatrenia. 46. Podľa názoru súdu nie je nevyhnutné, ak sa v oblasti súkromného práva hlasuje o odvolaní, aby sa odôvodňoval výsledok kolektívneho orgánu, pokiaľ takýto orgán sám nevydáva rozhodnutie, teda takýto orgán výslovne vypracovať a doručiť rozhodnutie. V stanovách nie je uvedená žiadna

povinnosť členskej schôdze rozhodovať v prípade, ak odvolaniu nevyhovie, teda hlasovanie o odvolaní nezíska nadpolovičnú väčšinu hlasov, aby sa rozhodovalo o potvrdení vylúčenia člena či odmietnutí odvolania. V danom prípade, ak odvolaniu nebolo vyhovené a teda rozhodnutie o uložení disciplinárneho rozhodnutia o vylúčení člena nadobudlo účinnosť, rozhodnutie nepodlieha prieskumu, je akékoľvek vyhotovovanie rozhodnutia a jeho odôvodnenie nadbytočné a bezvýznamné. Logika určuje, že je potrebné hlasovať o úkone, teda odvolaní, či je dôvodné a nie o odmietnutí odvolania. Hlasovaním o odmietnutí by sa zamedzilo prejednaniu odvolania, pričom samotné odmietnutie by bolo znamenalo, že prejednania odvolania by ani len nebolo pripustené (napríklad, odvolanie by podal niekto iný, ako disciplinárne potrestaný člen, nie je prípustné). 47. Potrebné si je uvedomiť, že pri súkromnoprávnych vzťahoch, ktorými je aj združovanie za účelom dosiahnutia určitého cieľa alebo za účelom realizácie určitej činnosti alebo určitých práv, pokiaľ sa nejedná o prenesený výkon verejnej moci vo verejnom záujme, sa vzťahy riadia dohodou medzi členmi, ktorú pre prípad vzniku poľovníckej organizácie (ako aj iných združení) predstavujú stanovy. Je preto vecou členov, ak stanovy neodporujú všeobecne záväzným právnym predpisom, ako si upravia vzájomné vzťahy. Pokiaľ vzniká združenie, stanovy predstavujú dohodu zakladateľov, pokiaľ združenie prijíma člena, tento musí akceptovať stanovy a podriadiť sa im, prípadne je možné dohodnutým či zákonom stanoveným spôsobom stanovy zmeniť. Hoci nepochybne stanovy žalovaného predstavujú určitý laický kompilát základných náležitostí, povinností a vôle, niektorých niektoré ustanovenia postrádajú právnu logiku a sú vzájomne rozporné, je potrebné vychádzať z ich obsahu a v súlade s ich obsahom vykladať výkon jednotlivých práv a musia ich interpretovať členovia združenia, pokiaľ takáto interpretácia nie je vyslovene v rozpore s obsahom ich písomného znenia. V súdenom prípade výbor ako výkonný orgán poľovníckej spoločnosti na základe delegovanej právomoci členov rozhodol a disciplinárne potrestal žalobcu a členská schôdza odvolaniu žalobcu proti rozhodnutiu výboru nevyhovela. 48. Súd sa preto absolútne nestotožňuje so závermi, ktoré vyslovil správny súd pri rozhodovaní veci, že odvolacie rozhodnutie musí mať taktiež písomnú formu a nie je postačujúce, že výsledok hlasovania o odvolaní bol zachytený v zápisnici z členskej schôdze zo dňa 06.08.2017, že písomné vyhotovenie odvolacieho rozhodnutia nenahrádza ani oznámenie o nevyhovení odvolaniu žalobcu zo dňa 09.08.2017, a ani, že druhostupňové rozhodnutie v písomnej forme teda nebolo vôbec vydané, resp. že nedošlo k vylúčeniu člena, pretože nedošlo k zamietnutiu odvolania nadpolovičnou väčšinou. 