Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Ssk/3/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: A. C., narodený XX. O. XXXX, bytom S. Š. X, Š., právne zast.: JUDr. Vladimírom Haládikom, advokátom so sídlom v Galante, Clementisove Sady 1616, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 12. septembra 2019, Číslo: XXX XXX XXXX X, o invalidný dôchodok, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 19. novembra 2020, č.k. -62, t a k t o

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu z a m i e t a .

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom z 19. novembra 2020, č.k. -62 postupom podľa (ďalej len „“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 12. septembra 2019, Číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom podľa o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „“) zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 2. mája 2019, Číslo: XXX XXX XXXX X. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa , a 1 priznal žalobcovi invalidný dôchodok od 21. februára 2018 v sume 83,40 eur mesačne a od 1. januára 2019 zvýšil podľa a v znení neskorších predpisov na sumu 87,60 eur mesačne.

2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej preskúmal v intenciách -10, a , a a v režime stanovenom a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby.

3. Krajský súd po vyhodnotení závažnosti dôvodov žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu správneho orgánu, ako aj k obsahu pripojeného spisu žalovanej konštatoval, že nezistil dôvod, že by sa žalovaný odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre správnosť napadnutého výroku rozhodnutia.

4. Mal preukázané, že žalobca si požiadal o invalidný dôchodok. Po podaní žiadosti bol jeho zdravotný stav v priebehu administratívneho konania posudkovými lekármi sociálneho poistenia posúdený celkom trikrát dňa 13. marca 2019, v rámci odvolacieho konania opätovne dňa 29. mája 2019 a dňa 10. septembra 2019, ktorí za rozhodujúce zdravotné postihnutie určili choroby pohybového aparátu, postihnutie končatín, zle zahojené alebo nezahojené zlomeniny zápästných kostí, jednej záprstnej kosti alebo viacerých záprstných kostí s poruchou funkcie ruky, na dominantnej, ktoré zaradili do kapitoly XV, oddiel G, položka 20 písm. b/ prílohy č. 4 k a tejto chorobe určili (z percentuálneho rozpätia 35 % - 45 %) mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici percentuálneho rozpätia mieru poklesu 35 %. Na základe predložených lekárskych nálezov posudkoví lekári u žalobcu konštatovali stav po utrpenom úraze pravej ruky a zápästia z roku 2005, pričom pretrváva obmedzená hybnosť pravého zápästia a poškodená úchopová schopnosť pravej ruky. Podľa posudkový lekár sociálneho poistenia na základe lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia žalobcu, s prihliadnutím na ďalšie zdravotné postihnutie žalobcu (duševná porucha a zmiešaná porucha osobnosti) zvýšil za ostatné zdravotné postihnutia mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %, čím bola celková miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti žalobcu stanovená na 45 %. Pri posudzovaní zdravotného stavu posudkoví lekári sociálneho poistenia vychádzali z aktuálnejších lekárskych záznamov (nálezov) z vyšetrení zdravotného stavu žalobcu, ktoré im sám žalobca predložil a vo vzťahu k rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu (obmedzená hybnosť a úchopová schopnosť 3. prsta na pravej ruke) posudzovali závery aktuálnejších lekárskych nálezov (traumatologické vyšetrenie z 10. apríla 2018 a 19. apríla 2018, neurologické vyšetrenie z 27. februára 2018 a 9. apríla 2018, EMG vyšetrenie z 29. marca 2018, ortopedické vyšetrenie z 26. februára 2018, chirurgické vyšetrenie z 27. februára 2018), ktoré krajský súd komplexne doplnil v bode 43 rozsudku. Okrem novších lekárskych vyšetrení zdravotného stavu posudkový lekár sociálneho poistenia zhodnotil genézu rozhodujúceho zdravotného postihnutia - vznik úrazu na pravej ruke žalobcu dňa 28. júla 2005 v posudku z 13. marca 2019, ako aj následnú liečbu a lekársku starostlivosť (uvádzaná je hospitalizácia na chirurgickom oddelení v Šali a následná hospitalizácia na oddelení plastickej chirurgie v Bratislave, kde bolo dňa 13. januára 2006 prevedené uvoľnenie šliach - tenolýza prstov pravej ruky), ďalej liečenie žalobcu na rehabilitačnom oddelení v Šali od 5. septembra do 7. novembra 2005 a od 19. januára do 7. júna 2006, bral taktiež do úvahy závery rehabilitačného nálezu zo dňa 7. januára 2010 a z 12. septembra 2011. Preto žalobca je invalidný podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Invalidný dôchodok bol žalobcovi v zmysle jeho žiadosti o invalidný dôchodok priznaný od 21. februára 2018.

