Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

47Sa/18/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave sudkyňou Mgr. Monikou Kadlicovou v právnej veci žalobcu: A. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. S. X, XXX XX S., právne zastúpenému JUDr. Vladimírom Haládikom, advokátom so sídlom Clementisove Sady 1616, 924 01 Galanta, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, o žalobe v sociálnych veciach na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.09.2019, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanej právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia

1. Na základe žiadosti žalobcu o priznanie invalidného dôchodku zo dňa 13.03.2019 Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02.05.2019 podľa ustanovení , a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení, príp. „ZSP“) priznala žalobcovi invalidný dôchodok od 21.02.2018 v sume 83,40 Eur mesačne a od 01.01.2019 zvýšila podľa a zákona o sociálnom poistení zvýšila žalobcovi invalidný dôchodok na sumu 87,60 Eur mesačne. 2. Správny orgán prvého stupňa pri vydaní rozhodnutia vychádzal z posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Galanta zo dňa 13.03.2019. Podľa uvedeného posudku je žalobca invalidný podľa zákona o sociálnom poistení od 21.02.2018, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť žalobcom bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 45 %. 3. Proti správnemu rozhodnutiu prvého stupňa podal žalobca odvolanie, v ktorom vyjadril nesúhlas s posúdením zdravotného stavu a s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V odvolaní uviedol, že lekárske správy z rokov 2005 až 2006 si vyžiadal z archívu. Zároveň žiadal, aby bol jeho zdravotný stav opätovne prehodnotený. 4. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako orgán príslušný na rozhodovanie o odvolaní podľa ZSP vydal v rámci odvolacieho konania podľa ZSP rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.09.2019, ktorým v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02.05.2019 vo veci invalidného dôchodku a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 5. Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta dňa 29.05.2019, ktorý zotrval na svojom pôvodnom posúdení zdravotného stavu žalobcu, odvolaniu nevyhovel, a preto predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Nitre. Posudkový

lekár odvolacieho správneho orgánu posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 10.09.2019 so záverom, že celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu je 45 % od 21.02.2018. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu posudkový lekár určil choroby pohybového aparátu, postihnutie končatín, zle zahojené alebo nezahojené zlomeniny zápästných kostí, jednej záprstnej kosti alebo viacerých záprstných kostí s poruchou funkcie ruky, na dominantnej, ktoré zaradil do kapitoly XV, oddielu G, položky 20, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Na základe predložených lekárskych nálezov posudkový lekár u žalobcu konštatoval stav po utrpenom úraze pravej ruky a zápästia z roku 2005, pričom pretrváva obmedzená hybnosť pravého zápästia a poškodená úchopová schopnosť pravej ruky, čomu prislúcha miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %, vzhľadom na dominanciu pravej ruky a vzhľadom na stupeň porušenia funkcie ide o dolnú hranicu percentuálneho rozpätia. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil posudkový lekár odvolacieho orgánu sociálneho poistenia na 35 % (z percentuálneho rozpätia od 35 % do 45 %), ktorú zvýšil za ostatné zdravotné postihnutia (duševnú poruchu a zmiešanú poruchu osobnosti) o 10 % podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, teda spolu na 45 %. 6. Rozhodnutie žalovanej bolo žalobcovi doručené do vlastných rúk dňa 24.09.2019.

II. Rozsah a dôvody žaloby

7. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovanej včas správnu žalobu zo dňa 30.09.2019, ktorou sa domáhal, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.09.2019 a vec jej vrátil na ďalšie konanie. 8. Žalobca namietal, že rozhodnutia Sociálnej poisťovne boli vydané na základe neúplnej dokumentácie, a preto posudkoví lekári nemohli objektívne posúdiť jeho skutočný zdravotný stav. Žalobca vyjadril názor, že jeho miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 45 % a spolu so zvýšením za ostatné zdravotné postihnutia o 10 % je celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu 55 %. Zároveň dal žalobca do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26.07.2017, ktorého fotokópiu priložil k správnej žalobe.