49. Správny súd totiž posudzoval práva a povinnosti podľa , a tiež nesprávne vyhodnotil záver, že by členská chôdza rozhodovala o odvolaní v plnom rozsahu. Podľa vyššie uvedených ustanovení stanov (čl. 6) totiž členská schôdza rozhoduje len o tom, či vyhovie odvolanie nie o tom, či odvolaniu nevyhovie. Ak členská schôdza nevyhovie odvolaniu tak, že odvolanie nezíska podporu nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých členov, nadobúda účinnosť rozhodnutie rady PS a tak ako súd vyššie uvádzal, je nadbytočné vyhotovovať rozhodnutie a tiež je nelogické, aby sa následne hlasovalo o zamietnutí odvolania ak už toto nezískalo náležitú podporu, teda nebolo mu vyhovené (ak sa hlasuje o vyhovení odvolania a to nezíska náležitý počet hlasov, automaticky platí, že sa odvolaniu nevyhovelo). Je to obdobné ako s prijímaním členov, voľbou členov do orgánov a pod., ak niekto nie je zvolený, člen nie je prijatý, nevyhovuje sa žiadne rozhodnutie a úplne postačuje oznámenie alebo výpis z uznesenia a platí daný stav, že návrh nezískal požadovanú podporu. Teda kárne rozhodnutie nevyhovením odvolaniu nadobudlo účinnosť. Na to, aby sa žalobca stal opätovne členom poľovníckej spoločnosti je nevyhnutné, aby preukázal, že došlo k jeho prijatie spôsobom predpokladaným stanovami. Teda prevzatie vkladu a následné rozhodovanie o vylúčení môže byť prejavom snahy vykonať určitú formálnu nápravu, avšak neznamená ani účinné prijatie žalobcu za člena dvojtretinovou väčšinou všetkých hlasov a takisto je bez významu hlasovanie členskej schôdze o vylúčení, nakoľko členská schôdza takéto oprávnenie ani nemá (vylúčenie je možné len ako kárne opatrenie). Ak by súd pripustil vznik členstva bez náležitého postupu musel by pripustiť aj zánik členstva následným hlasovaním členskej schôdze. Súd tiež poznamenáva, že je úplne irelevantné, či žalobca je aj vlastníkom poľovných pozemkov tvoriacich poľovný revír úplne alebo sčasti, pretože žalovaný zrejme užíva pozemky na základe zmluvy o postúpení práv. V ďalšom mu teda postačuje, aby nepreviedol práva na žalovaného ale právo poľovníctva vykoval sám. 50. Pokiaľ žalovaný namietal neúplnosť vecnej legitimácie, teda neúplný okruh na strane žalovaných či pasívne legitimovaných osôb, súd predovšetkým poukazuje na skutočnosť, že žalovaný ako poľovnícka organizácia zriadená podľa má právnu subjektivitu, teda je spôsobilý byť sporovou stranou. V prípade rozhodovania, či je alebo nie je určitá osoba členom združenia, sa nerozhoduje o právach a povinnostiach ostatných členov, ale o členstve konkrétnej osoby v určitom združení, teda o právach a povinnostiach člena voči združeniu (poľovníckej spoločnosti) a naopak, nie

o právach a povinnostiach jednotlivých členov, o ich majetku a pod.. Uvedené je úplne odlišné napríklad od predchádzajúcej úpravy spoločenstva vlastníkov bytov či správcu, kedy rozhodnutia mali vplyv na spoločné časti a zariadenia domu ako aj byty. Pri členstve v poľovnej organizácii, práva jej členov nie sú právne závislé od jej počtu, priamo rozhodnutie nezasahuje do práv a povinností žiadneho člena. Zásahom do práv a povinností nie je to, že napr. kvóta na lovnú zver sa rozdelí medzi viacero osôb či že združenie bude mať iný majetok alebo bude iné kvórum pre hlasovanie. Súd preto ustálil, že pre určenie, či je alebo nie je osoba členom združenia, je pasívne legitimovanou osobu výhradne samotné združenie a nie jeho členovia.

51. Súd preto rozhodol tak, že žalobu z vyššie uvedených dôvodov zamietol.

52. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 53. Podľa ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

54. Nakoľko žalovaný bol úspešný v plnom rozsahu, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

55. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. (ďalej len „“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. , odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. , odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).