5. Uzavrel, že závery posudkových lekárov sociálneho poistenia nie sú v žiadnom rozpore s obsahom žalobcom predkladaných odborných lekárskych nálezov a prepúšťacích správ z hospitalizácie. Pokiaľ žalobca neustále akcentuje a dáva do pozornosti lekársku správu z roku 2005-2006 od MUDr. G., táto lekárska správa netvorila obsah administratívneho spisu ani posudkového spisu a mala by sa nachádzať v zdravotnej dokumentácii žalobcu, vedenej jeho všeobecným lekárom. Vzhľadom k tomu, že žalobca v čase vedenia preskúmavaného administratívneho konania nebol vo výkone trestu odňatia slobody (bol umiestnený v ÚVTOS C. D. A. vo výkone trestu odňatia slobody od 1. marca 2012 do 19. februára 2018) a teda mohol sa voľne pohybovať za účelom zabezpečenia si podkladov potrebných pre posúdenie zdravotného stavu na účely určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, zadováženie predmetnej lekárskej správy z roku 2005 nebolo v tomto konaní úlohou žalovanej, ale v zmysle toto dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcu. Krajský súd poukázal na znenie , podľa ktorého fyzická osoba je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou, teda žalobca nárok na dávku na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno predloženia ním spomínanej lekárskej správy z roku 2005.

6. Vo vzťahu k podkladom preskúmavaného rozhodnutia žalovanej krajský súd uviedol, že o objektívnosti, o odbornej úrovni a o úplnosti záverov lekárskych posudkov zhodujúcich sa vo svojich záveroch, vypracovaných posudkovými orgánmi žalovanej, krajský súd nemal dôvod pochybovať. Samotné tvrdenie žalobcu o jeho subjektívnom vnímaní zdravotných ťažkostí a o jeho požiadavke na zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 55 %, nepostačujú k prijatiu záveru o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave žalobcu, na základe ktorého by bolo odôvodnené bez ďalších podkladov z odborných lekárskych vyšetrení konštatovať splnenie zákonných podmienok na

určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcom o viac ako určených 45 %, najmä, ak posudkoví lekári pri stanovení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť brali do úvahy okrem objektívnych lekárskych nálezov z vyšetrení aj možnosti ďalšieho uplatnenia žalobcu na trhu práce s prihliadnutím na stupeň dosiahnutého vzdelania.

7. Vzhľadom na uvedené, krajský súd žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

8. O trovách konania rozhodol podľa tak, že úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, pretože jej žiadne trovy nevznikli.

II.

9. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.

10. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

11. Konkrétne namietal, že komunikácia žalobcu so žalovanou vo veci priznania invalidného dôchodku prebiehala tri roky. Za toto obdobie absolvoval niekoľko vyšetrení, ústnych pojednávaní o posudzovaní invalidity a bolo vydaných niekoľko lekárskych správ. Všetky lekárske správy potvrdzovali jeho zdravotné ťažkosti, avšak zotrvávali na výslednej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %. Aj keď sa môže zdať, že požiadavka žalobcu na zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je iba jeho subjektívne vnímanie zdravotných ťažkostí, už samotná skutočnosť dĺžky trvania konania a jeho nepriaznivá zdravotná prognóza svedčia o tom, že súčasná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je objektívna. Jeho pracovné uplatnenie je tak obmedzené, že nezodpovedá stanovenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

12. Žalobca tiež videl nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom v tom, že súd neakceptoval jeho návrh na opätovné posúdenie jeho skutočného zdravotného stavu v čase rozhodovania, nezrušil napadnuté rozhodnutie a vec nevrátil na ďalšie konanie žalovanej.

13. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. III.

14. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadrila podaním z 15. júna 2021 s tým, že námietky žalobcu uvádzané v kasačnej sťažnosti nepovažovala za opodstatnené. Posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné znalosti. Vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia, a to tak na účely správneho, ako aj súdneho konania. Žalobca v odvolacom konaní, ani v súdnom konaní neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov v tomto konaní a ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia spochybnili alebo vyvrátili.

15. Krajský súd vyhodnotil, že žalovaná mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu posúdila v súlade s kritériami stanovenými v , vychádzala z predložených lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, z odborného psychiatrického vyšetrenia, ako aj zhodnotenia liečby, stabilizácie rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobcu a z určenia jeho ďalšieho vývoja a ďalšej liečby.

16. Navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú podľa zamietol.

IV.

17. Vyjadrenie žalovanej bolo doručené žalobcovi dňa 24. júna 2021 na vedomie.

V.

18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný ( ) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

19. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

20. Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

21. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

22. Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

23. Podľa , sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

24. Podľa , na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

25. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 12. septembra 2019, Číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom podľa zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 2. mája 2019, Číslo: XXX XXX XXXX X. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa , a rozhodol o priznaní invalidného dôchodku od 21. februára 2018 na základe 45 % miery poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, zamietol žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zo 17. decembra 2018.

26. Podľa , poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

27. Podľa , poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

28. Podľa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

29. Podľa pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2)

30. Podľa pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

31. Podľa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

32. Podľa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

33. Podľa jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

34. Podľa mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

35. Podľa , lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva sociálneho poistenia príslušnej pobočky a sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "") a podľa odseku 2 písm. b/ aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.

36. Podľa , účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

37. Podľa , organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

38. Kasačný súd mal preukázané, že žalobca (v poradí treťou žiadosťou) opätovne požiadal dňa 13. marca 2019 o invalidný dôchodok. Rozhodnutím z 2. mája 2019, Číslo: XXX XXX XXXX X prvostupňový správny orgán postupom podľa , a predmetnej žiadosti žalobcu vyhovel a od 21. februára 2018 (odo dňa, od ktorého si invalidný dôchodok žiadal priznať) priznal invalidný dôchodok v sume 83,40 eur mesačne. Prílohou k rozhodnutiu bol Osobný list dôchodkového poistenia. Podklad pre vydanie rozhodnutia tvoril Odborný posudok o invalidite z 13. marca 2019. V poradí „druhá“ žiadosť o invalidný dôchodok bola žalobcom spísaná dňa 27. novembra 2014. Zdravotný stav žalobcu bol na základe tejto žiadosti posúdený posudkovou lekárkou sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava dňa 27. novembra 2014. Rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo posúdené podľa kapitoly XV, oddiel G, položka 20 písm. b/ prílohy č. 4 k a bola určená 35 % miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Zdravotný stav žalobcu rovnako posúdil sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta aj 6. októbra 2011 na základe „prvej“ žiadosti poistenca o invalidný dôchodok z 5. októbra 2011. V konaní o „tretej“ žiadosti o invalidný dôchodok bola percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre rozhodujúce zdravotné postihnutie (kapitoly XV, oddiel G, položka 20 písm. b/) pre iné zdravotné postihnutie (zmiešaná porucha osobnosti, hraničný typ, stav po akútnej polymorfnej psychiatrickej poruche s príznakmi schizofrénie) zvýšená o 10 %. Dátum vzniku invalidity 21. február 2018 bol určený od dátumu prvého psychiatrického vyšetrenia po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, kde bolo konštatované a potvrdené psychiatrické ochorenie, ktoré podmienilo navýšenie %-nej miery. Spätné

priznanie invalidného dôchodku odo dňa pracovného úrazu, ako to žalobca žiadal, nebolo podľa názoru sociálneho poistenia možné.