III. Vyjadrenia žalovanej a žalobcu

9. Žalovaná v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby, pridržiavajúc sa skutkových a právnych dôvodov uvedených v preskúmavanom rozhodnutí druhého stupňa, zotrvala na jeho správnosti a zákonnosti a navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Na prejednanie veci nežiadala nariadiť pojednávanie. 10. Zopakovala priebeh administratívneho postupu správnych orgánov oboch stupňov, skutkové zistenia vyplývajúce z obsahu administratívneho spisu a lekárskych posudkov k zdravotnému stavu žalobcu. K zdravotnému stavu žalobcu žalovaná uviedla, že posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej dospeli k záveru, že z lekárskych nálezov založených v posudkovej dokumentácii nevyplýva, že by zdravotné postihnutia žalobcu zodpovedali vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a zhodne dospeli k záveru, že žalobca je invalidný s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcom je 45 %. Podľa žalovanej žalobca neuviedol také konkrétne dôvody, ktoré by spochybňovali závery posudkov a nepreukázal, že trpí akým ochorením, ktoré by znižovalo jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vo vyššej miere, aká bola stanovená posudkovými lekármi. Žalovaná dodala, že subjektívne presvedčenie žalobcu, že jeho zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. 11. Vo vzťahu k žalobnému dôvodu napádajúcemu nedostatočné zistenie skutočného stavu veci a zdravotného stavu žalobcu žalovaná argumentovala, že skutkový stav žalobcu bol objektívne zistený, nebolo zistené diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkových lekárov sociálneho poistenia. V nadväznosti na uvedené dôvodila, že ak žalobca predložil súdu aktuálne lekárske nálezy, ktoré žalovaná nemohla posúdiť v čase vydania rozhodnutia, žalobca má možnosť podať novú žiadosť o invalidný dôchodok. 12. Žalobca repliku na vyjadrenie žalovanej v lehote stanovenej správnym súdom nepodal.

IV. Relevantná právna úprava

13. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 14. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 15. Podľa správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. 16. Podľa až c) správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa , , , , alebo c) rozhoduje podľa . 17. Podľa žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 18. Podľa sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 19. Podľa vety prvej správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. 20. Podľa rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. 21. Podľa pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 22. Podľa ZSP poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 23. Podľa ZSP dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. 24. Podľa ZSP pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 25. Podľa ZSP pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. 26. Podľa ZSP miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. 27. Podľa ZSP miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. 28. Podľa ZSP jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. 29. Podľa ZSP mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. 30. Podľa ZSP dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

31. Podľa § 184 ods. 1 ZSP dávkové konanie sa začína, ak tento zákon neustanovuje inak, na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky. 32. Podľa § 184 ods. 5 ZSP žiadosť o priznanie dávky sa podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Fyzická osoba uvedená v odseku 1 je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou. Písomné oznámenie o zaradení poistenca do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa považuje za žiadosť o dávku v nezamestnanosti. 33. Podľa § 209 ods. 1 ZSP rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 34. Podľa § 209 ods. 4 ZSP v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. 35. Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, ktorá upravuje percentuálnu mieru poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov, Kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu G - postihnutie končatín, položky 20. - Zle zahojené alebo nezahojené zlomeniny zápästných kostí, jednej záprstnej kosti alebo viacerých záprstných kostí s poruchou funkcie ruky, podľa písm. b) na dominantnej, je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovená v rozmedzí od 35 % do 45 %. 36. Podľa všeobecného posudkového hľadiska upraveného pre účely aplikácie Kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu G - postihnutie končatín prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, sa miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti určí podľa rozsahu a straty časti končatín po poranení, vrodených alebo získaných chýb, zostávajúcich následkov po operáciách a úrazoch, zápalových a degeneratívnych ochoreniach. Pri určovaní miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti pri posudzovaní postihnutia horných končatín treba vychádzať z postihnutia dominantnej končatiny. Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti pri amputačných stratách vychádza z funkcie kýpťov a susedných kĺbov.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

37. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej, priebeh administratívneho konania predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia ( ), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby ( , a ), za splnenia procesných podmienok ( a ), vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby. 38. Správny súd posúdil obsah žaloby žalobcu ako fyzickej osoby neformálne ( ) a z jej obsahu zistil, že žalobca požaduje preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu jeho vydania na základe neúplnej zdravotnej dokumentácie. Preto mal žalobca za to, že posudkoví lekári nemohli posúdiť jeho skutočný zdravotný stav. Zároveň vyslovil názor, že celková miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 55 %, a to za rozhodujúce zdravotné postihnutie 45 % a za zvýšenie za ostatné zdravotné postihnutia 10 %. 39. V súvislosti s námietkou napádajúcou určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť už v odvolaní proti rozhodnutiu prvého stupňa dával žalobca do pozornosti, že žiadal z archívu lekársku správu z roku 2005 - 2006 od MUDr. G.. Na podporu svojich tvrdení k správnej žalobe žalobca pripojil okrem iného stanovisko Sociálnej poisťovne, pobočky Galanta zo dňa 24.05.2018 k žiadosti žalobcu o vydanie fotokópie lekárskej správy od MUDr. G., v ktorom mu pobočka žalovanej oznámila, že požadovaná lekárska správa sa v spisovej dokumentácii nenachádza. Taktiež žalobca k žalobe priložil odpoveď Lekára Nitrianskeho samosprávneho kraja zo dňa 28.05.2019 na žiadosť žalobcu o vydanie zdravotnej dokumentácie, v ktorej sa uvádza, že v archíve Lekára Nitrianskeho samosprávneho kraja sa zdravotná dokumentácia žalobcu nenachádza, pričom mu bolo dané do pozornosti znenie ustanovenia o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, že pri prepustení osoby z ústavnej starostlivosti ošetrujúci lekár vyhotoví lekársku prepúšťaciu správu dňom prepustenia z ústavnej starostlivosti, ktorú bezodkladne odošle príslušnému všeobecnému lekárovi. 40. Zároveň žalobca k žalobe pripojil kópiu rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“, príp. „NS SR“) sp. zn. zo dňa 26.07.2017, ktorým najvyšší súd na odvolanie žalobcu zmenil rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. -40 zo dňa 03.12.2015

tak, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.12.2014 vo veci nepriznania invalidného dôchodku žalobcovi zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie podľa v spojení s , pretože napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. Najvyšší súd vyhodnotil námietku žalobcu napádajúcu nedostatočné zistenie skutkového stavu Sociálnou poisťovňou za dôvodnú, pričom konštatoval, že žalobca bol od marca 2012 vo výkone trestu odňatia slobody, kde mu neboli vykonané aktuálne vyšetrenia a nemal k dispozícii svoju zdravotnú dokumentáciu, avšak táto skutočnosť nemohla byť na ťarchu žalobcu a nezbavovala žalovanú povinnosti zabezpečiť si potrebné podklady na účely komplexného posúdenia zdravotného stavu žalobcu. V tejto súvislosti najvyšší súd dodal, že už v opravnom prostriedku žalobca poukazoval na lekársku správu MUDr. G. (chirurg zo Šale). V rámci ďalšieho konania bolo úlohou správneho orgánu podľa pokynu najvyššieho súdu zadovážiť si pre účely nového posúdenia dostatok podkladov od odborných lekárov, u ktorých bol žalobca v minulosti vyšetrený a ktorých mal označiť žalobca, vyžiadať si zdravotnú dokumentáciu od ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, ak sa tam nachádza a rovnako mala doplniť dokazovanie vyžiadaním si potrebného vyšetrenia na účely posúdenia zdravotného postihnutia žalobcu, ktoré mala posúdiť komplexne vo vzťahu k určeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 41. V nadväznosti na dôvody správnej žaloby v tejto veci a na požiadavky zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy podľa zákona o sociálnom poistení, správny súd súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia zameral predovšetkým na posúdenie, či toto bolo vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, či vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a či je jeho výrok dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený. 42. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že pre účely určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcom v porovnaní so zdravou fyzickou osobou bol na základe odborných lekárskych nálezov a záznamov obsiahnutých v administratívnom spise, predložených žalobcom a na základe vlastného lekárskeho vyšetrenia posudkovými lekármi sociálneho poistenia posúdený zdravotný stav žalobcu celkom tri krát v priebehu preskúmavaného administratívneho konania

- dňa 13.03.2019, v rámci odvolacieho konania opätovne dňa 29.05.2019 a dňa 10.09.2019 (zdravotný stav žalobcu bol posudzovaný aj na základe vlastného vyšetrenia žalobcu posudkovým lekárom žalovanej a ma základe psychiatrického vyšetrenia žalobcu). 43. Z obsahu odborných posudkov o invalidite, obsahu administratívneho a posudkového spisu, a aj zo žalobcom predkladaných zdravotných záznamov (§ 184 ods. 5 ZSP) z odborných lekárskych vyšetrení jeho zdravotného stavu vyplýva, že pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu na účely invalidity posudkoví lekári sociálneho zabezpečenia vychádzali z nasledovných lekárskych nálezov: psychiatrické vyšetrenia zo dňa 26.07.2011, 27.09.2011, 04.05.2012, 26.07.2011, 27.09.2011, 20.09.2012, 23.03.2012, 21.02.2018, 04.04.2018, 19.09.2018, 14.008.2019 a zo dňa 10.09.2019, prepúšťacia správa z hospitalizácie, Psychiatrická nemocnica Veľké Zálužie, hospitalizácia od 25.01.2012 do 17. 02.2012, neurologické vyšetrenia zo dňa 04.03.2010, 22.12.2010 a zo dňa 22.08.2011, CT vyšetrenie mozgu zo dňa 12.07.2010, EMG vyšetrenie zo dňa 27.07.2011, rehabilitačné vyšetrenie zo dňa 07.01.2010 a zo dňa 12.09.2011, ortopedické vyšetrenie zo dňa 21.01.2013, traumatologické vyšetrenie zo dňa 10.04.2018 a zo dňa 19.04.2018, neurologické vyšetrenie zo dňa 27.02.2018 a zo dňa 09.04.2018, EMG vyšetrenie zo dňa 29.03.2018, ortopedické vyšetrenie zo dňa 26.02.2018, chirurgické vyšetrenie zo dňa 27.02.2018 ako aj z vlastného vyšetrenia aktuálneho zdravotného stavu žalobcu posudkovým lekárom sociálneho poistenia (§ 71 ods. 4 ZSP) a prizvaným psychiatrom. 44. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu posudkoví lekári sociálneho poistenia určili choroby pohybového aparátu, postihnutie končatín, zle zahojené alebo nezahojené zlomeniny zápästných kostí, jednej záprstnej kosti alebo viacerých záprstných kostí s poruchou funkcie ruky, na dominantnej, ktoré zaradil do kapitoly XV, oddielu G, položky 20, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Na základe predložených lekárskych nálezov posudkový lekár u žalobcu konštatoval stav po utrpenom úraze pravej ruky a zápästia z roku 2005, pričom pretrváva obmedzená hybnosť pravého zápästia a poškodená úchopová schopnosť pravej ruky. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu posudkoví lekári sociálneho poistenia po vykonanom posúdení zdravotného stavu žalobcu ustálili na 35 %, pričom zohľadnili zdravotné poškodenie dominantnej pravej ruky žalobcu a s prihliadnutím na stupeň porušenia funkcie tejto ruky stanovili mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti na dolnej hranici zo zákonom určeného percentuálneho rozpätia (z percentuálneho rozpätia od 35 % do 45 %). Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení posudkový lekár sociálneho poistenia na základe lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia žalobcu, s prihliadnutím na ďalšie zdravotné postihnutie žalobcu (duševnú poruchu a zmiešanú poruchu osobnosti), zvýšil za ostatné zdravotné