39. Z obsahu spisov vyplynulo, že žalobca bol vo výkone trestu odňatia slobody od 2. februára 2012 do 19. februára 2019 v Ústave na výkon trestu odňatia slobody C. D. A.. V tomto období prebiehalo aj „druhé“ správne konanie o žiadosti o invalidný dôchodok a súdne konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku z 15. decembra 2014, č. XXX XXX XXXX X. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 26. júla 2017, sp. zn. skorší rozsudok Krajského súdu v Trnave z 3. decembra 2015, č.k. -40 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa názoru kasačného súdu bolo v možnostiach žalobcu po prepustení z ústavu na výkon trestu odňatia slobody zadovážiť a správnemu orgánu predložiť tie správy z odborných vyšetrení, na ktoré vo svojich odvolaniach a opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam vo veci invalidného dôchodku poukazoval.

40. Kasačný súd po vyhodnotení námietok uvedených v kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho, ako aj pripojených spisov dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne, keď na podklade lekárskych posudkov vyhotovených sociálneho poistenia na oboch stupňoch dospeli po posúdení obmedzenej hybnosti pravého zápästia a poškodenia úchopovej schopnosti pravej ruky k určeniu 35 % miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre rozhodujúce zdravotné postihnutie. Ďalej správne pristúpili k zvýšeniu percentuálnej miery o zo zákona možných 10 % pre chorobu podľa kapitoly V položka 6 písm. a/ prílohy č. 4 k , keď mali za preukázané, že žalobca navštevoval ambulanciu psychiatria v rokoch 2011 a 2012 pre psychosyndróm po úraze a potom až v roku 2018. Z lekárskych správ bolo preukázateľne zistené, že počas výkonu trestu odňatia slobody si jeho zdravotný stav nevyžiadal psychiatrickú hospitalizáciu. Po prepustení z výkonu trestu vo februári psychiater diagnostikoval už len poruchu osobnosti.

41. Žalobca v kasačnej sťažnosti v zásade namietal, že stanovená (35 % + 10 %) miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je objektívna a že pracovné uplatnenie žalobcu je tak obmedzené. Z obsahu spisov vyplynulo, že žalobca je vyučený elektromechanik. Dňa 28. júla 2005 utrpel pracovný úraz - padla mu na pravú ruku rúra. Liečenie pracovného úrazu bolo ukončené v auguste 2011 neurologickým vyšetrením, kde bolo hodnotené ako stav po úraze pravej ruky s poruchou úchopu. Počas výkonu trestu odňatia slobody (od roku 2013 do apríla 2018) je jeho zdravotná dokumentácia bez záznamov o liečení pre pracovný úraz z júla 2005. Od mája 2019 bol žalobca zamestnaný ako skladník. V tejto súvislosti kasačný súd uvádza, že posudkoví lekári sociálnej poisťovne sa jednoznačne zhodli na závere, že žalobca má obmedzenú hybnosť pravého zápästia a má poškodenia úchopovej schopnosti pravej ruky. Zrušenie a vrátenie veci krajskému súdu za účelom doplnenia posúdenia aktuálneho zdravotného stavu (poznámka najvyššieho správneho súdu po úraze z 9. júla 2019) by bolo v tomto prípade nehospodárne, keďže žalobca bol od 28. februára 2018 uznaný za invalidného. Na základe poškodenia zdravotného stavu po úraze z júla 2019 má žalobca možnosť podať novú žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku.

42. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd nepovažoval kasačnú sťažnosť žalobcu za dôvodnú, a preto ju podľa zamietol.

43. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal ( v spojení s ) a žalovanej ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať ( v spojení s veta prvá ).

44. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 ( veta prvá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.