postihnutia mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %, čím bola celková miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti žalobcu stanovená na 45 %. 45. Správny súd konštatuje, že tieto závery nie sú v žiadnom rozpore s obsahom žalobcom predkladaných odborných lekárskych nálezov a prepúšťacích správ z hospitalizácie. Pokiaľ žalobca neustále akcentuje a dáva do pozornosti lekársku správu z roku 2005 - 2006 od MUDr. G., tu správny súd uvádza, že z obsahu administratívneho spisu, z korešpondencie medzi žalobcom a pobočkou žalovanej, ako aj z odpovede Lekára Nitrianskeho správneho kraja žalobcovi vyplýva, že táto lekárska správa netvorila obsah administratívneho spisu ani posudkového spisu a mala by sa nachádzať v zdravotnej dokumentácii žalobcu, vedenej jeho všeobecným lekárom. Vzhľadom k tomu, že žalobca v čase vedenia preskúmavaného administratívneho konania nebol vo výkone trestu odňatia slobody (bol umiestnený v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou vo výkone trestu odňatia slobody od 01.03.2012 do 19.02.2018), a teda mohol sa voľne pohybovať za účelom zabezpečenia si podkladov potrebných pre posúdenie zdravotného stavu na účely určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, zadováženie predmetnej lekárskej správy z roku 2005 nebolo v tomto konaní úlohou žalovanej, ale v zmysle § 184 ods. 5 zákona o sociálnom poistení toto dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcu. Správny súd poukazuje na znenie § 184 ods. 5 ZSP, podľa ktorého fyzická osoba je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou, teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno predloženia ním spomínanej lekárskej správy z roku 2005. 46. Vzhľadom k tomu, že pri určení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť poistencom je pre účely konania vo veci invalidného dôchodku potrebné, aby konajúci orgán sociálneho poistenia vychádzal zo skutočného stavu veci (v danom prípade zo skutočného zdravotného postihnutia žalobcu v danom čase), t. j. zo stavu existujúceho v čase posudzovania zdravotného stavu poistenca - žalobcu (§ 209 ods. 1 ZSP), lekárska správa z roku 2005 nemá takú vypovedaciu hodnotu a potrebnú relevanciu vo vzťahu k vyhodnoteniu aktuálneho stavu zdravotného poškodenia žalobcu v čase posudzovania miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Zároveň je možné konštatovať, že posudkoví lekári sociálneho poistenia pri stanovení invalidity žalobcu ako aj miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vychádzali z aktuálnejších lekárskych záznamov (nálezov) z vyšetrení zdravotného stavu žalobcu, ktoré im sám predložil a vo vzťahu k rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu (obmedzená hybnosť a úchopová schopnosť 3. prsta na pravej ruke) posudzovali závery aktuálnejších lekárskych záznamov (traumatologické vyšetrenie zo dňa 10.04.2018 a zo dňa 19.04.2018, neurologické vyšetrenie zo dňa 27.02.2018 a zo dňa 09.04.2018, EMG vyšetrenie zo dňa 29.03.2018, ortopedické vyšetrenie zo dňa 26.02.2018, chirurgické vyšetrenie zo dňa 27.02.2018). V objektívnom posúdení posudkový lekár konštatoval, že podľa doložených traumatologických vyšetrení z apríla 2018 pretrváva poškodenie a znížená úchopová schopnosť hlavne na treťom prste pravej ruky s prognosticky nepriaznivým stavom; neurológ podľa svojich vyšetrení z februára a apríla 2018, vrátane EMG vyšetrenia z marca 2018 stav vyhodnotil ako poškodenie šľachy extenzora 3. prsta (naťahovač svalu v kĺbe), bez poškodenia nervov pravej hornej končatiny (dominantnej ruky), podľa cievneho vyšetrenia z februára 2018 je predmetná končatina v poriadku, bez cievnych zmien. Okrem týchto novších lekárskych vyšetrení zdravotného stavu žalobcu posudkový lekár sociálneho poistenia v posudku zo dňa 13.03.2019 zhodnotil aj genézu rozhodujúceho zdravotného postihnutia - vznik úrazu na pravej ruke žalobcu dňa 28.07.2005, ako aj následnú liečbu a lekársku starostlivosť (uvádzaná je hospitalizácia na chirurgickom oddelení v Šali a následná hospitalizácia na oddelení plastickej chirurgie v Bratislave, kde bolo dňa 13.01.2006 prevedené uvoľnenie šliach - tenolýza prstov pravej ruky, ďalej liečenie žalobcu na rehabilitačnom oddelení v Šali od 05.09. do 07.11.2005 a od 19.01. do 07.06.2006, bral taktiež do úvahy závery rehabilitačného nálezu zo dňa 07.01.2010 a z 12.09.2011). 47. Podľa § 71 ods. 4 písm. a) zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby. Na základe dostupnej zdravotnej dokumentácie a predložených lekárskych nálezov posudkoví lekári sociálneho zabezpečenia pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcom posudzovali v intenciách ustanovenia § 71 ods. 4 písm. a) ZSP, pričom prihliadli na skutočnosť, že zdravotným postihnutím je poškodená dominantná ruka žalobcu, s prihliadnutím na stupeň porušenia úchopovej funkcie a na nepriaznivú prognózu jej zlepšenia, zároveň s primeranou pracovnou rekomandáciou, t. j. odporučenia posudkových lekárov zamestnať sa na pôvodnom pracovisku výkonom pomocných prác bez nadmernej fyzickej a psychickej záťaže. 48. Vzhľadom na uvedené možno správnym súdom vyhodnotiť, že žalovaná mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu posúdila v súlade s kritériami stanovenými v § 71 ods. 4

zákona o sociálnom poistení. Vychádzala z predložených lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, z odborného psychiatrického lekárskeho vyšetrenia, ako aj zo zhodnotenia liečby, stabilizácie rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobcu (§ 71 ods. 6 citovaného zákona) a z určenia jeho ďalšieho vývoja a ďalšej liečby. 49. Vo vzťahu k podkladom preskúmavaného rozhodnutia žalovanej správny súd uvádza, že o objektívnosti, o odbornej úrovni a o úplnosti záverov lekárskych posudkov zhodujúcich sa vo svojich záveroch, vypracovaných posudkovými orgánmi žalovanej, správny súd nemá dôvod pochybovať. Samotné tvrdenie žalobcu o jeho subjektívnom vnímaní zdravotných ťažkostí a o jeho požiadavke na zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 55 %, nepostačujú k prijatiu záveru o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave žalobcu, na základe ktorého by bolo odôvodnené bez ďalších podkladov z odborných lekárskych vyšetrení konštatovať splnenie zákonných podmienok na určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcom o viac ako určených 45 %, najmä, ak posudkoví lekári pri stanovení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť brali do úvahy okrem objektívnych lekárskych nálezov z vyšetrení aj možnosti ďalšieho uplatnenia žalobcu na trhu práce s prihliadnutím na stupeň dosiahnutého vzdelania. 50. Záverom správny súd dodáva, že preskúmavané rozhodnutie žalovanej nevylučuje možnosť, aby žalobca opätovne požiadal o prehodnotenie jeho zdravotného stavu a o nové preskúmanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ak by v budúcnosti došlo k významnému zhoršeniu jeho zdravotného stavu. 51. Správny súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovanej, ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu, nezistil závažné porušenie zákona, ani porušenie práv a právom chránených záujmov žalobcu, na základe ktorých by bolo potrebné preskúmavané rozhodnutie zrušiť, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol ( ). 52. Právo na úplnú náhradu trov konania správny súd úspešnej žalovanej nepriznal, pretože si žiadne neuplatnila a ani jej žiadne nevznikli, pričom žalovanému orgánu verejnej správy možno priznať trovy konania iba výnimočne ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia ( ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok ( ). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. ( )

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci ( a ).